Hĺbka života

22. októbra 2020

Viem že čoraz viac rozmýšľam o našom živote a o tom kam sa skutočne uberá. Premýšľam nad tým v tichu a uvedomujem si že sa čokoľvek stane tak s tým ľudia nikdy neprejavia spokojnosť. Budú mať výhrady aj keď to môže byť veľmi dobrou myšlienkou. Toto je často vlastnosť ktorá ľudí nikde neposúva a majú pocit že hnevom sa všetko vyrieši. Že všetko sa vyrieši nahradením niekoho iného ako si ľudia myslia. Ale často si ľudstvo o živote vytvára absolútne mylnú predstavu. Majú pocit že problémy sa vyriešia tým že niekoho budú chcieť niekým iným nahradiť. Občas mi to príde tak že v spoločnosti je náročné robiť rozhodnutia ktoré uspokoja všetkých. Niekedy neviem že či pre ľudí má život nejakú väčšiu hĺbku.

Hral som jednu hru pri ktorej som premýšľal o našom skutočnom zmysle života. Že či náš život bude stáť na zjednotení ľudí alebo sa medzi sebou budeme rozdeľovať. Občas premýšľam nad tým aké by to bolo byť na určitej pustatine kde by nikto nebol, všetko by bolo úplne prázdne. Kráčať po svete kde by nikomu nič nehrozilo a neboli by žiadne výčitky. Nikdy nevieme že či sa neocitneme v situácii ktorá môže pripomínať tie najstrašnejšie scenáre. Nikdy nevieme na čom skutočne sme a nemáme ani jasno v tom aký je náš skutočný cieľ.

Vždy vo svojom živote sa snažím si uvedomiť že bez snahy nemôžme dosiahnuť nič. Viem že všetky okolnosti ktoré zo mňa robia omnoho melancholickejšieho človeka. Niekedy cítim že občas mám chuť byť ticho než niečo skutočne vyjadriť. Uvedomujem si že kvôli svojim pocitom čo mám si nechcem rozhádať rodinu a priateľov. Viem že keby množstvo myšlienok bolo ústne vyslovených, tak by ma množstvo ľudí prestalo mať rado. Uvedomujem si že vo svojom vnútri bojujem s toľkými vecami ktoré ma v skutočnosti desia. Občas ma desí myšlienka že aj ten človek ktorého považujem za najlepšieho priateľa ma môže kedykoľvek sklamať.

Občas sa bojím že ma množstvo vecí v mojom živote ešte môže vystresovať. Bojím sa toho, že sa ma ľudia budú pýtať množstvo otázok po sebe a budú ma niečoho tlačiť. Niekedy sa obávam toho že na všetko nebudem poskytnúť svoju odpoveď ktorá sa očakáva odo mňa. Čím viac premýšľam nad jednotlivými vecami v živote, tak tie odpovede nejakým spôsobom prichádzajú samé. Všetko ovplyvňujú moje skúsenosti ktoré som počas života nadobudol. Možno som nie vždy odhalil charaktery ľudí a to mi v živote dokázalo dosť ublížilo. Ale aj napriek tomu som nejakým spôsobom dokázal odpustiť aj keď to už ďalej nepokračovalo. Len som cítil že jediné riešenie ktoré mi zostávalo bolo nájsť pokoj v duši.

Nehľadám vo svojom živote hnev alebo nejaké iné veci. Lebo si uvedomujem že si nechcem nejakým spôsobom otráviť svoju vlastnú dušu a niečo v živote pokaziť. Niekedy na ľudí nereagujem, ale to automaticky neznamená že sa na nich hnevám. Len sa snažím si viac hľadať čas kedy sa ponorím do svojho vlastného sveta. Lebo vďaka tomu ponoreniu dokážem nájsť odpovede a je mi všetko omnoho jasnejšie. Začnem viac premýšľať nad jednotlivými vecami ktoré sa naozaj dejú a aj nad ľuďmi. Uvedomujem si že v živote sa dá vždy nájsť hlbší zmysel.

