Viac kľudu

23. apríla 2018

Viac kľudu treba do života,

ani jeden problém nevyriešila hádka,

nemá zmysel voči sebe bojovať,

kvôli maličkostiam sa vzájomne hnevať,

keby si to uvedomili aj tie mocnosti,

že kvôli vojne niekoľko ľudských životov zničili,

šachová partia ktorá nemá jasného víťaza,

človek sa dostáva v skutočnosti do ohrozenia,

strach je silnejší než akýkoľvek dialóg,

nie každý v živote býva stratég,

utiecť pred problémami je najľahšie,

zabúda sa že všetko sa dá riešiť v kľude,

šialené pocity ktoré zaslepujú ľudstvo,

sú často horšie než nejaké stádo,

často sa vraví že treba niečo povedať,

ale často tými slovami sa dá jedine uškodiť,

už sa zdá že je všetko biele a čierne,

ľudia prestávajú vnímať že čo je správne,

namiesto kľudu sa všetko rieši v nepokoji,

ale dôležitejšie je nájsť pokoj v duši,

šťastie nie je iba obyčajná fráza,

ale je dôležitá súčasť nášho života,

prekonajme svoje vnútorné strachy,

prenesme sa aj cez tie najväčšie problémy,

vravíme si že nie vždy má zmysel žiť,

ja som si to neraz tiež dokázal vravieť,

naše problémy sa nevyriešia pomocou anarchie,

ani tým že sa voči všetkému vzbúrime,

skôr je potrebné mať zdravý rozum,

na všetko sa pozerať triezvym pohľadom,

dôležité je mať vo veciach jasno,

uvedomiť si že čo pred nami skutočne stálo,

mať pokoj v duši neznamená sa uspokojiť,

neznamená že prestaneme určité veci robiť,

ale je motiváciou aby sa ľudia nevzdávali,

aby nikdy vo svojom živote nestagnovali,

viac treba ľudom okolo seba načúvať,

sústrediť sa na všetko čo chcú povedať,

lebo toto je jediná správna cesta,

cesta vďaka ktorej sa dá pohnúť z miesta,

len treba pohnúť hranice kedy čo smieme,

vyhnúť sa v živote určitej dráme,

nie pri všetkom treba okamžite plakať,

na niektorých veciach sa dá krásne pousmiať,

žime tak ako by sme tu boli posledný krát,

poďakujme že nám určité veci hrajú do karát,

náhody ktoré sa môžu zdať že nie sú,

tak sa v mysli človeka často objavujú,

v živote každý má to svoje miesto,

nedovoľme aby nás niečo oslepilo.

 

Reklamy

Život 2

22. apríla 2018

Milujem tento svoj život napriek tomu že nie vždy všetko ide podľa ideálov. Človek sa za tie roky naučí toľko vecí a príde k úplne iným poznaniam. Uvedomujem že už nie som ten človek ako som bol na začiatku a viem že sa do tej podoby v ktorej som bol nechcem nikdy vrátiť, lebo viem že by som si nič neuvedomoval. Viem že sa dokáže stať veľa vecí a viem že nie vždy ich dokážem úplne ovplyvniť. Niekedy som sa ani nedokázal úplne nad tým všetkým zamyslieť, lebo som si myslel že tie odpovede sú dosť jasné. Ale teraz viem že tie odpovede túžim neustále poznať a zistiť že život nám dokáže naložiť toľko, koľko si v skutočnosti dokážeme pripustiť že nám naloží. Často v našom živote vedieme určitý boj ktorý musíme zvládnuť sami a uvedomiť že na čo máme limit. Ak urobíme niečo o čom v skutočnosti ani nie sme presvedčený tak nás to reálne môže len mrzieť. Mňa často mrzeli tie rozhodnutia ktoré sa udiali a kedy sa všetko robilo s horkou hlavou čo bolo nesprávne. Niekedy viem že sa nedá vždy zastaviť tie výkyvy nálad a viem že niekedy si priam uzavriem do seba. Nie preto že sa na niekoho hnevám, ale preto že ma čaká nejaká vnútorná zmena ktorá môže byť pre mňa zložitá. Ale aj napriek tomu sa vždy učím byť šťastný a nie iba vo vnútri, ale aj navonok a usmievať sa ako sa najlepšie dá.

Čím som starší, tak tým viac sa snažím empatickejší a počúvať čo iní hovoria. Teda veci ktoré mne dávajú veľmi veľa a pomáhajú byť lepším človekom, lebo sa učím prijímať všetko čo mi život dáva. Áno viem že nám život berie ľudí ktorých máme radi a toto je fakt ktorý nezmeníme, ale jediné čo treba robiť je ísť ďalej. Treba žiť pre všetky tie momenty čo máme skôr než zomrieme a budeme si neskôr vyčítať že sme svoj život prežívali než žili. Ja som rád že si môžem povedať že ten môj život má zmysel a je dôležité si pripustiť len tie pozitívne veci. Viem že keď niečo vo svojom živote robím a môže to prinášať určitý zmysel, tak viem že to nie je nikdy zbytočné. Aj sa viac učím vnímať iné názory a nesnažiť sa ísť len v tej jednej názorovej línii. Napriek tomu že sa v živote darí, tak sa snažím nebyť v tomto živote zaslepený a viac si uvedomovať že sa všetko dá zvládnuť s pokorou. Budú veci ktorých sa človek bude báť a ani u mňa to nebude iné, ale stále mám možnosť s tým bojovať. Uvedomovať si že každý jeden deň v mojom živote je tak dôležitý a že kráčam po zemi s tými správnymi ľuďmi. Všetci máme určité poslanie na zemi a keď si ho splníme, tak si povieme že naša misia mala zmysel. Ak sa určité veci v živote neskončili, tak to jasne znamená že ešte nie je koniec a že ešte stále máme šancu niečo urobiť lepšie.

