Mäkké je byť silným

19. júna 2019

Vraví sa že je mäkké je byť silným,

ale v skutočnosti to človeka robí lepším,

chápem že svet treba pochopiť v súvislostiach,

napriek tomu že som v iných myšlienkach,

učiť sa byť silným vo svete nie je jednoduché,

ale málokedy dávam najavo že je niečo zlé,

lebo nechcem zasievať do spoločnosti negatívnu energiu,

hľadám spôsob vďaka ktorému zvládnem každú výzvu,

snažím sa vyhýbať určitým veciam ktoré človeka menia,

často verím že všetky obavy sa rozplynú ako búrka,

medzi strachom a láskou si často vyberáme,

ale po určitom čase sa ukáže že čo je správne,

vo vnútri bojujem tak ako bojuje každý človek,

viem že život je občas ťažký oriešok,

povznesiem nad tým ako najlepšie viem,

pokoj v duši je to jediné čo skutočne hľadám,

žabomyšie vojny tým nikdy nebudem rozumieť,

na ne sa nikdy nebudem sústrediť svoju pozornosť,

niekedy neviem kde sa tá vnútorná sila berie,

ale keď som v pohode tak ma nič nenaštve,

vnútorná pohoda to je pre mňa skutočne prvoradé,

veci ktoré by ma brzdili tie nie sú pre mňa podstatné,

sústredím sa na prítomnosť a ľudí okolo seba,

a na to aby správnymi myšlienkami bola naplnená moja duša,

viem že sa nedokážem niekedy vyhnúť negatívnym správam,

ale skôr sa snažím aby som môj život prebil niečím pozitívnym,

všetci ľudia okolo mňa ma naučili ako sa nevzdať,

ukázali mi ako to v živote reálne nevzdať,

viem že k životu dokážu patriť aj zlyhania,

tak ako k nemu dokážu patriť sklamania,

učím sa že je v živote dôležité mať veci pod kontrolou,

ale ešte lepšie mať v sebe tú správnu rovnováhu,

pravdou je že musíme byť jemní, aby sme boli silní,

aby sme dokázali že nás v živote nič nezlomí,

napokon cítim že strach je preč,

o ktorom v skutočnosti nikdy nemala byť reč,

lebo to čo je vo vnútri je čoraz silnejšie,

viem sám ako to v skutočnosti funguje,

beriem život zo všetkými kladmi a zápormi,

každý deň sa učím pravdivosti,

musím byť pripravený aby ma nič neprekvapilo,

aby sa nenašlo nič čo by ma skutočne zaskočilo,

zvládnem mnoho vecí lebo to tak skutočne cítim,

skutočné šťastie cítim keď v živote nič nepredstieram.

 

 

Reklamy

Pravda

17. júna 2019

Pravda ktorú chceme často počuť,

pravda kvôli ktorej niekomu môžeme ublížiť,

hovoria nám o tom čo je skutočne správne,

ale nevedia čo často vo vnútri cítime,

na ničom nezáleží viac ako byť ľudskou bytosťou,

často viem že balancujem na hranici rozumu,

vnútorne som hľadal kľud od nesprávnych myšlienok,

kvôli niektorým pocitom som nedokázal napísať článok,

vraví sa že v živote človeka sa tak veľa zmenilo,

vo mne sa neustále niečo menilo,

byť skutočným je niekedy komplikované,

lebo ťažké je zistiť že čo je skutočné,

v slovách si každý dokáže nájsť to svoje,

na základe čoho dokáže prísť odsúdenie,

neporozumel som tomuto svetu založenom na zvláštnych hodnotách,

kde čoraz viac ľudia začínajú hľadať cestu v polopravdách,

nadpisy a predsudky hneď v okamžitom zárodku,

pravda prestáva mať vo svete skutočnú hodnotu,

ľudia hovoria aby sme ju reálne hovorili,

ale urazia sa pri prvom momente čo sme ju vyslovili,

hľadáme cestu ako ľudom okolo seba neublížiť,

hľadáme cestu ako pravdou ľudia okolo seba nestratiť,

nájsť spôsob ako má všetko fungovať je dôležité,

na hranici rozumu a srdca čas ukáže čo je rozumné,

usmievam sa napriek tomu že som realistom,

snažím sa na veci pozerať s triezvym názorom,

ľudia premýšľajú že či má význam povedať pravdu,

aj keď nie vždy dá sa mať nad tým kontrolu,

nechávam sa unášať vetrom a viem kam ma zavedie,

kúsok po kúsku zliepam to svoje vlastné puzzle,

pocity a myšlienky nikdy neboli súčasťou náhody,

každý si dokáže strážiť v sebe tie pocity,

všetko dáva zmysel po určitom čase,

všetko si postupne nejako uvedomíme,

som taký aký chcem skutočne byť,

nebudem nič vo svojom živote predstierať,

byť pravdivý je dôležité v mojej podstate života,

v podstate ktorá je v skutočnosti správna,

radšej som realista než mám byť hercom,

vďaka tomu môžem byť uveriteľným,

cítil som že som v jednej chvíli vyhorel,

že som vo svojom vnútri silno zhasol,

hľadal som to svetlo na konci tunela,

našiel som len ruku ktorá sa ma dotýka,

tep srdca vo mne neustále bije,

viem že žijem na tej správnej planéte,

ľudia ma vnímajú a vedia kým som,

že som tým obyčajným autistom,

autistom čo prežíva radosti a starosti,

a aj som človekom čo akceptuje inakosti,

ak je niečo nesprávne nezatváram pred tým dvere,

uvedomujem že všetko v živote má rovnaké riešenie,

radšej sa vzdialim než by som mal voči niekomu bojovať,

lebo viem že nemá cenu v živote sa z niekým hádať,

je úplne jedno na akej strane môže byť pravda,

len je podstatné že či existuje jej skutočná pravda,

v živote je dôležité aby bol človek úprimný k sebe,

aby pochopil že celý život je o tej rovnováhe.