Snažím sa byť nekonfliktným a nesnažiť sa nasilu si niečo presadzovať. Ani nemám chuť po niekom kričať lebo viem že krikom by som nikdy nič nevyriešil. Len sa snažím robiť radosť tak ako najlepšie viem a ako sa mi to skutočne dá. Nie som človekom čo má na všetky otázky jasnú a skutočnú odpoveď. Občas prídu chvíle kedy nie som úplne hrdý na to že žijem s určitou nálepkou autistu. Viem že keby je všetko inak, tak by som mal viac ľudí okolo seba. Ja viem že mnoho ľudí si myslí že aký som super chlapec a že som populárny. Necítim sa úplne ako super človek, tiež robím chyby ktoré ma mrzia aj napriek tomu že o nich možno nepoviem. Pravdepodobne je to zo strachu a s toho že by to ľudia okolo mňa nedokázali pochopiť. Niekedy aj samotná múdrosť môže vychádzať z nejakej životnej skúsenosti či radostnej alebo smutnej.

Nie ja sa necítim sám, lebo viem že mi hudba dokáže pomôcť vtedy keď to ľudia často nemusia dokázať. Ja nelúsknem prstom a všetko okamžite mám ako si možno ľudia myslia. Ja od života tak veľmi veľa nepotrebujem, ale keď niečo príde tak som za to rád. Vďačný som za maličkosti vo svojom vlastnom vnútri. Vidím hĺbku života v tom že nepopieram určité pocity naozaj mám. Som emocionálne cítiaca osoba a dokážem sa vcítiť do nejedného ľudského osudu. Uvedomujem si že náš život má hlbší zmysel len ho musí každý jeden človek skutočne nájsť. Len z láskou a pokojom v duši dokážeme skutočne rásť. Viem že ticho môže byť niekedy nesprávne, ale slovami ľudom by sa dokázalo ublížiť a toto nechcem dopustiť.

Ja viem že mnoho ľudí sa snaží pochopiť moje pocity. Aj napriek tomu že som v určitých veciach iný, tak nechcem v sebe veci popierať. Chcem niekedy poukázať že aj ja mám právo na emóciu ako môže byť smútok a plač. Lebo vďaka tomu sa moja duša skutočne dokáže očistiť od všetkých tých emócii. Ja viem jedno že vo všetkom vidím hlbší zmysel, preto možno som viac melacholickejší, empatickejší. Viem že aj táto situácia ma o niečo viac zmenila. O niečo viac chápem súvislosti a nesnažím sa niečo skutočne zľahčovať. Niekedy si pustím ambientnú hudbu, lebo iná hudba mi pri mojich vlastných emóciách nedokáže pomôcť. Pri ambiente sa dokážem upokojiť a nájsť presne to čo mi dokáže dať zmysel.

