V čase

Často premýšľam aké by to bolo vrátiť v samotnom čase. Uvedomiť si že všetky tie spomienky ktoré mám tak boli pre mňa tými najkrajšími a najlepšími. Vravím si že nech sa čokoľvek v mojom živote tak to jednoducho nesmiem ľutovať. Lebo vďaka tým myšlienkam čo som mal tak sa množstvo tých krásnych snov dokázalo splniť. Splnili sa najme preto lebo som v ne neprestal veriť a nevzdal som sa ich. Som rád že mojou súčasťou boli aj životné skúsenosti ktoré ma niečo naučili. Dosť ma v mojom živote ovplyvnila hudba a môj hudobný vkus. Nikdy sa to samozrejme nepremietlo do obliekania alebo do nejakého štýlu. Len jednoducho som bol fanúšikom hudby ktorá niečo v mojom živote skutočne formovali. Boli videokazety a kazety z magnetofóna na ktoré sa nahrávali moje vtedy najobľúbenejšie skladby. Vtedy sa jednoducho formoval môj hudobný vkus pri čom som ani nečakal že budem mať nejakú hudobnú kapelu ktorú začnem počúvať.

Pamätám si často aj na to že aj programy ktoré bežali v televízii tak mali o niečo hlbší zmysel. Bolo viac kvalitných programov s ktorých sa naozaj dalo vyberať a pri ktorých som sa skutočne dokázal baviť. Ale napriek tomu ma najviac bavili hudobné klipy a najme to v tom období spustili Linkin Park do ktorých hudby som sa úplne zbláznil. Nikdy som si ani vo sne nemyslel že myšlienka na ktorú budem skutočne myslieť bude vidieť raz ich koncert. Keď si predstavím že viacmenej som počúval čisto len rapovú muziku a bol som ortodoxným fanúšikom len jedného žánru. Ale prišiel ten zlom keď som začal počúvať hudbu ktorá začala obsahovať viac žánrov pokope. Práve numetalová hudba obsahovala kombináciu rapu a spevu ktorá na tú dobu bola nevídaná. Potom som si samozrejme obľúbil aj iné kapely, ale Linkin Park vždy boli mojou srdcovou záležitosťou lebo formovali moje myslenie.

Ani vo sne by som si nepomyslel že by nejakým spôsobom hudba mohla niečo vo mne ovplyvňovať. Ešte keď som nepísal, tak som bol len obyčajným fanúšikom skupín ktoré mám dodnes rád. Nikdy neboli nejaké myšlienky na koncerty, lebo to prichádzalo v samotnom živote až časom. A keď sa často obzriem dozadu tak si poviem že všetko malo svoj prirodzený zmysel. Niekedy na niektoré veci treba čakať dlhšie než sa v skutočnosti splnia, ale raz sa splnia. Nikdy som tomu neprestal veriť aj za cenu že by to malo trvať dlhšie. Ale keď sa ten sen splnil, tak som cítil že pravdepodobne sa mi splnilo všetko čo som chcel. Potom keď sa to splnilo, tak už som od života nechcel nejaké veľké a zložité veci. Lebo som si začal uvedomovať že aj tie malé veci sa dajú robiť vo veľkom.

Ale keď odbočím a pozriem sa späť aj na iné veci, tak si uvedomím ako sa veľmi zmenili moje vzťahy z ľuďmi. Aj keď v živote boli nejaké osudové ženy tak nikdy to nebolo niečo viac. Aj keď určite boli školské lásky, ale s odchodom zo školy to nejako skončilo. Pravdepodobne to bolo aj tým že každý z nás sa vybral úplne inou cestou. Bolo to prirodzené k môjmu veku si hľadať kamarátov s ktorými by som bol naozaj v kontakte. Napriek všetkému sa tie kontakty pretrhli, ale nie tým že by som ich nejakým spôsobom nemal rád. Vtedy bola iná doba a neriešili sa nejaké psychické problémy alebo obavy. Lebo všetko sa dokázalo vyriešiť takmer okamžite a viac sme chápali jeden druhého. Inak sa chápali medziľudské vzťahy než sa chápu v súčasnosti. Nebolo to také povrchné a viac sme si dokázali vážiť samotných hodnôt, vďaka ktorým všetko fungovalo.

Pamätám si časy keď sa neriešili blbosti, ale riešili sa naozaj podstatné veci. Neexistovali sociálne siete lebo sme sa vedeli jeden druhému pozrieť do tváre. Vyšli sme von a užívali sme si tie krásne chvíle s našimi priateľmi. Uvedomovali sme si že ten čas pri nich veľmi rýchlo ubiehal a nebol tam nejaký priestor na nudu. Nikto vtedy slovo nuda ani nepoznal, lebo väčšina ľudí lietala po vonku. Dokázali sme si nejakým spôsobom udržiavať vzťahy s ľuďmi a pri prvom probléme sa to okamžite nerozpadlo. Vždy potešilo keď niekto zazvonil na zvonček a mohli sme niekam ísť. Keď sme aj spadli, tak sa to jednoducho dokázalo zahojiť a nesimulovali sme. Keď aj boli odreté kolená, tak nás to napriek tomu všetkému nedokázalo zastaviť. Lebo tá detská energia bola o niečo silnejšia a o niečo viac tie deti vydržali.

