Archív pre máj 2014

Prvé pocity po koncerte Linkin Park na Rock In Rio..

31. mája 2014

Linkin Park majú sériu skvelých koncertov a začali ďalšiu časť turné, kde majú setlist, v rámci ktorého skombinovali piesne po Hybrid Theory až po pripravovaný album The Hunting Party, samotný setlist mal 23 skladieb medzi ktoré boli zaradené aj rôzne intrá (Blackout, Robot Boy), zároveň aj niektoré skladby boli skrátené, (Crawling, Runaway, A Light That Never Comes kde boli čisto iba sloha a refrén), medzi jednotlivými skladbami boli určité hudobné prechody, ale k tomu sa dostanem v ďalších častiach článku. Mike samozrejme zarapoval aj z Recharged skladbu Skin To Bone. Samozrejme sa hrali v živom prevedení s pripravovaného albumu skladby Guilty All The Same, Until It´s Gone a koncertnú premiéru mala aj skladba Wastelands, ktorej živé prevedenie si ešte priblížime v rámci tohto článku.

Rock In Rio je jeden z najväčších festivalov histórie a pomaličky funguje už 29 rokov a každý rok tam hrajú nejaké známe kapely. Festival funguje prakticky od roku 1985 a jeho tradičným dejiskom je Rio De Janeiro. Na tomto festivale je neraz plný kotol fanúšikov, ktorí si vedia doslova užiť atmosféru. Bolo okolo 0:00 a pomaličky sa Linkin Park začali pripravovať na koncert a aj samotní fanúšikovia boli neskutočne nažhavený na to, že ako bude znieť ich setlist a že aké skladby tam budú hrať. Na úvod sa pozdravili s fanúšikmi a začal pomaličky koncert. Začali znieť skoro všetky hudobné nástroje a už som cítil vo vzduchu, že na čo sa mám skutočne tešiť a že ten koncert bude najkrajšia udalosť na akú určite tak skoro nezabudnem. Doteraz neviem isté texty dostať z hlavy a ľahko sa dajú pochopiť.

Ako úvod začal Mike hrať na piane skladby z albumu A Thousand Suns konkrétne The Catalyst a The Requiem. To bola prakticky predohra predtým čo skutočne príde. Potom prišiel hudobný úder plný silných bubnov, fantastického spevu Chestera a vynikajúceho rapu Mikea. Takže úvodná pieseň Guilty All The Same odštartovala koncert plných skvelých zvukov, kde sa vybláznili všetci členovia kapely. Potom samozrejme prišla Given Up ktorá je určite tradične koncertová, čo potvrdil aj skvelý Chesterov spev a zároveň spievali s ním všetci fanúšikovia vrátane mňa pred monitorom (teda verím že to bude raz naživo), potom prišla moja najobľúbenejšia skladba s prvého albumu ktorá je srdcovkou teda Points Of Authority do ktorej dali naozaj všetko a začiatok koncertu sa ukazuje ako veľmi energický a priamočiary.

Štvrtou skladbou vďaka ktorej som začal počúvať Linkin Park bola One Step Closer, čo som mal neskutočnú husiu kožu s toho ako to zahrali naživo, až to bolo neuveriteľné a skladba mala neskutočné dlhé outro kde ešte nástroje zneli v popredí. Začiatok skladby začal dlhším inštrumentálnym introm Blackout a po ňom to samozrejme rozbalili zo skladbou Papercut a vtedy začala burácať celá hala a všetci začali spievať. Potom prišla skladba With You ktorá moc na festivaloch nie je hrávaná, teda je hrávaná veľmi málo, ale Joe sa tam fantasticky vybláznil a začal hádzať mocné skreče ako delobuchy, po nich nasledovala samotná pieseň kde to Mike a Chester zvládli úplne fantasticky a som sa potešil že ju zahrali, doslova to malo, akoby to niekto povedal gule z veľkým G a atmosféra bola umocnená.

Prišla skladba Runaway teda prišla jej skrátená verzia, čo aj trošku zamrzelo, keďže je to moja obľúbená skladba. Na koncerte si odbila premiéru nová skladba Wastelands, ale ešte pred jej zahratím Mike hodil niekoľko cd do davu medzi fanúšikov, skladba okrem fantastického rapu Mikea, ponúkla aj štadiónový refrén Chestera, ktorý si doteraz spievam a jej koncertná premiéra sa podarila fantasticky (dnes vyšla plná štúdiová verzia Wastelands), pomaličky sa blížia ďalšia skladba Castle Of Glass ktorú môžeme nájsť na Living Things a remixovom albume Recharged. Vlastne sa to prelínalo že okrem originálu sa hral súbežne aj remix, ktorý znel miestami ešte lepšie než originálna verzia a môžem povedať že to remixové prevedenie kde Chester a Mike začali dávať výšky bolo úplne super.

Už sa pomaličky blíži ďalšia kanonáda skladieb, ešte v úvode znelo krátke intro Robot Boy a potom išlo za sebou skladby Leave Out All The Rest, Shadow Of The Day a Iridescent kde Chester s každej jednej skladby dal prvú slohu, miestami to bolo vnímané že akoby skladby boli skrátené, ale v tomto prípade to bolo účelné. Neskôr ešte znelo Robot Boy, zneli tvrdé bubny Roba a samozrejme Joe neskôr to ukončil medzihrou kde začal hádzať tie najšialenejšie skreče a pomaličky pripravoval dav na ďalšiu skladbu čo majú v talóne. Potom samozrejme to odpálili skladbou Burn It Down kde pomaly všetci ľudia začali šalieť a tá atmosféra bola neskutočne skvelá. Ešte predtým než začalo Waiting For The End, tak na začiatku znelo intro zo skladby Until It Breaks a potom samotná skladba kde Chester a Mike ukázali že ako všetko skvele ladí a zapadá do seba, ešte pred ukončením skladby znelo Wall Of Noise kde sa Rob doslova vybláznil.

Koncert už za sebou svoju prvú polovicu a dostávame sa k tej druhej kde zahrali Wretched & Kings kde počas neho znelo krátke intro a počas toho celého to všetko bolo v réžii Mikea a Chester to umocnil poriadnym refrénom. Mike dal samozrejme aj Remember The Name z hip-hopového projektu The Rising Tied a ešte to podčiarkol Skin To Bone teda jej remixovou podobou, vlastne skladby boli viacmenej s každej rapoval jednu slohu.  Potom prišla moja obľúbená skladba Numb ktorá obsahovala intro a aj outro zo skladby Encore ktorej autor je Jay-Z, kde to Mike a Chester zvládli na jednotku a všetci s kapely ich super doplnili. Po mocných skladbách In The End a Faint sa opäť dav vyšalel a všetci tam spievali ako diví a skákali.  Gitary, bubny, spev a rap podtrhli skvelú atmosféru po ktorých prišla taká dlhšia prestávka. Neskôr samozrejme do davu začali hádzať predmety a samozrejme niektorí chytili aj cdčká v ktorý bol singel Wastelands, ako je to ich dlhoročnou atmosférou a ani v Rock In Rio na to nezabudli.

