Archív pre marec 2015

Závislosť na tvrdých drogách

31. marca 2015

Bolo niekoľko článkov kde som riešil drogy ako také a neriešil som to, že ako môžu vplývať na človeka samotného a ten vplyv nie je moc dobrý. Plus som si študoval niekoľko článkov k tomu, kde ľudia opisovali svoje príbehy, ako sa s tohto dostali. V skutočnosti nie je jednoduché fungovať v živote a stále človek bude obklopený určitými ľuďmi, ktorí človeku ponúknu drogy. Ako človek si povie, že nebude nikdy závislý a koľko krát naša spoločnosť nesie na tom najväčšiu vinu. Psychika človeka pri drogách sa okamžite rozpadne na niekoľko kúskov a človek má pocit, že je v inom svete. Treba si rozobrať že v živote človeka sú tri fázy, teda začína to návykom až to prejde cez závislosť a človek sa začne liečiť na protidrogovom liečení. Drogy ako také sú v živote skutočným peklom, ako v živote je kopec vecí horších, ale najhoršie sú drogy ako také. Ako nebudem písať o marihuane, lebo tá patrí medzi ľahšie drogy a niekedy je to aj o tom že či človek odhadne svoju hranicu. Rozumiem niektorým ľudom že to chcú vyskúšať, ale rozhodne by toto nemalo byť pravidlom. Teda človek si pod drogami predstaví že zažije určité životné dobrodružstvo a že sa bude vďaka nim cítiť lepšie. Prakticky človek si predstaví pod vplyvom tej drogy, že je v inom priestore a okamžite prestáva vnímať samotnú realitu. Teda viacmenej si ani neuvedomuje, že to má vedľajšie účinky a kopec ľudí následkom drog môže zomrieť. Väčšia časť našej populácie to podceňuje, lebo si v skutočnosti že sa im nemôže nič stať. To je proste ako fajčenie, len s tým rozdielom že sa u človeka neprejaví rakovina pečene. Kombinácia viacerých drog môže spôsobiť že človeku začne byť rýchlo srdce a postupne odpadne. Po tom odpadnutí môže ale ani nemusí prežiť a je viacero prípadov kedy človek zomiera na vplyv tvrdých drog. Pri marihuane je týchto prípadov skutočne málo, čo neraz pocítilo množstvo ľudí. Proste sa nedá porovnávať ľahké drogy s tými pri ktorých človek môže ísť skutočne do basy.

Nebolo dávno kedy bol v Reflexe príbeh o Klaudii, ktorá bola závislá na tvrdých drogách. Majself pre ňu spravil pesničku Nevinná, kde ju motivoval aby sa nikdy nevzdávala a bola silná. Základom celej tej pesničky bolo to, aby ľudí motivovali k tomu, že keď sa s toho dostala Klaudia, tak sa s toho dokáže dostať každý človek. Klaudia hovorila o tom, ako nikdy nepocítila rodičovskú lásku a o tom ako sa jej mama stala narkomanka a doslova si zarábala vlastným telom aby mala na drogy. Klaudia si rezela ruky, ale nechcela sa zabiť, len ukázať proste ľudom, že skrátka niečo nie je v poriadku a že doma prežívala doslova peklo. Prakticky to celé začalo od 11-12-tich rokoch, skrátka nielen že cítila psychickú ale aj fyzickú bolesť. Začala piť alkohol a siahla po všetkých možných drogách, čo boli nejakým spôsobom dostupné. Tu proste išlo o to uniknúť s každodennej reality, ktorá proste nie je vôbec jednoduchá a proste nikdy nebude jednoduchá. V 15-nástich rokoch prišiel ten najťažší životný moment, zrazilo ju auto a začala bojovať o vlastný život, neskôr lekári prišlo na to, že je drogová závislá. Prakticky pila alkohol, fajčila marihuanu a končilo to všetko pervitínom. Neskôr bola premiestnená do centra, kde sa liečila zo závislosti na drogách a postupne sa jej podarilo tento boj skutočne vyhrať. V súčasnosti má 18 rokov a má byt, kde býva s priateľom a darí sa jej aj v škole momentálne bude z nej maturantka. Ja si myslím, že tento príbeh by mal byť pre ľudí motiváciou, že každá závislosť na drogách sa dá reálne poraziť, len proste človek by sa nemal nikdy opúšťať, lebo týmto sa môže dostať ešte do horšieho delíria. Pri tomto príbehu mi bolo do plaču a reálne som sa nad tým tak zamyslel. Proste v našom živote skrátka môže prísť strašne veľa vecí, ktoré človeka prinútia siahnuť po droge. Teda základom toho všetkého je únik z reality ako takej, čo som spomínal už vyššie.

Kopec ľudí čo neraz chodí do školy, tak tému o ktorej najviac hovoria sú práve drogy a ich psychický vplyv na človeka ako takého. Tak ako sa s človeka môže okamžite stať alkoholik, tak sa môže s neho stať narkoman alebo sa môže stať oboje. Mnoho ľudí najčastejšie riešia tie najzákladnejšie drogy čo existujú a to je heroín, extáza, LSD a pervitín, teda pri každej droge to môže viesť k psychickým, fyzickým a abstinenčným príznakom. Celkovo sú najznámejšie formy užívania drog že ich človek bude vypije v nejakom nápoji, pichne si ich do žily alebo ich šnupe nosom. Ako pri drogách sú isté účinky, že človeka k niečomu povzbudia, napríklad je človek na diskotéke a začne tancovať. Stáva sa to pri extáze, že tam riziko smrti môže nastať okamžite. Proste človeku začne rýchlo búchať srdce, začnú sa mu pomaličky zatvárať oči a následne odpadne s tým že okamžite zomrie. Teda v skutočnosti je ťažké povedať, že čo je horšie či piť alkohol alebo brať drogy. Teda sme ľudia a každý človek má svoje telo inak stavané a samozrejme má človek aj inú psychiku. Na niekoho môžu vplývať drogy povzbudzujúco, ale na druhej strane môžu mať na človeka účinky, že sa mu začne točiť hlava a má pocit že je v úplne inom svete. Teda niekedy ako by to bola dáka tretia dimenzia, kde je doslova v inom priestore, pri marihuane môže človek vnímať všetky rôzne farby a začne si okamžite pospevovať rôzne reggae skladby. Má pocit že je niekde na tripe, teda že cestuje na miesta kde sú milí a pokojní ľudia čo majú zmysel pre humor a sú veselí. Len si treba dávať pozor na jednotlivé množstvá, všetko je skrátka o tej miere, kedy si človek musí uvedomiť že kde by mali byť jeho hranice. Rozumiem že si niekto dá raz za čas marihuanu, ak to človeku nejakým spôsobom neuškodí, napríklad Bob Marley pri písaní textov mal svoju zelenú rastlinku, ktorá mu pomáha písať tie najveselšie skladby a dodnes ich všetci radi počúvame. Proste pri marihuane skrátka zo seba uvoľnil to svoje vnútorné napätie čo reálne cítil a bol skrátka veselý.

V skutočnosti sa nespomína amfetamín ako taký a ani o ňom reálne nehovoria nikde v televízii a rádiu. Amfetamín spôsôbuje v skutočnosti tie najhoršie problémy v živote človeka. Tie tri základné problémy sú psychické, telesné a abstinenčné čo aj hlbšie rozoberiem. Tie telesné účinky ako také môžu byť zníženie chuti do jedla, hyperaktivita, tachykardia, zmenenie nášho vnímania, mydriázu, búšenie srdca, poruchu zažívania, zápchu, zvýši sa dychová frekvencia, arytmia, potenie, nekontrolovateľné pohyby, nespavosť, závraty, arytmia myslená srdcová a mnoho ďalšieho zo psychickými účinkami. Pri vysokom užití amfetamínu môžu prísť silné bolesti, kedy sa človeku upchajú cievy čo vedia k tomu že sa mu zhorší erekcia a prejaví sa to v erektilnej dysfunkcii. Amfetamín ako taký má kopec psychických účinkov môže vyvolať v človeku úzkosť alebo nervozitu, teda ho tá nervozita podcenuje k užívaní drogy čo nie je dobré.  Samozrejme môže vyvolávať pocit eufórie a tvorivého myslenia aj mnoho krát neraz je to tvorivé myslenie nie v rozpore zo skutočnosťou. V človeku sa zvýši neskutočný príval energie a má určitý pocit blaženosti, pri amfetamíne je človek zhovorčivejší a rozpráva sa s človekom na všetky témy. Samozrejme s tým človekom príde prejav agresivity, emočnej lability, paranoje a základom toho celého je amfetamínová psychóza ktorá vzniká pri vysokých dávkach amfetamínu. Prakticky účinky sú totožné zo všetkými ostatnými stimulantmi na báze amfetamínu a kokaínu. V porovnaní metamfetamínom trvajú psychické a telesné účinky omnoho kratšie v primere cez 4 až 8 hodín.  Abstinenčné účinky po chronickom užívaní amfetamínu je taká že môže spôsobiť úzkosť, depresiu, únavu, nadmernú spavosť, zvýšenú chuť do jedla. psychózu a na človeku sa to najviac prejaví aj tým, že myslí na samovraždu a na to, že s toho sveta chce odísť. Každá droga môže spôsobiť nejaké psychické alebo telesné problémy a amfetamín a metamfetamín môžu tie najhoršie veci, čo človeku v skutočnosti nepomôžu.

