Prirodzený stav

16. februára 2018

Pamätám si na dni kedy sa nikto na nič nehral a každý bol nejakým spôsobom prirodzený. Žiadna faloš a žiadne ubližovanie ľudom poza chrbty, nikto sa nikomu nevysmieval a nikto nikomu ani nenadával. Bola úplne iná doba kde sme sa viac dokázali vzájomne tolerovať. Všetko sa dialo úplne prirodzene a nič sa nerobilo na silu. Dnes človek má pocit že vidí všade rôznych ľudí čo to hrajú na úprimnosť a ukazujú že sú to skvelí divadelní herci. Často sa vraví že človek pochádza s opice a popri tom ešte aj tá opica sa dokáže správať lepšie a kultivovanejšie. Niekedy aj to skonštatovanie že zvieratá medzi sebou vychádzajú lepšie je na mieste. Len je všetko viac postavené na umelosti a málokto je spokojný zo svojim telom. Ľudia chcú byť nasilu niekým, kým v skutočnosti nikdy nebudú. Všetkého je masovo veľa a všetkého zároveň veľa aj škodí. Veci ktoré sa často považujú za normálne, tak proste nie sú normálne a vždy to tak bude.

Možno nie vždy je všetko nastavené dobou, ale spoločenským správaním ľudstva. Ako nevravím že všetko čo sa na svete deje sa nedeje prirodzene, len sa takých vecí deje málo. Málo sa upozorňuje na pozitívne veci a veci ktoré sú zlé tak sa riešia vo veľkej permanencii. Ako často sa rieši že sa všetko deje kvôli predsudkom a rasizmu. Ale v skutočnosti sa všetko deje preto, lebo prevláda v ľuďoch spoločenská apatia. Lebo v súčasnosti už nie sú tak stabilné priateľstvá, ako to bolo v minulosti. Ľudia skôr radi spoznávajú svet, než aby sa mali rútiť do vzťahov ktoré pravdepodobne nebudú fungovať. Priateľská zóna sa stáva stále čoraz viac prístupnejšou a pre človeka ktorý chce niečo vážnejšie tak dostane maximálne stopku. Ale aj napriek tomu sa netreba vzdávať a treba to skúšať ďalej keď sa dá. Ani človek nemusí mať nejaký návod na život, aby vedel ako to má byť. Keby sa viac rieši že aký je človek vo vnútri a nepozerá sa na vonkajšiu krásu tak je všetko iné.

Mne veľmi na túto problematiku vzťahov pomohol jeden vynikajúci film O tele a duši. Tam bolo jasne zobrazené ako to má v samotnom živote fungovať.  Niekedy stačí aby dvaja ľudia v živote mali aspoň jednu spoločnú vec a na základe toho si začnú reálne rozumieť. A toto je absolútne prirodzené keď všetko ide ruka v ruke. Keď ten život si človek viac vychutnáva a nerieši že čo všetko musí rýchlo spraviť. Práve ten film nastavil zrkadlo že keď sa ľudia toľko neplašia a snažia sa viac žiť, tak o to viac je ten život krajší. A presne takto by sa mali ľudia vnútorne nasmerovať, ale pravdepodobnosť že sa niečo také stane je malá. Lebo ľudstvo je možno príliš zhýčkané keď sa ich niekto spýta že či chcú zmenu, tak nadšene dvíhajú ruky a keď dostanú otázku že či chcú zmeniť seba, tak sklopia hlavy. Toto je veľmi dominantný spoločenský model, ktorý nemá v našej spoločnosti absolútne čo robiť. Sme veľmi priateľskí a dobrosrdeční ľudia čo sa nám môže určitým časom vypomstiť. Je absolútne neprirodzené keď sa snažia médiá starať do súkromia celebrít, ale aj napriek tomu treba uznať že je to ich práca. Som o to vďačnejší za to že sa nemusím všade pretŕčať a očakávať od ľudí uznanie. Ako je krásna pozornosť a uznanie ľudí, ale nie je to niečo čo človek k životu potrebuje. Ja som rád keď môžem zažiť nejaké koncerty a mať zážitky vďaka ktorým si môžem povedať že ten môj život mal zmysel.