Prestávka samozrejme skončila a spustili riadnu bombu Until It’s Gone, ktorá sa divákom nesmierne páčilo a jej živé prevedenie bolo ešte lepšie než to štúdiové. Po dlhšom čase zahrali aj skrátenú verziu A Light That Never Comes kde Mike dal rap a Chester dal refrén. Čím viac sa blížil záver, tak tým som si prial, aby ten koncert ešte neskončil a rozbalili to peckou Lost In The Echo, ktorá znela naživo neskutočne skvele a mnoho ľudom sa to tiež moc páčilo. Posledná skladba ktorá bola skrátená o jednu slohu a refrén bola Crawling, čo tiež trošku zamrzelo, ale aj znela veľmi krásne. Miestami som si začal uvedomovať že je už jedna hodina ráno a pomaly na mňa začala doliehať únava, som sa proste v istých momentoch bál že to vôbec nevydržím. Ale fantasticky som to zvládol a s toho koncertu som začal mať čoraz viac lepšie pocity až som bol uchvátený, ako zneli jednotlivé skladby naživo.

Záver patril trom silným skladbám, ktoré zakončili celý koncert Rock In Rio. New Divide ktorá znela ako soundtrack k filmu Transformers, tak aj na koncerte znela veľmi filmovo a zanechala vo mne silné dojmy. What I’ve Done je predposlednou skladbou kde všetky zvuky znejú úplne pútavo a to ešte nebolo úplne všetko, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Linkin Park každý koncert zakončujú skladbou Bleed It Out ktorá znie na koncertoch úplne fantasticky a môžem povedať že na pódiu Joe, Dave, Brad, Chester, Mike a Rob od začiatku do toho koncertu dali čo bolo naozaj vidieť a miestami som sa cítil že som tiež stál an pódiu, aj keď som tam nebol. Bleed It Out bolo fantastickou bodkou skvelého rapu Mikea a vynikajúceho spevu Chester, ktorý si ešte zaspieval verše zo skladby The Catalyst a Rob na záver predviedol famózny bridge a fantastické sólo, kde začal mocne búchať do bubnov a koncert pomaličky skončil s tým že skupina poďakovala fanúšikov za to že prišli a za to že boli tak fantastický. Potom im už začali hádzať do davu rôzne veci, niektorí fanúšikovia chytili Robove paličky na ktorých bubnoval počas koncertu.

Nemyslel som si, že budem niekedy prežívať takéto krásne pocity pri koncerte Linkin Park. Človek nemá vždy možnosť vidieť priamo zo streamu nejaký koncert, teda sa to stane málokedy. V tomto prípade sa to stalo a som za to rád, koncert prakticky trval cez skoro hodinu aj trištvrte ráno. Najviac ma potešilo že zahrali skladby zo všetkých albumov, sem tam boli výhrady že niektoré skladby skrátili, ale to nebol až taký rušivý element. Teda väčšinou som videl koncerty čo som si stiahol z netu a toto bolo niečo úplne iné. Každému jednému človeku si doporučujem včerajší koncert pozrieť a verím každý jeden človek bude mať zážitok na celý život. Miestami som tým ľudom aj trošku závidel že to zažili naživo a verím že presne toto isté zažijem tiež zažijem a že konečne sa im podarí prísť na Slovensko alebo aspoň do Brna a Prahy. Bolo by to super a potešilo by všetkých fanúšikov ktorý na skupine vyrastali. Ja som na nich vyrastal ako malý chlapec a dodnes ma to drží a vždy ma to bude držať. Ovplyvnili ma v živote strašne moc a dokonca aj v počúvaní hudby. Že vďaka nim som sa naučil počúvať každú hudbu nielen rap, ako si to väčšina myslí. Budúci rok sa Rock In Rio bude konať v Las Vegas, teda v meste plnom hazardných hier a či tam tiež budú koncertovať, je zatiaľ vo hviezdach.

Reklamy

Verejná kontrola

28. mája 2014

Pomaly sa začína mnoho ľudí zamýšľať nad tým, že prečo píšem tento článok a čo je jeho cieľom. Samozrejme treba ľuďom pripomenúť aké majú základné práva v živote a ako si ich treba vedieť obhajovať. Ale v skutočnosti to nefunguje tak ľahko, ako sa môže zdať a celkovo v praxi táto verejná kontrola prichádza z negatívnymi odozvami. Mnoho ľudí sa ohrádza k tomu, že ku verejnej kontrole treba nejaké povolenie a nie je to takou pravdou, ako je to tvrdené v našom štáte, ale k tomu sa dostanem v ďalších riadkoch. Verejnou kontrolou môže byť ktorýkoľvek človek, čo sa zaujíma o dianie v našom štáte a kto presne vie, ako fungujú dané zákony a že či nie sú v nich diery. V rámci tejto kontroly občan môže používať rôzne zariadenia po kameru, diktafón, nejakú malú kamerku čo si pripevní na telo.

Nikdy som nepísal na túto tému, aj keď viem že je neskutočne dôležitá. Ako nebudem každému človeku rozkazovať, aby hneď chodil medzi verejné inštitúcie a kameroval si prácu nejakého úradníka, polície alebo nejakých iných orgánov. Ale treba si uvedomiť, že iba takto sa dajú odhaľovať veci, ktoré sú pred verejnosť, doslova sa dá povedať verejným tajomstvom. Veľkú časť našeho štátu tvoríme my občania a máme v rukách všetku moc k tomu, aby sme dokázali zo všetkým pohnúť. Preto na základe všetkých volieb čo sa neraz uskutočňujú, si volíme tých najvyšších predstaviteľov našej vlády. Neskôr sa menia samozrejme aj ľudia na úradoch, polícii, súde a na mnohých verejných inštitúciách. Nielen politici ako takí by mali slúžiť občanov a pomáhať im, ale aj úradníci, policajti, súdy a všetky odvetvia, ktoré by neboli skorumpované, ale je málo prípadov takých, kedy niektorí ľudia tou korupciou nie sú ovplyvnení a snažia sa tomu človeku skutočne pomôcť.

Mnoho ľudí nevie že existuje zákon, vďaka ktorému sú prakticky v práve a že svojich práv sa môžu vždy domáhať. Občana ako takého by mal chrániť zákon a nemali by sa nechať odradiť rečami úradníkov a políciou, alebo inými štruktúrami pre ktorých sú občania iba obyčajné handry, ktoré môžu z radosťou odpálkovať. To že si občan žiada vedieť pravdu, tak to ešte neznamená že ho musia z daného miesta vyhodiť preč. Je chybou že naši policajti, alebo iné zložky sa neriadia Ústavou SR a jej dôležitými pravidlami. Naša ústava obsahuje mnoho dôležitých bodov, ktoré by človek mal ovládať a na ktoré by mal poukázať priamo na úradoch. Aj politici nepoznajú ústavu a neraz schvaľujú zákony, ktoré občanom doslova škodia a potom nečudo, prečo občania nadávajú na tento štát, lebo majú plné právo vyjadriť svoj názor. Každý človek má právo povedať čo si myslí, bez ohľadu na svoju vlastnú explicitnosť. Ak ľudia si vytiahnú kamery na nejakom mieste, tak znova budú v práve, lebo chcú vidieť, ako si naše inštitúcie ktoré navštevujeme plnia svoju prácu a že či ju vôbec plnia.

