Hmla

9. decembra 2022

Vždy som si myslel že svet vidím oveľa v komplexnejšej podobe, ale zistil som že to nie je veľmi pravda. Naučil som si priznať že veci okolo mňa nebudú vždy dokonalé. Videl som veci úplne inak a pravdepodobne som to tak na začiatku si prial. Ale v skutočnosti všetko bolo iné. Uvedomil som si ako sa ľudia dokážu okamžite zmeniť keď príde prvý problém. Myslím si že všetci sme sa takpovediac zmenili na obraz niekoho iného. A prispôsobili sme vďaka tomu celý náš život, lebo sme mali pocit že to tak bolo správne. Aj ja som si to myslel a ovplyvňovalo ma to všade kde som prišiel. Dialo sa to aj v kolektíve kde som si uvedomil že inak premýšľal o svete. Niekedy som si vravel že je to možno nejaká anomália alebo niečo vďaka čomu sa odlišujem. Postupne som začal prichádzať na to že prečo som začal utekať do vlastného sveta. Lebo som tak dokázal nájsť odpovede, ktoré som v reálnom svete nie vždy našiel.

Mal som pocit že nič okolo nevidím a že všade okolo mňa nejaká biela clona ktorá to všetko zakrýva. Tento pocit som vždy cítil pri pocite ostražitosti. Niekedy som cítil ak mi niektoré veci v živote nedávajú úplne zmysel. Nemohla za to rodina a ani priatelia, mohol som za to ja sám. Kedysi môj život bol o tom že som si každého k sebe pustil. Často moje očakávania sa doslova dokázali zraziť zo samotnou realitou. Moje videnie reality bolo iné, lebo som si predstavoval ako veci v živote budú jednoduchšie. Ale neboli a vedel som že okrem mojej maminy sa ma v niektorých životných situáciách nedokázal zastať nikto. Niekedy som sa cítil osamotený v tomto svete, ale z myšlienkou že aspoň jeden človek pri mne naozaj stojí. Boli kamaráti alebo priatelia, ale nikdy sa so mnou neocitli v situácii kedy by sa ma niekedy museli zastať. Na začiatku ma to mrzelo, ale čím som starší tak sa nad tým viac dokážem povzniesť. Teraz ma niektoré veci už netrápia, lebo viem že to viac neovplyvním. A ani netúžim pretvoriť ľudí na svoj obraz len preto aby ma mali radi.

Videl som hmlu, ale to čo bolo za ňou som nevidel. Lebo som bol vo svojom vnútri príliš dobrým a naivným zároveň. Preto s človekom čo je naivný sa dá oveľa ľahšie manipulovať. Dobrým som zostal naďalej, ale naivným som už oveľa menej. Uvedomujem si každý jeden deň že realita môže byť iná než očakávania. Bola za tým aj určitá nevedomosť lebo aj v ľuďoch čo sú zlí som videl niečo dobré. A čoraz viac si uvedomujem že aj prehnaná dobrota môže byť škodlivá a toxická. Boli situácie kedy bolo potrebné sa ľudom ospravedlniť ak cítili zo mňa sklamanie. A urobil som to preto, lebo ma určité veci naozaj mrzeli a bolo potrebné ísť ďalej. Veľa vecí v živote som chcel napraviť, ale ľudia už mi nedokázali dať šancu. Niektoré veci sa v živote udiali bez vysvetlenia ktoré viem že už nikdy nedostanem. Pri niektorých ľuďoch čo odišli a už nie som s nimi priateľ, tak neviem čím som ich v skutočnosti sklamal a ani sa to viac nedozviem. Nie preto že nežijú, ale tí ľudia existujú a viem že sa nikdy viac neozvú. Ale napriek tomu som vďačný za každú skúsenosť ktorá v živote prišla.

V mojom živote potom prišiel zlomový bod a vtedy som si začal uvedomovať kto sú tí správni ľudia. Vždy mi trvalo nejaký čas kým som si vybudoval voči niekomu dôveru. A bola to pre mňa obrovská výzva spoznať ľudí ktorí tomu čo cítim naozaj rozumejú. Sú to dostatočne uvedomelí ľudia že mi dokážu nastaviť zrkadlo v živote. Dokážu ma konfrontovať zo svojimi pocitmi a ja si to veľmi vážim. Preto som zostal dobrým, lebo verím že pokoj môže mať v živote človeka prioritu. Ja nebojujem proti ľudom, ale skôr sa pokúšam nájsť pokoj v tomto svete. Nájsť silu vďaka ktorej dokážem zvládnuť výzvu ktorá v živote príde. Po určitom čase sa všetky pocity začali vyplavovať von. Mal som pocit ako všetky tiene ktoré boli v mojom živote sa rozostúpili preč. Otvorili mi cestu na ktorej bolo svetlo a nádej. Práve táto nádej mi vždy dokázala dať silu kráčať vpred a veriť v seba.