 

V realite

9. júna 2019

Často sa vraví že je iné žiť vo svete ktorý je iný od toho reálneho. Niekedy stačí sa na neho pozrieť a pochopiť všetky súvislosti. Potrebné je opustiť všetky tie myšlienkové pochody ktoré v človeku sú. Nebojím sa žiť v realite, lebo ona mi pravdepodobne ukazuje že všetko mimo tej komfortnej zóny je lepšie. Ale napriek tomu si ľudia takúto možnosť nepripustia, lebo svet je mimo tých stien iný. Dá sa porovnávať dookola že čo je lepšie a čo je horšie. Ale napriek tomu sa učíme tomuto svetu neustále čeliť bez ohľadu na následky. Ale v skutočnosti nie je to iba o tom virtuálnom svete ktorý nám niečo v skutočnosti predstavuje. Je to najme o ľuďoch ktorí sa nám snažia ukázať že či ten reálny svet má reálny zmysel. Svet nám často určité podnety a je na nás že či ich v skutočnosti dokážeme prijať. Ja som tiež uveril že je všetko v živote úplne správne.

Niekedy sa môže zdať že všetci potrebujeme byť v jednej línii, ale v skutočnosti to nepotrebujeme. V skutočnosti nepotrebujeme aby sme sa všetci správali úplne rovnako. Poslednú dobu som musel pochopiť že všetko čo sa deje má svoje opodstatnenie. Premýšľal som nad tým aké by to bolo veriť určitým entitám ktoré neexistujú, ale ľudia veria že existujú. Chcel by som veriť tomu čo nemám ako chytiť do ruky a objať, ale viem že to vo svojom vnútri necítil. Ja rešpektujem ak niekto verí, ale v prvom rade ak potrebujem niečomu veriť, tak najprv potrebujem veriť v samého seba. Toto je pre mňa skutočná viera veriť veciam ktoré sú reálne a ľudom ktorých môžem skutočne objať. Lebo viem aké je to v sebe hľadať určité postoje ktoré ma odlíšia od všetkých ľudí. Viem že niekedy je potrebné aby človek bol vedený za ruku, ale niekedy je potrebné aby na niektoré veci prišiel sám. Viem že na niektoré poznania často musím prísť sám a na to že v živote človek skutočne zabojovať aby niečo dokázal.

Vnímam že koľko propagandy sa nesie súčasným svetom a často je škodlivá. Viem že v živote je veľa vecí zbytočne vyhrotených a mnoho celebrít vytvárajú zbytočné kauzy.  Je tu príliš veľa reklamy ktorá je príliš otravná a ktorá otupuje v človeku ten zmysel reality. Častý materializmus nahrádza tie skutočné hodnoty ktoré nie sú v človeku. Chceme mať všetky možné veci, handry a tie najdrahšie veci lebo si myslíme že uspokojíme svoju dušu. Ale v skutočnosti prídeme na to že všetok ten materializmus nám nezaručí šťastie. Ani ja nemám pocit že by to nejako dokázalo uspokojiť človeka. Len viem že keď človek niečo má, tak toho v skutočnosti chce stále viac a viac. V duchu som si vravel že tiež chcem všetko na čo skutočne pomyslím, ale v skutočnosti to nezávisí odo mňa. Všetko v skutočnosti závisí od toho či si môžeme v rámci peňazí skutočne môžeme dovoliť. A pravdepodobne keby si môžeme všetko dovoliť, tak by nám tie milióny na konte nezlepšili životy. Lebo na tomto svete je príliš veľa mamonu a niekedy aj falošných ideálov ktoré si ľudia dávajú do života.

Vnímam že komu vo svojom živote môžem skutočne veriť. Viem že moja rodina je pravdepodobne to jediné komu môžem veriť a pri ktorej viem že ma nesklame. Často viem že keď niekde kráčam, tak sa nechávam unášať vetrom tým správnym smerom. Vidím všetkých ľudí a často nad nimi musím rozmýšľať. Musím si niekedy uvedomiť že ich svety sú odlišné od toho môjho a nič s tým nespravím. Viem že do niektorých vecí sa snažím nestarať a snažím sa žiť svoju pravdu. Naučiť sa žiť svoju vlastnú pravdu ma naučil jeden úžasný človek a jemu som za to veľmi vďačný. Ale realitu je potrebné aby sa každý naučil žiť sám, lebo ju nikto nebude žiť za nás. Budú situácie kedy budeme musieť niektoré veci vo svojom živote zvládnuť sami. Musíme sami sebe dokázať že do tohto sveta skutočne patríme a že ho chápeme vo všetkých súvislostiach.

Viem že niekedy sa v tej realite často strácam, ale vždy sa dokážem nejako nájsť. Niekedy mi život dáva facky aby som pochopil že musím byť trpezlivý. V poslednom období som bojoval zo svojou vlastnou hlavou a s určitými emóciami. Viem že zmeny ktoré sa udejú vo vnútri človeka sa musia jednoducho udiať, aby som sa dokázal cítiť lepšie. Preto mi nemožno zazlievať ak vo svojom živote niečo cítim a je potrebné aby sa našli ľudia čo to dokážu akceptovať. Aby akceptovali že si niekedy potrebujem vyplakať a cez niektoré veci sa dostal. Lebo nie vždy sa dá usmievať a niekedy potrebujem spadnúť aby som sa dokázal zdvihnúť zo zeme. Vnímam realitu zo všetkým dobrým a aj zlým, lebo vďaka tomu sa vo svojom vnútri dokážem posúvať.

