Žijeme jeden život, ale sme v rozdielnych svetoch kde všetko okolo vnímame inak. Niekedy sa naše cesty z ľuďmi pretnú a iné nie. A toto je niekedy takou bariérou ktorá nám bráni aby sme urobili niečo správne. Niektoré veci vo svojom živote ani neurobíme, lebo sa bojíme predsudkov zo strany priateľov alebo blízkych ľudí. Všetky tieto predsudky vnímame, lebo ľudí okolo seba nie vždy poznáme. Uvedomujem si že v živote existujú dve strany mince, nič nie je také čiernobiele. Všetko je zakorenené v našej náture a v tom koho do svojho sveta pustíme. Inakosť sa stala problémom takpovediac už od nepamäti. Súdia sa ľudia na základe farby pleti, vierovyznania a presvedčenia. Viem že občas som aj ja mal obavy z nepoznaného, lebo som bol niečím ovplyvnený, ale nikdy som nesúdil. A toto je ten faktor že žijeme v okolí sveta, kde sa ľudia medzi sebou viac nenávidia ako milujú. Namiesto objektívnej diskusie len vznikajú určité vzájomné obviňovania. Z jednej a aj druhej strany počúvame sľuby, ale zo sľubov sa ľudia nikdy nenajedia. Žijeme v jednom veľkom svete kde sme ako osobnosti tak veľmi rozdielne.
Často vnímam do veľkej miery rasové a nenávistné prejavy ktoré končia tým že sa človeku siahne na život. A takto dá sa povedať vznikol strach s toho čo je neznáme a cudzie. Rozdielne svety ľudí nám do veľkej miery ukazujú aká môže byť ľudská priepasť obrovská. Ako sa môžeme vzdialiť od svojich pôvodných ideálov ktoré na začiatku máme. Že na začiatku ako sme boli deťmi, tak sme nepotrebovali premýšľať nad problémami a existenciou sveta. Lebo sme žili prítomnosťou a nepotrebovali sme sa zaoberať ani politikou, lebo sme o ľuďoch v nej veľmi nevedeli. Riešili sme to aby každý jeden deň bol v našom živote krásny a nepotrebovali sme niektoré veci. A viem že keby sa vrátim do minulosti, tak by som v nej navždy zostal. Možno je to aj tým že by som nemusel premýšľať nad vecami ktoré veľmi neviem zmeniť. Zároveň som sa naučil jednej veci, pochopiť že všetko v živote sa deje preto aby nás to niečo naučilo. Že sú to nejaké životné mantry ktoré sa nám stále opakujú. Je to ako vlna ktorá všetko okolo nás dokáže zmiesť zo sebou.
Kedysi sme tieto spoločenské rozdiely až tak veľmi neriešili. Ale vedeli že ľudia čo sú nejakým spôsobom bohatí tak si mohli toho dovoliť oveľa viac než tí čo boli chudobnejší. A existovali vtedy len dva svety, jeden bol ten bohatý a druhý ten chudobný. Neskôr prišli predsudky a často niektoré slová boli brané veľmi zlé alebo priam ako urážku. Teraz je to oveľa lepšie, lebo tieto rozdiely sú oveľa silnejšie než tomu bolo v minulosti. Kedysi sa akceptovali keď ľudia mali konzervatívne alebo liberálne postoje. Títo ľudia medzi sebou vedeli diskutovať a nehádali sa. Ale v súčasnosti sa veľmi neakceptujú spoločenské a aj rozdielne názory na život. Ľudia buď nadávajú na politiku alebo sa niekedy hádajú medzi sebou. Samozrejme nie všetci sú takí ľudia, lebo v našej spoločnosti sú aj rozumní ľudia čo sa nenechajú do konfliktov vtiahnuť. Ku dianiu vo svete sa zámerne nevyjadrujem, lebo by som tým nevyriešil absolútne nič a nemám na to ani čas. A to že by sme mali rešpektovať jeden druhého nie je iba len nejaká fráza z televíznej reklamy.
