Offline

Niekedy dávno som písal článok o tom, aký je virtuálny svet od toho reálneho sveta. Ale postupne sa všetky tie hodnoty začali meniť k horšiemu, ľudia sa začali pred sebou schovávať a ledva majú nejaký čas sa s niekým reálne stretnúť. Postupne sa stala ilúzia žiť vo svete ktorý pre nás v skutočnosti predstavuje len jedno, stanú sa s nás umelí roboti. Potom sa nedá čudovať tomu že nám postupne začne chýbať určitá sebareflexia. Pohltila nás doba Pokecu, Facebooku, Instagramu a iných sociálnych sietí ktoré nám postupne vymývajú mozog. Je to super cez nich spoznať človeka s ktorým sa stretneme, ja doteraz sa z niektorými ľuďmi stretávam aj mimo internetu. Cez internet sa nikoho nemôžeme dotknúť a nemôžeme mu dať pusu. Postupne nás doba zahltila fotkami a ľudia nie sú schopný aspoň raz vypnúť mobil a nekukať do neho vonku ako zombík. Dneska stačí ísť niekam kde je voľná wi-fi a vtedy je každý vnútorne spokojný, ale nevychutná si prítomnosť človeka ktorého má rád. Ja tiež mám mobil, ale aj napriek tomu na internet ho využívam minimálne. Maximálne si niečo odfotím alebo si zvečním nejaké miesto na ktorom som bol, aby každý vedel že nie som len doma. Skrátka človek musí mať nejaké zážitky mimo stien a múrov okolo seba. Žijeme neskutočne šialenú dobu kde sa ľudia náhlia a nevedia vôbec spomaliť.

Na začiatku viem aké to bolo celý ten boom, kedysi sa ľudia stretli a hrali sa na preliezkach. Teraz si všetci sadnú niekam na lavičku a namiesto vychutnávania si okolia, tak každý pozerá že kde je voľné pripojenie na internet. Ľudia si písali lístočky, zvonili na zvončeky a pýtali sa rodičov že či ich dieťa môže zobrať von a vtedy nebol žiadny problém a vždy sa dalo dohodnúť. Kedysi sa ľudia dokázali baviť a nepotrebovali k tomu peniaze, lebo si vedeli vychutnať jeden druhého. Teraz cítim s ľudí len chlad keď sa majú stretnúť a majú opustiť svoju komfortnú zónu. Len dá sa pochopiť že všetci majú starosti a svoje problémy ktoré musia riešiť. Ale možno by bolo najlepšie dané problémy neriešiť a vypnúť hlavu. Uvedomiť si že v skutočnosti človek bojuje maximálne len sám zo sebou a že by sa nemal opúšťať.  V skutočnosti sa pravda skrýva len tam vonku a nikde inde ako si niekedy môžeme myslieť a je na nás či sa budeme pozerať okolo seba a vidieť všetku tú krásu sveta. Nie vždy sa vyhnúť vecami čo sú negatívne a musíme im napriek všetkému čeliť. Celý náš život je len našim bojom a nikoho iného, nikto za nás nič nevyrieši a ani nesplatí za nás pôžičky v banke. Je iné byť v reálnom svete v ktorom sa skrátka určitým veciam nemôžeme celý život vyhýbať a schovávať sa pred nimi.

Internet sa za posledné roky stal silným nástrojom, kde človek hľadá pravdu. Ale v skutočnosti človek rýchlo uverí prvej veci ktorá sa zdá byť tak najviac pravdepodobná. Tých konšpirácii a propagánd je strašne veľa, že aj veci o histórii bývajú neraz prekrútené a ľudia nerozoznávajú čo je pravda. Sme súčasťou určitej manipulácie a že čo často počujeme alebo vidíme nie je vždy pravda. Len je to určitý klam, doslova mi to príde ako matrix do ktorého sme sa nechali vtiahnuť. Najpravdivejšia vec v našom živote že sme bez mobilov a internetu absolútne trosky. Teraz už bez internetu nedokážeme vybaviť už takmer nič, ani sa z niekým reálne na niečom dohodnúť.  Niekedy si myslíme že nám určité veci ujdú, ale v skutočnosti nám nič neunikne, jediné čo nám uniká je reálny život. Uniká nám reálne vnímanie sveta a potom ani nevieme odlíšiť čo je skutočnosť. Samozrejme sme neraz ovplyvnený médiami a ich neustálymi klamstvami čo púšťajú von zo svojich úst. Digitálna doba nahradila reálne pozretie sa niekomu do očí a emócie boli nahradené smajlíkmi. Človek v skutočnosti nevie na diaľku vycítiť že či je človek smutný, šťastný alebo sa mu niečo reálne podarilo. Táto doba ako nám veľa dala, tak nám v skutočnosti aj veľa vzala a človek prestáva vedieť čo je to sociálny kontakt, že je to úprimný smiech a pohľad do očí.

Najväčšia chyba tejto doby je, že internet vytvára určité klony čo si myslia že vedia viac než my. Teda sú to ľudia čo si myslia reálne, že sú silný vo virtuálnom priestore, ale v skutočnom svete by ich každý preplieskal. Na internete niektorí ľudia povedia veci čo by človeku bežne do očí nepovedali. Niektorí samozrejme sa vydávajú za iných ľudí a priam až klamú ľudí že sú to reálne oni. Niekto sa vydáva za známu celebritu a myslí si že na to nikto nepríde, ale v skutočnosti ľudia nie sú až taký hlúpy. Sme často ovplyvňovaný televíziou, ktorá nás má pritlačiť k múru a aby sme verili neustálym klamstvám. Sme priam obeťami systému ktorý je prehnitý a je založený na byrokracii kvôli ktorej ľudia reálne trpia. Neviem či je smutnejšie riešiť virtuálne problémy alebo tie reálne, ale viem že sa nesmieme nechať celou tou negatívnou energiou ovplyvniť. Len si treba uvedomiť že pravdu treba hľadať v reálnom svete, treba sa pýtať a zisťovať, aby sme mali v živote jasno. Nedá sa spoliehať že všetko čo sa dočítame je okamžite pravdou a je na nás či tomu reálne uveríme. Dôležité je aby sme nepodliehali zbytočným a priam až prehnaným emóciám. Mali by sme si na všetko urobiť svoj vlastný názor a držať sa správnych ľudí.