Som vďačný za každý okamih ktorý do môjho života prišiel. Lebo aj keď udiali rôzne veci tak sa to dalo nejako prežiť. Ako som zvládol minulú dobu tak verím že dokážem zvládnuť aj túto dobu. Všetko čo som sa naučil tak postupne využívam v tejto dobe. Ani vo sne som nemyslel že budem písať a že hudba mi pomôže k tomu aby som napísal zmysluplné texty. Lebo jednoducho neboli také možnosti aké sú v súčasnosti aj teraz sa množstvo vecí mení za pochodu. Vždy je skvelé sa vrátiť v čase a vybrať si zo svojho života veci ktoré považujem za skutočne zásadné. Ale myslím si že určite každý má niečo na čo môže z radosťou spomínať. Môžme byť radi že máme spomienky, vďaka ktorým si uvedomíme podstatu vlastného života.

Rád počúvam hudbu lebo pri nej si vybavím rôzne spomienky zo života. Bez ohľadu na to či sú dobré alebo zlé, tak som za ne naozaj vďačný. Vždy som rád keď sa môžem pri svojom poznaní života niečo skutočne naučiť. Aj pri páde na samotnú zem som sa naučil že je potrebné sa z nej zdvihnúť. Často niektoré veci ktoré mám v hlave sa dajú nejakým spôsobom zvládnuť bez ohľadu ako ťažké to môže byť. Za každú skúsenosť som rád, lebo viem že kto sú tí praví ľudia okolo mňa. Viem že sú to ľudia čo mi nezávidia a fandia tomu čo robím. A ja viem že môžem sľúbiť že sa nebudem na nič hrať a stále budem rovnakým človekom ako vo virtuálnom priestore tak aj v realite.

 

 

Syndróm

Niekedy je si potrebné naliať pohár čistého vína a priznať si na čom skutočne som. Viem že všetky veci ktoré som začal okolo seba vnímať tak zmenili moje podvedomie. Často sa môže zdať že keď sa na veci pozerám úplne iným pohľadom než ostatní ľudia tak to možno nemusí byť vždy správne. Ale v skutočnosti nechávam na každom človeku aby prijal moju vnútornú podstatu. Mám určitý syndróm s ktorým musím žiť počas svojho života, ale to neznamená že sa život nedá prežiť plnohodnotne. Nech to v živote vyzerá akokoľvek, tak napriek sa dokážem cítiť šťastne. Viem že ma v živote ešte množstvo vecí ovplyvní a v skutočnosti som za to rád. Nemusím pred ľuďmi nič predstierať a ani sa na nič hrať lebo toto je moja prirodzená podoba. Môže sa stať že sa v niečom zmýlim, ale aj to vnímam ako určitú súčasť života. Nechávam často nech sa veci v živote vyvinú samé bez toho aby som na to tlačil.

Moje myšlienkové pochody sú každým dňom odlišné a pri tom môžem na niečo prísť. Niekedy samotné riešenia na ktoré chcem spoznať odpoveď prídu vtedy keď to najmenej čakám. Vo mne je niekedy veľké množstvo emócii, lebo vnímam veci zo širšej perspektívy. Ono si mnoho ľudí že keď na niečo nereagujem alebo to nevnímam že sa hnevám. Nehnevám sa len som autistom čo má svoj vlastný svet, kde občas potrebujem nad niektorými vecami popremýšľať. Často keď sa ľudia niečo dozvedia o autizme, tak to samozrejme zmení celý pohľad na samotnú vec. Niektorí ľudia tú inakosť dokážu prijať a iným ľudom trvá dlhší čas to skutočne prijať. Ja to ľudsky chápem lebo keď vyjadrím nejakú myšlienku o autizme tak to množstvo ľudí dokáže prekvapiť. Niekedy si vravím že niektoré veci sa v mojom živote často vymykajú samotnému normálu.

Môžem povedať že mám skutočné šťastie ako to ľudia dokázali prijať. Keď pozerám určité filmy alebo seriály kde je venovaná pozornosť autizmu tak si uvedomím že nie som v tom úplne sám. A ani nemôžem povedať že mám nejaký ťažký život, lebo si uvedomujem že množstvo ľudí majú oveľa ťažší život a majú ďaleko horší handicap. Mám šťastie že môžem po tejto zemi kráčať a že ma moje vlastné nohy skutočne ponesú. A skutočne ma ponesú kdekoľvek kam sa naozaj dá ísť a viem že budem na tom správnom mieste. Mnoho ľudí by si určite tiež prialo aby mohli kráčať po vlastných nohách, ale nedovolí im ich postihnutie. Ale aj tak možno sa zdá všetko v samotnom živote veľmi ťažké a náročné. Viem sa vžiť do ľudí čo musia prekonávať rôzne prekážky najme ktoré sú bezbariérové. A to je miestami smutné že sa nejakým spôsobom ľudom čo sú vozíčku nepomáha viac.

Je na tomto svete množstvo ľudí čo majú určitý syndróm a s ním aj pridružené postihnutie. Každý z nás na tomto svete je úplne odlišným človekom že u mnohých to vôbec ani nevidieť. Jednoducho to treba vnímať cez samotnú genetiku, lebo nikto nemôže za to že je nejakým spôsobom iný. Je to v poriadku keď v našej spoločnosti funguje inakosť a zároveň môže byť skvelé keď jej ľudia porozumejú. Obdivujem rodičov čo majú deti ktoré majú autizmus a snažia sa tomu dieťaťu dať veľké množstvo lásky. Ono na začiatku prijať fakt že je nejakým spôsobom dieťa iné od zdravých rovesníkov býva veľmi náročné. Ale o to viac je potrebné sa obrniť určitou vnútornou formou a veriť tomu že všetko sa dá zvládnuť. Lebo v skutočnosti to dieťa tých rodičov môže veľmi veľa vecí naučiť. Cez tú inakosť sa často dá život pochopiť oveľa lepšie a v určitých súvislostiach.

