Archív pre január 2013

Môžu byť telenovely nebezpečné?

31. januára 2013

Tento článok bude v malom nadväzovať na môj predošlý Citliví ľudia to majú v dnešnom svete ťažké. Pretože byť romantický, znamená aj intenzívne prežívať radosti a strasti života.
Ľudovo povedané byť romantickým znamená byť rojkom, prikrášľovať si skutočnosť či už partnerské vzťahy, životné okolnosti.

Telenovely na jednej strane pomáhajú človeku sa uvoľniť, prísť na lepšie myšlienky. Jednoducho povedané – urobiť človeku náladu. Ako všetko na jednej strane to môže človeku pomôcť, na druhej strane to môže nevyrovnaným ľuďom uškodiť. Ako?
Človek, ktorí nestojí nohami pevne na zemi sa môže veľmi sklamať, že v skutočnom živote to tak nechodí. Aspoň, nie na Slovensku. Nemám na mysli vzťahy Manueli, Esmeraldy, Marie, ktoré po množstve útrapách nájdu so svojou láskou doživotné šťastie ako v rozprávke, kde žili šťastne až kým nepomreli. Tu musí každý priznať, že tieto vzťahy medzi hlavnými protagonistami sú horšie ako v skutočnosti. Slušný človek ktorý miluje svoju manželku, manžela sa vyvaruje všetkého, čím by mu zámerne ublížil. V telenovele si tam Mária a Jose zámerne ubližujú, z lásky. Ak si v skutočnom živote dvaja partneri ubližujú zámerne, tak potom sa nemajú dostatočne radi.
Labilnejší človek sa môže sklamať v tom, že v skutočnom svete ľudia nie sú tak solidárni ako v telenovelách, kde sused susedovi nezištne pomôže. V realite prevládajú medzi susedmi formálne vzťahy alebo účelové alebo sused nechce byť poznaný susedom. Človek má obavy, ako bude sused reagovať, keď ho príde požiadať o pomoc. Našťastie sú susedské vzťahy, ktoré sú vrelé. A našťastie, najmenej susedov je takých, ktorí robia zlo. Viac prevláda tá anonymita. Človek sa stiahol do svojej ulity, ktorá ho má chrániť pred nástrahami zla. Miesto toho človek pomaly získava pocit samoty.
Zrejme susedia v latinskej Amerike aj pomáhajú, lebo ako sa hovorí, čím jednoduchší životní štýl, tým sú ľudia lepší. Nevyberajú si okruh známych na základe malicherných kritérií: výzor, záujmy, názory, kto sa ako sa oblieka. Miesto toho, aby hodnotil človeka akým je. Skôr táto pomoc, ako si tam ľudia pomáhajú je na tie pomery reálna, na Slovensku je to fikcia. Preto by človek mal tieto seriály pozerať triezvo, tak nebude sklamaný, že okolie je úplne iné, ako v tých telenovelách. Najmä mexické telenovely veľký dôraz kladú na kresťanstvo. V každej mexickej telenovele, ktorú som videla, nebol žiaden kňaz v negatívnej role. Každý tam bol láskavý, ochotný pomôcť. Aj toto je zrejme zidealizované.
Mexické telenovely, kde producentkou je Carla Estrada majú aj výchovnú funkciu Snažia sa tam dať nejaký negatívny jav v spoločnosti: v telenovele En nombre del Amor – V mene lásky, tam zdôrazňujú, že aj ľudia s telesnými alebo duševnými poruchami môžu byť užitoční.
Rodičia svojím deťom čítajú rozprávky, púšťajú dvd rozprávky. Deti do určitého veku veria v rozprávky, väčšinou si samé začnú uvedomovať, že draci, škriatkovia, víly neexistujú, ani Rumburak nie. Predsa ku rozprávkam sa radi utiekajú aj dospelí. Treba si uvedomiť, že čo je reálne a čo nie resp., ako je to s ľudskou solidaritou. Na Slovensku je to prevažné fikcia.

zdroj: pravda.sk

Reklamy

Šokujúce! Toto jeme? Chrobáky, zvratky i žľazy v potravinách

30. januára 2013

Milujete limonády a sladkosti? A viete, že sú také neodolateľné vďaka výkalom chrobákov či vôni análnych žliaz?

Nadšene si kupujete farebné limonády, ktoré už na prvý pohľad aktivujú vaše chuťové bunky, alebo si večer zamaškrtíte na vanilkovom pudingu či želé sladkostiach? Možno ste doteraz nevedeli, čo všetko obsahujú.

