Objav “čiernej neutrónovej hviezdy” môže zmeniť astronómiu

22. januára 2021

Vedci objavili astronomický objekt, aký nikdy dosiaľ nepozorovali.

Informuje o tom spravodajský portál BBC, podľa ktorého je objekt masívnejší, ako neutrónové hviezdy, ale má menšiu hmotnosť ako čierne diery.

Existencia takýchto „čiernych neutrónových hviezd“ nebola považovaná za možnú a pozorovanie objektu znamená, že vedci budú musieť prehodnotiť svoje poznatky o tom, ako vznikajú neutrónové hviezdy aj čierne diery. O objav sa postaral medzinárodný tím vedcov, ktorí pracujú s detektormi gravitačných vĺn v Spojených štátoch a Taliansku.

Charlie Hoy, študent z britskej Cardiff University, ktorý sa podieľal na výskume, sa pre BBC News vyjadril, že nový objav môže „zmeniť naše chápanie“. „Nemôžeme vylúčiť žiadne možnosti. Nevieme, čo je to a preto je to také vzrušujúce, lebo to skutočne mení náš odbor,“ skonštatoval Hoy, ktorý je členom medzinárodného tímu pracujúceho pre Ligo-Virgo Scientific Collaboration.

zdroj: pravda.sk

Vo vlastnej miestnosti

22. januára 2021

Sedím vo svojej vlastnej miestnosti a nechávam sa pohlcovať pocitmi. Nechávam sa do seba vstrebávať všetky svoje emócie. Ten pokoj vychádza nielen z môjho vlastného prístrešia. ale aj s toho že je mesiac na nebi. Myšlienky ktoré prúdia mojou hlavou sú iba tie správne. Nepremýšľam nad myšlienkami ktoré by ma nejakým spôsobom ťahali dole. Počúvam jednotlivé šumy ktoré ma naozaj dokážu dostať s toho všetkého okolo mňa. Svet sa pre mňa nestáva rutinou, ale čoraz viac chápem jeho zmysel. Nie vždy je to o tom byť v určitom kruhu, ale byť niekde v myšlienkach. Predstaviť si že svet je omnoho inakší teda presne taký aký si ho predstavujem. Je to len o dobrých veciach a na nič iné v skutočnosti ani nemyslím. Myslím len to že sedím v miestnosti a prevláda pokoj.

Tajomstvá

21. januára 2021

Svet plných krásnych tajomstiev,

ktoré sú lepšie ako množstvo slov,

vždy budeme poznať čo je záhadou,

ale aj napriek tomu zostávame sami sebou,

viera v nás samých nás niekam posúva,

uvedomujeme si že čo nám skutočne prináša,

je veľmi čarovné spoznávať to čo je neznáme,

lebo vieme na akej strane skutočne stojíme,

život nám do cesty prináša životné pravdy,

vďaka ktorým zisťujeme že nie sme bez chyby,

sme normálni ľudia čo bojujú z vlastnou existenciou,

uvedomujeme si že sa vyrovnávame s každou situáciou,

všetci máme niečo s čím sa potrebujeme popasovať,

potrebujeme dokázať že to vieme nejako zvládnuť,

nech sa čokoľvek v našom živote deje,

tak to jednoducho nikdy nevzdajme.

Budúcnosť je v našich rukách

20. januára 2021

Jeden z mojich najobľúbenejších mužských hercov Keanu Reeves mal citát ktorým vystihol že je oslobodzujúce mať svoju vlastnú budúcnosť vo svojich rukách. Žijeme v prítomnosti a to ako z jednotlivými vecami v živote naložíme sa nám premietne do budúcnosti. Nie je náhodou že všetko čo urobíme bude mať dopad na našu budúcnosť. Je to niečo čo sa nedá brať ako samozrejmosť. Sme ľudia a každý z nás je na inej štartovacej čiare. Bojujeme z odlišnými problémami a každý vníma tie svoje vlastné podnety. Je to prirodzené že nás odlišnosť dokáže od iných odlíšiť. Ja som šťastný že každý človek na svete je niečím unikátny.

Môžeme vo svojom živote urobiť veľké množstvo rozhodnutí. Splniť si môžeme množstvo snov čo máme, len teraz sa musíme držať viac pri zemi. To že treba sa správať zodpovedne nie je len otrepaná fráza. Ako spoločenstvo musíme nájsť spôsob ako sa zomknúť. Teraz nemôžeme ľudom okolo seba podať ruku a objať ich, nahradili to virtuálne telefonáty. Mňa tento stav najmenej ovplyvňuje a je to tým že nechodím do spoločnosti kde je množstvo ľudí. Ja ako introvert mám svoj okruh ľudí s ktorými som rád. Možno sú ďaleko a neuvidím ich ale aj tak si ich veľmi vážim.