Ja si cestu k určitým ľudom, zvieratám a veciam dokážem vytvoriť neskôr. Všetko sa musí diať prirodzene, nemôžem do toho vstúpiť okamžite. Na začiatku viem že je správne byť opatrným a keď cítim že ten správny moment tak na tom začnem pracovať. Preto si vyžaduje určitý čas kým si na niektoré veci v živote zvyknem. Ale sú momenty kedy som si k ľudom doteraz nedokázal nájsť cestu. Nie je za tým nejaká zaujatosť, ale uvedomujem si že všetko má svoj čas a postupnosť. Pred rokom som spoznal jedného skvelého človeka ktorého som do svojho sveta pustil. Dievča ktoré vysiela na Twitchi teda platforme kde sledujem aj množstvo iných talentovaných ľudí. Pri nej som sa naučil používať slová tak aby mali skutočnú váhu a oceniť jej prítomnosť na streame. Verím že ju častom stretnem a budem jej to môcť povedať aj osobne. Okrem nej ma aj iní ľudia pozitívne ovplyvnili k tomu aby som neprestál rásť. Aby som veci okolo seba nevnímal ako niečo samozrejmé.

Som vďačný za ľudí čo mi ukazujú že na ceste životom nemusí byť hmla. A ak aj nejaká je tak má po nej zmysel kráčať, lebo za ňou sú všetky tie krásne veci. Nikdy som si nemyslel že sa dostanem k tejto myšlienke ktorá je pre mňa príliš osobná. Ale bolo potrebné to čo som cítil nejako pomenovať. Lebo viem že moja komfortná zóna raz v tomto skončí. Ale je to prirodzené keď ľudom vyjadrím čo skutočne cítim. Som vďačný za svoj svet ktorý môžem nejakým spôsobom pre ľudí otvoriť. Sú veci ktoré niekedy dokážu byť komplikované, ale po istom čase mi to dáva zmysel. Vždy že cesta k pravde a autentickosti vedie aj takouto pre mňa najobľúbenejšou formou teda písaním. Veľa som sa v živote naučil a stále sa mám čo učiť. Život je tá najlepšia škola vďaka ktorej dokážem skutočne sa posúvať vpred.

Ďakujem každému človeku čo mi pri mne skutočne stál. Že tu doteraz sú ľudia čo mi naozaj veria. Tento text bol pre mňa najväčšou výzvou života na ktorú budem určite spomínať. A verím že každý človek nájde svoj životné šťastie pri ktorom sa bude posúvať vpred. Ja som zistil že moje šťastie stojí na niečom úplne inom. Maličkosti robia môj život zmysluplnejším a za všetko čo sa udeje budem vždy vďačný. Som na ceste životom kde všetko vidím úplne jasne a čisto. Som vďačný za každú skúsenosť ktorá sa mi v živote dokázala udiať. A teší ma pocit že som to vo svojom živote napriek všetkým okolnostiam nevzdal. Verím svojim snom aj keď k nim je často dlhšia cesta. Napriek všetkému verím v lepšie zajtrajšky a v dni vďaka ktorým všetko dokáže byť oveľa krajšie.

Záchranné lano

7. decembra 2022

Málokto vie že ako veci so mnou naozaj sú a to prečo som svoj svet začal vnímať cez hudbu. Bolo to tak prakticky od malička vnímal som jednotlivé pesničky cez televíziu a cez magnetofón. Vždy sa môj vzťah k hudbe budoval aj na podnet iných ľudí úplne automaticky. Mali určitý vkus ktorý som si takpovediac pestoval s nimi aj som si predtým pamätal jednotlivé texty interpretov. Bolo to vždy zábavné pozorovať ako sa dalo nájsť v texte aj niečo zábavné. Teda pomyslieť si na ten pocit ktorý ma pri nejakej pesničke dokázal rozveseliť. Počúval som hudbu, ale nikdy som sa úplne do hĺbky nezamýšľal nad tým či niektoré texty nie sú predsa v niečom aj o mne. To že som počúval jednotlivé pesničky či často alebo menej často ma ovplyvnilo. Až neskôr som začal premýšľať o svojom svete či hudba nejako ovplyvňuje. V skutočnosti ovplyvňuje a som za to veľmi vďačný, lebo keby to tak nebolo môj život by bol jednotvárny a nemal by zmysel. Veľa ľudí nepočúva hudbu a preto niekedy majú pocit že ich život nemá úplne zmysel. Potom prišli Linkin Park a zadefinovali to čo som v to dané obdobie začal počúvať. Začal som mať rád rock, rap, metal a všetky tieto štýly vzájomne kombinovali. Napriek tomu že som tieto štýly počúval nikdy sa to nepremietlo do módy a ani do mojej povahy. Potom som začal intenzívnejšie počúvať rapové pesničky a neriešil som nejaké explicitné slová. Ale neskôr som sa začal dostávať do fázy kedy pre mňa počúvať čisto rap nestačilo. Cítil som ako je potrebné dať šancu aj iným žánrom a postupne som sa začal dostávať aj k dnb, dubstepu, folku, ambientu, Lo-Fi a k hudbe ktorá slúžili na ľahšie počúvanie. Ja som na začiatku počúval tanečnejšie skladby lebo to bolo populárne v televízii vtedy. A rock, metal a rap ma dodnes neomrzeli napriek tomu že to počúvam podľa nálady. Bavia ma veľmi všetky tie pop-punkové veci kde sa interpreti neboja viac pritvrdiť. Tvrdšie veci ktoré milujem a sú zároveň aj melodické dokážu fantasticky naštartovať deň. Potom som neskôr začal počúvať ambienty a Lo-Fi veci lebo začali byť pre mňa terapiou. Upokojovalo ma to a začal som sa cítiť šťastný, lebo mi tie pesničky začali dávať zmysel. Často som cítil že hudba mi pomáha nemyslieť na veci ktoré často neviem ovplyvniť. Preto som sa niektorými vecami v živote vôbec nezaoberal, lebo som v tom nevidel zmysel. Pri hudbe som vždy vedel aké by bolo zažiť jednotlivých interpretov ktorých sledujem. Aké by to bolo skvelé zažiť všetky tie koncertov svetových hviezd. A ďakujem mojej mamine že mi pomohla určité sny v mojom živote uskutočniť. Nejde to na počkanie ako si ľudia niekedy ľudia reálne myslia. Lebo keď človek miluje hudbu a veci s ňou tak to bude vždy stáť veľké peniaze. A tu nejde iba o čisto ísť len na nejaký koncert, obnáša to všetko aj cestovanie, vstupenky a ešte sa dostať priamo na ten areál. Lebo človek ak chce zažiť koncert, tak musí k tomu veľmi veľa úkonov spraviť. Nie je to o tom že ja niečo poviem a okamžite sa to stane, lebo takto to v živote nefunguje. A často keď som bol aj v nejakej depresii, tak som cítil že hudba tu pre mňa bola. Vždy tu bola, keď tu ľudia nie vždy dokázali byť. Ale samozrejme aj tí správni ľudia tu dokázali byť. Vždy som túžil spoznať ľudí čo tvoria hudbu a niektorí z nich sú moji najlepší kamaráti. Keď som mal čierne myšlienky, tak mi hudba pomohla aby som to vo svojom živote nevzdal. A som vďačný že si môžem spievať niektoré pesničky a s chuti si poriadne zakričať. A že niekedy si na niektorých koncertoch môžem zaskákať ak sú tam interpreti čo sú mojimi obľúbenými. Som šťastný že existuje hudba a ak je niečo čo sa mi nepáči, tak to jednoducho nepočúvam. Ale niekedy tomu dať šancu musím, aby som predčasne niečo neodsúdil. Ale v súčasnej dobe si vypočujem prakticky každý žáner, lebo som otvorenejším než v minulosti. Jednoducho hudba ma vždy zachránila a vždy to tak bude pokiaľ tu budem.

