Archív pre marec 2014

Bublina

30. marca 2014

Každý máme svoj vlastný svet v ktorom žijeme, fungujeme v ňom a snažíme strážiť si súkromie. V mojom živote sa zmenilo príliš veľa vecí, že niekedy tomu prestávam sám chápať. Niekedy musím že v živote musím niečo stratiť, aby som sa dokázal cez to skutočne preniesť. Znášal som neustálu závisť od ľudí a každý riešil jednu maličkosť, čo som urobil. Niekedy som sa musel k tomu motivovať, aby som našiel niečo, čo ma dostane späť do hry. Žiť v bubline znamená, že ľudia nedokážu pochopiť svet človeka ako takého. Cítil som, že sa vo mne niečo uzavrelo a že som o daných veciach nechcel hovoriť. Neraz som žiarlil na tých, čo si to skutočne nezaslúžili a reagoval som na základe vlastných emócii. Riešil som príliš veľa krát veci, ktoré boli nepodstatné a bol som viacmenej zo všetkého unavený.

Aj niektorí ľudia s každej maličkosti dokázali urobiť okamžitý problém. Všetko postupne praská ako bublina a najradšej by som unikol s toho všetkého. Uvedomil som si, že kto sa hrá na kamaráta a kto mi práveže kryje chrbát zo zálohy. Takýchto ľudí si cením, čo dokážu podporiť a pomôcť v každej situácii. Tento mesiac bol pre mňa vyslovene najhorší, lebo v jednej sekunde som stratil dvoch ľudí, ktorých som mal veľmi rád. Zrazu sa moja psychika absolútne rozbila na niekoľko kúskov a zrazu som sa začal uzatvárať do seba. Potom som vedel, že prečo som bol chladný s tým, že som to na sebe nedal poznať. Ako sa vraví, vždy sa najťažšie človek spamätáva zo smrti ľudí ktorých mal radi. Zmenil sa mi život o 180 stupňov, zrazu začali fungovať iné veci v živote. Proste som začal vnímať aj inak svojich priateľov a začínam čoraz viac byť opatrný. Málokoho si dokážem pustiť niekoho k sebe a veriť mu tak akoby som chcel. Aspoň pár ľudí ma v poslednej dobe dosť podporilo a cítil som že nie som na všetko sám.

Aj to písanie mi neraz pomáha, aby som sa čoraz viac otvoril a dal zo seba všetko čo ma dusí. Koľko pozitívnych a negatívnych názorov dostávam na svoju adresu, čo znamená že to robím dobre. O súkromí nehovorím preto aby som v ňom niečo odhaľoval, ale preto aby ľudia pochopili podstatu, že ako prežívam dané pocity. To že dané veci rozoberám, tak len preto, aby som priblížil svoju náladu. Po dlhom čase viem, čo je to mať niekoho kto ma chápe a kto viem pochopiť moje myšlienkové pochody. Za toho človeka budem navždy vďačný a podržal ma vtedy, keď tu ostatní ľudia neboli. Oddeľujem vatu od toho skutočného, držím sa tých správnych ľudí a držím sa ženy čo mi kryje chrbát a stojí pri mne. Mnoho ľudí má dodnes žiarlivostné stavy o tom, že som iný než ostatné stádo.

Viem sám prečo fungujem v tejto bubline, lebo to je môj kryt pred všetkým zlom. Veľa krát chcem pred všetkým utiecť a zamyslieť sa nad tým, prečo dané veci fungujú tak ako fungujú. Je neskutočne prevrátená doba, že všetko čo musíme robiť  je odlišné od toho, čo robia ostatní ľudia. Cítim že som úplne inde než väčšina a podľa toho sa snažím prispôsobiť podmienkam. Snažím sa robiť to, čo v skutočnosti cítim a nie to čo mi niekto nadiktuje. Viem komu pomáhať a od koho si dávať odstup, ale toto tiež nie je vždy riešenie. Najtažšie je prijať svet iných ľudí a ich pocity, koľko krát by som sa radšej s nimi vymenil. Neraz sa zamyslím, že moje pocity oproti iným, nie sú tak zložité ako sa na prvý pohľad zdá. Treba sa zamyslieť nad tým, že viac ľudí má svoj svet a je rado za každé nové ráno.

Všetko čo robím, tak robím aby to nebola vata a samozrejme chápem že sa to nie všetkým páči. Mám pocit, že o tom je celá táto bublina, niekto dané veci dokáže prijať a niekto nie. Zisťujem že každú maličkosť nemôžeme neustále riešiť, lebo to sa proste nedá. Je príliš veľa vecí, čo sa dejú naokolo a nedajú sa všetky za radom riešiť. Neraz sa nedá hľadať ku všetkým ľudom cesta a to som si uvedomil každým dňom viac. Aj keď píšem, tak to nie je pre mňa ľahké a potom si vravím že kde chodím na tieto nápady. Stálo ma dosť veľa námahy dostať sa do spoločnosti ľudí, ktorí chápu moju ideologickú víziu ako opisovať svet. Lebo chcem aby tá bublina, okolo mňa praskla a aby som v sebe nič neuzatváral. Nastala doba, kedy si ľudia príliš veľa vecí a začínam sa s toho tešiť. Pomaličky vychádzame zo svojho tieňa a chápeme že čo všetko musíme urobiť, aby prišla skutočná zmena. Opisujem to všade, že nastáva doba uvedomenia a volá sa to uvedomelá doba. Už pomaličky odpadávajú z hry ľudia čo majú tupý humor a blbé poznámky ohľadom mňa.

Stále pociťujem že napriek unáhlenej dobe, pomaly ľudia idú k uvedomelým myšlienkam a pomaly okolo nich bublina praská. Čoraz viac chápem, že dnes sú ľudia čo si nedajú skákať po hlave a potvrdili to aj voľby, kde si všetci zvolili nového prezidenta. Toto si vážim na našom národe, že pomaličky sa prebúdza a že nedá opiť nejakým rožkom. Pomaly cítim že všetko ide správnou cestou a ľudia čoraz viac budú mať väčší priestor sa rozprávať s prezidentom a on ich za to na oplátku vypočuje a navrhne nejaké riešenia. Všetko verím že sa bude riešiť čo najrýchlejšie a že nenastane doba temna, kde namiesto sľubov sme sa nedočkali žiadnych istôt. Budem veriť v to, že sa nič nebude zametať pod koberec a že sa budú problémy riešiť bleskovo. Verím že bude menej ľudí, čo sa budú uzatvárať do seba a že si budú viac pomáhať.