Verejná kontrola je väčšinou vnímaná ako hrozba a treba si uvedomiť, že sa jej báť netreba. To keď príde nejaký človek na pracovisko bez kamery alebo iného nástroja, tak to je neverejná kontrola, teda vie o nej iba určitý pracovník a prakticky o nej nevie celá verejnosť. Ako som spomínal v jednom článku, že podporujem aktivity GINN a ich investigatívnu žurnalistiku, ktorá odhaľuje korupciu a neférové jednanie voči občanom. Verejnú kontrolu môže okrem občana vykonávať ktorýkoľvek novinár, ktorý nie je viazaný žiadnou politickou stranou a ktorý dokáže nezávisle podávať informácie, ktoré by boli hodnotné pre občana a ktoré by ho nedezinformovali. Keby sa viac novinárov zameralo na to, ako odhaľovať podvody a korupciu v tomto štáte, tak by aspoň nemuseli hľadať určité senzácie a vymýšľať si k nim siahodlhé články.

Keď človek ide s kamerou na políciu alebo niekde na úrad, tak tento človek má plné právo si vyhotoviť zvukový alebo audiovizuálny záznam. Nestačí mať len kamery na stenách pred budovami, ale pracovníci by mali zniesť občana, ktorý vykonáva verejnú kontrolu a verejnosť by si neraz zaslúžila vedieť, ako dokážu pre nás daní pracovníci skutočne pracovať. Tento systém by mal fungovať aj v parlamente, aby sa tým zdôraznila dôležitosť verejnej kontroly ako takej. Sme v štáte, kde ľudom doslova nedovolia filmovať miesta, kde ľudia pracujú. Neraz sa rieši, že či vôbec majú povolenie natáčať a zverejňovať záznamy na internet. Žiadny zákon nezakazuje si niečo natáčať a zároveň sa tým neporušuje žiadne súkromie osoby verejného záujmu. Dôležité je na toto poukazovať a ukázať aj tým čo sú vo Finančnej správe, že nikde nie je napísané, že by si človek nemal právo niečo natáčať. Sú pravidlá ktorými sa riadime v živote, ale dôležitejšie sú pravidlá ktoré sú zakotvené v našej ústave. Ústava má množstvo bodov a paragrafov, o ktorých niekedy ani my sami nevieme.

V dnešnom svete je dôležité podať pravdu v hocijakom formáte. Dakto tú pravdu môže napísať, nahrať na diktafón, zhotoviť si audiovizuálny záznam alebo ju môže zverejniť v novinách. Je neskutočne veľa postupov a spôsobov, ako sa dá dostať k informáciám. Len si treba uvedomiť, kedy ich môže zverejňovať a kedy by mal s tým brzdiť. Ku každej informácii, ktorú chce zverejniť si musí hľadať nejaké informácie, teda určité záchytné body, ktorých sa môže v skutočnosti chytiť. Samozrejme aj blogeri ako takí sú istými novinármi, ktorí tiež podávajú pohľad na to, ako funguje naša spoločnosť. Každý to robí inakšie a že či jeho slová, sa dostanú do ďalších novín, je len otázkou času. Len treba sa držať overeného zdroja a veľmi jasných faktov, vždy je dôležité informovať verejnosť pravdivo a bez zbytočných pozlátok.

K záveru by som chcel dodať len jedno, Že natáčať v priestoroch verejného záujmu je dovolené a každý jeden človek, ktorý v nich pracuje by mal strpieť kameru. Tí čo to nedokážu prijať, tak nepoznajú zákon ktorý isté veci dovoľuje. Tak jednoznačne by som citoval jeden z najdôležitejších zákonov našej ústavy. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.Je iba na nás ľudoch, že či máme moc upozorniť na nekalé praktiky ľudí, ktorí doslova robia našej krajine robia zlé meno a samozrejme aj Európe. Preto verím že každý človek čo bude cítiť, že chce zistiť nejaké informácie, tak nech si overuje zdroje, kameruje, nahráva a najme nech všetky informácie zverejní verejnosti. Mnoho ľudí sa bude chytať za hlavu, že verejná kontrola je nejakou hlúposťou a v skutočnosti je jej význam dôležitý nielen na Slovensku ale aj v celej Európe. 

Najlepšie hlášky komentátorov na šampionáte v Minsku

27. mája 2014

Už sme si pri slovenských komentátoroch zvykli, že počas sledovania prenosov z majstrovstiev sveta si okrem pekných a dramatických hokejových momentov, užijeme aj kopec zábavy. Ani svetový šampionát v Minsku nebol výnimkou a často sme z hlášok komentátorov padali do kolien. Prinášame vám špeciál, v ktorom ponúkame tie najvtipnejšie hlášky. 

Richard Lintner

1. V jednom časopise som sa dočítal, že Bielorusi patria k najväčším píčom piva. Dúfajme, že jeden z nich nie je dnes časomerač.
2. Read veľmi dobre čítal hru, k čomu ho predurčuje aj jeho priezvisko.
3. Tomáš Surový je jediný hráč na svete, ktorý robí všetko z backhandovej strany, dokonca aj na svojej chate lepil dlaždičky z backhandu.
4.  Tim Thomas dnes chytá tak, ako by som tam bol oblečený ja.
5. V Minsk aréne sú všetky dvere na čipy. Pár krát sa mi stalo, že som sa niekde stratil, no našťastie sú tu všade kamery, a tak ma rýchlo našli.
6. Trochu som sa odmlčal. Rozmýšľal som, čo mohol tou prihrávkou myslieť taliansky útočník….na nič som však neprišiel.
7. Tento nacvičený signál poznám, no nevedel som, že sa volá spáč. Ponúkame medzinárodný termín, mohlo by sa to písať SPACHT.

Pavol Gašpar

1. Ovečkin prelomil 360 minútový plot, teda pardon pôst.
2. Manavian korčuľuje ako Krakonož na lyžiach.
3. Lotyši spáchali atentát na svoju striedačku.
4. Laco od seba odhodil ten puk, ako prísny abstinent poldecák.
5.  Neviem, či Michel Miklík niekedy skladal lego, no teraz sa mu podarilo vopchať puk do diery menšej ako je puk.
6. Olimb si povodil Talianov ako psa na prechádza, vlastne nielen psa, ale celý útulok.
7. Sekáč ukázal, že by bol aj na tanečnom parkete poriadny sekáč.

Ivan Niňaj

1. Vraciame sa do zaplnenej arény, vlastne nie celkom zaplnenej. Ona je vlastne skoro prázdna.
2. To je tá ruská zbraň, ako boli kedysi za druhej svetovej vojny Kaťuše.
3. Talianom prihorela omáčka na špagety.
4. Jeremejev nemal medzi betónmi plachtu.

Matúš Mažec

1. Jastrabie oko by sme mohli premenovať na Lintnerovo oko.
2. Hráči tam stáli ako voskové figuríny.
3. Tak, chybička sa vloudila, ako zvyknú hovoriť na západe Slovenska.
4. Janil sa rozpleštil na plexisklu ako mucha na čelnom skle.
5. Ericcson postáva vo švédskej bráne ako bezdomovec na zastávke. Po zápase to bude chcieť veľa teplého čaju, aby pred ďalšími zápasmi neprechladol.

Najlepšie dialógy:

Richard Lintner: Ešte som nepočul, aby švédsky tréner Pär Marts niekedy zvýšil na svojich zverencov hlas.

Pavol Gašpar: Máš pravdu, vyzerá tak, že by mohol rozdávať úlohy na matematike.

Pavol Gašpar: Ja som len zvedavý, kto z Rusov písal ten ďakovný list Putinovi.