Krehkosť sveta

20. októbra 2020

Navonok si myslíme ako sme silnými,

ale vo vnútri napriek tomu sme krehkými,

tak ako v živote dokážeme stúpať,

tak v živote dokážeme aj okamžite padať,

svet ktorý poznáme tak nám nie každý podá ruku,

ale napriek všetkému sa netreba poddávať osudu,

niekedy ľudia majú v sebe množstvo nevysvetlených rán,

množstvo priateľstiev končí lebo je tých problémov plný galón,

chceme mlčať lebo máme pocit že je to najlepšie riešenie,

chceme zakryť že v skutočnosti máme nejaké svoje trápenie,

zo všetkým by sme sa najradšej chceli popasovať sami,

napriek všetkému vieme že nosíme ťažký balvan na duši,

sám viem že moje vnútro je príliš krehké na nejaké poznanie,

občas ani sám neviem že či v živote môže byť niečo správne,

niekedy by bolo správne kričať a mať pocit že sa tým problémy vyriešia,

ale napriek tomu viem že krikom sa rany nikdy nezapoja,

láska je to jediné čo v našom skutočne potrebujeme,

len sú chvíle kedy si to veľmi ani neuvedomujeme,

všetko sa nám zdá ako samozrejmosť a berieme svet na ľahkú váhu,

mnoho ľudí je smutných a často sú to veci čo sa vymykajú zdravému rozumu,

riešime absolútne banálne problémy ktoré sa dajú vyriešiť,

riešime povrchné veci a to ako budeme pred svetom vyzerať,

niekedy si neuvedomujeme že mnoho ľudí sa o niečo horšie,

samotná chudoba a to že je niečoho nedostatok je oveľa horšie,

nie oblečenie a drahé značkové veci znázorňujú charakter človeka,

ale ľudské vnútro ukazuje že aký je v skutočnosti charakter človeka,

ja sa nehnevám na svet a ani na ľudí lebo nad tým ani nepremýšľam,

lebo v skutočnosti jediné na čom myslím je akou cestou pôjdem,

či na ňu pôjdem sám alebo z ľuďmi je úplne jedno,

mám šťastie že žijem na tomto svete kde môžem šíriť posolstvo,

viem že som iný a nevyhováram sa že niečo nejde,

tiež som len človek čo si občas aj poplače,

viem že sa v živote nebudem na nič hrať,

svoju krehkosť nikdy nebudem popierať,

vždy budem rozmýšľať nad tým čo urobím,

ale nedokážem sľúbiť že sa nikdy nezmýlim,

viem že sa často očakáva odo mňa pravda,

ale občas neviem že či tá pravda je skutočne pravda,

je to náročné žiť z vedomím že úprimnosť môže ublížiť,

že vďaka nej môžeme množstvo dôležitých ľudí stratiť,

ale nikdy neprepadnime tomu že je všetko iba zlé,

lebo sú veci ktoré v našom živote môžu byť aj dobré,

nech je to v našom živote akokoľvek má to zmysel,

každý z nás možno potrebuje aby niečo v živote našiel,

hľadajme to čo nám dáva zmysel a posúva nás niekam,

tešme sa s toho keď môžeme byť pre niekoho tým najkrajším darom.

Moment pravdy – druhá séria – 3. časť

17. októbra 2020

Niekedy v našom živote často očakávame že sa stane nejaký zázrak. Očakávame že všetci ľudia ktorým okolo seba povieme pravdu že nás budú mať okamžite radi. Ja sám cítim že som na určitom pokraji kedy rozmýšľam že či ľudia okolo mňa sú skutočnými priateľmi. Občas prídu chvíle, kedy možno čakám od nich samotný zázrak. Nevravím že ten zázrak príde okamžite, ale viem že keď príde tak je to najkrajší okamih života. Nech to akokoľvek v mojom živote vyzerá tak viem že sa množstvo vecí malo stať. Viem že prečo si ľudí vyberám a premýšľam nad ich prínosom v mojom živote. Premýšľam každý deň že či sa nájde niekto kto by ma nejako v živote posunul. Občas ľudia nadobúdajú pocit že musím im niečo hovoriť. Že musím na určité podnety reagovať, ale nie vždy je to tak. Niekedy sa zdá že keď ľudia o mne vedia prakticky všetko, tak to nejako naozaj pomôže. Ale uvedomujem si že mnoho rozpadnutých kamarátstiev je často kvôli úprimnosti. Ja viem že je pekné hovoriť pravdu, ale niekedy kvôli tej pravde to nie vždy vydrží. Ľudia ktorých poznám sotva chvíľu a mám pocit že voči nim musím byť voči nim úprimný, tak ich v skutočnosti stratím. Ľudia často vyžadujú aby som bol voči nim úprimný, ale zisťujem že im tým skôr ubližujem. Ale som vďačný že sú ľudia čo ma v živote dokázali akceptovať. Že aj som voči nim dokázal byť úprimný tak som ich nestratil. Lebo človek môže byť úprimný, ale do určitej miery a nie voči všetkým. Preto som vďačný tým čo pri mne zostali napriek tomu že o mne vedia všetko. Lebo skutočné priateľstvo a kamarátstvo prežije len vtedy, keď sú obe strany voči sebe dostatočne úprimné a neurazia sa navzájom.

Pri písaní článku mi hrala skvelá skladba od Dash Berlin – Waiting (feat. Emma Hewitt).

