Svet s ktorého som odišiel

Viem že svet v ktorom bol začal byť iný, začal byť postavený na niečom čomu som prestal rozumieť. Svet ktorý vznikol nie je tým správnym, lebo je plný drám. Nie je o tom že by si ľudia niečo pokojne vysvetlili, len je to o neustálom boji. O boji si niečo dokazovať a tu cesta prirodzene nevedie. Ak mi ľudia povedia opak pochopím to, lebo je to ich svet a nie môj. Uvedomil som si že do takéhoto sveta zapadnúť nechcem a nepotrebujem. Potrebujem viac cítiť v tomto svete radosť než neustále rastúce napätie. Tým že sa ako spoločnosť budeme hádať do krvi nič nevyriešime. Nenastane pokoj ak ľudia budú mať v sebe zaužívané určité vzorce správania. Nie som človek čo by si potreboval niečo myslieť a utvrdzovať sa v tom. A odišiel som z určitého sveta do iného kde viac prevláda pokoj. Kde môžem veriť že naplním svoje sny a budem z ľuďmi ktorých mám rád. Vnímam to čo je pre mňa dôležité a o to viac ľudí môžu zo mňa cítiť pokoj. Lebo som si ten pokoj aj sám dokázal vytvoriť. Nepotrebujem drámy, napätia a nepokojné situácie len preto aby v mojom bolo vzrúšo. Zažívam super veci a vážim si prítomný okamih čo nie je samozrejmosť. Ja sa teším vo vnútri to že niečo nedám najavo navonok neznamená že som zlý. Som len introvert čo to inak najavo ani veľmi nedá. Ako by som bol niekým iný, nebol by som to vôbec ja. V tom svojom svete som našiel sám seba, svoju lepšiu verziu seba ktorá chce duševne rásť. A o tomto je môj vnútorný svet, iné to v ňom už nebude a som vlastne za to aj veľmi rád.

Alchýmia

Svet plný nevysvetliteľných myšlienok, prestávam veriť v náhodu. Učím sa rozumieť súladu života čo mi je prirodzený. Túžba sa dotknúť vlastnej mysle v celej tej alchýmii života, zanecháva veľa otázok. Urobím to vôbec správne alebo nie, zatiaľ na to odpoveď nepoznám. Skúmam vlastný svet, aby som v ňom našiel vlastnú cestu. Snažím sa na určité veci prísť samostatne, spoznávať sa na ceste životom. Uveriť že čierna a biela zostanú súčasťou rovnováhy sveta. Život je dokonalou špirálou a pri nej sa všetky body spoja. Viem že všetko sa deje preto lebo je to boží plán.

Deň v živote – Čerpanie inšpirácie – 4. časť

Viac by som vyjadril s čoho čerpám inšpiráciu na moje vlastné texty. Základom pre písanie je často reálny svet a to čo okolo seba pozorujem. Inšpiráciou sú aj ľudia ktorých osobne poznám. Sú veci ktorým sa snažím vyhýbať a tým je písať mená ľudí. Ale vzdám im v rámci písania hold, lebo si to reálne zaslúžia. Nejaké obdobie v živote mi písať šlo ťažšie a nebola tam ani inšpirácia. Kedysi ma inšpiroval jeden človek čo zdieľal jednu úžasnú pieseň a ja som dostal druhý dych. Začal som inšpiráciu čerpať z hudby a jednotlivé pesničky mi pomohli si na určité momenty života spomenúť. Samozrejme návrat do určitých vecí bol na začiatku pre mňa náročný. A s tým súviselo aj to že tento štýl písania nemusel všetkým sadnúť. Zažil som aj to že si to ľudia zobrali osobne a vysvetľovať im že sa ich to nedotýkalo bolo veľmi náročné. Ja som nezačal tvoriť preto, aby som si niečo v živote vymýšľal. Vedel som že sa treba vyrovnať s tým že ľudom nesadnem. Ale píšem lebo mi to ešte stále dáva zmysel a inšpiruje ma to.