Richard Lintner: Podľa mňa to bolo tak, že Ovečkin zobral Tichonova a povedal mu: Tu máš pero, počúvaj a zapisuj!

Richard Lintner:  Ruský tréner akoby vyzýval švédskeho protivníka na súboj pred arénou. To by som si veľmi rád pozrel, možno ma tam pustia s touto akreditáciou.

Pavol Gašpar: Možno by si to mohol aj komentovať.

Ján Hudok: Na šampionáte sa nelúčil len legendárny Miro Šatan, ale aj komentátorská ikona Ivan Niňaj.

Richard Lintner: Ivan je určite legenda, komu sa predsa podarí mať vlastnú stránku na internete?

Róbert Pukalovič: Ivan, už máš za sebou viac zápasov, ktoré skončili remízou. Si už na to takpovediac odborník a mohol by si poradiť stávkujúcim.

Ivan Niňaj: Tak, hráči asi chcú, aby som bol, čo najdlhšie v práci.

Róbert Pukalovič: A ty?

Ivan Niňaj po chvíľke ticha: Ja som v práci až do poslednej sirény.

Ján Hudok: Salák by dnes chytil všetko, pravdepodobne aj chrípku.

Richard Lintner: No, toho bude treba dať po skončení stretnutia do karantény.

zdroj: ohokeji.com

MS v hokeji 2014 (špeciálny článok)

26. mája 2014

Opäť sme sa dočkali jednej zaujímavej udalosti, ktorá sa udiala tento rok. Boli to MS v Bielorusku konkrétne v mestskej časti Minsk, kde sa hralo v krásnych štadiónoch v Čižovke a v Minsk Arene. Plus samozrejme môžem povedať že to boli najviac nákladné MS, keďže zo Slovenska tak vycestoval takmer celý štáb na čele z moderátormi, komentátormi, kameramanmi, strihačmi. Priamo v Minsku sa vytvorilo televízne štúdio, kde sa vysielali všetky dôležité zápasy či sme ich hrali my alebo ich hrali iné tímy. Vždy keď boli nejaké MS tak jedna časť štábu išla priamo do dejiska a na Slovensku bolo štúdio, odkiaľ sa všetko mapovalo. Tento rok to bolo iné a zároveň to podčiarknuté skvelou atmosférou, ktorú robili diváci z rôznych kútov sveta. Samozrejme aj naši chlapci sa chceli revanšovať za totálne zbabranú olympiádu a nastúpili z neskutočne omladeným tímom. Celkovo ešte pred MS vznikajú očakávania a všetci chceme od našich chlapcov, aby vyhrali MS, alebo aspoň sa dostali štvrťfinále. Prakticky sa s toho stáva náš každoročný cieľ, ktorý verím že sa raz pomaly, ale isto splní.

Slovensko opäť nechýbalo v elitnej kategórii a bolo v skupine s tímami ako Kanada, Švédsko, Česko, Nórsko, Taliansko, Francúzsko a Dánsko, táto skupina hrala všetky zápasy v základnej skupine. V druhej skupine bolo Bielorusko, Rusko, Fínsko, Kazachstan, Lotyšsko, Nemecko, Švajčiarsko a USA. Pri prvom zápase s Českom, sa ukázalo že naši chlapci mali veľkú šancu uhrať nejaký dobrý výsledok. Ako pri tomto zápase bolo vidieť mladícku bojovnosť a zároveň sa prejavila aj ich slabina, že sú neskúsení a to že mali veľa faulov, ktoré ich neraz stáli zápasy. Tie fauly sa s nimi ťahali takmer každý jeden zápas. Plus prehrať po predĺžení nakoniec ukázalo, že je ešte šanca bojovať o nejaké body. Ale tá najväčšia chyba sa vždy prejavila v poslednej tretine, kde priam ten výsledok nedokázali ustrážiť.

Po tejto prehre sa ešte stále snažili spoznávať a vychytávať nejaké chyby. Aj keď ich výkon bol bojovný, ale aj napriek tomu im chýbala nejaká disciplína a všetko zvaľovať na trénera je úplný nezmysel. Popri sledovaní zápasov našej reprezentácie, som sa snažil sledovať aj zápasy iných tímov, aby som vedel presne zhodnotiť, že kto má skutočne nárok vyhrať zlatú medailu. Potom prišiel súboj voči silnej Kanade, kde opäť prišiel moment, ale tvrdej prehry a prakticky to bol zápas v ktorom o nič prakticky nešlo. Ako mal náš prvý útok hádam najlepšie momenty a tie ostatné útoky boli prakticky v úzadí a robili menšie chyby.  Po ďalšej prehratej tretine začali prichádzať argumenty, že sa chcú poučiť s chýb a s faulov čo sa udiali v útočnom pásme. Ale aj napriek tomu, že fandím hokeju, tak som ešte nevešal hlavu a veril som že uhrajú viac bodov.

Po výkonoch s Českom a Kanadou pomaly prichádzal zápas nášho tímu s Francúzskom a tento zápas sa nazýval zápasom pravdy. Teda naši hokejisti ako vždy prvé dve tretiny zahrali fantasticky, že kebyže sa hrá, len na dve tretiny, tak by bol ten postup do štvrťfinále predsa len istejší a jednoznačnejší. Posledná tretina nás stála opäť dôležité body, ktoré sme skutočne potrebovali a prehrali sme si prakticky vyhratý zápas. Potom len prišlo určité uspokojenie a Francúzi počas tretiny dokázali vyrovnať a zároveň otočiť celé skóre vo svoj vlastný prospech. Táto prehra bola poviem to na rovinu príliš potupná a hodne ovplyvnila psychiku celého tímu a aj trénera. Teda potom už konečne musela prísť aj nejaká výhra, lebo iba z jedným bodom sa nedá postúpiť a neskôr sa začalo pozerať na tabuľku.

Prišiel ďalší dôležitý zápas s Nórskom kde bolo dôležité získať nejaké body. Neskôr sa pomenili od základov takmer všetky útoky, okrem toho prvého ktorý strieľa góly. Zmena útokov bol veľmi dobrá voľba, keďže štvrtý útok ukázal svoju dominanciu a začal dávať góly. Vtedy náš tím ukázal neskutočnú silu a ukázal že im hra proti severskému súperovi ide výborne. K tým faulom čo som spomínal sa musím vrátiť, že nie za všetky fauly môžu len naši hokejisti, ale neraz aj zahraniční rozhodcovia odpískali hlúposti, ktoré faulami ani neboli a najviac sme za tie fauly pykali tým, že nás doslova stáli celý zápas. Ale aspoň proti Nórsku získali nejaké body a šanca o štvrťfinále začala byť vyššia. Medzi zápasmi ktoré odohrali, tak mali aj voľné dni, aby si s trénerom rozanalyzovali všetky pre a proti s tým, že na tom budú stavať.