Každý si vo svojom živote praje určitú prirodzenosť, len málokto pre ňu aj niečo reálne urobí. Nie každý je ochotný urobiť toľko vecí v živote a postaviť sa za svoje ideály. Preto by sa mal človek úplne inak mentálne nastaviť a nie všetko okolo povrchne. To že prevláda spoločenský konzum a neriešia sa problémy medzi štyrmi očami je velikým problémom. Ten sa vyrieši maximálne vtedy keď človek začne pomenúvať veci pravým menom a prestane sa hrať na niečo kým nikdy nebude. Človek potrebuje aby veci okolo neho šli úplne prirodzene a aby nemal okolo seba rôznych podlizovačov čo mu budú na všetko pritakávať. Každý človek si musí povedať že najkrajšia v živote je jedine len prirodzenosť a nič iné. Proste človek sa musí cítiť absolútne prirodzene a byť v takomto stave. Na ničom nezáleží viac lebo toto je tá najdôležitejšia hodnota nášho života.

 

Reklamy

Nažive

8. februára 2018

Raz všetka bolesť v živote odíde,

ten strach zo srdca navždy zmizne,

srdce mi raz ukáže tú správnu cestu,

vďaka budem mať pokojnú dušu,

poviem si že vďaka určitým faktorom som nažive,

že napriek vnútorným pocitom ma niečo drží pri sile,

často mám pocit že musím pred niečím utiecť,

aby som všetky vnútorné boje nemusel zažívať,

čoraz viac cítim obavy aj s tej najväčšej zmeny,

žijem tak ako by som tu mal byť naposledy,

zatiaľ vstávam a vravím si vďaka že žijem,

ale viem že všetko raz úplne skončím,

možno je správny čas sa stiahnuť zo scény,

v správny čas uznať že treba zdvihnúť kotvy,

dať si prestávku od svojich myšlienok,

cítim že je čoraz ťažšie napísať riadok,

budem reagovať na ľudí ak to bude potrebné,

urobím všetko čo skutočne uznám za vhodné,

nebude toľko myšlienok ako bolo predtým,

lebo už pomaly neviem kadiaľ reálne kráčam,

zmätený vidím že určité veci nedokážem zmeniť,

viem že ešte dlho budem vnútornú silu hľadať,

napriek všetkému sa strácam v tej veľkej tme,

ale viem že napriek tomuto faktu som stále nažive,

pri živote ma drží niekoľko vecí,

musím v živote otvoriť ešte niekoľko dverí,

na istý čas si upracem všetky myšlienky,

po čase sa k písaniu vrátim a napíšem nejaké riadky,

viem že sa na mňa pravdepodobne hnevajú,

že nedostanú to čo odomňa očakávajú,

robím všetko ako najlepšie v živote môžem,

do všetkého svoje srdce vždy svedomito vložím.

 

Držať sa

4. februára 2018

Držať sa vo svete kde často treba napĺňať potreby je tá najťažšia vec.  Myšlienky mám často zmiešané a vravím si že aby ten strašiak v hlave navždy zmizol. Každý deň vstanem s určitou myšlienkou a verím že existuje niečo čo ma vnútorne bude držať vždy nad vodou. Celý môj život je o tom ako dokážem určité veci vnímať navonok a ako zvnútra. Viem že často musím vnútorne sám zo sebou bojovať, aby som našiel presne to čo potrebujem. Niekedy veľa vecí musím v sebe ovládať aby to vo mne nevykypelo. Viem že koľko vecí ma dokáže reálne ovplyvniť a že často sa riadim viacmenej pocitovo. Keď si predstavím že s koľkými ľuďmi sa vždy snažím vychádzať korektne a nerobiť im podrazy tak to považujem za veľký zázrak. Človeka často dokážu motivovať tak silné veci a silné momenty aby si povedal vo svojom vnútri že niečo spraví. Presne ja to tak mám s podvedomím a raz ten príde ten vnútorný výpadok. Dakedy v živote niečo spraviť buď človeka privedie do kŕču alebo do stresu. Ja pravdepodobne prílišne cítim zodpovednosť za to že všetko čo spravím bude mať následky. Ale viem že je to niečo s čím treba automaticky rátať a je to fakt s ktorým treba žiť.

