Rok od smrti Chestera – pohľad na to čo sa za ten rok zmenilo

20. júla 2018

Mnoho fanúšikov prežívalo úmrtie Chestera veľmi zle a mňa to do veľkej miery ovplyvnilo. Premietlo sa to aj do reálneho života, kedy som mal pocit že určité veci nedávajú zmysel. Zrazu som vo svojom vnútri cítil tú tmu a úzkosť ktorá ma každým jedným dňom desila. Predstava o tom že ako ďalej sa ten život bude vyvíjať. V jeden moment nastala vo mne depresia, psychické zrútenie, úzkosť, strach, beznádej skrátka skoro všetky tie najhoršie ľudské faktory ktoré človek počas života môže zažívať. Som bol v bode, kedy som ani nechcel vnútorne žiť a mal som pocit že mi nič nedá tú vnútornú silu. Potom prišiel moment kedy som priam Linkin Park nemohol počúvať, lebo som vedel že to bude bolestivé. Lebo keď človek cíti nejakú emóciu, tak to s ním dokáže úplne zamávať. Ako som spomínal že keď si niekto siahne na život, tak sa s tým človek oveľa ťažšie zmieri než keď niekto zomrie po vážnej chorobe. Lebo je to skrátka emocionálny šok ktorý človek zažije a postupne sa s tým musí nejako vyrovnať. Potom som sa nejako snažil vyrovnať s tým aj cez hudbu, ktorá to priam utlmovala tie smutné pocity. V jeden moment som si povedal že musím byť silný a že by nechcel aby sme plakali.

Postupne som sa s tým faktom začal zmierovať cez hudbu, lebo práve to bolo tým liekom. Začal premýšľať o svojom živote a riešiť určité životné otázky ktoré som predtým neriešil. Viac si uvedomujem že život ako taký môže byť krehký, preto je dôležité žiť pre každú chvíľu čo v živote máme. Na Chesterovi som vyrastal tak ako každý jeden fanúšik Linkin Park, dodnes niektorí ľudia si kupovali rôzne veci ktoré obsahovali dve slová Linkin Park. Mne pribudol hrnček ktorý bol prakticky na istý čas posledným, lebo neviem čo bude ďalej. Neviem že či tá éra kedy sme počúvali Linkin Park skončí alebo tá éra bude pokračovať aj bez Chestera. Ako nikto nezabudne na určité texty ktoré mu pomáhali sa dostať s depresie a ťažkostí. Mne napríklad hudba Linkin Park veľmi pomohla a nič iné som nedokázal počúvať. Skrátka to bola tá najkrajšia závislosť na celý život, ktorú mi nikto nemôže zobrať a na ktorú nezabudnem. Viem že keď pôjdem niekde, kde budem mať v ušiach slúchadlá, tak Linkin Park budú mať v mojom živote vždy miesto.

Neskôr som sa o články ktoré opisovali stavy depresie a začal som na niektoré veci v článkoch otvorenejšie upozorňovať. Viac v živote riešiť a zamýšľať sa nad tým že ako je samovražda veľmi zlým riešením. Ale keď si niekto sexuálnym obťažovaním zo strany nejakého druhého človeka a prejde si šikanou na škole, tak to človeka ovplyvní. Nikto v živote si s pasie nezmyslí že si siahne na život, ale všetko má svoj dôvod môže byť za tým určitá traumatická udalosť. Niečo posttraumatické som začal aj ja cítiť a moje vnútro bolo úplne zlomené. Ja som súcítil s Mikeom lebo viem aké je to stratiť blízkych ľudí ktorých máme radi. Niekedy aj tí čo nám nie sú príbuzensky blízko, tak ich môžeme považovať za svoju rodinu a to môžu byť naši priatelia. Často som premýšľal nad žitím svojho života a vravel som si že by bolo dobré viac zažívať určité hudobné podujatia a festivaly. Lebo potom by sme tých interpretov nikdy nemuseli tak skoro uvidieť a o to viac si vážim že som sa dožil koncertu kde boli Linkin Park ešte v plnom zložení. Sú spomienky s ktorých priam človek dokáže žiť celý život a vie že tú hudbu bude mať navždy vo svojom srdci.

Každá cesta v živote človeka je zložitá a o tom viac si uvedomujem aké to je. Že niekedy za tým životom príde bodka, posledný úsmev a posledný koncert. Zrazu nepočuť ten úžasný scream čo zdobilo jednu z najlepších skupín na svete. Ten pocit čakania na každé jedno vyjadrenie, správu alebo čokoľvek iné bolo skľučujúce. Bolo to najťažšie čakanie na správy že čo bude s Linkin Park ďalej. Neskôr prišli vyjadrenia a moment keď si množstvo hudobníkov uctilo Chesterovu pamiatku jedinečným koncertom pri ktorom ani jedno oko nebolo suché. Uctili si ho takmer všetky hudobné kapely, raperi a priam skoro celá hudobná scéna pre ktorú Chester niečo znamenal. Kvôli koncertu som skoro vstával aby som dokázal danú atmosféru skutočne precítiť a som si ľahol s obrovskými emóciami v sebe. Bolo to niečo čomu sa nedokáže vyrovnať absolútne nič. Vedel som každým momentom že sa vo mne niečo zmení a že ten smútok budem nejako v sebe cítiť, bolo to nesmierne ťažké sa s tým vyrovnať. Ani počúvanie inej hudby mi k tomu nedokázalo reálne pomôcť. Cítil som sa priam v slepej uličke s ktorej som sa ťažko dokázal dostať. Keď Mike oznámil ako sa s tým všetkým snažil vyrovnať a potom prišiel s myšlienkou že spraví Post Traumatic EP kde budú tri skladby a mohlo sa zdať že to s týmto EP skončí, ale stal sa pravý opak. Tie tri skladby ešte pomaličky dávali nádej aj keď s nich bol cítiť veľký smútok a žiaľ. Ale tými troma skladbami som sa doslova upokojoval a videl som nádej že sa cez to všetko nejako prenesiem.