Bližšie 2

6. decembra 2022

Bližšie chcem mať stále viac k ľudom

Bližšie k tomu aby som prestal premýšľať nad problémami

Bližšie k tomu aby som sa prestal vecí báť

Bližšie k tomu aby som zostať dobrým človekom

Bližšie k tomu aby som viac bojoval zo svojimi strachmi

Bližšie k tomu aby som dokázal niektorým ľuďom povedať prepáč

Bližšie k tomu aby som bol milovaný osudovou ženou

Bližšie ku svetu kde moje myšlienky dokonale zapadnú

Bližšie ku viere kde dobro zvíťazí nad zlom

Bližšie k pocitu kde láska je silnejšia než nenávisť

Bližšie k tomu aby ľudia vyriešili traumy z minulosti

Bližšie k tomu aby sa ľudia medzi sebou neporovnávali

Bližšie verím že prídeme k jednému krásnemu cieľu,

Bližšie sa všetci vzájomne stretneme a podáme si ruky

Bližšie si všetci konečne odpustíme a na všetko zlé zabudneme

Bližšie zistíme že pokoj je dôležitejší než krk,

Bližšie prídeme na to že všetci máme spoločný cieľ,

Bližšie budeme vedieť že negatívne pocity žiadne problémy nevyriešili

Bližšie budeme k jednej jedinej pravde že len láska dokáže všetko vyliečiť

Možnosť ako súčasť život

5. decembra 2022

V živote je vždy potrebné riešiť možnosti vďaka ktorým sa dá urobiť krok. Občas sú výzvou lebo nevieme ako to bude vplývať na ľudí. Celý náš život si musíme vybrať niečo vďaka čomu sa rozhodneme. Niekedy veci budú komplikované alebo nebudeme vedieť ako to celé spraviť. Niekedy tieto často sociálne dilemy ovplyvnia ako to vo výsledku bude naozaj vyzerať. Vo výsledku zistíme že sme nakoniec ubrali správnou cestou. Niekedy nás ten život buď ťahá za ruku alebo dostaneme možnosti nad ktorými začneme premýšľať. Môžeme si vybrať čokoľvek a ovplyvní nás to do konca života. Pripomína mi to efekt motýlích krídel že aj malá vec dokáže mať na nás ako spoločnosť veľký dopad. Tu nejde o to že či niečo v našom živote bude dobré alebo zlé. Len viem že život môže byť zvláštny a krásny zároveň. Všetky veci okolo nás sú vzájomne prepojené a dejú sa bez ohľadu na všetky okolnosti. Nevieme či je niečo dobré alebo zlé, zisťujeme to z odstupom času. Lebo sa niečo vďaka tým možnostiam niečo reálne naučíme. Občas sú momenty kedy v živote nemáme inú možnosť, lebo je možná iba tá jedna. Môžeme zistiť že čo sme urobili vo výsledku nebude veľmi správne. Môžu nastať omyly vďaka ktorým sa nejako dokážeme poučiť. Všetky tieto možnosti nás ako spoločnosť naučia pochopiť život. Porozumieme že aký je náš skutočný cieľ v živote a že či nás to niekam reálne posunie. A som vďačný že existujú možnosti vďaka ktorým napredujeme.