Ja v skutočnosti žijem realitu a nežijem pre nejaké falošné dogmy čo mi v živote nič nedajú. Uvedomujem si že nie všetci ľudia budú moji kamaráti alebo že ja nebudem pre nich ich kamarátom. Ale o tom je život a vďaka týmto životným faktom sa učím že je potrebné si určiť hranice. Žijem pre túto realitu, rodinu a pre tých ktorých môžem považovať za skutočných. Žijem pre všetky tie zážitky a momenty ktoré robia môj život niečím lepším. Niekedy si určité veci nepripustím, ale viem že keď vypadnem s tej komfortnej zóny, tak sa dokážem cítiť lepšie.

Dlhšie som sa musel prinútiť aby som niečo zo seba dostal. Lebo viem že už nabudúce nedostanem určité veci zo seba a bude to veľmi zložité. Lebo moja hlava jednoducho zavelí a viem že určité veci sa možno neudejú. Musím byť pripravený na to že niektoré sa nepodaria, lebo v živote sa nedá niečo naplánovať. Lebo viem že každá zmena ma nejako dokáže skutočne ovplyvniť. Dokážu ma ovplyvniť určití ľudia a možno ma vyvedú s tej mojej cesty. Ale viem že žiť v realite sa stalo pre mňa najviac prvoradým. Lebo na ničom inom mi nezáleží viac ako na pokoji a mieri. Lebo ten pokoj v sebe potrebuje nájsť každý z nás a to je základom tohto života. Mám chyby a netvárim sa že ich robím, lebo ešte veľa ich ešte spravím. Nie preto lebo si zmyslím, ale preto lebo vzniknú vďaka snahe spraviť niečo lepšie. Za každou snahou môže prísť chyba a beriem to tak ako to reálne je. Nehrám sa na niekoho kým nie som a nemám úmysel niekoho vo svojom živote sklamať. Len viem že radšej budem sám sebou, než by som mal pred ľuďmi niečo predstierať.

Skutočný hrdina

7. júna 2019

Každý z nás túži byť hrdinom,

pochopiť že prečo sa prediera životom,

túži nájsť odpovede na všetky otázky,

pochopiť že čas zahojí všetky rany,

v živote viem že záleží na jednom,

že každý má možnosť byť skvelým človekom,

nájsť v sebe tú svoju ľudskú hodnotu,

otvoriť sa každému ľudskému srdcu,

všetky moje životné cesty niekam doviesť treba,

dotiahnuť všetko do konca ma učí moja rodina,

byť ľudskou bytosťou je veľmi dôležité,

v časoch ktoré sú veľmi unáhlené,

každý môže byť hrdinom svojho príbehu,

všetko sa snažím doviesť k víťazstvu,

nech sa čokoľvek deje tak sa predčasne nevzdávam,

chcem byť pre tých správnych ľudí vzorom,

súťažný duch je silnejší než čokoľvek ostatné,

vyhrať nad sebou je pre mňa prvoradé,

súboj z mojou vlastnou hlavou posievajú emócie,

verím že svoje vnútorné myslenie nastavím správne,

nájdem spôsob aby všetko v čo najlepšom poriadku,

všetko sa bude diať krok po kroku,

skutočnými hrdinami sú všetci ľudia,

ľudia ktorí dokážu prekonať sami seba,

aj malá snaha môže v živote zlepšiť,

len je dôležité sa vo svojom vnútri nevzdať.

 

Na trati medzi Rimavskou Sobotou a Jesenským je dvojdňová výluka vlakov

4. júna 2019

Pre výlukové práce je v utorok v čase od 7.40 h do 17.00 h a v stredu 5. júna v čase od 7.40 h do 14.30 h vylúčená osobná železničná doprava na trati medzi Rimavskou Sobotou a Jesenským.

Podľa hovorcu Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Michala Lukáča tam pokračujú práce na oprave železničného priecestia v km 0,810 (SP 1179), spojené so zriadením novej celogumovej konštrukcie Strail.

„Práce vykonávajú zamestnanci ŽSR v spolupráci s externým dodávateľom konštrukcie priecestia. Cesta III/2790 v oblasti železničného priecestia je pre cestnú dopravu počas oboch dní od 7.30 h do 19.00 h uzavretá. Obchádzková trasa je vyznačená dopravným značením,” uviedol Lukáč.

zdroj: aktuality.sk

 