Motivujú ma ľudia, aby som robil veci lepšie a snažím sa čoraz viac. Do všetkého chcem to najlepšie zo mňa a zároveň nedusiť v sebe tie najzásadnejšie problémy. Potom prišlo zopár okolností, kedy som musel dané veci odkladať a myslel som na to, kedy ich dám von. Bez istých ľudí by som dané veci nedokázal a aj svojou snahou, že som sa do toho vôbec pustil. Proste keď sa človek nevzdáva, tak dokáže omnoho viac, než si môžeme predstaviť. Vždy treba bojovať a preniesť sa cez všetku bolesť, čo máme v sebe. Treba si povedať, že to dokážeme aj napriek tomu, že si vôbec neveríme, dôležité je aby sme boli sami sebou. Len v dnešnej dobe dokým si zachováme svoju vlastnú tvár, tak zistíme že všetko čo sme robili, tak malo svoj skutočný zmysel. Uzatvárať sa do vlastnej bubliny, nie je žiadne riešenie a treba zdvihnúť sa zo zeme a urobiť niečo aby nastala zmena. Včera sme dokázali, že keď chceme, tak dokážeme presadiť zmenu a toto treba aplikovať do praxe. Vždy musí byť zmena, už len k lepšiemu a nie k horšiemu, teda musíme sa snažiť všetko robiť preto, aby bolo len lepšie.

Žitie

29. marca 2014

Život je pekný, keď ho máme s kým žiť,
neviem pre koho mi srdce bude biť,
viem že s človekom musím zoznámiť,
rád sa smejem na smiešnych vtipoch,
rozum pri tebe lapem v mnohých dychoch,
snažím sa žiť, ako najlepšie viem,
že úsmev pred ľudmi neskryjem,
je to zvláštne ako občas žijeme,
raz zo dna rýchlo povstaneme.

Pripravte si spreje, Marc Ecko’s Getting Up 2 je v príprave

25. marca 2014

Hovorí vám niečo meno Marc Ecko? Samozrejme, nie je to len návrhár, ale pod túto značku patrí aj hra s menom Getting Up z roku 2006. Podľa tweetu z oficiálneho Ecko Unltd. účtu, by sme sa mali dočkať pokračovania tejto sprejerskej hry. Druhý diel Marc Ecko’s Getting Up je v súčasnej dobe v príprave a pracuje sa na ňom. Pre mnohých fanúšikov je to veľmi dobrá správa.

V Marc Ecko’s Getting Up z roku 2006 ste prebrali postavu menom Trane, ktorý bol profesionálnym sprejerom (writer), a jeho plátnom bolo mesto New Radius, ktoré bránili policajné sily. Samozrejme, tieto jednotky bojovali a boli vytvorené proti sprejerom.

Hra bola vyvinutá v spolupráci so značkou Ecko Unltd., ktorá vytvára oblečenie a doplnky. Nižšie si môžete prečítať originálny tweet, ktorý hovorí o príchode Marc Ecko’s Getting Up 2. Prvý diel tejto sprejerskej hry bol stiahnutý zo Steamu minulý rok. Podľa informácii, ktoré kolujú internetom, by hra mala byť iba na next-gen konzoly, ale sú to len špekulácie, ktoré nie sú ničím podložené, takže ich treba brať s rezervou.

zdroj: gamesite.sk

Arrow na Slovensku ovládol stredajší večer

24. marca 2014

Televízia Markíza má dobrú správu, ako pre skalných, tak aj nových fanúšikov akčného seriálu Arrow. Nakoľko jej odštartoval ako výrazná jednotka na trhu (viac pod článkom), rozhodla sa, že ho bude vysielať v dvoch častiach za sebou aj naďalej.

Sledovanosť slovenskej premiéry Arrowa v cieľovej skupine 12-54:

  • 1. časť: rating 6,9%, podiel 25,3%
  • 2. časť: rating 5,1 %, podiel 32,7 %

Druhá časť v cieľovej skupine žien 12-24 dosiahla podľa oficiálnej tlačovej správy dokonca až 55,6%-ný podiel.

zdroj: serialy.sk

 

Nemôžem za to, že..