V rámci svojho autizmu je ešte veľa vecí s ktorými sa musím vyrovnávať. Sú to často zmeny ktoré zo začiatku nepovažujem za dobré a potom ich nejakým spôsobom dokážem prijať, lebo môžu byť v niečom dobré. Ja som v skutočnosti nebol vôbec introvertné dieťa, ale skôr som sa cítil ako extrovert ktorý mohol povedať čokoľvek a nemusel nad tým až tak premýšľať. Len ako som sa začal počas rokov, tak všetko vo mne bolo úplne iné. Predtým som bol viac nepokojným a postupom času som sa stal o niečo pokojnejším. Neviem čím to bolo že ma ľudia nejakým spôsobom mali alebo majú radi. Pravdepodobne to bolo tým že som sa nikde nasilu netlačil a všetko sa dialo prirodzene. Je to aj tým že sa snažím mať kamarátsku povahu a každého akceptovať takého aký v skutočnosti je. Nikdy som nerobil rozdiely a ani nikoho neodsudzoval, len som sa snažil každého pochopiť.

A ja celkovo som si k ľudom hľadal o niečo dlhšie cestu. Ale vďaka tomu som zistil že kto mi ľudsky naozaj sedí. Nikdy som nebol nejaký človek čo by robil niečo povrchné a proti zdravému rozumu. Skôr sa všetko snažím riešiť v pokoji a v kľude než nejakým krikom. Ja som príliš pokojný a možno to ľudí niekedy prekvapuje že nekričím. Lebo jednoducho viem že ak je niečo čo môže človeka trápiť, tak sa to dá riešiť aj pokojne. Niekedy len sa stačí vcítiť do pocitov iných a uvedomiť si že sú len ľudia. Všetci sme ľudia a mnoho vecí potrebujeme zvládnuť či sami alebo s pomocou nejakého človeka. Každý z nás bez ohľadu či má postihnutie alebo je zdravý, tak sa môže v živote niečo naučiť. Aj ja sa vo svojom živote často učím veľmi veľa a ešte verím že mnoho tých vecí sa ešte naučím.

Viem že mám autizmus a nikdy som to nejako ani neskrýval. Často viem že aj keď sú nejaké vnútorné boje tak sa to dalo zvládnuť. Nikdy som sa nevyhováral alebo nehľadal cestu ako veci nespraviť. Skôr radšej veci chcem dotiahnuť do úplného konca, než by som ich nejakým spôsobom odflákol. Občas sa stane že urobím nejaké chyby, ale napriek tomu idem ďalej. Jednoducho zdvihnem hlavu a poviem si že to nejakým spôsobom nevzdám. V živote to môže byť akokoľvek zložité, ale vždy sa to nejako dá zvládnuť. Len je potrebné hľadať spôsoby a nie dôvody ako s toho vycúvať. Lebo aj keď v našom živote môže existovať inakosť, tak každý z nás môže žiť šťastne. Občas si povieme že niektoré veci možno nemajú zmysel, ale prídu ľudia čo nám ukážu že všetko čo urobíme ten zmysel skutočne má.

 

Čo je v očiach

Premýšľam že čo v očiach vidím,

vďaka nim všetko inak vnímam,

oči sú často bránou do našej duše,

boli bránou do duše človeka čo tu už nie je,

pozeráme sa na svet rôznymi farbami,

rozoznávame nimi určité ľudské vlastnosti,

vycítime že či nám niekto hovorí pravdu,

alebo keď sa dostane do určitého sebaklamu,

vďaka očiam ľudia vidia že či sa tešíme,

alebo vnímajú ak v skutočnosti plačeme,

niekedy aj tie slzy sú potrebné,

aby sa vyčistilo všetko čo je zlé,

potrebujeme cítiť určité emócie čo máme,

nie je dobré ak ich v sebe nejako potlačíme,

lebo vďaka nim sa na veci pozeráme s odstupom času,

uvedomíme si svoju vnútornú podstatu,

som rád že tento svet vidím očami,

vďaka nim viem že mám pokoj v duši.

 

 

