Rozdielne svety

Žijeme jeden život, ale sme v rozdielnych svetoch kde všetko okolo vnímame inak. Niekedy sa naše cesty z ľuďmi pretnú a iné nie. A toto je niekedy takou bariérou ktorá nám bráni aby sme urobili niečo správne. Niektoré veci vo svojom živote ani neurobíme, lebo sa bojíme predsudkov zo strany priateľov alebo blízkych ľudí. Všetky tieto predsudky vnímame, lebo ľudí okolo seba nie vždy poznáme. Uvedomujem si že v živote existujú dve strany mince, nič nie je také čiernobiele. Všetko je zakorenené v našej náture a v tom koho do svojho sveta pustíme. Inakosť sa stala problémom takpovediac už od nepamäti. Súdia sa ľudia na základe farby pleti, vierovyznania a presvedčenia. Viem že občas som aj ja mal obavy z nepoznaného, lebo som bol niečím ovplyvnený, ale nikdy som nesúdil. A toto je ten faktor že žijeme v okolí sveta, kde sa ľudia medzi sebou viac nenávidia ako milujú. Namiesto objektívnej diskusie len vznikajú určité vzájomné obviňovania. Z jednej a aj druhej strany počúvame sľuby, ale zo sľubov sa ľudia nikdy nenajedia. Žijeme v jednom veľkom svete kde sme ako osobnosti tak veľmi rozdielne.

Často vnímam do veľkej miery rasové a nenávistné prejavy ktoré končia tým že sa človeku siahne na život. A takto dá sa povedať vznikol strach s toho čo je neznáme a cudzie. Rozdielne svety ľudí nám do veľkej miery ukazujú aká môže byť ľudská priepasť obrovská. Ako sa môžeme vzdialiť od svojich pôvodných ideálov ktoré na začiatku máme. Že na začiatku ako sme boli deťmi, tak sme nepotrebovali premýšľať nad problémami a existenciou sveta. Lebo sme žili prítomnosťou a nepotrebovali sme sa zaoberať ani politikou, lebo sme o ľuďoch v nej veľmi nevedeli. Riešili sme to aby každý jeden deň bol v našom živote krásny a nepotrebovali sme niektoré veci. A viem že keby sa vrátim do minulosti, tak by som v nej navždy zostal. Možno je to aj tým že by som nemusel premýšľať nad vecami ktoré veľmi neviem zmeniť. Zároveň som sa naučil jednej veci, pochopiť že všetko v živote sa deje preto aby nás to niečo naučilo. Že sú to nejaké životné mantry ktoré sa nám stále opakujú. Je to ako vlna ktorá všetko okolo nás dokáže zmiesť zo sebou.

Kedysi sme tieto spoločenské rozdiely až tak veľmi neriešili. Ale vedeli že ľudia čo sú nejakým spôsobom bohatí tak si mohli toho dovoliť oveľa viac než tí čo boli chudobnejší. A existovali vtedy len dva svety, jeden bol ten bohatý a druhý ten chudobný. Neskôr prišli predsudky a často niektoré slová boli brané veľmi zlé alebo priam ako urážku. Teraz je to oveľa lepšie, lebo tieto rozdiely sú oveľa silnejšie než tomu bolo v minulosti. Kedysi sa akceptovali keď ľudia mali konzervatívne alebo liberálne postoje. Títo ľudia medzi sebou vedeli diskutovať a nehádali sa. Ale v súčasnosti sa veľmi neakceptujú spoločenské a aj rozdielne názory na život. Ľudia buď nadávajú na politiku alebo sa niekedy hádajú medzi sebou. Samozrejme nie všetci sú takí ľudia, lebo v našej spoločnosti sú aj rozumní ľudia čo sa nenechajú do konfliktov vtiahnuť. Ku dianiu vo svete sa zámerne nevyjadrujem, lebo by som tým nevyriešil absolútne nič a nemám na to ani čas. A to že by sme mali rešpektovať jeden druhého nie je iba len nejaká fráza z televíznej reklamy.