22. marca 2014

Nemôžem za to, že som iný,
nemôžem za to, že bojujem za pravdu,
nemôžem za to, že si ľudia vedia robiť zle,
nemôžem za to, že niekto nevie dospieť,
nemôžem za to, že viem odpúšťať,
nemôžem za to, že počúvam Linkin Park,
nemôžem za to, že neuznávam klamstvá a korporácie,
nemôžem za to, že riešim politiku,
nemôžem za to, že sa snažím s každým vychádzať,
nemôžem za to, že si nevieš zaviazať šnúrky na topánkách,
nemôžem za to, že nechápem tvoje vtipy,
nemôžem za to, že neviem klamať,
nemôžem za to, že neviem povedať nie,
nemôžem za to, že sa páčim krásnym ženám,
nemôžem za to, že mám úspech v blogu,
nemôžem za to, že stoja pri mne super ľudia,
nemôžem za to, že počúvam britskú hudbu,
nemôžem za to, že platonicky milujem ženy,
nemôžem za to, že sa s teba stáva troska,
nemôžem za to, že sú ľudia zaslepený láskou,
nemôžem za to, že si ľudia nevedia povedať veci z očí do očí,
nemôžem za to, že mám rád trapovú hudbu,
nemôžem za to, že medzi ľudmi nerobím rozdiely,
nemôžem za to, že niektoré jedlá neznášam,
nemôžem za to, že stojím za skutočnými ľudmi,
nemôžem za to, že som iná liga než ostatní,
nemôžem za to, že milujem hokej a futbal,
nemôžem za to, že milujem samplované skladby,
nemôžem za to, že fetuješ na ulici,
nemôžem za to, že počúvaš plytké trendy,
nemôžem za to, že nemáš vlastný názor,
nemôžem za to, že mám rád formule,
nemôžem za to, že neviem ovplyvniť všetko,
nemôžem za to, že milujem FC Barcelonu,
nemôžem za to, že mám rád Košice,
nemôžem za to, že vyhrávam sám nad sebou,
nemôžem za to, že nie som vždy dokonalý,
nemôžem za to, že počúvam Separa,
nemôžem za to, že mám rád osobu ktorá stojí pri mne,
nemôžem za to, že plačeš doma v kúte,
nemôžem za to, že vzťahy fungujú na zlých základoch,
nemôžem za to, že neviem vo svojom živote všetko,
nemôžem za to, že milujem britský underground,
nemôžem za to, že búchaš päsťou do steny,
nemôžem za to, že nemám rád Justina Biebera,
nemôžem za to, že mám iné názory od väčšiny,
nemôžem za to, že si hrdinom na nete,
nemôžem za to, že necítiš hudbu,
nemôžem za to, že sa opičíš po ostatných,
nemôžem za to, že hráš druhú ligu,
nemôžem za to, že si niekto odpľuje,
nemôžem za to, že si niekto do mňa kopne,
nemôžem za to, že si idem stále svoje,
nemôžem za to, že som bombardovaný správami,
nemôžem za to, že celý tento svet nie je bezpečným miestom,
nemôžem za to, že mi občas prepne,
nemôžem za to, že speváci majú plytké texty,
nemôžem za to, že mám rád Walking Dead a Lauren Cohan
nemôžem za to, že sa učím nové veci rýchlo,
nemôžem za to, že mám svoj vlastný smer,
nemôžem za to, že som závislý na filmoch a seriáloch,
nemôžem za to, že sa ľudia nevedia dohodnúť,
nemôžem za to, že vstávam o pol šiestej,
nemôžem za to, že mám iný postoj k škole,
nemôžem za to, že milujem Live – Seriál v skutočnom svete a hercov v ňom,
nemôžem za to, že milujem nanuky,
nemôžem za to, že neznášam novinárov,
nemôžem za to, že občas mi je zle,
nemôžem za to, že s každej maličkosti je problém,
nemôžem za to, že rešpektujem Fantoma, Idainu a Lyrika,
nemôžem za to, že často viac počúvam srdce než vlastný rozum,
nemôžem za to, že idem cez veľký dav,
nemôžem za to, že rešpektujem ľudí čo sú iní,
nemôžem za to, že píšem najdlhší status v histórii,
nemôžem za to, že milujem každý jeden večer,
nemôžem za to, že vnímam svet inak,
nemôžem za to, že mám svoje tajomstvá,
nemôžem za to, že cením Gramo Rokkaz,
nemôžem za to, že počúvam celosvetovú hudbu,
nemôžem za to, že píšem tieto riadky,
nemôžem za to, že kopeš na futbale pravou nohou,
nemôžem za to, že veríš na paranormálne javy,
nemôžem za to, že skrývaš svoju identitu,
nemôžem za to, že si ako agent v sukni,
nemôžem za to, že tvoja žena spáva z iným,
nemôžem za to, že nevieš písať,
nemôžem za to, že nie som nový človek ako Majk Spirit,
nemôžem za to, že znásilňujem replay na obľúbenú pesničku,
nemôžem za to, že nemám tehličky na bruchu,
nemôžem za to, že sa mi nechce z ľudmi hádať,
nemôžem za to, že nemám tajnú agendu,
nemôžem za to, že neustále robíš mláky pod sebou,
nemôžem za to, že mám rád Barborku Žileckú,
nemôžem za to, že mi veľa krát šibe,
nemôžem za to, že kývam hlavou jak keby ma trafil blesk,
nemôžem za to, že niekedy pomalšie konám,
nemôžem za to, že si vybuchla ako sopka Etna,
nemôžem za to, že ľudia počúvajú viac očami ako ušami,
nemôžem za to, že si cením ľudí ktorých milujem,
nemôžem za to, že rád spomínam na staré časy vo fotkách,
nemôžem za to, že ty zle spíš,
nemôžem za to, že vznikajú vtipy o blondínkach,
nemôžem za to, že školstvo funguje na iných pravidlách,
nemôžem za to, že sa vyjadrujem ako politik,
nemôžem za to, že som valec čo nikto nezničí,
nemôžem za to, že neraz si dám prestávku,
nemôžem za to, že nemáš žiadnu sebareflexiu,
nemôžem za to, že pozerám Páli vám to,
nemôžem za to, že som myšlienkami inde,
nemôžem za to, že si cením Rusko,
nemôžem za to, že nemám zlato na krku,
nemôžem za to, že cením legendy hip-hopu,
nemôžem za to, že vzdávam hold starému životu,
nemôžem za to, že príde búrka,
nemôžem za to, že cením Petra Sagana,
nemôžem za to, že cením ženský futbal,
nemôžem za to, že v zákonoch vznikajú diery,
nemôžem za to, že verím v zázrak,
nemôžem za to, že mám rád brunetky,
nemôžem za to, že rád pozerám Switched At Birth, The Fosters a Twisted,
nemôžem za to, že milujem hudbu vo filmoch,
nemôžem za to, že mám rád bryndzové halušky,
nemôžem za to, že cením Jenny Jane,
nemôžem za to, že nemám rád nedokončené veci,
nemôžem za to, že hrám počítačové hry,
nemôžem za to, že počúvam The Saturdays,
nemôžem za to, že milujem piatky,
nemôžem za to, že používam slovné hračky,
nemôžem za to, že mám rád bielu čokoládu,
nemôžem za to, že si rád zaspievam,
nemôžem za to, že mám rád rozprávky,
nemôžem za to, že občas verím v Buddhu,
nemôžem za to, že nie som zapredaný,
nemôžem za to, že sa moja báseň nerýmuje,
nemôžem za to, že mám rád súťaže,
nemôžem za to, že občas hrávam ping-pong,
nemôžem za to, že som hrdý na svoje mesto aj keď sú v ňom prekážky,
nemôžem za to, že si raz za čas dám pohár vína,
nemôžem za to, že milujem Katy B, Lanu Del Rey a Katy Perry,
nemôžem za to, že rád blogujem,
nemôžem za to, že cením Radikala a Neni Problem,
nemôžem za to, že v škole som iný než doma,
nemôžem za to, že toto je môj posledný riadok

Sláva

22. marca 2014

Každý z nás chceme v živote niečo dosiahnúť, len niekedy si povedzme že za akým cieľom. Začínam zisťovať, že aké je to niekedy sci-fi, si dávať nezmyselné ciele v našom živote. Každý z nás chce byť celosvetovo známy a fotiť sa s tými najznámejšími celebritami. Ale nestane sa to zo dňa na deň, neustále musí človek na sebe pracovať, formovať svoje schopnosti a dokázať že patrí medzi spoločenskú špičku. Viem že som bol v televízii a nie raz, ale nemal som nikdy hviezdne maniere a nepovažoval som sa za slávneho. Slávny môže sa stať človek akokoľvek, dakto sa ním stane tak, že vyrobí nejaký faux-pas alebo začne robiť škandály na verejnosti. Dakto dokáže byť slávny tak, že to bude založené na jeho úspechoch a na tom čo dokázal. Keby že mám povedať na každého čo je slávny, že vrhá zlé svetlo na spoločnosť, tak pri stretnutí s tým človekom by som musel upraviť svoj názor. Sláva nie je vždy všetko, hneď ďalej môžem vysvetliť že prečo.