Niekedy 2

Niekedy som chcel každému dôverovať,

veriť že ku každému dobrý mám byť,

dokázal som veriť že ľudia poznajú moju hodnotu,

len v skutočnosti som v sebe živil naivitu,

veľa vecí som na svojich pleciach niesol,

všetko som vo svojom vnútri prečkal,

nebolo ľahké pochopiť dané okolnosti,

zistiť že nie všetci ľudia ma budú mať radi,

potreboval som nájsť svoj vlastný smer,

pochopiť že kde je môj vlastný priestor,

snažil som sa príliš pochopiť ľudí okolo seba,

až som v danom okamihu prestal chápať sám seba,

stále viac zisťujem že sa nemôžem starať len o svoju fyzickú stránku,

ale viac sa musím starať o svoju vlastnú psychiku,

hľadám spôsoby ako sa budem cítiť dobre,

hľadám ľudí pri ktorých sa budem cítiť šťastne,

je množstvo vecí ktoré sa mi nepodarili,

ale napriek tomu mi tú správnu cestu ukázali,

niekedy som chcel zo všetkými vychádzať,

pochopil som že je len pár ľudí ktorým ruku môžem podať,

viem že často sa vo mne veľmi veľa vecí zmenilo,

ale napriek tomu viem že to za to skutočne stálo,

možno sa niekedy v tejto spoločnosti sám,

napriek všetkému viem že nie som úplne sám,

musel som nájsť cestu cez ktorú pôjdem odlišne,

cestu pri ktorej budem vedieť že všetko dopadne dobre,

viackrát som sa chcel odkloniť od podstaty svojho života,

ale pre mňa jedinou podstatou bolo vždy nájsť sám seba,

pamätám si ako som myslel že je všetko dokonalé,

uvedomil som si že nie všetko v živote je jednoduché,

kráčam týmto svetom pri počúvaní hudby,

viem že sa vďaka nej zmierňujú moje obavy,

nikdy som od nikoho nič nečakal a ani nečakám,

od svojho života tak veľa toho až tak nepotrebujem,

uvedomujem si že nie všetko musí byť skvelé,

lebo keby bolo tak by to nebolo veľmi dobré,

som rád za tých správnych ľudí čo ma chápu,

za ľudí pri ktorých viem že mám oporu,

musím často zápasiť sám zo sebou,

vo všetkých veciach nájsť rovnováhu,

som vďačný za to že nie som naivným,

že som prestal byť hlúpym človekom,

vo svojom živote urobím aj chyby,

ale aspoň žijem bez nejakej pretvárky,

snažím sa žiť ako najlepšie viem,

nehľadám spôsob ako sa na všetko vyhovorím,

pre pokoj sa budem snažiť robiť veci správne,

budem hľadať cestu aby mi bolo čo najlepšie.

 

 

 

 

 

 

Choroba

Kráčam týmto vlastným svetom,

niektorým veciam veľmi nerozumiem,

čoraz viac v ľuďoch prevláda určitá choroba,

ľudská nevedomosť samotné vnútro rozožiera,

frustrácia ktorá postupne prerastá do hnevu,

postupne ničí tú ľudskú dušu,

obavy kam sa svet uberá ma desia,

vnímam že ľudom sa nedostáva dostatok povzbudenia,

občas mám v sebe pocity ktoré začínajú bolieť,

nerozumiem že prečo si ľudia musia neustále chyby vyčítať,

ovplyvňuje ma takmer všetko čo sa reálne stane,

viem že všetko čo sa stane moju dušu zasiahne,

niekedy by bolo vhodné požiadať o samotnú pomoc,

ale nie vždy nad vecami existuje vyššia moc,

počúvam hudbu lebo je to jediná záchrana,

vtedy moja duša sa skutočne dočká pokoja,

ľudská duša sa musí vyliečiť zo psychickej bolesti,

musia sa zahojiť rany ktoré v človeku zostali,

často sú psychické problémy neviditeľné,

pred ľuďmi je všetko zamaskované,

nie je dôležité sa po fyzickej stránke o seba postarať,

ale dôležitejšie je sa po psychickej stránke o seba postarať,

viem že aké je načúvať signálom našej duše,

každý človek čo z niečím bojuje pomoc potrebuje,

viem že aj ja občas z niečím bojujem,

ale napriek tomu že nad tým vyhrám,

každý človek v živote niečo musí poraziť,

vďaka čomu sa lepším človekom môže stať,

je potrebné vyliečiť ľudské vedomie,

vďaka čomu sa v živote niekam pohneme.

 

 

 

 

 

 

Politická korektnosť

Už dlhší čas som premýšľal ako si o tomto svete vytvoriť zmysluplný a autentický názor. Nikdy som si nemyslel že sa dostaneme do doby kedy treba rozmýšľať nad tým že či sú v spoločnosti určité názory prijateľné. Ale čoraz viac mám pocit že množstvo ľudí sú na inej strane a potláča sa akákoľvek zmysluplná pravda. Mnoho ľudí to ani otvorene nepovie, aby ich myšlienky neboli cenzurované. Toto je ten najväčší problém a priam až rakovina súčasnej spoločnosti. Ľudia sa boja otvorene povedať svoj názor na niektoré skutočnosti, lebo budú opäť obeťou verejného lynču. A toto sa priam deje v celej Európe, kde sa jednoducho vyberá že čo má byť pravda a čo je lož. A toto mi príde nesmierne zlé že ľudia sa voči niektorým veciam nemôžu ohradiť. Lebo jednoducho keď sa voči niečomu ohradia, tak okamžite dostanú nálepku že sú konšpirátori a rasisti.

Často sa v našej spoločnosti len jedna mantra že iba jeden názor je správny. Toto v ľuďoch aj médiá často dokážu podnietiť že jednoducho je ten strach je oveľa silnejší než zdravý rozum. Niektorí ľudia sú jednoducho tak silnými bojovníkmi až premýšľam nad tým že či by takými bojovníkmi boli aj v realite. Ľudia čo veľmi nemajú zmysel pre realitu, tak ľahko odsudzujú iné názory. Človek ani nemôže priamočiaro napísať ako sa veci v skutočnosti majú, lebo jednoducho sa tým porušujú normy komunity. Presne takto fungujú tie najmocnejšie korporácie a ľudia v nich čo ovplyvňujú verejnú mienku. Na tomto funguje dnešný svet že ľudom treba podsunúť to čo si majú skutočne myslieť. A samozrejme tomu ľudia okamžite uveria, lebo to zdeptanie je o niečo silnejšie.