Dakedy sú situácie keď si len sadnem a nad každou situáciou v živote premýšľam. Nad tým čo treba zlepšiť, vylepšiť ale aj napriek všetkému sa snažim žiť. Žijem tak aby som si to nikdy do konca svojho života nemusel vyčítať. Niekedy sa pozriem za seba a poviem si že čo všetko by som najradšej mal. Možno si príliš idealizujem určité spoločenské situácie a príliš premýšľam nad tým že čo by bolo keby mám niekoho kto by mi vnútorne rozumel. Ale viem že často svojim myšlienkam nedokážem porozumieť ani ja sám a nikdy tomu úplne neporozumiem. Len musím chápať že celý náš život je založený na maličkých súvislostiach. Každá jedna maličkosť dokáže rozhodovať o tom čo sa v skutočnosti stane. V mojom živote sa stalo toľko vecí že som si tým skrátka musel prejsť. Boli situácie kedy mi nedokázal každý s niečím vnútorne pomôcť a najme to tak bolo po vzťahovej stránke. Som vďačný ľudom ktorí mi dokázali s určitými vecami pomôcť, ale s tými ostatnými myšlienkami ktoré som mal v hlave, tak som si musel pomôcť sám a dať veciam čas kým vo mne dozreli. Proste každá myšlienka musela nejakým spôsobom dozrieť a často som hľadal silu, aby som určité pocity zo seba dokázal dostať.

Moja vlastná rodina ma drží nad vodou, aby som neprepadol určitým pocitom ktoré nie sú pekné. Niekedy si poplačem nad vecami ktoré v skutočnosti neviem reálne ovplyvniť. Vravím si že čo by som vo svojom živote urobil aby všetko bolo lepšie, ale viem že som pravdepodobne dokázal urobiť maximum. Počúvam často hudbu, aby som pred určitými myšlienkami v živote unikol a snažil sa byť viac optimistickejší. Veľmi počúvam svoje srdce ktoré bije a ktoré mi dáva jasné znamenie že čo mám urobiť. Vnútorne mi vraví aby som si dokázal dať pozor, ale viem že srdce nie je na vine ak spravím nejaký nesprávny krok. Že všetko čo spravím je len a len na mojich pleciach, skrátka ja si nesiem ten batoh radosti, starostí, lásky, problémov a všetkého čo život prináša. Sú veci ktoré často neviem ovplyvniť a sú veci ktoré viem ovplyvniť a je na mne ako k tomu pristúpim. Aj maličká vec v mojom živote ma dokáže vnútorne ovplyvniť a viem že to tak má pravdepodobne byť. Nebudem sa vyhovárať že ako to mám v živote ťažké, keď to majú v živote iní ľudia ešte ťažšie. Tí moji skutoční hrdinovia sú moji rodičia čo ma dokázali vychovať a oni najlepšie poznajú moje pocity. Nikto iný si tie pocity čo mám v sebe často nedokázal tak silno prežiť, ako oni. Lebo vedia že ako veľa vecí v živote dokážem, tak vo veľa veciach mám nedostatky.

Každý deň sa učím nejakým spôsobom pochopiť a povedať si že tu všetci máme poslanie. Všetci žijeme ten svoj vlastný svet či ten introvertný alebo ten extrovertný. Ja žijem ten introvertný už veľmi dlho a zo začiatku som si myslel že to nebude mať svoje čaro. Potom som začal spoznávať aj iných introvertov čo to cítili úplne podobne ako ja, len boli o niečo skúsenejší. To ma utvrdzovalo že sa musím držať pri zemi a byť vnútorne silný. Vytvoriť si okolo seba tím ľudí ktorí majú v sebe empatiu a vedia mať dostatok trpezlivosti. Čoraz stále viem aké je to držať sa správnych ľudí o ktorých viem že sa na nich môžem spoľahnúť. Ľudí čo sa mi nevysmievajú za chrbtom a ktorí mi dokážu reálne porozumieť. Preto vo svojom živote viem aké je dôležité určité situácie riešiť pokojne a bez stresu. Ale niekedy príde slabší deň, vnútorný výpadok kedy myslím na niečo iné. Niekedy príde strach z vecí a to mi uberie veľmi veľa psychickej energie ktorú reálne potrebujem. Často prepadnem pocitu že som vnútorne sám a že mi nikto nemôže pomôcť. Niekedy sa uzatváram do seba, lebo nechcem aby sa ľudia trápili a robili si starosti. Snažím sa nájsť riešenie a povedať si že existuje východisko ako sa s určitých vecí dá dostať. Sú momenty kedy jedine na čo sa hnevám je sám na seba že možno konám v niektorých situáciach neskoro. Ale som človek a mám právo sa mýliť rovnako ako aj ostatní ľudia.