Castoreum: Análne žľazy bobra s príchuťou malín

Predstavíte si pod označením “prírodná aróma” vôňu malín alebo pravú vanilku? Asi by vám nenapadlo, že pod týmto nevinným označením sa môže skrývať látka Castoreum, ktorá sa získava zo žliaz bobra, ktoré sú umiestnené pri ritnom otvore. Túto zaujímavú prísadu môžete nájsť v alkoholických nápojoch, žuvačkách, jogurtoch, zmrzlinách, pudingoch aj omáčkach. Aby toho nebolo málo, Castoreum nájdete napríklad aj v parfumoch.
Karmín: Rozdrvenie chrobáky skvele farbí

Ďalšou prísadou vo vašich obľúbených marmeládach, sladkostiach, instantných potravinách a vlastne všetkom, čo má krásnu červenú farbu, je Karmín s označením E120. Farbivo sa získava ako extrakt zo sušených rozdrvených tiel samičiek chrobáka Nopálovce karmínovočerveného, ktoré musia byť navyše oplodnené, aby v sebe mali farbivá čo najviac.

Šelak: Výkaly pre väčší lesk

Siahnete v supermarkete po krásne naleštenom ovocí a milujete lesklé farebné želé cukríky? Potom spoločne s obľúbenou pochutinou jete výlučky hmyzu, ktorý sa volá červec lakový. Výkaly chrobáka označené kódom E904 nájdete nielen na ovocí a v sladkostiach, ale aj v sušenom ovocí, orieškoch a zrnkovej káve. A pretože šelak dodáva naozaj krásny lesk, je prísadou aj v liekoch alebo voskoch na autá.

Propylénglykol: Do jedla i nemrznúcej zmesi

Nájdete ho pod označením E1520 a používa sa ako zahusťovadlo, stabilizátor aj zvláčňujúce látka. Pochutnať si na ňom môžete v popcorne, netučných zmrzlinách, sušienkach, mletom kokose i čokoládach. A pretože chráni pred zamrznutím, používa sa aj do nemrznúcich zmesí alebo zubných pást.
Lanolín: Ovčí olej v žuvačke

Krásne mäkká žuvačka, z ktorej sa vyfukujú nádherné pevné bubliny, to je sen každého malého decka. Lenže prečo je tá žuvačka taká skvelá? Je to vďaka lanolínu s označením E913. Ide o vosk v tuhom stave alebo olej v kvapalnom stave získavaný z ovčej vlny. Lanolín sa oveľa častejšie ako v potravinárstve používa v kozmetike.

Vyzina: Sušené rybie mechúre v zlatom moku

Ak sa smejete nad čítaním etikety niektorého piva či vína, keď vidíte, že môže obsahovať stopy kôrovcov a rýb, potom verte, že to tak naozaj je. V pivovarníctve i vinárstve sa totiž používa zaujímavá prísada s názvom vyzina. Ide o látku, ktorá sa získava zo sušených rybích mechúrov a používa sa na premenu živých kvasiniek do formy gélu. Predtým sa táto “pochutina” používala aj do dezertov a ovocných želé.

Med: Včelie zvratky pre zdravie

Ako sa robí med? Zjednodušene vlastne ide o včelie zvratky zrejúce v plástoch. Včely totiž ukladajú nektár z kvetov vo zvláštne prispôsobenom orgáne, kde k nemu pridávajú vlastné enzýmy a potom túto zmes vyvrhujú.

zdroj: cas.sk

Irán úspešne poslal do vesmíru opicu

29. januára 2013

Irán úspešne poslal do vesmíru živú opicu. Informovala o tom iránska štátna tlačová agentúra IRNA, ktorá to označila za pokrok v raketovom a kozmickom programe krajiny.

Správu sa podľa agentúry AP doposiaľ nepodarilo nezávisle potvrdiť. Podľa dnešných informácií iránskych médií odpálili raketu s opicou na palube do výšky 120 kilometrov; podrobnosti o čase alebo mieste jej odpálenia neuviedli. Informovali však, že sa opica bezpečne vrátila na zem.

Irán predtým oznámil, že v rámci svojho ambiciózneho vesmírneho programu plánuje do kozmu vyslať astronauta. Spojené štáty a ich spojenci sa obávajú, že technológie z iránskeho jadrového programu môžu byť využité na rozvoj rakiet dlhého doletu, ktoré môžu byť vyzbrojené jadrovými hlavicami.

zdroj: aktuality.sk

V marsovskom kráteri zrejme bývalo jazero zo spodnej vody

28. januára 2013

Sonda NASA MRO (Mars Reconnaissance Orbiter) získala ďalšie dôkazy o existencii vlhkého podzemia na červenej planéte. Analýza hornín na dne krátera McLaughlin z orbity ukázala, že vznikli vo vodnom prostredí, konkrétne jazernom.