Rukopis

Moja duša občas vzlietne, aby našla v tomto svete samu seba. Učím sa žiť vo svete, kde sa vo svojom vnútri pochopím. Viem že nájdem odpovede na otázky, ktorým som predtým nerozumel. Viem že život je tancom pri ktorom si musím premyslieť. Pri chybnom kroku môžem stúpiť ľudom na nohy. Môžem sa na ceste životom zmýliť a stratiť ľudí ktorých milujem. Uvedomujem si že každá chvíľa môže niečo zmeniť a ma zmeniť. Viem že ma veľa vecí zmenilo a že by som veľa vecí bez ľudí nedokázal. Stále cítim že som nedokázal všetko a že niektorých ľudí chcem ešte stretnúť. A chcem raz zažiť komunitný zraz s človekom ktorého sledovať mi veľmi pomáha a je veľmi úžasnou osobou. Stále si uvedomujem že ešte sú ľudia čo ich chcem ešte stretnúť. Môj svet začal byť v poriadku, ako som si ľudí čo sú mne blízkymi pritiahol. Ani všetkými slovami nedokážem vždy vyjadriť čo vlastne cítim. Preto píšem tento rukopis aby som sa ľudom viac zdôveril a otvoril. Aby som vyjadril niečo čo nie vždy viem vyjadriť v reálnom živote. Ešte cítim že sa chcem zamilovať do ženy ktorej bude na mne záležať. Mať s ňou deti a vážiť si každú strávenú chvíľu s ňou. Stále cítim že šťastie má v živote tú najcennejšiu hodnotu. Tým že som introvertom viac nad určitými slovami v živote premýšľam. A zároveň viem že nemám odpoveď na všetky dôležité otázky. A aj keby som ich mal, neviem či by tie odpovede potešili alebo nie. Možno by v tom živote boli ďalšie otázniky a viedli by k ďalším odpovediam. Život mi dáva momentálne viac zmysel než v samotnej minulosti. Túžba posunúť sa ďalej je dôležitejšia, než tápať v niečom čo už nezmením. Sústredím sa na prítomný čas a na momenty čo môžem zažiť. Uvedomujem si že čas je to jediné čo v živote naozaj máme. Že každý jeden deň v živote môže byť úplne posledným. Dôležité je to že môžeme vstať s postele a povedať si že sme ten deň prežili. Že máme novú šancu sa na niečo tešiť čo reálne príde. Žiť v pokoji a v láske je dôležitejšie než sa stále pozerať dozadu. Spomínať treba, ale nie za účelom otvárania starých rán čo nemusia vždy prebolieť. Niekedy je odpustiť dôležitejšie než v sebe živiť zlosť a trápiť sa. Žilo by sa lepšie všetkým, keby sa viac medzi sebou počúvali a vnímali. Nevybuchujme prehnane ak nám ľudia chcú niečo vysvetliť a radšej počúvajme. Dôležitejšie je žiť v pokoji, láske a autenticite, lebo len na tom reálne záleží v našom živote.

Nakŕmte svoju hlavu

Často svet vnímame prostredníctvom toho čo nám je povedané. Sme kŕmení tým že existuje iba jeden názor a iba jednostranné videnie sveta. A toto jednostranné videnie v nás môže zabiť to čo je zdravé. Často svoju hlavu kŕmime povrchnými vecami a často aj zabudneme na to aké je dôležité ísť do hlbšej podstaty. Aj ja som kedysi svoju hlavu kŕmil nezmyslami a tým že iba jedno videnie je to správne. Myslel som si to, lebo to ovplyvňovala spoločnosť a ľudia v nej. Teraz sa zmenila doba, ľudia vyhadzujú iných s priateľov len preto že mali iný názor. Chýba tu úcta a rešpekt, často ľudom ustupujeme než aby sme im v živote povedali nie. Robíme veci aby sme im maximálne vyhoveli, ale sú ľudia čo si zaslúžia ten najlepší prístup. Sú ľudia čo našu hlavu nakŕmia láskou, priateľstvom a nádejou že na tomto svete je všetko v poriadku. A myslím si že som takých ľudí našiel a sú to fantastické ľudské bytosti. Pomohlo mi vnímať svet aj cez iné informácie, sledovať ľudí čo tvoria pozitívny obsah a nevnímať celé to jednostranné videnie. Nemyslím si že je niečo iné v živote konšpiráciou a som šťastný za súčasný stav môjho myslenia. Že namiesto sa hádania s ľuďmi o nejakej svojej pravde si viac udržujem pokoj. Nebudem vylučovať zo života ľudí čo majú iné a možno aj liberálnejšie názory. Nikoho nebudem vyhadzovať s priateľov, lebo aj tie odlišné svety sú u mňa rovnako dôležité. A rád by som vám niečo povedal, nakŕmte svoju hlavu zážitkami, sledovaním podcastov, chodením do prírody, koncertami a tým že budete šíriť v živote lásku.