Aj vďaka mojej práci mám pocit že sú tam ľudia čo mi dokážu povedať veci na rovinu a ja to vnútorne ocením. Som rád že tam pribudol človek od ktorého sa mám stále učiť a jeho vnútorná sila ma ťahá vpred životom. Lebo keď človek cíti že ho niekto drží nad vodou tak sa v takomto svete žije oveľa lepšie. Niekedy aj tá realita okolo mňa býva oveľa znesiteľnejšia a viem že sa všetko dá zvládnuť. Len si uvedomujem že niektoré veci by bolo lepšie si nikdy nepripúšťať a ani nepremýšľať nad nimi. Často sa k určitým poznaniam života dostávam cez moju rodinu a mojich priateľov ktorí majú skúsenosti ktoré dokážu odovzdávať iným. Oplývajú neuveriteľnou vnútornou silou a sú pre mňa inšpiráciou, aby som to v živote tiež dokázal. Stále sa učím že k určitým veciam človek dospeje až s odstupom času. Viem že ak človek dospeje k nejakému poznaniu, tak musí určité veci v živote zažiť. Vďaka tomuto faktu vzniká poznanie a toto nás môže do života reálne formovať a posunúť nás vpred.

Život ma naučil nebrať veci ako samozrejmosť a ak sa dokážem zmýliť, tak si to uvedomujem. Vždy si uvedomujem že ak niečo vo svojom živote urobím, tak to prinesie následky ktoré si zapamätám nielen ja, ale aj ľudia okolo mňa. Často niekedy aj počítačové hry človeka sa snažia vzdelať ako napríklad Life Is Strange že každé rozhodnutie si treba dôkladne premyslieť, lebo sa potom k tomu rozhodnutiu nedokážeme nikdy vrátiť. Presne na tomto celom je založená podstata života, aby sme si uvedomili všetko čo v skutočnosti robíme a prijali za určité veci zodpovednosť. Viem napríklad že ak mám nejakú myšlienku, tak ju proste musím dokončiť a nemôžem to odkladať na neurčito alebo po prípade čakať kedy ma múza reálne kopne. Ak je nejaký problém ktorý treba vyriešiť tak ho treba vyriešiť a nie ho neustále odkladať a čakať že sa vyrieši sám. Lebo toto je najväčší sebaklam v ktorom sa ľudia snažiť žiť je že všetko bude vyriešené za nich. Tak o tomto život v skutočnosti vôbec nie je, ale je o tom že nemôžeme čakať na zázrak a my musíme niečo spraviť, aby sme sa mali lepšie. Niekedy ten anarchistický prístup a kašlať na všetko tak nie je riešením. Ak chceme posudzovať človeka alebo celkovo ľudí, tak sa najprv naučme si pozametať pod vlastným prahom. Ja sa stále dostávam k poznaniu že radšej budem všetky veci riešiť bez konfliktov a s tým že s ľuďmi ktorých mám rád sa nebudem nikdy hádať.

Niekedy je lepšie pozorovať než sa púšťať do konfliktov ktoré nemusia mať víťaza. Radšej počúvam každý jeden názor aj za cenu že nemusí byť správny a môže byť absolútnym bludom. Často je dôležité si určiť čomu treba reálne veriť a nepodľahnúť veciam ktoré nie sú vždy správne. Môj život je pestrý vďaka tomu že nemám iba jednu náladu alebo iba jedny pocity. Že ako viem byť šťastný tak viem byť aj smutný keď ma niekedy trápi ako ľudom neviem vždy v živote pomôcť. Ale aj napriek tomu sa snažím nad tým pozastaviť a povedať si že tiež som len človek čo má emócie vďaka ktorým spracovávam svoje pocity a myšlienky. Neprestávam veriť že v živote vždy dokážu prísť tie pozitívnejšie veci, len si to ľudia nedokážu pripustiť. Často je najväčší problémom apatia a bojíme sa akejkoľvek životnej zmeny. Áno tiež sa niekedy bojím, ale aj napriek tomu verím že to dokáže mať na mňa pozitívny vplyv. Verím v dobrotu ľudí lebo nie všetci na svete sú zlí a v každom sa snažím niečo dobré. Verím že aj ľudia čo prídu s iného štátu a snažia sa v ňom žiť, tak si zaslúžia druhú šancu. Nemajme neustále pocit že všetko patrí len nám a že budeme od seba odstrkovať ľudí. Neobhajujem masovú migráciu ako si môžu niektorí ľudia myslieť, ale ľudí čo sú slušní a ktorí často trpia kvôli ľudom čo sa nedokážu do spoločnosti adaptovať.