Neraz som zažil skúsenosť kedy sa mi niekto vyhrážal že mi ublíži. Ale nakoniec to všetko boli prázdne reči, ktoré na internete nemajú svoje miesto. Ako som spomínal že skrátka aj takí ľudia sú, ale ja s tým nič nemôžem urobiť maximálne len sa zmieriť s touto skutočnosťou. Maximálne by sa hodilo vypnúť celý tento virtuálny svet ktorý nás oberá o všetko čo máme radi, ale aj tak treba nejakým spôsobom udržiavať kontakty s ľuďmi s ktorými tak často nie sme. Doslova sme sa naučili plávať v informačnom toku plnom informácii na základe ktorých si vytvárame svoj názor ktorý je často nesprávny. Nie je podložený nijakým relevantným dôkazom, len niečo počujeme, vidíme a to čo nájdeme ako photoshop. Sme online niekedy len preto, aby sme videli čo naši priatelia reálne píšu ako rozmýšľajú a začne ich si lustrovať a odsudzovať ich vnútorné pocity. Riešime prečo daný status napísali a v akej súvislosti, ale nepremýšľame že či to nenapísali na základe určitej skúsenosti čo zažili v živote. Len rýchlo niečo vyvodzujeme s kontextu čo vôbec nie je v poriadku a v skutočnosti tých ľudí pochopiť. Ja tiež viem že napríklad Facebook by nemal slúžiť ako denník kde každý deň píše človek svoje pocity, ale ak niekto má nejakú myšlienku, tak nech ju napíše aj keď je lepšie ju povedať.

Celý priestor v ktorom sme a máme pocit že je v ňom bezpečie, tak si musíme dávať pozor. Treba si uvedomiť že ako sa nám zdá na prvý pohľad virtuálny priestor super, ale v skutočnosti je temný až nebezpečný. Niekedy si človek musí dávať pozor že s kým sa môže stretnúť v reálnom svete, pokiaľ to nie je nejaký psychopat. Netreba to podceňovať, ja som mal vždy šťastie že s tým človekom s ktorým som sa stretol, tak sme boli priatelia aj reálne a je to super stretnúť niekoho kto je offline a kto neťuká pri stretnutí s človekom do mobilu. Vo virtuálnom priestore si môžeme z niekým písať, ale je krajšie toho človeka vidieť, objať a aspoň vieme že ten človek sa pred nami nebude skrývať a venuje aspoň malú chvíľku. Niekedy je človek vďačný aj za tých 10-20 minút alebo jednoducho za to, keď sa niekto na neho pozrie, usmeje a pozdraví sa. V skutočnosti človek nič iné ani nepotrebuje, lebo všetko ostatné príde nejakým spôsobom aj samo alebo vtedy ak človek v to reálne verí. Keď človek chce spraviť, tak nech to spraví a ak sa nestane že to nevyjde, tak netreba zúfať vyjde to inokedy.

Túto bodku za článkom chcem zakončiť ako tradične pozitívne. Všetko v živote môže byť pozitívne a aj negatívne, ale je iba na nás ako to zoberieme. Ako je pekné si z niekým písať a zistiť že toho akoby sme poznali celý svoj život a vieme že nám rozumie. Je to super mať kontakty s ľuďmi čo sú od nás ďaleko, ale strácame kontakty s ľuďmi čo sú blízko len pár krokov od nás. Aj to že človek si môže z niekým písať a komunikovať je krásne a je super keď si človek nemusí míňať kredit na to, aby sa z niekým mohol dohodnúť že pôjde s ním von. Aj ten virtuálny priestor má svoj význam, ale často je ten význam zneužívaný a to často nie je dobrá vizitka. Treba si uvedomiť v živote jedno, že je na nás či sa necháme tým priestorom ovládnuť a otupiť. Každý by mal vedieť že či to čo zdieľa a píše že či niekomu neublíži, každý by mal skôr než niečo začne písať si premyslieť že či to nebude mať na človeka nejaký dopad. Mám rád tento svet a aj ľudí v ňom, ale verím že nevraživosti a nenávisti nikdy nebudeme venovať svoj priestor a tie pocity si necháme pre seba. Skutočný svet existuje len vtedy, keď je človek offline a keď všetky veci čo má zapnuté z radosťou vypne a príde na to že reálny svet je krajší a lepší než ten virtuálny.

Najkrajšia predstava

 

Najkrajšia predstava je v živote veriť,

že ľudia dokážu niečo skutočne zmeniť,

keď nebudú stretávať v uliciach bandu divných hláv,

ktorí sa prezentujú ako partia bláznov,

žiadne násilie v tomto našom svete,

láska je prednejšia pred ľuďmi čo robia zle,

príde deň kedy sa ľudia nebudú ničoho báť,

jediné šťastie v živote bude keď sa každý začne smiať,

nikto nechce aby padali smrtiace bomby,

aby ľudia nad svojimi blízkymi ronili slzy,

raz príde moment keď všetko zlo zmizne,

ak budeme stáť ako ľudia pri sebe,

ľudia bez domova sa budú môcť vrátiť domov,

medzi ľudí ktorých považujú za najlepších priateľov,

nikto nebude konečne platiť žiadny účet,

každý človek začne veriť že bude lepší tento svet,

najkrajšie by bolo celý život žiť len v mieri,

bez toho aby sme cítili nejaké bolesti,

aby nikto v živote netrpel kvôli chudobe,

kvôli zlej situácii nebol dohnaný k samovražde,

každý jeden človek v živote má právo žiť,

bez rozdielu rasy, náboženstva, viery by mal každý šancu dostať,

všetky veríme v kútiku duše že skončia všetky boje,

kedy ľudia čo robia zle konečne zložia zbrane,

láska bude mať v živote veľmi dôležité miesto,

po búrke vždy vyjde to najkrajšie slniečko,

táto doba bude neskôr dobrá a pokojná,

všetkých nás ten hore požehná,

každý má právo zbúrať tú bariéru,

ktorá vzniká na základe určitého predsudku,

netreba sa báť všetko bude raz ok,

len je na nás či dokážeme spraviť krok,

v ľudoch budú len slzy šťastia,

dôležitá bude len vnútorná krása človeka,

ľudia si raz prestanú nadávať akú majú farbu pleti,

všetci budú žiť bez strachu a nebudú rasisti,

konečne nastane spravodlivosť vo svete,

nebude v živote toľko byrokracie vo vláde,

viac sa budú usmievať úradníci a úradníčky,

budú môcť robiť spravodlivé kompromisy,

nikto nie je v skutočnosti zlým človekom,

len sa treba na ľudí pozerať s pokojom,

najkrajšia predstava je iba jedna v našom živote,

aby sme sa všetci na tomto svete mali krásne.