Mať rešpekt voči niekomu je naozaj dôležité či voči našim rodičom, priateľom ale aj celkovo voči situáciám ktoré sa nám prihodia. Ja napríklad cítim rešpekt voči zmenám ktoré majú prísť a niekedy sa ich bojím čo je prirodzené. Tá rozdielnosť v našom živote nám do veľkej miery nastavuje zrkadlo. A inakosť je niečo kvôli čomu potrebujeme vytvoriť veľké množstvo kompromisov, aby sme prijali ľudí takých akí sú. Aby sme porozumeli ich skutočným krokom a tomu prečo urobili v živote určité zmeny. A často tieto zmeny sa týkajú ľudí z inou orientáciou kde nemusia byť všetci zlými. Len sme si v spoločnosti voči nim vytvorili určitý predsudok a začali sme na základe toho ich paušalizovať a hádzať do jedného vreca. Nie všetci sú zlí ľudia, len občas nevieme ako si k nim vlastne máme nájsť cestu. A takto to je aj z ľuďmi čo utekajú zo svojho vlastného štátu pred vojnou. Nemajú kam v skutočnosti ísť, tak idú na prvé miesto kde veria že budú dočasne. Ale niekedy situácia ktorá sa udeje toto všetko zmení prakticky zo dňa na deň.
Keby sme prakticky v tejto situácii my, tiež by sme pravdepodobne niekam utiekli. Lebo ten strach o život je niekedy oveľa lepší než ten pocit že by sme na danom mieste zostali a nebáli sa že či nás netrafí nejaká raketa. Žijeme v živote kde je príliš veľa rozdielov, kde niektorých ľudí rešpektujeme viac a iných menej. Samozrejme že ku každému človeku si vytvoríme úplne odlišný vzťah a ja to tak tiež mám. To že existuje rozdielny pohľad je úplne v poriadku, ale ak z niečím nesúhlasíme vyjadrime to nejakým pokojným spôsobom. Aj keď samozrejme nie vždy to pôjde, dôležité je to aspoň skúsiť. Môžeme vo svojom živote dať šancu ľudom čo sú rozdielny, Lebo to že je človek nemusí znamenať že je zlý, len chce prežiť život v šťastí a v harmónii čo je úplne logické. Všetci máme svoje svety, ale že či sa medzi sebou prepojíme je na nás.
A môj autizmus je mojim vlastným vnútorným svetom, vďaka ktorému spoznávam všetko okolo seba. Spoznávam svoje vlastné limity a cenu skutočného dobra ktorá má zmysel. Nikdy som nepochyboval o tom že aj môj svet je voči svetu iných ľudí rozdielny a mám chuť to s nimi zdieľať. Nie preto aby mi to prinieslo nejakú popularitu, lajky alebo nejaké uznanie. Mne ide v živote o to aby som tie rozdiely v živote zmenšoval a nie zväčšoval. Spájať sa z ľuďmi aj keď majú na spoločenské postoje iný názor je potrebné a môže byť prínosom. Aj ľudia čo sú z iných krajín sveta si zaslúžia rovnakú šancu a lásku. Uvedomujem si že sú priatelia ktorých vo svojom živote nikdy neuvidím, ale sú to tí najúžasnejší ľudia akí existujú. Lebo mi nastavujú zrkadlo posúvajú ma svojimi myšlienkami vpred. A zároveň aj sledujem ľudí čo majú myšlienky vďaka ktorým môžem napredovať.
K dnešným myšlienkam ma do veľkej miery doviedol výborný film Rozdielne svety. A potom som začal premýšľať že aj my ako ľudia máme svoje rozdielne svety. Každý človek vo svojom svete robí odlišné veci a rozhodnutia na ktorých všetko stojí. Dôležitá je akceptácia a prijatie ľudí okolo nás bez ohľadu na to s ktorého štátu sú. Lebo nie všetci sú zlí a ak sa niektorí aj správajú zle, tak ich správanie ovplyvňuje samotné okolie. A je dôležité akceptovať ak sa v živote človek rozhodne niečo odmietnuť. Dôležité aby sme ľudí nenútili do niečoho čo sami nechcú. Aby sme nevytvárali tlak vďaka ktorému by ľudia boli v strese. Aj keď môžeme vnímať niektoré veci inak než samotná väčšina, napriek tomu sa nebojme pustiť ľudí do svojho sveta. Rozdiely tu boli a vždy budú len ich je potrebné prekonávať aby sme sa ako spoločnosť posunuli ďalej.