Zem

Svet v ktorom skutočne žijem,

niekedy mu vôbec nerozumiem,

je toľko slov ktoré by som vyjadril,

slová ktoré som si v srdci strážil,

náš svet v ňom je príliš málo pokoja,

každý sa v ňom medzi sebou len háda,

neexistujú kompromisy na ktorých to kedysi stálo,

nerozumiem že čo sa to s ľuďmi stalo,

prázdne ulice kde už nie sú deti,

zmizla doba keď sa deti von tešili,

na svete prevládajú úplne iné hodnoty,

cítim že som vo svete plnom pretvárky,

niekedy sa bojím že mi niekto ublíži,

že v tomto svete sú len klauni z maskami,

pokrytectvo a mamon sa stávajú súčasťou života,

ale ešte viac do ľudských duší prichádza zloba,

tolerancia ktorou sa ľudia oháňajú neexistuje,

keď je niekto iný tak to každý človek iba odsudzuje,

desí ma takýto svet kde láskavosť je neznámy pojem,

kde slušné správanie voči ženám sa pletie s flirtom,

zem je také krásne miesto len si ju ničíme,

zdroje ktoré sú v nej si nie vždy vážime,

niekto nám často musí povedať pravdu,

že je stále možnosť ako zachrániť našu planétu,

rieši sa len rôzne kauzy a nepodstatné problémy,

zabúda sa riešiť že ľudia sú na pokraji chudoby,

zabúda sa na to že kvôli zlému systému,

nejeden človek kvôli existenčným problém spácha samovraždu,

riešia sa veci ktoré odvracajú pozornosť od reálnych problémov,

spoločnosť rieši množstvo rôznych blbostí a nezmyslov,

treba riešiť to ako všetci budeme žiť na tejto zemi pokope,

musíme nájsť spôsob ako robiť veci v živote lepšie,

aj malé kroky dokážu prispieť k niečomu dobrému,

neprestávajme veriť a dúfať len v tú pozitívnu zmenu,

ak v skutočnosti dokážeme zmeniť prístup k svojej vlastnej zemi,

tak neskôr budeme cítiť že sme konali a niečo pre ňu urobili.

 

 

Pravda o depresívnych textoch

Nikdy som túto tému s nikým otvorene neprebral, ale je správny čas aby som sa s tým zdôveril. Uvedomujem že moje texty často môžu v živote reálne ovplyvniť. Uvedomujem si že veľká časť textov možno nie je úplne pozitívna, ale viem že sa v živote nechcem na nič hrať. Pravda je taká že smútok tu bude vždy a ovplyvní všetko v našom živote. Viem že keď niečo v živote napíšem tak sa snažím vychádzať z reálneho života ktorý nie je vždy príjemný. Mnoho ľudí aj keď sa navonok môžu cítiť šťastne, tak v skutočnosti môžu prežívať niečo iné a emotívnejšie. Viem aké je keď človek má depresiu a keď má pocit že ho nemá nikto rád. Všetci máme svoje vlastné problémy ktoré nás skutočne trápia, ale navonok sa snažíme aby bolo všetko v poriadku.

Uvedomujem si že depresia množstvo ľudí ktorých som mal rád zabila. Lebo množstvo ľudí pravdepodobne už nevideli zmysel v tom svojom živote ktorý bol krásny. Depresia zabila aj skvelého Chestera, ktorý s tým bojoval od malého chlapca. Všetci bojujeme voči veciam ktorých sa v skutočnosti bojíme a máme tých svojich vlastných démonov. Vieme že niektoré veci v živote jednoducho nedokážeme ovládať aj keby sme veľmi chceli. Ľudia čo píšu o depresii nám aspoň dokážu ukázať ako sa s ňou dokázali vyrovnať. Každý z nás pravdepodobne sníva o nesmrteľnosti a o viere že naša duša nikde neodíde.

V hudbe často je množstvo depresívnych textoch, ale v skutočnosti tie texty potrebujeme. Potrebujeme zistiť ako sa s toho ľudia čo mali depresiu dostali. Možno ľudí prekvapím tým čo napíšem, ale v skutočnosti sa tie depresívne texty píšu ľahšie. Človek keď má napísať niečo pozitívne tak zisťuje že ako veľmi ťažké to je. Ale na druhej strane si uvedomujem že keby sa hrám na niekoho kým nie som, tak by som možno nebol uvedomelým. Človek aj keď je šťastným a má harmonické vzťahy s ľuďmi, tak napriek tomu môže napísať niečo depresívne. Lebo navonok je všetko perfektné, ale vo vnútri vieme že niečo nemusí byť v poriadku. Nemusíme mať masky na tvári aby sme si uvedomili že musíme byť ľuďmi. Musíme vo svojom živote akceptovať každú jednu emóciu ktorá nám do života skutočne vstúpi.

Akceptujme že ako sa nám dejú pekné veci, tak sa nám dejú aj tie smutné veci. Všetci v živote niekoho stratíme koho sme mal radi a kto stál pri nás. Povedzme si v skutočnosti pravdu že naša duša bude pravdepodobne bude blúdiť kým nájde vnútorný pokoj. Ale verím že náš duch sa bude na ľudí pozerať zhora a bude na nich dávať pozor. Často sa zdá že ľudia necítia smútok a že niekedy necítia tú najdôležitejšiu ľudskú emóciu. Mňa tiež dakedy dokážu určité veci rozplakať, dokáže ma dojať silná pesnička kde je nejaký odkaz. Často keď počúvam hudbu, tak jednotlivé texty dokážem napísať a ten svoj strach premôžem. Keď je ticho, tak nedokážem napísať ani riadok a uvedomím že aký je to veľký rozdiel.