Mať rešpekt voči niekomu je naozaj dôležité či voči našim rodičom, priateľom ale aj celkovo voči situáciám ktoré sa nám prihodia. Ja napríklad cítim rešpekt voči zmenám ktoré majú prísť a niekedy sa ich bojím čo je prirodzené. Tá rozdielnosť v našom živote nám do veľkej miery nastavuje zrkadlo. A inakosť je niečo kvôli čomu potrebujeme vytvoriť veľké množstvo kompromisov, aby sme prijali ľudí takých akí sú. Aby sme porozumeli ich skutočným krokom a tomu prečo urobili v živote určité zmeny. A často tieto zmeny sa týkajú ľudí z inou orientáciou kde nemusia byť všetci zlými. Len sme si v spoločnosti voči nim vytvorili určitý predsudok a začali sme na základe toho ich paušalizovať a hádzať do jedného vreca. Nie všetci sú zlí ľudia, len občas nevieme ako si k nim vlastne máme nájsť cestu. A takto to je aj z ľuďmi čo utekajú zo svojho vlastného štátu pred vojnou. Nemajú kam v skutočnosti ísť, tak idú na prvé miesto kde veria že budú dočasne. Ale niekedy situácia ktorá sa udeje toto všetko zmení prakticky zo dňa na deň.

Keby sme prakticky v tejto situácii my, tiež by sme pravdepodobne niekam utiekli. Lebo ten strach o život je niekedy oveľa lepší než ten pocit že by sme na danom mieste zostali a nebáli sa že či nás netrafí nejaká raketa. Žijeme v živote kde je príliš veľa rozdielov, kde niektorých ľudí rešpektujeme viac a iných menej. Samozrejme že ku každému človeku si vytvoríme úplne odlišný vzťah a ja to tak tiež mám. To že existuje rozdielny pohľad je úplne v poriadku, ale ak z niečím nesúhlasíme vyjadrime to nejakým pokojným spôsobom. Aj keď samozrejme nie vždy to pôjde, dôležité je to aspoň skúsiť. Môžeme vo svojom živote dať šancu ľudom čo sú rozdielny, Lebo to že je človek nemusí znamenať že je zlý, len chce prežiť život v šťastí a v harmónii čo je úplne logické. Všetci máme svoje svety, ale že či sa medzi sebou prepojíme je na nás.

A môj autizmus je mojim vlastným vnútorným svetom, vďaka ktorému spoznávam všetko okolo seba. Spoznávam svoje vlastné limity a cenu skutočného dobra ktorá má zmysel. Nikdy som nepochyboval o tom že aj môj svet je voči svetu iných ľudí rozdielny a mám chuť to s nimi zdieľať. Nie preto aby mi to prinieslo nejakú popularitu, lajky alebo nejaké uznanie. Mne ide v živote o to aby som tie rozdiely v živote zmenšoval a nie zväčšoval. Spájať sa z ľuďmi aj keď majú na spoločenské postoje iný názor je potrebné a môže byť prínosom. Aj ľudia čo sú z iných krajín sveta si zaslúžia rovnakú šancu a lásku. Uvedomujem si že sú priatelia ktorých vo svojom živote nikdy neuvidím, ale sú to tí najúžasnejší ľudia akí existujú. Lebo mi nastavujú zrkadlo posúvajú ma svojimi myšlienkami vpred. A zároveň aj sledujem ľudí čo majú myšlienky vďaka ktorým môžem napredovať.

K dnešným myšlienkam ma do veľkej miery doviedol výborný film Rozdielne svety. A potom som začal premýšľať že aj my ako ľudia máme svoje rozdielne svety. Každý človek vo svojom svete robí odlišné veci a rozhodnutia na ktorých všetko stojí. Dôležitá je akceptácia a prijatie ľudí okolo nás bez ohľadu na to s ktorého štátu sú. Lebo nie všetci sú zlí a ak sa niektorí aj správajú zle, tak ich správanie ovplyvňuje samotné okolie. A je dôležité akceptovať ak sa v živote človek rozhodne niečo odmietnuť. Dôležité aby sme ľudí nenútili do niečoho čo sami nechcú. Aby sme nevytvárali tlak vďaka ktorému by ľudia boli v strese. Aj keď môžeme vnímať niektoré veci inak než samotná väčšina, napriek tomu sa nebojme pustiť ľudí do svojho sveta. Rozdiely tu boli a vždy budú len ich je potrebné prekonávať aby sme sa ako spoločnosť posunuli ďalej.