 

 

,

 

TOP 10: Remixy

Po dvoch mesiacoch odmlky som zvažoval že aký hudobný rebríček spravím. Riešil som že či to budú ľudovky alebo nejaké remixy najlepších skladieb. Po počúvaní všetkých skladieb čo som za posledné roky počul, tak som začal riešiť že ktorá je najlepšia a ktorá nie je až tak dobrá. To čo vyberiem bude z rôznych žánrov ktoré bežne počúvam a ktoré ma nejakým spôsobom ovplyvňujú. Keďže som otvorený všetkému a viem že vkus ľudí je často rozdielny, tak to čo vyberiem verím že uspokojí každého čo má rád kvalitnú hudbu.

10. Lana Del Rey – Summertime Sadness (Cedric Garvais Remix) 

Začínam práve touto skladbou ktorú milujem aj v origináli a jej remix je ešte lepší. Dodnes je skladba hrávaná v každom komerčnom rádiu a aj na diskotékach. Tento remix podľa mňa urobil tú skladbu ešte lepšou a nezničil jej potenciál, ale skôr sa ukázalo že Cedric Garvais ktorý odprodukoval výbornú prácu a je to veľký talent s ktorým treba reálne počítať.

9. Ed Sheeran – I See Fire (Kygo Remix)

Ako od Eda sa mi niektoré skladby páčia viac v remixe ako v origináli. Potvrdzuje to aj tento príjemný remix, ktorý navodil tú správnu atmosféru a ktorý sa nesie v pokojnom priam až relaxačnom rytme. Na tomto remixe má zásluhu talentovaný Kygo, ktorý produkuje aj vlastné skladby a tu rozhodne môžem potvrdiť že ako producent svoju úlohu potvrdil skvele.

8. Tove Lo – Habits (Hippie Sabotage Remix)

Táto pesnička sa stala neskutočnou srdcovkou a pri nej mám tie najkrajšie pocity. Cítim že v jeden okamih zmiznú všetky tie negatívne pocity. Uvedomím si že som zrazu v inej dimenzii kde je pokoj, láska, kľud a kde sa môžem pokojne uvoľniť. Hippie Sabotage je producentské duo talentovaných ľudí čo sa postarali o fantastický remix a aj samotný originál je skvelý.

7. Mr. Probs – Waves (Robin Schulz Remix Radio Edit)

Pri každej skladbe zrovnávam originál a pri tejto skladbe sa mi viac páči remix. Aj keď ono vždy keď má byť niečo hitom tak maximálne to môže uspieť ako remix. Dodnes túto skvelú skladbu počujem v rádiu a vždy mi spríjemní moju náladu a pocity čo skutočne mám. Robin Schulz patrí medzi najlepších remixérov súčasnosti, čo potvrdil aj pri tejto pecke.

 

6. Eminem – White America (zwieR.Z. Remix)

Eminema prakticky počúvam už dosť dlho a napriek tomu že viem aký je tento song kontroverzný, čo ani netreba hlboko filozofovať, tak ma tento remix zdvihol najviac zo stoličky. Mohutný výprask v podobe fantastického remixu spravil talentovaný chalan zwieR.Z s Poľska ktorý robí premakané remixy a najme remixuje Linkin Park a prípadne aj skladby iných interpretov, ale s tohto remixu mám absolútne zimomriavky.

5. Linkin Park – Nobody’s Listening (zwieR.Z. Remix)

Na Linkin Park netreba zabúdať, keďže na ich hudbe som reálne vyrastal a dosť ovplyvnili moje smerovanie.  Tu netreba opäť zabúdať na talentovaného producenta menom zwieR.Z ktorý opäť odprodukoval najlepší banger a na to že mám rád originál a aj remix, tak toto je neskutočná pecka a vždy sa to bude dať vypočuť aj po určitom čase. Inak dnes album Meteora má 13. narodeniny, tak tomuto albumu prajem všetko najlepšie. 

4. Linkin Park – Castle Of Glass (Mike Shinoda Remix)

A ešte raz Linkin Park, len v tomto prípade teraz bol problém vybrať ďalší najlepší remix. Remix spravil pán producent, spevák, raper skrátka multitalentovaný Mike Shinoda ktorý spravil fenomenálny remix a túto skladbu som počul naživo na koncerte v Poľsku ktorý sa konal v mestečku Rybnik. Keď som to počul naživo, tak som zimomriavky na celom tele. 

3. Netsky – 500 Days Of Summer (Woody Remix)

Netsky patrí u mňa medzi najlepších dnb producentov a keď som skladbu počul v origináli, tak som mal pocit že tam niečo chýba ten správny rytmus. Ale pri remixe mám pocit že je v skutočnsti čo si reálne predstavujem. Remix spravil výborný Woody ktorý tejto skladbe dodal úplnú šťavu a je to u mňa doteraz najpočúvanejšia skladba a je to pre mňa proste jasná pecka.

2. Feint – Times Like These (Fracture Design Remix)

Feinta som začal počúvať vďaka mojej super kamarátke Ivke, ktorej týmto srdečne ďakujem. Prakticky som od určitého momentu začal počúvať od neho všetko. Fantastický remix tejto skladby spravilo ruské producentské duo Fracture Design a dodnes túto skladbu stále počúvam a je moja srdcovka do každého obdobia. Vždy mi pomohla prekonať určité obdobie a byť silným človekom.

1. Birdy – Shelter (Essáy’s Tearful Edit)

Birdy mám veľmi rád a jej tvorbu považujem za veľmi silnú čo sa týka v rámci hudby. Táto pesnička ma vždy zachráni od depresie a od toho aby som sa psychicky nezosypal. Vždy mi táto pesnička zachráni život, vždy si pri nej uvedomím že musím pre určitých ľudí žiť a nevzdávať sa. Najlepší remix aký som počul vytvoril Essay a dodnes je pre mňa klenotom a je to absolútny strop.