Máme pocit že keď utečieme z našej krásnej krajiny akou je Slovensko, tak to nie je úplné riešenie. Ale je to život a treba akceptovať ak niekto sa dopracuje k určitej životnej zmene. Ja milujem Slovensko a ľudí okolo seba že sa napriek všetkému snažiť bojovať. Ale treba si uvedomiť že nie všetci to majú ľahké v živote a tým ľudom treba reálne pomôcť. Najme by sme si všetci mali pomáhať navzájom a snažiť sa urobiť tento svet lepším miestom. Tým že utečieme tak tento svet nikdy neurobíme lepším, ale dopustíme aby v ňom prevládali ľudia ktorí o ľudí čo sú poznačený chudobou nikdy nezakopnú. Niekedy aj tým maličkými krôčikmi môžeme aj trošku prispieť k tomu, aby sa všetci ľudia okolo nás mali dobre. Ale je dôležité aby sa o určitým veciam len nerečnilo, ale aby sa okamžite konalo. Lebo rozprávaním sa ešte nikdy nič nevyriešilo a ak sa má ľudstvo pohnúť ďalej, tak musia pohnúť zo svojim vnútrom. Najme je dôležité vedieť ovládať svoje pocity a snažiť sa robiť osvetu ktorá má reálny zmysel. Každý má v živote tú svoju osvetu a ja mám tú svoju, ktorú sa snažím premietnuť do textov a dať tým ľudom niečo čo im môže dať návod na lepší život a niekomu to môže pomôcť.

Viem že mám 28 a dospel do určitej životnej fázy, kedy si viac vecí vážim. Teším sa zo života a málokedy sa na niečo sťažujem, ale to neznamená že mi určitý spoločenský stav vyhovuje. Viem že ak budem určité riešenie problémov odkladať, tak môžu narásť do obludných rozmerov. Ale napriek tomu sa nad všetkým pousmejem a poviem že som vďačný za veci čo som si zažil. Som vďačný za ľudí čo vstúpili do môjho života aj napriek tomu že koľko trpezlivosti majú so mnou. Viem že keby je niekto so mnou dlhšie osobne, tak príde na to, že vediem ten svoj vlastný boj ktorý je plný myšlienkových pochodov. Ale tí čo to dokázali pochopiť, tak mi dokázali porozumieť. Každý deň sa učím porozumieť životu a veciam ktoré ešte dokáže nejako ovplyvniť. Lebo každý jeden deň mi dáva šancu, aby som dokázal prekonať sám seba a povedal si že tie najťažšie veci som zvládol. Viem že som dospel v rámci dospelosti, ale viem že ešte musím k niektorým veciam dospieť aby som mal v niektorých veciach jasno. Učím sa celý život a za toto učenie budem vždy vďačný, lebo mi toto učenie dáva tak veľa. Viem že ľudom chcem dať dostatok lásky a že nič iné ku šťastiu nepotrebuje. Len viem že sa budem snažiť ľudom robiť radosť, lebo iba na tomto skutočne záleží a nič iné nie je dôležitejšie. Vďaka tomu viem že toto sú tie skutočné hodnoty života, ktoré je dôležité si v sebe neustále pestovať a je to ako kvetina ktorú treba polievať. Život nám neustále pripravuje nové skúšky, výzvy a veci ktoré musíme prekonať, ale keď tie veci prekonáme tak vtedy budeme skutoční víťazi.

 

 

V pravde

18. apríla 2018

Často sa učíme že jediný spôsob aký existuje je hovoriť pravdu. Vždy sa tej pravde snažíme podriadiť celý svoj život s tým že keď ju povieme, tak sa vnútorne oslobodíme. Áno tá myšlienka sa vnútorne oslobodiť od bremena čo v sebe nosíme je veľmi potrebná. Je správne žiť v pravde, ale v takej kvôli ktorej nestratíme priateľov okolo seba. Aj keď postupne sa nájdu ľudia čo postupne tú pravdu dokážu prijať a vedia strebať ak to nie je myslené zle. Často pri pravde môže nastať ten stav, kedy sa ľudia reálne urazia a začnú si robiť nesprávne úsudok. Keď človek robí nejakú osvetu tak sa tiež snaží to podložiť faktami ktoré sa počas života dozvedel. Ale paradoxom sa stalo že v skutočnosti ľudia radšej uveria určitej spoločenskej lži, než tej nepoškvrnenej pravde. Niektoré veci sa priam vytrhnú s kontextu a je podsúvané človeku niečo čo nikdy nepovedal. Často sa nám to snažia podsunúť určité médiá aby sme my slepo verili že existuje iba jedna pravda. Samozrejme nie je iný názor prijateľný, lebo je buď cenzurovaný alebo sa ten názor do televízie nedostane.

Proste je jasné že treba ľudom podsunúť propagandu ktorá je v skutočnosti veľmi nebezpečná. Je to postavené na tom že jeden názor je prijateľný a ten druhý názor je spoločensky neprijateľný. Nechávame sa viesť určitými názormi a prídeme na to že tie názory bývajú falošné. Človek čo je v určitej názorovej menšine tak je poznačený rôznymi prívlastkami a tí čo sú vo väčšine, tak sú akože považovaní za národných hrdinov. Je nesprávne že sa zabúda na názory ktoré môžu byť tiež pravdivé a vďaka ktorým sa dá na svet pozerať inak. Viem že nie všetci máme patent na to, ako má byť niečo správne a nikdy nebudeme na určité veci poznať odpovede. Niekedy je príliš veľa otázok, ale málo sú podnetné a nevedú vždy k jadru veci. Ale keď sú také otázky, tak je vždy dôležité vedieť že či je správne si ich vnútorne položiť. Ako väčšinou platí že sa ľudia dokážu vydesiť ak im niekto vysvetlí skutočnosť. Ale nikdy nie je istota kto dokáže prijať určité fakty a nikdy nebudeme vedieť ako na tom ľudia skutočne sú.