Najviac riešené je, keď sa človek stáva závislým na kokaíne, pervitíne, heroíne, nikotíne. Zameral by som sa v tejto chvíli na pervitín a heroín, lebo o nich najčastejšie počúvame v televízii že ich niekto užil. Povedzme si na rovinu, že takmer každá droga na svete má rovnaký účinok teda psychický a telesný. Neraz je veľa ľudí čo si drogy uchovávajú pre svoju vlastnú spotrebu, ale málokto to skutočne pochopí. Stáva sa neraz že ani policajti tomu moc neveria a človek v tej chvíli bude okamžite zatknutý. V našom štáte za drogy hrozia 3 až 8 rokov basy, teda takto to uvediem na pravú mieru 8 rokov je za opakované užívanie drog a porušenie podmienky čo človeka prepustia s basy. Toto sa reálne deje, čo potvrdzuje aj Dušan Cinkota. Treba si uvedomiť že človek nie je iba závislý na drogách, ale ich sám distribuuje aj iným ľudom. Proste v rámci drog sú skrátka najväčšie kšefty a najväčšie peniaze, čo potvrdzuje neraz aj kopec drogových dílerov ktorí ich predávajú za slušné ceny. Každý človek čo kúpi drogu teda v tomto prípade je to pervitín alebo spomínaný kokaín, tak ho začne šnupať alebo si ho pichne do žily pomocou injekčnej striedačky a potom chcú ďalšiu dávku. Neraz mi kopec ľudí z okolia vraveli, že neraz na ulici videli feťákov, ale oni sa väčšinou skrývajú v rohoch panelákov a v opustených domoch sa schádzajú z bezdomovcami. Ako ľahké je naučiť byť závislý, ale ťažšie je si odvyknúť a na človeku sa to prejavuje okamžitou frustráciou, začne byť okamžite bledý a vtedy vyzerá ako taký zombie, proste je to telo bez duše a bez akékoľvek vnímania vlastného sveta. Ako neraz bývajú ľudia čo obchodujú z drogami vo veľkej miere. Najviac je to tak v Kolumbii, kde neraz kvôli drogám stúpla kriminalita a neraz s tými drogami prichádzajú čoraz väčšie kšefty. Droga ako taká je prakticky biely prášok, ktorý prevážajú v bielych vreciach, kedysi v Bogote šéfom celého toho bol Pablo Escobar, ktorého neskôr samozrejme zastrelili, ale drogový biznis napriek jeho smrti pokračoval o to intenzívnejšie. Celkovo nemusím ani hovoriť, že drogy človeku zmenia život od základov, lebo toto má človek overené v praxi. Pervitín predávajú len díleri niekde v uliciach alebo na iných rôznych miestach. Kokaín predávajú tí najväčší narkobaróni sveta a postupne dostáva do celého sveta aj spoločne s heroínom ako takým.

K tomu heroínu sa dá povedať, že má rovnaký vplyv na človeka ako všetky dostupné drogy. Celkovo je kopec pašerákov ktorí heroín pašujú do sveta a najme sa ho pokúšajú prepašovať do Ameriky. Treba si uvedomiť že po heroíne je neskutočný dopyt všade po svete a je medzi ľuďmi dosť žiadaný. K heroínu môžem dodať toľko že spôsobuje množstvo abstinenčných príznakov najviac rozhodne štikútku, kopanie, slzenie očí, neutíšiteľnú túžbu po ďalšom heroíne, slinenie, únavu, nespavosť, zvracanie, hnačka, husiu kožu, studenú a vlhkú tvár, zívanie, skrátka je toho neskutočne veľa. Samotné vplyvy na organizmus sú prakticky rovnaké u každej drogy tiež je to eufória, prináša upokujúce účinky, pri podaní môže mať až nárazový účinok čo znamená že človek okamžite zomrie, samotná závislosť pri heroíne je až pri troch podaniach a človeku sa môže zastaviť dych, zníži sa mu srdcová činnosť a zmenšia sa mu zrenice. Nenávykovou formou bol kedysi morfín, ale neraz sa stalo, že aj na ňom boli ľudia doslova závislý a neraz nastal taký zmätok v organizme že z menej návykovej drogy išli na viac návykovú drogu a tou bol práve spomínaný heroín. Nikotín je tiež takou dosť návykovou drogou na ktorej sa môže stať človek rýchlo závislý a dodnes človek nikotín prijíma do tela. Prakticky nikotín je zo sušených tabakových listov, ktoré ľudia buď fajčia, žuvajú samotný tabak alebo ich šnupú. Prakticky je to individuálne lebo niektoré cigarety majú cez 230 mg čistého nikotínu a pri svetlejších cigaretách je toho nikotínu menej. Pri cigaretách sa človek zbavuje nervozity a poznal som kopec ľudí čo fajčili a fajčia možno dodnes. Pri cigaretách sa samozrejme sťahujú srdcové cievy, teda odborne povedané že sa zúžia. Postupne človek čo fajčí nadmerne moc, tak sa okamžite s neho stáva ľudskí troska a vtedy musí ísť odvykacie liečenie, kde sa zbaví závislosti na cigaretách a celkovo na všetkých drogách.  Celkovo človek čo fajčí tak riskuje že bude mať rakovinu pľúc a pri alkohole rakovinu pečene a niekedy je smutné, že koľko ľudí si s toho robí srandu a myslí si, že ju nedostane. Ten kto je nefajčiar, tak takýto problém mať nebude a rozhodne takéto veci netreba brať na veľkú váhu. V malom množstve to nemusí človeku ublížiť, ale vo veľkom množstve môže mať zdravotné problémy a s ľudským životom sa netreba zahrávať. Celkovo vzniká strašne veľa drog ako krokodíl, spice, mefedron a priperazíny, ktoré sú syntetickou náhradou drog ktoré sú bežne dostupné. Niektoré drogy sú ako náhrada marihuany, pri nich človek môže pociťovať euforické stavy, môže mať výpadky pamäti a samozrejme ak sa zmiešajú z marihuanou a alkoholom, tak človek proste zomrie. Tieto nové drogy, ešte nie sú ľuďmi tak zmapované ako tie prírodné. Ako všade platí že to čo je syntetické tak je ešte horšie než je to prírodné. Celkovo z drog ako takých vznikajú aj výrobky o ktorých niekedy ani nevieme. Už zo samotného konope sa vyrábajú potraviny, oblečenie, konopné mazania, peňaženky, tašky, kabelky a mnoho iných vecí. Pôvodne za čias histórie aj Coca Cola mala mať zložku kokaínu v nápoji, ale spoločnosť sama o sebe to zakázala, takže preto má takýto názov, len zložka kokaínu tam nie je.