Hľadať

31. mája 2019

Často pozerám sa na tento svet,

ľudia hovoria že tých hodnôt už niet,

viem že som v určitom bode,

v bode kedy chcem potlačiť tie emócie,

chcem často ujsť s toho bludného kruhu,

utiecť s tých uličiek temného labyrintu,

niekedy cítim že ani sám sebe nerozumiem,

niekedy cítim že nie všetko v sebe uzavriem,

chcem nájsť niekoho kto ma dokáže zniesť,

niekoho kto mi dokáže pravdu do očí vykričať,

predieram sa tým svetom plnom bolestivých spomienok,

niekedy si prajem aby aspoň zasvietil ten plamienok,

napriek tomu že hocikedy že ten oheň vo mne vzbĺkne,

niekedy sa bojím že sa niečo skutočne stane,

vo svete plnom masiek sa túžim niekam schovať,

niekde kde sa nebudem niečoho večne báť,

občas sa zdá že nie všetko je pod kontrolou,

rána sú čoraz ťažšie a sú šialenou morou,

neustály stres prichádza s každej strany,

lebo je ťažké prebúrať všetky tie steny,

neustále zložité veci ktoré neviem ovplyvniť,

kamarátstva ktoré prišli môžu prísť,

niekedy sa bojím že všetko pekné odíde,

že zostanem sám v tej rozbúrenej rieke,

počítam s vecami ktoré sa skutočne nevydaria,

často ľudí čakajú na to čo skutočne urobím ja,

ale viem že možno som urobil viac než som chcel,

napriek životným ranám som v ľudí veriť neprestal,

koľko som mohol povedať ale radšej ich v sebe dusím,

lebo keby sú vyjadrené tak mnoho ľudí stratím,

úprimnosť je správna ak ňou niekomu neublížime,

ak vieme že človek ktorého máme radi s nami ostane,

mám chuť v jednej sekunde okamžite zaspať,

nad všetkým čo sa vo mne často deje premýšľať,

viem že chyby čo sa stali už zo seba nezmyjem,

lebo život je mojim osobným priestorom,

počúvam hudbu lebo mám pocit že mi rozumie,

lebo vďaka nej žijem ďalej vo svojom živote,

keď cítim smútok tak je jediným riešením,

riešením vďaka ktorému kráčam životom,

všetky pochybnosti dáva zo mňa dole,

všetko je v danej chvíli lepšie,

vždy sa pokúšam nájsť tú vnútornú silu,

pochopiť že všetkému treba venovať dostatok času,

že aj vo svojom živote sa môžem cítiť ako v raji,

napriek tomu že si musím prejsť všetkými prekážkami,

prejsť si tým že mi nie každý bude rozumieť,

že aj tie najťažšie chvíle musím sám zvládnuť,

porozumieť že všetko sa deje z určitého dôvodu,

že už nestojí za to kvôli niektorým vyroniť slzu,

verím že raz si poviem že v tomto svete mái zmysel prežiť,

vo svete kde si nikto nebude polená pod nohy klásť,

kde vďačnosť a pokora budú na prvom mieste,

kde sa na všetko zlé skutočne zabudne.

 

Norma

27. mája 2019

Ono často premýšľam nad tým že čo je ešte v norme a čo je už za hranicou. Že či všetko čo v živote má svoju skutočnú hranicu alebo sa často ide za tú pomyselnú hranicu. V dnešnej dobe si človek povie že byť normálnym je veľmi náročné najme v spoločnosti kde sa každý od každého odlišuje. Často človek musí premýšľať že či to čo človek napísať spĺňa nejakú normu pri ktorej sa neporušia pravidlá. Lebo v živote si človek nemôže úplne povedať čo úplne chce, ale musí nad každým slovom popremýšľať. Nie preto že to vyžaduje nejaká spoločenská norma, ale preto že existujú pravidlá či písané alebo nepísané ktoré treba dodržiavať. Ale napriek tomu dnes sa už málo rozlišuje že čo je normálne a čo nie. Niekedy to že sa príliš snažíme dodržiavať pravidlá, tak z nás nebude vždy robiť šťastných ľudí. Ale to okamžite neznamená že budeme niekomu ubližovať alebo si robiť čo chceme.

Ale môžeme sa aspoň pokúsiť vybočiť s toho bežného stereotypu zaužívaných pravidiel a nájsť spôsob ako sa odviazať. Lebo ľudia sa v skutočnosti nevedia veľmi uvoľniť a to je práve tou dobou. Množstvo ľudí niekedy bojuje o svoju existenciu v tomto svete a často o tom ani nepovedia aby svojimi starosťami nezaťažovali ostatných. Niekedy samotný život človeku dáva do cesty ktoré musí reálne prekonať aby sa nejako dostal cez to najhoršie obdobie. Náš život je presne o tom ako sa dokážeme v určitých situáciach správať a že či tomu čo je ťažké odoláme. Že či skutočne dokážeme zdvihnúť hlavu a uvedomiť si že všetko sa dá nejako zvládnuť. Najme sa nesnažme to nejako s tou normálnosťou preháňať, lebo možno vďaka tomu si niektorých potencionálnych priateľov odplašíme.

Ale napriek tomu je dôležité nájsť si cestu k tomu čo je skutočne správne. Hľadať si cestu k ľudom čo sú pre nás dôležitou súčasťou života a pri ktorých vieme že netrpia neustálou zaneprázdnenosťou. Aj keď v dnešnej dobe to nie je veľmi ľahké, lebo niekam sa ženieme a ani nevieme kam. Vo svojej podstate vlastne ani nerozumieme ceste po ktorej sme sa vydali. Vyberieme si príliš jednoduchú cestu a potom zistíme že si tú cestu vybralo viac ľudí a už je vychodená. Ale tú ťažšiu cestu si vyberieme málokto, lebo je posiata prekážkami a veľmi ťažkými výzvami ktoré musíme zvládnuť. Nie je to také ľahké ako sa to nám niekedy snažia nahovoriť vo filmoch a seriáloch. Všetko si musíme v živote vybojovať a o to viac si získavať srdcia ľudí.

Napriek tomu čo sa nám v živote niekedy deje, tak je dôležité aby sme si uvedomili svoju cenu. Aby sme si uvedomili že vo svojom živote nemôžeme vychádzať zo všetkými ľuďmi lebo sa to jednoducho nedá. To by som aj ja chcel vychádzať zo všetkými ľuďmi a viem že sa to jednoducho nedá. Nie preto že to tvrdím ja, ale preto lebo v živote narazíme na zamračených a smutných ľudí. Prípadne majú z niečoho nervy a vieme že najlepšie by bolo keby sme my neprilievali olej do ohňa. Lebo každý v živote má tie svoje starosti a musí si ich nejako vo svojom vnútri vyriešiť. Najme si musíme uvedomiť že nedokážeme vo svojom živote pomôcť všetkým aj keby sme chceli. Lebo ak chceme niekomu pomôcť, tak musíme najprv pomôcť v živote sebe. Musíme pochopiť svoje vlastné vnútro a to že sme jednoducho ľudia čo majú tiež chyby.