Viem že sa budem snažiť v živote bojovať o to, aby som niečo reálne dokázal. Aby som sa vždy vnútorne zaťal a urobil to maximum a nič nikdy nevypustil. Viem že možno neviem úplne všetko a vždy som rád ak sa niečomu reálne dokáže priučiť. Vždy budem oporou každému bez rozdielu a budem sa snažiť robiť všetko preto, aby bola vnútorná pohoda. Nebudem sľubovať veci ktoré nedokážem splniť, ale budem robiť veci ktoré dokážem splniť. Ale viem že keď niečo vo svojom živote začnem robiť, tak to robím na 120 percent a dávam do toho maximálne nasadenie. Urobím všetko v rámci svojich možností čo budem mať. Keď ma bude moja vnútorná sila viesť tým správnym smerom, tak všetko bude také aké to má reálne byť. Často je tá vnútorná sila mojim hnacím motorom aby som sa niekam v živote posunul a nestál na mieste. Už teraz viem že veci ktoré som vo svojom živote robil neboli zbytočné a držia ma stále pri živote.

 

 

Reálnosť

1. februára 2018

Konečné stavy mojej vlastnej mysle,

začínam poznať že čo je reálne,

realizmus sa ma vnútorne dotkol,

určité stopy na mne navždy zanechal,

čoraz viac sa snažím brať veci vážne,

uvedomiť si že čo je v živote správne,

nezamotať sa do vecí ktorým nerozumiem,

do konfliktov ktorých pozadie nepoznám,

učím sa prijať všetky spoločenské názory,

prekonať všetky tie ľudské rozdiely,

kráčam týmto svetom s láskou,

hľadám stále ľudí s dobrotou,

bojujem ako najlepšie vo svojom živote viem,

napriek všetkému sa len tak nevzdám,

zvykám si že prídu aj tie slabšie dni,

ale napriek tomu si musím udržať pokoj v duši,

na ničom v živote až tak nezáleží,

aby všetci boli k sebe srdečnejší,

všetko v živote má nejakú svoju súvislosť,

aj tie najťažšie veci sa dá reálne prekonať,

nie všetko v živote príde okamžite,

len je na nás či si na to počkáme,

čas tak rýchlo začína utekať,

nie je riešenie niekam sa plašiť,

stačí sa zobudiť a všetko vidieť jasnejšie,

pochopiť že všetko sa v živote pre niečo deje,

poznanie je veľká súčasť nášho života,

vďaka nemu poznáme svoje skutočné ja,

realita ktorá nám ukazuje že ktorí ľudia sú tí praví,

tí ľudia nás učia ako máme byť vnútorne lepší.

 

 

 

Komisia oficiálne vyhlásila Weaha za novozvoleného prezidenta Libérie

31. januára 2018

Len čo predseda komisie Jerome Korkoya prečítal končené výsledky volieb, v sídle Weahovej strany prepukli oslavy, napísala tlačová agentúra AP.

Libérijská štátna volebná komisia vyhlásila v piatok, po druhom kole volieb z 26. decembra, Georgea Weaha oficiálne za novozvoleného prezidenta a Jewela Howarda-Taylora za viceprezidenta.

Obaja politici sú z opozičnej strany Koalícia za demokratickú zmenu.

Podľa komisie Weah dostal 61,5 percenta hlasov voličov, konkrétne 732 185, pričom porazil súpera – viceprezidenta vládnej Strany jednoty Josepha Boakaia. Ten získal 38,5 percenta, teda 457 579 hlasov.

Bývalý svetoznámy futbalista Weah v prvých verejných vyjadreniach po piatkovom priznaní porážky jeho súperom uviedol vo francúzštine na Twitteri, že je „poctený, že sa môže pridať k novej generácii prezidentov“.

Francúzsky prezident Macron už zablahoželal

Weah napísal tvít ako reakciu na gratuláciu francúzskeho prezidenta Emmanula Macrona. Dodal: „Musíme toho spolu veľa urobiť, aby sme urýchlili budovanie Afriky zajtrajška.“

Francúzsky prezident Macron už zatelefonoval novozvolenému prezidentovi západoafrickej Libérie, zablahoželal mu a pozval ho na návštevu. Weah pozvanie prijal.

Macron tvrdí, že bývalá futbalová hviezda a držiteľ ocenenia Futbalista roka FIFA má stále „výnimočné miesto v srdciach Francúzov“.