BONUS: Guru Josh Project – Infinity

Zakončujem to touto skvelou skladbou ktorú si sám zremixoval Guru Josh ktorý minulý rok zomrel. Neskôr sa ukázalo že si  sám siahol na život a neskôr ho našiel jeho manažér. Dožil sa 51 rokov a si zaslúži, aby si niekto reálne pripomenul jeho tvorbu. Málokedy sa stane že niekto zremixuje svoju vlastnú skladbu. V tomto prípade to malo masívny úspech a dodnes je to najhranejšia skladba. Česť jeho pamiatke a tomu čo reálne dokázal a dodnes budú mať ľudia na neho príjemné spomienky.

Rolling Stones pricestovali na historický koncert do Havany

Členovia britskej rockovej skupiny Rolling Stones vo štvrtok pricestovali do kubánskej Havany, kde dnes večer odohrajú historický bezplatný koncert.

Frontman svetoznámej kapely Mick Jagger po prílete do Havany pozdravil tamojších fanúšikov v španielčine a vyjadril radosť nad tým, že mohol pricestovať na Kubu, oznámila agentúra AP.

Členovia Rolling Stones prileteli na havanské medzinárodné letisko súkromným lietadlom spolu s približne 60-členným technickým štábom a rodinnými príslušníkmi.

Hudobná šou Rolling Stones sa uskutoční v športovej aréne Ciudad Deportiva, do ktorej sa zmestí zhruba 15.000 divákov. Koncert sa koná tri dni po návšteve amerického prezidenta Baracka Obamu v Havane, ktorou vyvrcholil proces otepľovania vzťahov medzi Washingtonom a kubánskou komunistickou vládou.

„Počas našej dlhej kariéry sme vystupovali už na mnohých výnimočných miestach, ale šou v Havane bude významným medzníkom pre nás a dúfame, že aj pre našich priateľov na Kube,” uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke skupiny.

Jagger a jeho spoluhráči sľubujú kubánskym fanúšikom množstvo klasických hitov Rolling Stones, ako aj špeciálnych hudobných “skvostov”.

Kubánsky komunistický režim v minulosti prenasledoval mladých ľudí počúvajúcich rockovú hudbu, ktorú označoval za nástroj západného kapitalizmu. Od tejto represívnej politiky už Havana upustila a v ostatných rokoch čoraz častejšie povoľuje neoficiálne masové podujatia, uvádza agentúra AP.

zdroj: aktuality.sk

Výhra

Každý človek z niečím bojuje,

je len na ňom či to poraziť dokáže,

netreba sa v živote predčasne vzdávať,

nad všetkým čo ho trápi dokáže vyhrať,

občas je celý život jeden veľký boj,

nie vždy to môže byť len raj,

človek môže mať  všetky materiálne veci,

ale priateľstvo ľudí si za žiadne peniaze nekúpi,

keď ho niekto chápe a neodsudzuje,

tak vie že sú ľudia čo majú srdce na správnom mieste,

teší sa ak sa nájde niekto kto mu dá šancu,

človek ktorý do jeho života dá pozitívnu energiu,

akýkoľvek darček môže v živote mať,

ale to že má priateľa ho bude v srdci navždy hriať.

 

 

 

Chyby ktoré v živote robíme najčastejšie

Premýšľal som že kam by som mal uberať ďalej svoje myšlienky a čo chcem reálne povedať. Ja si myslím že každý z nás má nejaké chyby a že tie chyby s niečoho reálne pramenia. Nikto z nás nie je dokonalý, často sa nám stáva že sa v niečom pomýlime alebo si v rámci nejakého názoru spravíme nesprávny úsudok. Na základe toho reagujeme zbrklo a potom nevieme aký názor je reálne správny. Aj keď niekedy len stačí načúvať ľudom, vnímať ich pocity a nie sa od nich odťahovať a tvrdiť že tí ľudia nemajú pravdu. V každej veci je určitý kúsok pravdy a zamyslenia, len nie vždy sme si to schopný uvedomiť. Už na začiatku sme vedený tým, že niekedy tie myšlienky by sme si mali nechať pre seba a to aj z hľadiska že ich všetci nepochopia. Ale celkovo keby aj máme na všetky veci všetci rovnaký názor, tak celý život by bol nudný a triviálny. By sme len boli roboti a kopírovali jeden druhého s tým že by sme mali voči sebe určité výčitky, skrátka by sme boli len lacnou napodobneninou.  Určite by som chcel zhrnúť takých 7 najzásadnejších chýb čo najčastejšie robíme a ktoré nás priam ovplyvňujú. Doslova ovplyvňujú naše myslenie a skreslia nám realitu, zrazu nevieme čo môže byť skutočnou pravdou. Viem že je viac takých chýb, ale tie čo robíme najčastejšie, tak tie chyby vidia aj ľudia ktorých máme najradšej.

1. Stres

Začnem stresom, lebo v skutočnosti je tým najhorším ľudským faktorom. Často stres nevplýva dobre na naše zdravie, vplýva aj na našu psychiku. Ja to poznám na sebe, že ma vie vystresovať akákoľvek maličkosť, ale neskôr sa vo mne všetko upokojí a poviem si že je všetko v poriadku. Celkovo každá stresová situácia v živote je náročná a je v skutočnosti na nás ako sa s tým vyrovnané. Najhoršie je to keď ideme do nejakej štátnej inštitúcie niečo vybaviť a čakáme kým otvoria dvere a zavolajú nás do vnútra. Po prípade sa ponáhľame na nejaké miesto alebo sa niekde nekonečne dlho motáme, tak to vie vystresovať. V strese človek urobí najviac chýb a to priam až také, ktoré by nikdy vo svojom živote neurobil. Keď napríklad robí nejakú prácu čo je nejakým spôsobom časovo limitovaná, tak aj v tom strese sa môže pomýliť a vtedy to musí opraviť. Aj v divadle je to tak, že človek skúša danú scénu toľko krát, aby ju reálne zvládol a napriek tomu že to môže byť pre tých psychicky náročné. Potom prichádza tréma a určitý stres že či nesklamú svojich divákov. Stresujúca môže byť pre niekoho aj cesta do práce alebo do školy. Pre mňa tiež boli určité veci stresujúce a som si dobre vedomý že dodnes stres je mojou najväčšou slabosťou a často mi ľudia hovoria aby som sa nestresoval. Keď má človek ísť na nejakú oslavu, tak sa deje presne to isté a má kŕče v bruchu. Toto zažívam ale neskôr to prejde, ale neviem sa tomu nijako vyhnúť.