Ja keď niečo napíšem čo je vo veľkej miery depresívne, tak sa snažím si pripomenúť minulý čas. Pripomenúť si že aké to bolo a ako som to musel skutočne zvládnuť. Keď sa aj cítim šťastný a veci fungujú tak ako majú, niekedy cítim aj depresiu a úzkosť. Tá úzkosť viem že dokáže ovplyvňovať množstvo vecí v reálnom živote. Niekedy cítim smútok najme vtedy keď cítim že sa ľudia hádajú a robia si zle. Lebo tá ľudská emócia je o niečo silnejšia než sa môže dať. Mnoho ľudí ani nevie že množstvo mojich textov obsahuje odkazy, ktoré odkazujú aj na veci ktoré neboli vždy dobré. Niekedy si prajem aby ľudia odpustili že niektoré veci vo svojom živote cítim, ale bez toho by som bol jednoducho necítil dané emócie. Potrebujem mať emócie ktoré budú vyvážené a nedokážem byť len v jednej jedinej nálade.

Áno priznávam že píšem aj depresívne texty napriek tomu že to nijako nenaznačím. Len viem že sa nechcem na nič hrať a chcem byť voči ľudom dostatočne úprimný. Pravdepodobne mi písanie pomáha sa s určitých vecí v živote nejako dostať a nechcem aby si to čo napíšem ľudia brali k srdcu. Chcem aby pochopili že niekedy takéto stavy môže mať skutočne každý jeden človek. Každý človek v živote si niečím prechádza a treba nájsť spôsob ako mu pomôcť. Lebo depresia je tiež súčasťou nášho duševného zdravia a je dôležité sa mať dni ktoré budú pre nás pekné. Niekedy cítim že sa potrebujem ospravedlniť za to že množstvo textov čo sú napísané, tak sú depresívne. Ja by som vo svojom živote rád písal viac pozitívnych textov, ale v skutočnosti to ide ťažko. Lebo v skutočnosti tie pozitívne veci nám stačí keď si ich uchováme vo svojom srdci.

Ľudia čo tento článok dočítali do konca, tak ma pochopia a zistia ako to cítim. Ale nechcem sa na nič hrať a ani nič predstierať, lebo každý z nás to tak skutočne cíti. Ale chcem povedať že napriek tomu že jadro mojich textov je depresívne, tak to vždy zakončím nejakým pozitívnym posolstvom. Zakončujem to tak preto, lebo verím že existuje na ceste našim životom nádej a tá nám dáva silu. Verím v to že na ceste životom existujú ľudia čo budú pri nás stáť a podajú nám pomocnú ruku. Ale viem jedno že sa snažím byť silným aj keď to nie je vždy jednoduché ako sa môže zdať. Ale zvládnem to, lebo vo svojom vnútri sa dokážem zaťať a ísť ďalej. Viem že všetko čo ma ťažilo tak dokážem zahodiť za hlavu. Jediné čo dokážem sľúbiť ľudom okolo seba tak to že sa nikdy nebudem na nič hrať a budem reálny.

 

Večnosť

Občas všetci túžime nájsť v živote určitý vrchol vďaka ktorému budeme vedieť že sme dosiahli všetko čo sme chceli. Uvedomujem si že v myšlienkach by som rád bol niekde inde, ale viem že jedine čo môžem robiť je kráčať. Kráčať tým životom tak aby som si to nemusel nikdy vyčítať, aby som v tomto krásnom svete našiel tú správnu cestu. Viem že moje vedomie mi ukazuje že musím využiť každú šancu ktorú v skutočnosti mám. Kým odídem do samotnej večnosti a kým naplním svoju vlastnú misiu. Žijem ako najlepšie viem a snažím sa od určitých vecí dištancovať. Nezaoberať sa niečím s čím nedokážem spraviť absolútne nič a viem že je to mimo moju kontrolu. Ak niečo ovplyvním tak je to môj vlastný postoj ktorý ma posunie ďalej.

Musím spraviť ešte veľa vecí kým vo svojom živote skutočne odídem s tohto sveta. Ani neviem že čo konkrétne spraviť, ale nechávam sa viesť svojim vlastným srdcom a rozumom. Pravdepodobne nepoznám vzorec na moje vlastné šťastie, ale viem že pokiaľ žijem tak sa táto hra vôbec neskončila. Viem že v dnešnej spoločnosti byť iným znamená v niektorých situáciach zostať osamotený. Niekedy by som si prial aby som dokázal žiť večne a aby som nemusel s tohto sveta odísť. Ale viem že toho sa pravdepodobne bojím a že ten koniec môže prísť kedykoľvek. Niekedy by bolo najlepšie sa teleportovať niekam preč, ale viem že sa to jednoducho nedá.

Viem že vo svojom vlastnom živote si tvorím realitu kde je všetko čo ma ovplyvňuje. Uvedomujem si že nie vždy budem vychádzať s každým človekom a to nebude zo žiadnej pasie. Lebo ten život mi jednoducho ukáže že s kým sa skutočne priateliť a od koho mám odísť. Viem že žijem tu pre dvoch ľudí a keby tu nie sú, tam sa rozhodnem do neba ísť aj ja. Lebo viem že môj život sa už nebude mať ako rozvíjať, lebo nechcem byť sám. Lebo keby tu zostanem úplne sám, tak by bol koniec všetkého a aj ten život nemal zmysel. Keby mám možnosť zmeniť niečo vďaka čomu by žila moja blízka rodina navždy, tak by všetko fungovalo. Ale viem že na tomto svete sme tu všetci len na určitý čas ktorého máme málo. Viem že možno ani ja toho času nemusím mať veľa a kedykoľvek sa môže niečo stať.

