Hrozno signalizuje celkove zdravú stravu

Oznámil to päťčlenný tím, ktorý viedla Carla McGillová z Healthy Science Communications v Sarasote (štát Florida, USA).
Dôkladne zanalyzovali zloženie stravy reprezentatívnej vzorky vyše 21.800 amerických dospelých a detí zahrnutých do prieskumu 2003-2008 National Health and Nutrition Examination Survey.

Ukázalo sa, že konzumenti hrozna a hroznových produktov všeobecne jedli viac ovocia, ako aj vitamínu A, vitamínu C, vitamínu B6, vlákniny, vápnika, horčíka a draslíka. V kontexte USA sú zvlášť dôležité vláknina, vápnik a draslík.

Dospelí konzumenti hrozna a hroznových produktov navyše jedli aj viac zeleniny, celozrnného chleba a pečiva, orechov a semien. A súčasne menej sladidiel, tuku všeobecne, nasýteného tuku a cholesterolu.

Výsledky prinášajú závan optimizmu, lebo presadzovanie hrozna a hroznových produktov do stravy doterajších nekonzumentov v záujme jej skvalitnenia by nemalo narážať na vážnejšie prekážky. Hrozno totiž drvivej väčšine ľudí proste chutí – aj v nealkoholickej forme.

Členovia tímu uverejnili tieto poznatky v časopise Journal of Food Science.

zdroj: aktuality.sk

 

Faktor ľudskosti

Som pôvodne chcel písať niečo iné, ale táto téma mi prišla na um, až pri pozeraní jedného programu. Keď sa nad tým všetkým zamyslím, tak sa snažím na osudy ľudí pozrieť inak. Čítam ako ich ľudia často odpisujú, odsudzujú a popri tom, každý z nás si zaslúži šancu, bez ohľadu na to, aký je to človek. V tomto svete je všetko o ľudskosti. Nemožno človeka odsúdiť, len na základe nejakého problému, výstrelku a podobne inej veci v živote.

V dnešnom svete je naozaj všetko o tom, ako spolu ľudia dokážu vychádzať. Každý z nás je iný a nemožno od všetkých očakávať že budú pozitívny, lebo to sa proste nedá, aj by sa to dalo, len pre človeka ako takého by to bolo stereotypné. Človek musí zažiť všetky rôzne situácie, aby sa mohol vo svojom živote pohnúť ďalej. Sám ešte niekedy zažívam slabšie chvílky, ale nejako to v sebe zvládnem, lebo si uvedomím, že si musím prejsť každým jedným krokom vo svojom živote, aby som mohol ísť ďalej. Potom neskôr zistím, že ako ma to skutočne posilnilo.

Najťažšia vec v živote ktorú málokedy chápeme, je psychika ľudí. Človek sám o sebe je zložitá povaha, nemožno sa v jeho myšlienkách vyznať. Ale často príde jedna situácia a tá človeka psychicky položí. Je len na nás často, či toho človeka skutočne povzbudíme, alebo ho necháme nech sa s toho dostane sám. Celý život je o tej ľudskosti a o tom ako sa dokážeme v danej situácii zachovať. Ale niekedy človek potrebuje aspoň na chvíľku byť sám a všetko si vo svojej hlave premyslieť, aj keď lepšie je človeka povzbudiť, takto sa človek s toho rýchlejšie dostane.

Ľudský faktor v našom živote rozhoduje o všetkom, čo sa v našom živote stane. Proste sú veci, ktoré sa nedajú ovplyvniť, ale niektoré v našom živote sa dajú zmeniť, len treba nájsť na určitú životnú udalosť skutočné riešenie. Proste je umenie, nájsť riešenie v ťažkých situáciách, ale dá sa to, len treba naozaj chcieť. Všetko nás v živote dodnes ovplyvňuje a často nevieme do akej miery. Ale nedá sa to proste ustriehnúť, dakedy človek vybuchne a niekedy jediné čo potrebuje, je si to vyrozprávať s ľudmi.

Ako som spomínal v prvom odstavci, že pozerám jeden program, kde sú tie ľudské povahy, silno prepletené. Každá povaha ako je jedinečná, tak má aj svoje chyby. Treba brať často krát ohľad na to, že keď človek niečo spraví, tak sa to s ním, bude viezť celý život. Vo všeobecnosti v živote všetko beriem s tej psychologickej stránky. Celkovo niekedy sa pozeráme len na tú zlú stránku človeka a to je chyba. Na všetko sa treba pozerať aj s pohľadu toho druhého človeka a nejako mu proste pomôcť.

Ľudia by mali medzi sebou vychádzať a často krát sa prispôsobiť danej situácii. Teda by sa všetci mali brať ako jedna rodina a nevyhľadávať v kuse len konflikty, pri ktorých trpia obidve strany. Proste všetko by sa malo riešiť spravodlivo a najme ľudsky. Tak ako je začiatok daného problému, je aj jeho konečné riešenie. Vždy sa treba pozrieť na to jadro a až potom riešiť tú vonkajšiu časť problému. Vždy to čo človek cíti vnútorne, sa odlišuje od toho, čo cíti navonok. To čo cíti vnútorne, tak ho to samozrejme aj viacej ťaží. Navonok je to iné a dá sa to okamžite zamaskovať v priebehu jednej sekundy.