2. Vytváranie falošných nepriateľov

Toto je ďalšia chyba ktorú ako ľudstvo najčastejšie robíme a nectí nás to. Najme v súčasnosti to tak funguje že sa ako spoločnosť rozdeľujeme kvôli nejakým názorom. Rozdeľujú nás názory na minulosť, na to ako vnímame ľudí s iným vierovyznaním a rasou a názory na politiku. Ako ja tiež možno že nesúhlasím zo všetkým, ale snažím sa nehádzať všetkých do jedného vreca. Žijú medzi nami ľudia rôznej farby, náboženstva, rasy a vierovyznania, len je na nás či ich budeme chápať. Doslova si niekedy vytvárame ilúziu o tom ako sú všetci ľudia zlý, ako nám chcú len ublížiť a nijako nám v tejto spoločnosti nepomôžu. Skrátka toto presne vysvetľuje že si vytvárame nepriateľov tam kde vôbec nie sú a v tom robíme veľkú chybu. Ja niekedy to tiež tak cítim, ale skutočnosť je iná a je iba na človeku ako to dokáže pochopiť. Tento príklad by sa dal vyjadriť v tom, že ako sa vyjadrujeme o všetkých ľuďoch čo momentálne utekajú do krajín kde majú pocit že sa budú cítiť lepšie. Ale nie všetci sú zlí a medzi tou skupinou ľudí nie sú všetci teroristi čo sa pri najbližšej možnosti dakde odpália z bombou pripevnenou na tele. Aj o USA si všetci myslia že je to len nepriateľský štát čo bombarduje územia aby boli dominantou pred ostatnými štátmi, ale hádzať obyčajných ľudí s tými čo robia zle je totálne nezmyselné a obludné.

3. Politické názory a sľuby

K tomuto sa dá vyjadrovať najľahšie lebo ani nie tak dávno sa konali voľby. Pred voľbami všetci sľubovali jedno že opozícia bude v koalícii a nespojí sa s ľavicou. Ale nie všetci svoje slová dodržali a začali prekrúcať v štýle, že inú možnosť nemali a popri tom tam tá možnosť reálne bola. Ale netreba zabúdať že aj v minulosti sme sa napočúvali určitých sľubov a nakoniec sa ukázali ako nesplniteľné. Kopec politikov má v skutočnosti problém si stáť za svojim názorom a aj v súčasnosti to tak funguje. Kopec politikov skladalo poslanecký sľub a s tým samozrejme prevzali aj zodpovednosť za to čo urobia. Politici nesú veľkú zodpovednosť za to, ako sa nám bude žiť a že či sa každému bude žiť dôstojnejšie. Často veríme v politikov, lebo im dávame určitú nádej a keď ju sklamú, tak sú vtedy aj ľudia sklamaný že zbytočne vhodili svoj hlas do urny. Veríme sľubom a myslíme si často že ich názory sú správnejšie než názory ľudu čo ich majú prečítaných ako kalendár. Ale v skutočnosti nie sú, len sú zabalené do alobalu aby to pre ľudí znelo vierohodne. Ten kto verí v nejakého politika, tak je v skutočnosti naivný človek čo nerozozná pravdu od klamstva a bude veriť nezmyslom a tomu čo mu predhodia.

4. Polopravdy a klamstvá

K tomuto sa dá vyjadriť s rôzneho uhla pohľadu najlepšie je to opísať s vlastnej skúsenosti. Človek si číta kopec článkov a neraz im dokáže uveriť, lebo sú zabalené do určitého nadpisu ktorý prináša senzáciu. Nadpis ktorý doslova ľudí šokuje a ľudia ľahšie tomu uveria. Priam ako sa môžeme na internete dozvedieť pravdu, tak sa môžeme dozvedieť aj plno klamstiev čo z realitou nemajú nič spoločné. Nechávame sa ovládať na diaľku tak ako keď človek ovláda páčkou autíčko.  Všetky tie informácie majú v nás spôsobiť strach, chaos a najme nás tým nútia sa podriadiť realite ktorá je v skutočnosti skreslená. Zároveň všetky tie správy nás podnecujú k tomu, aby sme nenávideli iné národy. Našou ľudskou chybou je že tomu verime, ale v skutočnosti tá informácia pre nás nemá žiadnu vierohodnú hodnotu. Je to v skutočnosti len výcuc z niečoho čo sa v skutočnosti ani nemohlo stať alebo to bolo nejako prekrútené. Často sa stáva že tie klamstvá ktorými náš živí mediálna masáž, sú často polopravdy a nemajú reálny základ. Neraz ľudia sú obeťami hoaxov a veciam čo sa reálne nestali. Kopec ľudí verí daná správa čo je publikovaná je pravdivá, ale v skutočnosti nie je. Ale tak nedá sa odhadnúť čo je hoax a čo nie v skutočnosti sme na toto prikrátky. Keby sa tým máme reálne zaoberať, tak zbytočne stratíme deň zo svojho drahocenného života a si maximálne pokazíme náladu.

5. Nepochopenie iných názorov

Tu sa dá kľudne nadviazať na tretí bod čo som uviedol, len v tomto prípade to platí všeobecne. Už tí čo vyjadria iný názor než väčšina spoločnosti, tak sú buď extrémisti alebo sú rasisti. Keď niekto povie že miešanie viacero rás ktoré nemajú z našim náboženstvom nie je správne a nič nám to neprinesie, tak by to mal akceptovať. Ako stále platí že netreba hádzať do jedného vreca, ale na druhej strane stále musíme byť ostražitý. Každý človek má nejaký iný pohľad na svet a musíme toho človeka pochopiť. Celkovo ak má niekto nejaký názor na nejakú vec čo je pravdivá, tak by sa nemal hneď urážať a prehnane vybuchnúť. Mal by skrátka ten názor akceptovať a prijať ho, lebo po čase môže pripustiť že ten čo to reálne povedal, tak mal pravdu. To nepochopenie vzniká s toho že ľudia priam nie sú schopný niekoho počúvať a iný názor než ten svoj si nepripustia. Ťažko potom sa ľudia zjednotia, keď si často melú len to svoje a nepripustia nejakú inú možnosť ktorá by bola správna. Najme je veľká chyba že ľudia kvôli inému názoru neraz prerušia kontakty s človekom a potom nemožno sa čudovať že koľko našich názorov má priamy dopad na našu spoločnosť.

