Neboj sa

16. februára 2019

Neboj sa kráčať týmto svetom,

neustále si to takto vravím,

myšlienky plné rôznych pocitov,

ten pocit nenahradí to množstvo slov,

viac hľadám v tomto svete pokoj,

moja duša vraví len tak sa neuspokoj,

každá búrka po istom čase zmizne,

po čase sa dá všetko vidieť jasne,

tam kde sa skrýva temnota,

po nej môžeme vidieť aj kúsok svetla,

kráčam týmto svetom a premýšľam,

nie vždy všetko slovami vyjadrím,

niekedy si všetko vyžaduje pochopenie,

čas od času si povedať že všetko bude dobre,

jediná cesta ktorá existuje je všetko pochopiť,

naučiť sa všetko okolo seba zvládnuť,

potrebné je akceptovať ľudí okolo seba,

uveriť že v každom človeku môže byť kúsok dobra.

Reklamy

Nevyslovené

12. februára 2019

Sú veci ktoré mali byť dávno povedané a mali byť vyjasnené, ale v skutočnosti nie sú vyslovené. Pravdepodobne je to všetko kvôli tomu čo na to väčšinou povedia ostatní ľudia. Často treba hrať tú hru s ostatnými a mať pocit že všetky karty v skutočnosti máme na stole. Vždy si to myslím a potom si poviem že je veľa vecí ktoré človek priamo nepovie. A to nie je preto že by nemal určitých ľudí vo svojom živote rád, ale preto lebo sa možno bojí jeho skutočnej reakcie. Často je nám prízvukované že ako je dôležité vo veciach hovoriť pravdu, ale v skutočnosti sa ľudia kvôli pravde sa dokážu ešte viac nahnevať. Ani sa nedá čudovať že žijeme vo svete plnom paradoxov a vecí ktorým v skutočnosti nerozumieme aj keby sme chceli. Uvedomujem si že myšlienky ktoré píšem tak nie sú obyčajné vypisovačky, ako si to môžu niektorí ľudia niekedy myslieť.

Mám v živote veľmi veľa myšlienok a pocitov ktoré vo svojom živote s ľuďmi bežne nevyslovím. Nie preto že nechcem, ale preto lebo nechcem ľudí zaťažovať keď majú vo svojom živote dosť vlastných problémov. Viem že to často zostáva v rovine nesplnených cieľov, ale sú situácie kedy s tým nedokážem absolútne nič urobiť. Tu ani nejde o to či sa snažím alebo nie, lebo pravdepodobne určité veci v živote chcem len ja. Uvedomujem si že je ten život príliš krátky a kedykoľvek by som si mohol sypať popol na hlavu čo som vo svojom živote nevyužil. Napriek tomu bolo kopec možností a kopec udalostí čo som mohol zažiť a jednoducho to nevyšlo.

Dakedy si vravím že som v tom živote mohol spraviť niečo viac, aby sa určité veci splnili. Lebo to chcenie je veľmi silné a sám si to veľmi uvedomujem, ale niektoré situácie ktoré tomu predchádzajú nie vždy ovplyvním. Niekedy by som rád išiel na nejaký koncert a nejako sa skutočne zabavil pokúsil sa zabudnúť na niektoré starosti čo prináša často život. Viem že je to jediné čo v skutočnosti chcem, lebo viem že sa určité momenty nemusia zopakovať a určitých ľudí čo počúvam tak by som nemal možnosť tak skoro vidieť. Pamätám si ako som chcel množstvo vecí ktoré v skutočnosti nesúviseli s tým čo ma skutočne vie potešiť. Ako dokáže ma potešiť čokoľvek, ale potom si nejako uvedomím že tá radosť ako taká trvá len chvíľku.

Niekedy sa sám sebe čudujem koľko vecí mám naozaj v hlave a potom to premeniť na skutočnosť je ťažšie. Nemožno to niekomu vyčítať, pravdepodobne len sebe samému lebo sú to moje predstavy a pocity. Či sa naplnia často býva otázkou času, len pravdepodobne mi chýba nejaký ten príjemný moment prekvapenia. Kedy nemusím niečo vo svojej ľudskej duši skutočne vysloviť, aby sa to skutočne naplnilo. Lebo premýšľať nad niečím je v živote človeka tou najťažšou skúškou. Ja to tak mám celý život, ale viem že od života nechcem tak veľa. Lebo viem že sa pravdepodobne tie najväčšie predstavy naplnili a je ťažké rozmýšľať o niečom väčšom. Preto pravdepodobne viac premýšľam nad nejakými koncertmi, festivalmi a nad tým ako by sa to mohlo splniť. Stále hľadám nejaký správny spôsob aby som vo svojom živote si splnil nejaké sny v rámci hudby a videl ľudí ktorých bežne počúvam. Nevravím že všetko musí byť hneď, ale ak má niečo prísť tak chcem byť toho súčasťou lebo som skutočný fanúšik kvalitnej hudby a chcem to dokázať nielen slovami.