Ak sa má raz v živote niečo skončiť, tak sa to jednoducho skončí a nezabránim tomu. Chcel by som aby moje myšlienky boli večné a aby ľudom niečo skutočne dali. Viem že možno nebude mať vo všetkom pravdu a ľudia budú mať právo so mnou nesúhlasiť. Svojimi myšlienkami pravdepodobne nedokážem osloviť masy aj keby som chcel. Chcel by som veľa vecí, ale niekedy v živote stačí aj tak málo vecí čo ma spravia šťastným. Raz príde čas kedy moja duša úplne stíchne a vzlietne k samotnému nebu. Ak raz zo sveta odídem, tak chcem aby to čo najmenej nebolelo. Ale pokiaľ žijem tak sa snažím urobiť radosť každému ako sa najlepšie dá kým je to možné. Chcem odovzdať ľudom svoje posolstvo ktoré im pomôže a ktoré tu bude aj pre novú generáciu.

Vo svojom živote mám množstvo strachov, ale ten jediný čo mám je že tu raz nebudem. Že nebudem môcť nijako prispieť k tomu aby tento svet bol nejako lepší. Jediné čo ma mrzí že nedokážem ovplyvniť aby som žil večne a že moje telo raz ochabne. Čím som starší tým si uvedomujem že budem postupne slabnúť. Budem starnúť a pribudnú šedivé vlasy ktoré mi budú neskôr padať. Jediná spravodlivosť ktorá v našom živote existuje je že všetci sme tu na istý čas. Počítam s tým že kedykoľvek si nedám pozor a niečo sa mi stane, lebo život nám odpočítava ten čas čo sme tu. Viem že na tejto planéte tu nikto z nás neostane a náš popol raz odfúkne vietor. Nádej dáva silu žiť v tomto svete kde to nie je vôbec ľahké.

Som vďačný že som súčasťou tohto sveta a že sa našli ľudia čo ma majú skutočne radi. Že stoja pri mne vždy keď som to potreboval napriek tomu že som sa niekedy cítil sám. Veľmi ma mrzí že som mnohým ľudom okolo seba spôsobil starosti a sklamal som ich. Mrzí ma veľmi že ma niektorí ľudia prestali mať radi a že to so mnou vzdali ten boj. Viem že si možno nenájdem ženu svojho života len preto že som nejako iný a že by so mnou možno mala len trápenie. Ale verím že raz príde niekto kto pochopí moje poslanie vďaka ktorému skutočne žijem. Verím že sa nájdu ľudia čo mi odpustia moje chyby ktoré som urobil. Chcem raz odísť s tohto sveta a vedieť že mi bolo skutočne odpustené a že všetka tá ťažoba zo života raz zmizne.

Vždy budem mať na niektoré udalosti spomienky čo budú v mojom srdci navždy. Dodnes som vďačný za zážitky čo som zažil a viem že môj život je skutočne naplnený láskou a radosťou. Som vo svojom živote pripravený na všetko a aj na to aby som svoje posolstvo odovzdali iným ľudom čo prídu po mne. Chcem aby ma raz nasledovali a tvorili texty s výpovednou hodnotou vďaka ktorým niečo tým ľudom skutočne dajú. Budem na nich dávať pozor zhora a budem vedieť že to všetko nejako zvládnu. Budem šťastný keď ich slová budú rovnako večné, tak ako sú večné tie moje. Žime kým môžeme a plňme si svoje sny dokým sa to dá, lebo nikdy nevieme kedy tá stolička bude prázdna. Tešme sa s toho že žijeme a urobme všetko preto aby tie naše chvíle boli večné a zostali navždy v našom srdci.

Spoločenská neistota

Nikdy som sa nedostal do bodu kedy vlastne neviem čo bude ďalej. Že či všetko čo napíšem bude mať skutočne zmysel pre ľudí alebo ich to čo píšem jednoducho neoslovuje. Často dospejem do štádia kedy si uvedomím že je možno lepšie začať robiť niečo iné. Ale na druhej strane keď budem niečo robiť iné, tak s veľkou pravdepodobnosťou to ľudia nedocenia. Lebo viem že v súčasnej spoločnosti bohužiaľ panuje neistota a určitá nevôľa. Niekedy nemám ako zistiť že či niečo ľudí na mojich článkov naozaj baví. Lebo ľudia si prečítajú popis a jednoducho si celý článok ani neotvoria. Jednoducho si nedajú námahu aby zistili že čo je skutočne ďalej a ja mám potom pocit že všetko čo som robil, tak robím zbytočne. Potom zistím že aj to ocenenie čo som dostal, tak nemá žiadny význam keď viem že si množstvo ľudí to čo napíšem ani neprečíta.

Ja sa tak snažím robiť všetko preto, aby bolo všetko v najlepšej pohode a niekedy sa cítim už vyčerpaný. Ani nie po tej fyzickej stránke ale najme po tej psychickej stránke. Možno doliehajú na mňa určité veci a to že keď sa mi niečo nepodarí, tak sa dostanem do depresie. Často to dokáže prejsť aj do frustrácie, lebo sa očakáva odo mňa že sa mi niečo podarí. Očakáva sa že nejakým spôsobom dokážem prekročiť svoj vlastný tieň, ale niekedy to jednoducho nejde. Nie preto že to nechcem, ale preto že toľko za tým bolo skúšania že ma to jednoducho vyčerpá. Niekedy musím nájsť určitú niť aby som sa vo svojom živote mohol dostať ďalej. Mnoho ľudí často povie že možno moralizujem, ale opísať svoje vlastné pocity nie je moralizovaním.

Niekedy mi trhá srdce keď niektorí ľudia čo sú v zahraničí, tak nadávajú na Slovensko. Teda sú to ľudia čo z neho radšej odišli než aby zostali a snažili sa nejako zabojovať. Mnoho ľudí čo aj odišlo žiť do zahraničia, tak nezabudli odkiaľ sú a hrdo reprezentujú Slovensko. Toto je tá malá časť ľudí čo si skutočne vážia odkiaľ sú a nenadávajú na štát v ktorom sa narodili. Lebo si v skutočnosti uvedomili akú majú národnosť a dokážu to aj s hrdosťou reprezentovať. Doslova mám pocit že v našej spoločnosti prevláda určitá neistota s toho čo skutočne bude. Nikto z nás si nevie predstaviť že ako bude žiť za ďalších 10 rokov. Ťažko sa mi niekedy žije v spoločnosti ktorá sa nie vždy dokáže akceptovať a kde si ľudia vzájomne nadávajú.