Oznámil to šesťčlenný tím Josepha Michalského z Natural History Museum v Londýne (Veľká Británia) a z Planetary Science Institute v Tucsone (štát Arizona, USA).

Kráter McLaughlin má priemer 92 kilometrov a hĺbku 2,2 kilometra. Práve táto hĺbka očividne umožnila presakovanie spodnej vody do krátera.

Kráter totiž nemá nijaké veľké prítokové kanály a malé, ktoré vznikli v jeho stenách, končia na úrovni, kam podľa všetkého dosahovala hladina jazera.

Zvrstvené ploché horniny na dne krátera obsahujú uhličitanové a ílové minerály. Tie vznikajú v prítomnosti kvapalnej vody. V tomto prípade v jazere.

„Tieto pozorovania v súhrne poskytujú dosiaľ najlepšie dôkazy, že uhličitany sa utvorili v jazernom prostredí a neboli splavené do krátera zvonku,“ povedal Joseph Michalski.

S kolegami využil aparatúru CRISM (Compact Reconnaissance Imaging Spectrometer, Kompaktný prieskumný zobrazovací spektrometer) na palube MRO.
Táto sonda bola vypustená v roku 2005 a nesie celkove 6 prístrojov. Získala o Marse viac údajov s vysokým rozlíšením ako všetky doterajšie marsovské orbitery (sondy, skúmajúce planétu z obežnej dráhy) dokopy.

Údaje z MRO sú prístupné vedcom z celého sveta, ktorí ich môžu skúmať, analyzovať a výsledky uverejňovať podľa vlastnej úvahy. Takým výskumom bola aj práca Josepha Michalského s kolegami.
„Veľký počet výskumov, ktoré využili údaje z CRISN, preukázal, že horniny takpovediac exhumované z podzemných vrstiev dopadmi meteoritov, planétiek a jadier komét boli počas skorej histórie Marsu zmenené, pravdepodobne hydrotermálnymi tekutinami. Tie mohli opakovane prerážať na povrch v hlbokých panvách, akou je aj kráter McLaughlin, a prípadne vyniesť na povrch stopy obývateľnosti podpovrchových vrstiev Marsu,“ konštatoval.

Kráter Mclaughlin sa nachádza na spodnom konci regionálneho svahu, ktorý sa tiahne stovky kilometrov na západnej strane marsovskej oblasti Arabia Terra. Jazerá napájané spodnou vodou by sa mali vyskytovať práve v tomto type teréne. Tak ako na Zemi.

„Táto nová správa spolu s ďalšími pokračuje v odhaľovaní zložitejšieho Marsu, než ako sme ho predtým posudzovali. Prinajmenšom u niektorých jeho oblastí je pravdepodobnejšie, že sa v nich nájdu znaky dávneho života,“ povedal Richard Zurek, ktorý vedie projekt MRO v NASA Jet Propulsion Laboratory v Pasadene (štát Kalifornia, USA).

Joseph Michalski s kolegami uverejnil tieto poznatky predbežne online v časopise Nature Geoscience.

zdroj: aktuality.sk

Pandora z Avataru môže byť skutočnosťou

28. januára 2013

Vznik života podľa všetkého nevyžaduje planétu. Zrodiť sa môže aj na mesiaci planéty. Podobnom, ako bola Pandora vo veľkofilme Avatar.

Konštatovali to René Heller z Leibniz-Institut für Astrophysik Potsdam (Nemecko) a Rory Barnes z University of Washington v Seattle (USA).

V súčasnosti je potvrdená existencia približne 850 mimoslnečných planét (exoplanét). Ďalších vyše 2000 takzvaných kandidátskych čaká na potvrdenie.

Väčšinu z nich predstavujú plynné obry ako náš Jupiter a Saturn. Len málo exoplanét má tuhý povrch a obieha materskú hviezdu v takzvanej obývateľnej zóne. To znamená, v takom rozpätí vzdialeností od nej, že tam nie je ani prihorúco, ani prichladno na to, aby na povrchu planéty existovala kvapalná voda a vládli celkove mierne podmienky.

René Heller a Rory Barnes si položili otázku, či by obrie exoplanéty mohli mať obývateľné exomesiace. Zatiaľ sa nepodarilo objaviť ani jeden, no ich existenciu nič nevylučuje.