Málokto vie že niekedy si musím pustiť aby na všetky starosti zabudol. Aj pri písaní si často musím niečo pustiť, aby som dokázal určité veci zo seba dostať von. Pre mňa je to vždy taká psychohygiena, možno je to jediná situácia kedy nemám rád ticho. Aj keď ticho v živote je potrebné a nezavrhujem ho, ale pri písaní potrebujem mať niečo pustené. Pre mňa je hudba ako také antidepresívum a potom neskôr si poviem že ma vnútorne upokojuje. Som rád že nemusím brať tabletky antidepresív, ktoré v skutočnosti človeka len vnútorne utlmia. Lebo ten pocit niečo brať človeka v skutočnosti nedokáže úplne upokojiť. Ja sa tiež vo svojom živote cítim všelijako, ale snažím sa svoju náladu neprenášať na ostatných. Snažím sa vo svojom vnútri pochopiť že skutočný problém, môže byť len vo mne. Len v tom že sa snažím byť dobrý ku každému aj keď viem že to možno niekto v budúcnosti zneužije.

Nikdy som pravdepodobne nedokázal povedať že čo skutočne cítim, ani dievčatám ktoré sa mi páčili. Často niektoré veci som nedokázal povedať ani tým ktorých považujem za najlepších kamarátov. Radšej som sa to naučil dusiť v sebe, lebo nechcem pridávať starosti ostatným. Mohol som využiť príležitosť, ale potom som si uvedomil že keby aj mám vzťah, tak by som nemohol robiť čo ma baví. Napriek tomu chceniu byť šťastný, tak kvôli tomu šťastiu by som sa musel niečoho vzdať. Možno by sa našla osoba ktorá by dokázala akceptovať že píšem a že som človek čo má rád kvalitnú hudbu a aj vďaka nej by som mal ešte viac motiváciu. Nemusel by som sa obávať pri nej a mal byť som istotu že všetko pôjde správnym smerom. Ja verím že existuje tá správna ľudská duša, možno keby som extrovert tak by som sa dokázal prejaviť viac. Možno by som nebol tak nesmelý a mal okolo seba hárem všetkých tých pekných žien. Ale ja sa nikde nasilu netlačím a keď má niečo prísť, tak sa tomu nebudem brániť.

Chcem povedať že cítim veľmi veľa pocitov ktoré neboli vyslovené. Mám rád ľudí najlepšie ako viem, napriek tomu že ich nie je po mojom boku veľa. Introverti nemajú veľa priateľov okolo seba, majú iba tých pár pri ktorých vedia že ich majú radi. Viem že keby bolo všetko iné, tak aby aj môj život bol v niečom iný. Ale v skutočnosti sa na keby nehrá a musím sa uspokojiť s tým čo skutočne mám. Nemám niekedy na výber učím sa pochopiť svet najlepšie ako len viem. Teším sa zo všetkého, ale zároveň sa nesnažím niekomu svoj pocit vnútiť. Robím to o čom som presvedčený že je naozaj správne a že za to môžem bojovať. Všetci máme vo svojom živote niečo čo sme nedokázali nejakým spôsobom vysloviť.

 

 

Neutrálna zóna

9. februára 2019

Málokedy sa dá slovami vyjadriť to čo môže človek vnútorne cítiť. Často si vravíme že iba tie pozitívne alebo negatívne pocity sú tými skutočne dôležitými v našom živote. Premýšľal som o tom poslednú dobu dosť a viem že existuje aj pocit ktorý mávam stále. Nie je to pozitívne alebo negatívne, skrátka je to určitý neutrálny pocit. Skrátka viem že nie som človekom čo sa musí silou mocou stavať na nejakú stranu, lebo cítim že to v skutočnosti nie je potrebné. Ani nechcem byť stavaný do pozície že koho vo svojom živote mám radšej a koho nie, nechcem robiť nejaké rozdiely. Som jednoducho vo svojom vnútri neutrálny a určité veci sa snažím rešpektovať. Nevravím že niečo nie je ľahké, ale sú dni kedy si to tak poviem aspoň v duchu a potichu. Keď skrátka sa snažím žiť bez nejakého rozruchu a snaženia nejakým spôsobom pútať na seba pozornosť.

Vždy sa snažím byť nad vecou nech je ten život akýkoľvek, lebo viem že koľko ľudí to má ťažšie. Lebo v skutočnosti každý z nás vedie ten svoj vnútorný boj zo svojimi vnútornými démonmi. Nie je nikto kto by povedal že ich nemá, lebo ich má každý. Život nám jednu štartovaciu čiaru a každý z nás po tej čiare začneme kráčať svojim vlastným tempom. Sú veci v živote ktoré vnútorne pozorujem, lebo ma v skutočnosti dokážu fascinovať. Ale niekedy sa potrebujem aj zamyslieť, aby som svet dokázal pochopiť v určitých súvislostiach. Nesnažím sa tlačiť na to aby mi všetky odpovede boli čo najviac jasné. Len viem že všetko v živote musím pochopiť a aj ľudí okolo seba. Necítim v sebe nejaký hnev alebo niečo čo by ma vnútorne trápilo. Lebo sa snažím zo všetkými vychádzať ako najlepšie viem aj napriek tomu že nie všetci ma budú považovať za kamoša. Ale viem že to sa nedá byť zo všetkými byť kamoš, ale to neznamená že som na nich nahnevaný a snažím tých ľudí okolo seba rešpektovať. Skrátka to tak v živote je a každý to tak v skutočnosti má, len jednoducho cítim že som neutrálny. Cítim že je to jeden s tých lepších pocitov čo človek v sebe môže mať.

