Kyvadlo

5. februára 2023

Svet sa kýva často ako také kyvadlo, niekedy sa kývam aj ja zo samotným vetrom. Vždy sa snažím nájsť súvislosť, ktorá môj život dokáže posunúť vpred. Často tieto striedavé pocity vo mne mi ukazujú že som len človek. Často cítim že potrebujem poznať veci ktoré zostávajú pre mňa nepoznané. Preto počúvam pesničky ľudí ktorým sa často venuje menšia pozornosť než ľudom ktorým je venovaná väčšia pozornosť. Mám oveľa viac dôvodov veci robiť inak, než to robí väčšina. Vždy mám dôvod robiť veci inak, lebo to z mojej inakosti vyplýva. A nemusí ma k tomu čo cítim nikto ovplyvňovať, lebo na niektoré veci prídem aj sám. Lebo moje poznanie života je každým dňom silnejšie a otvorenejšie. Moja duša bola veľmi rozkývanou a o to bolo potrebnejšie aby sa dala do poriadku. A keď čokoľvek sa udialo v mojom živote či to bolo jednoduché alebo ťažké zvládol som to. Za moje vlastné pocity nemôže rodina a ani priatelia, ale ja sám. Preto som nikdy za svoje pocity neobviňoval a nesúdil ľudí. Pociťoval som že moja duša prestala spolupracovať z mojim fyzickým ja, teda z mojim telom. Moje niekedy miestami až úzkostné pocity, čoraz viac dokázali rozkývať moju dušu. A aj keď som robil čokoľvek, tak to vo veľkej miere nešlo tak ako by som si prial. Často všetky tieto emócie prebili všetko čo je vo mne dobré. Nikdy som nepovedal že niečo neurobím, vždy som to urobil a aj som svoj život podľa toho prispôsobil. Radšej veci v živote než by som mal komukoľvek odporovať. Ak cítim vo svojom vnútri žiaľ, vždy mi dokáže pomôcť vypočuť si hudbu. Akúkoľvek a často počúvam niektoré pesničky inštinktívne alebo pocitovo. Preto sa snažím nevracať do minulosti, ale viac premýšľam o prítomnosti. Ak otvorím svoju dušu, tak vždy vtedy ako to momentálne cítim. Lebo je potrebné veci okolo seba pomenovať ak nie sú príliš osobnými. A vďačný som každému kto vie čítať medzi riadkami a nehľadá v tom niečo čo sa ho v skutočnosti ani netýka. To že je môj život kyvadlom je pravdou ktorú neoklamem. Striedajú sa vo mne tie pocity a nikdy to nebudem potláčať v sebe. Lebo všetky pocity si musím prežiť či budú dobré alebo zlé. Musia prísť veci ktoré nie sú vždy dobré, aby neskôr prišli tie lepšie. A v tomto som za svoj život rád, lebo v ňom aspoň nič neberiem ako samozrejmosť.