Chcel by som povedať len toľko, že každý človek by si mal dávať na seba pozor. Predsa neraz kopec vecí človek robí viacmenej s frajeriny a popri tom by nikto nemal podceňovať svoje zdravie. Teda sa dá povedať že všetko v našom živote môže byť drogou a je jedno čo to v skutočnosti je. Pre ľudí ako takých môže byť aj samotný cukor drogou, neraz si ho kopec ľudí dáva do čaju a popri tom to netreba s ním nepreháňať a pri soli je to presne ten istý prípad. Hovorí sa že väčšinou že pre človeka ako takého sú tvrdé drogy, ale v skutočnosti to nie je pravdou. Skutočnou drogou môže byť aj to že sa človek môže prežierať do takej miery, že je mu tesné vlastné oblečenie a vtedy sa rozhodne že začne cvičiť. Drogou môže byť aj to, že sa človek prežerie čokoládou alebo čipsmi. Proste v živote človek by mal všetko robiť z mierou, aby nebol ako kyselina čo všetko zje. Hlavne je dôležité nespraviť somarinu ako to robia daktorí ľudia, že keď ich začne dačo bolieť , tak okamžite začnú jesť tabletky s tým že si utlmia bolesti. Celkovo človek aj tabletky môže vnímať ako drogy, lebo môže na nich byť závislý. Kopec ľudí začne jesť veľa vitamínových kapsulí čo v skutočnosti človeku nepomôžu a je to neskutočný blud, ktorému ľudia veria. Samozrejme sa hneď objavia následky intoxikácie liekmi teda v konečnom dôsledku sa človek otrávi alebo ten druhý prípad je taký že sa môže predávkovať. S toho globálneho hľadiska môže byť všetko v našom živote drogou a je jedno či to hmotnou alebo nehmotnou drogou, len je na človeku ktorú si vyberie. Hmotnou drogou sú všetky veci ktoré môže reálne chytiť do ruky a nehmotnú drogu do ruky chytiť nemôžeme. Napríklad nehmotná droga je ak si človek ide von zabehať, ale tiež si musí dávať pozor, aby nepodcenil svoje sily a pre takého politika je drogou vidina vlastného víťazstva vo voľbách, čo ho tak dokáže reálne nakopnúť ako to bolo minulý rok pri prezidentských voľbách. Ale taká najsilnejšia a najlepšia droga ktorá človeku neubliží a ktorá ho nezabije je hudba. Hudba je pre mňa tou najlepšou drogou v mojom živote a snažím sa ju počúvať za každého obdobia či som veselý alebo keď ma niečo trápi, lebo hudba je liekom na každý jeden problém a hudba človeka nikdy nesklame. Hudba môže byť len dobrá a zlá, je jedno aká hudba sa páči danému človeku, či to je rap, reggae, pop, rock, country, blues, lebo ja si sám v skutočnosti vypočujem všetko, zo žiadnym žánrom nemám problém a rád si vypočujem aj hity z čias 60-tich, 90-tich až po samotnú súčasnosť. Ja som človek čo radšej budem závislý na hudbe, ako by som mal byť závislý na tvrdých drogách pri ktorých sa človek skrátka nebude cítiť dobre a každý ak chce byť na niečom závislý, tak nech je závislý radšej na hudbe, je to omnoho lepšie ako si pichať drogy do žily a fajčiť cigarety, za to že bude človek závislý na nejakej hudbe, tak za to ho nikdy nebudem odsudzovať, ja budem len rád, lebo pri hudbe človek príde na iné myšlienky.

 

Reklamy

Pri Bytči sa takmer zrazil súkromný a štátny vlak

30. marca 2015

Cestujúci vo vlakoch RegioJet a Železničnej spoločnosti mali v nedeľu obrovské šťastie v nešťastí. Nechýbalo veľa a oba vlaky mohli do seba naraziť.

V nedeľu vo večerných hodinách na železničnej stanici Bytča sa odohrala dráma, keď dva rýchliky od seba nakoniec delilo dvesto metrov. Podľa doterajších informácií vinníkom bol rušňovodič spoločnosti RegioJet.

“Vlak IC 404 spoločnosti Regiojet prešiel odchodové návestidlo v polohe Stoj!, rozrezal výhybku č.16 a zostal stáť na trati cca 200 metrov oproti  prichádzajúcemu rýchliku 613,” povedala hovorkyňa Železníc SR Martina Pavlíková (ŽSR).

Vlak štátneho dopravcu sa našťastie pohyboval malou rýchlosťou. Nikomu sa nič nestalo, avšak z dôvodu poškodenia výhybky je paralyzovaná železničná doprava na hlavnom ťahu Bratislava – Košice. V úseku Bytča – Považská Bystrica sa kvôli dlhodobým plánovaným výlukovým prácam jazdí totiž jednokoľajne a poškodená výhybka dopravu ešte výraznejšie obmedzila.

Cestujúci nakoniec dostali náhradnú dopravu. Podľa hovorcu RegioJetu Tomáša Bořutu strojvodca bol ihneď na mieste stiahnutý zo služby a v prípade dokázania zavinenia bude nasledovať ten najtvrdší personálny postih.

“Pre RegioJet je dodržiavanie predpisov a bezpečnosť železničnej dopravy absolútnou prioritou. Nikomu z cestujúcich sa našťastie nič nestalo, všetkým sme okamžite vrátili cestovné v plnej výške a počas čakania im palubný personál poskytoval maximálny servis, aby tak čo najviac zmiernil komplikácie spojené s meškaním vlaku,” dodal Bořuta.

Oficiálne výsledky vyšetrovania ešte neboli ukončené, podľa predbežný výsledkov však nebol u vinníka zistený alkohol. Napokon nám túto informáciu potvrdila aj Denisa Detersová z komunikačného oddelenia ŽSR. “Rušňovodič bol na mieste podrobený dychovej skúške na alkohol. Výsledok  bol negatívny,” uzavrela.

 

zdroj: aktuality.sk

Ego

27. marca 2015

Niekedy nad niečím rozmýšľame,

svoje ľudské ego zamestnávame,

občas pred všetkým chceme utiecť,

nevieme či sa máme pred tým skryť,

hľadáme nad sebou vlastnú kontrolu,

chceme preukázať že či máme nejakú silu,

nášmu srdcu a rozumu predchádza veľká dilema,

že či v našom srdci existuje nejaká viera v Boha,

zamotaný sme v neustálom kruhu,

nevieme či máme veriť srdcu alebo rozumu,

naučený sme kráčať niekde z davom,

veríme všetkému čo vyprodukuje mainstream,

zisťujeme ako je neraz silnejšie naše ego,

dokážeme prevýšiť každé jedno naše slovo,

niektorými ľuďmi sme milovaný,

inými sa stávame za svoje názory nenávidený,

všetko v našom živote má nejakú cenu,

musíme nájsť v sebe určitú motiváciu,

nevieme niekedy nášmu srdcu rozkázať,

že koho v našom živote máme milovať.

Malá cestná revolúcia. Chodníky majú byť pre autá tabu

24. marca 2015

Rezort vnútra chystá na cestách malú revolúciu. Po novom budú chodníky pre autá tabu.

Dnes sú chodníky na sídliskách lemovaná autami. Pre tisícky šoférov je to podvečer jediná možnosť, ako vôbec zaparkovať. Podľa platného cestného zákona môžu autá stáť všade tam, kde šoféri nechajú 1,5 metra pre chodcov, či mamičky s kočíkmi.

Ministerstvo vnútra však nachystalo zmenu, ktorá pôjde čoskoro do vnútrorezortného pripomienkového konania. Do budúcna sa bude môcť parkovať iba tam, kde to bude povolené dopravným značením. Všade inde bude hroziť odťahovka.

„Stanoví sa to tak, že chodník nemôže používať nikto iný, ako chodec. Vodiči motorových vozidiel len vtedy, ak je to vyznačené zvislým, alebo vodorovným dopravným značením,“ avizuje šéf dopravnej polície Ján Ignaťák.

Ak na chodníku takéto značenie nebude, môže podľa neho auto zastať len na krátky čas, napríklad kvôli vyloženiu, či naloženiu nákladu.

„To isté platí pre prípady, keď ide o záchranu života,“ dodáva šéf dopravných policajtov.

Motorky sú výnimka

Novinka nebude platiť ani pre motorky, či bicykle. „Tí môžu aj naďalej parkovať na chodníku, ak nechajú priestor 1,5 metra,“ vysvetlil.

Podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského, by takáto zmena zo dňa na deň vyvolala chaos, ak nie priamo revolúciu.

„V Bratislave takto parkujú desaťtisíce vozidiel. Ak by sme to zakázali nárazovo, bude to znamenať, že tieto desaťtisíce jeden deň parkujú legálne a druhý už nelegálne. To by len prihralo

Ignaťák však upokojuje. Novela cestného zákona má síce ako celok vstúpiť do platnosti ešte tento rok, chodníkov sa to však týkať nebude.

„Tu je navrhovaný dátum 1.1. 2019,“ zdôraznil. Samosprávy tak podľa neho získajú dosť času na to, aby vyznačili parkovacie miesta všade tam, kde to uznajú za vhodné.

Netrúfli si

Drahovský tvrdí, že takúto zmenu treba zavádzať postupne, nie zo dňa na deň. Pripomína, že na úrovni samospráv sa o tejto téme hovorí už roky, v konečnom dôsledku si však nikto na razantné regulovanie parkovania netrúfol.

Hovorilo sa napríklad o spoplatnení parkovacích miest s tým, že tí, ktorí majú v obci trvalý pobyt budú platiť menej, než cezpoľní. „Všetky tieto snahy tu boli, ale žiaden politik si pred voľbami nedovolí povedať, ja vám takto spravím zle. Nebudete môcť vôbec parkovať na chodníku,“ hovorí dopravný expert. Preto sa podľa neho nechá táto nemilá úloha na 150 poslancov parlamentu.

Obec pritom právomoci na takúto reguláciu má. „Len sa jej musí chcieť to riešiť,“ zdôraznil.

Podľa šéfa dopravnej komisie v hlavnom meste Jozefa Uhlera bude potrebné nachystať sa na zmenu cestného zákona. „Vieme, že v Bratislave nie je dostatok parkovacích miest. Od apríla sa začne s prípravou novej parkovacej politiky, keďže tú z dielne exprimátora Milana Ftáčnika zastupiteľstvo neschválilo,“ povedal.