Prostredie na exomesiacoch však komplikujú viaceré faktory. Po prvé, klíma. Mesiace totiž typicky mávajú jednu stranu trvale privrátenu k materskej planéte, v dôsledku synchronizácie ich obehu a rotácie účinkom gravitačných prílivových síl.

Mesiac okrem toho majú dva zdroje svetla – materskú planétu a materskú hviezdu tejto planéty. Z toho vyplývajúce časté zatmenia, predovšetkým materskej hviezdy, môžu výrazne ovplyvniť ich klímu.

„Pozorovateľ na povrchu takého exomesiaca by vnímal deň a noc celkom odlišným spôsobom, než ako to robíme my na Zemi. Zatmenia hviezdy by napríklad mohli viesť k náhlej úplnej tme na poludnie,“ povedal René Heller.

Ďalším faktorom je zohrievanie spomenutými gravitačnými prílivovými silami. Čím bližšie by exomesiac obiehal materskú planétu, tým by bolo výraznejšie. Na príliš blízkych exomesiacoch by sa mohol rozvinúť prudký skleníkový efekt, ktorý by viedol k tomu, že by sa z povrchu exomesiaca vyparila všetka voda, takže by sa stal neobývateľným.

René Heller a Rory Barnes vypočítali v tomto kontexte minimálnu ešte bezpečnú vzdialenosť, ktorú nazvali okraj obývateľnosti (habitability edge). Tento pojem astronómom v budúcnosti umožní, aby priamočiaro zhodnotili obývateľnosť mimoslnečných mesiacov.

„Aj exomesiace majú obývateľnú zónu. Ibaže sa trochu líši od známej obývateľnej zóny exoplanét,“ povedal Rory Barnes.

Pribúdajúce údaje získavané kozmickým observatóriom NASA Kepler a presnosť jeho prístrojov, umožňujúcich zmerať aj veľmi malé výkyvy jasnosti materských hviezd, už teraz v princípe umožňujú objav exomesiaca. Vlani sa preto rozbehol prvý taký pozorovací program nazvaný Hunt for Exomoons with Kepler (lov na exomesiace s Keplerom).

Pandora z Avataru obiehala obriu plynnú planétu Polyfémus v sústave hviezdy alfa Centauti (Kentaura), čo je vlastne dvojhviezda tvorená hviezdami A a B (prvá sa viac podobá Slnku, druhá menej), okolo ktorej obieha ešte tretia hviezda, chladný červený trpaslík, Proxima Centauri, najbližšia hviezda k Slnku. Nedávno sa zistilo, že alfa Centauri B skutočne má planétu, veľkú približne ako Zem. Je to najbližšia exoplanéta. Dobieha realita fikciu?

zdroj: aktuality.sk

Vedci zmerali cez DNA aktuálny vek a dĺžku života vtákov

28. januára 2013

Biologický vek a očakávanú dĺžku života možno určiť zmeraním dĺžky telomér, akýchsi čiapočiek na chromozómoch. Prinajmenšom v prípade malého spevavca, obývajúceho izolovanú súčasť Seychelských ostrovov. Oznámil to päťčlenný medzinárodný tím David Richardsona z University of East Anglia v Norwichi (Veľká Británia). Okrem jeho krajanov v ňom boli holandskí vedci.

Dvadsaťročný výskum, prvý svojho druhu, sa týkal trsteniarikov seychelských (Acrocephalus sechellensis). Konkrétne 320-člennej populácie tohto spevavca na jednom z menších ostrovov Seychelov, ostrove Cousin. Vedci vtákom dvakrát ročne odoberali krv a analyzovali DNA.

Odhalil, že trsteniariky sa ostro líšia tempom skracovania telomér s vekom. Kratšie teloméry znamenajú v každom veku vyššie riziko smrti. Dĺžka telomér je lepší ukazovateľ očakávanej dĺžky budúceho života ako aktuálny vek. Preto je aj dobrý ukazovateľ biologického veku. Teloméry sú ochranné kryty na koncoch chromozómov, brániace poškodeniu génov v týchto oblastiach. Tak ako plastové koncové kryty šnúrok do topánok bránia ich rozstrapkaniu.

„Teloméry sa však postupom času rozpadajú a skracujú. Keď to dosiahne kritickú minimálnu dĺžku, príslušné bunky prestanú fungovať. Tento mechanizmus sa vyvinul preto, aby zabránil nekontrolovanému množeniu buniek – aby sa z nich nestali rakovinové. Daňou za to je však hromadenie týchto takpovediac zombie buniek v našich orgánoch, čo vedie k ich degenerácii čiže starnutiu, a to má za následok zdravotné problémy a napokon smrť. Teloméry nás chránia pred rakovinou, no kvôli nim starneme,“ vysvetlil David Richardson.

