Cítiť znova 2

Potreboval by som to cítiť znova,

cítiť že existuje svetlo je na konci tunela,

nekonečné pocity do ktorých sa vnútorne ponáram,

pri ktorých niečo skutočne hľadám,

potrebujem porozumieť duševnému zdraviu,

zistiť že prečo život vystavuje tak ťažkú skúšku,

usmievam sa aj keď viem ako to naozaj je,

niekedy mám pocit že som v paralelnom svete,

všetko sa v mojom živote prelína ako taká priamka,

je množstvo kruhov ktoré sú ako tá brána,

rovnováha je ako ten náš životný strom,

ktorý rastie vďaka našim emóciám,

občas sú dni kedy potrebujem popremýšľať,

nájsť medzi všetkými vecami súvislosť,

úzkosť a psychické strachy si otvorili dvere,

raz sa všetci k normálnemu životu vrátime,

ľudská duša si musí prejsť ťažkými skúškami,

viem to sám aké je to si prejsť prekážkami,

všetko sa dá nejakým spôsobom zvládnuť,

hľadám spôsoby ako to skutočne vyriešiť,

kráčam týmto svetom aby som skutočne precitol,

aby som na ceste skutočne niečo nájsť dokázal,

nebojím sa toho že tá búrka v srdci zmizne,

môžme len veriť že všetko bude raz dobre,

aj keď môže existovať ľudská prázdnota,

vždy verím že z nej existuje cesta,

kráčam týmto svetom často zmätený,

občas sa v ňom cítim veľmi neistý,

potrebujem cítiť že mám v niekom oporu,

niekedy aj bez slov sa dá rozumieť ľudskému pocitu,

ale viem že sa všetko v živote dá nejako zvládnuť,

len s odstupom času všetky odpovede môžem v sebe nájsť.

 

 

 

 

 

 

 