Bratislava chce zmenu od januára

Nová koncepcia by podľa neho mala byť prvým krokom k tomu, aby mesto skončilo s parkovaním na chodníkoch všade tam, kde je možné nahradiť to iným parkovaním. Uhler pripustil, že alternatívou má byť aj platené parkovanie.

„V prvom rade však ide o rezidenčné parkovanie, ktoré by malo byť bezplatné alebo symbolicky spoplatnené pre tých, ktorí v meste bývajú,“ zdôraznil. Politiku by chcel mať Uhler nachystanú do konca roka. „Aby prvé regulované parkovanie mohlo začať od januára,“ avizuje šéf dopravnej komisie.

V bratislavskom Starom meste sa touto cestou vybrali už pred časom. Rezidentom slúžia špeciálne vyznačené parkovacie miesta. To však hnevá ostatných Bratislavčanov.

To, v akom stave a za akých podmienok bude nová politika fungovať chce primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal prerokovať aj so starostami mestských častí.

„Koncept parkovacej politiky totiž doteraz stroskotal na tom, že boli vylúčené mestské časti v štádiu prípravy a na schválenie im bol predložený materiál, ktorý s nimi nikto nekonzultoval,“ konštatovala hovorkyňa magistrátu Ivana Skokanová.

zdroj: aktuality.sk

Noc

23. marca 2015

Celý život sa pozeráme na veci s toho pohľadu ako fungujú cez deň. Ale nepremýšľame nad tým čo sa deje v noci a noc je tá najzaujímavejšia časť dňa. Uvedomujem si, že človek má počas tmy inú tvár, než ju má počas dňa a neraz sa správa inak. Neraz človek sám o sebe nie je ľahko spoznateľný na ulici a nikto nerieši, že kto to je. Predstava o dokonalej noci často sa predchádza s predstavami o reálnom živote. Ako človek je vyrovnaný zo všetkým, ale nie s tým že príde do jeho života tma. Nie každý má rád tmu a niekto doslova tú tmu cíti po celý svoj život a niektorí ľudia žijú z handicapom, kedy nevidia nič a radi by videli svetlo. Dakto má aj panický strach s tmy a s toho že príde noc, ale tomu moc nedokážeme zabrániť, len musíme vtedy myslieť na niečo krajšie. Vtedy keď zhasnú svetlá, tak má človek inú predstavu o danom dni a zrazu človek ožije tak, ako ožijú sovy a netopiere. Zrazu príde moment, kedy človek do určitej miery precitne a nechce rozmýšľať nad problémami tohto sveta, kde mu svietia čierne farby a začnú mu svietiť svetlé farby, ako keby bol nahúlený a nevedel v akom priestore sa pohybuje. Tmu neraz sprevádzajú zvuky rôznych áut, ktoré trúbia s každej strany, aby sme uhli s cesty a toto je prirodzený jav, každý jeden deň čo v našom živote reálne žije. Celkovo človek čo je nočný vták, tak mu hrozí ešte väčšie nebezpečenstvo než deň, ale tak proste nikdy netreba nič podceňovať, ľudský faktor môže vždy zlyhať. Ako treba si uvedomiť že človek má dve tváre, tá jedna cez deň je kľudnejšia a druhá sa chce baviť, šantiť, skákať a nejakým iným spôsobom žiť. Zrazu v danej chvíli sa zastaví čas a človek nič iné nevníma ako tmu do ktorej sa ponára, ako ponorka do vody. Treba si uvedomiť, že noc sama o sebe môže v človeku vyjadrovať rôzne pocity. U niekoho pozitívne a u niekoho negatívne, všade je to skrátka individuálne, každý človek čo je na svete, tak má rád noc a kto by nemal. Neraz človek v noci nad vecami premýšľa a nemôže isté veci spustiť z hlavy. Mám rád noc a podrobne vysvetlím, že prečo a trošku nad tým zafilozofujem, tak ako nad všetkým v živote.

V živote si noc predstavujem ako dámu s čiernymi šatami a jej krásnymi modrými očami. Dakedy mám pocit, že v nej sa skrýva tá najtajnejšia sila o ktorej niekedy ani nemáme potuchy, vieme o nej že existuje a nevidíme ju. Cítime ako nám postupne idú po tele zimomriavky a v danej chvíli začne fúkať silný vietor, ktorý všetko dokáže odfúknuť niekam preč. Kráčame nocou naprieč všetkými ulicami, aby sme dokázali vypustiť paru a zistiť že deň sa ani náhodou nekončí. Ako si človek povie, že pôjde spať a jeho myseľ spraví niečo iné, doslova beží proti prúdu všetkým pocitom čo má v sebe. Niekedy je to ako nočná jazda autom, ktorá vedie niekam do neznáma a človek doslova ani nepozná smer, len jazdí a vo svete nie je vidieť žiadny priestor. Stačí si pustiť hudbu a cítiť v nej atmosféru nočného mesta, kde vidieť známe neóny. Noc je tak krásna, že v nej svieti takmer všetko čo je momentálne otvorené a to sú momentálne všetky podniky kde sa chodia ľudia zabávať. Ako sa hovorí, že noc je ešte mladá a postupne to každý jeden človek zisťuje. V pozadí vidíme ako svieti lampa, ktorá dotvára atmosféru samotného mesta a je to doslova taká krásna panoráma. Každý človek mám pocit, že cez deň nežije a začne ožívať až v noci, takýchto ľudí vo svojom okolí poznám veľa. Ja takto tiež ožívam a mám v sebe energiu, ktorá by dokázala aktivovať každý jeden generátor. Nie nadarmo sa hovorí o tom, že ľudia sú ako noční vtáci a popri tom by sa im táto prezývka nehodila, lebo keby lietali v noci, tak by narazili niekam hlavou a nevedeli by nájsť reálny smer. Len by sa viacmenej potácali ulicami a držali sa jeden druhého za ruky, až dokým by sa nedostali domov. Celkovo kráčať v noci niekam, prináša aj veľký risk že človeka niekde prepadnú a toto fakt nie je sranda. Treba si neraz dávať pozor po ulici a obzerať sa neustále za seba, človek si povie že to je šibnutý nápad a popri tom to môže niekomu zachrániť život, lebo po uliciach chodí v noci, veľa ľudí čo sú agresívny až doslova dotieravý. Je to doslova nepríjemne stretnúť človeka čo je opitý a začne niekomu vykladať nezmysly o tom, ako sa mu nechce žiť.

Noc ako taká môže byť pre človeka veľmi riskantná v každom smere a príde na to neskôr. Celkovo si človek povie, že sa počas nej nemôže stať žiadna nehoda a že sa nikto nemôže zabiť. Toto je v skutočnosti tak veľký omyl a ľudia v tomto omyle radi žijú. Neraz ľudia podceňujú svoje vlastné sily a riziko že sa niečo stane je veľmi veliké. Mnoho ľudí podceňuje nosenie reflexných prvkov a neraz nejaký vodič niekoho prejde a potom sa rieši, že kto je v skutočnosti na vine a neraz je na vine, ten čo nemal reflexný prvok a ten vodič predsa si toho človeka nemá ako všimnúť, však je predsa tma a ledva stihne ubrzdiť. Cena ľudského života v noci je najviac riziková, strašne si človek musí dávať pozor koho stretne, lebo s toho človeka môže byť riadny grázel a môže na nás pichnúť nôž a bodne nás do brucha. Celkovo ľudia sa v dnešnej dobe nevedia nijako brániť a toto je obrovská chyba a najme v tmavých miestach číhajú tí najhorší grázli. Aj ľudia čo pracujú ako taxikári, by si mali dopredu premyslieť, že koho si reálne zoberú do auta. Lebo tento prípad o ktorom som písal sa reálne stal a ten človek prišiel o život. Celkovo človek cez deň sa snaží si viac dávať pozor a v noci situáciu začína silno podceňovať. Noc ako dokáže tvoriť množstvo zaujímavých životných príbehov, tak dokáže neraz tie ľudské príbehy zničiť. Niekedy tie dotyky tmy cítime na sebe a doslova sme ňou ovplyvnený, nemožno o nej povedať že je temnotou, ale môže sa ňou stať. Proste cíti človek určitý adrenalín a má pocit, že je niekde v inej stratosfére, kde neexistuje nikto a nič. Tma je náš spoločník po celý tento čas a s ňou prechádzame miestami, kde sme predtým ani neboli. Kráčame niekam kam nás ponesú nohy a nevieme či ideme správne a nedokážeme to posúdiť. Sme na mieste v znamení ničoho, to by sa dalo prirovnávať k našej mysli, ktorá je niekde uprostred srdcom a rozumom. Je akoby takým neutrálnym katom, ktorý sa snaží nebyť na nikoho strane, len hľadá určitú životnú spravodlivosť.

