Každý máme svoj vlastný svet v ktorom žijeme, fungujeme v ňom a snažíme strážiť si súkromie. V mojom živote sa zmenilo príliš veľa vecí, že niekedy tomu prestávam sám chápať. Niekedy musím že v živote musím niečo stratiť, aby som sa dokázal cez to skutočne preniesť. Znášal som neustálu závisť od ľudí a každý riešil jednu maličkosť, čo som urobil. Niekedy som sa musel k tomu motivovať, aby som našiel niečo, čo ma dostane späť do hry. Žiť v bubline znamená, že ľudia nedokážu pochopiť svet človeka ako takého. Cítil som, že sa vo mne niečo uzavrelo a že som o daných veciach nechcel hovoriť. Neraz som žiarlil na tých, čo si to skutočne nezaslúžili a reagoval som na základe vlastných emócii. Riešil som príliš veľa krát veci, ktoré boli nepodstatné a bol som viacmenej zo všetkého unavený.
Aj niektorí ľudia s každej maličkosti dokázali urobiť okamžitý problém. Všetko postupne praská ako bublina a najradšej by som unikol s toho všetkého. Uvedomil som si, že kto sa hrá na kamaráta a kto mi práveže kryje chrbát zo zálohy. Takýchto ľudí si cením, čo dokážu podporiť a pomôcť v každej situácii. Tento mesiac bol pre mňa vyslovene najhorší, lebo v jednej sekunde som stratil dvoch ľudí, ktorých som mal veľmi rád. Zrazu sa moja psychika absolútne rozbila na niekoľko kúskov a zrazu som sa začal uzatvárať do seba. Potom som vedel, že prečo som bol chladný s tým, že som to na sebe nedal poznať. Ako sa vraví, vždy sa najťažšie človek spamätáva zo smrti ľudí ktorých mal radi. Zmenil sa mi život o 180 stupňov, zrazu začali fungovať iné veci v živote. Proste som začal vnímať aj inak svojich priateľov a začínam čoraz viac byť opatrný. Málokoho si dokážem pustiť niekoho k sebe a veriť mu tak akoby som chcel. Aspoň pár ľudí ma v poslednej dobe dosť podporilo a cítil som že nie som na všetko sám.
Aj to písanie mi neraz pomáha, aby som sa čoraz viac otvoril a dal zo seba všetko čo ma dusí. Koľko pozitívnych a negatívnych názorov dostávam na svoju adresu, čo znamená že to robím dobre. O súkromí nehovorím preto aby som v ňom niečo odhaľoval, ale preto aby ľudia pochopili podstatu, že ako prežívam dané pocity. To že dané veci rozoberám, tak len preto, aby som priblížil svoju náladu. Po dlhom čase viem, čo je to mať niekoho kto ma chápe a kto viem pochopiť moje myšlienkové pochody. Za toho človeka budem navždy vďačný a podržal ma vtedy, keď tu ostatní ľudia neboli. Oddeľujem vatu od toho skutočného, držím sa tých správnych ľudí a držím sa ženy čo mi kryje chrbát a stojí pri mne. Mnoho ľudí má dodnes žiarlivostné stavy o tom, že som iný než ostatné stádo.
Viem sám prečo fungujem v tejto bubline, lebo to je môj kryt pred všetkým zlom. Veľa krát chcem pred všetkým utiecť a zamyslieť sa nad tým, prečo dané veci fungujú tak ako fungujú. Je neskutočne prevrátená doba, že všetko čo musíme robiť je odlišné od toho, čo robia ostatní ľudia. Cítim že som úplne inde než väčšina a podľa toho sa snažím prispôsobiť podmienkam. Snažím sa robiť to, čo v skutočnosti cítim a nie to čo mi niekto nadiktuje. Viem komu pomáhať a od koho si dávať odstup, ale toto tiež nie je vždy riešenie. Najtažšie je prijať svet iných ľudí a ich pocity, koľko krát by som sa radšej s nimi vymenil. Neraz sa zamyslím, že moje pocity oproti iným, nie sú tak zložité ako sa na prvý pohľad zdá. Treba sa zamyslieť nad tým, že viac ľudí má svoj svet a je rado za každé nové ráno.
