Motýle

24. novembra 2017

Sme boli narodený do sveta, kedy sa učíme postupne kráčať. Všetko vnímame dvoma očami a počúvame dvoma ušami. Postupne rozprávame a zisťujeme že čo sa s nami v skutočnosti deje. Tá neskoršia hodnota sa postupne začne v nás formovať a uvedomíme že ako túžime milovať. Zažívame postupne prvé lásky, pocity, podnety a veci ktoré nám menia život. Ja vo svojom živote zažívam presne ten moment, kedy sa moje šťastie prelína s tou neistotou. Často túžim vzlietnuť a povedať že ako mi bude všetko jedno. Sme ako motýle čo hľadajú na tomto svete svoje miesto a dôležitosť. Naša vnútorná podstata je poskladaná s túžby aby sme vedeli niekoho milovať. Často sa zobudíme a premýšľame že či všetko čo urobíme je správne a že či dakomu s tým neublížime. Poznám ten stav keď sa začne všetko meniť a sami prídeme na to že či k lepšiemu. Stačí jeden moment kedy sa všetko v živote môže zmeniť s jednej sekundy.

Všetci túžime byť odlišný od všetkých aj napriek tomu že žijeme v bláznivom svete. Každý by najradšej všetko robil samostatne a nepremýšľal nad tým že či to prinesie následky. Túžime spoznávať ľudí a nové miesta ktoré nás dokážu inšpirovať k tomu byť lepšími ľuďmi. Spájame sa s ľuďmi ktorí sú nám vnútorne sympatický a cítime že im postupne dokážeme veriť. Ja cítim že takí ľudia v tomto svete sú, len časom prídem na čom som a viem že napriek tomu všetkému to neľutujem. Viem že všetky úsmevy sa nikdy neudiali náhodou, ale mali svoje vnútorné opodstatnenie. Napriek tomu že nie vždy všetky pocity dám najavo, ale viem že mi záleží na ľudoch s hodnotami. Mne sú ukradnuté nejaké spoločenské predsudky ktoré v skutočnosti nevedú nikam. Viem že je správne byť taký, aby som dokázal byť oporou každému kto to skutočne potrebuje, ale zároveň viem že nedokážem pomôcť všetkým. Uvedomujem si že každý človek na svete je iný a má odlišné problémy.

Snažím sa vždy nájsť ten vnútorný pokoj a robiť všetko preto aby som nesklamal. Ale viem že niekedy moja psychika je úplne iná a daktoré pocity neviem ovplyvniť. Možno že nemám presne to čo by som potreboval, ale vždy budem držať palce ľudom čo sa snažia niečo pre tento svet urobiť. Sú ľudia čo si zaslúžia obdiv že napriek problémom čo majú sa dokážu pred ľudí postaviť a usmiať sa. To v skutočnosti nedokážu všetci, ale tí čo sú vnútorne veľmi silní. Byť vnútorne silný je priam až celá veda a vždy je správne si tie sily rozložiť. Vždy treba oddeliť súkromný život od pracovného, lebo miešať dve veci nie je vždy správne. Je správne si popremýšľať že o čom treba hovoriť v práci a o čom treba hovoriť doma. Nie vždy treba vedieť úplne všetko a aby to vedeli aj ďalší ľudia. Momentálne mi robia radosť aj tie veci ktoré by som si nemyslel že mi budú robiť radosť. Som rád že sú tu ľudia čo tvoria súčasť života aj napriek tomu že nemusia byť vždy so mnou. Je vtedy jedno či niekoho poznám alebo či niekoho nepoznám, vôbec na to nepozerám. Nepozerám na spoločenské rozdiely, ale na to že či sú ľudia k sebe milí. Lebo ak áno tak sa dá na tom reálne stavať a môžeme sa niekam dostať.