Kniha zjavení

V živote pátram po samotnej pravde,

čakám že sa objavíš ako zjavenie,

ale len kráčam po tejto zemi,

rozmýšľam že prečo je tu toľko bolesti,

verím že existuje niečo medzi nebom a zemou,

tak ako verím že mi raz budeš stískať ruku,

nedávam často svoje pocity najavo,

lebo verím že na mojej ceste životom je slnko,

verím že mi niekto odpustí moje vlastné chyby,

chyby ktoré niekedy považujem za hriechy,

každý deň vstávam a premýšľam nad týmto svetom,

že či pre niekoho kto je hore naozaj žijem,

nepopieram existenciu len sa snažím pochopiť,

že prečo sa mi život snaží toľko vecí naložiť,

stále čakám kým sa zjavíš a všetko prejde,

už teraz keď tu nebudem tak mi tam hore bude lepšie,

niekedy mám pochybnosti že či patrím do tohto sveta,

do sveta kde ľudia nie vždy akceptujú moje rozhodnutia,

ten hore je pravdepodobne tým čo mi skutočne rozumie,

povie mi pravdu tak aká v skutočnosti naozaj je,

úzkosť je niečo čoho sa len ťažko v živote zbavím,

zmizne len keď tam hore niekoho objímem,

realita mi ukazuje že musím zvládnuť svoje vlastné boje,

boje ktorým možno nie každý v živote rozumie,

niekedy preplačem a veľmi ma to vo vnútri mrzí,

moje vnútro ma s tých všetkých skúseností bolí,

moja duša sa stala kráterom do ktorého treba niečo hodiť,

čoraz viac zisťujem že ako sa to v nej dokázalo zaťažiť,

prajem si žiť vo svete kde každý to čo spravím akceptuje,

aby som nemusel každému dávať svoje vysvetlenie,

svet sa bude naďalej točiť aj keď nebudem súčasťou všetkého,

viem že po tomto možno skončí nejedno kamarátstvo,

ten kto je introvert niekedy rozumie ako sa cítim,

vie že prečo týmto svetom skutočne kráčam,

jednoducho som ako tá kniha zjavení,

som človek ktorý určitú stránku knihy otvorí,

niekedy je tam radosť striedaná zo smútkom,

inokedy je tam istota zmiešaná s tým čo sa stane keď tu nebudem,

verím že keď vzlietnem do neba tak nikto na mňa nezabudne,

že všetky myšlienky ktoré som mal budú zachované pre ďalšie generácie,

raz sa moja cesta naplní a viem že s tým nič nespravím,

keď budem hore tak sa konečne stretnem z Bohom,

teraz viem že ešte niečo musím na tomto svete dokončiť,

aby som z neho potom mohol pokojne odísť,

chcem byť pre ľudí pozitívnym vzorom kým tu som,

veriť že raz v určitých veciach zmysel nájdem,

aj keď ťa nevidím mám pocit že mi rozumieš,

že mojim pocitom čo mám skutočne načúvaš,

niekde sa v duchu modlím ako najlepšie viem,

verím že sa dostaneme ku lepším zajtrajškom,

neobviňujem ťa že prečo nás nechávaš robiť chyby,

lebo vďaka tým chybám zisťujeme že sa musíme vrátiť do pokory,

načúvaš a nenamietaš keď hovorím o svojich pocitoch,

pri tebe sa nebojím hovoriť o svojich myšlienkach,

ľudia ťa obviňujú že prečo ich nechávaš napospas osudu,

ale v skutočnosti si každý človek na svete vybral svoju cestu,

len ty dokážeš posúdiť že či žiť je skutočným darom,

alebo že či žitie na zemi môže byť pre nás peklom,

kým žijem sa snažím pochopiť prečo som toho súčasťou,

viem že mnohým veciam som nedával príliš veľkú váhu,

každý deň ma učí v živote niečo pochopiť,

že pre správnych ľudí budem vždy tá dôležitá súčasť,

možno mi vždy nepovedia ako to naozaj cítia,

len to vycítim z ich vlastného vnútra,

možno nedám najavo svoje pocity,

lebo nechcem aby v očiach ľudí boli slzy,

nechcem nikomu vo svojom živote ublížiť,

lebo aj tá pravda by ich mohla sklamať,

snažím sa vážiť si prítomný čas čo mám,

vyhnúť sa na ceste životom vlastným chybám,

ďakujem že si ma skutočne dokázal vypočuť,

že si pochopil čo vo svojom vnútri dokážem cítiť,

viem že som kniha v ktorej je množstvo príbehov,

niekedy ma treba prebádať ako samotný ostrov,

ten kto ma spozná pochopí aký naozaj som,

ďakujem každému kto sa dostal až sem,

každé rozhodnutie robím pre svoje vlastné dobro,

robím to preto aby mi len psychicky lepšie bolo,

nenúťme sa do rozhodnutí čo reálne nechceme,

robme veci pri ktorých sa budeme cítiť lepšie,

urobme všetko aby sme mali duševné zdravie pod kontrolou,

aby nikto z nás na tomto svete netrpel úzkosťou.

 

 

 

 

 

 

 

Pohľady 3

Ľudia na človeka vrhajú svoje pohľady,

človek ide po ulici a vidí tie pohľady,

občas sa nenačúva pocitom človeka,

pochopil som že možno nie som súčasťou tohto sveta,

inak premýšľam a nie každý tomu rozumie,

občas musím porozumieť že či mi chce niekto dobre,

rodina tej sa dá ešte v živote skutočne veriť,

iní ľudia súdia aj keď mi to nedokážu povedať,

som iný a možno pre niektorých veľmi divný,

pre niektorých možno som príliš uzavretý,

možno len pár ľudí rozumie tomu čo cítim,

niekedy moje pohľady na svet sa vyjadriť bojím,

mám pocit že keď niečo vyjadrím pocítim úľavu,

ale skôr cítim ako mi v skutočnosti škvrčí v bruchu,

niekedy sa smejem a inokedy plačem,

viem že nie vždy svoje pocity potlačiť dokážem,

tie správne pohľady ma na duši skutočne pohladia,

ukážu mi že ešte môže v ľuďoch existovať kúsok dobra,

často musím sám zvádzať svoje vnútorné boje,

to že som príliš dobrým človekom ma skôr oslabuje,

bolo by skvelé si niekedy naozaj dupnúť,

ale nechcem napätie reálne spôsobovať,

snažím sa žiť najlepšie ako len viem,

na nič sa v živote nevyhováram,

čelím realite a tomu že sa ľudia nebudú vždy správať dobre,

som rád že sú ľudia s ktorými som na rovnakej vlne,

ľudia čo dokážu reálne načúvať mojim pocitom,

vďaka nim nie som na to až tak sám,

ak v živote nejako rozhodnem treba to akceptovať,

lebo nie je dobré keď ma niekto do niečoho začne tlačiť,

ak sa chcem vo svojom živote cítiť dobre,

tak viem že sa musím rozhodovať správne.

 