365: 2012 – 2022 – Zostať dobrým človekom

Uvedomujem si že čoraz viac sa priority v živote začnú meniť. Každý jeden deň si uvedomujem že je v niečo iný a nepríde mi to ako nejaký stereotyp. Pre niektorých ľudí možno áno, ale pre mňa nie. Veľa ľudí si povie že možno v tom živote absolútne nič nerobím, ale robím v ňom viac než si ľudia dokážu predstaviť. Len to nepotrebujem vždy dávať najavo aby som si získaval u ľudí nejaké plusové body. Keď je to niečo v súvislosti s pesničkami tak som rád že sa o to v skutočnosti zaujímam, lebo ma to baví a rozumiem tomu. Teší ma ak je každý deň iný a prinesie mi do života určité poznanie. Som za každú maličkosť vďačný a dôležité je pre mňa žiť v láske a v pokoji. A o to je dôležitejšie zostať dobrým človekom, ale to neznamená že sa ten dobrý človek v živote nezmýli. Zmýlim sa aj ja, ale som vďačný že mi to vždy dokáže nastaviť zrkadlo a môžem ísť ďalej. A keď je niekto kto to cíti rovnako ako ja tak mám oveľa väčšiu motiváciu pracovať na tom byť lepším a lepším. Nie je o tom sa z niekým pretekať a už som z niektorých vecí v živote vyrástol. Nepotrebujem vyhľadávať konfliktné situácie a ani ich k svojmu životu nepotrebujem. Vždy som veril v dobro a tento pocit ma držal v živote nad vodou. Viem že aj láska ma drží nad vodou a to je niečo čo mi nikto nemôže zobrať. Všetko v mojom živote prišlo preto aby ma to niečomu reálne naučilo. Naučil som sa všetko okolo seba prijať a nikdy by som nechcel za to niečo späť. Len je pre mňa dôležité zostať dobrým človekom a stretávať inšpiratívnych ľudí vďaka ktorým budem vnútorne rásť. Ale niekedy budem potrebovať aj pokoj, aby som načerpal silu. Mám rád ľudí, ale uvedomujem si že je potrebné mať priestor aj samostatne sa vnútorne posunúť.

365: 2012 – 2022 – Všetko je v našej mysli

Možno si to málokto uvedomuje, ale všetko je v našej mysli. Lebo to čo sa v nej deje nám v živote spôsobujú určité zmeny. A tie zmeny priam nás v živote dokážu ovplyvniť. Dokážu nám každý deň nastaviť zrkadlo a ukázať kto v skutočnosti sme. Lebo naša myseľ ak je zdravá, tak v skutočnosti je zdravé všetko v našom vnútri. Naše vnútro ovplyvňujú maličkosti a nie je to len o nejakej ľudskej pasivite. Je to o tom na čo si myslíme a čo si do života priťahujeme. Keď myslíme na tie dobré veci, tak si ich nejakým spôsobom k životu pritiahneme. Celý život je o tom koho na svojej ceste skutočne spoznávame. A presne tieto emocionálne a psychické aspekty ovplyvňujú náš život. Lebo keď človek myslí na niečo dobré tak to prospieva telu a aj duši. Niekedy človek ani nemusí povedať ani slovo a vie že sa smeje jeho duša. Všetky aspekty života z nás do veľkej miery môžu spraviť z nás lepších ľudí. Keď riešime ktoré nie sú nejakým spôsobom dobré neprospievajú zdraviu, srdcu a duši. Keď je človek pokojný, tak je pokojné celé jeho telo a v tom je krásna celá tá logika. Keď na niečo myslíme, tak sa nám to z odstupom času udeje. Lebo si to do veľkej miery predstavíme a upokojí to našu dušu. Veľa vecí v našom živote dajú zmysel, len im ten zmysel musíme dať my. Najlepšie je to urobiť okamžite a neodkladať to na neskorší čas. Lebo sa potom môžu absolútne zmeniť priority. Ak máme možnosť v živote využiť nejakú šancu, tak ju využime. Všetko je potrebné aby sa vyvinulo prirodzeným spôsobom. Lebo myseľ je niečo tak dokonalé a o to dôležitejšie je vedieť s ňou narábať. Len v nej sú často tie najkrajšie nápady a tie potom môžeme uskutočniť. Preto sú niekedy potrebné otázky na ktoré postupne nájdeme odpoveď. Naše vlastné podvedomie sa nás bude veľa pýtať a na konci budeme vedieť že všetko čo nám nebolo jasné. Budeme poznať všetky tie odpovede a ten pocit nás vo vnútri bude tešiť.