Sme na tomto svete, aby sme dokázali nájsť sami seba. Aby sme pochopili že nie všetko nám padne do úst a že všetko si musíme vybojovať. Každý človek môže dokázať niečo o čom ani netuší že dokáže. Všetci sme na jednej lodi, len je dôležité aby sme vedeli plávať v tom rozbúrenom mori. Krok za krokom musíme kráčať za svojimi snami ktoré máme dokým je čas. Využime tú možnosť ktorú vo svojom živote máme a neupadnime do depresie. Ako veľmi jednoducho sa to vraví, ale vieme že život veci zariadi inak. Ale najviac mi v živote pomáha rodina, priatelia a hudba. Bez nich by som pravdepodobne spadol na totálne dno. Tieto skutočnosti ma robia lepším človekom napriek tomu že je to niekedy komplikované. Niekedy príde stres a vtedy sa vnútorne bojím že sa niečo pokazí. Vždy som sa bál, lebo som nevedel že či všetko bude raz dobré. Ale stále verím že všetko je ako má a že tí ľudia ktorí sú pri mne, tak pri mne aj zostanú. Lebo viem že v živote si človek niektoré veci za peniaze nekúpi ako láska, čas, zážitky, rodina, priatelia a všetko čo mu môže spraviť život lepším.

Reklamy

SNS chce dostať do obchodov domáce potraviny

23. novembra 2017

SNS chce spolu s rezortom pôdohospodárstva dostať domáce potraviny na pulty predajní.

Slovenská národná strana (SNS) spolupracuje s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na tom, aby kvalitné slovenské potraviny boli na pultoch v predajniach po celom Slovensku. Spotrebitelia zaznamenali v poslednej dobe nárast našich výrobkov na pultoch zahraničných reťazcov. Dôvodom zvýšeného záujmu o domáce produkty je čerstvosť a prísnejšia kontrola. TASR o tom informovala riaditeľka kancelárie predsedu SNS Andreja Danka Zuzana Škopcová.

Podľa rezortu pôdohospodárstva takmer 60 percent spotrebiteľov považuje slovenské potraviny za kvalitnejšie ako zahraničné. Podľa SNS slovenský spotrebiteľ uvíta, že sa pri nákupe nemusí rozhodovať len medzi dovezenými výrobkami. Danko uviedol, že slovenskí výrobcovia dodávajú potraviny už priamo vo svojich regiónoch na pulty obchodov.

Preprava na úkor čerstvosti

„Reťazec pre nich pripravil priestor v predajni. Spolupráca s predajcami umožní malým a stredným podnikateľom väčší odbyt, zvýšenie zamestnanosti v jednotlivých regiónoch, ako aj podporí rozvoj vidieka,“ doplnil.

Pôvod a zloženie potravín majú veľký vplyv na kvalitu. Podľa SNS by potravina nemala precestovať stovky až tisíce kilometrov, kým sa dostane na náš stôl. „Čím preprava a skladovanie trvá dlhšie, tým sa znižuje ich čerstvosť a kvalita,“ uvádza SNS. Danko podľa prieskumu agrorezortu konštatuje, že mnoho naoko čerstvých pekárenských výrobkov sú v skutočnosti rozmrazené dopekané polotovary.

„Nekupujme zbytočne pekárske výrobky, ktoré skončia napokon v našich domácnostiach v koši. Dnes už pekári pečú chlieb sedem dní v týždni, dokonca aj dvakrát denne a preto môžeme konzumovať každý deň čerstvý chlieb a pečivo bez použitia predpečenia. Stačí zájsť len do najbližšieho obchodu a kúpiť si tradičné výrobky, ktoré sú ponúkané spotrebiteľovi najneskôr do 24 hodín od výroby,“ uzavrel Danko.