Kopec ľudí ma neraz nočné chúťky, premýšľa doslova čo reálne spraví a ja som na tom rovnako. Niekedy tma dokáže ľudí inšpirovať k tomu spraviť niečo lepšie. Ja namiesto hýrenia a zabávania sa, viacmenej riešim témy o čom budem ďalej písať. Cez deň je to iné, vtedy si najradšej pozriem nejaký seriál a pustím si nejakú kvalitnú hudbu. Večer si púšťam už len niečo oddychové a niečo pri čom dokážem reálne rozmýšľať. Večer pozerám nejaké streamy, ktorému trvajú do samotnej noci a potom okamžite zaľahnem do postele. Ako si ľahnem do postele, tak okamžite nezaspím a aj vtedy sa dostávam do bodu, kedy na niečo myslím a veľa vecí sa mi odohráva v hlave. Zrazu si dokážem zosumarizovať všetko čo sa deje v určitý deň a postupne si na tie dni vytváram spomienky. Niekto si povie že je to nejaká paranoja a popri tom to takto reálne cítim. Proste v noci dokáže precitnúť moje vlastné ja, dokážem si v hlave tvoriť nejaký svoj vlastný scenár. Byť nočným vtákom je niekedy aj riziko, ale moje telo si prakticky na to dokázalo nejakým spôsobom zvyknúť. To najväčšie riziko aké môže existovať je, že sa človek proste nedokáže vyspať a bude proste unavený. Prakticky človek čo sa neustále hrá 24 hodín a prežíva nejaký adrenalín tak dopadne zle, čo ja nerobím a v tomto sa maximálne krotím, lebo viem že toto nie je cesta. Existuje kopec chronických závislákov, ktorí radšej aby si ľahli do postele, tak radšej sa rozhodnú všetky minúť na automatoch. Veľká časť ľudí doslova radšej prehrá všetky svoje peniaze na automatoch a radšej budú s nich bezdomovci. Všetko čo sa stane, tak sa doslova deje v noci a vtedy prichádza moment, kedy človek padne tvrdo na hubu a príde o všetko. Prichádza o dom, doslova sa stáva s neho človek, ktorý končí na ulici, predáva Notabene a dostáva peniaze za to že si kúpi rožky a alkohol. V noci sa dejú veci o ktorých niekedy nemáme ani potuchy, nevieme si predstaviť čo sa deje. Len všetko to potom vidíme v správach že v danom meste sa stala určitá udalosť a nie vždy je to príjemné. Niekedy tá realita okolo nás je omnoho tvrdšia, než si to vieme predstaviť.

V noci začne mesto ožívať a všetci ľudia chodia do klubov a barov sa zabávať. Ale aj v tých baroch je kopec vytržníkov a bláznov čo človeku dokážu znechutiť noc človeku, čo sa chce skutočne baviť. Kopec ľudí v živote to nevie odhadnúť s alkoholom a neraz to končí tým, že im začne byť zle. Treba si uvedomiť, že noc sa pre niektorých nezačína o polnoci, ale začína sa rovno o desiatej večer. Ako ja nie som človek, čo by odsudzoval ľudí, ale nie vždy vedia odhadnúť svoju vlastnú hranicu. Kopec ľudí čo chodí piť, tak by mali piť s rozvahou a rozumom, teda nie za cieľom sa okamžite ožrať a sťať sa pod obraz boží. Alkohol sám o sebe otupuje mozgové bunky, teda ich ničí a potom človek už nedokáže plnohodnotne rozmýšľať a potom si nepamätá kde bol a že čo pil. Vtedy človek doslova musí celú tú opicu nejakým spôsobom vyležať a začne sa to prejavovať bolesťami hlavy. Ale tak človek čo je opitý, tak to začne s ním metať zo strany na stranu dokým nespadne na zem. Zrazu toho človeka musia dvíhať zo zeme, lebo sa on sám nedokáže dvihnúť. Ale čo je niekedy najhoršie je alkohol skombinovaný s tvrdými drogami, teda s extázou a vtedy človek nevie či to vôbec prežije. Veľká časť ľudí čo to skúsila alebo to ešte skúsi, tak príde na to, že riziko smrti je veľké. Lebo vtedy človek zrazu začne mať toľko energie, že má chuť vstať a ísť tancovať na parket. Ale v jednej chvíli človeku doslova začne silno búchať srdce, začína strácať vnímanie a pomaly sa mu začínajú zatvárať oči a odpadne. Nie všetci to dokážu prežiť, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Samotná šanca na prežitie je v skutočnosti malá a kopec ľudí preceňuje svoj zdravotný stav. Neraz človek čo vyjde z baru, tak musí dávať pozor na seba a na to, aby sa v zdraví dostal domov. Lebo v skutočnosti sa stane to, že človek sa do tej tmy dostane a bude žiť v nej navždy. Naša tma reálne začne vtedy, keď už nebudeme môcť oči a zobudiť sa, ale to príde tá smutná chvíľa.

Najkrajšie na noci ako takej je cestovanie, lebo pôsobí to tak ukľudnujúco. Lebo vtedy nie je po cestách toľko áut a rozruchu, to je skorej v miestach kde ľudia sú. Najkrajšia je v noci cesta vlakom, lebo dokáže človeka nejakým spôsobom upokojiť. Stačí si pustiť hudbu a pozerať sa na veci okolo seba, vtedy si to človek skutočne užije. Cesta v noci môže byť niekedy únavná, ak sa človek pred ňou nedokáže poriadne vyspať. Ale ak si človek pospí na niekoľko hodín, tak potom v noci nebude unavený a to je omnoho lepšie než akákoľvek káva. Potom ako prichádza s bodu A do bodu B, tak pochopí že ako človek sa dokáže rýchlo unaviť. Predsa cestuje na určitú vzdialenosť, ale zároveň vidí ľudí či v autobuse alebo vo vlaku, vždy to tak je. Celkovo v noci má človek iné myšlienky než cez deň, vtedy sa dejú v človeku dve odlišné veci.  Cez deň si človek všetky veci chce naplánovať nachystá si nejaký program a večer človek chce vypnúť a vyložiť si nohy na stôl. Ale najkrajšie je predsa pozerať sa na hviezdy a vidieť, ako sa ligocú na tej krásnej oblohe. Niekedy stačí si pozrieť nejaký film, zhasnúť svetlá a užívať pokojnú atmosféru noci ako takej alebo si pustiť krásnu hudbu. Každý človek si tú noc dokáže užiť inak, niekto si dokáže užiť aj pri skvelej Lige Majstrov kde sa najviac fandí FC Barcelone alebo Realu Madrid. Niekto v noci pozerá seriály, ako to robím ja, lebo nechcem aby mi niečo ušlo a snažím sa ísť nejakým spôsobom s dobou. Dakto je fanúšikom tenisu a pozerá ho v noci, lebo chce mať prehľad ako dopadol daný zápas. Ako ja som pozeral takto zápasy našej hokejovej reprezentácie, ale takýchto momentov bolo len zopár a môžem povedať, že to proste neľutujem stálo to za to a ja som si proste nemyslel, že tak to dlho vydržím. Predsa zápasy trvali do tretej ráno, ale potom od toho momentu som už toľko neponocoval a som si povedal, že si ľahnem, aby som sa dokázal vyspať.

Byť nočným vtákom nie je vždy ideálne, lebo ako človek vstane ráno s postele, tak cíti následky noci. Skrátka človek začne zívať a má pocit, že by si najradšej pospal. Ako človek by si mal v živote dopriať čo najviac spánku, ale ako chodí neskoro spať, tak skoro dokáže vstať napríklad o takej šiestej. V poslednej dobe cítim že mám také etapy, že vstávam o šiestej, siedmej alebo ôsmej. Ja proste nie som človek čo by nejako vyspával do deviatej alebo desiatej, toto sa mi stáva málokedy. Ja sa proste budím automaticky, ale budím sa z myšlienkami čo mi daná noc v živote skutočne dala. Celkovo byť nočným a denným vtákom nie je až taký rozdiel, skôr sa to odlišuje v tom že človek chodí neskoro spať a zároveň skoro vstáva. Ako sa hovorí že noc je ešte mladá a toto sa potvrdzuje v každom ohľade. Všetci milujú nočné momenty a človek sa môže zabávať aj bez toho, aby sa mu niečo stalo. Stačí aby v noci nejakým spôsobom zrelaxoval a vypustil zo seba všetky negatívne pocity von. Každý človek čo sa hneval cez deň, tak by nemal ísť spať bez toho, aby daný problém nevyriešil. Ja si neviem predstaviť že by som išiel spať s tým, že som na niekoho nahnevaný alebo že by som s tým človekom bol pohádaný, to by ma od toľkých stresov a pocitov bolelo brucho. Lepšie je v našom živote ukončiť deň pokojne a uvedomiť si, že každý jeden deň čo vo svojom živote prežijeme, tak by sme nemali ukončiť zo smútkom v očiach. Ale v živote by sme si mali uvedomiť jedno, že by sme nemali vo svojom živote preceňovať a ani podceňovať svoje sily. Treba si správne rozložiť svoje sily a nemali by sme si na svoje plecia nakladať všetko, lebo nemáme silu riešiť všetky problémy tohto sveta a rozhodne človek by si nemal svoje starosti prenášať do ďalšieho dňa.  Každý človek by si nemal prenášať starosti čo mohol zažiť v noci, lebo týmto sa nevyrieši v skutočnosti vôbec nič. Každá noc v našom živote má určitú moc a neraz sny čo sa nám snívajú, tak nad nimi začneme reálne premýšľať. Potom sa zobudíme a prídeme na to, že aké je to byť vďačný za to, že je nový deň a že s ním prichádzajú nové možnosti ako môžme zmeniť tento svet.