Problémom samotnej politickej korektnosti je samotné vzdanie sa vlastného názoru. Ľudstvo v jednej chvíli oslepne a prestane vidieť realitu aká naozaj je. Samozrejme všetky veci ktoré sa vtĺkajú do hláv ľudom sú väčšinou zo západného sveta. Máme sa správať voči jednej strane dobre a inú stranu máme nenávidieť. Doslova je nám naočkované ako v skutočnosti máme myslieť a čo si máme myslieť. Na tomto žiaľ funguje aj dnešná politika kde nemáme žiadnych priamočiarych lídrov. Celkovo v nej nemáme ľudí čo by skutočne mysleli na svoj vlastný národ. Jediné o čo v skutočnosti ide je mať moc a veľké množstvo peňazí. Ide často aj o to že keď skončí akákoľvek iná vláda, tak príde iná ktorá bude pachtiť po moci a peniazoch. Je to priam zlé a nesprávne že nie všetci sa zameriavajú na ľudské hodnoty. Keď tam aj nejakí ľudia sú tak veľa ich myšlienok ktoré prednesú v rámci zákonov neprejdú.

Ďalšia rozbuška ktorá tu funguje už po dlhé roky je tá rasová. Podľa súčasnej logiky sa môže nadávať na ľudí čo sú bielymi občanmi alebo nejakej inej farby. Voči ľudom tmavšej farby sa človek nemôže veľmi vyjadriť, lebo sa stane rasistom. Ale iní ľudia rasistami byť môžu a zjavne to nikomu v skutočnosti vôbec nevadí. Spravodlivosť by mala platiť pre všetkých rovnako a všetci by sme mali na tomto svete si poniesť následky za veci ktoré sa udejú. Jednoducho by sme sa mali prestať vyhovárať a na niečo hrať, ale postaviť sa k životu zodpovedne. Áno predsudky sú určite nesprávne, ale na základe nich nemôžme hodiť všetkých ľudí do jedného vreca. Nemám pocit že toto je ten jasprávnejší prístup k tomu ako sa dajú riešiť problémy. A ani nemožno vyhlasovať že iba na jedných životov záleží a na ďalších životoch nie. Áno aj na čiernych životov záleží to je pravda, ale záleží aj na ďalších životoch čo môžu byť rovnako prínosom pre našu spoločnosť.

Politická korektnosť sa preniesla do seriálov, filmov, hudby, hier a doslova sa stala nástrojom na manipuláciu ľudí. Propagujú rôzne orientácie, ale nepropagujú že základom pre našu spoločnosť sú muž a žena. Pre niektorých ľudí je model muž a muž a žena a žena v poriadku, teda ak dokážu vychádzať medzi sebou tak s tým nikto nemá problém. Ale jediným problémom pre inak orientovaných ľudí je často v tom že musia premýšľať nad tým ak chcú mať deti tak musia ísť na to cestou umelého oplodnenia alebo adopcie. Propaguje sa množstvo ľudí s inou pletou a množstvo filmov je označených za rasistické. Je to tak najme preto, lebo v nich nebola tá prehnaná korektnosť ako tomu môže byť teraz. Ako človek ľudsky dokáže prijať keď aj inak orientovaní ľudia dokážu žiť plnohodnotne svoj život. Ale mnoho ľudí žiaľ svojou výstrednosťou žiaľ robí zlé meno inak orientovaným ľudom čo sa snažia žiť slušne. A je logické že nikto nemá nič proti ľudom čo sa snažia len žiť ako len najlepšie vedia. A ani nemám pocit že by im niekto bral nejaké práva, lebo všetci máme nejaké práva a povinnosti.

Ešte ďalším problémom je to že sa národné sily nevedia zjednotiť. Svoje postoje stavajú na určitých témach, ale odvracajú pozornosť od samotných ľudí čo im ešte stále veria. Často svoje myšlienky neinterpretujú správne, ich výklad slov môžu pôsobiť tak že ich to môže zavrieť do basy. Riešia stále len minulosť a to čo sa počas nej stalo, než aby riešili samotnú prítomnosť a to čo si ľudia naozaj myslia. Mnohým takýto stav že sú národné sily rozdelené patrične vyhovuje. Ale samozrejme tu funguje aj určitý mediálny vplyv kde si médiá vyberajú koho budú do neba milovať a koho budú neznášať. Samozrejme sa aj vyberajú zástupné témy ktoré omieľajú prakticky dlhé mesiace alebo aj jeden celý rok. Doslova je tými témami priam presýtený mediálny priestor a ľudia už toho že sa niečo opakuje majú plné zuby. Keď sa niečo pozitívne udeje tak si to málokto médium všimne, ale keď sa stane niečo zlé tak dobre že sa o tom nepíšu celé slohy. Na základe toho si médiá získavajú čísla čítanosti, ale pozitívne veci takú odozvu väčšinou nemajú. A keby sa viac písalo o pozitívnych veciach a nie iba o kauzách niektorých ľudí všetko by bolo oveľa lepšie. Preto často ľudia si skôr idú prečítať niečo k určitým alternatívnym médiám pri ktorých cítia že ich obsah nemusí byť skreslený.