Vážim si každého človeka ktorý nejakým spôsobom ovplyvňuje moju budúcnosť. Som rád že existujú ľudia čo majú v živote nejaký jasný cieľ. Ľudí čo sa neboja otvorene vyjadriť svoje city a sympatie. Lebo v skutočnosti každý maličký detail v živote ovplyvňuje náš svet. Vlastne sa teším že budúcnosť môžeme všetci nejakým spôsobom ovplyvniť a môžeme ju zmeniť k lepšiemu. A aj súčasnosť môžeme zmeniť len je na nás ako s tým dokážeme naozaj naložiť. Môžeme v živote mať množstvo možností a v skutočnosti využijeme len jednu. Ale je to v poriadku a je to súčasť nášho prirodzeného života.

Samozrejme všetko na seba nejakým spôsobom prirodzene nadväzuje. Často sa zdá že nič v našom živote nedáva žiaden zmysel. Aj ja som si to niekedy myslel a nie je vôbec pravda. Všetko v našom živote dáva zmysel len si to jednoducho musíme pripustiť. Musíme si uvedomiť že všetko čo urobíme tak nemá vplyv len na naša budúcnosť, ale samozrejme to má vplyv aj na budúcnosť iných. Utvárame si svoj svet z rozhodnutí ktoré spravíme a potom zisťujeme že to má veľký dopad. Ale na druhej strane sú veci ktoré až taký veľký dopad nemajú.

Čim som starší tak ma teší že ešte viem naložiť zo svojou budúcnosťou. Viem že stále sa mnohé veci učím a je dobré byť o niečo múdrejší. Každý človek vo svojom živote môže robiť to čo uzná za vhodné. Slobodnú vôľu niečo zmeniť má každý z nás. Všetci vieme čo máme urobiť a dôležité je nájsť ten správny spôsob. Vždy je lepšie niečo v živote urobiť než sa o niečo nepokúsiť. V živote je dôležité aby sme niečo aspoň skúsili a vyvinuli hoc aj malú snahu. O niečo dôležitejšie je sa pokúsiť nájsť tie správne riešenia ktoré môžu napomôcť k lepšiemu životu.

Budúcnosť máme vo svojich vlastných rukách a je na nás ako s ňou naložíme. Je na nás že čo vo svojom živote urobíme a musíme si to premyslieť. Premýšľajme o svojich krokoch než ich urobíme a neunáhlime sa. Lebo v živote môžeme mať aj rôzne alternatívy ktoré náš život môžu niekam posunúť. Robme všetko čo vo svojom vnútri cítime že je správne. Načúvajme svojmu vnútornému hlasu a keď budeme cítiť že schádzame s cesty tak sa ňu jednoducho vráťme. Najme sa pokúsme žiť z pokorou a láskou, lebo keď máme pokoru a lásku sme omnoho šťastnejšími ľuďmi.

Za život zjeme toľko plastu, že by z toho bolo niekoľko sád Lega

19. januára 2021

Čo budeme mať dnes na večeru? Prosíte si suši z lega, burger z platobných kariet alebo dobre prepečený kus rúrky z PVC? Tieto príklady sa môžu zdať extrémne, ale dobre ilustrujú, aké veľké množstvo mikroskopických plastových častíc za dlhšie časové obdobie skonzumujeme.

Ľudia za týždeň skonzumujú ekvivalent platobnej karty, ukázala štúdia Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) z roku 2019. Plasty sa do ľudského tela dostávajú predovšetkým pitím znečistenej vody, ale aj konzumáciou potravín, ako sú mušle, ktoré ľudia väčšinou jedia v celku, takže aj s mikroplastami v tráviacom trakte týchto živočíchov.

Agentúra Reuters závery spomínanej štúdie, aby ilustrovala, aké veľké množstvo plastu zjeme za rôzne časové obdobia, porovnala so sadami Lega. Za mesiac podľa jej prepočtov skonzumujeme ekvivalent základnej lego kocky 2 × 4 (tej s ôsmimi výstupkami) a za rok toľko plastu, ako obsahuje hasičská helma.