Ani sa nesnažím nejako to posudzovať, lebo viem že to nie je riešenie. Maximálne môžem určité veci pochopiť a aj to viem že na všetko si treba vyhradiť čas. Viem že je si potrebné zvyknúť na určité situácie a aj ľudí čo môžeme mať okolo seba. Je to v poriadku niečo cítiť a povedať si že v živote je tá zlatá stredná cesta tá najlepšia. Ale napriek tomu viem že sa určitým pocitom nevyhnem, lebo život jednoducho pre nás vždy pripraví sériu emočných pocitov kvôli ktorým sa niečo môže zmeniť. Nevravím že je niekto dobrý alebo zlý, lebo každý má tú vlastnosť vďaka ktorej to v skutočnosti vycíti a ani to nemusí povedať. Skrátka v živote srdce napovie ako to v skutočnosti môže byť a často to tak je.

Je úplne jedno kto je s kým v akom vzťahu, ale stále je dôležité mať nad tým človekom rešpekt. Lebo vďaka rešpektu jednoducho chápeme že nie vždy musí byť v živote vo všetkom absolútna zhoda. Niekedy je potrebné aby sme si vzájomne nepritakávali a mali na veci svoje vlastné názory. Potrebujeme v skutočnosti sa odlíšiť a nebyť tými kópiami, lebo každý človek v živote je iný. Ja celkovo akceptujem aj samotnú inakosť v spoločnosti ak nie je niekomu nasilu vnucovaná. Vždy som to akceptoval a nerobil som nejaké rozdiely medzi ľuďmi a nikdy ich nebudem robiť. Niekedy cítim že sa nechcem s niekým pretekať a niečo si v živote skutočne dokazovať. Ako bude veľa vecí čo treba skutočne dokázať, ale všetko to budú životné ciele v súvislosti s hudbou.

Ak má niečo skutočne prísť, tak si treba na tie správne veci skutočne počkať. Niekedy sa tie možnosti sami o sebe núkajú, aby sme ich v skutočnosti mohli skúsiť. Lebo vieme že niekedy tie šance čo prišli sa nemusia vždy opakovať. Aj celý život je o tých možnostiach čo máme a o tom či ich využijeme správne. Dostaneme sa určitej fázy kedy si uvedomíme čo nám v živote všetko ušlo. Len vieme že musíme nastúpiť do toho rozbehnutého vlaku, aby sme v živote nič nezmeškali. Môže sa zdať že určité veci v živote nie sú až tak dôležité a podstatné, ale v skutočnosti to zistíme až na samotnom konci. Zistíme že všetko čo urobíme, tak bude mať na nás veľký vplyv. Všetko v našom živote nás ovplyvní nech spravíme čokoľvek, lebo taký je kolobeh života ktorý sa nedá zastaviť.

Som v tej neutrálnej zóne, lebo cítim že je to najsprávnejšie riešenie aké môže existovať. Ale niekedy sa treba riadiť aj určitou logikou, vďaka ktorej pochopíme určité aspekty sveta. Často veci ktoré robíme tak sú v rozpore zo samotnou logikou, nesprávne ich riešime. Potom si povieme že sme to mohli riešiť úplne inak, lebo to robíme s príliš horkou hlavou. Niekedy potrebujeme vychladnúť a upokojiť to čo máme vo svojom vnútri. Lebo o tom je ten život že potrebujeme pochopiť ľudí okolo seba, nech sú akýkoľvek. Ani im nemôžme zazlievať ak cítia úplne opačný pocit, lebo to vyplynulo s určitej životnej situácie ktorá sa im udiala. Viem sa do toho vcítiť a pochopiť to, lebo je dôležité aby sme jeden druhého pochopili.

Čoraz viac dochádzam k názoru je lepšie byť takým aký som, než sa niečo hrať. Lebo viem že každý človek čo existuje si zaslúži pochopenie a porozumenie bez ohľadu na vlastnosti. Áno uznávam tiež mám svoje muchy a veci ktorých sa prirodzene obávam. Ale viem že vďaka tomu som človek čo sa za nič neschováva. Radšej byť prirodzeným s tým že dokážem akceptovať naprieč spoločenským spektrom, než riešiť na koho stranu sa musím postaviť. Radšej zostanem v tej svojej neutralite a vďaka tomu viem že sa na veci budem pozerať s každého uhlu pohľadu. Lebo viem že je potrebné akceptovať aj názory s ktorými veľká časť ľudí nemusí súhlasiť. Vďaka tomu viem že som človekom ktorému ľudia skutočne uveria. Lebo viem že tie názory a pocity ľudí nebudem cenzurovať, lebo každý má právo slobodne prejaviť svoj vlastný názor.

 

 

Padám

7. februára 2019

Padám niekde v stratosfére,

cítim sa ako vo vesmíre,

všade hviezdy a planéty,

všetko čo vidím má rôzne farby,

cítim sa ako v úplne inom svete,

kde neexistuje žiadne nešťastie,

ponáram sa a plávam v myšlienkach,

verím že všetko býva vo hviezdach,

hviezdy čo sú jasnejšie než samotné nebo,

na ktorom všetko má svoje prirodzené miesto,

gravitáciu sa často nedá nejakým spôsobom oklamať,

vďaka myšlienkam sa človek naučí všetko chápať,

nepadám preto že by som cítil smútok,

ale preto lebo môže nastať ten počiatok,

počiatok niečoho čo môže byť lepšie,

vďaka čomu sa dá skutočne žiť krásne,

naša ľudská duša môže čomukoľvek uveriť,

aj snom ktoré sa jej môžu časom prisniť,

svetlo svieti v našom svete takmer neustále,

často sa to môže prirovnať k veľmi jasnej hviezde,

dávajú na nás pozor ľudia zhora,

aby nenastala v nás nejaká chyba,

padám a stále vnútorne snívam,

ale je čas sa vrátiť konečne na zem.