6. Strach z nových vecí

Každý v živote sa niečoho bojí a v človeku sa priam vytvára obranný mechanizmus. Ja s týmto mám dôvernú skúsenosť že sa bojím ísť do čohokoľvek pokiaľ nemám jasno v tom o čo ide. Bojím sa určitej skupiny ľudí, toho že nie všetci môžu byť reálne dobrý a toho že sa v zlomových momentoch zostresujem. Niekedy mám strach ísť s iného priestoru, lebo sa bojím že stretnem kto nevyvolá vo mne najpríjemnejšie spomienky. Každý človek sa bojí niečoho iného a môže to byť aj niečo neznáme čo v skutočnosti nepozná. Ale kto by sa nebál, asi každý to tak vnútorne cíti že jediné čo chce je mier a pokoj. Žiadny človek nechce zažívať strach, ale chce žiť v krajine v ktorej sa nemusí báť vyjsť na ulicu a báť sa o svoj život. Každá zmena v živote na nás nejako vplýva a je len na nás či sa s tým nejako zmierime aj keď zo začiatku je to ťažké. Každý začiatok je ťažký a všetko si vyžaduje svoj čas, nič sa neudeje zo dňa na deň a nemôžeme niečo také čakať. Niekedy musíme byť realisti aby sme si vedeli všetky súvislosti pospájať dokopy a tým nám vznikne celá skladačka. Ku strachu treba dodať že je prirodzené keď sa človek bojí, ale nie je prirodzené ak ten strach podnecuje do okolia. Ako môžme povedať ľudom o tom že sa niečoho bojíme, ale ako to pochopia je čisto iba na nich. Strach nás často obmedzuje vo veciach čo by sme reálne chceli robiť a prestávame byť sami sebou. Ale zároveň nie je dobré ak sa niekto prehnane bojí, lebo bude u ľudí za blázna.

7. Problémy neriešime s chladnou hlavou

A tu je tá najhlavnejšia chyba ktorá je kameňom úrazu každého jedného človeka. Často reagujeme na niektoré veci impulzívne, nepremýšľame a rýchlo niečo odsudzujeme. Keď niekto niečo povie alebo napíše, tak okamžite vznikajú určité predsudky a ten človek zostáva nepochopený. Ale rozhodne si treba zachovať chladnú hlavu a nerobiť si nič s chovania ľudí oni nemôžu za to aký sú, len boli niekým vedený. Každý problém by sa mal riešiť s pokojom a kľudom, nie tak že budú ľudia po sebe kričať. Ani jeden problém v živote sa nevyriešil tým že ľudia po sebe kričali, lebo iba to že si ľudia veci povedali z očí do očí vyrieši problém. S chladnou hlavou vždy všetko ide ľahšie a potom si dokáže človek ľahšie utriediť myšlienky v hlave. Ja všetko v živote riešim s kľudom a ak ľudia nemajú dobrý deň, tak ich nechám radšej tak, aby som nerobil zbytočné dusno. Sú veci ktoré riešim z horkou hlavou a potom sa vo mne všetko upokojí a začnem nad tým premýšľať, že som niečo mohol spraviť inak. Vždy si to poviem, ale nakoniec prídem na to, že všetko sa dialo s určitého dôvodu a ten dôvod bol prozaický, že jediné čo trebalo vtedy urobiť, je si zachovať svoju vnútornú pohodu.  Celý náš život stojí len na určitých maličkostiach na ktoré musí prísť každý jeden z nás, čo tu reálne sme.

Všetci vo svojom živote máme chyby a každý má šancu tú svoju chybu napraviť. Nie vždy sa musíme vo všetko zhodovať, ale môžme si ten daný názor aspoň vypočuť a popremýšľať o ňom. Najme sa musíme zdržať akýchkoľvek unáhlených záverov. Najme je dôležité načúvať svojmu srdcu a najme aj počúvať vlastný rozum. Teda v tomto prípade oboje naraz, lebo človek je v skutočnosti ľahko ovplyvniteľný a často sa nájdu aj škodoradostníci čo sa priam až tešia s toho že človek urobil chybu. Ja tiež robím rôzne chyby, ale pravdepodobne tie chyby nie sú, tak nikto v živote nič ani nerobí len premýšľa ako je všetko zlé. Najväčšia chyba akú môžu ľudia spraviť je chcieť zmeniť iných a nie seba. Lebo v skutočnosti platí, že človek by mal začať od seba a každý jeden bez rozdielu. Treba si uvedomiť že všetko sa dá v živote vyriešiť ak sa dá vyvinúť nejaká snaha. Pokiaľ človek niečo neskúsi nikdy nebude vedieť na čom je a stále bude niekde v myšlienkach tápať a nebude mať jasno v tom čo vnútorne cíti. Mám to tak ja a majú to tak aj ostatní ľudia v našom živote, všetci sme na jednej lodi, ktorá má jedného kapitána a je len na každom jednom akou cestou vo svojom živote cestou, každý má na výber.

 

Vesmír I.

Si ako ten krásny vesmír,
chcem s tebou zdieľať jeden priestor,
viem že sa možno inak pozerám na svet,
ale viem že ty si ako ten najkrajší kvet,
nie vo všetkom sa musíme zhodnúť,
musíme sa zo životom nejako popasovať,
niekedy je náš život najkrajším rajom,
občas vedieme boj z reálnym svetom,
máme sa radi a chápeme sa,
ty si často moja skutočná múza,
niekedy tie moje slová idú samé,
sú veci čo je vyjadriť ťažké,
vieme že všetko spolu zvládneme,
že nad každým problémom sa zasmejeme,
mávneme rukou nad každou bolesťou,
ty si mojou skutočnou nádejou,
často si moja reálna radosť,
ty si jedna z mála čo mi pomáha sa nevzdať,
keby nie je v živote teba,
tak v mojom živote zostane len diera,
keď sa celý vesmír v našom živote spojí,
tak všetko čo cítime vo vnútri nikdy nezlomí.,
keby nie je v živote teba,
tak v mojom živote zostane len diera,
keď sa celý vesmír v našom živote spojí,
tak všetko čo cítime vo vnútri nás nikdy nezlomí.

 

Zima na Slovensku sa skončí, prídu vyššie denné teploty

Príroda sa už zobúdza a k prebudeniu zo zimného spánku jej pomôžu nasledujúce dni.

V posledných dňoch sa maximálne denné teploty na našom území približujú k +15° Celzia. Výraznejšie ochladenie by už do marca nemalo prísť.