„Chceli sme sa dozvedieť, čo sa v tomto ohľade deje počas celého života. Trsteniariky seychelské sú ideálny výskumný subjekt. Príroda ich obmedzila na izolovaný tropický ostrov, kde nežijú nijaké predátory, takže sme jedince mohli sledovať počas celého života, až do staroby. Skúmali sme, či dĺžka telomér v hocakom veku predpovedá blízku smrť. Zistili sme, že krátke a rýchlo sa skracujúce teloméry boli dobrý ukazovateľ, že príslušný vták približne do jedného roka uhynie. A tiež to, že jedince s dlhšími telomérami sa celkove dožívali vyššieho veku,“ povedal.

Dosiaľ sa zvyčajne predpokladalo, že skracovanie telomér jedincov prebieha stálym tempom a že dĺžka telomér zrejme funguje ako vnútorné hodiny, merajúce chronologický vek organizmov v prírodnom prostredí.

„No hoci sa teloméry naozaj skracujú s chronologickým vekom, tempo je rôzne u jedincov rovnakého veku. Jedince totiž zažívajú odlišné rozsahy biologického stresu v dôsledku životných výziev a namáhavých činností. Dĺžka telomér môže poslúžiť ako miera množstva škôd, ktoré takto príslušný jedinec utrpel počas života. Spozorovali sme, že dĺžka telomér je lepší ukazovateľ očakávanej dĺžky života ako chronologický vek. Zmeraním dĺžky telomér tak môžeme určiť biologický vek jedinca – a koľko života sa mu už minulo,“ doplnil.

Ide o dôležité terénne potvrdenie predstáv, ktoré sa zatiaľ skúmali iba laboratórne. Podobný výskum u ľudí je zatiaľ nereálny. Jednak ľudia žijú oveľa dlhšie, jednak v prípade ich ochorenia zasahuje medicína.

„Zistili sme, že teloméry súvisia s telesnou kondíciou a odrážajú históriu oxidačného stresu, ktorý sa vyskytol počas života jedinca. Čím ste zdravší, alebo ste boli zdravší, tým máte lepšie teloméry. Ťažko však povedať, či je to dôsledok zdravia, alebo jeho príčina. Na teloméry útočia oxidanty. Fajčenie, konzumácia nezdravých potravín, mimoriadny fyzický alebo mentálny stres, to všetko skracuje teloméry,“ uzavrel David Richardson.

Jeho tím uverejnil tieto poznatky v časopise Molecular Ecology.

zdroj: aktuality.sk

Vŕbam pre biopalivá prospieva vietor

28. januára 2013

 

Vŕbové stromy pestované ako zdroj celulózovej biomasy pre výrobu biopalív sú až pätkrát produktívnejšie, ak rastú uhlopriečne. V porovnaní s vŕbami, ktoré prirodzene rastú priamo dohora. Oznámili to Nicholas Brereton a Michael Ray z Imperial College v Londýne (Veľká Británia) s kolegami.

Tento jav sa pozoroval už v minulosti vo voľnej prírode, ako aj na plantážach pre produkciu biomasy. Príčina však zostávala neznáma. Spomenutý tím teraz identifikoval genetický znak, aktivovaný u niektorých vŕb, keď vnímajú, že rastú došikma.

Napríklad vtedy, keď ich tomu núti častý vietor z toho istého smeru. Výsledkom je prebytok spevňujúcich cukrových molekúl v kmeňoch vŕb, ktoré sa usilujú strom narovnať. Práve tieto vysokoenergetické cukry sa fermentujú na biopalivá. Pestovanie vŕb pre výrobu biopalív je vo Veľkej Británii dosť rozšírené. Produkty sa využívajú v motorových vozidlách, vykurovacích systémoch aj v priemysle.

Každý nárast efektívnosti tejto činnosti má preto veľký ekonomický význam. Členovia tímu sa domnievajú, že cielené šľachtenie vŕb s ohľadom na predmetný genetický znak by mohlo byť veľmi prínosné. V konečnom dôsledku aj environmentálne.

„Istý čas už vieme, že stresy zo životného prostredia môžu spôsobiť, že stromom sa vyvinie mierne obmenené drevo a že z takého dreva sa môžu ľahšie uvoľňovať cukry. Náš výskum tu znamená dôležitý prielom, lebo ukázal, že za týmito rozdielmi je prirodzená genetická premenlivosť. Celkom dobre by to mohol byť kľúč k odomknutiu budúcnosti pre trvalo udržateľnú bioenergiu z vŕb,“ povedal Nicholas Brereton.