Lithium II.

3. decembra 2022

Keď som pred rokom písal prvú časť nikdy by ma nenapadlo že bude ľudom dávať nejaký zmysel. V skutočnosti som tomu ani sám neveril, lebo za tým bola nejaká životná cesta. A som za túto cestu vďačný lebo ma dokázala naučiť prijať veci také aké v skutočnosti sú. Urobiť pokračovanie ma motivovala skutočnosť že ako som vo svojom vnútri vyrástol. Do veľkej miery som potreboval na svojej ceste životom zistiť ako dokážem žiariť a akceptovať že v živote je všetko skúškou. Bojoval som z myšlienkou či na svoje pocity skutočne nadviazať alebo sa už na to vykašlem. Urobil som to čo bolo pre mňa považované za najlepšiu možnosť a neočakávam nejaké uznanie. Len sa pokúšam veriť že všetko čo bude napísané ľudom dokáže dať zmysel. Ja viem že keď po tejto ceste môžem kráčať bude to dávať zmysel každému.

Dokázal som prijať vlastný osud a zistiť že všetko sa deje pre niečo. Veľa dôvodov existuje vďaka ktorým žijem a dokážu ma posúvať vpred. Nie raz som sa snažil pred svojimi vlastnými pocitmi niekam utiecť a nájsť odpovede. Veril som tomu že všetko čo urobím bude mať zmysel či v tom budem sám alebo z niekým. Niekedy som svojej vlastnej ceste životom neveril, vnútorne som cítil že sa v tom nejako topím. Bol v tom taký zmätok ktorému som nedokázal ani na jeden moment porozumieť. Vždy som premýšľal akú podobu dokážem dať svojmu vlastnému životu či tomu ľudia okolo mňa dokážu rozumieť. Niekedy som sa ponoril do svojej vlastnej bubliny, lebo som v nej cítil určité bezpečie. Môj svet bol niečím čo ma oddeľovalo od spoločnosti druhých ľudí a preto sa mi ťažšie otvára duša. Ale keď ju otvorím dokážem byť za tento pocit veľmi šťastný. Som vďačný že dokážem byť konečne niekde úplne inde ako na začiatku.

Už ma neštvú veci ktoré vo svojom živote neviem nejako ovplyvniť. Ale som vedel že je potrebné sa postaviť za správne veci ktorým skutočne verím. Môj svet sa dokáže rozžiariť šťastím keď vidím že je všetko v poriadku. Nič viac ku svojmu životu vlastne ani nepotrebujem len maličkosti. Uvedomujem si že niektoré veci v živote ma začali unavovať. Preto bolo potrebné nad nimi viac nepremýšľať a neničiť si svoje šťastie. Niekedy som sa cítil smutný, lebo som ľudom okolo seba nevedel pomôcť. Alebo som niekedy cítil ako nie vždy viem použiť tie správne slová ktoré by ľudí povzbudili. Niekedy si vravím že som mohol viac bojovať za to čo je naozaj správne. Boli pocity kedy som to vo svojom vnútri doslova dokázal vzdať. Ja viem že problémy sa neriešia tým že pred nimi utečieme. Preto som sa snažil niekedy nájsť únik pred tým všetkým.

Úprimne celý svoj život som bojoval zo svojimi vlastnými pocitmi. S tým že či pre ľudí ktorých stretnem na ceste životom dokážem byť naozajstným prínosom. Sú momenty kedy ma mrzí že som iným takým zvláštnym človekom. Mrzí ma to že niekedy tento pocit zažijú aj ľudia okolo mňa. Boli situácie na ktoré som reagoval zle a niekedy som to tomu ani sám nedokázal porozumieť. Nie vždy moje pocity boli správne ako som si niekedy myslel. A veľa som sa pri svojom vlastnom živote dokázal naučiť aj od svojej rodiny. Verím tomu že každý z nás má svoj osud dopredu nejakými okolnosťami určený. Ak sa niečo stane vždy je za tým niečo čo nás na ceste životom ovplyvní či vedome alebo nevedome. A ja som rád že veci ktoré sa stali tak za nimi bol veľmi dobrý úmysel.

Celý život žijem tak aby sa ma problémy ktoré prídu čo najmenej dotýkali. Preto sa nesnažím si nevytvárať na niektoré veci názor keď im v skutočne nerozumiem. Na začiatku som si myslel že tomu naozaj rozumiem, ale bolo to klamstvo. A vždy som si myslel že vyjadrenie postoja môže byť správne, ale v skutočnosti nebolo. Moje postoje odzrkadľovali to že niekedy som sa cítil nahnevaný na veci ktoré boli nespravodlivé a nedokázal som to ovplyvniť. Bol som smutný pri zistení že veľa vecí okolo mňa boli nad moje vlastné sily. Ale čím som si uvedomoval súvislosti, tak o to viac mi dokázalo pomôcť sa nad tým povzniesť. Boli momenty kedy to svetlo dokázalo zhasnúť a cítil som úzkosť. Postupne som sa v tom topil a potreboval som sa naučiť v tom plávať. Potreboval som si prejsť tými vecami sám, aby som im dokázal porozumieť. Pustil som si hudbu lebo v nej vždy dokážem vidieť svoj zmysel života. A viem že vďaka nej dokážem rozumieť životu oveľa viac než si sám myslím.