Ja nie som vždy zavretý v detskej izbe, lebo vnímam ten reálny svet viac než ktokoľvek iný. Vidím že kto sa ako ku komu správa a som svedkom viacerých situácii ktoré by som ja riešil inak. V poslednom období som cítil že prevláda v našom živote viac napätia než radosti. Nie je to čisto len unáhlenou dobou ale je to všetko v ľudskom postoji. Keď urobíme chybu tak často ľudia po nás kričia, ale často to môže byť aj ich chyba že nám niektoré veci dobre nevysvetlili. Množstvo životných situácii sa jednoducho rieši zle a niekedy je človek až príliš prchký než aby si zachoval chladnú hlavu. Lebo často kvôli ľudskej prchkosti jednoducho začneme trpieť všetci a málokto sa za tú svoju prchkosť reálne ospravedlní.

Ale v poslednom okamihu boli aj situácie kedy som si povedal že to s nami nie je až také zlé. Najme keď dokážem vo svojom živote stretnúť ľudí čo dokážu za všetko poďakovať, ľudí čo sa neboja nejako odlíšiť. Ľudí čo si nejakým spôsobom vážia to kamarátstvo ktoré s nimi mám a nezneužívajú ho. Lebo sa stretávam aj s tým že mi niekto napíše že ako sa mám, ale v skutočnosti zistím že je za tým iný cieľ. Ľudia často dokážu zneužiť ľudskú dobrotu človeka a zároveň aj nedôverčivosť. Lebo ľudia nenapíšu človeku len tak že ako sa má, ale za tým účelom že niečo od človeka chcú. Často sa môže stať že ľudia dokážu človeka obsmiať len preto že niečo povie a pri tom to nebolo vtipné. Už to že je človek nejako odlišný a nepláva s prúdom ako mŕtva ryba tak vtedy ním ľudia opovrhujú.

V spoločnosti prevláda neistota ale nikto nedokáže povedať prečo to tak je. Ľudia keď majú niečo povedať tak radšej v danom momente zostanú ticho, mlčia ako tie ryby. Byť nasilu korektný a slušný chce byť skoro každý, ale často spôsob ktorým to niekedy ľudia prezentujú je jednoducho falošný. Jednoducho to nejde od srdca, ale skôr je za tým nejaký vyšší cieľ ktorý je potrebné presadiť. Ľudia čo sa nedajú ovplyvniť tou prehnanou korektnosťou tak tým ide o niečo skutočne ľudské. Slušnosť a korektnosť si jednoducho nemôže človek nejakým spôsobom vynútiť. Ja sa často dištancujem od určitých politických článkov, politiky a iných ľudí čo nedokážu nijako prispieť k dobrej atmosfére. Ja sa snažím mať to dobro v sebe a nevnucovať ľudom nejaký svoj názor. Aspoň ja viem že nemusím mať vo všetkom v živote pravdu a idem v živote ďalej.

Ak sa má niečo v našej spoločnosti skutočne zmeniť, tak musíme začať od seba. Namiesto toho aby sme riešili problémy iných, tak sa naučme riešiť tie svoje problémy. Si vážim že sú ľudia čo čítajú články ktoré napíšem a nevyvodzujú si veci s kontextu. Vážim si ľudí čo všetky moje myšlienky ktoré vyjadrujem nepoužívajú proti mne. Vždy budem uvažovať o našom svete a o tom že či sú v ňom naše hodnoty skutočne dodržiavané. Lebo žitie na tomto svete má zmysel len vtedy, keď budeme robiť veci ktoré majú zmysel. Že keď všetko čo urobíme dokážeme doviesť do úspešného cieľa. Na ničom v našom živote nezáleží tak, iba na tom aby sme svoj život žili zmysluplne. Aby sme si splnili všetky tie sny ktoré máme kým ešte žijeme a kým ešte vládzeme.

 