Ale neskôr ešte pred zápasom zo Švédskom, tak Slovákov a zároveň Čechov postihla črevná viróza, kedy im prakticky bolo úplne zle, že traja z našich nenastúpili na zápas. Proste zápas zo Švédskom sa im nedá vôbec vyčítať, lebo proste je ťažké dať maximálny výkon, keď telo ako také je oslabené. Ale aj napriek tomu hrali najlepšie, ako len mohli aj keď ten výkon bol poznačený chorobou a je ťažké v takomto stave. Ale tak sa ten zápas nepovažoval za dôležitý, lebo ešte vždy bola šanca na postup medzi najlepšie tímy, ale pomaly začali hroziť možnosti o našej prípadnej záchrane. Vtedy som si v duchu vravel, že kebyže sa nezachránia by bola väčšia hanba ako to, že nepostúpia do štvrťfinále. Už len tá myšlienka ísť hrať o záchranu, vo mne doslova spôsobovalo určitú triašku a neraz pri pozeraní hokeja mi prasklo aj dosť nervov, čo mám v tele.

Potom prišiel zápas, kedy sme bodovo boli na tom, že nám hrozila záchrana. Taliansko ako súper bol veľmi prijateľný a miestami som mal pocit, akoby nám tú výhru daroval. Naši chlapci ten zápas hrali perfektne a ukázali ako sa bojuje o to, aby nešli o záchranu. Zápas s Talianskom ukázal, že ešte stále je na čom pracovať a vždy to tak bude. Bol som rád, že nakoniec neboli súboje o záchranu a že sme sa niekde posunuli. Neskôr sa začalo matematicky uvažovať o tom, že na akom základe by naši postúpili ďalej. Neskôr nám v dôležitých zápasoch malo pomôcť Česko, Kanada a Dánsko, len nakoniec nám k postupu nepomohol nikto, teda prakticky naše štvrťfinálové nádeje úplne zhasli.  Celkovo možností na postup bolo viac, ale ani nebola využitá a predsa naša skupina ktorú sme mali v tabuľke bola doslova zamotaná. Prehra s Francúzskom najviac bolí dodnes, tak ako aj zbytočné odpískané fauly ktoré nás stáli dobrý výsledok, nepremenené presilovky a tých aspektov v našej hre bolo až príliš veľa.

Posledný zápas z Dánskom tam prakticky už nešlo o nič, len si zachrániť svoju vlastnú česť, ktorá bola dosť otupená. Ako ich výkon bol v tomto zápase super, ale pomaly sa začínam zhodovať z názormi ľudí, že čakali omnoho viac. Schválne nejdem do podrobností, že kto koľko vyhral, lebo každý si to môže nájsť na internete a ja by som sa zbytočne opakoval. To že či výkon našich hokejistov bol skutočnou hanbou, tak to vidia len tí, čo to skutočne vedia zhodnotiť. Vo vedení to určite všetko zhodnotia a povedali, že kde to všetko zlyhalo, kto je svetlou budúcnosťou pre náš hokej a mnoho ďalších vecí. Celkovo si myslím že naše 9. miesto je pre náš slovenský šport doslova nelichotivé a my ako krajina máme v rebríčkoch stúpať a nie neustále padať. V hokeji tiež funguje istá politika, ale ku nej sa dostanem až neskôr.

Zhrniem ďalšie veci, že napriek všetkému každý tím sa snažil dať zo seba to najlepšie. Či to boli Taliani, Dáni, Kanada, Švédi, Česi, Nóri alebo aj Francúzi. Všetky tímy spravili nejaký skok a o to zabojovať si najlepšou elitou je čoraz ťažšia fuška. Aj v druhej skupine to bolo tiež rovnaké a aj Rusi, Bielorusi, Nemci, Lotyši, Fíni, Švajčiari, Kazachstan a USA. Druhá skupina tiež hrala veľmi dobre a som bol milo prekvapený, že ani v tejto skupine sa nedá nájsť slabý súper. Z našej skupiny na medaily boli favoriti, Kanada, Švédsko a miestami Česko. Z druhej skupiny za najväčších favoritov boli Fínsko, Rusko a miestami prekvapili aj domáce Bielorusko svojim postupom ďalej.  Dokonca aj tí čo neboli za favoritov, tak pre nich aj to štvrťfinále bolo úspechom a zároveň aj motiváciou, že sa ešte stále niečo zlepšiť.

Môžem vyzdvihnúť prácu všetkých ľudí čo sa podieľali na prenose a na MS je mnoho vecí, ktoré znova vypichnem. Ako chýbala nejaká vedomostná hra v podobe Presilovky, ale vynahradili to skvelé komentáre moderátorov a aj spolukomentátorov s nimi v štúdiu. Počas prenosu bežali aj dokumenty, ktoré zachytávali našu krásnu minulosť a to ako fungoval hokej za čias Československa. Celkovo verím že RTVS získa práva na olympiádu v roku 2018, ak sa nenájde niekto kto dá lepšiu ponuku. Celkovo sa mi páčilo ako bol šampionát zorganizovaný a spokojný nielen boli naši slovenskí diváci, ale aj diváci zo všetkých okolitých krajín s ktorých prišli podporiť vlastných hokejistov. Ma teší, že má zmysel ten šampionát a že vždy s neho donesie nejaké príjemné pocity, ktoré zaváňajú neskutočnou eufóriou, radosťou a tým keď sa niekomu podarí vyhrať.

Môžem to pomaly zhrnúť tak, aj keď sme nevyhrali, tak stále máme čo zlepšovať. Vždy je dôležitý hlavný cieľ vstup do štvrťfinále. Ale dôležité je chuť chcieť reprezentovať svoju vlastnú krajinu a nie sa neustále vyhovárať na zranenia, alebo neísť kvôli zmluve na MS.  Stále tvrdím že naše 9. miesto je potupou a je správny čas na to, aby sa s tým niečo robilo. Nesúhlasím že je všetko chybou trénera, ale chybou je vo vedení a v tom že sa nepodporujú mladé talenty do takej miery, aby s nich boli Šatanovci, Hossovci a Demitrovci. Slovenský šport potrebuje nové mladé nádeje, ktoré budú môcť zastupovať tú staršiu generáciu, ktorá predsa už má svoje roky a hokej sa nemôže neustále spoliehať na hokejistov ktorí predsa už majú nejaké skúsenosti a samozrejme oni môžu maximálne svoje skúsenosti dať mladým a či ich mladí využijú, tak to záleží na nich. Všetci čo hrali na MS majú veľkú budúcnosť pred sebou a veľký potenciál na to, aby dokázali z neho vyťažiť maximum. Aj tieto MS sa vydarili bez ohľadu na to, kto ich skutočne vyhral.  Posielam veľké gratulácie Rusku za zlato, Fínsku za striebro a Švédsku za bronz. Samozrejme treba poďakovať aj našim chlapcom za to, ako hrali a že sa skutočne snažili bojovať a ani v ťažších chvíľach to nevzdali.

 

Myseľ

24. mája 2014

Naša myseľ je ako silný chrám,

občas v nej cítiť každý jeden šrám,

neustále na niečo myslíme,

občas to v nás všetko vybuchne,

hľadáme cestu k neustálemu pokoju,

strácame pod svojimi nohami pevnú pôdu,

niekedy nad vecami rozmýšľame príliš rýchlo,

tvárime sa niekedy veľmi neisto,

na ceste peklom hľadáme raj,

rozsekávame každú jednu alej,

myslíme na príliš veľa vecí,

náš mozog všetkému velí,

niekedy si treba v živote povedať,

že sa netreba ničoho báť.