Základom bol pokus v kontrolovaných laboratórnych podmienkach na streche v centrálnom Londýne, presnejšie v južnej časti štvrte Kensington. Členovia tímu pestovali časť vŕb pod uhlom 45 stupňov.

Následne hľadali genetické rozdiely medzi týmito stromami a stromami, ktoré nechali rásť prirodzene priamo nahor. To isté následne hľadali aj u vŕb, rastúcich vo voľnej prírode na jednom z Orknejských ostrovov pri severnom pobreží Škótska.

Pravidelne sa tam vyskytujú také silné vetry, že stromy sú prakticky nepretržite výrazne zohnuté. Potvrdili, že tamojšie vŕby dokážu vylúčiť do svojho dreva až päťnásobok cukrov ako totožné stromy pestované v chránenejších podmienkach výskumnej stanice na juhu Veľkej Británie. Vŕby (rod Salix) sa tradične pestujú pre nábytkárske, košíkárske a liečebné účely.

Dnes už aj plantážne ako zdroj celulózovej biomasy pre výrobu biopalív. Voči väčšine cereálnych plodín vyžadujú iba necelú desatinu hnojiva a výhonky po „žatve“ rýchlo dorastajú. Podľa ochranárov tiež vŕbové plantáže priťahujú pestrú paletu živočíchov, čím zvyšujú miestnu biodiverzitu. Členovia tímu uverejnili tieto poznatky v časopise Biotechnology for Biofuels.

zdroj: aktuality.sk

 

Sci-fi teória potvrdená! Ťažný lúč z Hviezdnych vojen a Star Treku existuje!

28. januára 2013

Brnenským vedcom sa podarilo potvrdiť, že ťažný lúč známy napríklad zo sci-fi filmov Hviezdne vojny či Star Trek funguje! Svoj objav zverejnili v prestížnom časopise Nature photonics.

Ťažný lúč (tractor beam) sa vo vedecko-fantastickej literatúre objavuje už od 20. rokov a známy je každému, kto niekedy videl akýkoľvek sci-fi film – stačí si predstaviť loď Enterprise, ako lúčom svetla do svojich útrob doslova nasaje objekty či osoby.

Až doteraz išlo o sci-fi, hoci teoreticky veda tento princíp pripúšťala. Vedci z brnenského Ústavu prístrojovej techniky AV ČR ho realizovali experimentálne a prestížny časopis Nature photonics o tomto ich experimente práve vydal článok. „Zatiaľ čo princíp, keď laserové svetlo pred sebou tlačí objekty, je dobre známy a už vo vesmíre testovaný predovšetkým ako lacný pohon slnečných plachetníc, my sme v mikrosvete dokázali opačný princíp. Teda, že laserový zväzok, ktorý má nemennú intenzitu v osi šírenia, dokáže pohybovať časticami i proti smeru šírenia svetla, doslova tieto častice priťahuje k zdroju svetla,“ vysvetľuje prof. Pavel Zemánek, ktorý v Ústave prístrojovej techniky stál na čele výskumného týmu.

Tým však úspech jeho tímu nekončí – experiment tiež potvrdil, že prúd fotónov v laserovom svetle dokáže objekty nielen priťahovať, ale tiež samovoľne triediť a organizovať. „Ukázali sme, že týmto systémom možno objekty rôznej veľkosti triediť a že sa tieto objekty vo svetle spontánne usporiadajú a vytvoria takzvanú opticky viazanú hmotu. Častice takejto hmoty na seba vzájomne silovo pôsobia kombinovaným účinkom rozptýleného a dopadajúceho svetla a vytvárajú štruktúry rôznych tvarov. Okrem retiazok z častíc môžu vzniknúť rôzne rovinné či priestorové útvary. My sme navyše ukázali, že tieto štruktúry sa dajú do samovoľného pohybu obráteným smerom, než sa pohybujú jednotlivé častice, z ktorých sú zložené,“ dodáva prof. Pavel Zemánek. Týmto spôsobom sa dajú rozpohybovať objekty o veľkostiach jednotiek mikrometrov, teda vrátane živých mikroorganizmov, voľných buniek či ich zhlukov.

Výsledky experimentu tak nepotešili iba fanúšikov sci-fi, ale hlavne vedcov. Praktické využitie v blízkej budúcnosti sa rysuje najmä v biológii a medicíne napríklad k triedeniu rôznych druhov baktérií alebo buniek priamo v optickom mikroskope. Vzdialenejšou víziou sú napr. mikroroboti, ktorí sa sami poskladajú zapnutím svetla a sami sa prepravia na miesto určenia.

zdroj: aktuality.sk

Neurón sa môže zmeniť na iný neurón!