Keď Mike oznámil album Post Traumatic, tak som sa vnútorne zaviazal že napíšem nejaké texty inšpirované tou skutočnou udalosťou ktorá sa udiala, respektíve to čo som počas tých mesiacov cítil. Najprv som to nechcel robiť lebo to bola pre mňa emotívna situácia a keď som začal, tak som vedel že to musí byť emotívna jazda vďaka ktorej prevediem čitateľov čo som prežíval po Chesterovej smrti. Najprv tie texty boli depresívne lebo som v určitých momentoch nevidel zmysel vo svojom živote. Ale potom som po vydaní niekoľkých singlov videl svet lepšími farbami viac sa snažil poukázať že aj po takej smutnej udalosti môže prísť niečo čo človeku môže dodať silu a to sú ľudia. Mne určitá skupina ľudí dala veľmi veľa psychických vecí a potom som čakal na ďalšie informácie že čo bude s Linkin Park ďalej. Zatiaľ ešte žije ako taká nádej že ešte nekončia, ale stále sa musíme pripraviť na to že príde ťažká situácia. Mne album Post Traumatic pomohol vypísať sa s bolesti, smútku, frustrácie, neistoty a temnoty. Zrazu som videl to svetlo na konci tunela a ani texty čo boli priamo inšpirované celou tou situáciou ako sa ja ako fanúšik s určitými vecami vyrovnávam, tak neľutujem. Lebo viem že to išlo od srdca a že za tým nebol žiadny kalkul, pravdepodobne by to tak napísal každý čo Linkin Park skutočne fandil a čo tou hudbou skutočne žil. Ja som tou hudbou skutočne žil a skutočne som za tie chvíle vďačný.

Po roku sa zmenilo v živote toľko vecí, najme to že už necítim taký smútok a žiaľ ako predtým. Nie preto že nechcem, ale preto lebo by to Chester nechcel aby sme len plakali a smútili. Určite by chcel aby sme sa všetci v živote pohli ďalej a prijali že smrť je súčasťou života. Pribudol mi ešte hrnček kde si môžem Chestera pripomínať, pripomínam si ho aj púšťaním hudby to čo som predtým nedokázal. Mike ako keby nám všetkým ukazoval že vyrovnať sa zo stratou blízkeho človeka nepríde okamžite, ale že to má svoju postupnosť. Aj u mňa sa prejavovalo všetko postupne boli zlé nálady, krízy, depresie a doslova som bol negatívny. Bol vo mne v danom momente obrovský pesimizmus ktorý som navonok nedával najavo, ale držal som to radšej v sebe. Ale potom tá etapa kedy som začal všetko vnímať pozitívnejšie, tak bola pre mňa tou najlepšou. Mne počúvanie hudby a určité situácie v živote pomohli pochopiť ako to celé je. Aj keď viem že úplne sa s tým stavom nedá zmieriť, ale musíme ísť ďalej lebo priam nemáme výber. Ja tiež viem že musím ísť ďalej, lebo je to jediná cesta ako sa dá skutočne pohnúť.

Za ten rok viem že som sa vnútorne zmenil a podstata môjho ja, je už úplne odlišná. Ale viem že v živote je potrebné vedieť sa aj baviť aby sa naša duša skutočne uzdravila. Ja som sa tým začal riadiť a začal som počúvať rôzne pesničky, lebo bolo potrebné nájsť v sebe tú správnu rovnováhu. Bolo potrebné si uvedomiť, že je dôležité zažiť určité momenty a splniť si určité sny. Lebo neskôr keby určití ľudia odišli s tohto sveta hoc aj neplánovane, tak by sme si to vyčítali. Preto je dôležité využiť každý moment čo máme, prípadne ísť na koncerty našich obľúbencov dokým žijú. Lebo život sám o sebe je tak krehký a kedykoľvek sa môže v ňom všetko zmeniť. Preto je podstatné vedieť žiť nielen po tej stránke že stretávame určitých ľudí, ale aj chodiť na koncerty a festivaly lebo to nás v skutočnosti nabije novou energiou. Ja sám to viem keďže hudbu počúvam dlhé roky a doba je tak rýchla že sa musíme vedieť aj baviť. V skutočnosti sa za všetkým ponáhľame a priam ako by nemáme čas si zájsť na nejaké kultúrne podujatie alebo festival. Preto je dôležité využiť všetok čas čo máme, lebo potom môže byť skutočne neskoro.

PS: Napísal som to preto, aby ľudia vedeli ako ten rok plynul a čo sa reálne dialo. Že za tým všetkým boli zmeny, ktoré si prežil každý z nás a že sme sa postupne museli s tým vyrovnať. Preto tá hudba človeka drží nad vodou a dáva nám impulz ísť ďalej.

Reklamy

TOP 10: Najlepšie skladby od Mobyho

11. júla 2018

Ako veľa ľudí pozná Mobyho tvorbu a je špecifická v tom že si tam každý nájde to svoje. Pre mnohých ľudí Moby je tým kráľom elektronickej hudby aj keď ju spája z rôznymi štýlmi hudby. V jeho tvorbe znie ambient, blues, techno, rock, trip-hop a všetko dokáže úžasne odprodukovať. Nie je iba výborný producent, ale je aj vynikajúci spevák a potvrdzuje aj spoluprácami s rôznymi menami hudobnej scény. Môj výber skladieb ktoré vyberiem budú zmesou toho čo bežne počúvam alebo ako sa pri tých skladbách cítim.

10. Moby – My Weakness

Rád by som začal práve touto skladbou tento rebríček, lebo nesie priam zimomriavkovú atmosféru. Na albume Play patrí medzi tie najsilnejšie a zaznela aj v seriáli Akty X kde Mulder našiel svoju stratenú sestru a do tej atmosféry seriálu skladba sedela úžasne. Je to skladba ktorú môžem ľudom odporučiť, najme tým čo milujú zimomriavkové stavy.

9. Moby – A Dark Cloud Is Coming 

Táto skladba ktorej znejú prvky jazzu a ktorá vyšla na poslednom aktuálnom albume Mobyho, tak má silnú melanchóliu. Skvelé vokály spieva Apollo Jane ktorá má vokály aj na ďalších dvoch skladbách. Keď napríklad bude upršané počasie, tak táto skladba na počúvanie je priam ako stvorená.

8. Moby – Porcelain

Album Play mal viacero kultových skladieb vďaka ktorým Moby vystrelil hore. Porcelain určite medzi tie skladby patrí čo potvrdilo aj to že samotnú hudbu vysamploval Asap Rocky na svoj album, kde v skladbe Asap Forever znie na samotnom konci.

7. Moby – Flower

Flower je skladba ktorú by bolo hriechom vynechať, najme si neviem predstaviť bez nej nejakú reklamu. Skutočne skladba bola súčasťou rôznych reklám a zaznela aj vo filme 60 sekúnd. Proste je to skladba ktorá pre mnohých fanúšikov zostáva dodnes hudobnou klasikou.