Jednoducho politická korektnosť zmenila veľa vecí a najme to ako ľudia regiznujú a prestanú si stáť za svojimi myšlienkami. Ľudia čo hovoria veci pravým menom nemusia byť automaticky extrémisti a rasisti. Len jednoducho cítia nespokojnosť a to čo ich dusí tak nejakým spôsobom vyjadriť. Vyjadrujú to aj legitímnou a pokojnou formou protestov kde majú určité transparenty s danými požiadavkami. Keď je nejaký problém treba sa ohradiť a nie sa nechať kýmkoľvek urážať. Ak sa človek voči niekomu vyhradí tak to neznamená že všetkých ľudí okamžite hádže do jedného vreca. Lebo v každej komunite môžu byť skvelí a slušní ľudia, len treba rozlišovať či je niekto dobrý alebo zlý. Netreba to posudzovať podľa rasy, vierovyznania, orientácie a iných znakov. Mnoho ľudí sa možno necítia dobre vo svojom tele, tak urobia to čo cítia že môže byť správne. Nikto si nevybral určité pohlavie lebo im to bolo dané od momentu ako sa narodili. Ja som za život a za to aby v spoločnosti vyrastali ľudia ktorým budú vštepované tie správne hodnoty. Nech je to v živote akékoľvek tak by si mal každý uvedomiť aké má poslanie na tomto svete.

 

 

Moje vnímanie videohier

Včera bola veľmi podnetná diskusia o možnostiach a nástrahách samotných hier. Podľa mňa je toto veľmi dôležitá téma ktorú človek nemôže rozobrať len pár vetami, ale potrebuje k nej priniesť hlbší pohľad. Ja ako fanúšik hier často vnímam niektoré veci odlišne než väčšinová spoločnosť a nie všetko čo je nám nejakým spôsobom podsúvané musí byť automaticky pravda. Niektorí ľudia často povedia že videohry sú zlé a že majú nejakým spôsobom zlý vplyv na deti a mladistvých. Veľmi to záleží od toho akým uhlom pohľadu sa na hry môžeme v skutočnosti pozerať. Je jasné že ľudia čo sa často ponoria do určitého príbehu tak ich to pohltí. A nie som tu na to aby som o hrách hovoril že sú vyložene len zlé. Túto mantru si často osvojujú ľudia čo nehrali žiadnu hru a samozrejme majú pocit že každá hra je zlá.

Ono je pravdou že pri hrách sa môže vytvoriť určitý druh závislosti alebo nejaká porucha v človeku. Niekedy aj samotný herný čas môže niečo skutočne ovplyvňovať, ale keď si raz za čas človek chce zahrať nejakú hru, tak ešte nemusí byť priamo závislým človekom. Závislosť môže vzniknúť najme vtedy keď sa človek ponorí do hry tak že prestane vnímať reálny život. Boli aj prípady kedy boli aj nejaké úmrtia, lebo niekedy aj to prílišné hranie môže ublížiť. Ale v skutočnosti je vedieť odhadnúť samotnú mieru a najme pri hrách kde človek zbiera určité skúsenostné body. Teda sú to hry pri ktorých často môže stretnúť množstvo iných hráčov s ktorým môže komunikovať. Toto je samozrejme pozitívny aspekt hier, lebo človek má o niečo väčšiu motiváciu plniť určitú úlohu. Je aj množstvo akčných hier kde sú určité rpg prvky v rámci ktorých si hráč môže vylepšovať hernú postavičku.

Ja vnímam že človek si do reálneho života môže priniesť zo samotných hier. Samotné videohry treba vnímať ako určitý celok, lebo ponúkajú samotný únik zo všednej reality. Ako samotné hry môžu k niečomu skutočne pomôcť môžu človeka naučiť ako má zachrániť ľudský život. Len toto sú tie pozitívne veci o ktorých médiá radšej ani nepíšu alebo skôr nechcú písať. Ako určite treba dodať že niektoré hry môžu byť príliš násilné a podľa toho sa človek môže správať aj v skutočnosti že bude robiť to isté čo sa robilo v hre. Ale zároveň aj keď človek môže hrať hru ktorá má vulgárny obsah tak ho to nemôže nejakým spôsobom zmeniť a stále bude rovnakým človekom čo bude stále vnímať realitu. Ako všetko v živote má svoje pozitívne a aj negatívne stránky, ale jedine čo treba urobiť je si správne rozložiť čas. Ale keď človek si skúsi zahrať nejakú hru tak to neznamená že mu to okamžite treba zakazovať. Lebo tá hra môže podporovať jeho logické myslenie a bude vďaka nej vedieť logicky rozmýšľať aj v reálnom živote.

Podľa mňa každý fanúšik videohier je úplne jedno či to je dieťa alebo dospelák si ich zahrá. A niektorí ľudia k videohrách jednoducho nemajú vzťah lebo majú pocit že tie hry nejakým spôsobom degradujú človeka. Samotné hry nemusia byť len nástrojom pri ktorom človek zažíva nejaký adrenalín ale môže sa vďaka nim vzdelávať. Hry či počítačové alebo na konzolách môžu človeka niečo naučiť a ani si to v danej chvíli nemusí uvedomovať. Vďaka hrám môže človek na niektoré veci reagovať oveľa lepšie a často aj rýchlejšie. Vďaka nim môže poznať históriu a dejiny jednotlivých štátov. Často aj tvorcovia hier majú zodpovednosť za obsah ktorý v samotnej hre vytvoria. Lebo keď vznikne finálny výsledok tak je iba na hráčoch či si tú hru skutočne zahrajú. Niekedy stačí aby v tých hrách boli určité nedostatky ktoré si hráči okamžite dokážu všimnúť. Najme pri hrách ktoré môžu byť často náročné na grafickú kartu a vyžadujú si určitý operačný systém, tak pri nich sa to môže odraziť na finálnom výsledku.