Milujme sa

14. októbra 2020

Občas máme že v tomto svete nie je toľko nádeje koľko by sme potrebovali. Napriek všetkým tým vypätým situáciám ktorým čelíme, potrebujeme nájsť spôsob ako ich skutočne zvládneme. Potrebujeme do nášho života omnoho viac vniesť pokoj a lásku. Teraz ani nezáleží na všetkých materiálnych veciach ktoré v skutočnosti máme. Jeden človek počas tých dvoch rokov ma naučil jednu vec že treba sa naučiť viac žiť v láske a pokoji. Lebo skutočná filozofia života pozostáva s toho že či dokážeme ľudí okolo seba milovať. Skôr by sme sa mali snažiť nájsť spôsob ako žiť v láske. Mali by sme hľadať spôsob ako si nájsť k sebe cestu.

Sme sa nechali príliš ovplyvniť všetkými negatívnymi správami. Máme pocit že neustále musíme byť v strehu a v nervozite. Ale v skutočnosti všetko dokážeme prežiť ak máme vo svojom živote lásku. Lebo bez lásky by náš život nemal absolútne žiadny zmysel. Keď máme radi seba, tak budeme mať radi aj ľudí okolo seba. Život nech je akýkoľvek tak sa svoj život pokúsme naplniť láskou a radosťou. Lebo všetko čo sa v živote deje sú len dočasné veci a že všetko nejakým spôsobom zvládneme. Z láskou v srdci zvládneme každý jeden problém ktorý nás postretne. Lebo v živote to najkrajšie čo môže existovať je mať niekoho rád.

Nikdy neprestaňme dávať najavo že čo k ľudom cítime. Lebo je potrebné aby sme ľudí okolo psychicky a morálne podporili. Aby sme viac dokázali načúvať ich skutočným pocitom. Lebo ako je zdravie dôležité, tak je rovnako dôležitá láska voči všetkému živému. Lebo keď niekoho milujeme tak to nemusí byť len pre jeho vonkajšiu krásu, ale preto lebo vo vnútri dokáže byť skvelým človekom. Tá vnútorná krása je v skutočnosti naozaj dôležitá a na nej naozaj záleží. Nech sa akokoľvek v živote cítime, tak nezostávajme na určité veci sami. Je potrebné mať okolo seba tých správnych ľudí čo nás naozaj milujú.

Milujme ľudí pre ich charakter a pre ich vnútornú krásu. Dajme im nádej ktorú v ťažkých časoch skutočne potrebujú. Povzbuďme ich vždy keď to budú naozaj potrebovať. Lebo keď ich psychicky a duševne podporíme tak o niečo lepšie bude aj ich duševné zdravie. Budú cítiť že sme ich v zlomových situáciách neopustili keď nás potrebovali. Lebo náš život je o všetkých tých pekných maličkostiach ktorými dokážeme urobiť šťastnými nielen seba, ale aj ľudí okolo nás. Mnoho ľudí bojuje aj s existenčnými problémami a o to viac je potrebné ich v tejto chvíli psychicky a morálne podporiť.

Možno že ešte nemám nejaký vážny vzťah, ale každého človeka mám rád rovnako. Nerobím nejaký rozdiel, lebo si uvedomujem že charakter človeka veľmi dokáže zavážiť. Ja radšej chcem dať ľudom svoju lásku a radosť lebo to si v skutočnosti naozaj zaslúžia. Lebo jediné na čom mi skutočne je potešiť akýmkoľvek spôsobom ľudí. ja milujem ľudí celým svojim srdcom a to ani nie som v nejakom vážnom vzťahu ktorému sa tiež nebránim. Moja láska k ľudom je bez akýchkoľvek podmienok. Viem že nikdy nebudem náročný a prijmem všetko čo ma môže niekam posunúť.