6. Moby – Welcome To Hard Times

Z nového albumu túto skladbu považujem za textovo najsilnejšiu. Potvrdzuje to aj silný text, ktorý môže znieť úplne negatívne a emotívne. Skladba je o tom že niekedy tie ťažké časy môžu prísť, len je na nás ako sa s nimi vyrovnáme.

5. Moby – Live Forever

V najlepšej pätke si podľa mňa najviac zaslúži táto skladba, lebo je kľudná. Lebo viac smeruje k ambientu než k samotnej elektronike a viac sa dá pri nej upokojiť. Ako existuje aj 15-minútová verzia ktorá je o niečo dlhšia, ale v skutočnosti fanúšikovia ten rozdiel moc nepocítia lebo skladba je čisto len v jednej nálade a tempo skladby sa nemení.

4. Moby – Lift Me Up

Je ťažké s Mobyho tvorby vyberať to čo často považujem za najlepšie a Lift Me Up je skladba ktorá človeka roztancuje. Okrem jeho perfektného spevu vynikne aj spev vokalistiek ktoré tomu pri poslednom refréne dajú úplné grády. Mne vždy táto skladba zlepší náladu a vďaka nej sa cítim často oveľa lepšie.

3. Moby – The Sorrow Tree (EastWest Session)

V prvej trojke je podľa mňa tretia najlepšia skladba akú som počul. Potvrdzuje to aj skvelá Julie Mintz členka The Void Pacific Choir ktorá môžem povedať že dala svoj najlepší spev. The Sorrow Tree u mňa v pôvodnej verzii znela skvele, ale v tejto verzii znie ešte lepšie a tak viac rockovejšie.

2. Moby – In My Heart

Táto pesnička si na albume 18 získala moje srdce podobnosťou melódie ktorá znie v skladbe In This World. Nádherný klavír a fenomenálny spev výborného speváka až zimomriavkový záver ktorý priam sedel aj do nejakého orchestra. Najme záver znie úplne akoby by ho zahral orchester a má to fenomenálnu atmosféru.

1. Moby – Why Does My Heart Feel So Bad? 

Prvé miesto si najviac zaslúži táto silná pesnička ktorá má silný klip. Vždy je to pesnička pri ktorej si najviac v živote uvedomím a najviac sa pri nej dorevem. Stále vo mne tkvie silné posolstvo klipu a môžem povedať že je to najlepšia pesnička akú Moby spravil a málokto to dokáže nejakým spôsobom prekonať.

BONUS: Moby – Blue Paper

Neviem si predstaviť že by som k zakončeniu rebríčku nedal nejaký bonus. Ako sa táto pesnička nezmestila do rebríčka, ale môžem dodať že je veľmi krásna a veľmi citlivá. Ambientová atmosféra sa šíri celou piesňou a miestami sa tempo skladby mení. Blue Paper je veľmi dokonalou piesňou ktorá neomrzí ani po rokoch.

 

 

My Weakness

10. júla 2018

My weakness is making mistakes,
my weakness is to forgive others,
I know it’s sometimes not easy at all,
forgive someone to enter into my life,
but I know he will come to the chance to give him a chance,
so I give him the chance to give him the chance,
but fears of disappointment still remain in me,
because it may not be so ideal again,
I’m often mistaken and I know I’ll never be perfect,
I can not always deceive myself,
because I know that life is still a difficult test,
some things often sound like a bad joke,
I’m losing in that what’s real,
if I really know in my life,
so it will not matter to me otherwise,
I am grateful for my inner weaknesses,
they teach me in life how to be a better person,
I get up and fall every day,
thanks to certain people in life, it has all the sense,
they hold me over the water when I feel like I’m falling,
parents help me handle everything,
but I often have to deal with emotional problems myself,
weaknesses help us survive in this world,
thanks to them we realize that we are real living.

Všetko bolo krásne a nič nebolelo

8. júla 2018

Často sa stretávame s tým že ako dokážu byť obavy s našej budúcnosti silné. Nebudem klamať ja to cítim rovnako a viem že nič v živote nebude navždy. Svet ktorý poznáme sa raz zmení a budeme cítiť tie tmavé mračná, ktoré nás obklopia. Ako by to bol sled udalostí ktoré si nevieme nijakým spôsobom naplánovať. Vieme že sa niečo reálne stane, ale nevieme kedy sa to stane. Čakáme na zázrak a povieme si že všetko čo sa stane nás nebude nijakým spôsobom bolieť. Že tá bolesť okolo nás zrazu zmizne preč a budeme vnútorne úplne iní ľudia. Strach z môjho života je o to silnejší a o to vážnejší. Nie je to niečo vsugerované, ale je to niečo s čím sa treba časom vyrovnať. Bolo veľa vecí s ktorými som sa počas života musel vyrovnať, ale nikdy som to nedal najavo. Často tá fyzická bolesť nie je až taká vážna, ako často býva tá psychická. Niekedy sa môže zdať že žijeme v zdanlivo divokej temnote, kde sa deje príliš veľa nepekných vecí. Buď je to nejaký zámer alebo sa všetko deje kvôli niečomu nad čím sa treba zamyslieť. Deje sa príliš veľa vecí na ktoré doslova prestávame mať dosah a nevieme ako ich riešiť.

Ťažké časy nejakým spôsobom boli a vždy budú to sa nedá úplne zmeniť. Niektorí možno svojimi rozhodnutiami k tomu reálne prispievajú ako napríklad súčasní politici. Ovplyvňujú súčasný geopolitický priestor a samozrejme od toho sa odvíjajú súčasné vzťahy. Vždy sa nájde kto je silnejší a kto je slabší, vždy sa budú deliť ľudia. Často tie rozprávky o tom ako dobro porazí všetko čo je zlé, tak je to v reálnom svete úplne odlišné. Málokto by uveril možnosti že v živote bude všetko krásne a nič nebude bolieť. Ale nie je to úplná pravda, každé rozhodnutie čo spravíme tak reálne bolí. Často kvôli tým rozhodnutiam strácame priateľov a možno neskôr zostaneme sami. Ako by bol údel života že určité situácie sme pripravený zažiť znova a prejsť si nimi. Radosť sa mieša zo starosťou a s pocitmi že čo bude ďalej, ale nikto z nás to úplne nedokáže povedať. Lebo nevieme aká bude budúcnosť a nevieme sa na ňu vždy pripraviť, lebo slasti života nie sú vždy ideálne. Niekedy už aj tie tiene minulosti nás dokážu prenasledovať po celý náš život.