Hry ktoré v sebe obsahujú príbeh tak môžu človeka naučiť sa správne rozhodovať. Samozrejme vďaka tomuto aspektu je veľká možnosť ovplyvniť samotný príbeh a prípadne si vybrať s rôzneho druhu koncov pri ktorých hra bude zakončená. K samotnému výslednému dojmu z hry ktorý môže prispieť ku jej kvalite nie je len grafická stránka a príbeh. Samotný dojem môže prispieť aj k tomu že či má samotná hra titulky, dabing alebo to že či je skutočne dokončená a nechýba v nej žiaden obsah. Lebo potenciál hier môže zabiť akýkoľvek hoc aj maličký detail ktorý môže mať na výslednú hru veľký vplyv. A to že hra môže byť nedokončená a môže v nej chýbať viacero tak množstvo hráčov dokáže naštvať a nemusia si tú hru užiť. A toto by si často mali tvorcovia uvedomiť že nemôžu hru čo najrýchlejšie vydať a potom ku koncu si budú búchať hlavu o stenu keď o ich výslednú hru nikto nebude mať záujem.

Ja si uvedomujem že samotné hry môžu mať to svoje pre a proti. Ako môžu byť žrútmi nášho času, tak môžu byť pre náš svet veľkým prínosom. Človek si môže k nim vytvoriť určitú závislosť, ale zároveň si ich môže zahrať len preto lebo je fanúšikom hier. Ja som skôr fanúšikom hier a vždy sa teším keď niečo vyjde vonku čo sa bude dať zahrať. Mnoho akčných hier nemusia byť čisto len o násilí a zabíjaní, ale človek ich môže prejsť aj s tichým postupom. Ale sú hry ktoré človeku ponúknu len jednu cestu k cieľu a chýba im otvorený svet. Aj samotná lineárnosť môže potenciál samotnej hry úplne zabiť a pochovať ju. Pri hrách sa človek môže vžiť do vzťahov jednotlivých postáv a toho ako sa medzi nimi vytvorí priateľstvo. Hry samotné prináša aj určité posolstvá a myšlienky nad ktorými sa dá zamyslieť. Prinášajú aj myšlienky jednotlivých postáv ktoré budú nesmrteľné a legendárne.

Je potrebné aby sa o samotných videohrách diskutovalo ešte viac a aby priestor dostali aj ľudia s oblasti psychológie. Ako si vážim že sú ľudia čo už teraz sa dokážu vyjadriť skutočne odborne a vecne. Ako je dôležité poznať pri hrách určitú mieru, ale ak človek cíti že si chce zahrať danú hru tak to treba rešpektovať. Lebo celkovo ľudom to môže pomôcť prísť na úplne iné myšlienky. Ale zároveň na úkor určitých hier netreba zhadzovať hry ktoré pomáhajú k samotnému vzdelávaniu. Lebo videohry sú súčasťou našich životov a stále budú vyvíjať novšie hry vďaka ktorým sa vžijeme nových a krásnych príbehov. Ja som za obdobie svojho života prešiel veľké množstvo hier bez ohľadu na žáner a fanúšikom hier som od malička. Som fanúšikom od momentu keď neboli počítače a boli len konzoly na kazety. Herný svet sa veľmi zmenil čo potvrdzuje aj to že sa dajú hrať hry cez okuliare podporujúce virtuálnu realitu. To že či človek bude hrať videohry je často je jeho vlastná voľba a keď pri nich nebude zabúdať aj na reálny svet tak nemôže nastať žiadny problém.

Návrat k správnemu svetu

Pravdepodobne by sme sa mali k tomu ako predtým fungoval náš svet vrátiť. Ono sa všetko veľmi ľahko hovorí a ťažšie sa to robí. Ale potrebujeme si uvedomiť že táto rýchla doba nám veľmi nesedí. A nie som jediný čo to tak môže cítiť, lebo to tak môže vnímať viacero ľudí. Náš svet sa neustále mení a nie vždy sa ide tým správnym smerom. Uvažujem často aké by to bolo sa vrátiť k hodnotám na ktorých to všetko stálo kedysi. Všetko je omnoho jednoduchšie, len každý to musí aj skutočne chcieť. Lebo všetky tie napäté situácie ktoré sa často dejú v našej spoločnosti nie sú pre našu ľudskú dušu vôbec dobré. Lebo vnímam že na tomto svete je množstvo ľudí čo trpia psychickými poruchami. A aj toto samotné napätie často prispieva k tomu že ľudia nevidia zmysel v tomto svete žiť. Ľudia si často siahnu na život, lebo cítia že je to jediné možné riešenie. Ale v skutočnosti to riešenie vôbec nie je správne a prichádza na určitý podnet ktorý je v hlave človeka. Tento boj čo ľudia často vedú sami zo sebou patrí k tým najťažším. Niektorí ho zvládnu a iná skupina sa jednoducho v tých nesprávnych myšlienkach utopí. Áno je množstvo vecí s ktorými sa človek musí vysporiadať sám, ale niekedy príde situácia kedy človek potrebuje pomoc. Bolo by správne sa vrátiť k svetu kde budú ľudské myšlienky naozaj vypočuté. Aj ja si uvedomujem že namiesto ľudských výčitiek by mala byť skôr psychická podpora a povzbudenie. Lebo podľa mňa každému človeku dokáže pomôcť keď ho niekto povzbudí a verí v neho. Lebo potrebujeme aby sme si vzájomne dokázali veriť aj to môže byť zo začiatku nemožné. Pripúšťam že každý človek na tomto svete má iné myslenie a inak sa stavia k veciam okolo seba. Na ničom v našom živote nezáleží viac ako na hľadaní svojej vlastnej hodnoty. Lebo v skutočnosti človek navonok môže pôsobiť úplne inak ako vo vnútri. Ak sa človek vo svojom vnútri trápi a potrebuje to zo seba dostať von tak ho neodsudzujme. Pochopme že každému z nás sa niektoré veci môžu naozaj stať. Aj ja sa niekedy trápim, mám pocit že ma ľudia podceňujú a neveria že niečo dokážem. Mnoho ľudí nevie aké je to sa snažiť byť vo vnútri silným a uvedomiť si že aj na mňa môže spadnúť ten balvan emócii. Lebo tiež som citlivým človekom a neviem vo svojom živote niečo predstierať. Ja neviem jednoducho povedať že všetko hádžem za hlavu, lebo všetko si vyžaduje určitý čas. A nikto mi nemôže vyčítať ak mám v sebe určité pocity, lebo jednoducho som to ja a iný nebudem. Ale veľká časť môjho ja je pozitívna a som vďačný za všetky maličkosti čo mi do života prídu. A neviem sa hnevať alebo hádať, lebo viem že by mi vo veľkej miere ubralo množstvo energie. Lebo jednoducho ja nechcem a ani nepotrebujem byť z niekým v konflikte. Len jediné v čo naozaj je to že sa vrátime ku svetu ktorý bude viac postavený na hodnotách a pochopení druhých ľudí.