Existencia života 2 – krátka úvaha

Viem aké je to žiť v tomto svete a často treba v ňom premýšľať racionálne. Momentálne v sebe riešim množstvo existenčných myšlienok a premýšľam nad hĺbkou svojho života. Riešim v sebe to že moje nálady často môžu byť pre ľudí nepredvídateľné. Občas sa moja radosť strieda z veľmi šialenou formou smútku. Dnes som pozeral seriál Tales From The Loop ktorý pojednáva o určitých hodnotách života a zároveň poukázal že aj veci čo sa zdajú byť nemožnými možnými sú. Bolo tam 8 rôznych príbehov, ktoré nejakým spôsobom boli prepojené. Obľúbil som si hlavné postavy jednotlivých ľudí a zároveň ma dostali silné posolstvá čo tam boli. Najme ma dostala myšlienka že či môže existovať život po smrti ktorú vyslovil chlapec čo si zahral jednu z hlavných úloh. Ja som sa zamýšľal tiež nad tým že či posmrtný život ako taký môže existovať. Ďalšia vec ktorá vo mne zarezonovala bola že či by bolo možné zastaviť čas, keď cítime že niečo nie je v poriadku. Hlavná hrdinka sa zamilovala do svojho priateľa s ktorým chcela byť navždy a zastavila čas. Všetko sa zastavilo ľudia, počasie, autá a zastavil sa samotný svet čo ma veľmi dostalo. Určite by som si prial aby som vedel zastaviť čas a unáhlenosť ľudí. Bolo by to krásne kráčať po ulici, vidieť ľudí ako nehybne stoja a budem vedieť že mi nikto nič nepovie. Budem vedieť že samotný čas zastal a uvedomil by som si že aký by bol vo mne vnútorný kľud. Ale potom keby som zistil že sa ten čas nedá obnoviť, tak budem vedieť že som v určitej slučke. Celý náš život je jedna slučka kde sa rituály opakujú a pribúdajú do toho nové veci. Ale asi to tak má byť a viem že tomu jednoducho nezabránim. Viem že existujem v tomto svete a snažím sa v ňom všetko zvládnuť. Viem že často vo svojom živote sa musím rozhodnúť tak, aby mi to nejakým spôsobom pomohlo. Niekedy si aj poplačem, ale to k samotnému životu jednoducho patrí a nič s tým nespravím. Viem že musím čeliť nástrahám a tomu do čoho sa mi v skutočnosti nechce. Ale jednoducho musím aby som mal ja ten vnútorný pokoj že som to spravil. Žijem v tom svojom svete ktorý je potrebné pochopiť a nech akokoľvek rozhodnem tak to treba akceptovať. Mnohé rozhodnutia čo sa stanú tak nimi nechcem ľudom ublížiť, len viem že je to potrebné urobiť. Viem vo finále že je to len pre moje vlastné dobro a preto aby som sa cítil lepšie. Ja viem že aj bez mojej prítomnosti sa svet bude ďalej točiť. Viem že nemusím byť súčasťou všetkého a ľudia sa dokážu zaobísť aj bez mojej prítomnosti. Existovať v živote budem aj keď možno zostanem v ústraní. Možno keď nebudem toľko písať, tak budem venovať pozornosť niečomu inému. Rád budem existovať pre ľudí kvôli ktorým to naozaj má skutočný zmysel. Už teraz si uvedomujem že moja hodnota sa skrýva v iných veciach. Mám svoj život a mám rád svoj vlastný kľud, vďaka ktorému si dokážem usporiadať myšlienky. Tiež niekedy sa mi nechce ľudom písať, lebo tiež potrebuje svoj pokoj ako všetci ľudia. To že sa niekedy neozvem neznamená že sa na niekoho hnevám a viem že hnev nie je dobrá emócia. Ja sa nehnevám na nikoho a nikdy som sa nehneval, len všetci potrebujeme preniknúť viac do svojho vlastného vnútra. Nie je to vôbec nič osobné, len každý by mal myslieť na seba a na to ako sám seba poteší.

Premýšľal (Ako veriť)

Viem často že možno nepochopím svet v úplnosti aj keby ma k tomu naprogramovali. Premýšľam o tomto svete tak že mnoho myšlienok by najlepšie bolo keby sú spísané. Viem že ak možno nebudú napísané, tak ma to bude vo vnútri ťažiť. Niekedy aj ľudia čo sa zdá že majú šťastný život tak majú o ňom vážne pochybnosti. Aj ja niekedy mám taký pocit až ma neskôr s toho prepadne úplná úzkosť. Často chcem uveriť že všetko sa naozaj deje z nejakého dôvodu. Premýšľal som o veciach v širších súvislostiach a hľadal som v tom nejakú zlatú strednú cestu ktorá by bola prijateľná. Ja viem že mnoho ľudí chce aby som bol naozaj pozitívnejším a sa o to naozaj snažím. Len niekedy viem že v tomto svete sa nedokážem vôbec pretvarovať aj keď by som chcel. Dokážem byť pozitívny v rámci svojich možností čo skutočne mám, ale vo svojom vnútri som radšej realistom čo nemá klapky na očiach. Chcem veriť v toľké veci že keby sa tá viera prenášala do všetkých strán tak by všetko skutočne fungovalo.

Chcem veriť že v našom svete nebude toľko zla a že si budú ľudia viac morálne pomáhať. Každý si musí v kľúčových momentoch pomôcť sám čo viem aj ja, ale niekedy sa treba na niekoho obrátiť. V najhoršej pozícii sa často dokážu ocitnúť ľudia ktorých niekto šikanuje len sa boja to niekomu povedať. Boja sa toho že by im ten agresor alebo tí agresori ak ich je viac ublížili. Často títo ľudia dokážu využívať slabosť a doslova mu znepríjemňovať život. Doslova z nich zloba ide s každej strany a niekedy sa nedá čudovať obetiam šikany že o tom často ani nepovedia. Niekedy sa to dostane do takého stavu že si mnoho ľudí radšej zoberie život. Lebo často ľudia ktorými sa vysmievajú za ich inakosť, tak majú pocit že ich život nemá zmysel. Najme keď počas školy zažívajú doslova peklo a zisťujú že ľudia o ktorých si myslia že ich môžu mať radi, tak sa nesprávajú privetivo. Často premýšľam nad tým že prečo sa to deje a prečo sa tým ľudom nepomôže keď tú pomoc najviac potrebujú.

Ale často sa zdá že je ešte množstvo iných a horších vecí, ale môžu mať rovnaký dopad na človeka ako šikana. Často sa ukazuje kyberšikana ako jedna z najhorších foriem vďaka ktorej sa dá človeku ublížiť. Len to tí ľudia nerobia v reálnom živote, ale internetovými hrdinami sa robia na internete. Z kyberšikanou sa samozrejme spája aj určitá forma online stalkingu kde množstvo ľudí teda tie obete dostávajú množstvo správ ktoré sú v skutočnosti otravné. Využívajú internet a často sa prostredníctvom neho môžu vydávať za nejakú inú osobu. Zvrhne sa to samozrejme že nejaké dievča si zapne webkameru dá zo seba dole všetky veci a zároveň to ten človek čo ju vyzýval aby sa vyzliekla, tak to zneužije proti nej lebo nevedela kto je na druhej strane kamery, keďže ten človek ju ani nezapol. Začne sa jej vyhrážať že jej fotky a videá ktoré mu posielala tak pošle jej priateľom a rodine ak pre neho niečo neurobí. A potom samozrejme to končí tak že dievča ktoré sa stalo obeťou radšej spácha samovraždu. Následkom toho bolo odvrhnutie od jej rodiny a aj od jej priateľov čo ju nazývali mrchou. Preto by aj ľudom čo trpia nejakým spôsobom kyberšikanou sa malo pomôcť najviac ako sa dá.