zdroj: aktuality.sk

Autizmus – devíza alebo bremeno trápenia

15. novembra 2017

Často sa niekedy zamýšľam nad tým že či vôbec má zmysel na tomto svete existovať. Medzi ľuďmi ktorí sú zdravší a ktorí sa neboja života ako takého. Vždy vstanem a premýšľam že či ten život čo žijem je skutočne radosťou alebo sa ľudia pri mne skôr trápia. Viem že človek nedokáže svoje pocity povedať, lebo sa často bojí nepochopenia a odsúdenia zo strany druhých. Ja sa stretávam s tým že ten môj život je neustálym bojom a miestami spájaný s obavami o svoju budúcnosť. Nikdy som nejako nad tým nelamentoval, lebo všetky svoje pocity dusím v sebe. Viem že vďaka svojim pocitom mám veľa známych ľudí, ale málo skutočných priateľov. Viem že niektoré veci vďaka autizmu proste nebudem môcť spraviť, lebo mi to vlastné podvedomie nedovolí. Nie som tým dokonalým človekom a uvedomujem si že mám chyby s ktorými musím žiť po celý život. Sú momenty kedy viem potešiť a sú momenty kedy si myslím že viem sklamať. Ale viem jedno že nikdy som nerobil veci zo zlým úmyslom a vždy mi je prednejší pokoj v duši.

Nenarodil som sa preto aby som sa s niekým hádal alebo o niečo bojoval. Ja necítim hnev, ale viem vycítiť ak niečo nie je naozaj v poriadku. Vždy viem kedy sa mám usmievať a kedy mám skutočne zvážnieť. Čím som starší, tým viac si uvedomujem ako mi nie je všetko jedno. Pamätám si keď som bol menší, tak som nebral ten život až tak vážne a pravdepodobne som si vtedy neuvedomoval všetky okolnosti. Stále obdivujem mojich rodičov ako to všetko dokážu zvládnuť so mnou, keď ja v danom momente o sebe pochybujem. Niekedy sa bojím budúcnosti a toho že príde raz deň keď budem na všetko úplne sám a nebude mi môcť nikto pomôcť. To že teraz niečo ešte funguje, tak neznamená že to tak bude navždy lebo život vždy dokáže prekvapiť.

Byť iným znamená učiť sa pochopiť seba samého a nájsť v sebe dačo dobré. Vždy sa v autizme učím nájsť niečo o čom môžem byť presvedčený že je správne. Môžu tam byť niektoré devízy, ale aj napriek tomu sa snažím žiť ako obyčajný človek čo má rád svoju rodinu a ľudí čo za to stoja. Vždy sa snažím dať každému svoju lásku bez rozdielu a najlepšie ako sa mi len dá. Nerobím rozdiely že kto aký je a beriem ľudí takých akí reálne sú. Ak niečo pokazím tak ma to úprimne mrzí, lebo viem že to nebolo úmyselné. Ja sa snažím vždy urobiť ľudí okolo seba šťastnými, ale už je ťažšie urobiť šťastným seba. Keď vidím ako sú niektorí ľudia šťastní, tak si uvedomujem že mne sa to nemôže stať. Po každom aspekte života sa dokážem potešiť, ale po tej citovej stránke sa to pravdepodobne nikdy nezlepší. Nie je to subjektívny výlev pocitov, ale je za tým veľké množstvo skúsenosti.

Raz sa ma jeden človek opýtal že či dokážem vycítiť ľudí okolo seba a ja som vtedy povedal že áno. Aj toto je súčasťou autizmu vycítiť určitých ľudí a povedať si že kto to myslí úprimne. Stáva sa mi že ľudí neodhadnem a potom tie kamarátstva nie sú vždy také aké by mali byť. Snažím sa dávať si pozor, ale nie vždy odhadnem že kto pri mne reálne stojí a kto nie. Myslím si, že s týmto musí bojovať každý jeden človek čo si určitú situáciu zažil. Každý autizmus je iný a prináša odlišné ľudské príbehy ktorí si ním skutočne prechádzajú. Každý človek je iný a je absolútne jedno či je autista alebo neautista. Každý si prežíva tie svoje odlišné situácie, niekto svoj handicap berie s nadhľadom a zasmeje sa nad tým a niekto to berie ako nejakú prekážku. Viem že aké je to u mňa a vždy keď niekomu píšem o svojom autizme, tak vždy sa pýtam že či ma bude mať niekto vďaka nemu mať rád. Ale napriek tomu som dostal vždy tie priaznivé odpovede že áno a že to nebude problém.