Som tu pre teba

Každý mi vraví že je tu pre mňa,

ale viem že to nemusí byť pravda,

viem aké je ťažké tu pre niekoho byť,

pre niekoho kto si to možno nebude vážiť,

len mojim rodičom to skutočne verím,

že ma dokázali naučiť tým správnym hodnotám,

veril som že všetci budú stáť pri mne,

ale keď bude problém tak ma nechajú osamote,

viem že v živote sa nebude dať vychádzať zo všetkými,

viem že mi mnoho ľudí bude pripomínať chyby z minulosti,

lebo málokedy sa mi v živote pripomína to dobré,

snažím sa aby to v živote nebolo pre mňa bolestivé,

usmievam sa napriek tomu že sa mi chce niekedy plakať,

možno potrebujem nájsť niekoho kto ma dokáže pochopiť,

často sa strácam v predstavách aký by mal byť život,

občas nerozumiem že akým smerom sa uberá náš svet,

často sa snažím presvedčiť sám seba ako všetko zvládam,

ale v skutočnosti viem že sa nedokážem vyhnúť chybám,

okrem rodiny mi málokto povie že je tu pre mňa,

som možno na konci od tohto vzdialeného sveta,

často mi pomáha hudba aby som sa necítil zle,

pri nej si premietnem že som na inom mieste,

niekedy premýšľam ako skutočne vypnúť,

ako sa od určitých vecí skutočne oslobodiť,

niekedy si prajem aby mi nikto nevyčítal pocity,

aby nikto nado mnou nevynášal nejaké súdy,

dosť energie mi berie sám sebe porozumieť,

ale niekedy neviem či mi niekto dokáže rozumieť,

viem že možno mám určitú skupinu priateľov,

niekedy ma mrzí koľko skutočne skončilo priateľstiev,

viem že ich v mojom živote nikdy nebolo veľa,

lebo vždy na tomto svete prevažovala kvalita,

viem že sa tu snažím byť pre každého,

ale viem že akoby by to v skutočnosti nestačilo,

nie vždy som si istý kto to so mnou vydrží až do konca,

jedine rodina človeka podrží a má ho naozaj rada,

viem že pár ľudí okolo seba skutočne mám,

ale niekedy sa bojím že ich reálne stratím,

možno príliš sa snažím tváriť zodpovedne,

občas cítim že som zaseknutý v slučke,

len pár ľudí tu bolo pre mňa keď to bolo zlé,

morálne ma podržali keď moje oči boli smutné,

ďakujem tým pár skutočným ľudom čo pri mne zostali,

čo aj keď som urobil nejaké chyby tak mi to odpustili,

reálny svet mi pomáha vyjsť s celej tej bubliny,

ľudský úsmev ma dokáže postaviť na nohy,

žijem pre tých skutočných ľudí čo to so mnou nevzdali,

pre ľudí čo ešte palicu nado mnou nezlomili,

snažím sa nevzdať nech je to v živote akékoľvek,

keď dostanem nejaký impulz tak ma nezastaví nik,

vždy tu budem pre ľudí čo ma majú naozaj radi,

pre ľudí čo mi v živote nejako skutočne pomohli,

nikdy neprestanem byť vďačným človekom,

napriek úspechom stále zostanem pokorným,

PS: Ďakujem ľudom čo pri mne stáli aj keď mi bolo ťažko, keď som nemal vždy dobrú náladu a bolo mi aj smutno. Ďakujem vám že ste so mnou vydržali a verím že to ešte vydržíte. Ale som vďačný aj za životné lekcie, lebo vďaka nim sa odfiltrovali zo života ľudí čo si ma nevážili a nemali radi.

 

 

Duševné zdravie

Téma duševného zdravia sa čoraz viac stáva niečím o čom je potrebné hovoriť. Niekedy aj tá fráza ako sa máš môže aspoň trošku veci posunúť tým lepším smerom. Hovorí že je často psychická bolesť omnoho horšia než je tá fyzická. Psychická bolesť je niečo čo v skutočnosti postihuje našu dušu a srdce. Ľudia o svojom mentálnom zdraví radšej nehovoria, lebo sa boja určitého nepochopenia. Často tie veci ktorých sa človek tak obáva môžu niečo skutočne ovplyvniť. Aj keď človek často vie že sa môže v určitý moment obrátiť na pomoc, ale zo svojho vlastného strachu to neurobí. My tu nie sme na to aby sme to ľudom čo to tak cítia vyčítali, ale aby sme toho človeka pochopili. Lebo v skutočnosti na ničom až tak nezáleží ako na ľudskom pochopení.

Mnoho ľudí o svojich psychických problémoch lebo majú pocit že by ich niekto vysmial. Lebo často sa ukazuje že všetko čoho sa človek bojí tak s toho psychologického hľadiska dokáže zmeniť. Jednoducho človek sa často mení v niekoho kým zo začiatku ani nechcel byť. Začne v ňom silno prevládať smútok a apatia zo sveta v ktorom ho nechce nikto pochopiť. Strach jednoducho človeka zmení a spraví z neho úplne inú osobu. Začne navonok blednúť, nemá chuť do života a ani nemá chuť do jedla. Často v tom človeku môže prevládať aj určité sklamanie ktoré vyplynulo z nejakej životnej skúsenosti ako môže byť rozchod s iným človekom ktorého mal nadovšetko rád. Psychické problémy sú niečo čo nemožno podceňovať a brať na ľahkú váhu.

Duševné zdravie ovplyvňuje veľmi veľa ľudských faktorov vďaka ktorým sa stávame zraniteľnejšími. Zraní nás všetko aj keď si to vo svojom vnútri často ani nepripustíme. Ľudia čo sú v určitom čase tak im nemožno hovoriť že to okamžite prejde alebo im vyčítať že prečo to tak skutočne cítia. V skutočnosti tých ľudí treba počúvať, aby sme dokázali pochopiť čo skutočne cítia. Množstvo ľudí sa vzdá svojho života lebo majú pocit že im nedokáže nikto pomôcť. Depresia sa často spojí s úzkosťou a s inými príznakmi ktoré potom trápia ľudskú dušu. Kvôli nej množstvo ľudí spácha samovraždu a je to stále čoraz horšie.

Niektoré situácie často môžu prerásť aj do post-traumatickej stresovej poruchy keď v živote stratíme milovanú osobu. Lebo si v skutočnosti uvedomíme že aký je ten život krehký a musíme ho žiť dokým vládzeme. Nikdy nevieme kedy sa nám môže niečo stať a preto si musíme dávať na seba pozor. Uvedomujem že ktorýkoľvek deň v mojom živote môže byť posledný, ale nechcem si to pripustiť. Chcem len veriť že každý z nás má svoje poslanie ktoré sa postupne dokáže naplniť. Lebo nikdy nevieme kedy sa naplní ten náš čas, ktorý je až príliš drahý aby sme ho využili nesprávne. Náš život je možno príliš komplikovaný aby sme ho v úplnosti dokázali pochopiť. Niekedy nevieme ovplyvniť sled jednotlivých udalostí, ale dôležité je nájsť vo svojom živote riešenie.

My si často myslíme že nemáme žiadne psychické problémy a že nás nič netrápi. Ale v skutočnosti to môže byť iné a tiež môžeme skrývať niečo pred svetom čo nás ťaží. A často sa od našej psychiky dokáže odvíjať tak veľmi veľa a zmení nás to. Ale samotné riešenie existuje a to je pokúsiť sa nájsť nejakú pomoc. Už aj na internete je možnosť osloviť stránky ktoré sa venujú internetovému poradenstvu ako je napríklad skvelá stránka IPčko. Mnoho ľudí sa môže obrátiť aj na Linku dôvery a porozprávať o svojom psychickom probléme. Každý človek si zaslúži aby mu niekto skutočne pomohol, len je to miestami aj na ňom či chce o svojich psychických problémoch rozprávať.