365: 2012 – 2022 – Vzdialený

Vzdialený od sveta často premýšľam,

že či v živote je potrebné bojovať sám,

vlastné pocity ma tlačia niekedy do kúta,

občas nerozumiem že či toto je vnútorná sloboda,

hľadám cestu po ktorej by som skutočne išiel,

cestu v ktorej by som sa nejako nestratil,

nie vždy ľudia vedia aké je to komplikované,

mosty s niektorými ľuďmi boli spálené,

inak vnímať svet znamená život chápať v súvislostiach,

napriek tomu že vo vnútri môže prevládať strach,

počúvam hudbu aby som na niektoré veci zabudol,

aby som s tohto všedného sveta unikol,

možno do neho úplne až tak nepatrím,

ale viem že sa nikam nasilu netlačím,

ani netúžim niekomu niečo dokázať,

jedine sa snažím v živote pokojne žiť,

táto doba ma nikdy reálne nebavila,

vraví že nie som s tohto sveta,

inak vnímam určité životné situácie,

nie každá emócia ma reálne zasiahne,

ale pravdepodobne to tak má asi byť,

niektoré pocity sa nedajú veľmi skryť,

množstvo dobrých skutkov zatieni jedna chyba,

nejeden človek mi tú chybu pripomína,

netvárim sa že som nejaký bezchybný,

nemožno čakať že budem v niečom iný,

pamätám si časy keď určité veci chcel,

ale boli situácie kedy som sa ich vzdal,

všetko malo svoje prirodzené dôvody,

lebo aj niekto iný si zaslúži tešiť sa z výhry,

ale som rád že sa začali plniť tie veľké veci,

veci pri ktorých som neveril že by sa splnili,

chcelo určitý čas kým sa to konečne podarilo,

za všetku tú námahu to reálne stálo,

musel som to nejako dokázať sám,

z mojim prehľadom vďaka ktorému vyhrávam,

keď človek niečo robí tak sa ho ľudia snažia nasledovať,

mnohé veci sa snažia po človeku niekedy opakovať,

viem že sa mi nepodarí v živote všetko okamžite,

ale už aj tie veľké veci sú konečne reálne,

momenty ktoré som predtým neveril,

vďaka ktorým som vnútorne ožiť dokázal,

raz ten pravý vrchol skutočne príde,

príde náhle a veľmi nečakane,

cesta k určitým veciam je veľmi vzdialená,

ale verím že pre mňa nie je zbytočná.