Začína sa sezóna krádeží bicyklov. Nezabudnite na poistenie

22. marca 2015

Polícia rieši krádeže bicyklov každý deň. Dali ste za ten svoj niekoľko sto eur? Zisťovali sme, ako si poistiť bicykel.

Večer ste si bicykel zamkli v spoločných priestoroch paneláku a ráno tam už nebol. Zlodeji dvojkolesových tátošov vedia, že na moderných bicykloch sa dá dobre zarobiť. Mnohí však zabúdajú, že aj bicykel sa dá proti krádeži či poškodeniu poistiť.

Cez poistenie domácnosti

Oslovené poisťovne potvrdzujú, že bicykel je zvyčajne súčasťou samotného poistenia domácnosti.

Hovorca poisťovne Generali Milan Janásik vysvetľuje, že všetky športové potreby, vrátane bicyklov, sú v poistení majetku už automaticky zahrnuté v poistnom krytí. Limit poistného plnenia závisí vždy od zvoleného modulu poistenia domácnosti, výšku poistného krytia si klienti dohodnú pri uzatváraní zmluvy.

Bicykle sa poisťujú na bežné riziká, ktorými sú napríklad záplavy. Najžiadanejšie je ale riziko odcudzenia, či už krádežou alebo lúpežným prepadnutím, prípadne vandalizmu.

Hovorca Allianz poisťovne Artur Šturmankin zdôrazňuje, že výška odškodnenia v prípade odcudzenia závisí od zabezpečenia priestoru odkiaľ bol bicykel ukradnutý. Teda, či je to uzamknutý rodinný dom, byt alebo garáž či spoločné priestory, kočikáreň v bytovom dome.

Stále však musí byť splnená podmienka násilného prekonania prekážky.

„Ak by zo spoločných priestorov v bytovom dome ukradol niekto bicykel tak, že si otvorí originálnym kľúčom, alebo niekto zoberie opretý bicykel pred obchodom, v takom prípade by poisťovňa neposkytne poistné plnenie,“ tvrdí hovorkyňa Union poisťovne Judita Smatanová.

A zároveň upozorňuje, že s vlastníctvom bicykla súvisia aj škody, ktoré môže svojou jazdou spôsobiť cyklista iným osobám. Union takéto škody poisťuje cez produkt „poistenie zodpovednosti za škodu členov domácnosti“.

Na cestách

V prípade, že sa bicykla neviete vzdať ani na dovolenke v zahraničí, nezabudnite na cestovné poistenie.

Poistenie batožiny, v rámci ktorej ste si pribalili aj bicykel, je štandardne zahrnuté v cestovnom poistení, potvrdzuje Janásik.

Aj v tomto prípade sa na poistenie batožiny vzťahujú rovnaké riziká ako pri poistení domácností. A teda, poškodenie alebo zničenie vecí živelnou udalosťou, odcudzenie vlámaním a lúpež poistených vecí alebo iné riziká, ktoré sú uvedené v poistnej zmluve.

zdroj: aktuality.sk

Meniny

19. marca 2015

Každý kto oslavuje meniny,

tak by mal rozdávať úsmevy,

je to udalosť ako každá iná,

aj keď je možno menej významná,

oslavujú ich všetci muži a aj ženy,

túto udalosť si užívajú všetky národy,

každý ich oslavuje podľa seba,

neraz panuje u ľudí dobrá nálada,

niektorí si zájdu s kamošmi na pivko,

iní si zapália z radosťou brčko,

v každom darčeku sa skrýva niečo iné,

bez ohľadu na to či to je praktické,

každá maličkosť človeka nejako poteší,

jeho ľudské srdce okamžite roztopí,

v živote nie je nič krajšie,

keď si na neho niekto skutočne spomenie.

 

Rusi čakajú Fica na oslavách v Moskve. Iní európski politici ich bojkotujú

17. marca 2015

Viacerí lídri európskych krajín oslavy bojkotujú, kvôli eskalácii konfliktu na Ukrajine a účasti Ruska v ňom.

Premiér Robert Fico sa vraj zúčastní na oslavách 70. výročia konca druhej svetovej vojny v Moskve. Informuje o tom ruská štátna tlačová agentúra TASS. Slovenský premiér by tak išiel proti svojim kolegom z iných európskych krajín, ktorí bojkotujú oslavy v Moskve, pre eskaláciu konfliktu na Ukrajine.

“Očakávame českého prezidenta, hlavu slovenskej vlády, gréckeho premiéra a prezidenta Cypru,“ povedal minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov.

„Pozvanie sme poslali 68 hlavám štátov vrátane OSN, Rady Európy, UNESCO a lídrov Európskej únie. Do dnešného dňa 26 z nich potvrdilo svoju účasť,“ dodal.

Úrad vlády tvrdí, že zatiaľ sa o účasti predstaviteľov Slovenskej republiky na oslavách v Moskve nerozhodlo.

Moskva pozvala na oslavy 9. mája hlavy štátov a vlád mnohých krajín, ako aj predstaviteľov vedenia medzinárodných organizácií. Svoju účasť doteraz potvrdili približne dve desiatky pozvaných, medzi nimi aj český prezident Miloš Zeman, grécky premiér Alexis Tsipras či severokórejský vodca Kim Čong-un a očakávajú aj izraelského prezidenta Reuvena Rivlina.

Účasť na slávnostnej vojenskej prehliadke, ktorá sa už tradične bude konať na Červenom námestí, odmietol britský premiér David Cameron i nemecká kancelárka Angela Merkelová. Pridal sa k nim aj predseda Európskej rady Donald Tusk.

Podľa ruskej agentúry TASS, odvolávajúcej sa na zdroj z prostredia nemeckej vlády, Merkelová navrhla ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, aby veniec kvetov položili spoločne. Putin jej návrh prijal.

zdroj: aktuality.sk

Magnet

16. marca 2015

Chcel by som nejako načať tento článok a trošku sa zamerať nad určité veci. Mal som v hlave strašne veľké množstvo konceptov a kopec rôznych uhlov ako to spísať. Ale čoraz viac viem, že by sa to mohlo týkať toho, ako neraz fungujeme v tomto svete a že aké prekážky musíme zdolávať. Uvedomujeme si v živote, že naše žitie ako je príliš zložité a doslova je zložité na pochopenie. Niekedy by som to prirovnal k psychologickému filmu, ktorý má mrazivý príbeh nad ktorým treba uvažovať. Chcem to poňať ako taký reálny príbeh, čo sa okolo nás deje každý deň. Každý človek vstane a začne uvažovať nad tým, že čo spraví keď vstane. Ja si to vravím tiež, doslova pri raňajkách si krokom za krokom rozoberám. Mám v hlave jednotlivé riadky a všetko sa mi postupne tak spájať, že všetko nejakým spôsobom začína dávať svoj zmysel. Vytvára sa mozaika určitých vecí, ktorá sa postupne začína odhaľovať a začínam triezvo uvažovať o tom, že čo sa skôr udeje. Ako nemám nejaký priamy scenár, že niektoré veci sa nejako prepletú, to ukáže až samotný deň čo si prežijem. Niekedy prichádzam na to, že 24 hodín je niekedy tak málo na splnenie všetkých vecí. Celý život sme ťahaný niekam, teda to nemyslím tak, že by nás niekto na niečo navádzal. Sme svojim spôsobom motivovaný niečo robiť tak, aby sme sa necítili iba my dobre, ale aby sa cítili dobre aj iní ľudia. S toho logického hľadiska si začneme uvedomovať, že čím v živote si musíme prejsť a čo musíme dokázať, aby sme sa dostali niekde na vrchol.  Treba si uvedomiť že naše kroky sú sledované a sme pod pozornosťou všetkých ľudí, čo sa o nás reálne zaujímajú. Postupne začíname hľadať vo všetkom nejasnosti a začneme uvažovať, že prečo nám daní ľudia stoja za chrbtom. Ale tak by som najradšej prešiel k tomu, ako funguje celý ten náš život a uvedomiť si, že je jeden veľký magnet na ktorý sa prilepí všetko.