Ja mám vysokofunkčný autizmus a dosť ma to vnútorne ovplyvňuje. V každom aspekte života si uvedomujem že niektoré veci dokážem zvládnuť viac a niektoré menej. Ale nikdy som nepovedal že to nejde a nikdy som nepovedal že dané veci robiť nechcem. Nikdy som sa nevyhováral na svoju diagnózu a ani to nebudem robiť. Napriek všetkému že to nie je ľahké, tak sa snažím žiť tak ako žije každý zdravý človek. Byť iný znamená že človek môže mať aj rôzne sociálne fóbie napríklad také že si nikdy nekúpi lístok do vlaku, bojí sa zaplatiť nákup v obchode a podobne. Ale napriek všetkému sa ten život s autizmom dá nejakým spôsobom zvládnuť, len si to vyžaduje svoj čas. Viem že moji rodičia robia absolútne maximum aby som sa mal dobre a za to im s celého srdca ďakujem.

Niekedy vnímam svoj autizmus ako niečo vďaka čomu treba bojovať, ale aj ako devízu. Viem že na ničom mi v živote nezáleží viac, ako na tom že chcem šíriť radosť a lásku. Chcem vždy dávať ľudom nádej a dať im pozitívny príklad že napriek inakosti sa dá všetko zvládnuť. Ukázať že všetko sa dá zvládnuť pokiaľ má človek vieru v seba a verí že nič nie je stratené. Ja som vždy vnútorne veril že v živote sa môžu diať zázraky. Len je dôležité aby sa človek naučil po každom páde sa zdvihnúť zo zeme. Pre mňa je vždy motiváciou si prežiť určité dni a povedať si že všetko zlé je na niečo dobré. Že keď sa niečo stane, tak sa to vždy dá spraviť lepšie. Všetko v živote sa dá zlepšiť, len proste nemôžeme klesať na duchu a nájsť na všetkom niečo dobré. Len je dôležité nájsť v sebe istú dávku porozumenia a pocopenia druhých.

Verím že sa nájde niekto kto si určité myšlienky prečíta s porozumením. Každému chcem ukázať že všetko čo robím, tak nikdy nerobím zo zlým úmyslom. Rád dávam ľudom svoju lásku a záleží mi na tom, aby človek sám o sebe mal nejakú hodnotu. Aby si každý človek uvedomil že je vo svojej vnútornej podstate výnimočný. A je absolútne jedno že či má človek nejaké postihnutie alebo nie. Všetci sme na jednej lodi a je iba na nás ako dokážeme tento život skutočne prežiť. Naša inakosť ukáže že či ju dokážeme využiť na sto percent alebo budeme tápať v tme. Len je na nás či dokážeme využiť šance ktoré nám život dokáže dávať. A najme je dôležité si plniť sny ktoré máme, lebo každý z nás sníva o niečom čo chce zažiť. Len je dôležité sa nevzdávať a bojovať za svoje sny kým žijeme, lebo potom môže byť úplne neskoro. Ale pokiaľ žijeme, tak sa tešme že máme jeden druhého a nerobme si zle.

 

 

Rozbaľovačka č. 41 – Separ – Pancier

13. novembra 2017

Tak momentálne mi prišiel ďalší album a na tie ďalšie ešte čakám. Separov album patrí k tomu najlepšiemu čo vyšlo a upevňuje svoju pozíciu na rapovej scéne. Na albume je všetko čo samotný fanúšik dokáže reálne nájsť. Je vyspelý, lyrický, dospelý a je za ním cítiť životné skúsenosti. To že Pancier je životný album, tak to považujem za pravdu lebo je tam veľký posun. Separ sa za tie roky čo rapuje posunul po každej stránke a nejaké vybočenie mu nebude vyčítané, lebo fanúšikovia ocenia keď sa niečo tvorí. Pancier považujem za skvelý album a keď fanúšik to začne počúvať, príde na to že sú tam myšlienky, ktoré stojí za to si vypočuť.