Milujem každého človeka rovnako a nerobím žiadne rozdiely. Chápem že k životu je potrebná aj inakosť. Lebo každý človek môže vyniknúť úplne iným spôsobom. Každý človek na tomto svete ma učí ako je dôležité viac žiť v láske a v pokoji. Lebo všetci okolo seba potrebujeme lásku a to aby sme mali okolo pokojné zázemie. Ja som veľmi vďačný že mám tie veci ktoré možno iným ľudom chýbajú. Uvedomujem si že keby sa na ľudí zlostím a hnevám tak by môj život nikdy nebol naplnený šťastím. Preto som sa od všetkých negatívnych vecí odstrihol a snažím sa žiť pre tých pokojných a ľudskejších ľudí. Určite sa mnohým veciam nevyhnem, ale pokúsim sa ich zvládnuť k svojej spokojnosti.

Je dôležité aby sme sa vzájomne milovali a stáli pri sebe. Nie vždy to môže byť o niečom fyzickom, ale skôr je to o tom vnútornom. Lebo to čo s človeka tak sa neskôr nejakým spôsobom premietne do jeho povahy. Lebo každé vnútro človeka môže byť krásne a plné lásky. Nech sú ľudia akýkoľvek tak neprestávam veriť že existuje v nich dobro. A ja samozrejme budem robiť všetko preto aby som okolo seba šíril len dobro. Aby som netešil len seba a snažil sa potešiť aj ľudí na ktorých mi záleží. Je potrebné aby sme viac okolo seba šírili lásku a pokoj. Viem že sa to možno ľahko hovorí, ale je na každom z nás aby to aspoň skúsil.

Túžba po svete

13. októbra 2020

Občas nevieme po čom vlastne túžime,

nevieme že či túžime po lepšom svete,

kráčam si medzi samotnými kvapkami,

radšej všetko budem riešiť v pokoji,

neriešim nejaké hádky a konflikty,

nenechám sa strčiť do tej povestnej jamy,

nezabíjam svoj čas tým že by som sa hneval,

lebo viem že hnevom by som žiaden problém nevyriešil,

túžim po svete kde viac bude prevládať zdravý rozum,

po svete kde akceptujeme ľudí s iným názorom,

občas je mi podsunuté niečo čo som nepovedal,

podsúvajú sa mi slová ktoré niekto s kontextu vytrhol,

nebudem nikdy kričať a psychicky si neublížim,

lebo si svoje duševné zdravie príliš vážim,

nebudem sa z nikým hádať lebo mi to za to nestojí,

len mi stačí že je tu pár skutočných ľudí čo mi naozaj verí,

nesnažím sa niekomu niečo skutočne dokázať,

ani sa nesnažím niečo niekomu vnútiť,

žijem tak aby pokojná moja vlastná duša,

každý deň myslím na to aby som šíril viac dobra,

aj keď mám svoj svet tak sa necítim v ňom sám,

lebo mám ľudí čo rozumejú mojim emóciám,

títo ľudia ma učia ako prekonať sám seba,

vďaka nim viem že toto je tá správna cesta,

len preto že vystupujem pokojne som sebou,

aj keď sa niečo podarí tak kráčam životom s pokorou,

mám svoje vzory ku ktorým skutočne vzhliadam,

ale vážim si aj ľudí vďaka ktorým som lepším človekom,

oceňujem každú chvíľu aj keď to nedávam najavo,

všetko čo sa v živote stalo tak zmysel naozaj malo,

vždy sa budem snažiť ľudom robiť len radosť,

na nič sa pred nimi nebudem hrať.

Pozvánka na stránku Jozefov svet

11. októbra 2020

Možno je správny čas pozvať mnoho ľudí na moju novú facebookovú stránku Jozefov svet. Keď pôvodná stránka na ktorej som čisto zdieľal svoje články, tak sa na ňu ako administrátor nedostanem. Vytvoriť stránku prakticky bolo to najmenej, ale pravdepodobne som pochopil že je potrebné priblížiť viac svoj svet. Cieľom samotnej stránky bude okrem zdieľania mojich článkov viac priblížiť to o čom často píšem. Okrem mojich článkov tam budú aj rôzne moje úvahy ktorými viac priblížim svoj svet. V rámci samotnej stránke budem o niečo viac aktívnejší než na pôvodnej stránke. Viac budem reagovať na veci o ktorých často na súkromnom profile nebudem písať. A o to viac by som chcel poprosiť ľudí čo boli aj na mojej pôvodnej stránke, aby sa napojili aj na moju novú stránku. Veľmi by mi to pomohlo rásť a posunúť sa ďalej.