Dať niečomu šancu neznamená podriadiť sa tomu

V živote je dôležité aby sme veciam ktoré nepoznáme dali šancu. Aby sme zistili že nie všetko je tak zlé, ako nám je to podsúvané spoločnosťou. Že niekedy ani ten alternatívny názor nemusí byť až taký zlý, ale zaslúži si rovnakú pozornosť. Posledné tri dni som počúval hudbu a ľudí ktorých bežne nepočúvam. Tam sa mi ukázalo ako je potrebné dať v živote niečomu šancu aj keď je to odlišné. Ale napriek tomu musí existovať zdravá hranica, kedy sú veci za čiarou. Dať niečomu šancu neznamená že nechám zo sebou manipulovať ľuďmi. Ak by som to neurobil, nevedel by som ako veci naozaj sú. Pri hudbe sa v tomto nikdy nedokážem sklamať a viem že keď si niečo vypočujem, tak to budem počúvať naďalej a to čo sa mi nepáči ku tomu nie je šanca návratu. A dať šancu ľudom je najťažšie, lebo vždy vznikne obava že znova sklamú. Dôležité je aby nám niektoré veci neprerástli cez hlavu, lebo dáme niekomu šancu sklame a tých šancí bude príliš veľa. A takto sa to môže opakovať prakticky dookola, lebo si dáme ľuďmi aby nám rozkazovali a ovládali nás. A tým vlastne stratíme tú slobodu za ktorú sa tak urputne bojovalo. Vypočujme si názory, ale nenechajme vtiahnuť do konfliktov ktoré s nami vôbec nesúvisia. Nedovoľme aby nám bolo vnútené niečo čo môže byť proti prírode. Počúvame ako treba prijať inakosť, nikdy som s tým nemal problém. Ale inakosť si nevynútime tým že budeme silou mocou ľudí nútiť aby akceptovali nás čo sme iní. Sú ľudia čo za to prakticky nemôžu, lebo sa narodili a neskôr zistili že majú postihnutie ktoré ich obmedzuje robiť veci ktoré robia zdraví ľudia. Ak ľudia nevedia kým vlastne naozaj sú, tak to môže byť naozajstným problémom v spoločnosti. Ja nikdy nebudem tvrdiť že sa cítim ako nejaký iný človek alebo pohlavie ktoré nie som. Akceptujem ak to ľudia tak cítia, buď im to pomôže alebo budú mať kvôli tomu celý svoj život zničený. Ja to uvediem na svojom prípade mám svoju inakosť teda autizmus a nebudem silou mocou tlačiť na to aby ma niekto prijal a mal rád. Presne toto niektorí ľudia robia čím ohrozujú svoju komunitu a ja im za to tlieskať určite nebudem. Je v poriadku mať svoje práva, ale je správne ak sa silou mocou niečo nevnucuje. Nemám problém dať šancu komukoľvek aj inak orientovanému človeku. Ak by som niekomu nútil aby ma mal kvôli tomu že som autista rád, tak takého človeka vo svojom živote tým len stratím a nebude sa chcieť so mnou rozprávať. Keď cítim že sa silou mocou niečo pretláča, tak za tým nie je dobrý úmysel a tým sa rozhodne nepomáha ľudom z inou orientáciou. Dajme šancu ľudom aj keď máme na začiatku predsudky. Vypočujme si novú hudbu a neodmietajme všetko okolo seba. Ak cítime že je niečo za čiarou a pretláča sa to, tak to radšej odmietnime. Sme ľudia čo môžu dať šancu čomukoľvek, ale musíme to veľmi rozumne zvážiť aby sme sa v živote nesklamali. Preto si všetko čo urobíme musíme dôkladne premyslieť, aby nás to neskôr nemrzelo.

365: 2012 – 2022 – Zabudnúť

Zabudnúť na všetko čo bolo zlé,

tešiť sa s toho čo je skutočne dobré,

porozumieť samému sebe si vyžadovalo trpezlivosť,

nájsť pokoj vo vlastnej duši je skutočná vzácnosť,

osobná pohoda tej treba dať čas aby dozrela,

ale viem že v živote existuje nová šanca,

uvedomujem si že zabudnúť na niečo je ťažšie,

pocity ktoré v sebe mám sú stále silnejšie,

svet ktorý mi pripomína efekt motýlich krídel,

dopad čo skutočne prišiel tak vo mne niečo zmenil,

viem že by bolo lepšie na niektoré veci nemyslieť,

niekedy vo svojom vnútri potrebujem vypnúť,

každé rozhodnutie čo sa stane sa prejaví po určitom čase,

následky ktoré nastanú budú navždy v mojom živote,

predstavy ktoré často máme možno nie sú skutočnosťou,

možno svet v ktorom žijem tak je skutočnou ilúziou,

fakty a fikcie sa prelinajú s každej jednej strany,

niekedy sa zdá že už nie je toľko vnútornej sily,

svojmu životu sa každý deň pokúšam porozumieť,

viem že sa v ňom dokážem reálne zmýliť,

hlava je zafixovaná na určité moje emócie,

ktoré nejakým spôsobom ovplyvňujú moje mentálne zdravie,

ale viem že niekedy v živote neexistuje cesta späť,

lebo v jednom momente sa môže niečo zmeniť,

niekedy sa mi ťažko zaspáva s toľkými myšlienkami,

lebo mi dáva veľa námahy zápasiť zo všetkými pocitmi,

viem že možno stres často dokáže ovplyvniť spôsob môjho myslenia,

viem že niekedy moje úzkosti ma často vo vnútri oslabia,

raz príde okamih kedy na všetko zabudnem,

keď všetko čo ma drží ako kotva ja navždy pustím,

viem že keď sa budem držať správnych ľudí okolo seba,

tak v mojom vnútri bude vždy len pozitívna myšlienka.