365: 2012 – 2022 – Úvaha o ďalekej budúcnosti

5. februára 2023

Často si určité spoločenské faktory nedokážeme úplne pripustiť a budeme si to ťažko pripúšťať. Naša budúcnosť môže byť úplne odlišná než ju žijeme teraz. Nie vždy všetko čo sa bude raz v našom živote diať môže byť konšpiračná teória a často sa k tomu svetu žijeme. K svetu ktorý vo svojej podstate nebude možno až tak slobodný, ako momentálne je. Možno sa raz stretneme s robotmi a androidmi ktorí sa budú správať podobne ako my a budú sa snažiť nadobudnúť niečo s ľudských vlastností človeka. Žijeme v dobe ktorá ide dopredu a v ktorej sa vyrábajú úplne moderné výdobytky ktoré pravdepodobne ľudia nie vždy potrebujú. Ale postupne sa to ukazuje ako sme na určitých veciach závislý a nevieme sa ich úplne vzdať. Možno keby neexistujú počítače alebo notebooky, tak pravdepodobne žiadny článok nikdy nevznikne. Keby neexistujú mobily, tak nemáme až takú možnosť komunikovať s ľuďmi, lebo stále by to bolo v rovine listov. Raz budeme musieť pripustiť v našej budúcnosti možnosť že čoskoro ľudskú rasu nahradia androidi a budú mať oveľa lepší výkon než my. Ale pravdepodobne si nebudú určité veci uvedomovať lebo to budú mať nastavené vo svojom programe. Budú vedieť čo majú povedať len preto, lebo budú tak nastavený. Ani nejde o to že či sa musíme takejto budúcnosti báť, ale skôr pôjde o to že či sa na to dostatočne pripravíme. Možno každá jedna rodina si bude musieť pri náročnosti svojich povinností budú musieť kúpiť androida. Nikdy som sa predtým tak úplne nezamýšľal, ale raz budeme k tomu smerovať či chceme alebo nechceme. Je veľká pravdepodobnosť že jeden takýto robot čo bude nejako podobný človeku buď rozbije jednotu ľudstva alebo sa ju bude snažiť upevňovať. Je veľká možnosť že ľudia namiesto bankoviek začnú používať platobné karty, začnú mať čipy a budú vedieť otvárať dvere bytu aj bez kľúča. Nebude nám to nariadené vďaka smerniciam Európskej únie ako si to všetci myslíme. Lebo v skutočnosti je tento názor úplným sebaklamom v ktorom sa snažíme žiť. Všetky zmeny prídu nečakane a nebudeme ani vedieť že kedy to bude. Ale pripravme sa na svet ktorý bude veľmi moderný a zároveň nás do istej miery ovplyvní.

  

Presadzovanie svojich myšlienok

4. februára 2023

Sú myšlienky ktoré by som rád vo svojom živote presadil. Nie preto aby som na niečo tlačil, ale preto lebo vyplývajú prirodzene zo situácie. Možno je to tak preto, lebo sa niekedy môžem báť zamietavej odpovede alebo toho že sa to nedá splniť. Mal som kedysi takéto očakávania, ale zistil som že sú nesplniteľné. A určite by som nechcel aby ktokoľvek skákal tak ako ja zapískam, lebo mi o to nikdy nešlo. Mám veľa nápadov a myšlienok ktoré by sa dali uskutočniť, ale niekedy môžu prísť aj okolnosti ktoré mi nedovolia jednotlivé veci naplniť. Ja nemám problém sa prispôsobiť akejkoľvek situácii alebo človeku okolo mňa. Niekedy sám vyhodnotím že sa niektoré veci uskutočniť nedajú. A to nie je kvôli tomu že by sa mi do toho nechcelo, len realita predčí celé to očakávanie. Musím sa priznať že boli momenty, kedy som sa cítil smutný. Ja sa nehnevám ak mi ktokoľvek povie že v danom momente to nejde. Niekedy okolnosti neovplyvním, lebo si uvedomujem že môže prísť niečo lepšie. Ďakujem že dokázali mi splniť moje sny, ale uvedomujem si že ich bude čoraz menej. Lebo už od života toľko vecí nepotrebujem, len viem že všetko na čo myslím sa raz uskutoční. Uvedomujem si že nepresadím vo svojom živote všetko, Nikdy som ľudom nevyčítal ak niečo v mojom živote nenaplnili, lebo si uvedomujem že sa nedá ísť všade a byť všade. Ja mám veľa myšlienok čo by sa dali zrealizovať, ale tie sa nestanú okamžite. Nič sa v živote neudeje okamžite, lebo na takéto silné momenty sa čaká veľa rokov. Krby mám povedať za čo som najviac vďačný, tak za všetky momenty či som ich zažil samostatne alebo z ľuďmi okolo mňa. Lebo som sa v živote veľa naučil a neriešim či to je dobré alebo zlé. Dokážem to prijať rovnako bez rozdielu, lebo už som sa naučil z niektorými vecami žiť a zmieriť sa s nimi. Aj keď sa niekedy pozrieť späť a zamyslím sa, tak vo svojom živote vidím rozdiel. Moje vlastné ja je oveľa odlišnejšie a skúsenejšie než tomu bolo predtým.