Je jedno či sme slávni v Liptovskom Mikuláši alebo v Bratislave, je to prakticky úplne jedno. Záleží na tom, ako s tou slávou dokážeme naložiť a že či naša hviezda dokáže byť zachovaná medzi toľkými parazitmi. To že sme v povedomí verejnosti znamená, že nás budú prenasledovať novinári a budú sa nás nachystať pri nejakej chúlostivej situácii, ktorú budeme zapierať že sa nestala a popri tom sa stala s tým, že si chceme chrániť súkromie. Ako pri sláve môžeme mať strašne veľa fanúšikov a môžeme mať aj veľa ľudí čo nás dokážu doslova ukameňovať za každý zlý krok. Sláva má svoju pozitívnu stránku a aj tú odvrátenú, teda každý človek pozná obidve strany toho celého. To že je človek v novinách, tak to je iba dočasná sláva, ktorá vyšumí ako naše prdy do vzduchu. Je to iba také malé zadosťučinenie a postupom času chceme byť viac, než len na titulnej stránke novín. Chceme aby naša tvár sa postupne v televízii, rádiu a reklamách.

Treba si uvedomiť, že sú ľudia ktorí aj keď sú slávnymi a sú o niečom známejší, tak sú to ľudia ktorých si vážim a nedám na nich dopustiť. Lebo to čo robia, tak to robia s cieľom niečo skutočne dosiahnúť a majú zdravé sebavedomie. Mnoho ľudí si vykladá slovo celebrita veľmi zle a mali by sa tak nazývať ľudia, čo niečo skutočne dokázali a ktorí nejako prispeli k tomu, aby sme sa mali aspoň trošku lepšie. Sú ľudia, čo robia zlé meno našej krajine a majú tak veľké ego ako katedrála. Nerozumiem niektorým že prečo chcú silou mocou pútať škandály ktoré sú založené na tom systéme, že chcú rozhnevať medzi sebou ľudí, ktorých majú radi. Celkovo sláva ako taká funguje v každom jednom odvetví, či to je v hudbe alebo je to na nejakých spoločenských večierkoch poriadaných smotánkou. Samozrejme môžem povedať, že človek čo je slávny, tak ho to môže ovplyvniť po tej ľudskej stránke.

Slávny môže hocijaký človek či to je filozof, politik, rádiový spíker, bloger a teda každý človek čo na sebe nejako pracuje. Vrátim sa k tomu čo som spomenul, že sláva celkovo ovplyvňuje aj prístup k tomu, ako sa dané celebrity správajú k ľudom na verejnosti. Určite je kopec takých slávnych ľudí, čo si nie vždy k sebe pripustia nejakého fanúšika a to považujem za veľkú chybu. Ako viem že si chcú chrániť súkromie, čo je normálne, ale nemali by sa brániť rozhovorom z ľudmi. Proste človek čo pozerá telku musí vedieť, že ľudí ktorých podporuje, tak musí mať v nich istotu že nielen na obrazovke pôsobia dobre, ale aj mimo nej. Treba si uvedomiť, že je ľahké odsudzovať niekoho s telky, dokým nie sme s ním v priamom kontakte. Ľudia čo sú nazývaní celebritami, tak tiež sú to obyčajní ľudia čo musia zarábať nejakú korunu k dobru, aby dokázali prežiť a uživiť rodinu.

Ja som videl pár ľudí a pôsobili na mňa úplne normálne, ale tak vždy na obrazovke a naživo je to úplný rozdiel. Nevieme aký je človek za obrazovkou, môžme naozaj diskutovať o tom, ako to je v skutočnosti. Dakto si odbije svojich 5 minút slávy a odíde preč ako horúci zemiak bez toho, aby zanechal nejaký odkaz. Nie je umenie byť slávnym, dôležité je vedieť predať svoju vlastnú tvár a ukázať čo v nás skutočne je. Keď toto človek nedokáže, tak ľudia na neho rýchlejšie zabudnúť a to čo robil, tak bude zbytočné a ľuia ho vysmejú ako malého školáka. Človek čo dokáže sa predať, tak dokáže sa ľahšie presadiť v spoločnosti a omnoho ľahšie sa mu bude napredovať. Bude čoraz známejší, nevyhne sa ani foteniu s celebritami a bude sa snažiť nejako reprezentovať svoje vlastné mesto s ktorého pochádza.

Už len to, že sa človek dokáže presadiť medzi konkurenciou ľudí, je skutočné víťazstvo. Ale zároveň ten človek musí byť vzorom pre spoločnosť a hrdo ju reprezentovať. Nesmie pútať pozornosť škandálmi, spoločenskými prešlapmi alebo nejako inak robiť zlé meno krajine a najme sebe. Taký človek okrem toho by mal byť objektívny voči ľudmi teda mal by fungovať nestranne a zároveň by mal byť k sebe sebakritický a povedať si, že čo robí zle a mal by hneď uvažovať nad tým, ako to zlepšiť do budúcnosti. Dôležité je aby ten človek nebol voči ľudom zaujatý aj nechcú ľudia vyťahovať svoje veci zo súkromia, tak to bude musieť pochopiť a akceptovať že nie všetci budú súhlasiť s tým, že budú dávať niečo na pretras. Bez ohľadu na to aké má človek povolanie, tak nesmie robiť ničo bez súhlasu ľudí, teda ani vyťahovať o nich nejaké informácie o ich minulosti, ktorá je už dávno uzavretou záležitosťou. Najme novinári by to mali takéto nariadenie rešpektovať a nezasahovať človeku do súkromia. Tak by to malo fungovať takmer všade a mal by v tomto vládnúť určitý poriadok.