Pre diabetikov a srdciarov budú na cestách platiť prísnejšie pravidlá

13. novembra 2017

 

Smernica Európskej únie sprísni podmienky pre pacientov s cukrovkou alebo ochoreniami srdca.

Pre vodičov z členských krajín Európskej únie, ktorí sú diabetikmi alebo ktorí trpia vážnymi srdcovo-cievnymi chorobami, začnú od 1. januára 2018 platiť nové sprísnené pravidlá.

Vyplýva to z nariadenia EÚ za účelom zvýšenia bezpečnosti premávky. Konkrétne ide o smernicu 2016/1106/ES, ktorá mení predošlé nariadenie z roku 2006 o vodičských preukazoch.

Zmeny sa zavádzajú v reakcii na zistenia Výboru pre vodičské preukazy Európskej komisie (EK), ktorý vo svetle nových vedeckých poznatkov v oblasti medicíny zriadil pracovné skupiny pre srdcovo-cievne choroby a pre cukrovku. Ich úlohou bolo posúdiť riziká pre bezpečnosť cestnej premávky súvisiace so srdcovo-cievnymi chorobami z hľadiska súčasnej medicíny a v prípade diabetikov z hľadiska pokroku v znalostiach a metódach na diagnostikovanie a liečbu hypoglykémie.

Obmedzenia pre niektoré stavy

Pri srdcovo-cievnych chorobách nariadenie spresňuje, pri ktorých chorobách môžu zodpovedné orgány vydávať alebo obnovovať vodičské preukazy až po tom, čo bolo ochorenie u žiadateľa účinne vyliečené, alebo bolo na základe pravidelných kontrol vydané príslušné lekárske osvedčenie. Žiadatelia alebo vodiči strácajú nárok na vydanie vodičského preukazu, ak im bol implantovaný defibrilátor, ak trpia aneuryzmou hrudnej a brušnej aorty alebo na ochorenie srdcovej chlopne, Brugadov syndróm, alebo ak prekonali zlyhanie srdca. Akékoľvek výnimky môžu byť udelené len so súhlasom odborného lekára.

Nová smernica sa dotýka aj diabetikov užívajúcich lieky, pri ktorých je riziko, že vyvolajú hypoglykémiu. Podľa novej smernice bude musieť žiadateľ preukázať, že si uvedomuje riziko spojené s hypoglykemickým stavom a že tento stav dokáže primerane ovládať.

Vodičské preukazy sa nemôžu vydať ani obnoviť žiadateľom alebo vodičom, ktorí si dostatočne neuvedomujú svoj hypoglykemický stav a tým, ktorí majú opakovanú ťažkú hypoglykémiu. Výnimku môžu dostať len tí, ktorí predložia lekársky posudok a podrobujú sa pravidelnej lekárskej kontrole.

Členské štáty EÚ musia prijať a zverejniť najneskôr do 1. januára 2018 zákony a iné právne predpisy potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Smernica, ktorú v mene EK podpísal jej predseda Jean-Claude Juncker, nadobudla platnosť koncom júla tohto roku.