Ale viem že pravda ako taká nemá žiadne okovy a je úplne slobodná. Len je na nás že či ju dokážeme prijať alebo sa budeme kvôli nej urážať. Musíme sami vedieť posúdiť že určité slová čo povieme že či skutočne majú význam alebo budú extrémne. Je stále na nás že či budeme žiť v úprimnosti alebo budeme sa zamotávať do klamstiev ktoré bude ťažké zmyť zo svojej tváre. Ak niekto nepotrebuje byť ovplyvnený stádom a dokáže vyjadriť úplne nestranne svoj pocit, tak taký človek má na tomto svete svoje miesto. Ale myslím si že niekedy treba porozumieť aj ľudom čo žijú v nevedomosti a budú nasávať len to zlé. Žiť v polopravde nie je tiež riešenie a často sa vďaka tomu naša spoločnosť môže len a len polarizovať.

Ale jedno je jasné že má zmysel nájsť v sebe presne tie veci na ktorých reálne záleží. Veci pri ktorých si povieme že sa dejú kvôli niečomu a nikdy to nebude iné. Vždy treba pátrať po pravde a uvedomiť si všetky tie veci okolo seba ktoré nemôžeme prehliadať. Nájsť v tomto svete niečo pozitívne a neustále vedieť že čo je v skutočnosti správne. Lebo ak sa budeme pozerať na to že čo je pravda a čo nie, tak si vytvoríme názor ktorý nebude zaslepený a budeme vedieť na čom reálne sme. Ak budeme veriť tým správnym veciam v živote, tak prídeme na to že tú svoju vlastnú hodnotu si vytvárame vo svojom srdci. Toto je tá podstata života na ktorej to treba reálne stavať a vždy si treba vážiť ak si niekto uvedomuje veci okolo seba.

 

Nikde rýchlo

15. apríla 2018

Sme sa naučili vo svojom živote utekať,

veď predsa je to ľudská šialenosť,

svet nám núka aby sme spomalili,

aby sme vo svojom živote viacej žili,

pochopili že nám nikto nič nedá zadarmo,

viem že nie vždy je tento svet peklo,

neprestal som veriť že sa zlo dá poraziť dobrom,

že napriek všetkému stále s dôverou vstávam,

vravím si že ma nikdy neovplyvnia správy,

že nebudem súčasťou tej progresívnej masy,

verejná mienka ovplyvňuje dianie vo svete,

stále sa očakáva že si medzi sebou budeme robiť zle,

viem že vo svojom živote nedokážem všetkým pomôcť,

prajem si vo svojom vnútri ešte viac dospieť,

prestať sa snažiť mať niečo čo nikdy nepríde,

zmieriť sa s tým že čo zostáva relatívne,

viem že je čoraz lepšie spomaliť,

konečne tie oči reálne zavrieť,

nevnímať všetky tie problémy nad ktorými nemám vplyv,

v srdci zostáva stále veľa nevypovedaných slov,

ľudia sú naučený všetko robiť rýchlo a nasilu,

ja vo svojom živote nechcem zažívať takú situáciu,

nechcem si vynucovať lásku a falošne sa usmievať,

správny ľudia dokážu určité veci vycítiť,

dakedy sa cítim v tom nekonečnom bludnom kruhu,

pravdepodobne si kvôli tomu nikdy nenájdem babu,

niekedy strach zo sklamania býva oveľa silnejší,

prajem si aby som aspoň raz bol lepší,

viem že prečo určité veci musia dlho trvať,

lebo vôbec sa netúžim niekam plašiť,

túžim nájsť ten svoj vnútorný pokoj,

prekonať nejeden môj vnútorný boj,

často si vravím ako k životu nepotrebujem uznanie,

že by možno v skutočnosti stačilo ľudské pochopenie,

možno je to v skutočnosti absolútne jedno,

raz budem mať u ľudí skutočné miesto,

raz ten môj svet bude maximálne pochopený,

verím že k sebe nebudem úplne zlý,

verím že nebudem žiť v klamstvách,

že nebudem stále premýšľať nad tým čo je hriech,

všetko sa zamotáva ako jedna slučka,

niekedy sú vzťahy ako taká búrka,

dobrých ľudí si reálne ani nevšímame,

zlých ľudí aj keď nám ublížia stále tolerujeme,

niekedy ma nebaví žiť vo svete kde si ľudia ubližujú,

keď medzi sebou neustále nejakú chybu hľadajú,

prestávajú počúvať varovania ktoré im niekto dá,

však nečudo že naša duša začne byť zaslepená,

zrazu sa ocitáme v tej uzavretej bubline,

čakáme že ktorý človek ju skutočne praskne,

raz sa naučíme počúvať kto nám čo vraví,

prestaneme byť vo svojom živote byť slepí,

začneme veriť že to s nami ľudia myslia úprimne,

že nechcú aby sme niekedy v živote zažili sklamanie,

nedovoľme aby sme sa zrútili do priepasti,

aby sme ten boj za správny svet reálne vzdali,

ak budeme neustále sa niekam plašiť,

tak nikdy nebudeme normálny život žiť,

vážim si ľudí čo ešte vedia oceniť ľudskú dobrotu,

ľudí ktorí v sebe nemajú tú povestnú naivitu,

uvedomelá masa spoločnosti kvôli ktorej to má zmysel,

kvôli ktorej som bojovať nikdy neprestal.