V dnešnej dobe sa mnoho vecí zľahčuje a ľudia čo nemusia veriť tradičným médiám tak chcú poznať pravdu. Všetko čo môže byť nejakým spôsobom na pravde tak je spochybňované. Ľudia čo sa snažia šíriť vo svojich myšlienkach duchovnú stránku, tak hneď budú mať okolo seba nepriateľov. Lebo človek čo je nejakým spôsobom iný a nie je ovečkou v stáde, tak vie kde je pravda. V súčasnosti dokonca aj nasilu treba byť politicky korektný aby sme niekoho svojimi myšlienkami neurazili. Lebo ľudia čo často vnímajú veci inak, tak sa na nich samozrejme zleje veľká spŕška kritiky a hejtu. Internet je v tomto veľmi zákerné miesto, kde ľudia dajú človeku pocítiť že urobil prešľap. Len to nie je verejný lynč, ale v skutočnosti je to lynč vo virtuálnom priestore. Najme toto všetko robia ľudia čo sa boja odhaliť svoju tvár alebo sú to možno dobre platení trolovia. Niekedy aj hľadanie pravdy môže prinášať obete ak sa nehrá podľa kariet tradičných médií. Aj politika ak je príliš korektná a nepomenujú sa v nej veci pravým menom tak sa ľudia jednoducho naštvú a potom sa nedá čudovať že majú právo na kritiku.

Často sa v živote zabúda na jeden dôležitý fakt že či je možné v tejto spoločnosti existovať. Mnoho ľudí sú jednoducho v tak zložitej situácii ktorá ich často dokáže pripraviť aj o strechu nad hlavou. Často by si mnoho ľudí chcelo dovoliť niečo zažiť, ale nemôžu lebo jednoducho málo úspor. Doslova sa povedať že mnoho rodín žije v chudobe a existenčne môžu byť na tom veľmi zle. Len toto žiaľ médiá nepovedia a neupozornia na to, lebo majú vlastné témy ktoré budú omieľať dookola. Neupozorňuje sa na to že množstvo ľudí radšej skočí pod vlak než by mali ťarchu nad touto veľmi ťažkou situáciou niesť. Toto je ten paradox že často aj závislosť na automatoch alebo alkohole pripraviť úplne o všetko. Človek príde v danej chvíli o rodinu, priateľov, strechu nad hlavou, spadne do dlhov ktoré nedokázal splatiť a hneď v danej chvíli potom príde exekútor. Z jedného dňa sa s človeka ktorý mal strechu nad hlavou okamžite stane bezdomovec. Potom môže prísť tuhá zima a ľudia bez domova okamžite pomrznú.

Často naše mysle programuje digitálny svet a televízia že ani nevnímame nič okolo seba. Veríme že vo filmoch a seriáloch je všetko realita, ale v skutočnosti je to len určitá ilúzia. Možno celý náš život je jedna veľká ilúzia a nevieme či predsa nežijeme v simulácii. Formujú nás počítačové hry aj keď nie vždy za niektoré ľudské správania skutočne môžu. V skutočnosti veľa vecí sme prebrali zo západného sveta kde na nás chrlia nezmyselné filmy ktoré napriek všetkému pozeráme. Lebo akoby sme potrebovali aby niekto ovládal našu myseľ a na základe toho vzniká sledovanosť televíznych programov. Ale niektoré televízne programy v skutočnosti potrebujeme a nie zrovna preto aby nejakým spôsobom ohlupovali našu myseľ, ale aby sme sa prostredníctvom nich niečo dozvedeli alebo sa vďaka nim vzdelávali. Aj internet a aj televízia môžu mať na niektoré veci pozitívny vplyv že vďaka nim rozlišujeme jednotlivé informácie. Aj vďaka vedomostným súťažiam vieme niečo viac o Slovensku a zároveň aj vďaka životopisným dokumentom sa naučíme lepšie vnímať našu zem.

Premýšľal som o tom ako sa dá veriť veciam ktoré sa okolo nás dejú. Chcem pochopiť že všetko čo sa deje nám neprišlo ublížiť, ale niekedy to jednoducho neviem posúdiť či to tak je. Niekedy stačí aby prišlo pár ľudí a automaticky nám prevrátia celý život na ruby. Ale napriek tomu že v živote sa často dejú aj zlé veci, ale môžu byť okolo nás aj dobrí ľudia. Ľudia pri ktorých si nebudeme hovoriť ako pre nás život nemá žiadny zmysel. Niekedy si poviem že možno nemám okolo seba toľko ľudí a nadobudnem pocit že som na tomto svete sám. Ale pravdepodobne nie som na tomto svete úplne sám, lebo tí správni ľudia sú okolo mňa. Mám okolo seba tých správnych a empatických ľudí čo mojim pocitom skutočne rozumejú. Viem že na niektoré veci v článkoch treba upozorniť, lebo je potrebné ľudí vystríhať a zároveň im dať aj určitú nádej. Ale aj napriek všetkým článkom ktoré vo svojom živote napíšem, tak ich nemyslím zle. Len je potrebné na niečo upozorniť a robiť aj osvetu, lebo aj toto je rovnaké dôležité. Ja verím že v našom svete bude viac dobra, lásky, pokoja a pokory lebo to sú veci ktoré vo svojom živote skutočne potrebujeme.