Keby sa to stále zdalo málo, možno pokračovať. Za desať rokov skonzumujeme až 2,5 kilogramu plastov, čo sa rovná napríklad dosť veľkému kusu plastového potrubia a za celý život potom napríklad až 20 kilogramov plastu.

Produkcia plastov sa za posledných 50 rokov prudko zvýšila a výroba lacných predmetov na jedno použitie rastie. Niektoré plasty sa v prírode nerozkladajú, ale iba rozpadajú na menšie a menšie čiastočky, takže sa nakoniec dostávajú všade, hromadia sa na plážach, dusia morské živočíchy a končia v potravinovom reťazci.

Malcolm Hudson, ktorý vyučuje environmentalistiku na Southamptonskej univerzite upozorňuje, že v prírode sa začína hromadiť veľké množstvo ešte menších čiastočiek – nanoplastov, ktoré je oveľa ťažšie odhaliť, ale ktoré tiež konzumujeme. „Tie sa nám môžu dostávať do krvi alebo lymfatického systému a hromadiť sa v orgánoch,“ varuje Hudson.

zdroj: pravda.sk

Skok do neznáma

18. januára 2021

Tento rok sme skočili do niečoho čo v skutočnosti ani nepoznáme. Viem že nás čaká množstvo výziev ktoré musíme zvládnuť. Musíme sa všetci obrniť vnútornou silou a vierou že všetko bude dobré. Lebo určite všetko v živote bude dobré a problémy nebudú trvať večne. Ja viem že to nie je ľahké a o to viac sa potom musíme zomknúť. Mali by sme sa všetci vzájomne podporiť lebo iba takto sa dá všetko zvládnuť. Mnoho ľudí bojuje zo svojim zdravím a poznámky typu že im niekto za to zaplatil by si mali ľudia odpustiť. Môže sa to stať komukoľvek a o to viac si všetci musíme dávať pozor. Preto je dôležité aby sme nikdy nebrali na ľahkú váhu otázku ľudského života. Lebo pre niekoho môžu byť tieto chvíle aj poslednými a to si musíme nejakým spôsobom uvedomiť.

Svet do ktorého sme sa vrútili ešte nevieme či bude normálny a šťastný. Nikto z nás v skutočnosti nevie čo bude zajtra a neviem to ani ja. Keď to mám vo svojom vnútri priznať vždy bude niečo s čím budeme bojovať a nezmeníme to. Byť iným človekom znamená v živote premýšľať o veciach viac v súvislostiach. Ideme do niečoho neznámeho čo vlastne ani nepoznáme. Spoznávame realitu tohto sveta až postupne a vedomím že sa niečo znova zmení. Už to nie je ako keď som bol mladší a chodil som do školy. Nie som tak naivný ako kedysi a ťažšie si možno hľadám cestu k ľudom. Lebo viem že keď si niekoho k sebe nájdem tak v skutočnosti neviem či mi ten človek nejako neublíži. Neviem že keď vstúpim do niekoho života či toho človeka nesklamem alebo on nesklame mňa.

Viem že vzťahy budú z ľuďmi také aké si ich sám vytvorím. Uvedomujem si že nie zo všetkými ľuďmi si naozaj sadnem a nebudem si vedieť zo všetkými niečo povedať. Je to prirodzený cyklus života ktorému do veľkej miery nedokážem zabrániť. Jednoducho vycítim ku komu si mám nájsť cestu a ku komu viem. Skáčem do prázdna a v skutočnosti ani neviem či mi to v niečom pomôže. Ale viem že pri skutočných priateľoch mi tie vzťahy dokázali vydržať dlhé roky. Ale niekedy nedokážem zabrániť paradoxom a tomu že sa mnoho vzťahov dokáže rozpadnúť. Možno som nebol pre všetkých ľudí dobrým priateľom a kamarátom. Spravil som aj množstvo chýb ktoré už nikdy nenapravím. Stojím na pokraji niečoho s čoho sa dá len ťažko dostať a nepôjde to tak vždy.

Často musím počúvať hudbu aby ma to v živote čo najmenej bolelo. Keď bolí duša tak si uvedomujem že s čím všetkým sa musím vyrovnať. Musím často čeliť určitej životnej pravde a to ma niekedy desí. Viem že navonok sa snažím byť silný, ale občas prídu dni kedy sa to úplne nepodarí. Niečo ma vyvedie s toho konceptu na ktorom to všetko stojí. Príde nejaký okamih čo ma vnútorne rozhodí a prestávam to byť ja. Lebo si musím dávať pozor aby som nebol stiahnutý na úroveň určitých ľudí. Lebo nechcem mať pocit že všetko vyrieši len hnev a nie pokojný dialóg. Len ja o niečo ťažšie vyjadrujem to čo naozaj cítim ústne. Lebo sa bojím ako to ľudia naozaj pochopia a či tomu porozumejú. Pred niektorými vecami sa nedá utekať večne a aj keby som chcel nejde to.