Sima Martausová – pozitívne svetlo nádeje a čistá duša našej hudobnej scény

4. februára 2019

To čo napíšem tak nebude nejaká klasická recenzia alebo niečo čím zhodnotím nejaký hudobný album. Mnoho ľudí si všimlo vo viacerých príspevkov že mojou najobľúbenejšou speváčkou Sima Martausová. Ono nie je to len tým že je skvelou hudobníčkou, ale že sa aj po tej ľudskej stránke snaží niečo reálne odovzdať teda určité posolstvo. Neschováva sa za nejaké bezduché frázy alebo za niečo čo bežne ľudia samozrejme robia. Jej texty sú úplne z iného sveta a mám pocit že mi dávajú oveľa viac než to čo sa v súčasnosti na hudobnej scéne tvorí. Cítim že to nie je žiadne klišé a že ma ľudsky tie texty niekam posúvajú, teda k tým správnym hodnotám. Na prvý pohľad že tie texty môžu znieť príliš jednoducho a v skutočnosti v tej jednoduchosti je predsa krása. To čo tvorí Sima je uveriteľné pre všetkých ľudí čo majú texty kde je nejaké zamyslenie alebo niečo čo dokáže povzbudiť. Spieva o Bohu, prírode a o všetkých tých krásnych maličkostiach ktoré robia náš svet lepším miestom.

Ako ja som jej tvorbu začal vnímať od albumu Dobrý deň, to som ja ktorý mám aj podpísaný. Potom som ju začal počúvať intenzívnejšie a všetko čo naspievala tak pre mňa dávalo zmysel. Bolo to pre mňa niečo nezvyčajné a najme som si začal uvedomovať že všetko čo som počul tak mám od nej veľmi rád. Aj tie skladby čo som predtým nepočúval, tak som začal mať veľmi rád. Jej texty mi veľmi prirástli k srdcu lebo v nich spieva o maličkostiach ktoré by sme si mašli všetci vážiť a nebrať ich ako samozrejmosť. Keď som počul Normálny život, tak som bol príjemne prekvapený že niekto tak talentovaný dokáže spraviť tak nádherný text o tom chcení žiť normálny život. Je mi na nej veľmi veľa vecí sympatických a najme to že prirodzenou cestou dokázala že je veľmi skvelou textárkou.

Páči sa mi na nej že je jedna z mála speváčok ktorá púta pozornosť svojou hudbou. To je jej krásnou vizitkou toho že to čo robí tak v skutočnosti má veľký zmysel. Ale ešte pozitívnejšie je na nej jej skromnosť a to ako vystupuje v rozhovoroch. Proste ja na nej cítiť že sa na nič nehrá a je úplne prirodzená v každej jednej chvíli. Keď vytvorí z niekým duet, tak je to tiež v rámci hudby niečo jedinečné. Za posledné roky Sima vyzrela vo fantastickú muzikantku ktorá jednoducho cíti hudbu. Ani raz sa mi nestalo že by sa mi niečo od nej nepáčilo a som si vtedy vravel že je to prvá speváčka od ktorej sa mi skutočne páči všetko. Nemám veľa interpretov od ktorých sa mi skutočne páči všetko, ale Sima je v tomto úplne pozitívnym príkladom. Nie tak dávno na oceneniach Zväz autorov a intepretov populárnej hudby sa stala speváčkou roka a tento rok to dokázala obhájiť. Dokázala to obhájiť v konkurencii mnohých skvelých muzikantov a ľudí čo niečo skutočne dokázali.

Mal som niekedy aj myšlienky aké by to bolo zažiť jej koncert a vnútorne som si to predstavoval. Len som videl rôzne videá kde počas koncertov hovorila príhody s tvorby jednotlivých skladieb ako vznikali. Ale minulý rok mi to bolo dopriate a videl som Simu naživo na festivale Parenica čo bolo to najlepšie čo som zažil. Stáť úplne vpredu pri pódiu a počúvať jej texty bolo veľmi čarovné. Cítil som vnútorne ten pocit šťastia ktorý mi nedokázal nikto zobrať. Keď som počul naživo všetky tie príhody ktoré pútavo rozprávala o svojich skladbách, tak srdce zaplesalo čistou radosťou. Môžem povedať že je naživo naozaj úžasným človekom čo nemá problém sa vyfotiť zo svojimi fanúšikmi a je veľmi skromná a pokorná. Vidieť ju bol zážitok na celý život a bolo by skvelé ešte zažiť nejaký ďalší jej koncert ak bude niekde blízko a opäť pri jej speve žiariť šťastím.