365: 2012 – 2022 – Vonkajšie a vnútorné pocity

4. februára 2023

Človek si povie neraz v živote že sa cíti navonok dobre a že je všetko v pohode. Ale ako to v skutočnosti je? Povedzme si pravdu máme rôzne druhy pocitov, myšlienok, prejavov, proste máme neraz všetky druhy daných vecí o ktorých sami naozaj niekedy ani nevieme a ani ich nevieme schovať. Celkovo o pocitoch by sa dalo fakt písať dosť dlho a aj sa nad nimi dostatočne zamyslieť. Je ľahké povedať človeku že má dobrý a zlý pocit. Takto sa to nedá presne odhadnúť. Aspoň zo svojho hľadiska viem že slovo pocit sa dá rozobrať s každej strany a s iného pohľadu. Každý má na to iný pohľad a názor. Vonkajšie pocity sú viacmenej tie, ktoré vidia takmer všetci ľudia, vidia naše chovanie, správanie, vidia či sme šťastný alebo smutný, celkovo navonok takmer všetko čo urobíme. Tieto vonkajšie pocity sú strašne silné, že zasiahnu neraz niekoľko ľudí okolo nás a mňa zasiahnu už duplom, lebo on nich viem. Vnútorné pocity sú tie, o ktorých máloktorá skupina vie. Neriešia sa v takom merítku ako tie vonkajšie. O človekovi každý vie aký je navonok, ale nikto nevie aký je vo vnútri, že čo v tom svojom vnútri skrýva. Lebo vo vnútri sa skrývajú samozrejme tie najsilnejšie tajomstvá o ktorých nikto nevie. Vnútorné a vonkajšie pocity spája jedna silná vec. Že všetci o nich chcú vedieť, ale nie každý ich na konci dokáže prijať tak ako sa patrí. Sám viem že u mňa je to úplne iné. Ale okrem týchto pocitov sa dokážu ešte definovať na fyzické a psychické.  Je medzi nimi úplne priepastný rozdiel. Fyzické pocity sa často zakladajú na tom, ako sa cítime, že či nie sme unavený z nejakej práce. Napríklad môžeme teda povedať že keď nás napríklad bolí celý človek, alebo nás bolí niečo po dákej namáhavej práci tak môžeme povedať že sme na to fyzicky skutočne zle. Ja u seba že by som sa mal fyzicky zle nepociťujem. Len viem že keď takéto pocity prídu tak sa k nim postavím čelom.