V živote máme dané že musíme vychádzať s každým človekom a mať ho radi. Ale niekedy sa to ani moc nedá, lebo v našom svete funguje určitá hierarchia že tých hlúpych ľudí akoby nám zhadzoval. Celkovo nevieme že ktorí ľudia sú naši kamaráti a ktorí nám budú robiť zle. Mám pocit, že na to prichádzame príliš neskoro, ale proste nevieme kto má tú masku na tvári. Vieme že tí ľudia sú nejakým spôsobom hnusný a protivný, ale niečo nás láka s nimi držať a postupne je s toho myšlienka že zakázané ovocie najlepšie chutí. Celý náš život sa točí najme okolo tých kamarátov, možno keby sme ich nemali, tak by to poznačilo náš život. Ja to sám v praxi viem, že sú ľudia čo pri mne zostanú a ktorí odídu, ale každý človek ukáže že či to jeho priateľstvo je skutočné. Presne takto to funguje vo filme, človek niekoho spozná a potom sa s toho človeka môže vykľuť nejaký šialenec, ktorý bude neskôr duševne nevyrovnaný a neskôr bude aj zúfalý. Celý život je o paradoxoch, to je ako z návštevami čo prídu človeku do domu a potom začína odlišovať tých ktorých rád vidí a tých ktorých chce radšej poslať preč. Daktorí ľudia sú ako pijavice, prisajú sa na človeka a nechcú od neho odísť. Sú ľudia čo sú príliš extrovertný a niektorí sa zas príliš uzatvárajú do seba, po prípade sú cholerici. Mnoho ľudí majú takú povahu, že to proste nikto neodhadne na prvý krát, nikdy sa nedá človeka súdiť podľa obalu, proste to akoby som povedal na knihu, že jej obal je super a popri tom neviem čo je vo vnútri. Nikto nevie aký je človek vo vnútri, ale ak je niekto svojim prejavom ako pred výbuchom, tak je lepšie sa od takého človeka sa strániť. Celkovo sa mi zdá, že ľudia medzi sebou chcú intrigovať a predbiehajú sa, že kto koho potopí. Príde mi to ako hlúpe riešenie, ich správanie je niekedy na úrovni krčmových štamgastov a ľudí čo sa nevedia vpratať do vlastnej kože. Potom začneme neskôr prichádzať, že niektorí ľudia sú ako neriadené strely, ktoré nevedia trafiť svoj cieľ.

Niekedy si musíme uvedomiť, že celý náš život je jedna veľká zodpovednosť. Musíme vedieť byť zodpovedný za každý jeden krok čo urobíme a ako ho urobíme. Občas mám pocit, že mi koľko ľudí nerozumie a niekedy sa ma pýtajú, že prečo som to tak vyjadril a popri tom za mňa to hovorilo moje vnútro. Veľa zmiešaných pocitov sa mieša vo mne a uvedomím si, že možno keby som takto neuvažoval, tak by som sa nikam v živote nepohol. Teda by som bol iným človekom čo by mal to uvažovanie iné, lebo jednu vec musím strašne veľa krát zvažovať, aby som dokázal nájsť v nej riešenie. Všetko sa nejako na mňa nalepí a potom už len to nejako sa snažím riešiť. Ja som tá väčšina romantická duša, ale nie vždy sa dokážem na všetko vykašlať a nemať jediný deň, kedy by som nad ničím neuvažoval. Neraz si vypočujem nejakú pesničku a poplačem si, ale uvedomím si, že ma to vtedy istým spôsobom posilní. Musia sa striedať dni, nemôžu byť všetky rovnaké, lebo nastal by nudný stereotyp. Len teraz si vychutnávam každú sekundu čo mám, možno to nedávam najavo a považujem to za svoju životnú slabosť, ale pravdepodobne to tak má byť. Skrátka som človek a nedokážem vždy všetko zabuchnúť za dvere a povedať si že je to uzavretá vec. Prakticky si žijem svoj seriál v skutočnom svete, ktorý trvá celý náš život dokým sa nepoberieme na druhý svet. Teda si ho žijeme všetci bez rozdielu, len my si vytvárame tú hlavnú dejovú linku. Ja si vytváram tú vlastnú s tým že si vytváram svet, ktorý funguje na základe zlatej strednej cesty, ktorá dokáže vyvážiť veci čo sú dobré alebo zlé. Samozrejme podľa toho to treba odlišovať, lebo nie všetko je vždy čierne alebo biele. Stále existuje aj niečo medzi a to je myslené ako zlatá stredná cesta, znak toho že je človek neutrálny a nie je nijakej strane, maximálne je len určitým pozorovateľom a na všetko sa pozerám z diaľky. Ja sa snažím vychádzať s každým, ale viem že koľko krát to nie je ľahké, lebo súčasná vlna dnešných ľudí je zložitá a najme ich povahy. Nie vždy sa dá všetkým nejako vyhovieť, lebo všetci sú pokojný a občas ide s nich strach.

Sme si vybrali ako má fungovať náš život a občas máme pocit, že nevieme uniknúť. Všetci máme nejaké sny za ktorými nás nejako vnútorne ťahá, tak mňa to dlhodobo ťahá za Linkin Park ktorých mám rád. Prakticky celý život sa snažíme si vysnívať svoj vlastný sen. Ako sú aj malé sny, čo sa mi podarilo nejakým spôsobom splniť a takto by to malo byť ruka v ruke. V živote skrátka musí fungovať niečo, čo nás poháňa vpred a na čom môžeme byť relatívne aj závislým. Občas sú chvíle kedy sa všetko nepodarí, tak ideálne ako by sme reálne chceli a ako tomu je tak určite dodnes. Ja to poznám s vlastnej skúsenosti, že niektoré veci sa skrátka nepodaria ak napriek chceniu. Ale vždy prídu chvíle, kedy sa nad tým pozastavím a poviem si, že sú tu ľudia pre ktorých sa všetko oplatí. Vždy treba veriť že sa všetko podarí, teda mať svoje zdravé sebavedomie a nepreháňať ho. Len občas vidím ako ľudia začínajú mať veľké ego a myslia si že spasili tento svet a cítim sa neraz kvôli tomuto nepríjemne. Nehovorím že musia byť egoisti, ale občas majú správanie úrovne hojdacieho koňa. Niektorí s nami držia len preto, aby nás dokázali totálne potopiť a takúto skúsenosť poznám, držia sa na človeku ako taký kliešť. Daktorí ľudia sa správajú ako naši politici, teda doslova nám tiež sľubujú určité istoty. Zo začiatku sú niektorí veľmi milý, tak ako taký med a postupne človek dostane nôž do chrbta. Ja som to poznal, mal som skupinu tých dobrých a skupinu tých čo to na mňa hrali. Ale postupne sa to nejako vykryštalizovalo a zostali pri mne tí o ktorých viem, že sú to skutoční priatelia. Lepí sa na nás buď šťastie alebo smola, niekedy si toto nedokážeme vybrať. Doslova nás život postaví pred hotovú situáciu a povie nám aby sme ju riešili sami, prakticky inú možnosť ani nemáme. Je to niekedy ťažké vstávať s tým čudným pocitom a premýšľať nad tým že či nás človek ktorého máme radi nepodrazil. Ja som tých podrazov zažil veľa, ale zažil som aj ľudí čo ma reálne podržali a vďaka ktorým skutočne žijem.

Ja som v skutočnosti pozitívny človek, ale viem že informáciám a veciam okolo nás sa nedá vyhnúť. Proste prídu chvíle, kedy nás to všetko prevalcuje a neraz to pociťujem u seba. Mnoho ľudí si viacej všíma smutnú tvár a rieši to, namiesto toho aby si všímali ako sa s tým dokážem vyrovnať a pousmejem sa nad tým a povedia že sú hrdí na mňa a toto by mi neraz pomohlo. Predsa v živote opisujem určitú skutočnosť a rozumiem tým čo sa na mňa pozerajú s druhej strany. Nemusím všetkým reálne sadnúť, ale na nikoho sa nehnevám a ani necítim voči niekomu nejaké predsudky. Keby sa riešilo že prečo je veselý, tak by sa samozrejme o tom dokázalo aj ľahšie rozprávať, lebo človek čo je smutný, tak ťažko dokáže hovoriť o svojich pocitoch a viacmenej nechce aby niekto kvôli nemu trápil. Toto je prirodzené, lebo nie všetci ľudia dokážu pochopiť naše myšlienky a problémy, čo sa v skutočnosti nedá reálne pochopiť. Jedine to chce viacej a veľkú trpezlivosť, lebo o tomto je vlastne náš život. Sme ľudia na ktorých sa prilepia rôzne problémy a nie tie naše. Sledujeme rôzne stránky a doslova cítime, že miestami sme nimi ovplyvnený a všetko je v skutočnosti iba o nadpise a titulnej stránke ktorá predáva. Naše pseudocelebrity sa neraz chcú až nasilu predvádzať aby nejako dokázali zaujať, nehovorím že sú taký všetci. Bulvár doslova môžem povedať že ťaží a obohacuje sa nešťastí druhých čo je neskutočné pokrytectvo. Treba sa zamyslieť nad tým, že žiadny známy človek čo niečo robí, tak sa nechce ocitnúť na titulke kvôli tomu ako sa správa na verejnosti. Ale na druhej strane oceňujem, že sa nájdu momenty, kedy dokážu reálne niekomu pomôcť. Si človek povie, že bulvár ako taký je skazený a že šíri nezmysly, ale v skutočnosti to ani nemusí byť pravda. Dokážu aj niektorým ľudom reálne pomôcť že na ich životnú situáciu dokážu poukázať a potom na ich podnet reagujú ľudia, ktorí sa snažia pomôcť ľudom čo žijú prakticky zo dňa na deň. Nevnímam že sú nejakí ľudia celebritami, pre mňa sú to ľudia ako my všetci, ráno skoro vstávajú, chodia do práce a snažia urobiť tento svet lepším. Ale niektorí ľudia si tento prívlastok plným právom zaslúžia, lebo sa skutočne snažia niečo v tomto svete dokázať.