Nech sme akokoľvek slávny, tak si nikdy nedajme pošlapať náš ľudský charakter a buďme sami sebou. Sláva vždy môže byť stav čo môže trvať krátko a môže trvať aj dlhšie. Len záleží iba na človeku, či dokáže svojej krajine robiť dobré meno. Teda by to dobré meno nemal robiť len na Slovensku, ale aj v zahraničí. Je naozaj iba na nás akú si zvolíme cestu, teda buď bude zložitá alebo bude jednoduchá. Je na nás, ako dokážeme predať svoju tvár a prezentovať ju pred celým svetom. Staneme sa neskôr produktom, ktorý začne pracovať pre svojho zamestnávateľa v práci, kde zarábame svoje vlastné peniaze. Je na nás ako dokážeme odolávať tlaku verejnosti, či mu budeme čeliť alebo sa definitívne stiahneme zo spoločenského diania.  Celý náš život máme vo svojich rukách a je iba na nás ako s ním dokážeme naložiť, o tom je prakticky celá filozofia nášho života. Niekto môže úspešný a zostane v svetlách reflektorov dosť dlho a niekto môže rýchlo upadnúť v spoločnosti a nikto o ňom nebude počuť.

 

Našej civilizácii hrozí kolaps, varuje stredisko NASA

20. marca 2014

Autori novej štúdie upozorňujú, že súčasnej civilizácii hrozí totálny úpadok. Kolaps by malo mať na svedomí vyčerpanie prírodných zdrojov či nerovnomerné rozdelenie bohatstva. Náš zánik je na obzore, a to v horizonte niekoľkých desaťročí. Je neodvratný?

V tejto štúdii nejde o koniec sveta ako ho predpovedal mayský kalendár či niektorí prorokovia. Ide skôr o záhubu civilizácie ňou samou. Štúdia, ktorú sponzorovalo aj Goddardove stredisko pre vesmírne lety NASA, ukazuje, ako k úpadku civilizácie dochádza. Upozorňujú, že nie sme ďaleko.

Táto prognóza nie je žiaden nonsens. Pri pohľade do histórie môžeme vidieť pád viacerých civilizácií, ako boli napríklad mayovia, Mezopotámia, starý Rím a pod. Je to dôkaz toho, že aj veľmi vyspelé spoločnosti a civilizácie sú vo svojej podstate dosť krehké a ich úpadok sa stáva skôr pravidlom ako výnimkou. A to môže byť aj náš prípad.

K civilizačnému úpadku dnes môže prispieť samotná populácia, klíma, voda, poľnohospodárstvo či energie. Tieto faktory môžu viesť ku kolapsu tým, že dôjde k nerovnováhe medzi prírodnými zdrojmi a dopytom po nich, a to obzvlášť v prípade ak sa minú viaceré zdroje naraz.

Vážnym problémom je tiež rozdelenie populácie na bohatú elitu a chudobné, podriadené masy. Toto sú hlavné príčiny, kvôli ktorým môže dôjsť k zrúteniu spoločnosti.

Rovnováha prírody

Výskumný model bol inšpirovaný prípadom klasického poňatia dravca a koristi v prírode. Napríklad, ak rastie populácia jeleňov, rastie aj populácia vlkov, ktoré ich lovia. Všetko je v poriadku, kým vlkov nie je priveľa a neulovia priveľa jeleňov, čím začne ich populácia klesať. Rovnováha sa postupne obnoví a cyklus začína odznova.

Na základe tohto vzoru vypracovali model s názvom Human And Nature Dynamics (HANDY), ktorý ukazuje ako môžu jednotlivé typy spoločnosti jednoducho padnúť. Zohľadňuje pritom vplyv prírodných podmienok a dôsledky dynamiky a rozvrstvenia spoločnosti na vývoj civilizácie. Na základe tohto modelu vypracovali tri scenáre:

  1. Rovnostárska spoločnosť bez elít

  2. Spravodlivá spoločnosť s pracujúcimi a nepracujúcimi (študenti, dôchodcovia, zdravotne postihnutí…)

  3. Nerovná spoločnosť s elitami

V prvom aj druhom prípade spoločnosti, je podľa vedcov možné vytvoriť udržateľnú civilizáciu a vyhnúť sa kolapsu, dokonca aj pri vysokom pomere nepracujúcich. Aj tu však existuje riziko úpadku, a to v prípade, že by spoločnosť vyčerpala prírodné zdroje. V prípade nerovnej spoločnosti považujú kolaps za neodvratný. A to by mal byť prípad aj našej dnešnej civilizácie.

Aj keď by niektorí mohli namietať, že súčasné technológie by mohli odvrátiť našu záhubu, nie je to celkom tak. Technológie síce môžu zvýšiť efektívnosť využívania prírodných zdrojov, ale majú tiež tendenciu zvyšovať aj ich spotrebu per capita (na hlavu).

Vedci upozorňujú, že narastajúci konzum elít vedie k narastajúcemu hladu chudobných a postupne aj k stratám pracovnej sily. Vedci však nie sú len pesimistickí. Veria, že kolaps nemusí byť nevyhnutný. Potrebná je podľa nich vhodná politika a štrukturálne zmeny v spoločnosti, ktoré by pomohli vytvoriť stabilnú civilizáciu.

Upozorňujú, že je potrebné znížiť hospodársku nerovnosť, spravodlivejšie rozdeľovať dostupné zdroje a výrazne znížiť spotrebu zdrojov. Nástroj HANDY preto považujú za akýsi budíček pre súčasné vlády.

zdroj: aktuality.sk

Úspech

18. marca 2014

Každý z nás považuje za úspech úplne iné veci a má aj mnoho pohľadov na svet. Najväčšie umenie je povedať si, že ako máme skutočne prežiť deň a zároveň sa usmiať na ľudí ktorých máme radi. Vždy keď vstanem, tak rozmýšlam neustále nad tým, ako si spríjemniť deň a ako vo živote poteším tých na ktorých mi záleží. Už to je pre mňa úspech, keď viem že robím niečo, čo sa skutočne baví a pri čom si môžem povedať, že som skutočne spokojný. Každý z nás si inak v živote plní svoj vlastný cieľ, vždy je dôležité otvoriť oči a začať štartovať na cieľovej rovinke. Ako sám viem, že je ťažký začiatok a potom ten koniec je jeden z najkrajších. Som rád,  že napriek všetkému čo vo svojom srdci cítim, tak som iný od väčšiny. Viem že aj napriek všetkému v živote sa nikdy nevzdávam, aj keď koľo krát sa neraz dostanem do zvláštnej úzkosti. Je úspech, že napriek všetkému čo som si neraz prežil, tak mi ľudia neprestávajú veriť.