Všetko čo robím, tak robím aby to nebola vata a samozrejme chápem že sa to nie všetkým páči. Mám pocit, že o tom je celá táto bublina, niekto dané veci dokáže prijať a niekto nie. Zisťujem že každú maličkosť nemôžeme neustále riešiť, lebo to sa proste nedá. Je príliš veľa vecí, čo sa dejú naokolo a nedajú sa všetky za radom riešiť. Neraz sa nedá hľadať ku všetkým ľudom cesta a to som si uvedomil každým dňom viac. Aj keď píšem, tak to nie je pre mňa ľahké a potom si vravím že kde chodím na tieto nápady. Stálo ma dosť veľa námahy dostať sa do spoločnosti ľudí, ktorí chápu moju ideologickú víziu ako opisovať svet. Lebo chcem aby tá bublina, okolo mňa praskla a aby som v sebe nič neuzatváral. Nastala doba, kedy si ľudia príliš veľa vecí a začínam sa s toho tešiť. Pomaličky vychádzame zo svojho tieňa a chápeme že čo všetko musíme urobiť, aby prišla skutočná zmena. Opisujem to všade, že nastáva doba uvedomenia a volá sa to uvedomelá doba. Už pomaličky odpadávajú z hry ľudia čo majú tupý humor a blbé poznámky ohľadom mňa.
Stále pociťujem že napriek unáhlenej dobe, pomaly ľudia idú k uvedomelým myšlienkam a pomaly okolo nich bublina praská. Čoraz viac chápem, že dnes sú ľudia čo si nedajú skákať po hlave a potvrdili to aj voľby, kde si všetci zvolili nového prezidenta. Toto si vážim na našom národe, že pomaličky sa prebúdza a že nedá opiť nejakým rožkom. Pomaly cítim že všetko ide správnou cestou a ľudia čoraz viac budú mať väčší priestor sa rozprávať s prezidentom a on ich za to na oplátku vypočuje a navrhne nejaké riešenia. Všetko verím že sa bude riešiť čo najrýchlejšie a že nenastane doba temna, kde namiesto sľubov sme sa nedočkali žiadnych istôt. Budem veriť v to, že sa nič nebude zametať pod koberec a že sa budú problémy riešiť bleskovo. Verím že bude menej ľudí, čo sa budú uzatvárať do seba a že si budú viac pomáhať.
Motivujú ma ľudia, aby som robil veci lepšie a snažím sa čoraz viac. Do všetkého chcem to najlepšie zo mňa a zároveň nedusiť v sebe tie najzásadnejšie problémy. Potom prišlo zopár okolností, kedy som musel dané veci odkladať a myslel som na to, kedy ich dám von. Bez istých ľudí by som dané veci nedokázal a aj svojou snahou, že som sa do toho vôbec pustil. Proste keď sa človek nevzdáva, tak dokáže omnoho viac, než si môžeme predstaviť. Vždy treba bojovať a preniesť sa cez všetku bolesť, čo máme v sebe. Treba si povedať, že to dokážeme aj napriek tomu, že si vôbec neveríme, dôležité je aby sme boli sami sebou. Len v dnešnej dobe dokým si zachováme svoju vlastnú tvár, tak zistíme že všetko čo sme robili, tak malo svoj skutočný zmysel. Uzatvárať sa do vlastnej bubliny, nie je žiadne riešenie a treba zdvihnúť sa zo zeme a urobiť niečo aby nastala zmena. Včera sme dokázali, že keď chceme, tak dokážeme presadiť zmenu a toto treba aplikovať do praxe. Vždy musí byť zmena, už len k lepšiemu a nie k horšiemu, teda musíme sa snažiť všetko robiť preto, aby bolo len lepšie.