 

 

 

 

 

 

 

Chodník korunami stromov zatvorili, chystajú novinky

10. apríla 2018

Do konca apríla sa k chodníku korunami stromov v Bachledovej doline nedostanete ani pešo.

V Bachledovej doline treba v týchto dňoch rátať hneď s viacerými obmedzeniami.

Pre modernizáciu lanovky sa ňou nedá vyviezť a pre topiaci sa sneh, prípadne blato sa k obľúbenej atrakcii nedostanete ani pešo.

Otvoriť ju plánujú po 26. apríli, keď bude opäť prístupná, no zatiaľ iba pešo.

Ďalšie stromy pre výstavbu nepadnú

Chodník korunami stromov otvorili v Bachledovej doline, neďaleko obce Ždiar v popradskom okrese, len minulý rok v septembri. Od začiatku ho však sprevádza vysoká návštevnosť. Za prvé tri mesiace sa po chodníku prešlo vyše 100-tisíc návštevníkov.

Hoci výmenu starej lanovky plánovali v stredisku už dlhšie, zvýšený záujem turistov o novú atrakciu ju urýchlil. Starú trojsedačkovú lanovku TS3 tak vystrieda nová lanovka Leitner GD10, ktorá v 10-miestnych kabínkach prepraví za hodinu 1734 osôb a jazda ňou bude trvať okolo 7 minút. Stará mala kapacitu 1350 osôb za hodinu a jazda ňou trvala 20 minút.

„Desaťmiestna kabínková lanovka vyvezie turistov na vrchol rýchlo a v suchu. Zároveň zabezpečí jednoduchú prepravu väčších skupín s deťmi, kočiarov a invalidov,“ dodáva Martina Múdra zo strediska Bachledka ski and sun.

Lanovka bude kopírovať trasu tej pôvodnej, k výrubu nových stromov preto nedôjde. Hotová by mala byť do konca leta. Do prevádzky ju stredisko plánuje spustiť ešte v tomto roku.

Investícia spojená s výmenou lanovky presiahne sumu 4 milióny eur.

Na jar by mal pribudnúť aj tobogán

Vyše 600 metrov dlhý a 1,8 metra široký chodník sa nachádza zhruba vo výške 24 metrov, prehliadku zakončuje špirálovitá 32-metrová vyhliadková veža s panoramatickou podestou. Lákadlom je najmä bezpečná pochôdzna sieť umiestnená v strede podesty.

Už túto jar by mali otvoriť aj suchý tobogán, ktorý je súčasťou atrakcie. Cena za jazdu v tobogáne je 2 eurá, ktoré sa platia samostatne.

Cena vstupného na Chodník korunami stromov ostane v rovnakej sume (8 eur za dospelého). Hovorkyňa strediska Martina Múdra nevylúčila, že cena za obojsmernú jazdu novou lanovkou sa môže oproti doterajším 9 eurám zvýšiť. Cenník však ešte nie je stanovený.

Obmedzenia v stredisku

V súvislosti s výstavbou novej lanovky sú spojené aj obmedzenia na parkoviskách, ktoré majú zmenšenú kapacitu. V prevádzke nie sú ani ďalšie atrakcie ako je bike park, bobová dráha či discgolf.

Stredisko avízuje, že pešo sa k atrakcii dostanete opäť po 26. apríli, kedy atrakciu plánujú opäť otvoriť. Prístup k nej je po lesnej ceste z Bachledovej doliny alebo Malej Frankovej zhruba po 40 minútach chôdze.

ydroj: aktuality.sk

 

Milý svet 3

9. apríla 2018

Milý svet pomaly všetko v sebe uzatváram,

konečne skutočné hodnoty poznať začínam,

kráčam po tejto zemi s väčšou radosťou,

viem že sú situácie kedy musím kráčať vlastnou cestou,

cestou poznania a pochopenia ľudí okolo seba,

vďaka tomu sa bude formovať moja vnútorná sila,

niekedy už od života nechcem toľko vecí ako predtým,

stačí mi že tých správnych ľudí okolo seba nájdem,

viem že už s určitými vecami nedokážem bojovať,

vravím si že všetkého je pravdepodobne dosť,

chcem po sebe zanechať určité myšlienky,

dať ľudom v živote čo najviac lásky,

na ničom inom v živote až tak nezáleží,

len na tom aby ľudia k sebe boli milší,

aby sa viac snažili pozerať dopredu,

aby nikdy vo svojom živote nemali smolu,

často za mňa padajú tie vnútorné tiene,

ale podstatné je že svieti svetielko nádeje,

viem že nie vždy sa všetko vydarí,

ale vždy príde niekto kto mi úsmev na tvári vyčarí,

pocity ktoré sa nedajú za žiadne peniaze kúpiť,

tie budeme navždy vo svojom srdci mať,

ešte sa cesta životom ani s zďaleka neskončila,

všetci potrebujeme niekoho kto bude naša opora,

niekoho kvôli komu budeme môcť vstať,

človeka ktorý nás bude môcť pochopiť,

stále viac viem že len pokoj je cesta,

cesta ktorá nás vedie niekam do neznáma,

všetko sa deje kvôli nejakej príčine,

vieme akou cestou skutočne kráčame,

ak určité veci dokážeme v sebe prekonať,

budeme sa v živote konečne lepšie mať.