Všetci sme máme nejakú vlastnú minulosť a je iba na nás, že či dokážeme napredovať. Je iba na nás, že či dokážeme poniesť za svoj život patričnú zodpovednosť. Vďačný som za to, že každý jeden môj deň je iný a že sa nestane stereotypom. Vždy si nájdem niečo a neustále sa snažím vymýšlať, tvoriť a zároveň si užívať deň. Poteší ma, keď sa mi podarí niečo, čo som predtým nevedel a že som obohatený o nové poznatky. Ešte krajší úspech je pamätať  si, niečo čo skutočne potrebujem vedieť. Najväčšie štastie je urobiť niečo, čo predtým ešte nikto neurobil. Som štastný keď viem, že môžem písať ďalšie riadky a že môžem ľudom dať kúsok zo svojho vlastného ja. Teší ma, že som sa narodil a že som sa dokázal popasovať zo životom, tak ako má skutočne byť.  Veľa krát môžem povedať, že nech sa čokoľvek stalo, tak to nikdy neprestanem ľutovať a viem že v danej chvíli to bolo správne.

Určite si treba povedať, že všetko si človek musí vyskúšať v živote. Niekto pracuje v rádiu, dakto je učiteľom a niekto je moderátorom v danej televízii. Všetci máme určitú víziu niečo spraviť a chceme odlíšiť sa od stáda. Spraviť niečo iné je ten najkrajší pocit, ktorý by som neraz doprial každému jednému. Za ďalší úspech považujem, keď si napriek dobe, ktorá je dokážem zachovať triezvy rozum a ísť ďalej. Aj keď mám svoj autistický svet, tak si uvedomujem jeho skutočnú hodnotu. Uvedomujem si, že zapadnúť do spoločnosti zdravých ľudí, ktorí ma berú takého, aký som je neskutočná vzácnosť.  Najkrajšia vec je prežiť deň s pocitom, že nie sú iba mraky, ale že vyjde aj slnko. Napriek všetkému sa snažím si všímať okolie a usmievať sa na všetkých bez rozdielu. Žijeme rozdielne svety a aj napriek tomu je štastie, keď sa dokážu dvaja ľudia s odlišnými povahami nájsť.

Máloktorý človek príde na to, ako má v skutočnosti žiť svoj život. Nedostali sme ho z návodom a nevieme ako máme postupovať, teda neskôr na to prídeme. Nevieme či to, čo v skutočnosti robíme je naozaj správne. Nedá sa úplne odhadnúť, ako sa v daných situáciach dokážeme správať. Ale som rád, že som taký aký som a nechcem sa meniť. Radšej budem sám sebou, než sa hrať na niekoho kým som nikdy nechcel byť.  Som rád za to, že tento svet nie je jednotvárny a že tu funguje určitá odlišnosť.  To by bola riadna sranda, keby že náhodou prídu roboti a začnú rozprávať. Obdivujem tých čo aj napriek tomu, že bojujú z určitým handicapom, tak dokážu mať úspech medzi svetovou špičkou a že títo ľudia robia radosť, všade kam prídu. Posledné dni sa vo mne strašne veľa vecí pohlo a videl som veľmi ľudských príbehov v televízii. Zisťujem že moje postihnutie oproti iným ľudom, nie je absolútne proste ničím. Už len to že žijeme, považujem za určitý životný úspech a na tom sa dá skutočne stavať. Preto nech je život akýkoľvek, tak sa treba tešiť s každej jednej sekundy, ktorá tu je.

Mám pocit, že niekedy človek musí spadnúť tvárou na zem, aby konečne pochopil že ako má žiť. Proste sú dni, kedy sa treba pozbierať zo zeme a byť silným človekom. Len dôležité je, neopúšťať sa a nájsť v sebe svoju vlastnú sebadôveru, teda si človek musí veriť. Sám viem, že čo by som mal skutočne chcieť a že netreba prehnane lietať v oblakoch. Človeku nespadne všetko z neba a musí si každý úspech doslova vydrieť, lebo bez snahy niečo zmeniť zostáva len tma. Hlavne si treba povedať že na čo skutočne máme a že nám nepôjde všetko v živote. Neraz sám som k sebe sebakritický a viem že mám na to svoje dôvody. Lebo chcem zo seba vydať len to najlepšie a dať do všetkého srdce a zároveň aj vlastný rozum. Som štastný za veci, čo sa skutočne skutočne podarili a verím že prídu ďalšie veci, čo sa ešte podaria. Verím že sa stretnem s človekom, ktorého si strašne vážim nielen po tej hereckej stránke, ale aj po tej ľudskej stránke. Už len to, že som do všetkého dal niečo je úspechom a v daných krokoch chcem stále pokračovať.

Veľmi ma poteší, keď pozerám vedomostné súťaže a že úspešne uhádnem odpovede na dané slová. Aj to že skúšam súťažiť o hudobné cdčká a že ich vyhrám, tak to je považované za úspech spojený zo štastím. Lebo človek nevie, či bude vyžrebovaný a je to viacmenej o náhode, čo som sa presvedčil viac krát. To že som začal písať, tak to bol krok vpred a viem že to bolo správne. Neľutujem ani jednu sekundu, čo napíšem a nech to je akýkoľvek riadok, tak sám viem že je v ňom skutočné srdce. Všetko čo v živote robím, tak to robím pre ľudí a nie preto, aby som niečo robil z vypočítavosti. Nie je to môj štýl a nikdy to tak ani nebude. Viem aká je moja cesta a chcem po nej kráčať správne, nechcem robiť chyby aj keď viem, že patria k životu a formujú nás. Vždy má zmysel o niečo bojovať, len dôležité je ten boj nevzdať a vždy sa v živote treba pohnúť ďalej.