Počúvam ambientnú hudbu lebo mi pomáha nájsť určité odpovede. Snažím sa nemyslieť na veci ktoré sa naozaj dejú. Ale nedokážem tomu niekedy zabrániť keď ma to určitým spôsobom ovplyvňuje. Moje vzťahy sú tiež ovplyvnené týmto faktorom. Hľadám spôsob ako prežiť v tejto dobe bez toho aby ma to dokázalo vnútorne zomlieť. Skočili sme do tejto doby a ani nevieme čo bude ďalej. Nechcem byť človekom ktorý spadne do konšpiračného myslenia, ale akceptujem ak má niekto iný názor. Lebo viem že tieto názory nemôžeme nejako potláčať. Treba čeliť akýmkoľvek myšlienkam aj keď to nebude jednoduché. Ak mám povedať pravdu tak v skutočnosti neviem aké sú moje pocity. Neviem či sú dobré alebo zlé, lebo mi to nikto nedá v skutočnosti najavo. To že robím chyby viem, ale to či v živote niečo robím dobre sa nikdy nedozviem. Pravdepodobne je to preto lebo dobro je málo v spoločnosti oceňované.

Poviem pravdu ako je nie som úplne neomylným človekom a nikto z nás nie je. Občas mám pocit že viem do čoho v živote idem. Ale v skutočnosti sám neviem že či všetko čo robím je naozaj správne. Neviem ako na to zareagujú ľudia a že či im moje myšlienky dávajú význam. Život je bahnom cez ktoré sa často musím prebrodiť aby som sa dostal niekam ďalej. Musím sa prebrodiť cez všetku tú špinu aby som pochopil o čo tu v skutočnosti ide. Ale v skutočnosti neviem či je niekto dobrý alebo zlý musím prísť na to časom. Uvedomujem si že už nie som ten naivný človek ktorý by veril kadekomu. Nemyslím si že mi všetko spadne z neba, lebo si to musím niekedy vybojovať aj sám. Keď si niekedy poplačem tak tomu musím čeliť sám. Nevyhováram sa a hľadám vždy nejaké riešenie ktoré by mi pomohlo.

Celý náš život je jeden veľký skok do neznáma a nevieme kam ten skok bude viesť. Nevieme či okolo seba nájdeme len dobrých ľudí alebo budeme bojovať s tým či nás niekto má skutočne rád. Takýto skok prežívam každý rok len do neho pribúdajú iní ľudia. Pribúdajú nové radosti a často aj nové starosti ktoré mi naložia na chrbát ľudia. Celý život nosíme na svojom chrbte náklad, ktorý ťaží našu vlastnú dušu. Naša myseľ sa stala odpadkovým košom do ktorého ľudia hádžu svoje odpadky. Pri tom každý z nás si musí upratať pred vlastným prahom. Preto aj ja nesúdim a nehodnotím ľudí, ale snažím sa každého pochopiť rovnako. Neviem do čoho pri nich idem, ale viem že keď do niečoho idem musí to mať zmysel.