Dokážem byť pokojný v momente keď viem že sú veci ktoré sa ma nedotýkajú. Keď sa nemusím zamýšľať nad tým či sa niekto o mne rozpráva nejakým spôsobom v zlom. Som vďačný za svoju vlastnú cestu a za to že sa môžem vybrať kamkoľvek chcem. Že do veľkej miery môžem cítiť slobodu, ale to neznamená že začnem robiť blbosti. Moja sloboda nie je o tom robiť blbosti a veci aby som sa silou mocou niekomu zapáčil. Už po tom až tak veľmi netúžim a nikdy som ani netúžil. Nepotrebujem sa niekam silou mocou tlačiť a byť pre spoločnosť niekým zaujímavým. Niekedy je dôležitejšie splynúť z davom ktorého som sa kedysi tak veľmi bál. Je dôležité poznať svoju identitu to kým v skutočnosti človek naozaj je.

Som šťastný že moja cesta mala zmysel a dokázal som na svoje myšlienky nadviazať. Viem že je to oveľa osobnejšie, ale zároveň je za tým aj nejaká skúsenosť. A myslím si že to svetlo má každý jeden z nás. Lebo každý človek vo svojej podstate môže byť dobrým, len to ovplyvňujú ľudia. Ovplyvnila to predošlá generácia ktorej deti si to preniesli do súčasnosti. A ja viem že to nechcem nikdy preniesť na svoje vlastné dieťa. Skôr tá dôvera bude dôležitejšia a viac budem počúvať ako niečo vyčítať. Ale možno to bude inak, len v skutočnosti to budem pokojným spôsobom vysvetľovať. A verím že každý človek do života dostane nádej ktorú v skutočnosti bude naozaj potrebovať. Dostať sa sem bola tá najkrajšia výzva života a verím že ak príde ten odstup času že na to nejako nadviažem.

Ambientné / Lo-Fi a ASMR premýšľanie

2. decembra 2022

Často viem že keď počúvam tento žáner je pre mňa aj relaxačným. Zabúdam pri ňom na všetky problémy sveta a viem že sa vo vnútri dokážem upokojiť. O tom to je nájsť niečo čo ma dokáže vo vnútri naplniť pokojom. Pri ambiente som našiel presne tú vytúženú cestu po ktorej mám naozaj ísť. Je to cesta po ktorej rád kráčam a viem že ma zavedie na tie správne miesta. V súvislosti z ambientami vidím veľmi veľa ciest kde viem nájsť pokoj. A ten pokoj mi ukazuje ako všetko čo v živote robím dokáže mať ozajstný zmysel. Zároveň viem že keď si Lo-Fi vypočujem tak sa ponorím do úplne inej dimenzie. Kde jednotlivé beaty upokojujú moju dušu a nie sú náročné na premýšľanie. Premýšľa sa pri Lo-Fi úplne úžasne vidím to často na sebe. Viem že keď si jednotlivé skladby vypočujem tak dotvárajú v mojom živote mozaiku ktorá má zmysel. Všetko má zmysel a nevidím problémy tam kde v skutočnosti nie sú. Lebo hudba sa stala mojim záchranným kolesom a preto sa v tom živote nikdy neutopím. Dokážem v ňom plávať a viem že nájdem smer po ktorom pôjdem. Pri ASMR si zatvorím oči a predstavím si ako je akákoľvek milovaná osoba pri mne. Tento pocit je krásny a zároveň vzrušujúci, vedie ma veľmi krásne životom. Počúvať jednotlivé zvuky sa stáva mojou osobnou terapiou pri ktorej nepotrebujem odborníka. Lebo viem že keď vnímam ASMR, tak sa cítim šťastný. Vnímam to celou svojou dušou a srdcom všetko mi dokáže zapadnúť do seba. Môj život vďaka ASMR je zmyselnejší a dostávam impulzy vďaka ktorým sa cítim lepšie. Mám pocit že môj svet je plný pokoja, lásky, radosti a fantastických zvukov. ASMR ma dokázalo zachrániť a nepremýšľam pri tom na blbosti. Lebo je to terapia ktorá dáva môjmu životu krídla. Môžem vzlietnuť a uvedomiť si že aké mám šťastie žiť na tomto svete. Nie je to nič samozrejmé, všetko sa deje kvôli nejakému dôvodu. Som vďačný za všetky tieto dôvody a viem že keď počúvam hudbu alebo ASMR nikdy sa nebudem cítiť stratený, vždy nájdem impulz do života.