Musím si priznať že aj ja vo svojom živote robím chyby a nikdy to nebude iné. Moje chyby pravdepodobne vyplývajú s toho že možno od toho života príliš chcem a príliš očakávam. Niekedy očakávam že budem na každom mieste napriek tomu že sa nedá byť na všetkých miest. Viem že v živote sa nedá jednoducho byť všade a byť tu úplne pre všetkých. Tak rád by som to niekedy chcel, ale uvedomujem si že to jednoducho nejde. Keby to v skutočnosti šlo, tak by všetko v živote bolo o niečo jednoduchšie. O tom viac sa vžívam do ľudí čo s tým doslova bojujú každý jeden deň a stretávajú sa z bariérami na každom kroku. Stretávajú sa s tým že nie všade sa môžu dostať najme kvôli tomu lebo nie všetky miesta majú bezbariérové priestory.

Často viem ako je niekedy v živote ťažké odhadnúť normu toho čo je správne a čo nie. Ale napriek tomu neprestávam veriť že vždy existuje spôsob ako ten život môže byť lepším. Nikdy som nepripúšťal že by sa v živote niečo nemohlo podariť, lebo verím až do konca. Viem že v živote si všetkým musíme prejsť aby sme sa dokázali dostať k tomu najlepšiemu. Niektoré sny si vyžadujú veľké množstvo času čo aj z vlastnej skúsenosti veľmi dobre viem. Uvedomujem že nie všetko sa podarí okamžite, len musíme mať dostatok trpezlivosti. Ale niekedy je to veľmi ťažké a občas sa nám to dokáže skomplikovať. Niekedy len chceme všetko hneď a nepozeráme na to aké sú dôsledky. Vraví že menej je niekedy viac, ale aj tak keď máme nejakú šancu tak ju využime. Lebo nabudúce sa určité veci nemusia udiať a tých ľudí čo sme predtým videli, tak ich nemusíme nabudúce uvidieť.

V živote nech je akákoľvek norma, tak sa nikdy nebojme byť sami sebou. Naučme sa že v živote je potrebné aby sme dokázali porozumieť jeden druhému. Lebo keď sa určité veci v živote naučíme, tak budeme mať veľkú šancu pohnúť sa vpred. Budeme vedieť že všetko čo sa deje v našom živote tak má veľkú cenu. Zistíme že všetka tá námaha ktorú sme do toho dali, tak nebola vôbec márna. Preto je dôležité vo všetkom čo sa v našom živote udeje nájsť nejaký zmysel. Zmysel pre ktorý sa skutočne oplatí žiť a budeme vedieť že nie sme v tomto úplne sami. Lebo pochopíme že každý z nás je na rovnakej lodi a každý má možnosť niečo vo svojom živote zmeniť. Len je dôležité chcieť a nevzdať sa pri prvej prekážke.

 

 

Ľudské povahy 2

25. mája 2019

V živote sa človek stretáva z rôznou skupinou ľudí a je na každom človeku či nám zlepší život. Niekedy sa môže zdá že v živote nie je vo vzťahoch všetko ideálne, ale napriek tomu existuje cesta. Vždy som veril že všetko čo sa v živote stane, tak sa deje kvôli nejakému dôvodu. Často sa zdá že človek má v živote všetkého dosť, lebo som sám vedel aké to skutočne bolo. Vedel som napríklad aj to že v živote stretnem ľudí pri ktorých nie vždy budem vedieť na čom som. Lebo viem že je ťažké zmeniť nejakú tú ľudskú povahu v živote. Život ma naučil že niekedy je lepšie robiť tie menej stereotypné veci a nejako sa odlíšiť od ľudí. Nikdy som nepovedal že sa niečo nedá a ani som nemal potrebu sa nejako vyhovárať. Mám pocit že ako spoznávam ľudí, tak viem že niektorých k svojmu životu jednoducho potrebujem. Vďaka nim dokážem ten život zniesť aj s tými všetkými nedostatkami. Áno viem že som niekedy krehký a citlivý, ale viem že iný už byť nedokážem a nebudem to ani predstierať. Viem že budem človekom ktorého každý pozná a budem sa snažiť robiť všetko čo najlepšie.

Viem že v živote budem narážať na ľudí ktorí budú chcieť odomňa niečo chcieť a viem že im to nebudem chcieť splniť. Lebo viem že v tomto svete funguje manipulácia kde ľudia sa pokúšajú niekoho ovládať. Ale niekedy sa stane že vychádzať zo všetkými nie je vždy to čo skutočne funguje. Čím som starší si stále viac uvedomujem tých hodnôt čo sa stále snažím mať v sebe. Snažím sa byť dobrým človekom pre tých ktorí si to skutočne zaslúžia. Viem že v živote môžem byť vždy tým pozitívnym príkladom ktorý dokáže prežiariť tú temnotu. Niekedy máme pocit že potrebujeme byť sami zo sebou aby sme určité súvislosti. Aby sme pochopili že potrebujeme okolo seba tých dobrých ľudí čo majú srdce na správnom mieste. Ľudí ktorí sa iným nevysmievajú ako vyzerajú a ktorí berú človeka takého aký v skutočnosti je. Myslím si že každý človek čo sa človeku za niečo vysmievali poznal. Viem že keby sa mi niekto vysmieval za niečo, tak by som to už nevnímal. Jednoducho v tomto momente viem ako by mi to bolo jedno. A keby k tomu momentu prišlo, tak ja to znesiem a najme nech to nerobia tým ľudom ktorých mám skutočne rád.

Ono niekedy je to zložité prežiť v živote kde často ľudia na niekoho ukazujú prstom. Nevravím že sú takými ľuďmi všetci, lebo medzi nimi sú tí dobrí na ktorých mám šťastie. Lebo pravdepodobne sú ľudia ktorých som spoznal a za ktorých som veľmi vďačný. Vďaka nim viem že je ten môj život o niečo znesiteľnejší. Ani som sa nikdy nepovažoval za obľúbeného človeka a ani som si túto nálepku nikdy nedával. Lebo viem že som len obyčajným človekom čo sa snaží potešiť zo všetkých tých maličkostí. Neberiem svoj život ako niečo samozrejmé, lebo si uvedomujem že vždy treba spraviť ten krok vpred. Si uvedomujem v akom zlomovom veku sa nachádzam a už sa tá moja mladosť čoskoro skončí.