 

 

 

 

 

 

Spoločenská korektnosť a poslušnosť

7. apríla 2018

Často sme počúvali slová o tom že čo je politicky korektné a čo nie. Ale v skutočnosti tento pojem by mal nahradiť úplne iný a tým je spoločenská korektnosť. Podľa mňa to aj viac sedí, lebo naozaj naša spoločnosť dokáže uveriť priam čomukoľvek. Veľa ľudí niekedy nadobúda pocit že majú slušnosť v sebe a pri tom poslušne robia len to čo im niekto prikáže. Doslova robia jeden krásny riadený komparz a ešte im za to ľudia aj tlieskajú teda tí diváci. Nespochybňujem myšlienku že treba niečo v našom štáte zmeniť, ale v prvom rade by sme mali začať od seba. Mali by sme sa pozrieť do svojho vnútra a uvedomiť si že kam kráčame ako spoločnosť. Poznám veľa skvelých ľudí pre ktorých je slovo slušnosť to že si všetci medzi sebou budeme priať a že sa nebudeme niekomu vyhrážať že mu ublížime, lebo na tomto slušnosť nie je postavená. Dnes sa tento pojem zamieňa za poslušnosť a takýto ľudia sa často nechávajú manipulovať vďaka čomu nedokážu mať svoj vlastný názor. Len majú proste určité naučené frázy ktoré ľudom teda davu neustále opakujú. Veľká časť ľudí proste určité veci nemajú zo svojej vlastnej hlavy a to ľudí čo rozumne zmýšľajú veľmi desí.

Žiaľ na slušnosti sa momentálne maximálne len priživuje a ľudia ktorí nejako bojovali za Slovensko sa maximálne len otáčajú v hrobe. Myšlienka na ktorej to bolo celé postavené, tak sa stratila v nedohľadne. Ide prakticky len o politický boj kde určité figúrky treba vyhádzať preč a nahradiť to novými figúrkami ktoré možno budú kradnúť ešte viac než tí súčasní. Nebudem sa zastávať ani jednej strany, ale niekedy sú situácie a momenty s ktorými sa dá absolútne stotožniť. Sú situácie kedy sa dá stotožniť buď s koalíciou alebo opozíciou, ale to neznamená že s nimi vo všetkom súhlasím aj keď mám určitý postoj. Niektorí ľudia sa vyjadrili že všetky tie protesty nie sú o politike, ale o tom aby sa potrestali vinníci v prípade dvoch zosnulých ľudí. Ale je to miestami aj o politike, lebo sa snažia požadovať aby určitý človek s politiky pre svoje vlastné prešľapy odišiel. Neznamená to v skutočnosti nič, maximálne sa ešte viac naštrbí dôvera v štát v ktorý ľudia neveria. Majú aj dôvod neveriť, lebo im nedáva to čo v skutočnosti reálne potrebujú. Ale tu nestačí zmeniť politikov ako si niektorí myslia, ale treba tu zmeniť systém ktorý nie je k nikomu spravodlivý. Treba zmeniť určité pomery v štáte, aby to ľudia konečne pozitívne pocítili aj na peňaženkách a vďaka čomu by mali dôvod veriť že sa niečo mení k lepšiemu.

Byť slušný nie iba o tom, aby sme slušne a vecne vyjadrili svoj názor. Je to najme o tom že nebudeme nikomu vo svojom živote priať niečo zlé ani vtedy keď k tomu človeku nemusíme mať úplne blízko. Ale vyjadrovať postoje ktoré sú vecné a podnetné veľmi dôležité je potrebné všade. Nielen doma alebo v práci, ale aj na ulici medzi ľuďmi čo protestujú. Všade na svete sa môžu nájsť ľudia s ktorými sa podvedome stotožníme a ja sa stotožňujem s tým že spravodlivosť by mala pre všetkých platiť rovnako. Mali by sa prezentovať aj iné názory a nie sa vytvárať cenzúra vďaka ktorej sú rozumní ľudia väčšinou ticho. Nevravím že všetci ľudia na svete sú zlý alebo ovládateľný, ale viem že slušnosť sa nedá vynútiť poslušnosťou. Človek čo je poslušný tak sa necháva ovplyvňovať slovami, frázami a inými ďalšími vecami. Takýto človek je veľmi dôverčivý voči čomukoľvek v živote a doslova sa tým nechá nejakým spôsobom pohltiť.

Buďme slušný, vecný, podnetný, prajný a zároveň sa nesnažme podnecovať k niečomu zlému. Lebo sa nám to v živote maximálne vypomstiť a potom nás ľudia môžu inak vnímať. Počúvajme čo sa nám snažia ostatní povedať a zoberme si s toho niečo dobré. Nazývajme veci pravým menom a nebuďme zaslepený korektnosťou ktorá je okolo nás na každom kroku. Pripusťme že existuje aj iný názor ktorý nemusí byť práve extrémistický a radikálny, ale môže byť založený na určitej skúsenosti človeka. Lebo ako sa v živote vraví niet nad vlastnú skúsenosť a toto môže každého nejakým spôsobom formovať. To že určité veci vnímam inak neznamená že sa snažím v živote určité skupiny ľudí ospravedlňovať a ani sa ich nejako zastávať. Len sa snažím nebyť zaslepený v dobe, kde sa niečomu selektívne venuje pozornosť a niečomu nie. Kde jeden ľudský život je dôležitý a ten druhý nie a v takomto svete nechce žiť nikto z nás. Slušnosť je morálnym postojom človeka a každý by si to mal uvedomiť. Nikomu nebránim aby vyjadril určitý spoločenský názor, ale vždy sa to musí opierať o určité fakty. Často podliehame určitým pocitom ktoré sú nesmierne silné a stále budú silnieť. To je absolútne v poriadku, ale najme je dôležité aby to bolo úprimné. Slušnosť nie je niečo čo treba predstierať je to niečo čo musíme mať všetci v sebe. Ľudia ktorí sa snažia veci naozaj riešiť v rámci slušnosti a v zdravej miere, tak takým ľudom držím palce. Verím že existuje spoločnosť ktorá nie je niekým riadená, ale že existujú ľudia ktorí tú zmenu systému reálne chcú.