Hľadanie pochopenia

Hľadanie pochopenia v tom mojom svete,

toto je to čo moja duša skutočne chce,

netlačím na nejaké uznanie a podporu,

ani na to že mi dá niekto nejakú radu,

od života nepotrebujem až tak veľa,

niekedy skôr potrebujem viac pochopenia,

ale viem že všetko sa dá nejako zvládnuť,

nesnažím sa na niečo vyhovárať,

na mnoho vecí často prichádzam sám,

stačí len mi veriť že všetko zvládnem,

snažím sa žiť život v súvislostiach,

chcem všetko uniesť na svojich pleciach,

treba pochopiť že niekedy sa nedokážem pretvarovať,

viem že sa nie vždy dokážem usmievať,

lebo keby sa v živote na niečo hrám,

tak by som nebol pre nikoho dobrým človekom,

trpezlivosť a vnútorná sila to každý pri mne potrebuje,

ja nečakám že mi do úst niečo samé spadne,

nikdy som netúžil aby ma niekto za niečo uznával,

a ani som na niektoré veci v živote netlačil,

všetko v živote nechávam nech sa prirodzene vyvinie,

lebo viem že je to tak skutočne správne,

pred životom neutekám nech je akokoľvek zložitý,

ale sú veci pred ktorými nezostávam ľahostajný,

ak prídu nejaké slabšie chvíle tak mi výčitky nepomôžu,

lebo som len človek čo ma svoju citlivú stránku,

radšej budem citlivým než byť pre ľudí falošným,

radšej budem empatickým než byť chladným,

viem že nie vždy ma bude niekto vodiť za ruku,

že budú situácie ktoré mi vystavia určitú skúšku,

s pokorou sa snažím všetko v živote prijať,

pochopiť že každá vec tvorí určitú súčasť,

podsúvanie myšlienok ktoré som vôbec nepovedal,

nikdy som sa na nikoho v živote nehneval,

mám právo vo svojom živote niečo cítiť,

lebo skutočné pocity sa nedajú zakázať,

som realistom čo sa za nič neschováva,

som človek čo nič v živote nepredstiera,

ľudia čo poznajú chápu aký som,

chápu že sa v živote na nič nehrám,

snažím sa šíriť len dobré myšlienky,

ale viem že niekedy spravím aj chyby,

nie schválne ale pod dávkou snaženia,

stále verím že v každom človeku je kúsok dobra,

aj keď sa niečo nepodarilo neprestal som veriť,

že v každom človeku sa môže niečo pekné skrývať,

každý kto si prejde cestou do môjho vnútorného sveta,

tak pochopí že v skutočnosti nie som až taká zlá osoba.

 

 

 

 

 

Myslieť v súvislostiach

Občas tento svet potrebujeme pochopiť,

nájsť vo všetkom tú správnu súvislosť,

aj keď niekedy sa zdá že to nejde,

na všetko sa dá nájsť nejaké riešenie,

často treba v živote akceptovať realitu,

pochopiť že nám nie každý podá pomocnú ruku,

s niektorými vecami sa často musíme vyrovnať sami,

musíme si prejsť všetkými ťažkými skúškami,

občas je potrebné si priznať s odstupom času,

že často musíme používať svoju vlastnú hlavu,

niektoré myšlienky dodnes zostali nepovšimnuté,

niektoré príbehy zostali prachom zapadnuté,

pozornosť sa venuje len tomu čo je škandalózne,

veciam ktoré sa nezaobídu bez mediálnej prezentácie,

veci ktoré nesú pozitívny odkaz tie ľudí prestávajú zaujímať,

keď sa niečo skutočne podarí tak sa to prestáva ceniť,

všetko sa v živote stáva okamžitou samozrejmosťou,

zabúdame na to čo je našou skutočnou podstatou,

videnie tohto sveta je pochopiteľné že každý bude mať iné,

lebo je potrebné aby niektoré pohľady na svet boli odlišné,

až samotný čas nám odhalí ako to naozaj je,

neskôr pochopíme že či niektoré veci boli správne,

pochopíme že či sme za niečo v spoločnosti stáli,

že či sme za tie správne veci skutočne bojovali.