Možno by inak vyzeral svet v ktorom si vzájomne neubližujeme a v ktorom neubližujeme ani zvieratám. Viacej by sa dokázalo žiť v mieri a bez násilia ktoré v našej spoločnosti nemá čo robiť. Ale v skutočnosti prevláda v človeku strach žiť normálne a správne, lebo všetko sa v jeden moment vie zmeniť. Ja za posledné obdobie som cítil že koľko vecí sa zmenilo a často som to pozoroval okolo seba. Veľa vecí je zložitých ale nikto v skutočnosti nečakal že niečo bude ľahké. Nikto nikomu nedokáže nič zaručiť a určité veci môžu byť v našom živote relatívne. Ani ja som si nie úplne istý, že či sa niečo udeje k mojej spokojnosti alebo budem niekde uprostred. Premýšľam nad tým tak často že si čoraz viac uvedomujem vážnosť sveta v ktorom žijem. Viem že nie všetky tváre ktoré vo svojom živote stretnem budú šťastné. Že každý má ten svoj osud s ktorým nejakým spôsobom bojuje a nie je to ľahký boj. Lebo každý si ten boj prežije v tichosti a nepotrebuje k tomu rozruch zvedavých novinárov.

Často prežívam obdobie kedy o svojich pocitoch nechcem písať, lebo niekedy je to komplikované. Ešte hovoriť je o tom ďaleko ťažšie, lebo kvôli tomu človek môže stratiť priateľov a to nechcem. Ale niekedy sú okamihy kedy vo svojom vnútri absolútne nič necítim a v daný moment nepremýšľam nad určitými vecami. Necítim smútok a ani radosť, len cítim niečo čo sa nedá vysvetliť slovami a ani písaním. Nastane v určitom momente také ticho a potom sa nejako dokážem upokojiť. To nie je ten nepokoj navonok, ale skôr nepokoj vo vnútri že čo bude ďalej. Niekedy príde situácia ktorá vyvolá vo mne stres alebo budem vnútorne cítiť že je to nad moje sily. To nie je niečo čo robím vo svojom živote schválne, ale spúšťačom je veľmi veľa nových podnetov. Podnetov pri ktorých sa bojím že ich nedokážem úplne zvládnuť a pri ktorých je ťažké nejako bojovať. Stačí byť na určité veci nepripravený a daná situácia môže byť okamžite stresová.

Bolo by úžasné sa každý deň prebudiť s tým že nemám žiadne stresy a obavy. Predstaviť si že netreba všade okolo seba dávať pozor na cestu, len tak kráčať a vedieť že človeku nikto neublíži. Nepremýšľať nad tým že čo je biele alebo čierne, ale prijať všetko čo nám život dáva plnými dúškami. Ale viem že sú situácie kedy sa určitých vecí bojím a niekedy aj ľudí od ktorých neviem čo čakať. Psychické problémy máme vo svojom živote všetci a ešte som sa nestretol s tým že by ich nikto nemal. Mám ich niekedy aj ja, len všetko radšej riešim v tichosti a viem že jediné čo treba urobiť je ich prečkať. Často príde aj situácia kedy sa vnútorne utiahnem do seba, ale to preto aby som si utriedil v sebe tie myšlienky. Snažím sa pochopiť ľudí a nesúdiť nejaké ich chyby, lebo ani ja nie som vždy bezchybný. A ani nejde o to že či je človek múdry vo virtuálnom svete, ale že či dokáže byť múdry aj v reálnom svete. Ale pravdepodobne nie vždy múdrosť stačí, lebo tá v skutočnosti musí prísť s vekom. Stačí si premietnuť všetky veci a povedať si že sa na všetko už pozeráme inak. To je tá skutočná vyspelosť keď si človek povie že už reálne zmúdrel a berie veci zodpovednejšie.

Často človek musí odpovede na isté otázky nájsť buď pri hudbe alebo v tichu. Niekedy je to tým liekom ktorý môže pomôcť aspoň vyčariť úsmev na tvári. Viem že keď vidím krásnych ľudí okolo seba, tak je to veľmi motivujúce. Často ma to posúva ďalej a zároveň vďaka určitému poznaniu sa snažím od všetkých odlíšiť. Trvá mi istý čas kým pochopím isté veci a kým akceptujem nejakú životnú zmenu. Ťažšie je si zvyknúť na niečo nové, lebo sa často bojím že mi to nemusí sadnúť. Lebo viem že v rámci určitých vecí budem vždy skeptický a pravdepodobne to nebudem vedieť zmeniť. Lebo keby viem určité zmeny vo svojom živote zmeniť, tak by bol môj život jedna veľká póza. A ja viem že sa nechcem na nič hrať a ani nič predstierať. Ak sa niečo v živote deje, tak to reálne vycítim a nepotrebujem k tomu byť veštec. Lebo ak vo svojom živote niečo zásadné zmením, tak by zo mňa už nebol dobrý človek. Preto je lepšie byť sám sebou a cítiť vo svojom vnútri slobodu niečo ovplyvniť. Ako aj ľudia čo myslia pozitívne, tak majú psychické problémy ktoré prerastú do frustrácie. Ešte som sa nestretol s nikým kto by nemal v živote problémy, len veľa ľudí o tom radšej nehovorí. Všetci máme svoje radosti a aj starosti, lebo keby sme ich nemali tak sa v živote nudíme.

Ja som rád že nemusím mať masku na tvári, ale snažím sa žiť obyčajným životom. Nemám nejaký pocit že som populárny alebo že som lepší od ostatných a ani sa nechcem z niekým porovnávať. Sú ľudia čo sú lepší a od nich sa musím učiť, aby som sa v živote uberal tým správnym smerom. Ako vnímam že sú ľudia čo ma nejakým spôsobom rešpektujú, ale to je tak v rámci života všetko. Lebo skutočnosť je taká že bez pokory a bez priznania si vlastných chýb sa človek nikdy nikam nedostal. Ja keby vo svojom vnútri neotvorím veci čo ma niekedy dusia, tak by som sa nedokázal nikde dostať. Všetci to tak majú a vieme aké je to v živote si niečo vybojovať. Často treba prekonať ťažké úskalia života, aby sa niečo reálne začalo diať. Časom aj tie čierne mraky čo máme v duši nejakým spôsobom zmiznú a budeme sa tešiť na to že je nový a lepší deň. Veľa od života netreba len treba mať pokoru a vedieť v živote aké sú skutočné hodnoty. Lebo na tých hodnotách sa stavia celý život a je potrebné si to vždy uvedomiť. Lebo potom už nám to nebude mať kto pripomenúť že kým sme a odkiaľ sme.