https://www.facebook.com/Jozefov-svet-110930174117427/

Moment pravdy – druhá séria – 2. časť

10. októbra 2020

Na pokraji tohto sveta je niečo čo mi pomáha sa nad vecami zamyslieť. Ono sa môže zdať že neexistuje s určitých vecí východisko. Ale pochopil som že to tak nemusí byť vždy. Stále existuje určitá cesta po ktorej chcem kráčať a pri ktorej viem že môžem byť sám sebou. Jeden úžasný človek čo je ďaleko mi pomáha všetko v mojom živote skutočne pochopiť. Viem že bez nej by som možno nedokázal mať taký nadhľad aký v tejto dobe potrebujem mať. Usmievam sa aj napriek tomu že som ju vo svojom živote nikdy nestretol. Ale verím že sa mi ju raz podarí stretnúť a ešte viac si uvedomiť že ako mi psychicky pomáha. Viem že sa dočkám od nej maximálneho pochopenia v každej situácii. Ale okrem toho celého viem že prečo sa v tejto dobe snažím byt viac silným. Lebo situácia v ktorej sme prakticky všetci, tak ma učí sa vo svojom živote nevzdať. Aj keď vo svete môže byť množstvo klamstva a neistoty, ale nikdy do tohto sveta nechcem spadnúť. Chcem pre určitú skupinu ľudí zostať takým akého ma naozaj poznajú. Nie dávať prázdne sľuby,, ale v skutočnosti sa snažiť všetko okolo seba naplniť. Pravdepodobne aj určitý mierny duchovný smer mi pomáha naplniť moju dušu. Aj keď to možno nedám úplne najavo, ale cítim že je všetko správne. Viem že počas svojho života budem veľa vecí v sebe meniť. Lebo sa to stalo určitou súčasťou ktorú v sebe nechávam vyvíjať. Občas môžem spadnúť do úplne iných myšlienok lebo to tak môžem v danom okamihu cítiť. Lebo viem že som to ja a nikdy to nebude iné. Pozerám sa na veci nezaslepene a z myšlienkou optimizmu neprestávam veriť v ľudskú nádej. Viem si veci do veľkej miery priznať čo ma posúva ďalej. Som rád za všetky veci čo sa dejú, lebo ma to učí byť silným a lepším.

Pri písaní článku mi hrala skladba od London Grammar – Hell To The Liars.

Ako riešiť jednotlivé situácie

6. októbra 2020

Aj keď momentálne nemám nejaký presný návod ktorý by som ľudom poradil ako môžu riešiť jednotlivé situácie. Ale viem že môžem priblížiť že ako by som ich riešil ja. Lebo často v živote sa stretneme s tým že v niečom nenájdeme zhodu. Niekedy sa vymieňajú názory a často s toho vznikajú aj konfliktné situácie. To že sa človek na niektoré veci pozerá inak tak je v súčasnej dobe problémom. Často vznikajú na základe toho rôzne škatuľky a vysmievanie. V dnešnej dobe mať na niečo názor nie je veľmi komfortné čo potvrdzuje množstvo ľudí. Všetko musí byť komfortné a ľudia nesmú s tieňa tej politickej korektnosti vystúpiť.

Ono sa môže zdať že žiadna situácia okolo nás nemá riešenie. Len často ľudia namiesto pokojného dialógu radšej kričia a idú do konfliktu. Ja viem že prečo sa snažím byť nekonfliktný, lebo je to lepšie než bojovať kto má v čom pravdu. Uvedomil som si že keby sa s každým človekom hádam, tak mi to buď psychicky ublíži alebo ma to možno dostane na druhý svet. Viem že sa možno niektorých vecí stránim, ale nechcem si nejako tým psychicky ublížiť. Ja vo svojom živote by som riešil veci pokojne, lebo podľa mňa je ťažké riešiť problémy z horkou hlavou.