Weah ako profesionálny futbalista hrával okrem iných klubov aj za AS Monaco a Paríž Saint-Germain.

Do úradu nastúpi Weah v januári.

Weahovi zagratuloval v piatok aj nigérijský prezident Muhammadu Buhari. V oznámení ocenil libérijský ľud za „pokojný priebeh historického druhého kola prezidentských volieb“. Buhari označil utorkové voľby za „ďalší bod v prospech demokracie v Afrike“.

Buhari dodal, že Nigéria je pripravená spolupracovať s Libériou v záležitostiach spoločného záujmu. Weahovo víťazstvo nazval „potvrdením vôle libérijského ľudu, ktorý si želá žiť v jednote, mieri a prosperite“.

Nigérijský líder takisto ocenil odchádzajúcu prezidentku Ellen Johnsonovú Sirleafovú za prácu na premene Libérie počas jej 12-ročného pôsobenia v úrade.

Libéria, krajina založená oslobodenými americkými otrokmi, teraz zažíva prvé demokratické odovzdanie moci za posledných vyše 70 rokov, keďže laureátka Nobelovej ceny za mier Sirleafová odstúpi.

zdroj: aktuality.sk

Požiadať o pomoc na čísle 112 sa bude dať aj cez SMS

30. januára 2018

Prístup k službám na čísle tiesňového volania 112 sa od januára budúceho roka rozširuje, a to o oznámenie tiesňovej informácie prostredníctvom SMS. TASR o tom informoval hovorca Ministerstva vnútra SR Petar Lazarov.

Keďže ide podľa rezortu vnútra o novú formu komunikácie medzi koordinačným strediskom integrovaného záchranného systému a žiadateľom o pomoc v tiesni, počas januára sa bude systém po organizačnej a technickej stránke dolaďovať.

Ministerstvo preto v danom období vyzýva na využívanie doterajšieho spôsobu, teda telefonického hovoru.

„Zároveň žiadame občanov, aby neposielali SMS v prípade, ak naozaj nepotrebujú pomoc, napr. za účelom otestovania tejto služby, alebo s úmyslom zneužívať túto službu,“ zdôraznil Lazarov. Zneužívateľom v takomto prípade hrozí pokuta do výšky 1659 eur.

zdroj: aktuality.sk

Rovnováha

29. januára 2018

Utekám preč zo svojej vlastnej mysle,

prispôsobujem sa iba rovnováhe,

mám pocit že počujem v pozadí nejaké hlasy,

ponáram sa pomaly do tej tmy,

kráčam a neviem kade mám ísť,

ťažké je v živote tou tmou blúdiť,

poznanie ktoré ma privádza za svetlom,

je uvedomenie že sa niečo deje zo svetom,

ťažko môže niečo zmeniť len jeden človek,

premýšľam aký v živote konečne spravím krok,

anjeli ma snáď v tom najťažšom boji ochránia,

aby moja duša nikdy v živote nezomrela,

viera v ľudskosť vo mne stále žije,

dúfam že si ľudia už nebudú robiť zle,

prídu na to ako svoje problémy riešiť,

že pri prvom boji sa netreba vzdávať,

ide sa ďalej cez všetky prekážky,

dôležité je udržať vo svete rovnováhy,

pokiaľ je všetko reálne vyvážené,

tak svetlo nám na cestu svieti veľmi jasné.

 

 

 

 

 

Dospelosť

28. januára 2018

Človek keď vnútorne začne dospievať,

všetko sa v ňom začne meniť,

poznám ten stav že sa niečo vo mne zmenilo,

premýšľam nad tým každé jedno ráno,

vstanem a stále sa prelínajú všetky pocity,

prejavili sa na mne určité zmeny,

vnímam že už nie som to naivné dieťa,

viem že aká býva často realita,

nedokážem zabrániť tomu že sa popálim,

že vo svojom živote sa v niečom zmýlim,

ale viem že nejakým spôsobom je to normálne,

predsa sa v živote všetko kvôli niečomu deje,

každý si prejde nejednou ťažkou skúškou,

tie svoje sa učím zvládať s pokorou,

úspech ma nikdy nejakým spôsobom nezmenil,

vďaka niektorým momentom som sa zocelil,

pocity neistoty ma niekedy zrážajú na zem,

ale aj napriek všetkému vnútorne veciam verím,

byť dospelý znamená uvedomiť si vlastné chyby,

pochopiť že za určité momenty budem niesť následky,

každý krok ktorý v mojom živote príde,

nikdy sa nemôže udiať vďaka náhode.