zdroj: aktuality.sk

Skúšame sa nájsť

11. novembra 2017

Skúšame sa nájsť v tomto svete,

pochopiť že všetko sa pre niečo deje,

učíme sa aké je to vďaka láske milovať,

snažíme sa ľudom čo nám ublížili odpustiť,

veľa mostov sa počas života spálilo,

zo života si postupne robíme peklo,

hľadáme vzťahy s ľuďmi ktorí nám rozumejú,

ale potkýname sa o ľudí čo nám vôbec nerozumejú,

čakáme kým príde niekto kto zmení náš život,

človek kvôli ktorému podstúpime nejeden test,

nájsť niekoho s kým môžeme dýchať tento vzduch,

že nie všetko bude končiť len pri predstavách,

niekedy sú momenty kedy je ticho lepšie,

v ňom dokážeme nájsť všetky odpovede,

nájdeme v ňom reálny pohľad na vec,

vieme že toto ešte nie je žiadny koniec,

len všetko postupne nahradili virtuálne pocity,

na tomto sú postavené dnešné sociálne vzťahy,

už to dávno prestalo byť o skutočných hodnotách,

dnes je to iba o prázdnych frázach a slovách,

v živote nájsť niekoho normálneho je stále ťažšie,

ale nesprávnych ľudí okolo seba nájdeme ľahšie,

tí ktorí nás milujú tých sa snažíme obísť,

ale pre nesprávnych ľudí sa vieme vždy rozdať,

slučka na krku stále vnútorne veľmi ťaží,

sklamanie tak veľmi v živote zabolí,

keď niekedy ani tie slová nepomôžu,

strácame lásku kvôli vlastnému rozumu,

rozpad spoločnosti často býva kvôli hádkam,

lietajú facky a všetko začína klamstvom,

našli sme niečo čomu sme prestali rozumieť,

postupne sa v tej rieke učíme plávať,

prídeme na to že sme sa príliš snažili,

že niekedy je lepšie aby sme spomalili,

nájdime sami seba v tom mori problémov,

vyjadrime sa srdcom a bez zbytočných slov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V Číne hrozí za hanobenie štátnej hymny trojročné väzenie

5. novembra 2017

V Číne prijali nový zákon, ktorý sa týka štátnej hymny.

Čínsky zákonodarný zbor v sobotu schválil novelizáciu trestného zákona, na základe ktorej bude hroziť za neúctu k štátnej hymne až trojročný pobyt vo väzení. Informovala o tom agentúra AP.

Opatrenie sa bude vzťahovať na osoby, ktoré “závažným” spôsobom zhanobia hymnu “Pochod dobrovoľníkov” na verejnosti. Sprísnenie postihu súvisí s nedávnymi prípadmi, keď na futbalových zápasoch v Hongkongu fanúšikovia vypískali čínsku hymnu v reakcii na snahy Pekingu nastoliť v tomto meste so špeciálnym administratívnym štatútom tvrdšiu kontrolu.

Opatrenie je zároveň súčasťou nacionalistických výziev vládnucej komunistickej strany pod vedením čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý si na októbrovom zjazde strany výrazne posilnil svoju pozíciu a členovia novozvoleného Ústredného výboru Komunistickej strany Číny ho potvrdili vo funkcii straníckeho šéfa na ďalších päť rokov.

Predmetná novelizácia ráta so zatknutím, uväznením na maximálne tri roky a zbavením politických práv previnilcov. Takýto postih sa predtým uplatňoval v Číne za verejné znesvätenie štátnej zástavy a štátnych symbolov. Prodemokratickí aktivisti a činitelia sa obávajú, že nový zákon o štátnej hymne môže byť zneužívaný na podkopávanie slobody prejavu.

Prvotná verzia čínskej hymny vznikla v 30. rokoch 20. storočia. Autorom textu je dramatik Tchien Chan, hudbu zložil Nie Er. Oficiálne bola hymna schválená až v roku 1982. Na Taiwane, ktorý si Čína nárokuje, sa používa iná hymna.