Ak sa človek bojí o svojom duševnom zdraví hovoriť ústne, tak o tom môže niekomu napísať. Lebo viem že sú veci ktoré sa ťažšie povedia ústne než napíšu. Viem aké je to prežívať určité starosti s ktorými sa často človek musí nejakým spôsobom vyrovnávať. Ale zároveň viem že aké je skvelé sa potom s najhoršieho dostať von. Lebo psychické problémy neskončia okamžite, lebo v skutočnosti si to vyžaduje čas. O to viac potrebujeme pochopiť že čas možno nevylieči všetky rany, len sa s určitými vecami naučíme žiť. Viac akceptujeme to svoje vlastné ja a prídeme na to že existujú možnosti vďaka ktorým sa budeme cítiť lepšie.

Sú témy o ktorých nerád píšem alebo o nich nechcem písať, ale v skutočnosti musím. Jednoducho musím nájsť riešenie ako ľudom skutočne pomôcť a nájsť riešenie ktoré by im pomohlo. Už len upozorniť na to je dôležitým krokom aby si každý človek uvedomil že duševné zdravie a psychické problémy sa nemôžu brať na ľahkú váhu. Netreba sa báť prijať pomoc od ľudí čo to myslia skutočne úprimne. Aj ľudia čo majú vyštudovanú psychológiu aj na nich sa môže každý človek obrátiť. Len je dôležité nedusiť všetky tie pocity v sebe, lebo sa môže stať že sa to nafúkne do obrovských rozmerov a ťažké to bude vyriešiť. Najme je o duševnom zdraví viac hovoriť a viac sa pokúšať šíriť osvetu ktorá by mohla pomôcť mladým ľudom čo sa pretĺkajú životom a riešia určité problémy.

 

Odporúčam sa obrátiť na tieto stránky ak cítite že potrebujete pomoc:

Ipčko

Domov

Dobrá linka

Dobrá Linka

Linky dôvery

https://www.dusevnezdravie.sk/linky-pomoci/

 

Môj osud

Viem že svet ktorý je okolo mňa, tak mu podvedome veľmi verím a nikdy neprestávam. Lebo vo svojom svete viem že vždy bude existovať cesta ktorá mi neprestane dávať zmysel. Lebo stále cítim že vo svojom vnútri niečo hľadám a viem že keď to nájdem tak dokážem byť veľmi silným. Často verím že môj vlastný osud je taký že ho môžem skutočne ovplyvniť keď to najviac pôjde. Skutočne mojim osudom je to že všetko čo budem vo svojom živote robiť tak bude na 100 percent. Často budem bádať a snažiť sa niektorým veciam porozumieť, ale viem že to vždy dokážem. Niekedy by radi ľudia vedeli že kde sa často berie vo mne tá vnútorná sila všetko zvládnuť. Vnútorná sila je tou vierou ktorá ma ženie dopredu a najme počúvanie hudby ktoré vo mne všetko upokojuje. Uvedomujem že množstvo myšlienok ktoré odznejú tak sa neskôr odrazia do samotnej večnosti. Zamýšľam sa nad svetom viac než je niekedy vhodné, ale uvedomujem že je to potrebné. O to viac si uvedomujem že chcem byť na tej správnej strane rozumu. Chcem vedieť každého človeka pochopiť bez rozdielu a tá moja vnútorná sila mi v tom veľmi pomáha. Moje písanie je možno je pre ľudí ťažko pochopiteľné a odlišné od toho všetkého. Ale viem že budem robiť všetko preto, aby moje myšlienky boli večné aj vtedy keď tu nebudem. Každý na tomto svete si sám tvorí svoj vlastný osud a je na každom človeku aké bude robiť rozhodnutia. Nech to je akékoľvek v živote, tak vždy porozmýšľam a nájdem riešenie ako všetko zvládnuť. Nesťažujem sa že niečo nejde, ale niekedy to sám vycítim kedy som dosiahol maximum. Naučil som sa pochopiť vlastnú cestu životom za ktorou je množstvo skúseností. Počúvam často svoje srdce ktoré ma dokáže správne naviesť a nedovoliť aby som s tej cesty zišiel. Mojim osudom je v skutočnosti robiť ľudom okolo seba radosť a snažiť sa tento svet robiť lepším miestom.

A sme tu znova

Svet v ktorom žijeme tak nám ukazuje že musíme skúšať veci stále viac a viac. Musíme využiť všetky tie pokusy ktoré máme dokým je to skutočne možné. Nejako si musíme v hlave premyslieť všetky možné kroky a premietnuť si ich do praxe. Vraví sa že množstvo vecí nie je jednoduchých lebo pri prvom dojme sa zľakneme. Ale v skutočnosti to tak nemusí byť, len musíme hľadať spôsoby. Musíme nájsť spôsoby a nie výhovorky ako sa niektoré veci nedajú. Nikdy nevravím že sa niečo nedá, ale sú situácie kedy je lepšie si priznať že niečo nevieme. Treba si priznať že naša hlava nemá takú veľkú kapacitu aby sa do nej všetko zmestilo. Uvedomujem si že prakticky v mojej hlave je len to čo chcem aby tam skutočne bolo. Aby tam boli veci ktoré ma nejakým spôsobom budú robiť šťastným a lepším človekom.