Jej skladby sú nesmierne návykové a vždy sa ku nim dá skutočne vrátiť. Najme preto lebo v tých textoch môžem nájsť nejaké nové poznanie nad ktorým by som sa pri prvom počutí pravdepodobne nezamyslel. Lebo pri nej viem že to o čom spieva tak dokáže okamžite povzbudiť a vliať do môjho života novú energiu a impulz. Ono svojimi textami si dokáže získať srdcia množstvo fanúšikov, tak ako si získala aj to moje srdce. Svojou hudbou do tohto uponáhľaného sveta vnáša pokoj a istotu že všetko sa dá nejakým spôsobom zvládnuť. Ja tomu vždy vnútorne verím a nikdy tomu neprestanem nech sa budem cítiť akokoľvek. Niekedy si prajem aby bolo takých interpretov čo by šírili podobné posolstvo ako Sima a všetkým by sa v skutočnosti lepšie žilo. Pravdepodobne by sme žili šťastnejšie a viac si uvedomili že vďaka hudbe sa môžeme skutočne upokojiť.

Sima ukazuje že je čistá duša a jej srdce nie je skazené niečím zlým čo je veľmi vzácne. Vo svojom srdci má obrovskú dobrotu a tú samozrejme prenáša aj do svojej krásnej tvorby. Je pozitívnym svetlom a je nádejou pre tento svet že nič nie je stratené. Len si treba pripustiť že aj maličkosti čo sú okolo nás môžu náš život robiť krajšími a lepšími. Len si to musíme pripustiť a povedať si že každý človek sám o sebe má krásne vnútro. Som veľmi vďačný že tvorba Simy mi pomáha si túto dôležitú vec uvedomiť a snažím sa podľa toho riadiť. Verím že bude mať veľmi veľa motivácie tak krásne texty s tak silnou hĺbkou ktorá roztopí ľudské srdce. A veľmi sa teším na ďalšie skladby ktoré vytvorí či samostatne alebo v duete z nejakým ďalším talentovaným človekom.

Niekedy si prajem aby bolo viac takých skvelých a talentovaných ľudí ako je Sima. Ale neprestávam tomu veriť lebo viem že všetko sa obracia dobrým smerom a vzniká veľmi veľa kvalitnej hudby. Ale keby to mám celé zhodnotiť tak Sima patrí k tomu najlepšiemu na slovenskej hudobnej scéne a je pre mňa veľkou radosťou počúvať jej tvorbu, Tvorbu ktorá do môjho života dodáva veľkú motiváciu ísť ďalej a uvedomiť si tie skutočné hodnoty na ktorých je život postavený. Som rád že existuje niekto tak skvelý a jedinečný pri kom viem že mi niečo do života skutočne dá. Nebojím sa v prípade Simy že všetko čo urobí že nebude kvalitné, lebo jej hudba je skutočný celok. Je to mozaika ktorá dokonale zapadá do tohto sveta a je na každom či si s jej hudby niečo zoberie. Je súčasťou hudobnej scény a my si musíme že na Slovensku máme takú úžasnú speváčku zo skvelým srdcom a čistou dušou ako je Sima Martausová.

 

 

Myslieť v mieri

3. februára 2019

Občas sa zdá že sú veci iné a niečím skutočne zvláštne, ale v skutočnosti to môže byť inak. Môžeme len pochopiť že jediná cesta ktorá vedie je pochopiť život v súvislostiach. Pochopiť že jediné riešenie môžeme nájsť v mieri, ktorý si vytvoríme pomocou vlastnej mysle. Skrátka môžeme myslieť na čokoľvek čo môžeme dovoliť našej duši. Môžeme si predstaviť svet v rôznych kontúrach a farbách vďaka čomu získame lepší pohľad na svet. Hľadanie toho vnútorného pokoja by sa malo stať našou základnou podstatou pre ktorú treba žiť. Uvedomiť si že naša myseľ sa priam potrebuje vnútorne stíšiť. Viem že je v nej kopec napätia a trápenia čo by sa dalo vyplniť zmysluplnejšie. Len je niečo v nás vnútorne zablokované a nevieme to nejakým spôsobom odblokovať.

Lebo človek sám o sebe je nafixovaný na jednu emóciu a vďaka ktorej sa nedokáže pohnúť vpred. Strach je tou najsilnejšou emóciou a človek ho zažíva v každej jednej sfére života. Vravím si že ako by sa tomu dalo vyhnúť, ale v skutočnosti sa tomu nevyhneme. Lebo vieme že každá emócia čo z nás vypláva tak jednoducho je nejakým spôsobom viazaná na mozog. Proste v hlave sa spustí určitý impulz a je iba na nás či to dokážeme vôbec ovládať. Každý podnet sa deje kvôli niečomu čo si nevieme vždy vysvetliť, ale vieme že sa to deje. Existuje množstvo spôsobov vďaka ktorým môžeme pochopiť svet a pokúsiť sa nejakým spôsobom nájsť rovnováhu. Niekedy na všetky tieto poznatky nebude stačiť ani psychológia a filozofia.

Je to pravdepodobne tou dobou kde každý chce niekomu konkurovať čo sa nedá považovať za správne. Ale najme sa nesnažme predbiehať že kto má nejakého človeka vo svojom živote. Lebo takéto pretekanie nikdy k ničomu dobrému neviedlo a nebude viesť. Najme sa nesnažme žiarliť na druhých lebo prídeme na to že toto tiež nie je riešenie. Lebo tá žiarlivosť môže vznikať najme kvôli pocitu menejcennosti s čím sa môže stretnúť každý druhý človek. Lebo ten človek sám o sebe môže byť nejakým spôsobom odstrčený a nebude to viesť tiež nikam. Premýšľal som v poslednom období nad tým že v živote existujú množstvo riešení, ale napriek tomu ich nespravíme. Často kvôli obavám a tomu čo povedia druhí ľudia, vďaka čomu sa morálne diskvalifikujeme už dopredu.