Som vďačný za všetkých priateľov čo mám vo svojom živote a oni sú tým hlavným úspechom prečo idem ďalej. Kebyže nie je ich, tak to všetko vzdám a nikdy som sa nedal blogovanie. Mám tých najlepších ľudí okolo seba a tí pri mne skutočne aj zostali. Neopustili ma ani vtedy, keď som sa cítil zle a vždy mi dali pomocnú ruku, teda ma podporili v každom ťažkom rozhodnutí. Aj vďaka tým ľudom sa mi neraz plní, to čo si neraz prajem v živote. Je to skvelý pocit vedieť, že sú tu aj ľudia z dobrým srdcom a že pre nich sa oplatí žiť. Všetko sa mi znáša ľahšie, keď viem že nie som na všetko sám. Aj vďaka ním sa snažím zvíťaziť nad sebou a byť stále lepším človekom. Možno nedávam ľudom najavo svoje pocity a emócie, ale to neznamená, že by mi na nich nezáležalo. Len nechcem aby sa trápili a chcem im robiť len radosť, lebo to je moje jediné maximum čo skutočne dokážem. Všetko čo v živote spravíme, musíme považovať za úspech a nie za životnú prehru. Treba si uvedomiť, že každá prehra je viacmenej výhrou a najväčší úspech je prekonať v sebe svoje vnútorné pocity. Už vďaka skúsenostiam v živote, chápem že čo znamená ísť ďalej a že na to nie som sám. Mám tých najlepších priateľov na ktorých mi záleží a za ktorými skutočne stojím a oni stoja pri mne. Vďaka tým priateľom sa cítim proste výnimočným človekom a zároveň aj psychicky vyrovnaný.

 

 

Cesta

14. marca 2014

V živote kráčame svojou vlastnou cestou, na ktorej si plníme sny. Stále žijeme v určitých predstavách, kde je všetko úplne fantastické a popri tom vieme že je to inak. Prichádza nečakaná zodpovednosť za to čo urobíme a pomaly si začíname všetko uvedomovať.  Náš život je o tom, že niekedy musíme zistiť, kto sa nám posmieva a kto stojí pri nás. Funguje tu určitý paradox, že neustále niekomu veríme a potom neskôr padneme na hubu. Vždy keď padneme, tak zistíme že tá najväčšia špina sa veselo raduje z našej prehry. Stále prichádzame o ľudí ktorých milujeme a zároveň k nám pribúdajú tí ľudia, čo svoju dušu nezapredajú dušu diablovi a vedia čo chcú.

Uvedomujem si, že v živote som si prešiel strastiplnou cestou, ktorá nie vždy bola ľahká.  Nie vždy mi na tejto ceste všetci podali ruku a neraz som sa musel zo všetkým popasovať. Neraz som musel znášať posmešky od blbých ľudí, čo si mysleli že sú viac než ja. Keď som začal žiť život, tak som začal chápať a povedal som si, že si budem dávať pozor na falošných ľudí. Ale to sa proste nedá, lebo niektorí ľudia vedia človeka namotať na sladké reči a ľahko sa dá naletieť. Uvedomujem si, že hľadám okolo seba len tých správnych ľudí, čo sa nedokážu pretvarovať a ktorí mi dokážu kryť chrbát. V dnešnom svete kde je veľká časť zakomplexovaných ľudí, tak je ťažké nájsť niekoho normálneho. Funguje to tak v škole a funguje to tak aj mimo školy. Neraz kvôli tomu, že som iný, tak niektorí sa vedia stále aj dodnes vysmievať a myslia si že to vôbec nevidím a že som slepý. Ale už mi to tak nedokáže nabúrať psychiku, tak ako kedysi a nepotrebujem sa z niekým hádať. Nestojí mi za to, riešiť neustálu falošnosť v tomto svete a snažím sa ísť ďalej.

Ja sa nepotrebujem nikomu zapredávať a viem že ktorí ľudia mi skutočne stoja za to. Kopec ľudí nevie, koľko ma neraz stálo námahy sa vyhrabať z neustáleho bahna. Neraz mám na duši svoje vlastné jazvy a aj napriek tomu z úsmevom idem ďalej. Veľa ľudí mi neraz bodlo nôž do chrbta a popri tom sa tvárili ako moji najlepší priatelia. Ale neraz viem, že som si mal aj ja dávať pozor, proste to nešlo. Môj život nebol iba len o tých zlých skúsenostiach, ale samozrejme som spoznal aj skvelých ľudí. Moja cesta nebola iba o ľudoch, skladala sa aj z niekoľkých krokov ktoré som musel spraviť, aby som sa niekam posunul. Napriek všetkým veciam mám pestrý život bohatý o rôzne pekné skúsenosti, čo ma naučili, že človek keď niečo chce, tak za to dokáže skutočne zabojovať. Neraz som bol ten človek, čo nebol nikto a mnoho ľudí moje pocity ani nepoznalo. Mal som neustále svoj vlastný svet a postupne neskôr som zistil, že už nedokážem svoje pocity dusiť v sebe. Začal som hľadal cestu, pri ktorej vypočujem ľudí a budem im po psychickej stránke pomáhať.

Neraz moje postoje sú ovplyvnené skúsenosťami, čo som si neraz prežil a na základe ktorých si vytváram názory na dané udalosti. Na vlastnej ceste životom som neustále hľadal sám seba a som si myslel že sa mi to nepodarí. Mal som obdobie kedy som bol pesimista, raz som bol optimista a stále som sa nevedel zaradiť. Nevedel čo som vo svojom skutočnom živote chcel a nevedel som že či to skutočne dokážem. Len neustále som sa chcel odlíšiť od všetkého a od všetkých, proste som chcel robiť niečo iné. Chcel som vo svojom živote niečo robiť teda šíriť posolstvo, ktoré ľudom dačo dá a nad čím sa budú môcť skutočne zamyslieť. Moja hviezda ku hviezdam bola nesmierne ťažká a všetko som musel v živote prekonať. Kedysi som nenazýval ľudí ktorých mám rád brat, sestra, dcéra a podobne. Ale neskôr som ich tak začal volať, lebo sú to ľudia čo mi veria a ktorí mi podajú vždy pomocnú ruku. Neustále vo svojom živote, som sa snažil oddeliť súkromné pocity od tých školských. Vždy sa držím toho, čo mám skutočne povedať a pri kom mám byť skutočne ticho.