 

Premýšľal

Bol jeden chlapec a veľa premýšľal,
niektorým veciam okolo seba nerozumel,
zostal vo svojich vlastných myšlienkach,
nerozumie že prečo má vnútorný strach,
unáhlený svet ukazoval že toto nie je jeho hodnota,
že svet v ktorom žije tam nie je dosť pochopenia,
jeho emóciu často sa rodičia učia chápať,
vedia že jediná cesta je často cez trpezlivosť,
stále neprestávajú veriť v ten krásny detský zázrak,
vedia že keď vyrastie bude z neho ešte väčší dobrák,
možno jeho svetu nerozumie úplne každý,
ale vo svojom vnútri je v tom svete šťastný,
rád chápe svet vo svojich širších súvislostiach,
vďaka tomu chápe že svet nie je o obavách,
vie ako sa má správať ku všetkému živému,
váži si aj tú krásnu ľudskú rodičovskú lásku,
jeho ľudská duša premýšľa a prijíma všetky podnety,
zo začiatku možno budú ťažké všetky tie zmeny,
časom zistí že veci sa diali len pre jeho dobro,
ale už teraz rodina vie že aké má veľmi silné vnútro,
byť iným pre neho nie je vôbec žiadna prekážka,
lebo v skutočnosti je to jeho veľká výhoda,
v živote je dôležité o veciach vedieť premýšľať,
všetky tie ideály nejakým spôsobom zhmotniť,
je správne snívať o tých všetkých snoch,
správne je mať ich vo vlastných predstavách,
detský svet a kamaráti v samotnej škôlke,
prostredie kde sa v skutočnosti všetko ukáže,
všetky vlastnosti sa v ňom budú formovať,
jeho myseľ sa bude stále viac rozvíjať,
keď vyrastie tak sa mu všetko premietne,
všetkým skúsenostiam časom porozumie,
ešte bude mať pred sebou krásnu cestu životom,
na ktorej vie že pre rodinu bude navždy milovaným synom.

Cítiť znova

Potrebujem všetky pocity cítiť znova,

nech sa konečne vráti tá pohoda,

nesťažujem sa lebo sa snažím byť silný,

vo svojom vnútri sa snažím byť nezlomný,

viem že slovami nič nevyriešim,

lebo postupne všetko nejako zvládnem,

niekedy samotný čas mi niečo naznačuje,

že je potrebné urobiť nejaké rozhodnutie,

viac sa pokúšať hľadať k sebe cestu,

snažiť sa viac pochopiť svoju dušu,

musím ísť ďalej a svetom kráčať,

svojich vlastných snov sa nikdy nevzdať,

viem že mám okolo seba tých správnych ľudí,

že mám okolo seba anjela ktorý vo mňa verí,

viem že jeho slová ma robia skutočne lepším,

vďaka nemu je tento svet znesiteľnejším miestom,

viem aké je krásne niektoré pocity cítiť znova,

keď v mojom vnútri začne byť záplava šťastia,

mám aj ďalšieho skvelého človeka čo ma chápe,

ktorý mojim pocitom skutočne rozumie,

vďaka nemu sa do jeho pocitov vcítim,

keď ho počúvam tak ho lepšie chápem,

často si možno myslím že som osamotený,

ale nikdy som nebol úplne osamelý,

len sú ľudia čo pri mne naozaj stoja,

ľudia vďaka ktorým som súčasťou tohto života,

učím sa vo svojom živote chápať každého rovnako,

každé slovo čo mi bolo vyjadrené ma povzbudilo,

cítim tie pocity ktoré sú skutočne správne,

pocity vďaka ktorým je všetko omnoho lepšie,

prídu okamihy keď sa budeme môcť všetci objať,

na túto krásnu chvíľu sa budem každý z nás tešiť,

stretneme sa na koncertoch a iných miestach,

postupne sa všetci fanúšikovia stretnú na festivaloch,

budeme sa opäť tešiť s každého jedného dňa,

budeme sa tešiť že táto pandémia navždy ustúpila.

 

Riešenie

Často mám pocit že existuje jediné riešenie,

ale citlivosť je niečo čomu sa moja duša nevyhne,

ľudom sa často vysmievajú že majú v sebe citlivosť,

ľudia nie vždy rozumejú tomu prečo človek začne plakať,

niekedy cítim že som bol už príliš dlho silným,

mám tiež momenty kedy sa skutočne rozplačem,

viem že je to jediné riešenie ako všetko zo seba dostať,

aj tie slzy často dokážu omnoho viac povedať,

stojím niekedy na vrchu sveta a rozmýšľam či tam niekto je,

že či mi niekto v okamihoch kedy je to zložité naozaj pomôže,

citlivosť sa v dnešnej dobe veľmi nenosí,

keď niekto svoje emócie prejaví plačom tak to ľudom vadí,

nerozumiem že prečo sa stáva citlivosť hanbou,

len viem že nechcem byť tou chladnou skalou,

viem že nie je dobré nasilu dobrú náladu mať,

nie všetky emócie sa dajú skutočne skryť,

ja viem že emócia môže byť nesprávny pocit,

len niekedy je ten život samý zvrat,

s určitými vecami v živote nič nespravíme,

len v jednom okamihu nás pohltia emócie,

množstvo myšlienok sa nám v hlave nahromadilo,

ja sám viem ako ma to vo vnútri prevalcovalo,

veľa vecí viem že nejakým spôsobom zvládnem,

všetko som nejakým spôsobom prežil a znova prežijem,

občas potrebujem si v živote poplakať,

aby som svoje oči vnútorne dokázal očistiť,

keď všetko reálne prejde tak je vo mne dostatok svetla,

svetla vďaka ktorému každá jedna vnútorná obava.