Postoj

27. novembra 2022

Veľa ľudí si povie, že keď sa povie slovo postoj, tak okamžite treba niekde zastať alebo v živote stáť na mieste. Ale nie je to naozaj tak, lebo ten náš postoj vypovedá o tom aký máme prístup k životu. Či budeme vždy robiť veci sami za seba alebo budeme okolo seba počúvať ľudí čo nám chcú len dobre. Obidve možnosti môžu byť správne ak to dokážeme spojiť nejakým spôsobom dokopy. Len to čo cítime je potrebné nejakým spôsobom vysvetliť tým správnym spôsobom. Na situácie je potrebné reagovať pokojnejšie a nie vždy je potrebné vybuchnúť. Myslím si že aj ja som mal momenty, kedy som nereagoval správne. Často si ten hnev odnesú ľudia čo nám v živote chcú len dobre. Veľa ľudí čo sa chcú postaviť na svoje vlastné nohy majú pocit že ľudí okolo seba viac nepotrebujú. Ale nie je to pravda, lebo každý z nás okolo seba tých najbližších ľudí či v podobe rodiny alebo priateľov potrebuje. Veľa ľudí si myslí že ľudí okolo seba nepotrebujú a že všetko zvládnu sami, ale nie je to pravda. Realita je iná, budú situácie keď sa im zíde nejaká pomoc alebo rada ako jednotlivé veci v živote zvládnu. A často ľudia čo nepočúvajú druhých ľudí, končia v živote z následkami do konca života. Urobiť veci za účelom frajeriny v snahe sa nejakej podobnej skupine nie je riešením prináša to iba problémy. A tieto veci človeka do veľkej miery môžu pripraviť o tú vytúženú slobodu ktorú si tak dokáže užívať. Postoj k tomu čo spravíme nám môže buď pomôcť prežiť zmysluplný život alebo ho prežijeme za múrmi cely. Veľa ľudí má pocit že nepotrebujú dodržiavať pravidlá a že si naozaj rozprávať čo len chcú. Aj keď je človek slobodný, tak by mal mať úctu k ľudom, pravidlám, zákonom a nemal by robiť hlúposti. Mať správny postoj je dôležité aj v určitých spoločenských názoroch. Množstvo názorov vzniká na tom že sú domnienkami, lebo ľudia majú nejaký dojem. A ten dojem v skutočnosti nemusí byť vôbec pravdivý ako sa niekedy zdá. Spoločnosť niekedy očakáva že my ako jednotlivci k určitým veciam svoj postoj vyjadríme. Ak to nevyjadríme tak sa voči tomu ohradzujú že čo sme si dovolili nevyjadriť svoj postoj, keď je to načas občianska povinnosť. Iné je to pri udalosti ktorá nás nejakým spôsobom ovplyvňuje ako celok a spoločnosť na Slovensku. Náš postoj sa odvíja od atmosféry v spoločnosti a na základe toho robíme určité kroky. Nad všetkým čo spravíme je potrebné premýšľať, aby sme sa neunáhlili a neurobili niečo čo by nás mrzelo. Mal som na veľa vecí názor, lebo som si myslel že tomu naozaj rozumiem. Ale realita mi ukázala opak že tomu v skutočnosti nerozumiem. Preto som prestal sa k niektorým veciam vyjadrovať, ale ku hudbe sa vždy budem vyjadrovať z radosťou lebo v tom dianí naozaj žijem a nemám problém sa o tom s kýmkoľvek porozprávať. K hudbe vždy rád vyjadrím svoj postoj. K iným postojom v živote sa vyjadrujem len na stránke, lebo na to moja stránka skutočne slúži. A nejaký čas ešte verím že to tak zostane pokiaľ bude inšpirácia. Človek ak má v živote spraviť nejakú premenu tak to začína zmenou prístupu. Veci sa nestanú ako šibnutím prútika, ale treba na tom každý deň pracovať. Všetko príde vtedy ak v to človek verí a má dostatočnú trpezlivosť. Všetko v živote závisí len od postoja a iné to nebude aj keď prídu nové životné situácie. Keď príde prvý krok tak vtedy už sa to dá považovať za úspech na ktorom sa dá niečo stavať.

Svet vnútorných svetiel

25. novembra 2022

Vždy som si to predstavoval ako niektoré veci budem robiť inak. A som vďačný že ten moment dá sa povedať prišiel. Premýšľal som najprv o tom aké by bolo úžasné robiť ASMR. Ale čím som nad tým premýšľal moje priority boli iné. Postupne som začal písať ASMR texty z krásnym relaxačným zámerom. Potreboval som v živote ukázať ľudom že viem písať aj pozitívnejšie texty. Písať relaxačné texty ma začalo baviť lebo tam pracujem s fantáziou a môžem to dotvoriť podľa seba. Viem že ma to vnútorné svetlo dokáže vždy naviesť na správnu cestu. Toto svetlo ma naviedlo k tomu že tieto texty sa mi píšu prirodzenejšie. Lebo viem kam to mám naozaj nasmerovať a tento pocit všetko znásobuje. Za tento svet som vďačný, lebo je v ňom obrovské množstvo inšpirácie ktorej sa neviem nabažiť. Viem že keď zatvorím oči som vo svete svetiel ktoré dokážu žiariť farbami a liečia moju dušu. A tento svet v ktorom sa dokážem ocitnúť je skutočne liečivý, relaxačný a upokojujúci. Vďaka nemu si všetky myšlienky upracem a potom je všetko skvelé.