Inak sa snažím premýšľať o svete a aj o ľuďoch s ktorými mi tie priateľstvá nevyšli. Cez niektoré veci som sa preniesol a uvedomil som si že jediná cesta ktorá existuje je vedieť odpustiť. Preto vo svojom živote necítim nejaký hnev, lebo som sa naučil ísť ďalej. Lebo som pochopil že najlepšia cesta ktorá existuje je necítiť v sebe nejaké negatívne pocity. Aj keď sú situácie kedy sa tomu stresu nedá úplne vyhnúť, ale napriek tomu sa snažím v živote nevzdávať. Skôr chcem byť pozitívnym príkladom pre ľudí čo ma majú radi a rozumejú tomu ako sa niekedy cítim vo svojom vnútri. Nech to akokoľvek vyzerá tak o to viac sa snažím veriť že všetko sa deje pre niečo. Že existujú dôvody kvôli ktorým existuje žiť na tomto svete a uvedomiť že nám ľudia chcú v skutočnosti pomôcť. Ja si to uvedomujem každý deň aj keď to možno nie vždy dám najavo ten svoj pocit. Lebo dokážem posúdiť s kým sa skutočne cítim dobre a kto ma naopak ťahá ku dnu. Uvedomujem si že keď som s ľuďmi ktorí ma chápu a stoja pri mne tak ma to vnútorne posúva. Nedám to väčšinou najavo, lebo nechcem niekomu vnucovať svoj pocit. Lebo v skutočnosti tie činy povedia za nás úplne všetko.

Keď som 5 rokov dozadu písal rovnaký článok tak som bol v období kedy ma vnútorne veľa vecí štvalo. Vedel som že svoju frustráciu zo života nesmiem na ľudí prenášať, ale zároveň som chcel priblížiť ako som to vtedy cítil. Prešlo pomaly 5 rokov a viem že som sa vo svojom vnútri zmenil. Niektoré veci zo seba som dokázal zachovať a niektoré veci som dokázal zmeniť. Viac už dokážem byť nad vecou a viac uvažujem nad vecami ako ich spraviť lepšie. Hľadám spôsoby ako sa niečo dá a nie spôsoby ako sa niečo nedá. Keď viem nejako pomôcť tak rád pomôžem a keď neviem tak aspoň ľudom neubližujem. Nevodím ich za nos a mám pocit že som z určitých vecí jednoducho dospel. Len proste mám rád ten normálny život z hodnotami a ľuďmi čo sa snažia tento svet robiť lepším. Budú veci čo ma ešte zamrzia, ale skôr sa všetko čo nevyšlo snažím prebiť tým pozitívnym. Snažím sa uveriť že všetko sa dá ak má človek tú vnútornú silu ktorú potrebuje. Mne tá vnútorná sila pomáha pochopiť že nie všetko je potrebné riešiť hnevom a zlosťou. Pravdepodobne je lepšie riešiť veci s chladnou hlavou a pokojom než niečo riešiť z horkou hlavou. Lebo každý pozná situáciu keď sa niečo rieši z horkou hlavou a potom si povie že to tak nemal povedať.

Ja čím som starší tak ma tým menej bavia všetky tie intrigy a banality ktoré väčšinou ľudia riešia. Lebo sa od tých nesprávnych hodnôt snažím držať čo najďalej. Mnoho ľudí si niekedy povie že prečo mám ten svoj svet, ale mám ho preto lebo sa snažím vnímať podstatné veci. Všetko pri čom by som strácal čas, tak by ma v skutočnosti zabrzdilo v napredovaní. Som v období kedy si viac vážim svoj život a čas ktorý v ňom skutočne mám. Som vďačný za ľudí ktorých som spoznal a vďaka ktorým viem aký mám byť. Sú to ľudia čo mi dávajú silu už len tým že sú a pri ktorých viac chápem že je potrebné sa usmievať. Teda usmievať sa prirodzene a nie nasilu ako sa v skutočnosti nosí. Lebo každý si zaslúži aby bol braný ako súčasť tejto spoločnosti.

Musíme zvládnuť všetky výzvy ktoré nám ponúka náš život a snažiť sa nevzdať. Lebo celý náš život je o tom aby sme dokázali ľudí okolo mňa a pochopili ich inakosti. Viem že budem robiť všetko aby som to v zložitom boji čo príde nikdy nevzdal. Aby som vždy dokázal mať voči ľudom trpezlivosť ktorá je potrebná. Vždy budem hľadať spôsob ako nezísť s cesty napriek tomu že mnoho ľudí sa o to bude snažiť aby som vybočil zo svojich hodnôt. Len ja nikdy necúvnem a ani sa nikdy nebudem pozerať dozadu, lebo pôjdem vpred. Lebo budem kráčať a budem sa usmievať čo sa na mňa rovnako usmejú. Pokúsim sa urobiť všetko ako najlepšie viem, ale neviem sľúbiť že sa mi úplne všetko podarí na sto percent. Budú situácie kedy sa zmýlim a v niečom neuspejem, ale viem že aj také situácie ma vnútorne dokážu posilniť.

Nechávať sa viesť

23. mája 2019

Občas sa zdajú veci ako nemožné a neuskutočniteľné, ale v skutočnosti celý svoj život máme pevne v rukách. Na ničom inom v živote nezáleží ako na tom že v skutočnosti musíme niečo urobiť sami. Povieme zo začiatku že do toho nejdeme lebo predtým sme mali určitú skúsenosť ktorá nebola veľmi dobrá. Ale v skutočnosti sme sa nechali viesť nesprávnymi ľuďmi a nie tými čo majú dobrú povahu a chcú nám pomôcť. Ani sa netreba snažiť príliš rozmýšľať keď tie riešenia prídu tak nečakane. Nie vždy je potrebné niečo plánovať, lebo tá životná šanca musí prísť sama aby sme prišli na to že či všetko má zmysel. Niekedy čakáme a vieme že nie všetko príde okamžite, ale že si to vyžaduje určitý čas k tomu aby sme pochopili že sme na správnej ceste.