 

 

Ceremónia nevinnosti

7. júla 2018

Stretávame sa v tom istom kruhu,

aura myšlienok zabíja postupne nudu,

učím sa ísť ďalej cez ľudské myšlienky,

predstaviť si že nie sú žiadne problémy,

strach s ktorého sa postupne stáva bublina,

ktorá postupne praskať začína,

som vďačný že niekoho môžem stretnúť,

že sú ľudia čo si vedia hodnoty ctiť,

nepredstierajú to aký sú ku mne,

vedia mi povedať že čo robím zle,

ich vnútorná nevinnosť je úprimná,

je veľmi vzácne že býva neskazená,

nie vždy sa dá stretnúť správnych ľudí,

ale vďaka môžeme zažívať kopec pekných dní,

hodnota človeka sa ukáže len tam vonku,

ukáže že či ten človek skutočne dodá silu,

zavriem oči a všetko si premietnem,

vnímam to ako jeden veľký film,

nechcem byť múdry len virtuálne,

ale každému to ukázať aj reálne,

ukázať že všetko čo robím má zmysel,

že za správne veci som skutočne bojoval,

je pár ľudí v živote ktorých si treba ceniť,

ľudí čo nám veci dokážu do očí povedať,

ľudí ktorí sa snažia naviesť na správnu cestu,

napriek tomu že oni sami majú ťažkú skúšku,

raz sa všetci stretneme na jednom mieste,

kde nám všetkým možno bude lepšie,

ale keď žijeme tak využime všetky možnosti,

aby sme sa snažili dlho prežiť na zemi,

život je oveľa znesiteľnejší keď sú tu správny ľudia,

keď sú tu pre mňa a porozumieť sa mi snažia.

 

Predsavzatia

3. júla 2018

Často si počas roka čo začína dávame rôzne predsavzatia od výmyslu sveta, ale napriek tomu sa neplnia. Je to možno tým že si na svoju hlavu pridávame príliš veľké sústo ktoré nie sme schopný zvládnuť. Pravdepodobne sa na určité veci treba pozerať reálne a nie všetko sa splní okamžite. Tiež som si dával predsavzatia ktoré nejakým spôsobom nedávali zmysel, lebo v skutočnosti boli nezmyselné. Veľa ľudí určité veci nevykoná najme preto, lebo tie predsavzatia môžu byť miestami aj časovo a finančne náročné. Niekedy je toho času skutočne málo a niekedy si niektoré veci ľudia nemôžu v rámci financií dovoliť. Ako človek má takú prvotnú myšlienku že precestuje celý svet, ale v skutočnosti ešte stále máme čo objavovať na Slovensku. Kopec vecí pravdepodobne nepoznáme a chceme ich spoznať či s niekým alebo sami. Túžba spoznať niečo čomu rozumieme je vždy väčšia a ľudí ktorí nám rozumejú.

Stretávam sa s tým ako ľudia dokážu povedať že sa im určité predsavzatia nesplnili. Lebo za ten rok sa im nakopilo toľko veľa vecí že pomaly nevedeli nájsť si čas na seba kvôli okolnostiam ktoré im prišli do cesty. Ale ono tie mesiace sú niekedy naozaj také že v skutočnosti jediné na čo každý čaká je leto. Nie je to tak kvôli prázdninám a oddychu, ale najme kvôli zážitkov ktoré počas neprázdninových dní človek nemá možnosť zažiť. Najme kvôli tomu že bude kopec hudobných ale aj nehudobných festivalov kde si každý jeden deň môže nájsť to svoje čo má rád. Ale nie vždy je všetko len o koncertoch alebo festivaloch, podstatné je byť medzi ľuďmi. Všetky tie okolnosti ktoré prídu viacmenej ten zážitok ako taký umocnia ešte viac. Ja to sám dôverne poznám a viem ako to reálne funguje v spoločnosti ľudí. Ako všetky tie predsavzatia čo si ľudia dávajú, tak majú zmysel len niekedy to odhodlanie chýba. Dakedy chýba skúsiť niečo iné a odlišné, lebo niekedy sú tie obavy spraviť niečo väčšie a nikto nevie že či niečo vo svojom živote robí dobre. Ale v skutočnosti je všetko o tom nejakým spôsobom zapôsobiť na ľudí a urobiť na nich dojem.

Predsavzatia má každý jeden človek iné a niektoré môžu byť absolútne banálne. Veľa ľudí si predsavzatie že schudne do plaviek, ale v skutočnosti u veľkej skupiny je to absolútne nesplniteľné. Je to najme preto lebo mozog človeka vždy bude nastavený na niečo úplne iné a dodnes je to tak. Proste niekedy ani ten čas ako taký sa nedá oklamať, často vieme na čom sme. Často si dávame od života očakávania a čakáme sa že sa reálne splnia. Ale v skutočnosti sa tu naráža na jeden problém že či máme v hlave zakomponované že niečo skúsiť chceme alebo budeme stagnovať. Lebo v skutočnosti je všetko iba v hlave a nie vždy sa dá na niečo vyhovoriť. V hlave začína každý jeden proces a je iba na nás že či nám to mozog dovolí vykonať alebo dostaneme stopku. Často sa musíme pozrieť na svoje možnosti že či môžeme niečo reálne uskutočniť. Aj keď život ako taký nie je iba o párty, ale že niekedy si na to treba zarobiť. Na veľké veci si v skutočnosti treba dostatočne našetriť aby sme si ich mohli dovoliť.

Pravdepodobne tie očakávania nimi všetko v živote reálne zabíjame. Keď sa pozrieme na realitu tak nie všetko ide ľavou zadnou a často si treba veci vybojovať. Niekedy keď sa človek potrebuje niekam dostať, tak to nie je vždy o peniazoch aj keď sú potrebné. Často niekedy stačí skúsiť šťastie v nejakej súťaži a povedať si že to tam musí padnúť. Niekde môže vyhrať iba jeden človek a niekde môže vyhrať viac ľudí ale je to skutočne o šťastí. Tu nejde o to že má niekto protekciu a že nejaký človek dopraje dakomu výhru. Je to ako v lotérii že padne nejaké zaujímavé číslo a to číslo môže byť výherné. Aj aké predsavzatie si človek môže dať že niečo reálne vyhrá a je to oveľa viac splniteľnejšie než veci ktoré sa nemusia splniť. Lebo nie všetko čo si povieme že sa splní, tak že sa naozaj splní. Len k tomu čo niekedy robíme, tak by sme mali pristúpiť realisticky a s plnou vážnosťou.