Premýšľanie o svete a o spoločnosti

24. novembra 2022

Čoraz viac cítim že premýšľam nad tým kam sme sa reálne dostali. Že celý náš svet je skôr o tom aby sme sa vzájomne pretekali a mali pocit že je to v poriadku. Pociťujem že nechcem určitým veciam venovať pozornosť a nie je to kvôli lenivosti. Je to preto lebo si uvedomujem že nechcem určitým veciam v spoločnosti venovať priestor. Rieši sa veľa tém v spoločnosti, ale odvracia sa pozornosť od podstaty života. Keď cítim že na určité veci nemám názor, jednoducho to nevyjadrím. Uvedomujem že sa svet do veľkej miery zmenil a aj ľudia v ňom. Samozrejme je prirodzené ak si všetci niečím prejdeme. Potrebujeme všetko dobré a aj zlé k tomu aby nás to posilnilo. To že máme nejakú životnú skúsenosť nás niečomu naučí. Aj mňa to naučilo že veľa informácií musím správne vyhodnotiť. Nie je o tom aby som silou mocou presadzoval nejakú svoju pravdu. Prial by som si aby o to v skutočnosti išlo, ale realita sa nedá oklamať. A viem že často keď si robíme plány tak sa okamžite zmenia. Všetci sa menia lebo je to niečo čo v skutočnosti nezastavíme a zo starnutím budeme na tom rovnako. Celý svoj život som si myslel že je všetko potrebné mať okamžite a všetko okamžite zažiť kým je čas. Ale uvedomujem si že je potrebné ísť trpezlivejšou cestou na ktorej si treba všetko vydrieť. Nič nebude na počkanie a všetko čo sa stane ma ovplyvní do budúcnosti. A ono to tak naozaj bolo, vždy mi prišli do života aby ma niečomu naučili. A viem že všetky veci myslia dobre aj keď na začiatku taký pocit nemám. Je to tým že som občas opatrný vo svojich pocitoch, ale je to prirodzené. Nie som smutný ak sa v živote niečo nepodarí lebo to akceptujem ako prirodzenú súčasť života. Ale ak som niečo urobil a nepodarí sa to, vtedy ma to v skutočnosti mrzí. Ale idem ďalej a viem že všetky ostatné veci ma dokážu počkať, ale život ma nepočká. Žijem život najlepšie ako len viem aj za cenu následkov a dokážem sa v ňom aj zmýliť. Niekedy si uvedomím že nemusím mať pravdu, skôr je dôležitejšie žiť v pokoji. Stalo sa to mojou osobnou mantrou a za tento pocit budem vždy vďačný.

Do rúk

22. novembra 2022

Svet sa stal miestom pri ktorom je tu tá správna osoba. Niekedy viem že pri nej nikdy nebude v mojom živote tma. Viem že vždy budem na ňu myslieť aj keď nie je pri mne. Mám pocit že myšlienka ktorú v sebe mám tak ma v skutočnosti drží pri živote. Bolo skvelé vyjadriť všetky tie city ktoré som dlhšie obdobie cítil. Naučila vnímať realitu v prítomnosti a viem že keď som s ňou všetky problémy dokážu zmiznúť. Niekedy ani nepotrebujem povedať všetky možné slová, aby som vyjadril pocity šťastia. Viem že do jej rúk sa veľmi rád zverím. Všetko má zmysel keď sa jej dokážem pozrieť do očí a upokojím sa. Lebo v skutočnosti mi nič viac ku samotnému životu netreba. Môžem v skutočnosti rásť a uvedomovať si že za čo môžem byť vďačný. Nebojím sa povedať že veľa vecí zvládnem, lebo keď príde búrka tak ju dokáže zdolať.

Mal som pocit že môj život predtým bol úplne iným, lebo som tú správnu osobu okolo seba nepoznal. Keď moja túžba povedať to na čom mi naozaj záleží bola pre mňa veľmi dôležitou. Ale vedel som že v živote je potrebné človeka spoznať ešte pred tým kým vyjadrím svoje city. Nie je to o tom že všetko človek povie a bude to naozaj vybavené. Lebo v živote tá odpoveď naozaj príde a treba ju prijať nech bude akákoľvek. Viem aké je to mať motýliky v bruchu, ale vedel som že je potrebné to najprv tej osoby na ktorej mi najviac záleží. A keď jej to poviem, tak potom to môžem neskôr vyjadriť ostatným ľudom teda tým ktorí sú mne blízkymi. Vedel som že v živote bolo potrebné nájsť človeka na ktorého sa naozaj môžem spoľahnúť. Jej objatie mi dáva silu v tomto svete ísť ďalej a veriť že dobro môže byť zaplnené láskou. Som za to v súčasnosti veľmi vďačný a nevnímam to ako určitú samozrejmosť.

Myslím si že moje šťastie som hľadal niekde kde v skutočnosti nebolo. Vytvoril som si ilúziu šťastia ktorá v reálnom živote nebola skutočnou. Mal som pocit že moje šťastie malo byť pri iných ľuďoch, ale v skutočnosti to tak nebolo. Celý život som sa pokúšal nájsť človeka ktorý by mi ukázal že v živote nič nie je nemožné. Keď som bol mladší, tak moje uvažovanie oveľa odlišnejšie ako je tomu dnes. Som rád že v skutočnosti môžem padnúť do rúk človeka čo mi prináša do života ten skutočný pokoj. Lebo cítim že už nič viac k svojmu životu nepotrebujem. Ale viem že je tu niekto pri kom sa ničoho nemusím báť. A tento pocit je tým najkrajším, lebo vďaka nej všetky obavy a pocity dokážu zmiznúť. Dokáže liečiť moju dušu či slovami alebo aj bez slov. Ten úsmev a to objatie mi dávajú silu vďaka ktorej dokážem žiariť. Či som s ňou alebo nie, tak v mojom srdiečku bude už navždy a nikto to nezmení a nezmení to ani žiadna iná žena.