Všetko v našom živote nás doslova ovplyvňuje, len záleží od toho, ako sa k tomu postavíme. Faktor ľudskosti je najsilnejší, možno si ľudia budú myslieť, že prečo som dal takúto definíciu. Je to jednoduché, človek by mal za každých okolností ukázať, že je iba ovečkou, ale že dokáže byť ľudským, voči tým, čo si to skutočne zaslúžia. Som spomínal, že by ľudia mali medzi sebou vychádzať, ale spomeniem niečo ďalšie. Každý človek na svete si zaslúži nielen to, aby si ho ľudia vypočuli, ale aj to, aby ho dokázal niekto skutočne pochopil. O tomto je celý život hľadať neustále hľadať riešenia, ako dané problémy vyriešiť a postaviť sa k nim čelom.

Silné a slabé stránky človeka 3 – Posledná fáza

Som sa rozhodol, že nejako zakončím trilógiu o tom, ako som písal o silných a slabých stránkach človeka. Píšem tento článok aj preto, lebo je proste legendárny, skrátka si ho prečítalo veľké množstvo ľudí, čo si dodnes vážim. Prvé dve časti dodnes čítajú ľudia a verím že tretiu časť, ktorá bude poslednou, tak tou to vlastne zakončím.

Ťažké je písať článok, v ktorom mám na niečo nadväzovať. V človeku sa neustále prehlbujú jeho silné a aj slabé stránky života. Čím je človek starší, tak isté veci vníma ako určitú devízu a iné veci ako svoju najväčšiu prekážku. Neviem si to vysvetliť, ale u seba cítim, že sa u mňa prehlbuje viac tá silnejšia stránka a tú slabšiu sa snažím nechať za dverami. Teda ide o to, že koľko som musel v živote prehodnotiť, aby som si skutočne povedal, že môžem byť zo sebou spokojný.

Stále sú okamihy, kedy si proste poviem, že nie všetky chyby majú tak fatálny efekt, aby sa nedali vyriešiť. Všetko sa dá riešiť, ale vždy treba vedieť s ktorého konca, treba začať. Niektorí ľudia to robia strašne zle a začínajú s toho nesprávneho konca. Celkovo sa mi zdá, že človek keď má tých silnejších vlastností viac, tak aj jeho povaha bude silnejšia a odolnejšia proti ďalším vplyvom a že sa ten človek ľahko nezosype. Ja už pomaly mám 23 a za chvíľku 24, čo značí že stále viac cítim, že ma máloktoré veci dokážu rozhádzať, aby som vybuchol. U mňa nie sú chvíle, kedy vybuchnem, skôr sa snažím byť pokojný.

Čím som starší, tak si uvedomujem strašne moc vecí. Že s tými slabšími stránkami sa snažím čo najviac bojovať a tie silnejšie v sebe upevňovať. Prídu chvíle kedy to nie je najľahšie, ale potom si poviem, že vždy v živote sa dá niečo prekonať. Len človek musí mať skutočne vôlu chcieť s tým niečo spraviť, lebo ten kto to predčasne vzdá, tak sa okamžite stane nežiadúcou figúrkou v systéme. Vždy ten silnejší človek, dokáže byť odolnejší.

Ťažké je niekedy skĺbiť myšlienky môjho skutočného ja a človeka čo bloguje. Ale tak s tým písaním cítim, že viac dávam zo seba všetko von a nedusím nič v sebe. Keďže viem, že sú niektoré slabšie stránky, ktoré sa snažím v sebe eliminovať. Som spomenul v titulku slovo Posledná fáza. To znamená že moje názory sú čoraz viac uvedomelejšie. Teda som sa snažil nájsť skutočnú tvár a dať jej iný punc dôležitosti. Teda už žiadna fáza, ktorá by zmenila isté veci už nebude, lebo takto som skutočne spokojný a nemenil by som na tom nič.

Človek sám o sebe si povie, že je navonok silný, ale vo vnútri to je úplne inak. Myšlienky človeka sú každým rokom iné, teda aj moje myšlienky majú úplne inú štruktúru a už nedokážem premýšlať tak ako kedysi. Skôr sa snažím viac premýšlať do hĺbky a na všetko sa pozrieť s iného uhla pohľadu. Vo svojom živote už veci tak neodsudzujem a už sa na život nepozerám tak povrchne. Snažím sa veciam dať šancu, aj napriek tomu, že ľudia majú na nich iný názor. Nesnažím sa všetko odpísať a toto považujem za svoju najsilnejšiu stránku môjho života.

Určite každý z nás má nejaké silné a slabé stránky. Tie slabšie treba v zárodku dať preč a tie silnejšie treba upevniť. Ale človek postupom času, zistí ako na tom skutočne je. Aj keď si povieme, že niečo je ťažké, tak s tým treba dačo robiť. Každý má svoje stránky života v ktorých je výnimočný a sú stránky, ktoré človeka ťahajú do úplne inej roviny. Lepšie je byť, v tej správnej rovine a držať sa jej. Tak sa treba držať aj svojich myšlienok a postojov. Potom neskôr zistíme, že to čo sme spravili, je tá správna cesta.