365: 2012 – 2022 – Najlepšie dni

3. februára 2023

Keď kráčam s dobrým pocitom,

s pokojom sebe vlastným,

keď ma nedokáže nič trápiť,

vďaka čomu viem že všetko dokážem zvládnuť,

najlepšie dni vďaka ktorým nie sú žiadne obavy,

keď pri hudbe dokážem dokončiť všetky riadky,

nebolí ma srdce pri prvom momente neúspechu,

pri momente keď ani nevyrieknem slzu,

ten pocit sa cítiť vyrovnane skutočne pomáha,

pocit vďaka ktorému sa vo mne psychická sila zbiera,

niekedy neviem vysvetliť pocit kedy dokážem byť nad vecou,

vážim si momenty keď mám všetko nad svojou kontrolou,

keď ma rodina podporuje a v najťažších momentoch drží palce,

lebo viem že všetko čo v živote robím je skutočne správne,

všetky koncerty a zážitky sa pomaly stávajú skutočnosťou,

lebo vďaka súťažiam sa život stáva mojou skutočnou výzvou,

každý jeden deň ma učí byť lepším človekom,

učím sa počúvať ľudí s iným názorom,

nehnevám sa ako niečo dokážu vnímať inak,

lebo každý z nás na svete je len človek,

občas potrebujem viac veci pochopiť,

pochopiť že je potrebná v živote trpezlivosť,

nikam sa vo svojom živote nasilu netlačím,

viem že ku všetkému dobrému si cestu nájdem,

po ťažkých dňoch prídu tie najlepšie dni,

dni vďaka ktorým viem že bude úsmev na tvári,

musia prísť aj ťažké dni ktoré ma niečo naučia,

naučia ma pochopiť že vždy dokážu prísť lepšie rána,

keby je to tak v mojom živote skutočne navždy,

tak viem že by v živote neexistovali žiadne problémy,

ale sa učím zo všetkým popasovať ako najlepšie viem,

svoje pocity viem že nikomu nevnucujem,

nevyhováram sa že niečo nedokážem spraviť,

skúsim to napriek tomu že sa to nemusí podariť,

viem že určité veci môžem dokázať len sebe,

dokázať že všetko na čo pomyslím vyjde,

postupne sa plnia aj najtajnejšie sny,

vďaka ktorým prekonávam všetky mantinely,

každý jeden deň sa snažím si spraviť lepším,

robím všetko tak ako najlepšie viem.

A sme tu znova 3

2. februára 2023

Pochopil som pri jednej pesničke že čo mi v živote naozaj dokázalo dať silu. Niekedy som nepotreboval nič viac v živote, ako prijať že moje poslanie v tomto svete môže byť silnejšie. Že moje spojenie z ľuďmi môže byť silnejšie aj keď sú odo mňa vzdialení niekoľko kilometrov. Uvedomujem si že sme tu znova a dostali sme šancu všetko zlepšiť. Myslím si že keby som svoju dušu neotvoril svetu, tak by som sa ďaleko nedostal. V skutočnosti mi nikdy nešlo o to aby som všetky tajomstvá okolo seba skutočne odhalil. Mám pocit že všetko v mojom živote deje prirodzene a nijako na to netlačím. Určite sa v živote dokázali stať určité omyly, ale nikdy som to nevzdal. Potreboval som tomu v skutočnosti naozaj porozumieť, preto sú momenty kedy sa na istý čas dokážem odmlčať. Nie je to preto že by som ľudí okolo seba nemal rád, ale preto aby som všetky okolnosti v živote prijal. Na istý čas som potreboval aj nič nepísať. Premýšľal som čo bude ďalej a čo ľudom okolo seba odovzdať.

Pre mňa táto stránka je takým zamyslením mojej duše kde je všetko dobré a aj menej dobré. Ak by som písal len o tom čo je dobré, tak by to pre ľudí vyznelo falošne. Keby sa vo svojom živote nikdy nezmýlil, tak by môj život bol nudným a nezáživným. Musím sa niekedy zmýliť aj za cenu že si môžem niekedy poplakať. Že niekedy aj slová ktoré môžu vyznievať nepríjemne, tak v skutočnosti sú myslené v dobrom. Preto často niektoré veci dokážem okamžite hodiť za hlavu. Vždy si poviem že veci ktoré už nedokážem ovplyvniť viac riešiť nebudem. A preto som z niektorých vecí vnútorne vyrástol aj keď všetko ostatné stále dokáže zostať výzvou. Uvedomil som si že často emócie ma vo veľkej miere dokážu prevalcovať navonok a aj vo vnútri. Preto každý deň v živote máme šancu urobiť veci znova a lepšie. A som vďačný čo mi dokážu v živote nastaviť zrkadlo. Že či niekedy ideme dole vodou, také obdobie dokáže prísť a trvá dočasne.

Niekedy môžu prísť úzkostné pocity, lebo môžu prísť aj na mňa. Pravdou je že niekedy si myslím že je tu určitá ochranná ruka ktorá mi dáva silu v tomto svete. Verím tomu že svet okolo mňa je tým miestom kde sa musia určité veci udiať. Aby prišli určité životné skúšky ktoré ma dokážu posunúť ďalej. Vždy verím že sa veci majú stať preto aby prišlo niečo lepšie. Keď sa zdá že je všetko komplikované, tak v skutočnosti je všetko inak. Uvedomujem že život je jedna jazda ktorá nás dokáže zaviesť na tie najkrajšie miesta. Len si v tom živote potrebujeme prežiť aj veci ktoré ktoré nie sú vždy dobré. Lebo keby je všetko perfektné, tak by náš život bol veľkou samozrejmosťou. Viem že môj svet je takpovediac zvláštnym a občas mu treba porozumieť. Aj ja sa učím veciam okolo seba porozumieť a viem že tomu treba dať čas. Každý deň je pre mňa určitou skúsenosťou aj keď to nedám vždy najavo. Lebo tieto pocity u autistov a zdravých ľudí sú úplne odlišné. Keď sa tieto odlišné svety spoja, tak to môže vytvoriť úplne fantastickú mozaiku.