Všetko bude v poriadku

17. januára 2021

V tomto napätom svete potrebujem dať ľudom okolo seba nádej. Lebo toho napätia okolo nás je priveľa a často tým trpí ľudská duša. Ale aj tak neprestávajme veriť že všetko bude v poriadku. Že s toho čo sa deje vyjdeme o niečo silnejší a lepší. Prídeme na to že jediné čo sme naozaj potrebovali je pochopiť samotný život. Potrebovali sme hlbšie pochopiť podstatu nášho života že je o niečom úplne inom. Nie je o množstve materiálnych veciach, ale je to o poznaní svojej vlastnej hodnoty. Žili sme príliš uponáhľaným životom a postupne zisťujeme že ako veľmi nás to ničilo. Aj keď to čo sa deje je negatívne, ale dá sa s toho odniesť aj niečo pozitívne. Našli sme čas na tom aby sme sa vo svojom vnútri stíšili. Uvedomili sme si svoj čas a začali sme ho venovať svojim blízkym. Samozrejme sme začali svoj čas venovať aj sebe a pochopili sme že nám nič neujde. Jediné čo nám môže utiecť je vlak, autobus alebo príležitosť. Ale aj tak viem že všetko bude dobré len si to vyžaduje o niečo viac času. Všetko má svoju prirodzenú postupnosť na základe ktorej všetko ide. Len musíme mať veľké množstvo trpezlivosti a bude nám potom najlepšie. Život sa vráti do normálu a konečne stretneme ľudí ktorých máme radi. Objímeme ich a budeme vedieť že všetko je v tom najlepšom poriadku. Zažijeme všetky tie krásne veci ktoré budeme mať pred sebou. Uvedomíme si že to nebude ten klasický normálny svet. Začneme si ešte viac vážiť maličkosti a budeme využívať viac možnosti ktoré nám prídu do života. Keď prišli nejaké možnosti tak sme ich nevyužívali dostatočne a teraz sa to vo veľkej miery zmení. Využijeme tie možnosti z rozumom a dopredu si všetko premyslíme. Bude veľa vecí v živote ktoré sa až tak veľmi nezmenia, ale to naše vnútro sa vo veľkej miere zmení. Zmeníme sa psychicky, fyzicky a emocionálne budú z nás jednoducho iní ľudia. Budeme vďačnejší za všetko čo do nášho života príde a nebudeme to brať ako samozrejmosť. Keď budú nejaké problémy a starosti budeme ich zvládať o niečo lepšie. Na všetko sa o niečo lepšie pripravíme a budeme vedieť že nie sme v tom sami.

Myšlienkový prechod

17. januára 2021

Zatváram oči a niečo si predstavujem,

myslím pri nich na ľudí ktorých poznám,

prehadzujem si obrazy ktoré sa vytvorili,

sú v nich zážitky ktoré si prehrávam v každej chvíli,

obrovské množstvo myšlienok ktoré v hlave vidím,

sú odrazom toho na čo reálne myslím,

vidím pred sebou svet v modrých farbách,

prevláda modrá v rôznych krásnych odtieňoch,

svet na ktorý sa pozerám je v ňom láska,

keď ním kráčam tak je tam dosť pokoja,

jemne fúka vietor a si užívam tú chvíľu,

keď nemusím čeliť svojmu vnútornému strachu,

harmónia ktorá sa nesie samotným prechodom,

mi ukazuje akým mám byť skutočne človekom,

pokoru a lásku si musím naozaj zachovať,

lebo kvôli určitým ľudom stojí za to žiť.

Za bránami rozumu 3

16. januára 2021

Občas ani samotné slová nenahradia to množstvo pocitov ktoré v sebe cítim. Uvedomujem si že som citlivejší a empatickejší napriek svojmu vnútornému svetu. Ani niekedy neviem vysvetliť že čo mi dokáže pomôcť, ale tých vecí čo mi pomáha je veľké množstvo. Lebo v dnešnej dobe je veľmi potrebné nájsť silu ktorá človeka niekam posúva. Celý náš život je bojom z našimi vlastnými pocitmi ktoré sa nás často snažia prekričať a na niečo nás upozorniť. Pravdepodobne je to ten rozum ktorý naznačuje že v živote sa treba držať tej správnej cesty. Ja sa tej správnej cesty snažím držať celý život aj keď to nikdy nebude bez chýb.

Ani nemusím predvídať že bude množstvo životných situácii čo ma ovplyvnia. Nech akýkoľvek bude tento rok tak viem že sa znova niečo nové naučím. Viem že ak sa počas tohto roka niečo naučím tak budem vedieť ako ho s pokorou svojou vlastnou zvládnem. Nebudem upadať na duchu a nejakým spôsobom sa vzdávať, len budem počúvať svoju vlastnú intuíciu a srdce. Keď vždy mi bude jasné že čo mám skutočne robiť tak to urobím bez premýšľania. Uvedomujem si že za bránami rozumu môžu byť skutočne pekné veci ktoré nás naozaj čakajú.

Predstavme si že niekde na nejakom pokojnom mieste kde to naozaj žiari farbami. Verme v to že láska a ľudská dobrota ktorá je v srdciach naozaj prežiari to temné. Lebo keď šírime lásku a dobro tak sa nám to samozrejme vráti. Všetko dobré čo vo svojom živote urobíme tak nám to ľudia vrátia. Budú si pamätať že sme im nejakým spôsobom dokázali pomôcť. Viem že nie je optimistická doba ale o to viac sa musíme podporovať a stáť jeden pri druhom. Často sa hovorí počas svadobných obradov v kostoloch že určité páry budú spolu v zdraví a aj v chorobe. Je dôležité aby sme podporovali aj v neľahkých časoch ľudí čo prežívajú v živote akúkoľvek chorobu. Aj ľudia čo to majú často omnoho horšie tak si zaslúžia aby sme pri nich stáli, lebo neskôr oni budú stáť pri nás.