Rozhovor s ľudmi na Ask.FM

Keď som si založil Ask.Fm len tak z haluze, tak som chcel vedieť, že to spraví z ľudmi. Nečakal som že každý deň mi bude chodiť nejaká otázka, na ktorú budem musieť odpovedať. Ask.FM je otvorená stránka a ja sa nebojím otvorene písať s ľudmi. Moje odpovede sú autentické, zakladajú sa na pravde. Reagujem na všetky otázky rôzneho druhu, tak verím že sa pri mojich odpovediach, pobavíte, trošku zamyslíte, trošku sa pohoršíte a podobne. Tak každému prajem príjemné čítanie.

Akú zmrzlinu máš rád(a)?

Najradšej mám rád čokoládovú. Ale samozrejme mi chutí aj pomarančová a jablková.

S kým si naposledy hovoril(a)?

Naposledy zo svojou najlepšou kamarátkou, aj keď sú situácie, kedy sa človek musí vyrozprávať, aby isté veci dostal zo seba von a cítil sa lepšie. Celkovo sa mi zdá, že čím viac človek o tom hovorí, tak už v sebe proste nemá tú ťažobu, ktorú cíti častokrát na srdiečku. Pocit z niekým hovoriť je často krát je stresujúci, lebo každá osoba v našom živote veci zoberie inak, ale keď je skutočný priateľ, ktorému sa dá vyrozprávať, tak to je niečo, čo sa nedá zaplatiť žiadnymi peniazmi.

Akú knihu myslíš, že by mali všetci prečítať?

Určite by som každému doporučil si prečítať knihu Malý Princ.

Ako často piješ kávu?

Raz alebo dvakrát za deň. Aj keď väčšinou ju pijem len ráno.

Keď si sa ráno zobudil(a), čo bolo prvé, čo si urobil(a)?

Ráno vstanem, zapnem PC, zoberiem si raňajky a potom odpovedám na otázky.

Aký máš obľúbený šalát?

Zemiakový.

Kedy bude koniec sveta?

Koniec sveta? My si robíme koniec sveta sami, naším prístupom k životu.

Čo máš práve na sebe?

Jedine kraťasy. Dnu je brutálne teplo.

Chýba ti teraz práve niekto?

Mama.

Ako sa teraz cítiš?

Teraz veľmi dobre. Všetko je tak ako to má byť.

Ako si sa dozvedel(a) posledné správy?

S telky.

Akú farbu najčastejšie nosíš?

Bielu.

Myslíš, že na iných planétach je život?

Podľa všetkého by mal byť na Marse život, len ešte stále je vo fáze dohadov.

Veríš svojim priateľom?

Ťažká otázka, ale určite áno.

Čo rád(a) piješ?

Najradšej minerálku a čistú vodu. 🙂

Kto je tvoj obľúbený učiteľ?

Ťažko povedať, ja mám každého učiteľa rád rovnako. Ale tak obľúbená je u mňa moja triedna učiteľka.

Ktorá osoba/osoby sú v tvojom živote dôležité? rodina, priatelia, z každej oblasti si môžeš vybrať 

Z rodiny dôležitá je určite mamina vždy mi vie pomôcť a podržať ma. S priateľov, ťažké je vybrať jedného, každý je pre mňa výnimočný, som vďačný za každého jedného.

Kde sa najradšej stretávaš s priateľmi?

Môžem povedať, že je to úplne náhodne, bez ohľadu na miesto. Ale tak určite buď na kúpalisku alebo niekde v meste. Ale také neplánované stretnutia mám najradšej.

Aká je tvoja obľúbená zmrzlina?

Obľubená, najradšej mám pomarančovú. 🙂

Sme šťastní, len keď stretneme človeka, ktorého ľúbime?

Áno.

Čo hovoríš na našeho pána prezidenta Gašparoviča?: 

Že zo svojimi breptami robí akurát hanbu nielen Slovensku ale aj iným okolitým štátom s ktorými uzatvára dohody.

Tvojich 5 obľúbených internetových stránok? 

Pokec, Facebook, Youtube, Gmail a Twoo.

Aký je vzorec na šťastie?

Vernosť.

Čoho by mala byť skutočná žena schopná?

Schopná skutočne milovať.

Aký bol tvoj najčudnejší sen?

Že som cestoval vo vlaku na nejaké neznáme miesto.

Aký najlepší darček od teba niekto dostal?

Srdiečko.

Ktoré krajiny si už navštívil? 

Chorvátsko a Taliansko.

Aký by bol tvoj ideálny životný štýl?

Zdravo sa stravovať.

Ktorá veda je najzaujímavejšia?

Ekológia.

A rodiny ako bratranci sesternice? 

Môjho bratranca ktorý mi neraz pomáha a moju sesternicu ktorá tiež stojí pri mne keď to skutočne potrebujem.

Koho z rodiny si najviac ceníš? 

Moju maminu ktorá je pre mňa všetkým, neraz mi v daných situáciach vie pomôcť a podržať ma. 🙂

Ako tráviš väčšinu času na internete?

Čítam si maily, píšem s priateľmi, počúvam hudbu a blogujem na vlastnej stránke.