A často sa môže zdať že dni sami o sebe sú rovnaké, ale nie je to tak. Každý deň je v niečom inom a nikdy nebude stereotypom. A som šťastný že presne takéto dni naozaj sú a nie je to žiadna samozrejmosť. Život je sám o sebe jednoduchým, len niekedy si to môžeme komplikovať sami. Sled okolností v nás všetko dokáže zmeniť a to sa nedá nijako poprieť. Všetky situácie nás dokážu na každodennej báze preveriť. Celý náš život je v skutočnosti o tom komu sa naozaj otvoríme. Nie je to o tom koho máme radi viac alebo menej, Lebo všetky tieto veci vyplynú zo situácie a často nás to ovplyvní. Mňa tieto situácie ovplyvnili do veľkej miery, lebo premýšľam o živote ako o celku. Vždy som premýšľal o živote a o tom ako môže v ľuďoch vidieť to dobré. Nemám problém sa odosobniť a povedať že všetko hodím za hlavu. Často je potrebné veci pomenovať, aby som sa dostal ďalej. Preto keď vnímam veci citlivejšie tak je za tým opodstatnený dôvod. Lebo pozorujem všetko okolo seba a urobím si vtedy záver. Či je správny často musí ukázať samotný čas. A zároveň viem že sa môžem vo svojom pocite aj zmýliť.

Či boli nejaké pocity často v mojom živote, tak nebudem klamať lebo boli. A vlastne vždy budem vďačný za to že všetky pocity boli odlišné. A či som sa niekedy bál vecí, tak to sa niekedy obávam aj teraz. Ale viem že to zvládnem, keď budem k tomu skutočne povzbudený. Preto ľudská myseľ človeka dokáže prekonať akúkoľvek výzvu ktorej sa niekedy bojí. Možno keby sme sa nebáli všetko by bolo inak, ale všetko je tak ako má byť. Len je dôležité aby sme viac sa pokúsili žiť vedome a uvedomovali si každú jednu skúšku v živote. Nie vždy všetko pôjde ako má, ale nič sa nedeje. Možno zistíme že v živote máme úplne inú úlohu ktorú je potrebné spraviť. Keď sa zobudíme uvedomíme si aké máme vlastne šťastie že žijeme. Že sa môžeme pozrieť do zrkadla a povedať si že žijeme v prítomností ktorú máme možnosť zmeniť. Môžeme urobiť tak ak ich podvedome cítime a v tom je naša skutočná sila. Na ničom v živote nezáleží viac ako na tom kým v skutočnosti sme. A sú veci ktoré ma naozaj mrzia že namiesto pokoja som zvolil zlú reakciu. Nemalo to tak byť, ale to ma nijako neospravedlňuje a nemôžem pred tým utekať.

Uvedomujem si že život je misia s ktorou sa všetci musíme popasovať po svojom. Môžeme veľa vecí robiť inak, ale vždy nás to privedie na jedno jediné riešenie. Môžeme urobiť čokoľvek a vždy nás to privedie ku jednému jedinému bodu. Ak sa v živote pomýlime, tak na ďalší deň to môžeme urobiť znova a lepšie. Ale niektoré veci v živote už napríklad nenapravíme, lebo slová ktoré vyslovíme môžu niekedy zabolieť. Ale nie sú myslené v zlom, len s tým že nám záleží na ľuďoch. Niekedy aj ja neraz premýšľam čo môžem v skutočnosti zmeniť. A viem že sa tie zmeny nestanú okamžite, ale treba na ne dozrieť. Ak mám pravdu povedať na niektoré veci v živote treba viac času. Udejú sa postupom času lebo život je jeden veľký proces a v ňom sa človek mení každý jeden deň. Asi to tak má byť že sa vyvíjame určitým smerom ktorý je pre nás prirodzený.