Ľudia často keď sa hádajú tak majú pocit že tým vyriešia každý problém. Ale v skutočnosti sa ten problém zhorší ešte viac. Viem že vo svojom živote by som sa mohol veľakrát rozčuľovať, ale viem že by som tým stratil energiu. Svoj život som podmienil tým že sa budem snažiť s každým vychádzať rovnako aj keď viem že to nepôjde vždy. Lebo si uvedomujem že okolo nás je veľmi veľa prchkých ľudí. Sú medzi nami ľudia čo najprv kričia než aby si niekoho skutočne vypočuli. Ľudia čo nedokážu úplne načúvať tak ich bude stále niečo štvať.

Ponorili sme sa do doby kedy sa niekam náhlime a nevieme kam. Lebo vo výsledku si myslíme že je to tak správne. Doslova akoby nás niekto naprogramoval k tomu aby sme mysleli nesprávnym spôsobom. Tak sa snažíme jeden druhého prekričať že ani nepočúvame keď nám niekto chce niečo skutočne povedať. Máme pocit že krik všetko vyrieši, nie vždy vieme načúvať pocitom. Namiesto harmónie mnoho ľudí radšej chce žiť v hneve než aby sa dokázali pohnúť ďalej. Občas mám pocit že mnoho ľudí nechce v sebe nájsť ten vnútorný pokoj. Lebo to že sa ľudia na niečo stále hnevajú a štve ich niečo tak vďaka tomu stagnujú a nerozvíjajú sa. Preto ja sa snažím rozvíjať a vzdelávať sa, lebo si uvedomujem že hnev nie je riešenie.

Ja sa snažím nespadnúť do toho víru nenávisti a zlosti. Lebo si uvedomujem že by som v skutočnosti stagnoval a neposunul sa nikam. Ja vo svojom živote považujem za jediné správne riešenie žiť v láske, pokoji, pokore a vo všetkých tých správnych hodnotách. Nezaoberám sa žabomyšími vojnami a tým že kto komu naloží na sociálnej sieti. Lebo keby naozaj riešim všetko okolo seba, tak by som sa pravdepodobne zbláznil. Radšej žijem prítomnosťou a snažím sa tešiť aj s toho mála čo naozaj mám. Snažím sa nehádať s ľuďmi, lebo viem že by som stratil množstvo priateľov čo mám.

Ja môžem za seba povedať že mnoho vecí by som riešil inak. Pravdepodobne by som do toho menej zapájal svoje emócie a snažil sa byť pokojný. Lebo viem že keď si zachovám chladnú hlavu tak sa vo svojom živote budem cítiť oveľa lepšie. Preto často ani neprispieval do nejakých diskusií a nechcem spadnúť do nejakej zlosti a nenávisti. ja viem aj to že keby som nahnevaný tak sa tým žiaden problém nevyrieši. Možno ten môj pohľad na vec nebude fungovať u všetkých. Ale viem že urobím všetko aby ma táto doba veľmi nezmenila. Budem milý a nebudem kričať, lebo nechcem vo svojom živote stagnovať.

Viem že riešenie ako vyriešiť jednotlivé životné situácie je zachovať si vlastnú hlavu. Viac sa pokúšať načúvať tomu čo ten druhý človek hovorí a nie na neho okamžite pri prvej príležitosti vybrechnúť. Lebo ak sa človek bude správať zle, tak sa mnoho ľudí radšej od neho odkloní niekam preč. Spoločnosť ľudí by sa mala zmeniť k lepšiemu a správať sa voči sebe súdržnejšie. Lebo aj keď sú ťažké časy, tak si nemôžeme konfliktami a hádkami robiť ešte horšími. Ja keby mám všetko riešiť len hnevom, nenávisťou a zlosťou, tak sa množstvo ľudí prestane so mnou kamarátiť. Preto sa budem snažiť byť viac rozumným než nahnevaným, lebo byť milým je skutočné riešenie pre každú jednu životnú situáciu.