 

 

Ako sa podvádza pri hracích automatoch?

2. júla 2018

Prevádzkovatelia hracích automatov sa tvária, že majú kvízomaty, a teda sprísnené pravidlá sa ich netýkajú. Minulotýždňová akcia odhalila najčastejšie podvody slovenského hazardu.

Finančná správa (FS) koncom minulého týždňa zasahovala v stovke prevádzok na Slovensku. Cieľom bolo odhaliť obchádzanie zákona o hazardných hrách.

Do akcie s krycím názvom „Diamant” sa zapojilo 180 kontrolórov. Navštívili prevádzky na mieste a každá kontrola trvala od 1,5 do troch hodín.

Premenovali automaty

Okrem administratívy kriminalisti sami vyskúšali, ako miestne automaty fungujú a dôležitý bol aj ich počet. Podľa nového zákona totiž musí byť v prevádzke minimálne 12 hracích automatov. Štát chce týmto spôsbom odstaviť automaty z krčiem, reštaurácií, barov či pohostinstiev.

Šéf Kriminálneho úradu FS Ľudovít Makó potvrdil, že našli viacero prevádzok, kde bol práve jeden až dva automaty, čo je porušenie zákona.

Ďalší spôsob, ako sa prevádzky snažia obísť prísnejšie pravidlá, je označenie hracieho automatu ako kvízomat.

„Prevadzkári len prekrstili automaty na kvízomaty. Hráč na začiatku musí odpovedať na jednoduchú otázku, napríklad hlavné mesto Slovenska. Ak aj náhodou neodpovie správne, cez tri kliky sa k odpovedi dostane a potom ho to pustí k hre,” priblížil jeden z najčastejších podvodov šéf FS František Imrecze.

Server v zahraničí

Akcia odhalila približne 800 kvízových automatov. Po podrobnom preskúmaní FS očakáva výsledky zhruba o mesiac.

Nemenej zriedkavým porušením boli servery mimo nášho územia. Štát chce totiž výnosy a finančné obraty kontrolovať, a preto musí byť server evidovaný na Slovensku. Už dnes FS vie, že viaceré kontrolované prevádzky boli evidované mimo Slovenska, aj za hranicami Európskej únie.

Už takéto umiestnenie servera mimo Slovenska je podľa Imreczeho jasným nedodržaním zákona.

„Najčastejšie porušenia pri prevádzke hracích automatov boli v Bratislavskom, Trnavskom a  Žilinskom kraji. A nešlo len o prevádzky v obchodných centrách, ale aj na okraji miest, na perifériách,” doplnil Makó.

Pokuty za nedodržiavanie sprísnených podmienok sú pre fyzické osoby do 250 tisíc a pre právnické až do 500 tisíc eur.

zdroj: aktuality.sk

Safe

1. júla 2018

I feel that I’m finally safe,
I’m finally in your arms,
I know that everything is happening for something,
the mind sinks into lights,
recognizes who is on which side,
I live my world in great intensity,
I know who’s my real friend,
music gives me the strength to get through the problems,
understand that in this world I am not alone,
the heat of the home is a place full of love,
where I can freely spread my thoughts,
the worst enemy I often have in myself,
but I know I can always beat him,
the lights in my head are shining on my way,
at least I know I will always find my way,
I listen to music and forget about problems,
I know that thanks to it I have an impulse in life,
thanks at least I know who I am,
I will put my earphones and I will not say anything,
when I walk on this land I have peace of mind,
I live for certain circumstances in my life,
I know that judging people around is not right,
I can always make a social compromise,
my hope is accompanied by this beautiful life,
teaches me to deal with all the difficult obstacles,
for everyone in this world there is a place,
the place where he can live in his life,
I feel safe when I feel peace within myself,
when I know that someone really understands me.

 

Po smiechu

30. júna 2018

Často si uvedomujem ako beriem veľkú vážnosť pred vecami čo sa reálne dejú. Ale viem jedno že sa nedokážem pred ľuďmi pretvarovať a hrať dané pocity. Keď niečo pokazím, tak ma to vo vnútri veľmi mrzí a vždy ma bude. Viem že nie všetko v živote je perfektné a viem že nie všetci ma potľapkajú po pleci. Ale viem jedno že to v skutočnosti vôbec nie je potrebné, lebo možno príliš viem o čom je ten život. Viem že nie všetci ľudia v živote mi pôjdu ako by to dakto povedal do kapusty. Že prídu situácie ktoré vo svojom vnútri ideálne nezvládnem a nemôžem sám seba klamať že zvládnem. Možno len to chcenie často môže vypáliť zle a maximálne môže len uškodiť. Niekedy aj keď človeku ľudia povedia že je všetko úžasné a perfektné tak je iba klam. Nie som ten čo sa bude nasilu smiať na všetkom a na všetkom nezmyselnom. Len viem že nie všetko v živote mi bude dávať zmysel a nie na všetkom bude záležať. Byť vážnejší neznamená byť frustrovaný alebo smutný, len skôr uvedomelý v tom že sa nemôžem smiať na všetkom. Áno niekedy sa posmejem, ale viem že je potrebné poznať svoju mieru. Je správne si uvedomiť že čo je za hranicou a že čo je mimo nej, tak ako je správne pochopiť realitu.

Možno keď vidím ako sa niektorým darí v písaní, tak často premýšľam že raz bude treba skončiť. Niekedy cítim že som v tom písaní dosiahol toľko že už prakticky nemám ľudom okolo seba čo ponúknuť. Aj keď ma množstvo ľudí povzbudzuje a fandí mi, len niekedy mám pocit že prichádza určité slabšie obdobie. Možno niektorým veciam venujem príliš veľa energie a možno už píšem iba preto lebo to ľudia okolo mňa očakávajú. Viem že niekedy mám toľko energie že sa pre niektoré veci brutálne nadchnem, ale viem že to neskôr prejde. Uvedomujem si že tá realita je tvrdá a že v tomto boji pravdepodobne zostávam sám a s tým že mi nikto nemôže pomôcť. Proste si tú cestu životom musím vybojovať sám a niekedy sa zo všetkým vyrovnať. Priznať si že nie je všetko tak dokonalé, ako nám je to prezentované. Že niekedy treba sa držať pri zemi a uvedomiť si naše možnosti čo máme.