Každý jeden deň môžeme urobiť veci znova a môžeme to urobiť toľkokrát kým sa nám to nepodarí. Všetko si vyžaduje svoj čas a časom zistíme že či nám to dávalo zmysel. Som šťastný že na ceste životom sú aj dobrí ľudia ktorí ma posúvajú vpred. Niekedy človek musí sa dostať dole, aby neskôr dokázal ísť hore. Ak by bolo všetko iba perfektné, nevedeli by sme si veci vážiť. A je dobré ak každý deň v našom živote je iný. To že ľudia nepublikujú svoje pocity, tak neznamená že sa nič nedeje. Deje sa veľa vecí ktoré sú v našom živote úžasnou mozaikou. Je dobré že nie všetci ľudia v našom živote sú rovnakými. Niekedy tieto odlišností robia náš svet oveľa krajším a pokojnejším miestom.

365: 2012 – 2022 – Len tak sa stíšim

2. februára 2023

Len tak sa stíšim,

o niečo jednoduchší svet si vytvorím,

kráčam tými svojimi životnými cestami,

premýšľam nad svojimi krokmi,

dospel som do správneho bodu,

kedy už nepotrebujem niečo dokazovať niekomu,

už cítim že som v živote niečo dokázal,

že som sa v živote niekam posunúť dokázal,

len radšej nechávam viesť svoje srdce,

vďaka nemu zistím že čo robím správne,

premýšľam o živote viac než chcem,

vravím si že pred tým utekať nedokážem,

svet okolo mňa ťažko mu porozumieť,

nechcem aby ma niekto začal ľutovať,

osud mám už dávno vo svojich rukách,

viem že som na tých správnych stranách,

niekedy si zaslúžim o niečo viac rešpektu,

aby som ľahšie mohol zvládať svoju životnú cestu,

odlišným zostávam a viem že by som to nemenil,

keby je to iné tak by som sa dobre necítil,

viem že sa musím ponoriť do svojho sveta,

aby sa moja duša navždy nezbláznila,

viem aké je to žiť život v pokoji,

keď viem že ma nič netrápi,

zlé dni prídu a aj okamžite odídu,

dobré dni prídu a v srdci zostanú,

počúvam hudbu a ľahšie kráčam svetom,

nikdy nezabudnem kým v skutočnosti som,

hodnota človeka bude vždy v jeho charaktere,

nie v tom že či je v skutočnom bohatstve,

niekedy v samotnom živote stačí tak málo,

aby pri nás to šťastie navždy stálo,

svet si vychutnávam po maličkých kvapkách,

viem že všetko pekné je v tých maličkostiach,

moja duša je to čo už nechám odpočívať,

vo svojom vnútri sa budem voľne unášať,

keď tento riadok konečne dopíšem,

tak sa na istý čas vnútorne stíšim.

365: 2012 – 2022 – Počiatok

1. februára 2023

Stojím.

Premýšľam že na akom mieste.

Všade okolo mňa len tieň.

Potom kráčam a nohy ma vedú.

Som na počiatku niečoho.

Alebo na počiatku ničoho.

Vidím všetky tie tváre.

Ktoré sú mi občas známe.

Premýšľam nad nimi stále viac.

Koľko sily ma to musí neraz stáť.

Prečo sa niektoré veci dejú v živote.

Odpoveď sa v skutočnosti nedozviem.

Buď som na začiatku alebo konci cesty.

Kde sa všetko pre mňa navždy skončí.

Niekedy unavený zo všetkých pocitov.

S toho že niekedy cítim ako padám.

Rôzne svety vidím okolo seba.

Svety ktoré sú predsa tak rozdielne.

Občas sa mi zdá že je šťastia málo.