Sima Martausová na aktuálnych koncertoch zahrá aj úplne nové skladby

23. mája 2014

Mladá speváčka a skladateľka Sima Martausová po veľkom úspechu minuloročného albumu “Dobrý deň, to som ja” spolu so svojou skupinou usilovne pracuje na nahrávkach na nový album. Vzniká priebežne, s rovnakým tímom ako predchádzajúci album. Niektoré pesničky speváčka už začína hrávať na koncertoch.

 

Najväčší klubový koncert Simy Martausovej sa uskutoční už o niekoľko dní. Po dnešnom, už týždeň vypredanom koncerte v klube Blue Note v Novom Meste nad Váhom sa v utorok 27. mája opäť vráti do bratislavského Ateliéru Babylon, ktorý koncom minulého roka vypredala. Práve na tomto koncerte okrem známych pesničiek predstaví aj novinky z pripravovaného albumu.

Konečná podoba nahrávky ešte nie je definitívne uzavretá, pretože Sima za rok stihla napísať viac ako 40 piesní. Z ich užšieho výberu budú môcť diváci svojou reakciou práve na tomto koncerte pomôcť pri konečnom rozhodovaní o tom, čo všetko sa nakoniec na albume objaví. Na koncertoch sa predstaví s kapelou v zložení Igor “Ajdži” Sabo (bicie), Martin Zajko (gitary, mandolíny, ukulele), Pišta Lengyel (gitara, steel guitar), Martin Gašpar (kontrabas, basa) a Martin Wittgruber (klávesy, akordeón).

Minuloročný album Dobrý deň, to som ja, ktorý na Slovensku presiahol double platinový status, zaujal kritiku aj v Čechách. Po pozitívnej recenzii na Musicserver.cz pribudla ďalšia v časopise Rock&Pop, ktorého redaktor Roman Jireš v nej vidí veľkú konkurenciu pre súčasné slovenské speváčky, a časopis ELLE ju rovno zaradil medzi slovenské hviezdy.

Speváčka z úspešnej nahrávky poslala do rádií päť singlov, ktoré sa u poslucháčov stretli s veľkým záujmom. Prvý singel z nového, zatiaľ nepomenovaného albumu, ktorého vydanie je naplánované na jeseň, príde do rádií už o pár dní.

Termíny aktuálne potvrdených koncertov Simy Martausovej:

23. 5. – Nové mesto nad Váhom, Blue Note
27. 5. – Bratislava, Ateliér Babylon
6. 6. – Nová baňa, Dom kultúry
8. 6. – Malacky, festival
6. 7. – Púchov
24. 7. – Bratislava, Štúdio L+S
25. 7. – Voderady, festival
30. 8. – Piešťany, Lodenica, 18.00
6. 9. – Lučina u Strážnice, XII. Mezinárodní festival “Na vodě” – Lučina 2014

zdroj: aktuality.sk

Rasizmus

21. mája 2014

V posledných dňoch čoraz viac otvára téma rasizmu a to že sa porušuje doslova priam sloboda prejavu. Toto musím napísať, lebo čoraz začínam vidieť, ako naša spoločnosť je čoraz porovnávaná s čiernymi a bielymi. Ako viem že netreba všetkých Rómov hádzať do jedného vreca a vždy tu budú tí čo sa vedia prispôsobiť a tí čo doslova môžem povedať že sú neporiadny. Mám mnoho priateľov čo sú tmavšej pleti a nemám s nimi žiadny problém, ale nie pri každom viem, kto je skutočný priateľ a nikdy to ani nebudem vedieť. Ja si myslím, že v našej spoločnosti sa robí príliš veľký rozdiel medzi rasami ako takými. Neustále sa medzi sebou porovnávame a hľadáme doslova chyby jeden na druhom. Budem považovať za veľkú chybu, že sa v našom štáte nepomáha všetkým rovnako a že všetky ľudské prejavy zahlcujú nenávisť.

6 dní u mňa prevládala myšlienka, že prečo je rasizmus tak riešený na celom Slovensku. Človek povie myšlienku o nich a niekedy doslova neodhadne svoje slová a povie neraz v zápale silných emócii a popri tom by si tie slová mal nechať len pre seba v hlave. Neraz rôzne homofóbne, xenofóbne a rasistické prejavy môžu človeka doslova pripraviť o prácu. Celkovo si človek v daných chvíľach doslova musí zahryznúť do jazyka a byť ticho.  Lebo v dnešnom svete pravda čo je aj emočne napísaná, tak za tú pravdu padajú doslova hlavy. Niekedy za taký názor človeka môžu na niekoľko rokov zavrieť do basy s tým že doslova urážal isté národnostné menšiny. Neraz som citlivý na to, keď niekto povie že má Róm nejaké výhody a prvý argument ktorí ľudia vedia používať, že žijú z našich sociálnych dávok a treba sa pozrieť doslova na tú druhú stranu toho pomyselného ľadovca a povedať si, že za všetko môžu všetko sprosté zákony našej vlády a že nevedia vyriešiť rómsku otázku.

Naša spoločnosť upadá vďaka tomu, že doslova sa k sebe a aj k iným ľudom chováme ako také zvery a ešte aj zvieratá v prírode sa chovajú lepšie. Je to doslova paradox, že sa v dnešnom svete pozerá na to, kto má akú rasu, náboženstvo a farbu pleti. Niekto môže byť Asiat, Mongol, Číňan ale všetci si zaslúžia šancu a neodsudzovať len za to, že sú iní a že chcú nejako zmeniť svoj život. Všetci by mali mať práva a aj rovnaké povinnosti, celkovo je to tak v zákonoch. Ale treba si uvedomiť, že porovnávať kto je aký, je totálny nonsens a najväčšia sprostosť akú môže človek urobiť. Rasizmus je doslova vytvorená bublina bielymi ľuďmi, ktorí majú voči nim nejaké predsudky. Ako vravím som voči bielej a aj tej rómskej komunite neutrálny, ale treba sa zamyslieť nad tým, že či ten život Rómovia nemajú horší než my. Treba sa zamyslieť nad tým, že či ich príbeh náhodou v tomto svete nie je náhodou omnoho zložitejší.

Treba si uvedomiť, že ako sa berie rasizmus a ako ho ľudia skutočne berú. Je zlé že všetci ľudia berú Rómov ako tých najhorších a popri tom, keby sa nad tým ľudia zamysleli, tak by ten život bol predsa len krajší. Dakedy nedokážem pochopiť, že koľko nenávisti sa doslova berie v ľuďoch ako dokážu odsudzovať. Rómovia tiež chcú patriť do spoločnosti, kde patríme aj my a chcú aby ich spoločnosť prijala takých akí naozaj sú. Myslím si že to nie sú zlí ľudia, len záleží neraz na tom v akých podmienkach sú vychovávaní a že či ich rodičia dokážu viesť k správnym životným hodnotám. Nielen nás vedú rodičia k týmto hodnotám, ale aj ich vedú k rovnakým hodnotám a záleží len na nich, ako sa dokážu chopiť svojej životnej šance. To že akí sú v skutočnosti, tak to záleží len na rodičoch a ak budú robiť dobro, tak budú dobrí a ak budú robiť zlo, tak na základe toho budú zlí a budú chodiť kradnúť po obchodoch.