 

Príroda

V minulom článku som spomínal že vlastne táto planéta nie je úplne našou. Myslel som to tak že je v nej množstvo krásnych vecí ktoré naozaj stoja za pozornosť. My sme sa jednoducho na túto planétu doslova prikmotrili ku zvieratám ktoré na nej majú svoje skutočné miesto. Snažia sa žiť v pokoji a v symbióze s prírodou. Ako oni tiež niekedy musia nejakým spôsobom získavať potravu aby dokázali prežiť. Tiež potrebujú mať dostatok vitamínov a sily aby dokázali zdolávať tie najťažšie prekážky. Ono často keď človek napríklad niekde do lesa tak v jednej chvíli zisťuje aké je tam úžasné ticho. Že je tam často harmónia ktorá nám ľudom v niektorých momentoch môže chýbať. Zvieratá sa neplašia a ani nemusia chodiť do práce, len sa snažia nejakým spôsobom v tom lese prežiť. Len ich svojimi puškami vyháňame z lesov a máme pocit že nám celý tento svet patrí. Jednoducho ak chceme žiť v harmónii zo všetkým prírodným tak si to vážme.

Niekedy človek ani nemusí ísť do hory, stačí aby išiel na nejaké svoje obľúbené miesto. Nemusí ísť vôbec ďaleko aby tú faunu a flóru dokázal skutočne precítiť. Ja sám viem že zbožňujem ako žblnkoce voda a je to úžasné okolo seba pozorovať. Veľa vecí na tomto svete stoja za pozorovanie len ich mnoho ľudí pre svoju unáhlenosť a naháňaním za peniazmi nevidí. Jednoducho sa zabúda že všetko krásne v skutočnosti vlastne máme pod nosom a ani nemusíme chodiť ďaleko. Človek niekedy niektoré krásy prírody musí zažiť sám, lebo v danej chvíli môže precítiť aj tie najvzácnejšie fragmenty. Teraz veľmi človek nemôže chodiť kdekoľvek sa mu zachce, ale niekde v mysli môže byť na akokoľvek mieste. Môže si predstaviť že počuje spev vtákov alebo vnímať ako mu vietor prehrabuje vlasy.

Najväčší problém nás ľudstva je ten že si tie najkrajšie bohatstvá prírody ničíme. Rúbu sa stromy, ale neberie sa ohľad na to že samotná príroda tým že sa z nej niečo vyrúbe trpí. Ako je úplne iné, keď nejaký strom jednoducho chorý a vtedy sa vyrúbe. Ale aby sa vyrubovali zdravé stromy tak to ide proti akémukoľvek zdravému rozumu. Lebo ľudia ktorým skutočne na tej prírode záleží, tak sa voči správajú úplne inak. Mnoho ľudí často do nej hádže odpadky namiesto toho aby ich hádzali do koša. Príroda jednoducho sa nemôže stať skládkou alebo smetiskom kde sa budú hádzať odpadky. Mnoho ľudí si založí oheň v otvorenej prírode a ani si neuvedomujú že to vôbec nie je dobré riešenie. Vznikajú požiare ktoré ničia prírodu a nielen kvôli ľahostajnému prístupu ľudí, ale môže na to vplývať aj teplo. Aj extrémne teplá môžu napomôcť k tomu že okrem lesa začnú horieť aj obrovské hektáre pralesov ako sa to udialo v Austrálii alebo v Brazílii. Možno že sa to ešte stále deje, len sa tomu akosi nevenuje značná mediálna pozornosť.

Ďalším problémom že sa ničí celkovo prostredie v ktorom žijeme je nadmerné vypúšťanie emisií do ovzdušia. Jednoducho sa do ovdušia vypúšťa príliš veľa CO2. Aj keď sú situácie kde treba zohľadniť že nie všetci ľudia si skutočne môžu dovoliť chodiť pešo. Nie preto že by boli lenivými ale jednoducho bývajú na dedinách kde by sa na samotný autobus načakali. Tak je to aj v menších mestách, lebo určite nie všetci ľudia naozaj pôjdu pešo. V rámci tohto treba premýšľať aj nad ekologickým rozmerom sveta. Ľudia čo sa snažia upozorňovať na ekológiu tak sú pre iných ľudí tých odporcov čudákmi. Som vďačný Viktorovi a Adele že sa venujú ekologickým témam ktoré sú pomerne pútavé a nad ktorými sa dá skutočne zamyslieť. Treba si uvedomiť že aj v ekologických témach môžu byť veci ktoré dávajú zmysel.