Moment pravdy – druhá séria – 1. časť

3. októbra 2020

Prvá séria mala úspech a bola robená prostredníctvom poznámok na Facebooku, tak táto druhá séria bude špeciálne len na WordPresse. Počas tohto roka si uvedomujem čoraz viac do čoho sme skutočne vstúpili. Priam sme vstúpili do boja z určitým súperom ktorého musíme poraziť svojou zodpovednosťou. Viem že mnoho ľudí k tomu dokázalo naozaj pristúpiť zodpovedne a mnoho ľudí sa tejto situácii vysmieva a zľahčuje ju. Viacero ľudí začalo zdieľať fotografie ktoré boli z iného obdobia. Začali svoju pozornosť venovať tomu že začnú šíriť výmysly a klamať. Vnímam ako je spoločnosť vystresovaná a plná obáv s toho čo bude. Ale aj napriek všetkému čo sa deje tak si musíme zachovať pokoj. Musíme sa vo svojom vnútri upokojiť, aby sme sa na danú situáciu pozerali triezvejšie. Aj keď niekedy cítim nejaký nepokoj, tak mi hudba napovie aby som sa upokojil. Nech to v živote vyzerá akokoľvek, tak sa snažím nájsť niečo pri čom nemyslím na starosti. Snažím sa nájsť rovnováhu vo svete v ktorom je to často nepokojné. Ja sa snažím tým čo sa deje príliš nezaoberať a ani nerozprávať o tom, lebo sa v živote nikam nepohnem. Prirodzene sa snažím akceptovať veci okolo seba a byť pokojným. Využiť čas tak aby som si povedal že môj život má naozaj zmysel. Preto sa nezapájam do diskusií a škriepok lebo by som si zbytočne zničil energiu. Často sa radšej ponorím do iných svetov než do reality a myslím na iné veci. To som že vo veľkej miere dokážem byť pokojný a nezaoberať sa nepodstatnými vecami, tak mi v živote nejakým spôsobom pomáha. Realita je príliš krásna na to aby som sa kvôli niečomu alebo niekomu rozčuľoval. Preto robím veci ktoré pre mňa naozaj majú zmysel a pri ktorých viem že som šťastný.

Pri písaní tohto článku mi hrala skladba Anitek – Calm Down.

Na ceste za pravdou

2. októbra 2020

Na cestou za pravdou často ľudia využívajú tú nesprávnu cestu. Ono sa to môže zdať že táto cesta sama o sebe je správna. Ľudia nadobúdajú pocit že keď niečo vidia na internete okamžite pravda. Jednoducho si začnú vymýšľať aby oklamali slabšie zmýšľajúcich jedincov. Ak ľudia chcú mať v niečom pravdu, tak v prvom rade si musia overovať informácie. Vidím ako ľudia často zdieľajú neoverené veci v domnienke že sú pravdou. Takto sa za pravdu v skutočnosti nebojuje. Ako ľudia majú právo čerpať s ktoréhokoľvek zdroja, ale musí to byť na sto percent pravdivé. Ak človek chce poznať pravdu, tak v prvom rade by si mal veci overovať. Ľudia čo sa snažia iných presvedčiť o svojej pravde, tak sa ukáže pravý opak. Samozrejme pre ľudí je to svojim spôsobom živná pôda a šíria svoje názory. Dnes žiaľ ich názory nevychádzajú z nejakej skúsenosti, ale zdieľajú nepravdivé obrázky ktoré nie sú s tohto obdobia. Toto je veľký problém súčasnej spoločnosti je verí kadečomu ale nie overeným veciam. Uvedomujem si že často ani ja nemusím mať v niečom pravdu. Ale ľudia čo sa snažia určité výmysly šíriť tak veria že sú pravdivé. Aj takýto ľudia bohužiaľ niektoré veci zľahčujú a vysmievajú sa iným. Ja nebudem veci zľahčovať a ak bude pri niečom priveľká panika upozorním na to. Len ak niekto ide na cestu za pravdou, tak by mal šíriť pravdivé a skutočné názory vychádzajúce z reálneho života.