Prečo sme sa narodili?

Aby sme dokázali, že dokážeme v tomto svete skutočne existovať.

Ktoré sú tvoje obľúbené nápoje?

Skoro všetky najme minerálka a čistá voda.

Máš z budúcnosti strach alebo sa na ňu tešíš?

Mám trošku z budúcnosti strach, ale sú niektoré momenty kedy sa na ňu aj teším. 🙂

Čo je tvoj najväčší strach?

Môj najväčší strach, je strach z nových vecí.

Nepokojné Slnko: Už čoskoro zmení svoje magnetické póly

Ohromné magnetické pole Slnka sa má do niekoľkých mesiacov prepólovať. Znamená to, že sa vymenia náboje medzi magnetickými pólmi.

Hoci naše Slnko čakajú veľké zmeny, my si to možno ani nevšimneme.

Polarita magnetického poľa Slnka sa mení približne každých 11 rokov. Dochádza k nej na vrchole každého slnečného cyklu. Ten, ktorý práve prebieha, má číslo 24. Čo je príčinou tohto javu, nie je dosiaľ vedcom úplne jasné. Je však veľmi pravdepodobné, že prepólovanie súvisí s deformáciami siločiar magnetického poľa vyvolanými rotáciou hviezdy a so vznikom slnečných škvŕn. Tieto aktívne oblasti výrazne zosilňujú vo svojom okolí magnetické pole. Keď sa potom také silnejšie magnetické polia presúvajú k magnetickým pólom Slnka, nastane zrejme v určitej chvíli okamžik, keď sa celé magnetické pole hviezdy zmení.

Obavy, že táto udalosť bude spojená s nejakou katastrofou, ktorá postihne ľudstvo, sú podľa všetkého zbytočné. Už podľa toho, že k tejto zmene dochádza každých asi 11 rokov, je jasné, že by tento jav nemal život na našej planéte ohroziť. Istú obozretnosť by mali možno zachovávať správcovia telekomunikačných družíc a tých najcitlivejších vedeckých prístrojov.

zdroj: adam.sk

Občas musia ľudia odísť

V poslednej dobe si začínam uvedomovať strašne veľa vecí, o ktorých som si nikdy nemyslel že budem mať v nich jasnejšie. Za celý môj život, som spoznal rôzne typy ľudí a ku každému bolo ťažké si získať takú dôveru, Nie vždy pre každého som taký, akého si ma každý predstavuje. Spoznávam rôzne nátury ľudí a nedokážem hneď u niekoho povedať kto aký je. Ako spoznávam ľudí, tak neskôr zisťujem o nich skutočnú pravdu a dlho mi trvá zistiť, že ako sa veci naozaj majú.

Dlhoročná skúsenosť má v niektorých názoroch ovplyvnila. Som sa postupne cítil tak, že sa začala vytvárať skupina ktorá sa delí na dva tábory. Tí skalní ľudia o ktorých môžem povedať, že im môžem na 100 percent dôverovať, tak pri nich viem že sa nesklamem, ale pri tých druhých ľudoch mám doslova neistotu a viem že im nemôžem povedať všetko zo svojich pocitov. Nie vždy od života čakám, že zo všetkými budem taký priateľ, aby som dokázal naplniť všetky ľudské požiadavky.

Pochopil som, že nikto so mnou nebude jednať v rukavičkách a že ku každému musím pristupovať spravodlivo. Nerobím pri nikom žiadny rozdiel a snažím sa na veci s tej lepšej strany. Často krát sa v zlomových situáciách ukáže kto bude stáť naozaj pri mne a kto odíde. Hovorí sa, že na konci sa vždy ukáže kto je náš skutočný priateľ a kto nie. Neskôr sa tí priatelia začnú riediť a začnú sa separovať od tých skutočných, čo mám v tom pomaly už jasno.

Neraz zabolí každého, keď príde o nejakého priateľa, ktorému predtým dôveroval. Vždy sám naivne niekomu verím a s naivitou si niektoré veci, ani neoverím. Ale tak to človek nemôže dopredu vedieť, kto aký je, ako som spomínal vyššie, že v zlomových situáciách, sa proste ukáže kto nám bude kryť chrbát v živote a stáť pri nás. Naučil som že aj keď to bolí, tak niektorých ľudí zo svojho života musím nechať odísť. Lebo neraz prídu noví ktorý budú od nich omnoho lepší a bude sa im dať viacej veriť.

Celý život vo svojom živote si hľadáme ľudí, ktorý sú nám rovnocenný a povahovo blízky. Nebudeme si vo svojom živote len tak hocikoho hľadať. Človek je v dnešnej dobe ostražitý a ťažko k sebe niekoho naozaj pripustí. Všetci si myslia, že ako je jednoduché si nájsť priateľov a koľko krát to nie je až také ľahké. Píšem to z vlastnej skúsenosti, lebo nájsť tých správnych ľudí trvá dlhšie, potom prichádza spoznávanie, je jedno akou formou.