zdroj: aktuality.sk

Mladosť

3. novembra 2017

Časy keď ma rodičia učili chodiť navždy pominuli,

budem im navždy vďačný že ma rozprávať naučili,

nejednu facku dostávam od samotného života,

keď som bol malé dieťa ma napadla nejedna kravina,

školské časy boli veľmi bláznivé ako ja sám,

už sa postupne na fotkách ani nespoznávam,

poznal som momenty kedy som sa cítil šťastný,

ale pravdepodobne som nebol dosť uvedomelý,

vo vnútri srdca sa diali úplné iné veci,

pamätám si ako sa mi v škole niektorí vysmievali,

kráčam tým svetom a nerozumiem vôbec prečo,

pravdepodobne bolo správne prežiť si všetko,

v mladosti som riešil úplne iné problémy,

ale aspoň bolo v skutočnosti veľa srandy,

čím vážnejší svet býva okolo mňa,

stála pri mne nejedna osudová žena,

na všetkom som sa dokázal kedysi smiať,

ale vtedy som to nedokázal v sebe nijako ovládať,

postupne som zvážnel a viac spozornel,

viem že sa svet len okolo mňa netočil,

bol som príliš nezrelý a veľmi slepý,

aj keď stále mám pocit že som vnútorne naivný,

som vďačný za niektoré prežité zážitky,

za všetky správne životné kroky,

určitá etapa života je už dávno za mnou,

bolo ťažké sa lúčiť s nejednou spomienkou,

učím sa žiť s myšlienkou že som iný,

že často tým čo býva často zamyslený,

viem aké to bolo byť extrovertom,

ďakujem momentu kedy som sa stal introvertom,

viem že možno nie som vždy taký ako by každý chcel,

lebo každý na tejto zemi je krásny originál.

 

 

 

 

 

 

 

Spoločenská maska

31. októbra 2017

Často v spoločnosti prevláda niečo čomu nedokážem úplne porozumieť. Najme v dobe keď človek pred ľuďmi niečo reálne maskuje. Poznám to tiež že sú veci ktoré nie vždy človek môže povedať a nejako to radšej dusí v sebe. Niekedy sa dá nadobudnúť pocit že je všetko v absolútnom poriadku. Ale často klameme sami seba a vieme že nie je vždy všetko v poriadku. Sme súčasťou sveta, kde ľudia nosia masku a snažia sa pretvarovať. Tá maska proste nie je nejaká škraboška ktorú si človek dá na tvár. Ale tú masku si ľudia nosia vo svojom vnútri, snažia zamaskovať veci ktoré iní ľudia nevidia. Čoraz viac sa utvrdzujem v tom že niekedy pravdepodobne tú masku mám aj ja. Všetci máme v živote niečo čo nemôžeme nikomu povedať, najme preto lebo by nás každý nenávidel. Najme preto lebo súčasný svet je postavený na predsudkoch a na tom že si ľudia medzi sebou ubližujú. Ako nevravím že všetci ľudia čo majú tú masku sú zlí to vôbec nie, len nemajú potrebu o všetkom rozprávať.

Ja viem aké je byť v tom svojom svete a ako si dokážem premietnuť veci v hlave. Často sa snažím ľudí od mojich pocitov uchrániť, lebo v dnešnej dobe sa pravda moc neuznáva. Uznávajú sa iné hodnoty, zlým ľuďom je všetko tolerované a dobrí ľudia cítia bezmocnosť lebo majú pocit že zostali sami. Často sa uteká od problémov, než aby sa im reálne čelilo. Ľudia si nedokážu povedať ani to povestné prepáč a vznikajú ohováračky poza chrbty. Ľudia sú často s ľuďmi pri ktorých sa necítia najlepšie a aj napriek tomu im to trpia. Sme s ľuďmi ktorí nedokážu vytvárať hodnoty a doslova sú pijavicami. Jedine rodina sa nám snaží dať niečo čo nám cudzí ľudia nie vždy môžu dať. Majú pocit že dokážu nahradiť rodinu a jej zdravé základy. Často vidím niektoré veci a zamýšľam sa že či je niečo s našim svetom v poriadku alebo niekde nastal reálny problém. Je úžasné ak sa ľudia majú radi a ak to myslia úprimne. Lebo súčasný svet tvorí veľmi veľa ľudí bez základných hodnôt a morálky. Ale keď sa nájde niekto kto rozumne uvažuje a uvedomuje si že môžu niekedy nastať problémy, tak takí ľudia sú najlepší.