Situácie

V živote sa často dostaneme do situácií kedy sa v niečom rozhodneme. Často nás tieto sociálne dilemy môžu priviesť do určitej neistoty. Môžeme na každú situáciu v živote zareagovať odlišne. Niekedy začneme mať obavy či sa v našom živote niečo splní. Začneme sa vnútorne báť a vieme ako veľmi nás tento strach ovplyvní. Ľudia zo strachu robia zúfalé činy a tie nemusia vždy viesť správnym smerom. A zároveň to môže zarmútiť ich blízkych. To že je celý život o našom prístupe už nejaký čas vieme. V určitej situácii života sa spustí sled rôznych udalostí čo nás zmenia. Nemáme v živote na všetko dosah, len veríme že za všetkým čo robíme je ten najlepší úmysel. Zároveň sa s tým nejako musíme vyrovnať, nie je to jednoduché ako nám to ukazujú filmy alebo seriály. V realite sa veci riešia a neuteká sa pred nimi, lebo by to nebolo riešenie. Ale dá sa to zvládnuť, vždy je tu určitá nádej a viera čo nás niekam nasmeruje.

Deň v živote – Spätná väzba – 3. časť

Vždy je pre ľudí dôležité, aby ich čitatelia vnímali a vyjadrili im názor na niečo. Ja to mám z článkami rovnako a zároveň rešpektujem aj iné názory. Vždy ako niečo vytvorím, verím že to ľudom môže dať reálny zmysel. Na začiatku som dostával aj veľa komentárov, neskôr sa tá spätná väzba preniesla do reálneho života. Ľudia ako ma stretli mi povedali že píšem zaujímavé články. Stretol som sa s tým že aj niečo nebolo dobré a ľudí to neoslovilo. A samozrejme jednej a aj druhej strany ma motivujú sa v tom čo robím zlepšovať. Viac uvažovať nad tým čo vytvorím, aby to nebolo prvoplánovo. Slová ľudí môžu potešiť, ale mám voči tomu že niečo tvorím pokoru. Ťažšie sa už tvorí, ale viem že ľudia a čitatelia so mnou rástli. A viem že čo už dlhodobo tvorím sa vo mne zjaví určitý vnútorný tunel. Niekedy neviem o čom budem tvoriť a je náročné sa neopakovať. Ale kvôli tým ľudom to za to reálne stojí, bez nich by som asi netvoril. Na začiatku to bolo iné, lebo som ešte nechcel o tom že niečo robím rozprávať. Chcel som si vybudovať určitú časť ľudí a to sa našťastie vydarilo. A zároveň si vážim aj ľudí čo mi dokážu povedať že toto mohlo lepšie. To čo je konštruktívne a nie zaujaté ma posunie vpred. Spätná výzva je dôležitá a nevnímam ju ako samozrejmosť. Vnímanie ľudí je dôležité, lebo to motivuje sa posunúť v tvorbe vpred a reálne rásť.

Čas môjho života

Viem že mám určitý čas na tomto svete a viem že je dôležité to využiť čo najlepšie. Stále cítim že je dôležité ešte sa tým životom baviť. Neznamená to že začnem robiť nesprávne veci a blbosti, len žiť pre tie momenty. Využiť šance čo mi život dá, ale viem že sa nie všetko vydarí. Moja duša sa s tým už dávno zmierila a viem že potrebujem ľudí čo s nimi môžem zažívať rôzne momenty života. Myslím na veľa vecí aj roky dopredu a uvedomujem si že môže sa všetko skončiť okamžite. Už mám posledné dve veci ktoré ešte treba naplniť a vidieť ľudí čo som nevidel. Na začiatku mojej cesty bolo veľa snov, som rád že v mojom živote vyšli. Že veriť v ne sa stalo oveľa silnejšie, než sa ich reálne vzdať. A od úplnej spokojnosti už zostávajú už dve veci, ale v skutočnosti som za svoj život rád. Som rád že môžem robiť veci čo ma bavia a splniť si sny aj vďaka súťaženiu. Ešte je čas využiť svoje možnosti a šance čo v živote mám, lebo ešte nemôžem povedať že je koniec. Lebo viem že ešte stále mám v živote za čo reálne zabojovať aj keď si to vyžaduje veľmi veľa času.