 

 

 

Medzi nami

27. januára 2018

Ľudia si vravia že veci aby zostali medzi nimi,

tajomstvá o ktorých iní vôbec nevedeli,

stúpajúca dôvera má veľké problémy,

zabúda sa na skutočné hodnoty,

ak má niečo zostať medzi ľuďmi,

tak to reálne zostane medzi ľuďmi,

často nezaberá prosba o tajomstvo,

utajené v živote dokáže byť máločo,

niekedy sú situácie kedy je lepšie nič nevravieť,

situácie pri ktorých môžeme niekomu ublížiť,

je lepšie sa nezamotať do pasce tajomstva,

nepoznať vždy jeho skutočné zákutia,

nie všetci musia v živote vedieť všetko,

však načo by im to skutočne aj bolo,

ako je správne v živote hovoriť pravdu,

oveľa lepšie ako ublížiť niekomu vďaka klamstvu,

sú ľudia ktorým môžeme všetko povedať,

pri ktorých sa nebudeme ničoho báť,

vždy si musíme zvážiť komu čo povieme,

lebo nevieme ako to ten druhý človek zoberie.

 

 

 

 

 

Sneženie komplikuje dopravu, spôsobilo aj výpadky elektriny

26. januára 2018

Druhý stupeň platí pre okresy Myjava a Nové Mesto nad Váhom. Tu meteorológovia očakávajú, že miestami spadne 20 až 25 centimetrov nového snehu.

Na asi polovici Slovenska sneží a môžu sa tvoriť snehové jazyky a záveje. Varuje pred nimi Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), ktorý vydal výstrahy prvého a druhého stupňa.

Upozorňuje aj na silný vietor v niektorých južných okresoch. Výstrahy sa týkajú západnej polovice Slovenska.

Druhý stupeň platí pre okresy Myjava a Nové Mesto nad Váhom. Tu meteorológovia očakávajú, že miestami spadne 20 až 25 centimetrov nového snehu. V ostatných okresoch platí výstraha prvého stupňa.

Vozovka je mokrá, cesty prejazdné

V západných okresoch môže napadnúť asi 10 centimetrov nového snehu, na horách 10 až 20 centimetrov. Vodiči by si pri takomto počasí mali dávať väčší pozor.

Podľa webu Slovenskej správy ciest (SSC) sú takmer všetky sledované diaľničné úseky a rýchlostné cesty na Slovensku zjazdné, povrch vozoviek je prevažne mokrý. Na niektorých miestach sneženie komplikuje dopravu.

Bez elektriny

V okrese Považská Bystrica zostalo od piatkového rána zhruba 1500 domácností bez elektriny. Vplyvom počasia, popadaných stromov, tam je bez prevádzky 20 trafostaníc, informoval hovorca Stredoslovenskej energetiky – Distribúcie (SSE-D) Miroslav Gejdoš.

K poruche došlo približne okolo 5.30 h. „Týka sa oblastí Sverepec, Belušské Slatiny a Horný a Dolný Lieskov,“ konkretizoval Gejdoš.

SSE-D okrem tohto problému eviduje na území svojej pôsobnosti i ďalšie lokálne poruchy. Pracovníci spoločnosti na ich odstránení pracujú.

Popadali stromy

Vietor a sneženie zamestnali hasičov aj v Trenčianskom kraji. V priebehu štvrtkového (28.12.) večera, noci a piatkového rána absolvovali na území kraja celkom 16 zásahov, informoval ich hovorca Marián Petrík.

“Zásahy sa týkali odstraňovania spadnutých stromov z ciest a miestnych komunikácií, respektíve v jednom prípade hasiči odstraňovali spadnuté stromy zo zaparkovaného osobného motorového vozidla. Celkom v rámci Trenčianskeho kraja v súvislosti s počasím zasahovalo 50 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) so 16 kusmi hasičskej techniky,” uviedol Petrík.

Spadnuté stromy z vozoviek odstraňovali hasiči na viacerých miestach v okrese Myjava, tiež v okresoch Prievidza, Bánovce nad Bebravou, Ilava, Púchov, Považská Bystrica a Partizánske.

Z osobného auta stromy odstraňovali na Partizánskej ulici v Myjave a z elektrického vedenia v okresoch Považská Bystrica a Ilava.