Život nie je až také zložité pochopiť ako sa môže v skutočnosti zdať. Nikdy to nebolo až také zložité, len my sme si začali nejakým spôsobom tie jednoduché veci komplikovať tým že sme sa začali obávať. Začali sme mať v sebe neistotu a nepripustili sme si že môžu do nášho života ľudí ktorí nám ukážu tú správnu cestu. Ale dôležité je nechať sa viesť vlastným srdcom a budeme vedieť že je to správne. Budeme vedieť že rozhodnutie ktoré urobíme tak nás v živote niečo naučí. My sa naučíme keď niečo urobíme sami si to ten náš životný krok. Povieme si v danej chvíli že to vôbec neľutujeme a že tie pekné chvíle by bolo skvelé keby sa opakovali. Viem že tých chvíľ v živote nemá veľa a šťastným ho niekedy spraví aj obyčajná maličkosť ktorá mu zlepší deň.

Príde úsmev niekoho koho ani nepoznáme a srdce nám hovorí že ho chceme spoznať. Chceme vedieť ako sa pri tom človeku skutočne dokážeme cítiť. Niekedy aj tie slová ktoré by sme v danej chvíli vyslovili, tak ich nevyslovíme lebo to všetko prebije ten pozitívny pocit čo sme pri tom človeku cítili. Ten pocit urobiť niečo iné a odlišné za čim nie je nejaký stereotyp je veľmi vzácne. Je veľmi vzácne urobiť niečo pri čom budeme vedieť že je správne aj keď nás ľudia za to budú odsudzovať. Ale napriek tomu že keď niečo urobíme sami do čoho nás nejako nikto nenúti, tak je v skutočnosti oslobodzujúce. Cítime sa lepšie a máme pocit že nám nejakým spôsobom dokázali narásť krídla. Tie pocity šťastia čo pocítime tak nás dokážu vnútorne hriať na srdci.

V živote je vždy potrebné aby sme sa snažili ísť vlastnou cestou a našli vlastné šťastie. Je potrebné aby sme dokázali myslieť na seba a tešili sa zo svojich vlastných pokrokov ktoré sa nám podaria. Lebo tie naše vlastné pokroky sú našim vlastným zrkadlom do ktorého sa môžeme kedykoľvek pozrieť a budeme vedieť že sa nám nebude nikdy smiať. Niekedy na pochopenie života stačí tak málo a najme si priznať že sme všetci na jednej lodi ktorá niekam skutočne ide. Len je dôležité kam dokážeme skutočne kráčať a že či to všetko vychádza z nášho vnútorného presvedčenia. Všetci musíme robiť tie svoje vlastné pokroky aby sme sa niekam skutočne dopracovali. Vždy je dôležité nájsť spôsob ako niečo v živote môžeme dokázať.

Lebo v živote keď niečo skutočne neurobíme, tak nám to môže byť neskôr ľúto. Aj mne bolo ľúto mnoho vecí čo nevyšli, ale často to bolo v takom štádiu že som to nevedel ovplyvniť. Ale napriek tomu som vždy veril že v živote vždy môže prísť niečo lepšie a krajšie. Že vždy môžu prísť nejaké tie krajšie podnety ktoré nejako obohatia ten náš život. Obávame sa čo sa môže v skutočnosti stať a pri tom keď to človek čo najmenej plánuje tak všetko vypáli úplne skvele. Ten skvelý výsledok toho celého nás bude tešiť po celý náš život a hriať na srdci. Niekedy je všetko jednoduchšie než sa prvý pohľad zdá, ale vždy je to o tom prvom kroku. Všetko v živote je o tom prvom kroku čo urobíme pokiaľ si ho dobre premyslíme.

Viem že v živote je množstvo zaužívaných vzorcov, ale nie vždy sú v našom živote potrebné. Musíme vedieť vo svojom živote veci urobiť sami teda samozrejme ak vieme. Prídu chvíle ktoré nám nejakým spôsobom zmenia život, ale vieme že sú to tie správne chvíle. Vieme že všetko čo sa v našom živote má nejaký špeciálny dôvod ktorý si každý môže vysvetliť po svojom. Uvedomujem si to vždy napriek tomu že niektoré veci nedávam veľmi na sebe poznať. Čím som starší tak mi viac záleží na vnútornej kráse človeka a jeho skutočnej osobnosti. Viac je pre mňa dôležité aký je človek vo vnútri a nie aký je navonok. Ako aj vonkajšia krása je pekná čo treba uznať, ale tá vnútorná krása je krajšia. Krajšie je si uvedomiť že človeka môžeme brať takého aký v skutočnosti je. Nezáleží na tom či má niekde piercingy alebo tetovania, lebo jednoducho aj taký človek môže byť jednoducho skvelý.

V živote aj keď je dôležité aby nás niekto postrčil, tak v skutočnosti sa musíme nechať viesť sami. Nechať sa viesť našim vlastným srdcom a zistíme že či nás skutočne zavedie na to správne miesto. Že či budeme z niekým koho máme s celého srdca radi alebo budeme na mieste kde budeme sami a aj napriek tomu sa budeme cítiť dobre. Možnosti je v našom živote veľké množstvo len si musíme vybrať tú správnu. Musíme konať keď je ešte čas a možnosť, lebo potom si to budeme vyčítať. Nikdy nie je neskoro niečo vymyslieť a je úplne jedno v akom veku sa človek skutočne nachádza. Niekedy len stačí veriť že všetko čo sa v našom živote deje, tak má správny dôvod a uvedomíme si že ako nás to vnútorne môže posilniť.