Zo samotnou ekológiou dosť súvisia aj klimatické zmeny ktoré nemožno brať na ľahkú váhu. Ono často sa téma klimatickej krízy zľahčuje a často niektorých ľudí obviňujú že sa na nej len priživujú. Nemusia sa na nej vždy len priživovať, ako si to možno niektorí ľudia čo sú odporcami myslia. Len jednoducho hľadajú spôsob ako poukázať na to že je potrebné aby sa myslelo na prírodu. Aj keď ako som spomínal že nie vždy je dobré ak je teplo. V krajinách kde je len teplo, tak by si najradšej priali dážď. Lebo v samotnom prostredí v ktorom žijeme by mala byť skutočná rovnováha. Ale na druhej strane nemôžme rozkazovať prírode a nie vždy vieme ovplyvniť určité prírodné úkazy, lebo v iných západnejších krajinách sveta sú tornáda a zemetrasenia.

Teraz je situácia v rámci samotného vírusu taká že sa menej znečisťuje vzduch. Teda ide menej CO2 do ovzdušia než je to za normálnych okolností. Na istý čas sme si uvedomili že je potrebné sa vrátiť do svojho vlastného vnútra. Ale vieme že keď sa všetko skončí, tak samotný kolos bude pokračovať a atómové elektrárne. Budú sa vo veľkej miere vypúšťať emisie, budú sa opäť zabíjať zvieratá a začne sa znova ničiť kvôli našej nerozumnosti príroda. Ja chápem vegánov a vegetariánov čo sa snažia na to poukázať, ale snažím sa pochopiť aj názory druhých ľudí čo vnímajú mäso ako zdroj bielkovín. Aký je správny variant tak na to každý musí prísť postupne sám. Či je niečo dobré alebo zlé tak na to každý musí prísť postupne sám.

Ak máme niekde v rámci prírody chodiť, tak choďme niekde kde prechádzka pre nás nebude trápením. Nájdime si miesto ktoré nebude od nás tak veľmi vzdialené. Premýšľajme nad vecami v širších súvislostiach a povedzme si že táto planéta je plná úžasných a uvedomelých ľudí ktorým na nej skutočne záleží. Ale najme nechoďme do lesa za účelom aby sme z neho robili smetisko. My ako ľudstvo sme dostali omnoho viac do vienka ako zvieratá a preto k tomu čo máme pristupujme najrozumnejšie ako sa len dá. Treba si uvedomiť že každý z nás má právo žiť na tejto planéte či sú to zvieratá alebo my. Najme sa nesnažme ničiť to čo je dobré a môže pomôcť každému z nás. Uvedomme si že žijeme na planéte ku ktorej keď sa budeme správať zle, tak nám to postupne vráti všetkým do jedného. Preto je potrebné premýšľať viac nad ľudskou stránkou života a uvedomiť že je správne keď si príroda od nás skutočne aspoň na chvíľu oddýchne.

 

 

 

 

Ľudstvo

Svet ktorý sme si nejakým spôsobom vytvorili možno nebude takým aký je teraz. Pravdepodobne sme žili dosť unáhleným životom a naháňali sme sa za niečím čo sme vedeli že nebudeme mať. Celá táto situácia ktorá sa deje tak vďaka nej človek dokáže prehodnotiť určité aspekty života ako takého. Na istý čas sa prestal vypúšťať plyn z aút a atómových elektrární do ovzdušia, ale nevieme dokedy. Prestáva sa na istý čas ničiť naša planéta, ktorá v skutočnosti možno ani nie je naša. Tá planéta patrí zvieratám a kvetom ktoré v samotnej tráve rastú. My len často bojujeme medzi sebou a pri tom si neuvedomujeme že ten čas ktorý máme je nesmierne vzácny. Jednoducho žijeme konzumným spôsobom života pri ktorom sa bojím že sa vzájomne pozabíjame. Bude sa stupňovať napätie a mnoho ľudí čo si zvykli niekam chodiť von budú v zúfalstve. Jednoducho samotné duševné zdravie bude jedného dňa v absolútnych troskách. Len my často musíme nabrať silu a zistiť že nás táto situácia s koronavírusom pritlačí k tomu aby sme zmenili svoje priority.

Musíme zostať doma aby sme my ako ľudstvo dokázali skutočne prežiť. Sme druh ktorý aj keď má zostať doma tak aj vo svojom pohodlí by mal niečo vymyslieť. Viem že často sa niektoré veci hovoria ľahko, ale v skutočnosti sme všetci na jednej lodi. Môžeme si pozrieť filmy ktoré sa nám doteraz nechcelo pozerať. Prípadne si pozrieme nejaké nové seriály aby sme prišli na úplne nové myšlienky. Len je potrebné aby sme my ako ľudská generácia našli spôsob vďaka ktorému vytrváme. Ja chápem že mnoho ľudí nevie reálne vydržať a nevie si predstaviť že nemôže ísť kade tade. Mnoho ľudí na tomto svete si neuvedomujú zodpovednosť ktorú reálne majú a stále chodia na miesta kde sa zdržiava veľké množstvo ľudí. Ako odporúča sa ísť sa niekam prejsť, ale na miesta kde nie je množstvo ľudí.

Každý človek na svete to vnímal veľmi ťažko a ja som to tak cítil zo začiatku. Len potom som si uvedomil že aj ako introvert som zvyknutý byť niekde kde je minimum ľudí. Nie vždy potrebujem veľkú spoločnosť ľudí pri ktorej sa budem zdržiavať. Skôr mi stačia len tí ľudia pri ktorých sa môžem cítiť šťastný a čo chápu moje vnútorné pocity. Môže to často vyznievať zvláštne, ale ja k svojmu životu veľmi veľa nepotrebujem a som rád aj za to málo. Teraz sa deje veľmi veľa vecí ktoré môžu do veľkej miery ovplyvniť náš život. Len je na nás že či tú nákazu spomalíme alebo ju budeme rozširovať medzi ostatných. Naozaj je dôležité aby sme sa chovali rozumne a zodpovedne, lebo je iba na nás či ten vírus  bude naozaj porazený.