28. januára 2013

Nový výskum prevrátil hore nohami jednu zo základných poučiek neurobiológie. Preukázal, že priamo v živom mozgu možno jeden typ už diferencovaného čiže špecializovaného neurónu premeniť na iný. Oznámili to Caroline Rouauxová, ktorá aktuálne pôsobí v Laboratoire de Signalisations Moléculaires et Neurodégénérescence pri Institut National de la Santé et de la Recherche Médicale (INSERM) v Štrasburgu (Francúzsko), a jej laboratórna vedúca Paola Arlottaová zo Stem Cell Institute pri Harvard University v Cambridge (štát Massachusetts, USA).

„Tento objav nám hovorí, že mozog nemusí byť taký nezmeniteľný, ako sa vždy myslelo, lebo prinajmenšom počas istého skorého časového okna možno preprogramovať jednu triedu neurónov na inú,“ povedala Paola Arlottaová.

Všeobecnú možnosť preprogramovania diferencovaných buniek v tele sa podarilo preukázať už pred piatimi rokmi. Konkrétne išlo o preprogramovanie exokrínnych buniek pankreasu na beta bunky, produkujúce inzulín. Spomenuté dve bádateľky teraz doložili, že sa takto môžu premeniť aj neuróny. Konkrétne callosálne projekčné neuróny, ktoré spájajú mozgové hemisféry, na neuróny, ktoré pripomínajú kortikospinálne motorické neuróny, čo je jeden z dvoch typov neurónov, ktoré ničí amyotropná laterálna skleróza (ALS), spôsobujúca úplné ochrnutie.

(Práve touto chorobou trpí slávny britský teoretický fyzik Stephen Hawking.) Preprogramovanie docielili pomocou takzvaného prepisového faktora Fezf2, ktorý zohráva hlavnú úlohu pri vývoji kortikospinálnych neurónov embrya.

Podstatné je však to, že preprogramovanie uskutočnili v mozgoch živých myší, nie v laboratórnych kultúrach buniek. Možné obmedzenie využitia objavu vyplýva z faktu, že išlo o ešte mladé myši. Zatiaľ nevedno, či to funguje pri starších – a najmä ľuďoch. Ak áno, znamenalo by to obrovský prínos pre liečbu neurodegeneratívnych chorôb.

„Neurodegeneratívne choroby typicky postihujú špecifickú populáciu neurónov, mnohé iné nechávajú nedotknuté. Pri ALS napríklad – spomedzi mnohých typov neurónov v nervovej sústave – selektívne odumierajú kortikospinálne motorické neuróny v mozgu a motorické neuróny v mieche. Čo keby sme mohli vziať neuróny, ktoré ušetrila tá či oná choroba a priamo ich premenili na neuróny, ktoré pri nej odumierajú? Pri ALS by dokonca stačilo vytvoriť len malé percento kortikospinálnych motorických neurónov, aby sa obnovili základné pohybové funkcie,“ vysvetlila Paola Arlottaová.

Hoci sa výskum v jej laboratóriu zameriava na mozgovú kôru, nové výsledky podľa nej otvárajú dvere k preprogramovávaniu v iných oblastiach centrálnej nervovej sústavy. Caroline Rouauxová a Paola Arlottaová uverejnili tieto poznatky predbežne online v časopise Nature Cell Biology.

Pozitívne myslenie je základom úspechu

28. januára 2013

Zamyslel sa niekedy niekto nad tým že odkiaľ pochádza všetko zlo? Sledujeme televíziu, rôzne články v časopisoch, na internete a všade len čítame že kto koho zabil, znásilnil, ako politici rozkrádajú tento štát a neriešia problémy občanov a samé negatívne správy, ktoré človek počúva jedným uchom dnu a druhým von. Ale kde je to pozitívne čo je okolo nás? Určite sa vo svete dejú aj pozitívne veci. Ale nedávajú ich do televízie. Možno že dávajú, ale je im venovaný minimálny priestor.

Pozitívne myslenie je výraz ktorý sa u nás pomaly ale iste udomácnil. Čas od času si na to niekto spomenie. Človek sám o sebe ak bude myslieť pozitívne, tak má reálnu šancu že k sebe niečo skutočne pritiahne jednoznačne aj štastie, lásku a priateľov. Ak bude neustále myslieť len na to negatívne, tak tie negatívne myšlienky budú v ňom prevažovať. V dnešnej dobe nestačí len povedať budem pozitívne myslieť. Treba preto spraviť veľmi veľa dlhých krokov k tomu aby sme dokázali byť tým človekom čo bude rozdávať pozitívnu energiu.