Server imeteo.sk uviedol, že v nížinách a južných oblastiach by už nemal padať sneh a nemali by sa tiež vyskytnúť silné mrazy.

„Záhradkári tak pomaly môžu chystať motyky a pripravovať sa na začiatok jari. V najbližších dňoch by na našom území malo zavládnuť pomerne stabilné počasie,“ napísal portál.

Nasledujúce dni by tlaková výš mala na územie Slovenska priniesť stabilné počasie. Na oblohe má prevládať prevažne polooblačné počasie bez zrážok a takýto charakter počasia môže trvať do začiatku poslednej marcovej dekády.

Maximálne teploty sa majú dostávať na hranicu medzi +10 až +15°C a v priebehu noci budú teploty klesať na +5 až 0°C. Len ojedinele môžu teploty poklesnúť pod bod mrazu.

zdroj: aktuality.sk

Čarovná pani

Slnko, kvietky, štebot vtáčkov

To zachráni nás pred vráskou

Slnečný lúč nám na tvári neraz ľahko vyčarí,

V dobrej nálade sa nám tak aj práca lepšie zadarí,

Prechádzka svieža, rezká skvelou energiou nakopne.

Vôňa kvetov nás krásne osvieži, to sa nepoprie.

Svieži vzduch je zdrojom zdravia senzačným,

plody stromov a kríkov vitamínom úžasným.

Farby pestré, svieže optimizmus dodávajú,

elánom nás napĺňajú.

Než televízor a počítača obrazovka,

príroda je lepšia priateľka a pohodovka.

 

PS: To písala moja najlepšia priateľka Elenka a ja to zverejňujem z jej súhlasom.

 

 

Zlý príklad

Som premýšľal o tom, prečo mám písať ďalšie svoje myšlienky a čo nimi chcem povedať. Zamýšľam že či svojimi nebudem zlým príkladom pre ostatných ľudí a že či to čo robím má význam. Posledné obdobie prežívam neskutočné myšlienkové pochody a takmer som sa nechal strhnúť vlnou určitých názorov. Neraz boli okamihy kedy som sa chcel na písanie vykašlať a dodnes vo mne stále pracujú určité podnety. Podnety že musím raz tú štafetu prenechať iným a uvoľniť im svoje miesto. Nikdy som sa necítil že som niečo viac, len som vedel že chcem byť dobrým príkladom pre ľudí. Nikdy som neurobil niečo čo by ľudia mohli považovať za niečo zlé alebo nesprávne. Aj keď viem že sú chvíle, kedy si poviem že toto a tamto som urobil nesprávne a že som sa nenasmeroval dobrým smerom. Prežíval som miestami aj vnútornú krízu, kedy som mal okno a nedokázal som napísať ani riadok.  Som začal byť opatrný nad vecami čo píšem, kedy som v sebe určité veci ovládol. Viem vždy tu budú ľudia čo veci budú chápať opačne a budú klapky na očiach mať. To čo napíšem môže reálne ovplyvniť moje kamarátstva s ľuďmi a prípadne ich môže rozvrátiť čo sa aj stalo.

Posledné chvíle som hľadal odpovede v počúvaní skladieb Linkin Park, Taylor Swift, Birdy a Kaliho. Postupne som našiel v ich pesničkách odpovede ktoré mali priam až dostali s mojej vnútornej neistoty čo som cítil. Cítil som že v určitých veciach si musím poradiť sám a že som nechcel aby sa ľudia trápili. Musel som sa vyrovnať s tým že určití ľudia s tohto sveta odišlo a malo v mojom srdci svoje miesto a vždy ho budú mať aj keď ma budú chrániť z neba. Niečo sa vtedy vo mne zlomilo, len som s tým že niekto musel odísť rátal. Rátal som s tým že to na mne zanechá bolestivú stopu a že jediné čo mi ostáva sa s tým zmieriť. Ale som vďačný že tu boli ľudia, čo mi boli rodinou a snažili sa každého viesť správnou cestou. V jednej chvíli sa vo mne priam všetko uzavrelo a nedokázal som sa zmôcť na nič iné len prijať osud. Prijať že sú veci ktoré sú smutné nebolo ľahké a že nie každý deň bol skutočne skvelým a že som musel z niečím reálne bojovať. Vždy som dokázal prehltnúť pilulku a ukázať ľudom že dokážem všetko zvládnuť aj keď to môže byť ťažké. Môj život by bol pravdepodobne nudný, keby mám stále len dobrú náladu. Lebo v živote je lepšia tá rovnováha ako keby sme všetci rovnakí a boli by sme len napodobeninou niečoho kým nie sme. Stále to tvrdím že tá zlatá stredná cesta vždy pomáha, ale nedá sa vyhnúť tomu že si viac krát poplačeme. Mne to stalo že svoje pocity som nevyjadroval slovami ale plačom.

Možno aj tá inakosť v živote nemusí pôsobiť dobre a každý ju môže chápať ako ľudskú anomáliu. Stále riešim dilemu že či ma niekto rád a že či tí ľudia mi nepodrazia nohy. Že či pre tých ľudí nebudem zlým príkladom a vzorom toho čím nechcú byť. Ja tiež viem že nechcem sa zamotávať v kruhu intríg a klamstiev, ktorých je stále mnoho. Nechcem sa dostávať do stavu kedy musím klamať alebo hovoriť pravdu. Viem že potrebujem jedno byť neutrálny a stáť na strane pravdy a strane ľudí ktorých mám rád. Nebudem pretvárať a meniť svoj názor na niečo, len preto aby som sa niekomu mohol niekomu páčiť. Ja vždy budem rešpektovať aj iný názor a vždy akceptujem, ak niekto so mnou nebude súhlasiť. Snažím sa v živote riadiť jedným mottom že netreba súdiť knihu podľa obalu a to je tak pravdepodobne zo všetkým. Viem že vytvárať dusno nie je žiadna cesta a že ak sa treba nejakým smerom pohnúť, tak rozhodne tým správnym. Nikdy som sa z nikým nehádal a doteraz nechcem z nikým bojovať, lebo život nie je súťaž v tom že kto je lepší človek. Každý je taký aký je a beriem ľudí ako rovnocenných, chápem že tiež majú svoje chyby a že nie sú dokonalý. Ale ja tiež nie som dokonalý, tiež sa neraz mýlim v názoroch a nemusím mať pravdu. Neraz si to priznám, lebo viem že nechcem byť zlým príkladom pre ľudí byť im ten najsprávnejší vzor.