Ono je to paradox že často rozhodnutia ľudí nevychádzajú priamo s ich srdca, ale preto lebo im to niekto povedal. Ako maličkosti dokážu mať veľký vplyv na tento svet a dokážu ovplyvniť takmer každý aspekt života. Ono často sa to dá prirovnať k motýliemu efektu kde aj malé rozhodnutia môžu priniesť veľké následky. Najme vo svete kde je množstvo odlišných ľudí a pocitov, tak to nie je vôbec prekvapením. Neprekvapuje ma žiť vo svete kde je veľké množstvo odlišnosti, pocitov, rás a názorov. Niekedy niektoré veci sú príliš predvídateľné a vieme dopredu aký dopad to bude mať na nás. Možno sa v tom skutočne strácam a možno vieme nájsť na určité otázky odpoveď. Viem že premýšľanie nad určitými vecami môže vždy priniesť nové poznanie a skúsenosť.

Ale viem že náš život by mal stáť na tom že budeme mať pokoj v duši. Lebo toto môže byť niečo čo nás vnútorne spasí alebo nás môže spasiť niečo iné. Aj keď ten pokoj v duši je potrebný, ale uspokojiť sa v skutočnosti nemôžme. Ani neexistuje odpoveď na to že čo je správne a čo nie, lebo tú odpoveď musíme nájsť sami v našej duši. Musíme sami seba pochopiť aby sme sa dopracovali k nejakému výsledku a pochopili že existuje tá správna cesta. Vždy existuje správna cesta ak si ju v skutočnosti dokážeme pripustiť a existujú aj iné cesty. Ale napriek tie cesty nás môžu viesť len k jednému jedinému cieľu. Stále sa dá veriť tomu že život sám o sebe má nejakú dôležitú hodnotu. Len ju musíme v sebe nájsť a nejakým spôsobom ju aplikovať.

Chcem veriť čomukoľvek čo vo mne dokáže utvrdiť že existuje v živote správna cesta. Akýkoľvek poznatok môže v skutočnosti napomôcť sa pohnúť v živote ďalej. Nestrácam nádej vždy budem vo veciach hľadať to vyššie dobro ktoré budem vždy nasledovať. Pomáha mi ten odstup času zistiť že jediným riešením pre tento život je nájsť mier v sebe samom. Lebo viem že mier je jediná cesta vďaka ktorej môžeme nájsť ten vytúžený pokoj ktorý potrebujeme. Nepotrebujeme mať pokoj od ľudí, ale potrebujeme mať pokoj od myšlienok ktoré nás ťažia. Potrebujeme vo svojom živote mať nad všetkým kontrolu a zároveň potrebujeme vedieť sa tešiť s každej maličkosti. Na ničom v živote nezáleží len nesmieme jednoduché veci robiť zbytočne komplikovanými. Môžme sa dopúšťať chýb, ale aby ich nebolo prehnane veľa v našom živote.

Ak je človek dostatočne mierový k sebe, tak bude mierový aj voči ostatným. Na to neexistuje nejaký návod podľa ktorého by sa malo skutočne postupovať. Ale každý človek na svete môže skúsiť nájsť riešenie ktoré bude považovať za najlepšie. Robme všetko preto aby sme nemali iba fyzickú pohodu, ale aby sme mali aj tú psychickú. Lebo tá psychická pohoda v našom živote hrá dostatočne veľkú rolu a ovplyvňuje všetko okolo nás. Ovplyvňuje naše pocity, názory a výkyvy nálad, len musíme veriť že to máme pod kontrolou. Neexistuje iná cesta len musíme vedieť sami seba dostatočne pochopiť a ono nás to v živote navedie na správnu cestu. Lebo tá cesta pochopenia, lásky, pohody a vnútorného pokoja tak z nás môže spraviť lepších ľudí. Len sa snežme myslieť v mieri a v pokoji, lebo neskôr zistíme že vďaka tomu je nám skutočne lepšie.

 

Len raz

2. februára 2019

Len raz sa dá vstúpiť do jednej rieky,

vravím si že prídu nové výzvy,

občas slovami sa nedá vyjadriť všetko,

niekedy má tú silu aj ticho,

vraví sa ako nie je dobrá samota,

ale viem že mi silu dodáva hudba,

je lepšia než akékoľvek tabletky,

vďaka nej aspoň nezídem s cesty,

nedokážem sa určitým veciam vyhnúť,

ani povedať že čo sa môže stať,

chcem ťa raz nájsť a zažiť nejaké dobrodružstvo,

vďaka tebe pochopiť že ešte mám na tomto svete miesto,

viem že v živote sa nemusí všetko okamžite opakovať,

že každá možnosť sa môže ako správna ukázať,

nestrácam nádej v tomto svete nech je aký je,

chcem nájsť konečne tú stratenú sebadôveru,

nestratiť sa v tom večnom bludnom kruhu,

niekedy mám pocity že vnútorne nič necítim,

ani úzkosť a iné pocity spojené s tým,

chcem čas na pochopenie sveta,

nádej ma do boja poháňa,

introvertné myšlienky mi pomáhajú sa zamyslieť,

pochopiť že každý človek má dôvod žiť,

sny spojené s koncertami stále mám,

predstavy ako sa niekde skutočne zabavím,

hudba robí môj svet znesiteľnejším miestom,

vďaka nej skutočne viem že všetko zvládam,

občas prídu momenty kedy niečo nevyjde,

sú momenty kedy treba čeliť realite,

mám právo sa vo svojom živote zmýliť,

viem že sa nedá pred tým večne utekať,

viem že už tak nemám potrebu poznať pravdu,

už len hľadám v živote tú správnu hodnotu,

na čom záleží je žiť pre tie správne momenty,

vďaka ktorým si môžem povedať že mám správne hodnoty.