Argument ktorý poslednú dobu počúvam je, že Rómovia majú určité výhody zo sociálnych dávok, ktoré im dávame zo svojich daní. Ale aj k tejto veci sa treba postaviť inak, že tie sociálne dávky musia za niečo dostávať, teda nie za ich lenivosť, ale za to, aby dokázali nejako zabezpečiť svoje deti, aj napriek tomu že sú nezamestnaní, ale ani s tých sociálnych dávok sa nedá žiť večne. Ku rómskej tématike sa ľudia strašne zle postavili, ako tiež som mal istý názor a postupne som sa začal zamýšľať nad tým. Keby sa všetkým vytvorili nejaké podmienky, tak by ani tí Rómovia nemuseli kradnúť. Nemyslím si, že sú niečím chránení a zákony ktoré platia pre nás, tak platia pre nich. Celkovo sa treba zamyslieť nad tým, že či to náhodou nie je všetkými zákonmi, ktoré vymýšľa vláda a nehľadá doslova riešenie pre Rómov. Kebyže im aspoň pomôže nájsť niekto nejaké pracovné miesta a keby ich zamestnali, tak určite by robili na dno svojich fyzických a psychických síl, teda na maximum.

Rasizmus nie je správny, tak ako nie je správny ani rasistický prejav. Nie je správne, keď sa k sebe ľudia správajú zle a neustále si nejako ubližujú. Ešte je horšie, keď ľudia používajú nadávky, ktoré prakticky zachádzajú do určitého extrému. Veľa ľudí by najradšej všetkých Rómov vystrieľalo, lebo si myslia že týmito slovami niečo vyriešia. Ako nesúhlasím s tým, aby sa niekomu ubližovalo bez ohľadu na to či je človek biely alebo tmavšej pleti. To nepíšem že som nejakým zástancom dákej menšiny, ale preto, lebo vždy sa dá na veci pozrieť aj iným pohľadom a naša spoločnosť potrebuje, aby mala iné vnímanie na život v tomto svete. Ľudia sa urážajú pre maličkosti namiesto toho, aby hľadali riešenia a pomohli si v živote. Celkovo aj postoj k diskriminácii je nesprávny a Rómovia si zaslúžia obdiv za to, že koľko urážok dokážu znášať od ľudí a nadávok ktoré sú im adresované. Nevieme si predstaviť, čo naozaj prežili a nemožno ich odsudzovať, mnoho z nich sa v živote darí a dokazujú neustále že patria do našej spoločnosti.

Je načase sa pozrieť na isté veci, ktorým ľudia veria a vykresľuje našu rómsku komunitu v zlom svetle a zhrniem každú do pár krátkych viet. Rómovia nemajú viac sociálnych výhod a ani nemajú toľko sociálnych dávok ako je to neraz opisované. Žijú v segregovaných osadách a nemajú žiadnu šancu splniť zákonité podmienky na priznanie istých sociálnych dávok. Mnohopočetné rómske rodiny majú jeden z najnižších podielov na celkovej spotrebe dávky v hmotnej núdzi. Neexistujú žiadne sociálne dávky pre Rómov, teda viacmenej sa tým škrtá sociálna pomoc a týka sa to všetkých, ktorí ju poberajú. Je absolútny nezmysel tvrdiť že Rómovia sú najväčšou záťažou v rámci sociálnej politiky a aj v rámci celkových výdajov nášho štátu. Hovorí sa o tom, že milióny sa rozdávajú Rómov čo je čistý nezmysel, teda všetky peniaze idú do sociálnej exklúzie, to znamená že neputujú k Rómom, ale tie peniaze idú firmám a k agentúram. Takže mnohým ľudom by som doporučil aby neverili všetkým veciam o Rómoch a o tom ako sú vykreslení. Lebo nie všetko čo je niekde povedané je pravda a aj rasizmus je iba vytvorenou bublinou, ktorú vymyslel biely človek. Poslednú vec ktorú dodám Róm ako taký neubližuje človeku bez príčiny a ani nespraví bez dôvodu niekomu zle. Len si treba povedať na rovinu, že aj Rómovia sami o sebe sú diskriminovaní a máloktorý človek to vidí, teda skôr to vidí málo ľudí. Preskákali si v živote viac než si vie celá biela komunita ľudí predstaviť, tu nejde o nijaké zastávanie sa nejakej etnickej menšiny, ale o ľudský pohľad toho, že aj Rómovia sú ľudia, ktorých treba prijať medzi seba a vedieť ich zaradiť do spoločnosti nás bielych.

 

Pharrell Williams prinesie Happy do Viedne

20. mája 2014

Americký producent, rapper a spevák Pharrell Williams vystúpi 18. septembra vo Viedni. Spoločnosť Publique o tom informovala dnes prostredníctvom profilu na sociálnej sieti Facebook.

Viac informácií o koncerte 41-ročného hudobníka, ktorý sa v ostatnom čase zviditeľnil najmä singlom Happy, či hitmi Blurred Lines Robina Thicka a Get Lucky francúzskeho dua Daft Punk, plánujú zverejniť čoskoro.

Pharrell Williams je členom produkčného dua The Neptunes a tiež skupiny N.E.R.D, s ktorou vydal zatiaľ štyri albumy. Ako sólový interpret má na konte štúdiovky In My Mind (2006) a G I R L (2014). Jeho piesne sa objavili v snímkach ako Rozhodne sa v nedeľu (1999), Bozk draka (2001), Zoolander (2001), Neserte nám pestúnku (2003), Charlieho anjeli: Na plný plyn (2003), 50x a stále po prvý raz (2004), Hitch: Liek pre moderného muža (2005), 40 rokov panic (2005), Nabúchaná (2007), Ja, zloduch (2010) alebo Ja, zloduch 2 (2013).

Z poslednej menovanej pochádza aj spomínaný hit Happy, za ktorý získal nomináciu na Oscara v kategórii Najlepšia pôvodná filmová pieseň. V októbri 2013 sa zosobášil s modelkou Helen Lasichanh, s ktorou má syna Rocketa.

zdroj: aktuality.sk

Marihuana

18. mája 2014

Sa mi zdá že o marihuane bolo popísaných toľko vecí, že sa dá na tie veci v kľude nadviazať.  Dva roky keď som som o tom písal článok, tak som sa vyslovene držal nejakého zdroja s ktorého som to čerpal. Ale teraz pribudlo kopec informácii ktoré postupne začínajú marihuanu zaraďovať na oveľa významnejšie miesto. Nehovorí sa o nej len v tom ponímaní že je to droga, ale že má omnoho väčší význam než si vieme predstaviť. Najme na Slovensku keď niekto fajčí marihuanu na nejakom verejnom mieste, tak sa stáva automaticky feťák a popri tom nerobí nič zlé. Policajti to riešia, akoby to bol trestný čin a popri tom nie je. Vedú sa polemiky, že či človek má fajčiť čistú marihuanu alebo s tabakom ktorý je úplne legálny. Ako môže u človeka nastať nejaký psychoaktívny účinok, ale u každého človeka je to prakticky individuálne.