Často počúvame že ako je náš život krásny a jedinečný, ale aj napriek všetkému si musíme prejsť toľkými problémami. Sebaklam je niečo v čom človek nebude môcť dlho prežiť a stále musí s niečím bojovať. Často človek premýšľa že či ho v dnešnej spoločnosti má niekto rád a že či nebude niekým nahradený. Ja tiež premýšľam že či vôbec mám v tejto spoločnosti miesto alebo sa jej mám strániť. Ale aj napriek všetkému viem že určití ľudia tu vždy budú aby mi dali impulz do života. Raz sa ma jeden človek opýtal že či dokážem vycítiť ľudské správanie človeka a ja som vtedy povedal že áno. Nejako vždy vnútorne dokážem vycítiť pri kom sa cítim dobre a pri kom nie. Proste je to niečo čomu nedokážem zabrániť, lebo viem že je to prirodzené. Neviem zabrániť určitým okolnostiam ktoré ma dostávajú do bodu, kedy sa musím zamyslieť.

Všetci máme niečo s čím bojujeme a že čo musíme skrývať. Často sme v bode kedy nemáme vo všetkom takú istotu ako by sme chceli. Ale keď sme sami sebou a nepozeráme sa na ľudí ktorí nás sťahujú na dno, tak sa nám bude žiť lepšie a krajšie. Iba vtedy nastane to skutočné pozitívne myslenie, keď ľudia čo nás brzdia zmiznú ako také mráčiky na oblohe. Aj keď je absolútne jedno že čo človek v skutočnosti skrýva, ale v skutočnosti je dôležité sa nezamotať do slučky klamstiev. Dôležité je byť sám sebou a povedať si že všetky veci čo sa dejú, tak sa dejú z nejakého dôvodu na ktorý prídeme sami. Prídeme na to že ktorí ľudia k nám skutočne patria a ktorí ľudia musia odísť aby dokázali prísť lepší.

PS: Všetkým ktorí budú mať dnes nejakú masku na tvári, tak prajem šťastný Halloween.

 

Vlani nastal rekordný nárast množstva oxidu uhličitého v ovzduší

31. októbra 2017

Množstvo oxidu uhličitého v ovzduší vzrástlo vlani medziročne najrýchlejším tempom, aké bolo dosiaľ zaznamenané.

Oznámila to v pondelok Svetová meteorologická organizácia (WMO), ktorá vyzvala na zintenzívnenie úsilia o zníženie tzv. skleníkových plynov, informuje agentúra DPA.

Výskyt oxidu uhličitého v atmosfére sa vlani zvýšil na 403,3 ppm (častíc na jeden milión), čo je o 3,3 ppm viac, než tomu bolo v roku 2015. Takýto nárast sa na Zemi sa podľa správy WMO naposledy objavil pred troma až piatimi miliónmi rokov, keď bola teplota ovzdušia približne o tri stupne vyššia a hladina mora o 20 metrov vyššia než v súčasnosti.

Oxid uhličitý je zo skleníkových plynov najvýraznejším činiteľom pri globálnom otepľovaní. Jeho množstvo v atmosfére sa každým rokom mení, za uplynulých 30 rokov však vedci pozorujú stúpajúci trend jeho hodnoty k úrovni zvyšovania o tri ppm ročne.

„Bez výrazného zníženia emisií oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov budeme smerovať k nebezpečnému nárastu teploty už koncom tohto storočia, čo je výrazne nad cieľom stanoveným Parížskou dohodou o klimatickej zmene. Budúce generácie zdedia omnoho nehostinnejšiu planétu,“ uviedol generálny tajomník WMO Petteri Taalas.

Kým globálna produkcia oxidu uhličitého zostáva za uplynulé tri roky stabilná, jeho koncentrácia v atmosfére sa v rokoch 2015 a 2016 dôsledkom poveternostného fenoménu El Niňo urýchlila.

El Niňo sa vyskytuje raz za niekoľko rokov, keď sa v Pacifiku zvýši teplota, čo vedie k rozsiahlym zmenám v modeloch počasia.

Vlani spôsobil El Niňo suchá a znížil schopnosť rastlín a oceánu absorbovať oxid uhličitý. Ak sa raz dostane tento plyn do ovzdušia, zostane tam stovky rokov, upozornil Taalas.

xdroj: aktuality.sk