 

 

 

Kľúč k šťastiu

19. mája 2019

Niekedy sa zdá že často v živote musíme nájsť niečo čo náš dokáže spraviť šťastnými. Hľadáme spôsoby ktoré náš život urobia lepším. Všetky situácie ktoré zažívame nás dokážu dostatočne preveriť. Ale vieme že často ideme za naše hranice možností čo skutočne máme. Potrebujeme porozumieť tomu že čo nás v našom živote spraví skutočne šťastnými. Potrebujeme nájsť ten kľúč s ktorým dokážeme otvoriť takmer každé dvere a budeme vedieť že v tom nie sme sami. Pri ktorom budeme vedieť že sme na tej správnej ceste k pochopeniu samotného života.

Každý človek v živote sa snaží nájsť spôsob ako sa môže cítiť šťastne. Snaží sa ho nájsť v každej jednej maličkosti. Chce pochopiť že v živote nič nemôže prísť samo ale musíme tomu nejako pomôcť. Ja tiež chápem že veci nie sú tak jednoduché ako nám je to prezentované. Nie všetky veci o ktorých počujeme tak môžu byť skutočnosťou. Len si ich nejako podvedome predstavujeme a vieme aká môže byť realita. Musíme si uvedomiť že všetko čo sa v živote deje má svoj jasný význam. Uvedomiť si že v živote sa nič nestane pokiaľ s tým niečo skutočne nič nespravíme.

Byť​ šťastným človekom je niekedy vo svete plnom ideálov náročné. Niekedy to šťastie ktoré je nám prezentované skrz televízne vysielanie nie je naozaj skutočné. Že či to nie je len póza pre televíznych divákov. Takto fungujú aj svety Facebooku a Instagramu kde sa ľudia tvária šťastne a pri tom to môže byť falošné pozlátko. Chcem uveriť tomu že skutočné šťastie nikdy nebolo postavené na pretvárke. Mnoho známych osobností si na určitej póze stavia svoj imidž a zároveň rozširujú svoj vplyv. Vedia že keď sa budú nasilu usmievať tak im to prinesie peniaze a vytúžené spolupráce. Sociálne siete sú pre rôznych influencerov, celebrity, streamerov a iných známych ľudí doslova zlatou baňou.

Už spoločnosť ktorá je tam vonku v reálnom svete nepozná skutočné úsmevy. Nepozná aké je to byť šťastný bez toho reálneho predstierania. Všetko ovplyvnila digitálna doba pri ktorej sa ľudia začali izolovať jeden od druhého. Málokto si v dnešnej dobe odfotí moment kedy bol skutočne šťastný, ale aj medzi ľuďmi sa dokážu nájsť pozitívne výnimky. Stále sa nájdu ľudia čo to šťastie nepredstierajú a stále sú tými dobrými ľuďmi ktorých každý pozná či s televíznych obrazoviek, internetu alebo celkovo z reálneho sveta. Tí dobrí ľudia ma stále dokážu niečo dôležité naučiť a to je byť sám sebou. Mnoho ľudí ma naučilo ako sa v živote netreba vzdať nech to je v živote akékoľvek. Všetci sme v štádiu kedy si uvedomujeme že sa v nás niečo mení.

Vo mne sa tiež veľa vecí mení, lebo prakticky sa snažím ísť s tou dobou. Viac si uvedomujem že skutočné šťastie príde len vtedy ak je človek sám sebou. Život je o spoznávaní našich skutočných hodnôt ktoré v sebe máme. Spoznávame ľudí čo náš život robia oveľa lepším. Som šťastný keď viem oceniť všetky tie maličkosti ktoré prináša tento svet. Viem že všetko čo v živote urobíme bude mať svoj prirodzený dopad. Všetko čo budeme robiť prinesie svoje následky a tomu nezabránime. Lebo vieme že život má pre nás pripravené niečo lepšie a krajšie. Lebo vieme že v živote môžme zažiť ešte množstvo zážitkov ktoré nejakým spôsobom obohatia náš život.

Ako sa postupne menil život okolo nás tak som pochopil že niečo je potrebné zmeniť. Nie vo svojej povahe ale zmeniť nejakým spôsobom svoju dušu k lepšiemu. Nie je to proces čo sa udeje okamžite ale reálne si to vyžaduje čas. A práve ten čas nám pomôže si uvedomiť toľko dôležitých vecí. A najme si uvedomíme že skutočné šťastie je len vtedy ak nám slúži zdravie. Ak by sme ho nemali, tak by sme v našom živote nemali nič. Môžeme mať veľké množstvo peňazí, kamarátov a pri tom vieme že všetko čo máme tak si nikdy nezoberieme do hrobu. Lebo zdravie je vždy na prvom mieste pred všetkými vecami ktoré si bežne môžeme kúpiť v obchode. Lebo zdravie sa nedá ničím nahradiť a vieme že je dôležité si uvedomiť že máme svoje poslanie.

Kľúč k šťastiu môže každý človek nájsť vo svojej duši a vo svojom srdci. Každý človek má možnosť pochopiť samotný svet v súvislostiach len ak chce. Na tomto celom stojí náš svet a keď máme nejakú šancu je potrebné ju využiť. Lebo keď nevyužijeme možnosti ktoré máme tak nám to bude neskôr ľúto. O to viac je potrebné v našom živote niečo urobiť aby sme sa skutočne cítili lepšie. O to viac je potrebné nájsť spôsob ako si môžeme náš život urobiť lepším. Najme v živote je potrebné nájsť pokoj v duši a to nie kvôli ľudom, ale najme sa to snažme urobiť kvôli sebe.