Napriek všetkému sú veci čo ma vedia vnútorne rozhádzať a trápia sa. Som citlivý a trápi ma keď sa ľudia hádajú medzi sebou a neviem to nijako ovplyvniť. Jediné je lepšie sa do toho nemiešať a nechať veci nejakým spôsobom len plynúť. To ma prakticky naučila moja vlastná kamarátka ktorú poznám už 9 rokov a vždy je budem vďačný, že som sa niektoré veci učil od nej. Aj keď každý človek ma v živote niečo naučil a nemôžem to porovnávať, lebo každý má svoje miesto v mojom živote. Uvedomiť si, že skrátka nad niektorými vecami treba mávnuť rukou. Ale niekedy viem že niekedy moja najčastejšia chyba je stále niečo riešiť a analyzovať aj keď to nemôžem nijak zmeniť a nemám na to dosah. Nemôžem nikomu prikázať aby sa zmenil a pretvoril v sebe niečo čo v skutočnosti je jeho vlastnou jedinečnosťou. Aj keď každý má v sebe toho povestného predátora, teda že je v nás určitá bojovnosť a húževnatosť, veci ktoré využívame často. Ja som rád za ten pokoj a keď sa všetko dokáže vyriešiť bez akéhokoľvek strachu, lebo viem že tá pokojnejšia cesta je lepšia.

V poslednom okamihu sa stretávam s tým ako si ľudia chcú honiť egá a nad niekoho sa vyvyšovať. Ako chápem že v dnešnej spoločnosti je to normálne sa ukázať že je niekto najlepší. Tí čo si to väčšinou myslia, tak sú zlým príkladom a niekedy to preháňajú. Preto som rád že si nechcem honiť ego a niekomu niečo dokazovať. Skrátka sa to učím brať tak, že takým ľudom sa nedá vyhýbať a maximálne ich treba strpieť. Ako je to super keď má niekto sebavedomie, ale to neznamená že toho človeka treba zhadzovať, teda zhadzovať jeho prirodzenú autoritu. Niekto je viac sebavedomý a miestami jeho ego je príliš veľké a niekto má nízke sebavedomie. Ja tiež mám nízke sebavedomie a nebudem klamať, že ho nemám veľké ako kostol. Som len obyčajný človek čo vstane a teší sa z nového dňa čo môže byť pekný. Vážim si tých čo majú zdravé sebavedomie a napriek tomu zostávajú pri zemi. Tých čo neveria neustálym klamstvám čo niekde počujú a nerobia okamžite úsudok. Lebo v dnešnej spoločnosti sme naučený niečo zaškatuľkovať v štýle že ten je taký a ten taký. Žiadne hlbšie zamyslenie že prečo je to tak a vlastne kvôli tomu býva často rozhádaná spoločnosť a to sú práve predsudky. Namiesto diskusie sa vytvára akási negatívna clona ktorá zatieni všetko aj tie najdôležitejšie veci v živote. Človek sa nechá okamžite strhnúť prúdom správ ktoré často nie sú pravdivé a plné klamstiev. Niekedy si stačí vytvoriť názor a na základe toho názoru človeka odsúdia alebo ho budú velebiť v spoločnosti. Skrátka každý človek chce byť ten správny príklad pre priateľov a rodinu.

Úprimne som vďačný za moju rodinu ktorí pre mňa chcú len to najlepšie a priateľov čo mi veria. Viem že im to možno nie vždy uľahčujem, ale vždy im chcem byť vzorom, tak ako oni sú vzorom mne. Viem že sú ľudia ktorí mi nezapasovali a už nie som s nimi v kontakte, ale sú tu ľudia čo stoja pri mne. Ľudia kvôli ktorým chcem byť len lepším človekom a kvôli ktorým chcem všetky najťažšie prekážky prekonať. Verím že raz ma budú vnímať tak všetci ľudia a pochopia, že čo robím v živote tak nemyslím zle. Len mám iný pohľad na život a pozerám sa na veci inak než väčšina ľudí v mojom živote. Vždy v živote viem jedno, že nechcem prekonávať ľudí, ale že chcem prekonať samého seba. Lebo to je tá skutočná výhra, keď človek prekoná sám seba a potom sa s toho dokáže plnohodnotne tešiť. Toto je skutočná životná motivácia na ktorej celý život treba postaviť a že sa netreba vzdávať. Vždy musíme prijať že ten pád príde, ale musíme sa čo najrýchlejšie zdvihnúť zo zeme. Skrátka sa tomu nedá vyhnúť a musíme tento osud prijať s pokorou a pokojom na duši. Každý jeden človek dokáže žiariť, ale môže aj vyhasnúť a nemusí sa vrátiť tam kde bol na začiatku.

Napísal som to preto, lebo si uvedomujem že ako moje články majú dopad na spoločnosť. Že sú ľudia čo si ich môžu vyložiť nesprávne a v skutočnosti len mi ide o to, aby som dokázal pomenovať jasnú myšlienku alebo nejaký problém čo ma môže trápiť. Každý má vo svojom živote svoje poslanie, ja mám vlastne to svoje a nechávam to na každom človeku, ako si to vyloží. Lebo v skutočnosti majú slová v živote strašne veľkú váhu a vďaka nim človek môže prehodnotiť svoj názor. Môžu doslova ovplyvňovať masy ľudí a neraz aj určité veci ovplyvňujú, ale snažím sa udržať ten zdravý rozum. Aj keď v dnešnej spoločnosti nie je to jednoduché, lebo všetci sa v niečom odlišujeme. Jediná cesta je fakt tá, že sa musíme vzájomne tolerovať a nie sa osočovať o tom že má niekto iný názor. Skrátka aj ten názor treba pochopiť a netlačiť zbytočne na človeka. V skutočnosti ak chce byť v spoločnosti dobrým príkladom, tak by mal okamžite zahodiť svoju pýchu a ego. Skrátka človek by nemal hrať formu a reálne by mal zhodnotiť pre a proti. Len je na nás čo máme všetko vo svojich rukách, celú tú zmenu na základe ktorej prídeme na to, že nie všetko v živote je len zlé a je len na nás ako to dokážeme prijať. Je len na nás akým príkladom budeme pre spoločnosť, priateľov, rodinu a iných ľudí.