 

 

Milý svet 2

4. apríla 2018

Milý svet opäť sa k tebe prihováram,

opäť kopec myšlienok v sebe mám,

viem že každým krokom sa pozerám na svet lepšie,

s určitými ľuďmi čo sú po mojom boku je to ľahšie,

kedysi som bol vo svojom vnútri príliš veľký pesimista,

neveril som že v mojom živote príde nejaká láska,

láska k ľudom je pre mňa to najdôležitejšou v živote,

všetko ostatné som rád že je skutočne v kľude,

každý deň sa snažím premýšľať inak a neporovnávať,

vážiť že môžem určitú skupinu ľudí okolo seba mať,

viem že možno nebudem úplne zo všetkými,

ale navždy tí ľudia zostávajú v mojom srdci,

kráčam po tejto zemi a vážim si tie hodnoty,

vďaka ktorým dostávam toľko vnútornej sily,

snažím sa vyhýbať tomu čo je negatívne,

viem že nikdy nebudem žiť v hneve,

nebudem súdiť ľudí podľa prvého dojmu,

dám každému človeku v živote šancu,

už teraz viem že to skutočne robím,

že niečo vo svojom vnútri reálne mením,

každý kto má pozná vie aké to je,

keď určitý čas v živote so mnou pozabudne,

ďakujem ľudom čo majú so mnou trpezlivosť,

že to so mnou v každom momente dokážu zvládať,

dôležité bude opäť sa nedostať do tej tmy,

ale viac sa sústrediť na tie svetlé momenty,

ak sa raz ponorím do vlastného smútku,

uvedomím si že viem prekonať aj tú najťažšiu búrku,

viem že sa určité veci v živote nekončia,

že čeliť životu býva veľmi náročná výzva,

ale nestrácam nádej a stále v niečo verím,

že každý človek sa bude venovať len tým krajším myšlienkam.

 

Milý svet

3. apríla 2018

Milý svet chcem ti povedať veľa myšlienok,

uvedomujem si v živote každý svoj krok,

často vieš že niekedy ma niečo v živote trápi,

že ľudia na niektoré problémy zostávajú sami,

niekedy cítim vo svete úplnú bezmocnosť,

je mi smutno keď neviem všetkým pomôcť,

viem že možno povzbudivé slová nádeje nestačia,

ale viem že potrebujem aby bola vo mne vnútorná sila,

prekryť tie zlé veci čo sa dejú niečím pekným,

zabudnúť na starosti ktoré niekedy v sebe mám,

snažím sa byť pozitívny a nikomu to nenútiť,

pre každý moment vo svojom živote sa naučiť žiť,

neplakať nad tým čo sa v živote stalo,

vo všetkom vidieť len to vyššie dobro,

sú dni ktoré ma mrzia a nie sú vždy ideálne,

dni kvôli ktorým mi úsmev s tváre zmizne,

poznáš tie pocity keď sa pred tebou všetko mení,

aj u mňa sa veľmi veľa vecí reálne zmení,

nechcem sklamať ľudí okolo seba,

viem že sú súčasť môjho zvláštneho sveta,

prešiel som si všetkými životnými situáciami,

skúškami ktoré ma vnútorne zmenili,

robím rozhodnutia ktoré nie sú vždy správne,

jediné po čom túžim je utiecť s vlastnej mysle,

spoznávať myšlienky ktoré sú skutočné pekné,

ľudí čo majú vo svojom vnútri srdce čisté,

viem že kráčam a po sebe zanechávam myšlienky,

cítim že sú momenty kedy prídu aj chyby,

kráčam a viem že niečo je potrebné vidieť,

ale dôležitejšie je veci srdcom cítiť,

vonkajšia krása nie je až taká dôležitá,

tak ako nám to často niekto predkladá,

verím že mi niekedy dokážeš odpustiť,

že sa každému v živote snažím svoju dobrotu dať,

ráno vstanem a som vďačný za to že žijem,

že poznám ľudí kvôli ktorým je svet lepším miestom,

vďaka rodine a priateľom sa snažím byť lepší človek,

dosiahnuť vo svojom živote určitý pokrok,

napriek pocitom čo mám sa snažím všetkému čeliť,

každú sekundu čo mám v živote naplno využiť,

lebo viem že určité možnosti tak skoro neprídu,

nabudúce nemusí prísť nádej na ďalšiu šancu,

som vďačný že ti môžem písať tieto slová,

že tvoja hviezda býva stále tak veľmi jasná,

neprestanem veriť v niečo pekné a pozitívne,

že všetci ľudia na svete sú úžasný vo svojej podstate,

podstatné je robiť veci ktoré majú skutočný zmysel,

veriť že každý človek ten svoj zmysel života skutočne našiel.