Neviem či to všetko za to stálo.

V živote veľmi veľa vecí bolí.

Viem že s tým už nič nenarobím.

Hľadám stále potrebnú silu ísť ďalej.

Pozerať sa dozadu nie je riešenie.

Občas prídu obavy s toho čo cítim.

Ale viem že to tak má skutočne byť.

Kráčam si vo vetre a premýšľam.

Odpoveď sa snažím skutočne nájsť.

Hľadám cestu ako uniknúť.

Zo všetkých tých nesprávnych myšlienok.

Počúvam hudbu pre ľahšie pochopenie.

Aby som ľahšie dokázal všetko zvládnuť.

Ale napriek tomu nestrácam nádej.

Lebo nájde sa vždy niekde zjaví.

Nechávam sa viesť srdcom.

Zisťujem čo je skutočne správne.

365: 2012 – 2022 – Anjeli

31. januára 2023

Sú tu anjeli bez krídel čo nad človekom jednoducho držia ochrannú ruku. Cítim ich na svojej hrudi a viem že pri nich nebudem úplne sám. Lebo mi dodajú presne ten vnútorný pokoj ktorý v skutočnosti potrebujem. Viem že nech čokoľvek urobím tak za mnou stoja a akceptujú ma takého aký v skutočnosti som. Bez ohľadu na všetky okolnosti viem že sa dá byť silným v tejto spoločnosti. Kvôli tým ľudom čo mi dávajú lásku bez ohľadu na to že by za to niečo chceli sa oplatí žiť. Občas prídu obavy a pochybnosti či niektoré veci v živote zvládnem. Ale viem že bez ohľadu na všetky okolnosti ma má niekto rád. Dokážem ísť ďalej bez ohľadu či je tá správna skupina ľudí blízko alebo ďaleko. Mnoho ľudí sú u mňa anjeli bez krídel čo ma vždy podporujú v každom období. Ďakujem každému kto túto krátku myšlienku a pochopil že je to pre každého kto má dobré srdce. Lebo s takouto skvelou skupinou ľudí môžem v skutočnosti kráčať týmto svetom.

365: 2012 – 2022 – V tichosti

30. januára 2023

Mám pocit že nie sú potrebné slová,

len v tichosti bude moja duša pokojná,

už nechcem kohokoľvek vo svojom živote sklamať,

nechcem svojimi myšlienkami nejako ľudí rozrušiť,

viem že v živote treba niečo povedať aby reč nestála,

aby mnohých ľudí moja odpoveď reálne upokojila,

všetko je v poriadku veta ktorú si stále vravím,

sú okamihy kedy nad mnohými myšlienkami premýšľam,

či robím niečo správne alebo nie na to neviem prísť,

občas mám pocit že sám seba potrebujem nájsť,

bolo príliš veľa momentov ktoré ma vo vnútri mrzia,

viem že mnohé veci v živote sa už nikdy nenapravia,

ani jedno prepáč alebo mrzí ma to nezmení určitý následok,

viem že vo svojom živote nie som úplne skvelý človek,

v živote sa mýlim a viem že nie som v tom úplne sám,

z niektorými vecami si v živote nejako poradím,

verím tak v iných ľudí že som prestal veriť v seba samého,

niekedy by som najradšej v tichosti dokázal šíriť dobro,

občas musím bojovať s tým že ľudia majú odlišné názory,

aj za cenu že to vo vnútri môže zanechávať jazvy,

vždy budem iný a je len pár ľudí čo tomu bude rozumieť,

už v týchto okamihoch vždy dokázali pri mne stáť,

snažím sa žiť šťastne aj keď prídu stresové situácie,

keď cítim že tlačiť nejako na človeka nie je správne,

vždy budem žiť vo svojom vlastnom svete bez ohľadu na okolnosti,

som šťastný keď sa nájdu ľudia čo tomu skutočne porozumeli,

vnútorný svet je pre mňa veľmi bohatým na myšlienky a nápady,

ľudí ktorých do neho pustím viem že mi dodávajú množstvo psychickej podpory,