Premýšľam vždy o veciach ktoré sú v skutočnosti možné a dajú sa uskutočniť. Lebo naša ľudská myseľ v nej je úplne všetko čo si v danom momente skutočne predstavíme. Často keď počúvam ambient tak vnímam veci o niečo pokojnejšie a hľadám v nich nejaký súlad. Cítim v jednej chvíli ako mám všetko pod kontrolou a že ma nič neťaží. Niekedy tie riešenia často dokážu prísť aj samé a ja prichádzam na to že som vo svojom vnútri v niečom dospel. Sú chvíle kedy len zatvorím oči a cítim v sebe to žiarivé svetlo vďaka ktorému kráčam k svojmu vytúženému cieľu. V hĺbke svojej duše začnem vidieť súvislosti v úplne inom svetle a toto ma posúva ďalej.

Tá energia ktorá sa ku mne neskôr dostáva je pre mňa určitým obohatením. Lebo viem že keď som v kľude tak ma nedokáže nič vyviesť zo samotnej rovnováhy. Len hľadám spôsoby ako všetko môže fungovať v mojom živote a ma to môže niekam posunúť ďalej. V mojom živote samotné poznanie mi dokáže pomôcť pochopiť život v súvislosti. Pochopiť že svet okolo nás nie je čiernobiely, ale že je v ňom množstvo rôznych farieb. V živote je potrebné skúšať veci znova a znova, dokým neprídeme k inému výsledku čo nás uspokojí. V mojom živote je veľké množstvo emócii ktoré mi ukazujú že koľko empatie môžem v sebe mať.

Ten vnútorný pokoj ktorý príde keď zatvorím oči a počúvam slová ktoré mi vo vnútri znejú tak majú silu. Keď si pustím svoju obľúbenú hudbu ktorá ma dostane do pokojného režimu, tak sa vždy vo vnútri poteším. Lebo si uvedomím ako veľmi unikám pred starosťami a ako postupne vo svojej duši odfiltrujem tie negatívne pocity. Nechávam všetko v jednom okamihu plávať v tej vode a vo svojom vnútri sa očistím od všetkej tej špiny. Uvedomím si že ako mi veľmi pomôže, keď dám zo seba dole všetky tie veci čo ma ťažili. Pozriem sa na okolité veci čo vidím a predstavím si všetko čo môže byť pekné.

Často počúvam tie relaxačné veci ktoré ma dokážu upokojiť a priviesť na iné myšlienky. Pomáha mi to, lebo vďaka nim poznám svoju skutočnú hodnotu v živote. Vďaka nim viem akým mám byť skutočne človekom a skutočne sa posúvam. Viem vďaka nim kto naozaj som a žijem svoju vlastnú pravdu ktorá je pre mňa oslobodením. Cítim že moje ruky sú tak voľné že mi nič nebráni kdekoľvek kráčať a tak by sa to dalo robiť donekonečna. Vážim si aj tie maličkosti ktoré robia tento svet tak pekným a čarovným miestom. Niekedy si tie maličkosti človek váži keď je niekde sám a keď nad niečím premýšľa.

Niektoré veci v živote by som skúšal znova a znova, tak ako sa to najlepšie dá. Prežil by som ich s tými istými ľuďmi s ktorým sa mi to podarilo zažiť. Niekedy by som určité chvíle najradšej vrátil a precítil ich znova tak ako vtedy. Ale o to viac viem že prídu nové veci ktoré budú ešte lepšie a krajšie. Som realista čo vidí svet taký aký v skutočnosti je a nemenil by som ho. Možno by som zmenil nejaké drobnosti, ale to čo je dobré v tom by som pokračoval. Pokúsil by som sa na niektoré veci nadviazať a stále by som kráčal vpred. Ten vnútorný pokoj mi dáva silu pochopiť všetko okolo seba a byť viac uvedomelým. Uvedomujem si každý deň veci vo svojom vnútri a intenzívnejšie než si každý môže pomyslieť.

Potreboval som to o niečo viac sa snažiť nájsť vo všetkom súvislosti. Zamyslieť sa a viac sa pokúšať pochopiť svet v ktorom reálne žijem, vďaka ktorému všetko chápem. Vnímam veci ktoré sa reálne dejú a viem že jediná cesta ktorá existuje je tá keď idem niekde vpred. Lebo viem že sa nedokážem pozerať dozadu a viac sa sústredím na prítomnosť. S prítomnosťou samozrejme myslím aj na budúcnosť ktorú si raz vysnívam. Netlačím na veci aby boli v mojom živote okamžite, ale keď za niečo bojujem tak dovtedy dokým sa to podarí. Skúšam svoje šťastie dokým sa to dá a dokým je to možné. Žijem najlepšie ako sa len dá a nesťažujem sa že sa niečo nedá. Lebo vždy sa snažím nájsť riešenia a nie výhovorky ktoré by mi nepomohli. Robím všetko preto aby som potešil nielen iných, ale najme aby som potešil seba.

 