Väčšina vecí hovorí o tom že marihuana zabíja, ale je to iba čisto podriadený nezmysel, ktorí ľudia niekoľko krát vyvrátili a je málo prípadov kedy sa to stane. Celkovo je na človeku, akú si na ňu vytvorí závislosť a to ani netreba spomínať aké má účinky. Celkovo je marihuana lepšia než všetky tvrdé drogy ktoré skutočne zabíjajú. Keby sa riešilo, že prečo je marihuana nelegálnou drogou, tak by sa všetkým ľudom ľahšie žilo, ale k tomu sa dostanem až v ďalšej časti článku. Alkohol je legálna droga a kvôli nemu je väčšina ľudí agresívnych a často si sadajú za volant s tým, že riskujú svoje vlastné životy. Pri marihuane sa práveže človek rozveselí a nemyslí na starosti čo ho počas daného dňa trápili. Proste ten človek sa cíti akoby bol v úplnom inom svete, kde vidí všetko farebne. Keby sa hľadalo v marihuane len to dobré, tak by sa všetkým ľahšie žilo a treba si uvedomiť že marihuana ovplyvňuje všetko v našom svete a všetci to dobre vedia.

Kopec ľudí hovorí že im marihuana pomáha nemyslieť na negatívne veci a že sa dokážu upokojiť pri nej. Mnoho interpretov marihuana pomohla v tom že sa im samozrejme ľahšie písali texty. Viem že aj napriek návyku sa nemôže nič stať, jedine keď to človek s ňou preženie. Ale vždy sa vraví, že všetko treba robiť z mierou či piť alkohol alebo užívať drogy. Marihuana je samostatná kapitola sama o sebe a treba o nej hovoriť. Mnoho krajín ktoré prakticky fungujú pod Európskou úniou alebo mimo nej, tak u nich je prakticky marihuana legálna a u nás nie je legálna čo je veľká chyba. Keby politici riešili túto dôležitú vec, tak by zistili že od marihuany sa odvíja naozaj všetko. Trošku je scestné, keď sa nerieši, že by marihuana mohla pomôcť kopec ľudom a zároveň by nás mohla vykúpiť z finančnej krízy.

Marihuana je tu dlhé stáročia a jej využitie sa dá nájsť takmer všade, len si treba uvedomiť že na aké použitie. Mnoho ľudí si ani neuvedomuje že aj oblečenie sa vyrába z marihuany a že si to oblečenie obliekame, lebo sa v ňom cítime skutočne dobre. Treba si uvedomiť, že marihuana ako taká zabraňuje rakovine a zabíja rakovinotvorné bunky. Marihuana má širokú paletu použitia a každé jedno sa dá zhrnúť do určitých bodov. Dokonca z marihuany vznikajú aj rôzne kozmetické výrobky, aj keď niekedy to človek ani nepostrehne ten rozdiel, že čo je z marihuany a čo nie. To sa ani nedá rozoznať, jedine že by sa človek pozrel na ten výrobok a zistil že čo ten výrobok obsahuje a s čoho naozaj je. Takže v tejto riešiť aké má marihuana kladné a vedľajšie účinky je zbytočné, lebo to som už riešil v inom článku a treba si ju rozobrať v globále.

Celkovo aj ropa sa dá marihuanou nahradiť vo všetkých sektoroch výroby. Celkovo kebyže je marihuana schválená, tak by sa mohla legálne používať na lekárske a rekreačné účely. Legalizáciou marihuany by sa podporil lepší turizmus a zároveň by sa vo veľkom posilnila slovenská ekonomika a by sa vytvorilo množstvo pracovných miest. Na základe týchto faktov treba povedať, že marihuana má vplyv na všetky veci, ktoré sú dôležité pre náš život. Je načase aby ľudí prestali zatvárať do basy, len na základe toho, že si dali marihuanu alebo ju nejako distribuovali medzi ostatnými ľuďmi, teda proste toto nemá žiadnu obdobu. Marihuana ako taká ľudom neubližuje a nevidel som žiadneho človeka, čo by sa po nej správal agresívne. Je málo prípadov kedy sa to stane a to sú viacmenej zanedbateľné veci. Marihuana aj napriek svojej legalizácii ktorá verím že príde, bude mať nejaké pevne stanované reguly a určí sa jej hranica používania.

Ďalšia vec ktorú treba spomenúť je, že je absolútny rozdiel fajčiť marihuanu s tabakom alebo ako len čistú marihuanu. Tráva sama o sebe je neškodná, ale dokáže vyvolávať určité účinky po ktorých sa človeku totálne motá hlava. Ako som dodal, že marihuana na každý ľudský organizmus vplýva inakšie. U niekoho tie účinky prejdú rýchlo a u niekoho to trvá dlhšie. Tabak je omnoho škodlivejší a zároveň náš organizmus ho dokáže zvládnuť po svojom. Marihuana ako taká nie je smrteľná nebezpečná, ale mnoho ľudí niekedy dokáže naviesť k tvrdším drogám ako alkohol, extáza, LSD a mnoho ďalších drog. Aj keď sa prebíjajú väčšinou pozitíva, tak je tam aj pár negatív. Ako vždy si treba uvedomiť, že či sa marihuana dokáže užívať z rozumom alebo na nej sa môže stať človek úplne závislým.

Ako každý z nás vie, že drogy ako také sú zlé, ale keď ich človek užíva z rozumom, tak sa to dá nejako zvládnuť. Cigarety a alkohol sú omnoho horšie, čo potvrdzuje mnoho ľudských faktorov že zabíjajú mozgové bunky. Marihuana má iné symptómy, ktoré u človeka môžu spôsobovať stratu koncentrácie, bolesti hlavy, neustále menenie nálady a mnoho ďalších vecí, ktoré opisovať by trvalo veľmi dlho. Ale stále treba zdôrazňovať, že ak sa bude riešiť legalizácia marihuany na lekárske účely, alebo na účely posilnenia slovenskej ekonomiky ako takej, tak je reálna možnosť toho, že sa budeme cítiť skutočne lepšie. Celkovo si treba uvedomiť, že marihuana nie je hrozba, ako to niekedy skresľujú niektoré mainstreamové médiá. Len záleží na tom, ako sa k veciam niekto postaví a na tomto stojí celá filozofia života. Aj keď marihuana nie je škodlivá, ale aj tak ju treba užívať z rozumom a dávať pozor na jej vedľajšie účinky.

 

Čas hojí všetky rany

17. mája 2014

Neraz si v živote uvedomíme,

čo je v živote skutočne správne,

hľadáme jeden druhého navzájom,

cez ľudí prekračujem neustály slalom,

kráčam v daždi ako taký blázon,

s kapucou na hlave ako slon,

občas sa vo mne zmietajú pocity strachu,

že či v živote dostanem druhú šancu,

neustále spomínam na človeka s ktorým som mal krásne priateľstvo,

zisťujem že koľko vecí sa v mojom živote zmenilo,

zmenil sa miestami aj ten človek ktorého som mal rád,

chýba mi jeho zvláštny a záhadný pohľad,

niekedy mám pocit, akoby prestal existovať,

postupom času, začínam na neho čoraz viac zabúdať,

nie vždy čas zahojí v mojom srdci všetky rany,

neraz mi po tvári silno stekajú slzy,

v určitej sekunde blúdim celým sídliskom,

skrývam sa pred ľudmi za veľkým ihriskom,

premýšlam nad tým čo sa skutočne stalo,

či ma skutočne štastie opustilo,

niekedy len viera v niečo pomáha,

že všetka bolesť v srdci pomaličky utícha,

hrá mi hudba a niekedy neviem kam ísť,

občas ma svedomie musí kruto hrýzť,

ale viem že sa musím dostať do hry,

že čas zahojí všetky bolestivé rany,

musím zbúrať v sebe všetko čo je nesprávne,

lebo v živote je mnoho ľudí čo ma skutočne zbožňuje.