Povedzme si úprimne pravdu a na rovinu. Kto skutočne rozumie pozitívnemu mysleniu? Jednoznačne môžem povedať že malá skupina ľudí. Človek je sám o sebe jedinečný a musí sa naučiť pracovať z mysľou a najme s tým ako spracováva dané informácie.. Pozitívne myslieť nie je ťažké, len záleží na ľudoch, ako s tým myslením budú pracovať.

Ak budú mať kladný náboj v sebe, tak dokážu omnoho viac ako ten človek čo nemyslí pozitívne. Prečo myslieť pozitívne? Lebo človek čo myslí pozitívne tak do svojho života dokáže pritiahnúť viac pozitívneho. Ak človek bude myslieť negatívne, tak pritiahne viac negatívneho. Celkovo si myslím, že pozitívne myslenie je prvým krokom v skutočnému úspechu.

Teraz začnem od seba ako to vnímam. Všetko som vnímal vo svojom živote tak, že som sa sústredil na mnohé veci, ale nie na to čo je v skutočnosti podstatné. Nálada prevažovala na hranici pozitív alebo negatív. Ale potom neskôr prišiel zlom, keď som si vnútorne povedal že začnem tento rok určitou sebapremenou a zmenou myšlienok. K tomu mi najviac dopomohol človek ktorého poznám 6 rokov. Začal som tým že začnem pozitívne myslieť a potom som to skutočne premenil do reálnych kontúr.

Začal som si viac veriť a postupne to dávať medzi ľudí. Pochopil som že ak človek verí v sám seba, tak dokáže neskutočne veľa dosiahnúť. Len sa musí snažiť a neopúšťať sa. Ale nestačí to iba povedať slovami, ale musí začať hneď konať. Nestačí len aby sa mal človek rád vo svojom vnútri, ale je dôležité aby zmenil svoj pohľad na svet. Vlastne je to aj môj skutočný cieľ.

Bedákaním a fňukaním človek nikdy nič nedosiahne. Život nie je trápenie. Trápenie si sposôbujeme sami tým ako sa správame nielen k sebe ale aj k iným. Preto treba sa naučiť vstať zo zeme a ísť ďalej. Treba žiť pre každý okamih a myslieť len na to dobré čo je v nás. Viem že každá sekunda ktorú mám skutočne využiť, tak ju treba využiť nejako prospešne. Život je dar a treba ho tak brať. Veľa vecí mi skutočne otvorilo oči a začal som sa na nich pozerať lepšie.

Určite by som chcel povedať že každý človek by si mal vážiť chvíľu s tými ktorých má skutočne rád. Treba rozlišovať čo je dobré a čo je zlé. Myslieť len na tie príjemné okamihy čo sme prežili, alebo okamihy ktoré ešte môžeme zažiť a hlavne sa tešiť zo všetkého čo nám dáva život. Nad všetkým treba zdvihnúť hlavu a povedať si idem ďalej. Samozrejme treba myslieť na tie pozitívne veci čo prídu a užívať každú sekundu ktorú máme lebo nevieme kedy bude poslednou.

Pre mňa pozitívne myslenie znamená veľa. Najme keď poznám niektorých ľudí ktorý to so mnou zdieľajú po prípade ja s nimi. Som si povedal že ak mám niečo zmeniť, tak musím začať od svojho myslenia a potom tým samozrejme zmením aj svoj život. Som autista a vnímam svet rôznymi farbami, ale som rád za svoj život. Že žijem, chodím, rozprávam a kopec iných vecí, iný sa majú horšie. Preto som rád, že som taký aký som.

Na záver by som chcel dodať. Ľudia usmievajte sa, smejte sa a hlavvne buďte štastný. Lebo štastie je vzácna vec a to si treba vážiť tak ako aj lásku. Každý by sa mal naučiť mať rád sám seba a až potom sa naučiť mať rád iných ľudí. Treba veriť v lepšie začiatky, aj keď to nie je vždy ľahké, ale človek keď chce, tak sa všetko podarí. A ten kto verí, ten má reálnu šancu zapadnúť do spoločnosti. Treba žiť pre každý okamih a pre každý moment čo máme. Nikdy sa netreba vzdávať svojich snov, myšlienok a toho čo vo svojom vnútri cítime. Treba žiť tu a teraz.