Pri niektorých ľuďoch mám pocit že vo všetkých sa snažia vidieť iba to dobré aj v čertovi. Často sa snažia prehliadať ľudské chyby a prehliadajú dobrých ľudí ktorý pri nich reálne stoja. Ale v skutočnosti riešia ľudí ktorých ani nepoznajú a ľudí ktorých majú v reálnom svete pred sebou o tých ani nezakopnú. Mám medzi kamarátmi takých ľudí a niekedy si to možno neuvedomujú že nedokážu všetkým v živote pomôcť. Chcú byť v úlohe tých čo v skutočnosti spasia tento svet a chcú sa všetkým na svete rovnať. Hlásajú ako je všetko v poriadku, ako máme byť všetci k sebe pozitívny a samé podobné myšlienky. Niektorí sa často snažia tváriť šťastne, len aby vo svojom vnútri zakryli niečo omnoho vážnejšie. Niečo nad čím strácajú kontrolu a pravdepodobne majú pocit že nad tým kontrolu majú. Celkovo je celý život postavený na tom že keď nie sú dobré vzťahy s ľuďmi, tak sa človek do veľkej spoločnosti nedostane. Najme v súčasnej spoločnosti sa stalo samozrejmosťou že je potrebné byť korektný, aby sme nebodaj tým dakomu neublížili. Tľapkanie po pleci a pchanie sa jeden druhému do priazne nefunguje len v samotnom šoubiznise, ale aj mimo neho.

Ak človek sám o sebe nie je úspešný a nič nedokázal, tak v rámci spoločenských noriem je nula. Taký človek sa v skutočnosti nedostane ani na ten povestný šoubiznisový červený koberec. Ľudia ktorý sú nejakým spôsobom na pokraji spoločnosti, tak sú pre súčasný svet absolútne nezaujímavý. Sú len tou maličkou kvapkou v oceáne a je to niečo čo sa pravdepodobne tak skoro nezmení. Často sa riešia problémy ktoré sú v skutočnosti bezvýznamné a nerieši sa to čo je potrebné riešiť. Lebo sme sa nejakým spôsobom naučili prehliadať pravdu a skôr si vyberáme len určité hrozienka s nej ktoré nám nejakým spôsobom neublížia. Zvykli sme si na to vravieť v spoločnosti polovičnú pravdu, lebo tá celá pravda by ľudom ublížila. Pravdepodobne by sme kvôli celej pravde stratili priateľstvá na ktorých nám tak často záleží. Ako nie je v živote dobré ani klamať, ale často ani pravda nemusí tie následky zmenšiť ale skôr zväčšiť. Často treba premýšľať nad tým že čo je úprimné a čo falošné, často sa s tým stretávame pri vzťahoch s ľuďmi. Nájde sa v našej spoločnosti aj veľa pritakávačov ktorý dokážu súhlasiť s každým jedným nezmyslom čo niekde počujú a automaticky tomu uveria. Tí najväčší pritakávači sa človeku pchajú do priazne a chcú si nejakým spôsobom vynútiť pozornosť ostatných.

O to vzácnejší sú ľudia čo dokážu veci povedať na rovinu a bez nejakej pretvárky. Skrátka sa niekedy v živote riadim tým že človek nepotrebuje okolo tú pózu aby nejako dokázal zaujať. Najme veľa talentovaných ľudí čo majú v sebe ten talent, tak tú pózu nepotrebujú. Skrátka nepotrebujú to falošné pozlátko a na niečo sa reálne hrať v živote. Viem že ja vždy budem stáť na tej správnej strane, ale zároveň si uvedomujem že nie sú iba pekné chvíle, ale aj tie smutné. Niekedy sa človeku nepodarí dostať niekam kde by chcel ísť, napríklad ak je to nejaký hudobný festival alebo iné podujatie ktoré má určitú spoločenskú hodnotu. Ale snívať aj tak netreba prestať a myslieť na to že na nejakom festivale predsa len sme. Že skrátka eufória v nás nejakým spôsobom je a keď niečo v živote prežijeme, tak si povieme že to za tie okamihy stálo. Lebo ak nesnívame, nebojujeme, prípadne nesúťažíme tak nám to čo chceme nikdy nevyjde. Sám to mám odskúšané a vďaka tomu som si mohol nejaké tie tajné sny splniť o ktorých by som ani neveril že sa raz stanú. Len niekedy to často v človeku všetko musí dozrieť, aby sa k určitému poznaniu dopracoval.

Ja si uvedomujem že nemôže byť pesimista alebo optimista, ale že sa na veci musím pozerať reálne. Reálne si uvedomiť že ak budem vo svojom vnútri zaslepený a nevidieť ten zmysel pre realitu, tak mi uniknú aj tie obyčajné veci. Viem že v živote nie všetci budú ku mne dobrý a láskavý, ale beriem to ako súčasť života ktorú som vždy schopný akceptovať. Dokážem to akceptovať s pokojom sebe vlastným, lebo táto doba človeka naučí určité veci prijať ako súčasť života. Ako sú situácie kedy sa zmýlim a urobím chyby, najme tie chyby vyplynú buď s nesprávneho výberu priateľov alebo s nesprávneho riešenia určitých životných situácii. Niekedy úprimnosť s veľkou pravdepodobnosťou zabíja vzťahy, ale v skutočnosti je potrebná ako ten bod vďaka ktorému sa dá pohnúť ďalej. Viem že ak mám byť k ľudom a čitateľom úprimný, tak najprv musím byť úprimný sám k sebe. Viem že sa nesmejem na každej hlúposti a svoj život beriem seriózne. Uvedomujem že ako môžu byť všedné radosti tak môžu byť aj všedné starosti. Ľudia sa zvyknú smiať s čohokoľvek dokonca aj s nešťastia druhých, priam určité veci hraničia zo škodoradosťou. Nemám problém sa zasmiať a byť usmiaty, ale to čo ma musí rozosmiať musí mať zmysel. Ak sa zasmejem a ľudia budú vedieť prečo, tak preto lebo to dávalo zmysel. Napriek všetkému nie všetko sa dá v živote brať úplne vážne, lebo jeden človek by sa pravdepodobne s toho zbláznil.