Pre všetkých mojich priateľov

Cítim sa tak že o tom musím písať,

potreboval som v živote určité veci pochopiť,

kto stál pri mne a kto išiel niekde inde,

ďakujem tým správnym ľudom čo ostali pri mne,

viem že vám to niekedy vôbec neuľahčujem,

ale som človek zo svojim vlastným svetom,

viem že ma určité veci držia nad vodou,

sú momenty pri ktorých som stále nad vecou,

niekedy zvážniem lebo si príliš uvedomujem,

že svet okolo mňa sa sám od seba nestane lepším miestom,

viem že je potrebné v živote niečo urobiť,

že za niektoré veci treba skutočne bojovať,

nežijem v sebaklame lebo všetko okolo seba vnímam,

niekedy možno nepotrebujem ani slová k tomu čo reálne cítim,

ďakujem rodine za neustálu podporu a trpezlivosť,

bez nich by sa niektoré myšlienky nedokázali naplniť,

ďakujem ľudom čo stáli pri mne keď to nebolo jednoduché,

v momentoch keď sa niektoré veci zdali príliš komplikované,

často aj hudba ma dokázala keď som mal starosti zachrániť,

pri nej si dokážem veľmi veľa skutočne uvedomiť,

pokoj do mojej duše mi dodávajú tie maličkosti,

ale viem že niekedy prídu aj reálne starosti,

rovnováha dvoch svetov ma učí všetko chápať,

medzi tými všetkými vecami vidieť nejakú súvislosť,

chcem stále zostať sám sebou nech sa čokoľvek stane,

chcem stáť nohami pevne na zemi nech sa čokoľvek deje,

viem že vo svojom živote sa veľakrát zmýlim,

ale v skutočnosti aj tieto omyly k životu potrebujem,

ak sa chcem posunúť musím prijať svet taký aký je,

aj keď sa v ňom na niektoré veci budem pozerať odlišne,

maličkosti sú perfektné len vtedy ak ich je s kým prežívať,

vďaka nim ľudia dokážu lepšie môj svet pochopiť,

celý život sa učím ako byť stále lepším človekom,

robím všetko aby som sa vyhýbal chybám,

sú momenty kedy ma niektoré veci mrzia,

keď si ľudia niektoré moje slová zle vysvetlia,

ale nerobím určité veci v živote cielene,

chápem ak si niekto určité veci s kontextu vyvedie,

robím to vďaka čomu realizujem svoje myšlienky,

čas ukáže že či budú ocenené moje nápady,

viem že som sa veľmi vo svojom živote zmenil,

lebo viem že pri každej zmene som sa na niečo naučil,

naučil som sa ako nebyť naivným človekom,

viem že si hocikoho do svojho života nepustím,

len ľudí čo to v skutočnosti myslia vážne,

pri ktorých viem že to myslia úprimne,

objavil som kým v skutočnosti som,

na ceste životom musím byť voči sebe pravdivým,

ďakujem každému kto tento text dočítal,

každému kto tomuto textu svoju pozornosť venoval,

chcem vo svojom živote po sebe zanechať,

aby si ma ľudia keď tu nebudem mohli pamätať,

ale dokým budem žiť tak budem tvoriť nové články,

pri ktorých dodám ľudom kúsok nádeje a odvahy.

 

Moment pravdy

Uvedomujem si že všetko čo sa v živote deje je tu len na určitý čas. Že všetka radosť dokáže trvať iba chvíľu a realita nám postupne dokáže ukázať svoju pravú tvár. Viem že často žijem v spoločnosti kde je príliš veľa napätia a málo vnútorného pokoja. Niekedy by bolo lepšie nájsť si svoje miesto kde človek môže slobodne ísť. Ale viem že sa nedá pred všetkým v živote utiecť a ani to nikto nechce. Len viem že každý pekný deň dokáže striedať ten čo môže byť horší. Ja verím že v živote môže byť niečo pekné, ale keď človek chce myslieť pozitívne tak zistí ako to nie je jednoduché. Pochopil som že nie všetci ľudia ma reálne pochopia a to že mám v sebe niečo čo je silnejšie než vlastné ja. Viem že často tá emócia môže byť omnoho silnejšia, ale že veľa vecí ovplyvňuje moju psychiku. Niekedy som svedkom príliš veľa nepokojných situácii a cítim sa veľmi bezmocný. Moja bezmocnosť ma prinútila sa zamyslieť a povedať si že od určitých vecí chcem mať pokoj. Chcem žiť tak pokojný život, kde sa viac ľudia budú mať radi a nebudú si robiť zle. Nedokážem s určitými vecami nič spraviť a možno je to iba moje zbožné prianie žiť pokojne. To že chcem žiť pokojne neznamená že som v niečom rezignoval, Najradšej by som všetko okolo odfiltroval a pustil si do života len uvedomelých ľudí a normálnych. Nie ľudí čo hodnotia to kto koľko váži kíl ale zabúdajú sa pozrieť na človeka hlbšie. Zdá že tie hodnotenia ktoré človek dostáva ho potešia, ale v skutočnosti je to pravý opak. Ja si myslím že nech by človek akokoľvek vyzeral, tak by to ľudom vadilo. Lebo viem že sa súčasnej spoločnosti nedá vyhovieť a je ťažké byť iným. Som tak láskavý ku ľudom a aj tak sa stále dokážem zmýliť. Vždy si poviem ako si veľmi dám pozor a aj napriek tomu sa mi to úplne nepodarí. Možno nie je tu toľko ľudí čo by stálo pri mne, ale aj tých pár ľudí si veľmi vážim. Lebo mi ukazujú že stále môžem byť v niečom lepším človekom a stále sa učím. Viem že žijem vo svete ktorému mu málokto rozumie a neviem že či mu bude niekto rozumieť. Len som citlivý a veci vnímam s veľkou intenzitou a neraz nimi musím premýšľať. Mám pocit že niekedy ma dokáže upokojiť skôr zvuk šumiacej vody, hudba a keď listy padajú zo stromov. Lebo dokážu zmierniť ten môj vnútorný nepokoj ktorý niekedy mám. Dokážem sa usmievať, ale nedokážem sa pretvarovať a klamať sám seba. Jednoducho neviem žiť v určitom sebaklame a povedať si že je všetko fantastické, lebo vnímam realitu. Lebo nechcem byť slepý a nevidieť veci čo sa okolo mňa dejú. V poslednom období mi pomáhajú aj určití ľudia čo mi dávajú silu existovať v tomto svete. Tí ľudia mi ukazujú že ešte dobro v tomto svete dokáže existovať. Moja rodina mi ukazuje že má ešte zmysel žiť aj keď niekedy neviem ako ísť ďalej. Niekedy sa moje poslanie skončí a mám pocit že s tým nedokážem nič urobiť. Pamätám si že som chcel množstvo nereálnych vecí, ale v skutočnosti mať vnútorný pokoj a cítiť sa dobre je to jediné čo by potešilo. Na ničom mi nezáleží ako mať okolo seba pokojných ľudí čo človeka nehodnotia podľa jeho váhy, ale podľa jeho srdca.