Kolotoč

Premýšľam v akom svete žijem či tam je jednostranné videnie pravdy alebo v ňom aj iné názory rešpektujeme. Či dokážeme žiť vo svete kde namiesto urážania čo prerastá do vulgarizmov dokážeme viesť konštruktívny dialóg. Máme právo sa vôbec v živote rozhodovať bez toho, aby nám ľudia za to nadávali a vymazávali nás s priateľov. Ľudia majú plné ústa toho čo sa má v živote urobiť a ako sa to urobí už je zle. Slová o tolerancii nám ukazujú že sa ľudské rozhodnutia nikdy nebudú úplne rešpektovať. Prečo niektoré veci nerozoberám z ľuďmi bohužiaľ aj kvôli tomuto faktoru. Sme sa dostali do kolotoča života že vysvetľujeme veci čo nie je potrebné hovoriť. Niekedy sa otvoriť môže byť viac našou slabosťou než prednosťou. Mal som momenty že na stránke sa rozoberali politické veci a mal som na určitých ľudí svoj názor, ale zmenilo sa to. Nerozoberám to z dôvodu že sa na politike vie obrovské množstvo ľudí pohádať. Veľa ľudí iným začne nadávať len preto že išli voliť. Je to osobná vec každého a nebudem sa ľudom vyhrážať že ich zmažem s priateľov. Všetci ľudia sú dôležití aj tí čo majú iný názor a nebudem im nadávať že vnímajú niečo odlišne. Bolo by jednoduché na všetko a na všetkých nadávať, ale neprinesie to žiadne riešenie. Samozrejme majú na tieto pocity právo, ale reálne sa nimi nevyrieši nič. Viem že prečo som sa odmlčal na istý čas od písania aj kvôli týmto ľudom. Preto nebola motivácia napísať niečo čo by ľudom dodávalo nádej. Lebo žijeme v príliš napätej dobe predsudkov a výčitiek. Nie všetci potrebujú pretláčať iba tú svoju jedinú pravdu, ale majú otvorenú dušu na všetky strany. Ďalšia vec čo som uvedomil je to ako veľmi som túto tému v sebe držal. Z odstupom času som uvažoval o našej spoločnosti a o živote samotnom. Premýšľal som že zabalím aj písanie a definitívne skončím. Lebo si uvedomujem že už som povedal všetko a dokázal som v ňom všetko. A už ani nie je vôľa niečo napísať, lebo bude čas to prenechať iným. Život sa stal kolotočom a treba vedieť kedy z neho vystúpiť. Možno už tento rok bude čas kedy sa to celé uzavrie.

Deň v živote – Vymýšľanie tém – 2. časť

Ako som začal tvoriť, bolo potrebné zistiť o čom to bude. Či to bude osvetové alebo to budú myšlienky zo živote. Zároveň som podľa toho nazval hlavnú kategóriu blogu Myšlienky o živote. Týkajú sa všetkého čo som v živote zažil či to bolo dobré alebo zlé. Pri každej téme vychádzam z reálneho života alebo s toho čo ma ovplyvnilo. Alebo sa inšpirujem hudbou ľudí ktorých rád počúvam, vtedy sa mi tvorí najlepšie. Vtedy už viem aký bude nadpis, len tému si vymýšľam sám. Témy často vymýšľam večer a napíšem to až na ďalší deň. Mal som široké spektrum tém a mal som aj určité postoje voči istým veciam. Len som vedel že to nemám šancu v rámci tej tvorby zmeniť. Jediná téma ktorej sa vyhýbam je politika a vyjadrovanie názorov na určitých ľudí. Zo skúseností viem že táto téma dokáže zničiť priateľstvá a rozvrátiť aj celé rodiny. Píšem o tom okrajovo, aby to nevzbudzovalo napätie v spoločnosti. Spoločenským témam sa nevyhýbam, lebo viem že môžu obohatiť ľudí. Inšpirujú ma aj ľudia ktorých sledujem alebo tvoria inšpiratívne podcasty. Inšpiráciu čerpám aj z filmov, seriálov alebo videohier. Ako je niečo dôležité čo chcem článkom vyjadriť bude väčšinou dlhší do 7 odsekov. Inokedy to bude kratšie, lebo niektoré myšlienky sa nehodí rozpísať hlbšie. Boli aj veci čo som napísal a z odstupom času som s nimi nebol veľmi spokojný. Boli veci čo som aj vymazal, lebo neboli dobré alebo to som napísal znova. Pokračovania článkov sa tvoria najťažšie, lebo nadviazať na niečo môže byť zložité a zároveň viem aké je skvelé keď sa to vydarí.