Vieme že po smiechu často býva plač a niekedy si treba poplakať, aby sa v našom tele uvoľnil emočný stres. Prežívam to tak v každej intenzite môjho života a keby to tak nebolo, tak som neempatický truľo. Pri filme, seriáli alebo pri akomkoľvek emocionálnom momente skrátka to čo cítime potrebujeme zo seba dostať von. Plakať nie je zlé, vďaka tomu sa v živote dokážeme posunúť ďalej. Niekedy je lepšie sa vyplakať ako v sebe určité emócie dusiť a trápiť sa nad tým. Aj keď trápenie je tiež súčasť života, ktoré zažívame vo svojom živote úplne všetci a to je absolútne v poriadku. Keby to tak nebolo, tak by na svete bolo málo empatických ľudí. Musím byť úprimný tiež mám svoje nedokonalosti, chyby a niečo sa mi v živote nepodarí. Často si niektorí myslia že keď sa mi niečo podarí vyhrať, tak že je to protekcia od určitých ľudí s knižného sveta alebo od nejakých iných ľudí čo robia súťaže. Bolo mi vyčítané ako človek čo píše blog môže niečo reálne vyhrať, ale v skutočnosti nemám žiadnu protekciu a je to skôr o šťastí. Je to ako v lotérii buď to vyjde alebo nevyjde, ale skrátka ak to nevyjde nič sa v skutočnosti nedeje. Stále sa nájde niekto kto bude vravieť že mi k úspechu dopomohli iní ľudia a že som sa vyškriabal po niekoho chrbte len preto aby som dačo dokázal. Možno že v šoubiznise to tak je že sa niekto po niekoho chrbte vyškriabe alebo niekto má bohatých rodičov ktorí svojim deťom dovolia absolútne všetko a niekedy priam ospravedlňujú ich chyby. Nemám protekcie a ani sa nikomu vtierať nebudem aby som niečo vo svojom živote mohol dokázať.

Ak niečo vo svojom živote dokážem, tak k tomu rozruch a uznanie aj od najpovolanejších nie je vôbec potrebný. Nie preto že by som ho odmietal, ale preto že sa s určitými vecami dokážem vyrovnať spôsobom sebe vlastným. Ja si vážim keď mi niekto povie že niečo v živote robím dobre alebo keď môžem byť pre ľudí prínosom, ale dokážem oceniť keď mi je povedané že v niečom robím aj chyby. Lebo môžem vo svojom živote aspoň urobiť niečo lepšie a zároveň sa tým posúvam ďalej. Niekedy je lepšie si uvedomiť realitu, než žiť v skreslenom svete kde je všetko skvelé a kde sa ľudia tvária ako sú k sebe milý a kde neexistujú problémy. Problémy existujú a nedá sa im vyhnúť, proste v živote treba čeliť každej jednej životnej situácii. Ak sa budeme tváriť že je všetko dobré a že nám nikto nemôže ublížiť, tak budeme žiť v pretvárke a toto nikto reálne nechce. Radšej budem žiť v takej realite kde mi môže každý povedať pravdu, ako v realite kde by mi mal každý klamať a hovoriť o mne poza chrbát. Rád každého objímem v reálnom svete a každému človeku bez problémov podám ruku. Lebo viem že niekedy je lepšie sa cez určité veci v živote preniesť, než v sebe živiť nejaké tie rany. Je lepšie ísť ďalej s čistým štítom a byť úprimný sám k sebe, než sám seba v niečom klamať. Po určitom čase sa nad vecami v živote každý zasmeje a povie si že čo riešil za veci. Lebo vždy je lepšie sa pohnúť ďalej, než neustále stáť na mieste a neurobiť nič.

 

Autizmus z konzumácie ryby v tehotenstve? Mýtus

24. júna 2018

Tvrdenie, že ortuť z rybieho mäsa môže spôsobiť dieťaťu autizmus, sa stále šíri. Vedci teda povedali, ako to naozaj je.

Možné prepojenie medzi pôsobením ortuti v tele a vznikom autizmu bolo v priebehu rokov predmetom veľa diskusií. Počas tehotenstva by podľa jednej z teórií ortuť v materskej krvi putovala cez placentu do plodu, kde by pôsobila ako toxín, čo by mohlo ovplyvniť vývoj nervového systému nenarodeného dieťaťa.

To viedlo k znepokojivým úvahám nad dvomi konkrétnymi zdrojmi ortuti. Prvým možným zdrojom výskytu ortuti v tele sú ryby, a tak vznikli obavy, že vysoká spotreba rýb v strave môže spôsobiť poškodenie nervového systému plodu.

Konzumácia rýb počas tehotenstva však podľa zistení Science Alert nezvyšuje pravdepodobnosť, že by vaše dieťa mohlo mať autizmus či autistické znaky. V skutočnosti vedecká štúdia naznačuje, že ryby môžu byť prospešné pre vývoj zdravého nervového systému dieťaťa.

Existuje však stále dôkaz, že práve konzumácia rýb je pre zdravie človeka prospešnejšia a oveľa výraznejšia, než prípadné negatívne účinky malého množstva ortuti, ktoré môžu ryby obsahovať.

Keď to nie je ryba

Druhým možným zdrojom ortuti, ktorá sa môže dostať do ľudského organizmu, je látka nazývaná tiomersal, čo je vlastne konzervačný prostriedok na báze ortuti, ktorý sa používa v niektorých očkovacích látkach.

Aj preto u mnohých ľudí spôsobuje očkovanie pochybnosti, ktoré sú založené na obavách, aby práve ortuť nespôsobila ich deťom pri očkovaní viac zlého, ako dobrého. Niektorí ľudia sa dokonca konkrétne obávajú, že vakcíny obsahujúce tiomersal môžu byť príčinou autizmu.

Spomínané obavy sú však neopodstatnené, pretože najnovší výskum vakcín v EÚ preukázal, že v detských očkovacích látkach sa tiomersal nepoužíva. Faktom však je, že množstvo ortuti v tiomersale je veľmi malé, dokonca v porovnaní s množstvom absorbovaným z atmosféry či z jedla je nepatrné. Napriek tomu strach, že ortuť je spojená so vznikom autizmom, pretrváva.

Jedzte ryby

V súvislosti so spomínanými obavami britskí vedci realizovali výskum zameraný na zistenie možného účinku konzumácie rýb u tehotných žien na vznik autizmu u detí do veku deviatich rokov. Odborníci napokon zistili, že ak tehotná žena konzumovala viac rýb, úroveň ortuti v jej tele síce mierne stúpla, no nijako, ani v najmenšom, sa nepreukázalo, že by to malo priamy vplyv na vznik autizmu u jej dieťaťa.

V skutočnosti sa potvrdil pravý opak, keď sa výskyt niektorých zo znakov autizmu objavil u dieťaťa, ktorého matka v tehotenstve žiadne ryby nejedla.

Odborníci teda otvorene odporúčajú tehotným ženám jesť ryby aspoň dvakrát za týždeň, pričom jedna z rýb by mala byť mastná (losos, makrela a pod.).

zdroj: aktuality.sk