Potom ako človek spoznáva ľudí, postupne zisťuje akí sú. Sám si dávam pozor, aj keď nie vždy sa to dá. Nedá sa ustriehnúť správanie všetkých ľudí a človek sa naozaj musí venovať tým, ktorých má nadovšetko rád. Sám som si prežil určité sklamania z niektorými ľudmi a doteraz mi býva s toho veľmi ťažko. Doteraz neviem dôvod, prečo si ma radšej niektorí zo svojho života vymazali. Pochopil som, že už proste nemôžem zisťovať dôvody, ale žiť pre ľudí, čo pre mňa niečo skutočne znamenajú a kvôli ním ísť ďalej. Proste v daných chvíľach som skutočne pochopil, ako to naozaj je.

Musel som sa s toho dostať a povedať si, že to dám aj bez tých ľudí u ktorých som skončil. Niektorí ľudia z nášho života odídu a iní do neho prídu, to je proste fakt, ktorý treba prijať a zmieriť sa s ním. Ja som sa tým zmieroval dosť dlho. ale som to nejako zvládol. Bol to ťažký životný krok, ale som rád, že som dané veci v živore prekonal. Celkovo človek musí v živote ešte veľa vecí prekonať, čo sú omnoho ťažšie, ale netreba sa proste predčasne vzdávať, lebo toto nie je cesta.

Stále v mojom živote platí, že všetko zlé je na niečo dobré. Teda sú ľudia o ktorých si myslím že sú dobrí a vyfarbia sa v tom najhoršom svetle a o tých čo si myslím že sú zlí, tak sa ukážu v zlomových našimi najlepšími priateľmi. Preto si treba vyberať správnych priateľov a nie si každého púšťať k telu. Sám som musel zistiť, čo sa stane keď daný človek odomň odíde a prestane sa so mnou kamarátiť. Ale vždy budem vďačný za tých ľudí, čo pri mne dodnes zostali.

Životné úvahy

V poslednom období som sa zmietal medzi myšlienkou, čo robiť ďalej, či si dať pauzu od blogu, alebo pokračovať. Veľa životných vecí sa udialo, tak som si povedal, že nebudem tajiť čo sa deje v mojej hlave. Rozmýšlam že ohľadom blogu začnem riešiť isté administratívne veci. Je možné že v priebehu týždňa zmením kompletne celý dizajn, ale ako ma kopec ľudia poznajú, tak tento dizajn si pravdepodobne ponechám na ďalšie roky, ak sa mi nebude páčiť niečo iné.

Rozmýšlam pomaly že o čom ďalšom budem písať, lebo tá zásoba tém je naozaj vysoká a často ma interakcia z ľudmi veľmi baví. Celkovo ma baví, keď nezapájam svoju hlavu len ja. Myslím že aj vďaka niektorým ľudom sa mi niektoré články podarili. Niečo sa mi podarilo viac, niečo sa mi podarilo menej, ale proste to píšem, tak ako to naozaj cítim a určite to nebudem vôbec meniť. Za svojimi postojmi v živote si doteraz stojím, aj keď každým rokom sú iné. Ako je človek starší, tak jeho nápady sú uvedomelejšie a dospelejšie.

Chcem stále prinášať skutočnú pravdu, ako to robím doteraz, viem že čoraz viac kladiem dôraz na hĺbku a na to, ako to bude napísané. Neraz mi daný článok trvá písať aj 4 hodiny. Keď je to téma o ktorej sa dá lahšie vyjadrovať, tak to proste mám za jednu hodinu alebo aj skôr. A keď je to nejaká citlivá téma, tak sa snažím viacej voliť slová a zvážiť čo presne napíšem, Lebo naozaj kebyže mám publikovať niečo čo sa v rýchlosti spravené, tak by potom to písanie, pre mňa nemalo žiaden zmysel a ani efekt.

Vždy sa snažím dbať na určité detaily, aj keď som možno dakedy prehnaný detailista. Niekedy si poviem že si dám pauzu, ale sa stane presne niečo úplne opačné. Zrazu sa heroicky vyhecujem a do takej miery, že ma napadnú také veci, čo by som sám neveril, že zo mňa vylezú. Je proste bod, kedy sám sebe, dokážem že napriek všetkým úskaliam, dám niečo čo tu ešte nebolo, alebo to tu už bolo, ale napíšem to, úplne inak a ešte lepšie.

Vždy si poviem že spravím niečo a nakoniec spravím niečo iné. Teda stále že aj to čo som povedal, prehodnotím a potom si poviem, že som sa rozhodol správne. Vo svojom živote nie je nijaké rozhodnutie, ktoré by som výrazne ľutoval a necítim to tak doteraz. Všetko robím na základe toho, ako to v sebe cítim. Niekedy sa doslova dokopávam k tomu, aby som niečo napísal, ale všetko to robím iba preto, lebo som si vedomý, že aké myšlienky v článkoch zanechávam. Často krát cítim veľkú zodpovednosť, za každý riadok čo napíšem. Preto chcem, aby to bolo čo najlepšie.

Raz sa ma moja najlepšia kamarátka a priateľka spýtala, že ako vnímajú ľudia články kde odhaľujem aj kúsok svojho ja. Som napísal len pravdu, že veľmi dobre, aj keď ja sám, som zodpovedný za to, čo sa v mojej hlave vynorí, ako som spomenul už niekde, stále cítim v sebe obrovskú zodpovednosť, ale tak aj tie myšlienky čo mám, tak nemôžem dusiť len tak v sebe a musím ich dať von, aby sa mi to v hlave vyvetralo. Lebo potom by v hlave nastal blok a nevedel by som čo ďalej, ale aj tak by som mal riešenie.