Napriek všetkému vo svojom živote si uvedomujem že všetko potrebuje čas. A ja vždy verím že všetko v živote sa deje preto aby som tomu naozaj porozumel. Viem že v určitom momente cítim a niekedy je to silnejšie než ja sám. A cítim ako to konečne vo svojom vnútri dokážem pomenovať. Predtým som to tak nevedel, lebo som v živote to šťastie naozaj potreboval nájsť. Moja cesta ku samotnému šťastiu nebola jednoznačná, vždy tam existovali prekážky a obavy. A vždy moje obavy sa skladali s pocitov nad ktorými som nemal žiadnu kontrolu. Boli momenty kedy ma to prevalcovalo a nedokázal som veriť že môže existovať niečo krásne. Poznal som iné ženy a mal som pocit že s nimi naozaj budem šťastný, ale v skutočnosti nebolo. Mal som pocit že sa mi v tom celom citovom kolotoči zakrútila hlava. Sú dni kedy ma mrzí že osoba ktorú poznám nebola mojou prvou láskou, lebo keby to tak bolo všetko život by bol perfektný.

Myslím si že môj život by sa vyvíjal úplne inak a všetko by bolo oveľa lepšie. Málokedy sa pri niekom tak usmievam a smejem ako pri nej. Lebo vďaka nej viem že sa nestrácam a je mojim svetlom čo ma napĺňa láskou a pokorou. Ale napriek všetkým veciam v živote vnímam aj realitu a je potrebné si na tomto pocite neuletieť. Uvedomujem si že jediné čo môžem urobiť je byť za tento pocit byť vďačný. Prijal som to s pokorou a viem že už od života nič viac nepotrebujem. Ale zároveň sa pokúšam nemať veľké oči a viem že sú veci ktorým treba dať voľný priebeh. Uvedomujem si ako netreba na niečo tlačiť a ak sa má niečo stať postupne to nejakým spôsobom príde. Mám pocit posledný rok že sa to naozaj stalo a všetko sa deje korektným spôsobom. Nič sa nedeje preto aby mi to ublížilo, ale preto aby ma to niečomu naučilo. A život bol pre mňa obrovskou skúškou vedieť že je tu niekto komu dokázal vyjadriť city. Že som sa konečne nebál a bol to ten najlepší krok aký som spravil. Neľutujem to bez ohľadu na okolnosti čo sa môžu diať v budúcnosti.

Som vďačný že je tu tá správna osoba ktorej môžem povedať pravdu a nikdy jej tým neublížim. A zároveň voči nej vo veľkej miere cítim zodpovednosť ktorú viem že dokážem naplniť. Pre mňa bolo veľmi dôležité že som ju nesklamal a verím že ju nikdy ani nesklamem. Vždy dôverujem jej slovám a pocitom ktoré v skutočnosti má. Viem že je korektná a férová za čo si ju v skutočnosti veľmi vážim. Ak sa niečo nedá dokáže mi to otvorene povedať a o to jednoduchšie to dokážem prijať. Potom sa teším na ďalšie momenty ktoré v skutočnosti dokážu prísť. Dokážeme spoločne o svojich pocitoch rozprávať a preto všetko v živote dokáže byť oveľa ľahšie. Vďaka tomu v skutočnosti dokážeme rásť a rozvíjať sa po duševnej stránke. Vždy som túžil takého človeka vo svojom živote spoznať a som šťastný že sa to stalo. Neľutujem to ani v jeden jediný moment a určite to nikdy nebudeme ľutovať lebo viem že som svoje srdce otvoril správnemu človeku.

A som šťastný za všetky momenty ktoré som s ňou skutočne zažil a viem že ešte zažijem. Lebo vďaka nej dokážem mať dôveru v seba samého. Všetky pochybnosti ktoré som predtým mal tak dokázali okamžite zmiznúť. Som šťastný že mám s ňou tak silné prepojenie v každej sfére života. A viem že všetky veci v živote dokážeme zvládnuť spoločne. Že sa vždy budeme podporovať nech budeme robiť čokoľvek. Som šťastný že som sa dostal do jej rúk a že mám v nej skutočnú oporu. A môj život viem že bude naplnený pokojom, radosťou, láskou. Nebudem sa báť žiadnej ďalšej výzvy v živote ak to budem zažívať s ňou. Ku svojmu šťastiu v skutočnosti nepotrebujem až tak veľa, lebo už toľko snov sa v mojom živote dokázalo naplniť. Už ich v skutočnosti nie je až tak veľa, lebo mi stačí žiť v samotnej prítomnosti. Preto to čo cítim ma vo vnútri dokáže napĺňať láskou nielen voči sebe, ale aj voči tej správnej osobe a správnym ľudom.