Bolo mnoho situácii kedy som sa musel postaviť na nohy a povedať si že to skutočne dokážem. Dodnes uznávam staré hodnoty čo kedysi fungovali v živote a vážim si toho, čo som sa v živote naučil. Dodnes nedokážem uveriť tomu, že sa z bláznivého chalana stal pokojný človek, plný silných životných ideálov. Že aj keď čokoľvek stalo v živote, tak ma neskutočne posilnilo. Každá skúsenosť v mojom živote mi pomohla si uvedomiť, že čo skutočne chcem. Viem že chcem byť z ľudmi ktorých mám rád a na ktorých nikdy nedám dopustiť. Byť obľúbeným je často veľmi ťažké a teraz som pochopil, že viacmenej byť obľúbeným znamená, že ako môžem byť hore, tak môžem okamžite spadnúť dole. Stále viem, že sa nemôžem znížiť k nejakej povrchnosti a že si musím robiť tú svoju kvalitu, čo si momentálne robím a za ktorou si maximálne stojím.  Každý krok v živote je pre mňa nová cesta, začať  písať neustálu kapitolu ktorá bude len plná úspechov.

Môžem povedať, že neraz mám aj svojich vlastných kritikov, čo vlastne kritizovali obsahy mojich myšlienok. Ale cez tú kritiku som sa dokázal okamžite a zobral som si z nej veľa vecí, čo musím skutočne zlepšiť. Nikdy som si nemyslel, že sa dostanem do stavu kedy budem ľuďmi rešpektovaný. Ale aspoň mám neustálu motiváciu niečo dokázať a som vďačný miestami sám seba, že dokážem zo svojou psychikou pracovať a že ju dokážem využiť správne. Stojím pevne na nohách a nepotrebujem sa pretvarovať, teda nemám chuť byť kalkul. Myšlienkami prebúdzam ľudí a to je môj cieľ, ľudom dať to čo skutočne chcú a že to nesmie byť niečo s čím ja sám nebudem spokojný. Preto viem, že som sa vybral správnou cestou, za ktorou je neraz psychická námaha sa zmobilizovať a ľudom prezentovať svoje myšlienky.  Ale som rád za názory ľudí, či sú pozitívne alebo negatívne a viem že každý názor ma niekam posunie. Neraz prajem ľudom zažiť pocity radosti a úspechu s toho, keď sa človeku niečo, do čoho vložil svoju energiu, čas a námahu.

Milujem svoju životnú cestu, ktorú si dodnes žijem a že som napriek všetkému sám sebou. Cieľavedomo sa snažím neustále robiť všetko, aby som ľudí nejako oslovil a cítim že sa mi stále darí viac. Všetko čo robím, je čoraz viac ťah na bránku a cítim sa tiež spokojne. To že som začal blogovať, bol ešte lepší krok a viem že sa vždy mám od čoho skutočne odraziť. Že mám tých najlepších priateľov čo stoja pri mne, je ešte krajší darček a viem že vďaka nim, to nevzdám. Dostal som do rúk zodpovednosť, tak sa ju snažím využiť ako najlepšie viem. Nech sa deje čokoľvek v živote, tak viem konečne oddeliť dobré od toho zlého. Aj to, že som začal počúvať inú hudbu ktorá ma povzbudzuje v každom kroku, tak považujem za krok vpred. Treba si uvedomiť, že nech je naša cesta akákoľvek, tak stojí za to, aby sme ňou prešli a dokázali že máme na to. Len si treba vyberať tých správnych priateľov, to je základ úspechu a celkovo môžem povedať, že 80 percent úspechu je v našej psychike a v tom ako dokážeme znášať jednotlivé nástrahy a viem že tie nástrahy porazím a že pôjdem ďalej.

Revolučný výskum. Test krvi vám určí, či zomriete do piatich rokov

12. marca 2014

Podľa najnovšieho výskumu z dielne fínskych vedcov, publikovaného v odbornom časopise PloSMedicine, je možné zistiť, či sa dožijete nasledujúcich päť rokov.

Kľúčom sú biomarkery

Fínski vedci prichádzajú s netradičným výskumom. Zistili, že pomocou špeciálneho krvného testu sa dozviete, či ste v poriadku, alebo či váš život potrvá už len pár rokov. Podľa  výskumov môžu aj na pohľad zdraví ľudia náhle umrieť, a to v prípade, že ich biomarkery (látky, ktoré dokážu určiť zdravotný stav)  nie sú v poriadku.

Zo vzorky krvi dokážu vedci predpovedať riziko úmrtia z akéhokoľvek zdravotného dôvodu. Kľúčom ich výskumu sú štyri biomarkery, ktoré spolu tvoria obraz nedostatkov človeka.

Podľa ich hladiny je možné odhaliť, aké fyzické problémy by jedinca mohli v budúcnosti ohrozovať. Podľa vedcov by tieto testy mohli pomáhať odhaľovať nebezpečenstvá ľudského tela, ktoré nevidno a vďaka nim začať s včasnou liečbou.

Ako cituje doktora Jahannesa Kettunena z Fínskeho inštitútu molekulárnej medicíny britský denník the Telegraph: „Ľuďom, ktorých biomarkery neboli v poriadku, sa riziko ochorenia zvyšovalo až päťkrát.“

Ako prebiehalo testovanie?

Testovanie podstúpilo 17 000 zdravých dobrovoľníkov, ktorí poskytli vzorky krvi. Odborníci sa zamerali na sto odlišných biomarkerov, pričom ľudí pozorovali nasledujúcich päť rokov. Počas tohto obdobia zomrelo 700 ľudí. Trpeli predovšetkým kardiovaskulárnymi ochoreniami a karcinómami. Všetci dobrovoľníci (ktorí zomreli), mali veľmi podobné hladiny konkrétnych biomarkerov:

  • Albumín – je to jeden z proteínov krvnej plazmy. Vyskytuje sa v krvi, ale aj v ďalších tekutinách nášho tela. Má opodstatnenie pri transporte rôznych látok krvou.
  • Orozomukoid – nazývaný aj bielkovina krvného séra. Ide o proteín akútnej fázy, ktorého koncentrácia vzrastá pri patologických stavoch. Využíva sa preto ako indikátor potenciálnych patologických stavov.
  • Nízkodensitný lipoprotein – alebo zlý cholesterol.
  • Citrát

Ak to zhrnieme, každý piaty účastník výskumu, ktorého hladiny týchto biomarkerov boli najvyššie, do piatich rokov od začiatku prieskumu zomrel. Podľa vedcov sa teda zdá, že všetky uvedené látky pomáhajú odhaliť naše telesné nedostatky.  Čaká ich ďalšia výzva – nájsť spojenie medzi spomínanými biomarkermi a pomôcť tak ľuďom.

zdroj: aktuality.sk