Nech akokoľvek vo svojom živote uvažujem. Tak by som sa niektorých vecí v živote nedokázal vzdať. Lebo ma tie veci konečne nejako aj napĺňajú. Určite si kladiem otázky, aj ja sám, že prečo píšem, čo tým chcem povedať. Teraz viem, že tým ľuďom chcem niečo skutočne povedať a nie ich ťahať za ručičku a naťahovať ich ako gumu v trenkách. Nikdy nejdem do písania článku s tým, že by som niečo tajil, lebo ja nechcem nič skrývať a to je proste podstata celého blogu, odhaliť pravdu a hovoriť ju takú aká naozaj je, aj keď často to bolí, ale klamstvo bolí viac a to si treba uvedomiť.

Po dlhšom rozmýšlaní uvažujem, čo mi táto stránka dala. Zisťujem že mi dala viac, než si vôbec dokážem predstaviť. Vždy keď mám myšlienku a poviem si že si dám dočasne pauzu, tak to u mňa proste nevydrží. Často ma na poslednú chvílu napadnú nejaké riadky. Myslím na to, že mám okolo seba ľudí, ktorý ma podporujú a kvôli ním to predsa nevzdám, nech sa mi čokoľvek vynára v hlave. Dodnes si množstvo čitateľov zaslúži veľké ďakujem. Teda nerobím ten blog kvôli sebe, robím ho pre ľudí, aby som im niečo dal pomocou svojich článkov, nejakú myšlienku alebo aj nejaké posolstvo. Dodnes verím, že to čo robím, má u ľudí nejaký zmysel.

 

Audiotextové súťaže

Veľa ľudí sa stretlo s tým, že mali neskutočnú dilemu zavolať do nejakej súťaže. Pýtajú sa urobiť to, neurobiť to. Ako môže samotný divák vedieť, že to čo je povedané, že linka je voľná, je veľký podvrh, lebo v daných sekundách sa snaží množstvo zavolať do štúdia a popri tom nevie, že to čo robí, ho len pripraví o peniaze a o nemalé proste. Za chvíľku sa dostanem k tej hlavnej podstate.

Som v poslednej dobe čítal množstvo článkov kde ľudia doslova pátrali, po danom výsledku ktorý je v zadaní. Niekedy proste tých správnych odpovedí je viac a nie všetky sú uznané. Človek čaká len na to, kedy sa suma s tých 2000 alebo menej eur, zníži na 100 eur a zrazu zavolá ten čo vie tú správnu odpoveď. Len mi to príde doslova ironické a cynické voči tým divákom, čo volali celú súťaž a nedovolali sa. Niektoré zadania sú ľahké a ľudia ich doslova nevedia, neviem či sú unavený z dňa, alebo niečo iné. Ľudia môžu volať ako chcú, ale nikdy tých 2000 eur nezískajú.

Beží množstvo súťaží, či to je poobede alebo neskoro večer. Ale majú iba jediný cieľ, diváka ošklbať ako takú sliepku o posledné peniaze. Každé volanie stojí cez 2 eurá, človek si myslí že keď tam bude stále volať, že mu to naozaj pomôže, ale v dnešnej dobe, si to človek možno neuvedomí, ale tie eurá sa strašne rýchlo rozkotúľajú. Aj moja najlepšia priateľka a kamarátka Elenka, skúšala raz zavolať do takej súťaže a zistila že je iba obyčajný podvrh. Uvedomila si, že si treba dávať pozor. Ľudia sú s toho taký oblbený, že ich naivita nepozná žiadne hranice. Všetci si myslia, že ich prepoja do štúdia.

Pravda je taká, že som začal pozerať tieto súťaže, aby som odhalil skrytý obraz zdierania ľudí. Prišli stažnosti ľudí, na zložitosti hádanok a zadania. Aj v diskusných fórach sa hovorí o tom, že je čistý podvod. Niekedy som mal chuť zavolať, ale proste som sa dokázal ovládať a nepodriadil som sa vlne, ďalších naivných oviec, čo skočia na všetko, čo im dakto podsunie. Teda sa určite nepodriadim, pre mnohých by toto malo byť varovanie a ľudia by si mali dávať pozor.

Je to strašne prešpekulované, kedy si moc nefičali audiotextové súťaže. Ale aspoň ľudia, neverili každej somarine, ktorá sa im podsunula. Kedysi boli súťaže, kde človek zavolal a hneď ho prepojili. Teraz to už prestalo fungovať, celý systém proste nefunguje a nedivím sa niektorým sťažnostiam ľudí. Ale pomaly začínam cítiť, že väčšia časť začína chápať o čom tieto súťaže sú. Teda tá rozumná časť ľudí to chápe a vie že tam zavolať bude chybou a že prídu o svoje peniaze.