 

 

Byť iný 2

31. januára 2019

Byť iný znamená sa odlíšiť,

začal som kvôli tomu písať,

kedysi som sa pozeral na to kto si čo myslí,

viem že v živote už ma nič k zemi nezrazí,

je mi jedno že píšem abstraktné texty,

ale viem že budú odrážať ten kúsok reality,

nie som na to aby som sa snažil pretvarovať,

na nič sa nebudem vôbec hrať,

som hrdý na to že inak rozmýšľam,

som hrdý na to že inak veci vnímam,

pomohlo mi pochopiť svet v úplnosti,

budem mať vždy úsmev na tvári,

nevyhnem sa tomu že ma bude niečo trápiť,

ale viem že s tým budem nejako bojovať,

porazím to aj vtedy keď na to budem sám,

lebo viem že to nejako k spokojnosti vyriešim,

stále ten istý človek napriek tomu že som autista,

napriek všetkému viem že čo je pokora,

viem to lepšie a som za to vďačný,

aj pri tých maličkostiach dokážem byť šťastný,

nemám čas súdiť ľudí a riešiť ich žabomyšie vojny,

nemám čas súčasťou nejakej zvláštnej hry,

nie som bábka na gumičke čo uverí všetkému,

mám v živote svoju vlastnú filozofiu,

ďakujem rodičom že mi dali život,

že vďaka nim dokážem žiť najlepšie svoj život,

byť divným viem že je úplne v poriadku,

viem že čelím svojmu samotárskemu svetu,

ale nie som smutný lebo žijem,

napriek tomu osudu sa nikdy nevzdávam,

ďakujem Barbs za neustálu motiváciu,

bez jej slov by som písať nikdy nemal silu,

inšpiruje ma napriek tomu že je známejšia,

že v živote veriť to je skutočným úspechom človeka.

 

 

Za bránami rozumu

30. januára 2019

Za bránami rozumu sa môže skrývať ešte lepší svet, než si myslíme. Len je potrebné si pripustiť že je to niečo čo nás môže priviesť k absolútnemu vnútornému pokoju. Môže to byť niečo čo nám dokáže pomôcť nájsť to životné šťastie. Ale šťastnými nás nemôžu robiť iba ľudia ako si myslíme, ale často aj to počúvanie hudby. Často ma priviedlo počúvanie hudby k iným a oveľa lepším myšlienkam než sa v živote riadiť rozumom. Nie vždy človeka baví byť len rozumným, skôr sa snaží viac do toho vkladať srdce. Viac sa snaží počúvať svoj vnútorný hlas toho svojho Boha čo má vo svojom srdci. Lebo mnoho ľudí si myslí že to čo nevidíme, tak často neexistuje. To sú také fatálne omyly v ľudskej spoločnosti s ktorými sa stretávame.

Veľa vecí v živote má obrovskú moc, len my si to často ani neuvedomujeme. Neuvedomujeme si že je niekto kto nám chce skutočne pomôcť, len sa tvárime že neexistuje. Často ľudia vinia za všetky chyby Boha, ale on v skutočnosti nemôže za to ako sa ľudská duša správa. Ľudia si že keď budú len premýšľať iba rozumom tak že je to jediné riešenie. Lebo nie je a za to bránou sú tie skutočné hodnoty tá láska ktorú v skutočnosti potrebujeme. Potrebujeme pochopiť svet v úplnosti aby sme sa dokázali pravde pozrieť do očí. Potrebujeme si priznať že veci ktoré sa nám dejú, tak nám nechcú vôbec ublížiť. Chcú nám pomôcť na ceste životom aby sme sa dokázali stať lepšími ľuďmi. Viem že viera v niečo môže človeku pomôcť uvedomiť si že na tomto svete nikdy nebudeme sami. Len je na nás či si v živote pustíme niečo do srdca alebo nie.

Spoliehajme na vieru ktorá nás môže na niečo skutočne pripraviť. Že tie výzvy života budú o niečo znesiteľnejšie, lebo budeme vedieť že na nich nie sme sami. Lebo keď si pripustíme opak, tak zostaneme sami a nikto nám nebude môcť pomôcť. Ja si prajem iba jedno aby sme na tomto svete dokázali všetci vychádzať a aby sme si vzájomne neubližovali. Aby sme pochopili že jeden druhého potrebujeme napriek tomu že si to nie vždy myslíme. Každý potrebuje niekoho skutočného a niekoho kto nás nechá slobodne dýchať. Potrebujeme aby nás určitá skupina nechala rásť a aby nám dala šancu stať lepšími ľuďmi. Je potrebné niečomu veriť a potrebujeme si uvedomiť že nie všetko v živote je zlé. Dá sa na tomto svete nájsť aj niečo dobré, len musíme tomu sami uveriť. Musíme uveriť že na ceste životom existujú tí ľudia čo sa nám budú snažiť zlepšiť život.