365: 2012 – 2022 – Pustiť

Všetko čo som mal v hlave zo seba púšťam,

viem že svoju vlastnú dušu už nestrácam,

našiel som vlastný rozum ktorý ma ťahá dopredu,

uvedomil som si že čo ma ťahalo tam dolu,

sebareflexívne stavy tie tu boli takmer neustále,

ale napriek tomu ma skutočne držali pri živote,

vnútorne ma zachránila viera v samého seba,

pri nej verím že sa dočkám lepšieho zajtrajška,

v súčasnej dobe je jediným zázrakom vstať,

zistiť že je niečo kvôli čomu sa oplatí skutočne žiť,

púšťam tú kotvu ma vo vnútri zväzovala,

keď padá ku dnu cítim že prichádza sloboda,

moja mama a sesternica dve ženy čo mi dávajú vnútornú silu,

keby nie je ich tak by som reálne upadol do smútku,

ale niekedy viem že k životu treba aj slzy,

aby sa vo mne spláchli tie nepríjemné pocity,

v živote je vypustiť určité veci zo seba,

aby v mojom srdci konečne bola úľava,

často hudba mi pomáha všetkým výzvam čeliť,

svojich vnútorných túžob sa nikdy nevzdať,

niekedy je potrebné držať človeka za ruku,

ale niekedy musím sám zvládnuť tú výzvu,

rátam s tým že všetko čo sa udeje bude mať následky,

nikdy som sa netváril že nemám nejaké chyby,

ale robím všetko aby som potešil ľudí,

všetko čo ľudom úsmev na tvári vyčarí.

365: 2012 – 2022 – Absencia

Absencia spoločnosti riešiť problémy,

čakáme kedy sa v nás prebudia tie záblesky,

keď to v jeden moment vybuchne ako supernova,

zasiahne nás v jeden okamih mohutná explózia,

kráčame po svete kde sa kolobeh života krúti,

kedykoľvek môžeme zistiť že sme na jednej lodi,

vízie ktoré často predstavujú ako reálne žijeme,

je iba na nás že či s tým niečo urobíme,

zo sveta sa postupne stane žeravá láva,

ktorá sa roztečie do celého sveta,

môžeme na tomto svete ešte veľa ovplyvniť,

len je na nás či s tým dokážeme niečo spraviť,

výhovorky že sa niečo nedá skutočne nestačia,

našimi slovami sa jednoducho nedá zachrániť naša planéta,

nemôžeme sa spoliehať že všetko za nás niekto spraví,

že sa všetko samé od seba zrazu v jednej chvíli napraví,

prístup k životu samotnému je stále potrebné zmeniť,

ľudia čo to myslia skutočne dobre tak voči ním sú predsudky,

treba si uvedomiť že všetci sme súčasťou tejto planéty,

nestačí len nejesť mäso a živiť sa len vegánskou stravou,

treba urobiť niečo viac aby naša ľudská duša bola skutočne šťastnou,

ľudia radi vyčítajú iným že riešia ekologické problémy,

zvyčajne sú to ľudia čo nehádžu rovno do koša odpadky,

v živote je potrebné aby sa skutočne riešila klimatická kríza,

lebo v ľudskom svete potom môže nastať absencia,

ale je dôležité aby sa riešila zo sedliackym rozumom,

aby sa predišlo pri určitých postojoch k hádkam,

v živote nestačí len zmeniť určitý jedálniček,

keď sa začneme zaujímať o to čo sa deje nastane pokrok,

v živote sa nedá čakať že sa všetko stane okamžite,

poukazovať na niektoré veci treba neustále,

možno sa nedá vzdať úplne všetkých vecí,

ale verím že množstvo ľudí svoje egá navždy zahodí,

v živote je potrebné sa nad vecami hlbšie zamyslieť,

uvedomiť si že v živote musíme problémy spoločne riešiť.