Nesťažujem sa že je niečo zlé alebo voči nám nespravodlivé, ale niekedy musím aj o takýchto veciach písať, lebo nie všetci majú skutočne radostný život. Neraz nám televízne noviny alebo iná spravodajská relácia, neukážu všetko a najme nám nepovedia vždy pravdu. Musíme celú tú pravdu hľadať na internete, pozerať si rôzne dokumenty a iba takto dokážeme spojiť všetky veci dokopy. Občas celý tento zmätok všetkých zmietol tak, že pomaly nikto nevie rozlíšiť čo je pravdou a čo je klamstvo. Doslova je to ako labyrint s ktorého sa treba vymotať a najťažšie sa vymotáva s klamstiev, teda viem že som takých ľudí poznal a nebolo mi to dvakrát príjemné. Poznal som tých čo ma obsmievali, boli ľudia čo voči mne neboli úprimný a pretvarovali sa. Podceňovalo ma strašne veľa ľudí a stále ma budú podceňovať, poznám ten stav byť nedocenený a odstrčený do rohu. Ale viem, že to čo robím, tak to robím zo svojho vnútorného pocitu a čo v tej danej chvíli cítim. Nepretekám sa s ľuďmi o tom, že kto je v skutočnosti lepší a viem že by si mali byť všetci rovní a každý by mal mať rovnaké podmienky. V živote sa ťažšie bojuje s tým že je človek iný a občas náš svet túto inakosť prijať nedokáže, lebo niekedy je dôležitejšie byť zatrpknutý zlosťou a nenávisťou, než človeka reálne pochopiť. Mnoho ľudí by sa malo reálne uvedomiť, dokým nebude neskoro a pochopiť že sa na svet treba pozerať reálne. Neraz aj niektorí moji kamaráti ma občas podceňujú, ale viacmenej ma mrzí že mi to nedokážu dať najavo, ale nehnevám sa na nich, pravdepodobne to tak má reálne byť. Daktorí ľudia budú vždy ako západ slnka a nepochopia všetko, čo reálne cítim a skrátka to tak beriem. Ja žijem pokojným životom, ale niektorí ľudia aj napriek tomu žijú príliš rýchlo a chaoticky. Ako som pochopil jedno, že život sa dá skutočne žiť tak, aby som nemusel sa niekam ponáhľať a robota nie je zajac, skrátka neutečie. Všetko sa dá si vychutnávať krok za krokom, bez nejakého náhlenia. Sám som takto fungoval a necítil som sa dobre, lebo to bolo pre mňa stereotypné a doslova som sa necítil šťastný. Je to nepríjemné, keď sa s človeka stane robot a musí doslova robiť aj veci čo nechce robiť a musí počúvať na daný povel. Každý človek by mal byť sám sebou a nie vždy by mal sa striktne držať pravidiel, lebo život s pravidlami je miestami už nudný.

Chcel by som poskytnúť vysvetlenie, že prečo sa článok volá Magnet a na základe čoho to je. Treba si uvedomiť že v našom svete sa na nás všetko pritiahne je jedno čo to je, či sú to nejaké životné okolnosti, problémy alebo ľudia ktorých poznáme. Som rád že sa na mňa istí ľudia prilepili a že sú tu pri mne, napriek tomu že tí ostatní niekam odišli preč. V živote je všetko super, teda to že mám určitú skupinu ľudí, ktorým sa dá veriť. Skôr nie je dobré ako neraz sme ovplyvnený verejným dianím a tým ako sa niektorí ľudia prezentujú na verejnosti.  Vždy budú ľudia čo sa nás budú snažiť skopnúť na zem, ale aj napriek tomu to nesmieme vzdať. Ako chcem reagovať na jeden milý komentár, ktorý mi niekto napísal a každým dňom viem že je to pravda. Náš život je hra a je na nás, ako tú hru reálne hráme, teda musíme dopredu vedieť že aké karty si vyberáme. Raz budeme mať všetko na čo myslíme, ale nechcime nasilu všetko hneď, lebo všetko v živote má nejaký svoj prirodzený postup. Všetko v našom živote si môžeme nejakým spôsobom pritiahnuť ale zároveň to môžeme od seba odtiahnuť. Niekedy nevieme že čo sa neraz môže v živote stať, ale môžme urobiť všetko preto, aby sme sa cítili lepšie. Nemôžme že nič nejde, ale aspoň sa snažme to skúsiť a nestáť na mieste. Ak niečo nevieme, tak radšej povedzme že to nevieme a nerobme to. Maximálne si stojme za tým čo povieme, lebo neraz niektoré veci čo povieme, sú ako bublina čo praskne. Dlho nepremýšľajme a začnime konať, dokým máme ešte čas a pokiaľ máme v živote nejaké možnosti. Nie všetci si môžu toto povedať a neraz sa ten tenký ľad môže roztopiť. Ja som rád za ľudí čo sú tu a ktorí ma vedia reálne pochopiť. Kopec ľudí stojí pri mne trpezlivo napriek tomu že mám svoje nálady a že nie je ľahké ich zvládnuť. Ale všetko čo sa neraz deje, tak má svoj reálny význam a to že ma niektorí ľudia nemusia, tak mi to žily netrhá a ani to krv nesaje. Proste sa usmejem hoc aj niekde do priestoru a idem ďalej, svet sa tak skoro nezrúti. Dokážeme prežiť všetko vo svojom živote, len je to všetko na nás, ako sa s tým dokážeme popasovať. Vážim si, že mám super rodinu, skvelých priateľov a všetkých čo ma dokážu svojim spôsobom držať pri zemi a viem že mi tí ľudia chcú skutočne dobre a nechcú mi uškodiť, že mám človeka o ktorom môžem povedať, že je mojou dokonalou oporou a nechcel by som to meniť.  Mám super bratrancov a sesternice, ktorých by som za nič nevymenil, lebo ich mám rád takých aký v skutočnosti sú.

Musíš bojovať

15. marca 2015

Musíš vydržať aj keď ťa tlačia k múru,
musíš bojovať s nepriazňou osudu,
dokážeš vo svojom živote nemožné,
nič v tvojom živote nie je až také zlé,
som s tebou bez ohľadu na skutočnosti,
nedovoľ aby ťa niečo pritlačilo k zemi,
ver v to že raz budeš vnútorne slobodný,
nenechaj sa zlomiť a zostaň silný,
občas ti život naloží veľa na tvoj chrbát,
ale nikdy neprestaň veriť v lepší svet,
nauč sa pozitívne myslieť a netrápiť sa,
lebo iba toto v živote je naša skutočná cesta,
stojíš v miestach kde ťa odkopnú hlupáci,
ale nikdy nedovoľ aby ťa na zem zrazili,
život je našanekonečne dlhá trať,
kde sa musíš snažiť šprintovať,
celý život je ako Prison Break,
občas sa musíš v živote dať na útek,
nemyslieť na to že voči niečomu máš strach,
nesmieš na stenu hádzať hrach,
nehovor si že v živote je niečo ťažké,
lebo si na seba privoláš všetko zlé,
vždy sa dá všetko nejako prekonať,
len je iba na tebe či dokážeš s tým bojovať,
stále neprestávaj veriť že existuje svetlo,
po každej búrke raz vyjde slnko,
stojíš pred životným rozhodnutím,
občas musíš prejsť tým spáleným mostom,
hovoríš si že v živote nič nedokážeš,
len je na tebe čo v živote skutočne chceš,
ak dokážeš mať v sebe určitú motiváciu,
tak prerazíš vo svojom živote každú stenu,
stále máš pocit že nevieš komu veriť,
len ty sám prídeš na to koho sa máš držať,
vieš ktorí ľudia budú tvoji skutoční priatelia,
budú to ľudia čo ťa na ceste za cieľom podporia,
váž si každú sekundu čo máš vo svojom živote,
nepočúvaj vždy svoj rozum a drž sa toho čo ti hovorí srdce.