Všetko funguje ruka v ruke s týmto štátom, ale niekedy aj ľudia vinia politikov s toho že nešetria a oni prakticky robia presne toto isté. Takže peniaze ktoré by mali slúžiť na prospešnejšie veci, tak sú zrazu vyhodené von oknom. Je to ale smutná okolnosť, ktorú si uvedomuje málokto. Potom sa netreba čudovať, ak budeme ešte vo väčšej kríze. Proste sú ľudia tým totálne oblbnutý a veria tomu. Takže že ľudí zderú z peňazí, tak za to si môžu sami a neskôr si uvedomia kde je skutočná pravda.

Ľudia by si mali viacej dávať pozor na to čo robia. Mojim cieľom v rámci tohto článku bolo upozorniť ľudí, aby prechádzali chybám a nevolali. Doporučujem každému aby nevolal! Každý kto zavolá, tak to začne v ňom vzbudzovať závislosť volať a volať. Alebo lepšie bude, keď nikto tie súťaže pozerať nebude. Ja pozerám televíziu len vtedy, keď ide niečo dobré a aj to málokedy. Hlavne prosím vás, neverte všetkým blbostiam, na ktoré vás chcú namotať. Užívajte života!

Contrast – Didi (ukážka z hry)

Originálna hopsačka predstavuje postavu drobnej Didi, ktorá hľadá pomocou imaginárnej Dawn svojich rodičov.

zdroj: sector.sk

Podporované blogy – stránky

Na úvod by som chcel povedať, že som si všimol, že koľko blogov vzniklo v poslednej dobe a že je ich než dosť. Sľúbil som, že na stránke bude taká tabuľka, kde budú linky na jednotlivé blogy a stránky. Často si všímam, že moju tvorbu podporujú aj mladí blogeri, ktorí väčšinou zo svojou tvorbou len začínajú, alebo fungujú už dlhšie. Myslím si že celkovo blogerská scéna, si zaslúži väčšiu propágciu a väčší ohlas u ľudí, ale verím, že aj toho sa raz dočkáme.

Pozitívium

Na stránke sa podieľa talentovaná autorka Didi, ktorá zo stránkou sa snaží ľudí oboznámiť, že nie všetko okolo nás je iba zlé. Často krát v dnešnom svete v správach nič iné nevidíme, len neustálu negativitu a popri tom, neraz by si človek mal povedať, že sú aj pekné stránky života. Cieľom stránky Pozitívium je upozorniť na to, že sú aj pozitívne stránky a sú súčasťou nášho života, často krát sú tam články o ľudoch čo niečo skutočne dokázali, o zvieratkách ktoré neraz zachránia ľudský život majiteľom. Stránka je ladená do zelenej farby, ktorá človeka ukľudní a povzbudí do ďalšieho dňa. Sú tam rôzne témy z oblasti vedy, ľudské príbehy zo štastným koncom a nejaké krásne fotografie. Sa mi páči na Pozitíviu že má nejakú myšlienku, podstatu, teda proste niečo, čo človeka skutočne nadchne a zaujme. Že je to proste zo života, skutočné, pravdivé a autentické. Sám by som ľuďom túto stránku doporučil si pozrieť. Nájdete tam veľa zaujímavých myšlienok a aj veľmi pekné citáty do života, ktoré človeku niečo skutočne dajú.

http://pozitivium.sk/

Weboviny

Spomedzi všetkých linkov čo som našiel, ma zaujala stránka výbornej a jedinečnej autorky Maťky z názvom Weboviny. Vlastne je to všeobecný blog, ktorý je zároveň aj veľmi prehľadne spravený a sú tam zaujímavé komentáre na články. Na Webovinách človek môže nájsť, všetko čo len bude chcieť. Články sú podelené do jednotlivých kategórií. V blogu sa rozoberá prakticky všetko, ako si vytvoriť vlastnú stránku, ako si spraviť recenziu, je tam nestranný pohľad na svet a množstvo zaujímavých tlačových správ. Stránka samozrejme človeku poradí, ako riešiť niektoré situácie. Mne sa na tej stránke páči, že je spravená nestranne, teda že na stránke, je každý riadok napísaný autenticky. Si myslím že by stránka, mala byť podporovaná s každej strany, najme kvôli zaujímavému obsahu, nestrannosti a najme rôznordosti, že proste človek, keď príde na Weboviny, tak sa tam proste nikdy nestratí a ľahko tam nájde akýkoľvek článok. O tomto blogu bude ešte mnoho ľudí počuť, keďže je mnoho sekcií je ešte v prípave. Je sa na čo skutočne tešiť, sám by som stránku doporučil si pozrieť a prečítať množstvo zaujímavých článkov.

http://www.weboviny.info/

Effy

Určite by nebolo spomenúť ďalší zaujímavý blog. Podieľa sa na ňom veľmi skvelá a nadaná blogerka Effy, ktorá pomocou neho opisuje rôzne stránky života, zo svojho pohľadu, ktorý je často veľmi realistický a autentický. V článkoch opisuje nielen to ako vníma svoj vlastný život, ale aj to, ako vníma jednotlivé udalosti okolo seba. Zaujímavo svoje pocity a emócie, páči sa mi najme spôsob a podanie daných článkov. Že za každým článkom proste človek nájde niečo uletené, miestami vtipné, ale zároveň aj reálne. Páči sa mi, že to píše podľa seba, tak ako to naozaj cíti, že to nie je, len tá všeobecnost, ale že sa človek bližšie a hlbšie ponorí do jej mysle a do toho o čom píše. Určite môžem sám za seba povedať, že stránka je naozaj výborná a určite si zaslúži, aby si ju ľudia pozreli. Lebo človek tam nájde rôzne pútavé články, ktoré verím, že naozaj oslovia množstvo ľudí, komu sa jej štýl písania páči. Určite tam pribudne ešte veľa silných článkov.