365: 2012 – 2022 – Zachovám si svoju tvár

Zachovám si svoju tvár v tejto dobe,

kde hádať sa s ľuďmi neprinesie riešenie,

vždy som chcel inak riešiť veci,

nájsť všetko v tom vnútornom pokoji,

vo svojom vlastnom svete sa na veci inak pozerám,

viac vo svojom vnútri všetko čo bolo zlé odpúšťam,

necítim hnev lebo viem že v sebe niečo dusiť nie je cesta,

viem že ak by som to dusil nebola by šťastná moja duša,

premýšľam vždy len nad tým ako spraviť veci lepšie,

vždy pre každý problém nájsť to správne riešenie,

viem že v živote mám niekedy aj tie obavy,

bez nich by sa nikdy nesplnili moje sny,

stále zostávam tým istým človekom,

napriek mnohým zmeneným názorom,

každý z nás ma na tomto svete svoju rolu,

ale napriek všetkému sa snažím mať pokoru,

stále si vážim hodnoty na ktorých to celé stojí,

verím že v živote sa už máločo pokazí,

nikdy sa nebudem na nič pretvárať,

ale skôr v každom len to dobré hľadať,

nebudem vo svojom živote všetko hrotiť,

nehrám sa na niekoho kým nie som,

len pravdu na ceste životom spoznávam,

nevnucujem ľudom svoje vlastné pocity,

lebo v nich si každý nájde ten svoj kúsok pravdy.

Zatvorené oči

Niekedy si predstavím aké by bolo zatvoriť oči a predstaviť si že je tu nejaká osoba ktorá by tomu čo cítim rozumela. Vždy keď zaspím, tak často sa pokúšam nájsť odpovede ktoré by upokojili moju dušu. Preto niekedy sa snažím nájsť v tom čo cítim nejaký vnútorný balanc, ale niekedy si uvedomím že vznikne neistota. V jednom momente sa zmení tak veľa vecí že neviem na to nájsť zmysluplnú odpoveď. Vlastne ani neviem či existuje odpoveď vďaka ktorej by som mal v živote jasno. Len sa snažím stále viac pátrať vo svojom živote po niečom konkrétnom aby v ňom bol zmysel. Nikdy som nedokázal o tom nejako pochybovať, ale čím som starší prichádzam na to že všetko je iné. Ľudia povedia človeku ako ho majú radi, ale začať s ním vážny vzťah nechcú. Preto si dobrí ľudia nevyberú tých dobrých, ale povedia im že ich vnímajú len ako kamarátov. Keď sa človek najviac snaží tomu človeku dať to najlepšie zo seba, ale on to celé pokazí všetko len pár slovami. V živote človek môže urobiť čokoľvek, ale nikdy to nebude úplne stačiť. Aj u seba si uvedomujem že niekedy urobiť maximum nebude stačiť. Lebo ľudia sú iní a majú aj iné nároky ktoré možno nie vždy dokážem naplniť. Ja viac ako byť dobrým reálne nedokážem a to si nemám problém priznať. Myslím si že keby som iným, tak by v mojom živote pravdepodobne bolo aj viac priateľov. Preto nie vždy dobro na tomto svete naozaj vyhráva, zvyčajne vyhrajú tí čo majú moc a zlé úmysly. Dobrí ľudia sú vnímaní len ako kamaráti o ktorých sa ľudia oprú keď majú nejaké svoje trápenie. Ale nikdy nebude za tým niečo viac. Takto vznikajú paradoxy doby a uvedomenia že si pri človeku ktorého sme mali radi začneme všímať chyby. Keď príde prvé sklamanie, tak okamžite zmeníme svoje vnímanie. Ku tomu človeku sa prirodzene budeme správať inak, lebo nás dokázal sklamať už aj pár slovami. Lebo nás určitý moment v živote zmení a nikdy nebudeme ľuďmi akými sme boli predtým. Uvedomujem si že svet v ktorom som sa ocitol, tak nie všetci v ňom budú priatelia. Že sa často musím utvrdzovať v tom ako niektoré veci robím správne. Ak si k sebe ľudí pustím, tak ma zvyčajne spoznajú v celej mojej kráse. Spoznajú ma aj s chybami a nedokonalosťami čo ovplyvní môj život. Napriek tomu si uvedomujem že toto je moja cesta na ktorej si vyberiem ľudí okolo seba, ale nie všetci mi sadnú. Niekedy sa môžu prejaviť rozdiely a všetko sa následne môže skomplikovať. Nič nie je úplne dopredu jasné, všetko sa dokáže zmeniť aj bez nášho pričinenia. Ako príde ten správny čas, tak ľudia o niečo viac ocenia našu prítomnosť.