Nespoliehajme sa iba na rozum a nesnažme čisto len riadiť pravidlami. Nechajme srdce aby nás viedlo na tú správnu cestu a počúvajme ho lebo ono je našim kompasom. Lebo ak počúvame srdce, tak vtedy v sebe nájsť tú skutočnú hodnotu života. Hodnotu vďaka ktorej dokážeme byť lepšími a šťastnejšími ľuďmi. Milujme bez akýchkoľvek výhrad preto, lebo sme k tomu od malička vedený. Vážme si že žijeme na tejto zemi, lebo potom môže prísť veľký koniec a prídu iní ľudia. Vážme že máme jeden druhého, lebo generácia čo príde po nás tak sa už medzi sebou nebude stretávať. Stanú sa otrokmi mobilmi a žiadne reálne emócie už nebudú zažívať. Preto sa každý snažme o to, aby sme túto zem zanechali v najlepšom stave pre novú generáciu.

Ale keď máme možnosť niečo vo svojom živote urobiť, tak to musíme urobiť. Lebo premýšľame len nad tým aké to do života prinesie následky, ale ak nebudeme konať prinesie to ešte horšie následky. Svet sa bude meniť a často tá viera v Boha nám dá silu sa zamyslieť nad tým že aké osobnosti v skutočnosti sme. Či skutočne môžeme dokázať v živote niečo risknúť a môže sa nám to nejakým spôsobom vyplatiť v tej najlepšej možnej miere. Verím rôznym veciam v živote ale nie ortodoxne a ani sa nesnažím niekomu vnútiť spôsob akým má v skutočnosti premýšľať. Lebo viem že ak budeme vo svojom živote sa snažiť potláčať to čo je dobré, tak nikdy neprídeme na hodnoty života. Vieme že v našom živote existuje určitá cesta a keď sa na ňu vyberieme tak budeme cítiť ten pocit slobody. Budeme vedieť že nemáme okovy na nohách a môžeme v živote spraviť ten prvý krok.

Viem že možno nechodím až tak veľmi do kostola, ale niekde vo svojom vnútri verím že dobro nad zlom vždy dokáže vyhrať. Viem že v mnohých situáciach som dokázal zmeniť názor na niektoré veci. Lebo viem že sa vo mne vnútorne niečo zmenilo a už nevnímam určité veci tak ako som ich vnímal predtým. Lebo som sa od určitých vecí dokázal reálne odosobniť a už nad niektorými vecami nezamýšľam. Len sa snažím ísť vpred a prejsť za tú bránu kde som sa viac spoliehal na rozum a možno som nerobil v živote veci srdcom. Ako treba v živote použiť aj rozum, ale srdce v našom živote je oveľa dôležitejšie než si myslíme.

Keď budeme skutočne načúvať srdcu, tak budeme vo svojom živote oveľa šťastnejší. Oveľa lepšie niektoré veci v živote zvládneme a lepšie sa k nim postavíme. Ešte viac je dôležitejšie aby sa nechali viesť tými správnymi ľuďmi čo majú v sebe určité hodnoty. Vďaka tomu môžeme byť lepšími ľuďmi čo v krízovej situácii nezaváhajú. Prežijeme aj tú najťažšiu búrku, lebo sme vo svojom živote urobili nejaký krok. Povieme si že aké môže byť oslobodzujúce že nestojíme nikde na mieste a kráčame. Môžeme kráčať akýmkoľvek tempom, ale najme sa nezastavujme a nespomaľujme. Využime šance ktoré nám dáva život a splňme si sny ktoré v skutočnosti máme, lebo kedykoľvek to môže byť náš posledný deň.

Prirodzenosť

29. januára 2019

Niekedy chcem žiť vo svete kde je všetko prirodzené a keď sa na nič netlačí. Žiť vo svete kde určité veci majú hodnotu a vďaka ktorým sa nemusím cítiť neprirodzene. Nechcem nič iné od života len všetko prežiť najlepšie ako sa dá. Ak robím niečo do čoho som nejakým spôsobom nútený a doslova sa s toho stáva hotová vec, tak je ťažko vo svete žiť. Ťažké je ísť z dobou keď sa ľudia medzi sebou snažia iba predbiehať. Ale ešte ťažšie žiť s predstavami že všetci okolo mňa mi potľapkajú po pleci. Pre mnohých možno sú moje myšlienky moralizovaním, pre mňa sú odrazom súčasnej reality. Uvedomujem si že často tí dobrí ľudia čo existujú musia odísť za hranice, aby sa ich kvality docenili. Nie sú mi blízke hodnoty kde sa určité veci tlačia do popredia a kde všetko funguje inak než má. Chcem aby tie prirodzené veci boli u ľudí na prvom mieste, aby sa nežilo na tomto svete povrchne. Chcem zažívať koncerty a to ako fanúšikovia do mňa hoc aj nechcene strkajú. Chcem zažívať určité pocity ešte skôr než sa mi niečo stane a na tomto svete nebudem. Viem že si chcem povedať že na tomto svete v skutočnosti nie som zbytočne a že som rovnako dôležitá súčasť života ako aj iní ľudia. Lebo v živote je potrebné aby veci a zážitky sa diali prirodzene, lebo potom si mnohé veci budeme vyčítať. Máme veľmi málo času na tomto svete a kedykoľvek príde koniec, preto je dôležité využiť každú možnosť ktorú máme aj keby sme to mali dokázať sami.