http://www.effy.6f.sk/

Pražská Češka

Ako si mnoho ľudí všimlo, tak okrem slovenských blogov, podporujem aj tie české blogy. Ďalší blog svojimi myšlienkami pútavo píše aj autorka Mirka. Jej myšlienky majú neskutočne silný obsah a často v nich opisuje dané pocity s niektorých vecí. Je v tom trošku aj taká hlbšia filozofia, ale myslím si, že každý autor svojej danej myšlienky, dáva do svojich slov, aj kúsok filozofie, čo sa mi rozhodne pozdáva. Okrem toho že opisuje aj svoj život, tak opisuje aj udalosti, čo sa neraz udejú v telke. Sa mi páči, že píše štýlom, že okrem vážnosti dáva do toho aj neskutočný nadhľad. V mnohých článkoch má neraz aj pravdu a tá pravda má aj jednoduché opodstatnenie. Proste v tom blogu sa človek dočká, len autentickosti a tiež môžem povedať, že pracovať na WordPresse je jedna z najlepších skúsenosti čo človek môže mať. Tento blog by si mal každý pozrieť, lebo sú v ňom skvelé podané myšlienky a mnoho ľudí sa často v nich nájde. Môžem ho naozaj doporučiť každému jednému.

http://mirka19langerova.wordpress.com/

Štastný blog

K tomuto blogu som sa prakticky tiež dostal náhodne pri prehľádavaní WordPressu. O blog sa stará tiež veľmi nadaný človek, autorka sa volá Barborka a píše o tom že sú proste chvíle, kedy je proste človek naozaj štastný. Čoskoro teda 5. septembra vydáva knihu z názvom Štastná kniha. Hlavnou myšlienkou blogu je proste ľudom ukázať, že ako sa dajú problémy bez stresu, s pokojom a s nadhľadom. Tento blog podobne ako Pozitívium nesie v sebe jedno veľké pozitívne posolstvo, čo znamená, že na veci sa dá pozerať aj s toho pozitívnejšieho smeru, Sa mi páči jej prístup k životu, že aj napriek tomu, že sa niečo prihodí, tak si proste ide ďalej a z nadhľadom. Samozrejme si neraz čitatelia na blogu nájdu zaujímavé články, ktoré sú napísané veľmi kvalitne a že to hlavu a pätu. Mnohým tento blog zlepší určite aj náladu, lebo má všetko, čo človeka skutočne poteší. Určite si myslím, že by to ľudia nemali prehliadnúť, lebo je naozaj super.

http://stastnyblog.wordpress.com/

CZECHMADE

Pri tomto poslednom hodnotenom blogu si prídu na svoje najme chlapi, teda aj moja maličkosť. Za stránkou CZECHMADE stoja dva talentované baby Eva a Káťa. Sú obdivovateľkami českej módy, krásnych vecí a tvorivých ručiček. Na stránke je veľa zaujímavých doplnkov ktoré človek vo svojom živote využije. Veľmi zaujímavo je spravený, aj prehľad značiek ktoré sa robia v Česku a tak celkovo v zahraničí. Je tam niečo pre pánov a je tam niečo aj pre dámy. Ja si myslím jednoznačne, že tento blog je také príjemné spestrenie dňa, že najme dámy si tam prídu rozhodne na svoje. Na stránke sú obrázky z rôznych modelov oblečenia,, neraz sú tam tipy ako si skrášliť dané veci, určite môžem doporučiť stránku. Myslím si že baby určite majú potenciál, aby stránka bola každým krokom lepšia a lepšia. Mysím si, že sa im to podarí.

http://czechmade.wordpress.com/

Záver

Určite by som chcel dodať, že všetky blogy som si dôkladne pozrel a ku každému som hodil objektívny názor. Snažil som sa to napísať tak, aby to bolo voči tvorcom stránok na ktorých makajú férové a spravodlivé. Chcel som v rámci toho písania dodržať isté dekórum, čo znamená všetko v rámci stránok vyjadrovať spravodlivo. Sú blogy čo ma podporujú a to isté čakajú aj oni odomňa, že ja podporím ich tvorbu. Na stránke bude viac blogov, ktoré budem podporovať, lebo si to zaslúžia svojou kvalitou. Nerobím žiadne rozdiely, rád podporím to o čom viem, že má budúcnosť o čom som presvedčený, že to má skutočný potenciál. Práve týmto článkom som chcel vyjadriť, že by sa mali ľudí navzájom podporovať a stáť pri tebe. Tak je to, aj pri blogoch, tvorcovia by sa mali navzájom podporiť a posúvať si nápady. Potom je väčšia motivácia ísť ďalej.