Vnímam že ľudia majú pochybnosti o našej súčasnej vláda a o tom či sú súčasné opatrenia správne. Áno každý má právo sa ohradiť voči súčasným opatreniam aj napriek tomu že sú tu pre našu bezpečnosť. Ja chápem že sa ľudia hnevajú a že porovnávajú súčasné kroky vlády s tou predchádzajúcou. Rozumiem mnohým ľudom čo sa boja že v tomto okamihu môžu prísť o prácu. Viem už teraz že táto situácia nebude ľahká a môže to poznačiť množstvo podnikov kde je zamestnaných množstvo ľudí čo sú spolu v dennodennom kontakte. Ale mnoho ľudí by si teraz malo uvedomiť že sa nemôžu len tak flákať a provokovať nejakým spôsobom mužov zákona. Ak niekde treba ísť tak len v prípade určitej nevyhnutnosti. Nemožno si zo súčasnej situácie robiť srandu a naozaj k nej treba pristúpiť zodpovedne.

Vždy treba vychádzať zo samotnej histórie a s toho že mnoho vírusov bolo prekonaných. Určite to tak bude aj teraz, ale nikto nedokáže úplne odhadnúť že kedy bude ten vrchol po ktorom sa začneme vracať do normálneho života. Len často v tomto období sa môže zjaviť množstvo ľudí čo začnú konšpirovať alebo nejako inak prekrúcať fakty. Jediné riešenie ktoré nám bolo skutočne ponúknuté je to že máme vydržať hoc aj vtedy keby máme len sedieť na zadku a nič nerobiť. Ako môžeme niečo robiť, lebo kreatívne veci sa dajú vymýšľať kdekoľvek aj v pohodlí vlastného domova. Nemôžeme v tejto chvíli hovoriť že sa nič nedá, lebo v skutočnosti sa všetko dá. Nehľadajme výhovorky, ale hľadajme spôsoby vďaka ktorým všetko reálne zvládneme.

Len nám tento vírus dal znamenie že je potrebné venovať čas ľudom okolo seba. Teraz momentálne vieme že sa nemáme plašiť a že je potrebné si vážiť čas ktorý máme. Môžeme robiť všetko po čom naše srdce túži, prípadne si môžeme pozrieť aj nejaké koncerty. Teraz nám ľudia čo sú nejakým spôsobom známejší ponúkajú možnosť si užiť ich koncerty. Nemusíme nikam chodiť, ale môžeme si koncerty užiť s pohodlia obývačky, detskej izby alebo s ktoréhokoľvek miesta kde sme. Som vďačný že sa herci, interpreti a mnoho iných umelcov snažia priblížiť k nám čo im skutočne fandíme a vzhliadame k nim. Títo ľudia si zaslúžia obrovské poďakovanie za to že nám tieto ťažké dni spríjemňujú. Ešte si samotné poďakovanie zaslúžia aj lekári, záchranári, policajti, hasiči, pekári, kamionisti, vojaci, predavačky a všetci čo aj v tomto okamihu musia ísť do práce aby zabezpečili svoje rodiny. Títo ľudia sú často v kontakte z inými ľuďmi a keď ich niekto nakazí tak musia ísť do karantény a jednotlivé zamestnania to môže ochromiť pri zabezpečení základných potrieb. My jedine ako týmto ľudom môžeme pomôcť je taký že ich svojou prítomnosťou nebudeme vystavovať riziku že ich nakazíme. A ľudia čo chodia do obchodov tak by mali mať naozaj 2-metrový odstup a nie sa medzi sebou tískať a tlačiť, lebo tým sa nenapomôže že sa niekde dostanú skôr.

Ľudia ak idú niekam von, tak nech idú tam kde je najmenej ľudí a nie provokovať policajtov aby im dali pokutu. Je dôležité aby sa naše ľudstvo skutočne zamyslelo a zamysleli sa nad súčasným dopadom vírusu. Ja chápem že mnoho ľudí by sa rado niekde flákalo, ale v skutočnosti na to nie je čas. Nie je momentálne čas robiť nejaké blbosti alebo nejaké iné somariny. Nikomu nie je zakázané nikam nechodiť, ale je dôležité ísť niekam kde je minimum ľudí. Zároveň by som chcel aj pochváliť ľudí čo naozaj pristupujú zodpovedne k noseniu rúšok a dodržiavajú všetky opatrenia. Lebo disciplína je jediným liekom vďaka ktorému môžeme všetko zvládnuť. Ja teraz prajem všetkým ľudom nech im zdravie slúži a nech dávajú na seba pozor. Od našej disciplíny bude závisieť že či ten vírus bude porazený skôr alebo neskôr. Najprv myslime na svoje zdravie a až potom riešme že kde všade pôjdeme. Keď to skončí tak bude každý môcť ísť na koncerty alebo sa stretnúť kdekoľvek inde. Ak budeme naozaj k svojmu pristupovať naozaj zodpovedne, tak potom budeme môcť objať svojich priateľov ktorých máme skutočne radi.