Nech sú naše myšlienky akékoľvek nasmeruje za hranicu ľudského rozumu. Zavrime oči a len relaxujme s tým že budeme nad niečím pekným rozmýšľať. Nájdime v sebe ten vnútorný raj ktorý nás ženie tým správnym spôsobom. Hľadajme svoje vnútorné šťastie tam kde budeme cítiť že existuje oáza pokoja. Lebo všetko je v skutočnosti len o našej vlastnej hlave. Ponorme do iných svetov kde v skutočnosti dokáže prevládať vnútorný pokoj. Každý z nás potrebuje cítiť že sa vo svojich vlastných myšlienkach niekam vznáša. Niekedy jediná cesta ktorú naozaj máme je ísť do iného myšlienkového sveta.

Nech to akokoľvek môžeme cítiť tak vždy tu bude nádej. Lebo z láskou a nádejou dokážeme zvládnuť aj tie najťažšie chvíle. Len si niekedy musíme veriť a nikdy sa nevzdať snom ktoré máme. Ja často sa zamýšľam nad budúcnosťou, minulosťou a súčasnosťou. V živote sa mi prelínajú rôzne časové obdobia na ktoré si v určitom okamihu spomínam. Nehovorím že sú zlé alebo dobré, len ich považujem za obdobia čo mi dali lekciu. Celý svoj život sa učím že ak vo svojom živote nič neurobím tak ma to bude mrzieť. Radšej je lepšie urobiť chybu za účelom určitej snahy než neurobiť nič.

Dlhodobo riešim aj to že viac sa snažím ísť k svojej duchovnejšej podstate života. Premýšľam tak hlboko ako možno máloktorý človek premýšľa. Samozrejme ma to naučil aj jeden úžasný človek ktorý je presne na rovnakej duchovnej vlne. Uvedomujem si okolo seba každý jeden detail a vo svojom vnútri si to nejakým spôsobom rozoberám. Mám v hlave množstvo vecí ktoré si vyhodnotím a potom ich zo seba dostanem pomocou textov. Upokojuje ma myšlienka že sa nič nekončí, ale že môže začať niečo nové. Teší sa že všetko v živote má svoj jasný zmysel ktorý si každý uvedomí neskôr.

Za bránami rozumu sa môže skrývať množstvo úžasných vecí. Sú tam veci vďaka ktorým dokážeme svoju skutočnú hodnotu. Zistíme že všetko krásne sa často môže skrývať len za oponou. Aj ľudia ktorých stretneme tak nás ich prítomnosť poteší. Všetko v našom živote sa deje kvôli nejakému účelu. Len je jednoducho na nás že či to naozaj pochopíme alebo nie. Keď to pochopíme tak v našom živote zažijeme ešte veľké množstvo zážitkov na ktoré počas života nezabudneme. Bude to jedna úžasná jazda na ktorej budeme spoznávať ľudí ktorých máme veľmi radi a tak to má naozaj byť.

Dom z myšlienok

15. januára 2021

Moja fantázia zašla tak ďaleko že som zavrel oči a premýšľal o dome. Predstavil som si v ňom všetky svoje myšlienky ktoré by boli dobré. Začal som si vytvárať mozaiku rôznych farieb a obrazov. Bol som na mieste kde viac dokázal prevládať pokoj a nepremýšľal som nad problémami. Bolo to niečo vďaka čomu sa moja duša ocitla v inom svete. Cítil som ako je všetko nejakým spôsobom s tou mojou dušou prepojené. Keď aj bola nejaká myšlienka ktorá bola zlá vyhodil som ju. Jednotlivé myšlienky sa mi ukazovali v určitých bublinách a v obrazoch. Keď bubliny praskli tak obrazy zostávali a ja som ich mal neustále pred sebou. Boli v mojej hlave ako tá najkrajšia spomienka ktorú som si chcel uchovať. Vytvoril som si svoj vlastný dom vo svojom podvedomí kde všetko bolo úplne skvelé. Kde som si mohol pretvoriť určité myšlienky podľa seba a vedel som že to bolo správne rozhodnutie.