 

 

 

 

 

Prechod čiarou

29. marca 2018

Každý človek má pozná už určitú dobu a vie že ako to niekedy v živote mám. Niekedy sa smejem a inokedy sa zamýšľam nad svetom a nad spoločnosťou. Často túžim poznať odpovede a uvedomujem si že tie odpovede prídu nejakým spôsobom samé. Prežil som si toľko vecí že ma vnútorne zmenili a nikdy to nebolo iné. Vždy keď som si povedal že niečo vnútorne zmením, tak sa niečo začalo diať. Ale neskôr aj keď som sa vnútorne snažil zmýšľať pozitívne, ale neskôr to skončilo na úplne mŕtvom bode. Mal som vnútorne pocit že sa nemám kam posunúť a že nemám čo ľudom ponúknuť. Veľa ľudí ma ovplyvnilo a zmenili vo mne veci čo som v skutočnosti nedokázal zmeniť ja sám, len kvôli vnútorným obavám a tomu že sa mi možno niekto bude smiať. Vždy bolo pre mňa ťažšie vyjadriť svoje vnútorné pocity čo v sebe cítim a stále sa to nemení. Pravdepodobne to tak má byť a malo ma to pripraviť na niečo lepšie čo ma motivuje bojovať. Viem že sa kvôli každému človeku túžim čo najviac rozdať a na ničom inom mi v živote nezáleží, len aby som nikdy nemusel poznať tie zlé veci. Aby som viac dokázal poznať pozitívne hodnoty a ľudí čo ma v mojom živote dokážu posunúť vpred, ktorí mi ukážu že dobro stále existuje. Len som pravdepodobne poznal príliš napätia a príliš riešil čo nedokážem nijakým spôsobom zmeniť. Nikdy neprestanem mať zmysel pre realizmus, ale viem že všetkému vo svojom živote sa budem snažiť dať šancu a prípadne zvažovať určité možnosti.

Čoraz viac si uvedomujem že ten ľudský úsmev je oveľa dôležitejší ako predsudky ľudí čo ma nepoznajú. Že je dôležitejšie načúvať ľudom čo to v živote myslia dobre, než načúvať ľudom čo môžu mať v sebe negatívnu energiu a prenášajú ju do spoločnosti. Ja sám si uvedomujem že sa snažím akýmkoľvek konfliktom vyhýbať a budem to robiť dokým žijem tento vzduch medzi ľuďmi. Prekročím tú čiaru života a za všetkým sa budem snažiť zavrieť dvere, lebo viem že ten vnútorný kľud potrebuje každý jeden človek. Každý potrebuje mať v sebe ľudskosť a pokoru s ktorou prekoná každú jednu prekážku. Viem že napriek všetkému sa nesťažujem a ani sa nesnažím niečo posudzovať, lebo viem že by som sa nikde nedostal. Často si veľká časť ľudí určité veci necháva pre seba a ja to tak cítim rovnako, lebo viem že vďaka úprimnosti by ma nikto v živote nedokázal mať rád. Lebo v danom momente by som zostal úplne sám a nebol by tu nikto kto by mi dokázal pomôcť. Ak sa niečo vo mne najviac zmenilo, tak som opatrný v tom čo cítim a viac uvažujem nad svojimi myšlienkami. Viac premýšľam že či to človeku okolo mňa buď pomôže alebo mu to reálne ublíži. Len ja túžim z každým človekom vychádzať dobre a s nikým nemám chuť bojovať. Nemám chuť sa hádať a budem sa snažiť nedopustiť aby ma ktokoľvek dostal do konfliktnej situácie. Budem všetko riešiť pokojne ako doteraz a viem že ani teraz to iné nebude.

Každá fáza života pre mňa niečo znamená a ma niekde posunula. Viac som začal chápať ľudí a vedieť že moja rodina je tým najsvetlejším svetlom v tejto dobe. Že sú aj ľudia kvôli ktorým som dokázal doceniť veci, ktoré som predtým doceniť nedokázal. Viac som si začal uvedomovať že najpodstatnejšie je mať pokoj v duši a stretávať pozitívnych ľudí čo sú sami sebou. Niekedy sa zamyslím nad tým všetkým a poviem si že som rád, že žijem. Napriek všetkým veciam v živote som rád že v sebe dokážem nájsť tú vnútornú silu ísť ďalej. Niekedy sa mi stane že múza vôbec nekopne a že tá motivácia na písanie nie je vždy. Viem že pri písaní mi ticho vôbec nedokáže pomôcť ako napríklad dokáže iným pomôcť. Skrátka si vypočujem určitú pesničku a potom začnem premýšľať nad textom. Neskôr dospejem k tomu že daný text čo som počul v pesničke by dokázal sedieť ako nadpis a že všetky myšlienky by som napísal s vlastného pohľadu. Často sú veci ktoré by som rád v živote dokončil, ale musím vnútorne sám uznať že či sa k tomu dokážem dokopať.

Môj život je tou čiarou ktorú musím zakaždým prekročiť aby som niečo dokázal. Aby som sa vnútorne nikdy nedokázal zosypať a nikdy neupadol do depresie. Naučil som sa že musím vo svojom živote dať každému lásku bez rozdielu a nájsť v každom len to dobré. Lebo keď každému dám zo seba to dobré, tak viem že sa mi to v živote skutočne vráti. Viem že nájde aspoň jeden človek ktorý dokáže oceniť moje myšlienky a že sa ma nikdy nebude snažiť vysmiať. Pre niektorých ľudí sú ľudia čo sa snažia zmýšľať pozitívne bláznami, ale radšej sa snažím veriť že v živote si každý zaslúži len to najlepšie. Neprestanem veriť napriek tomu že možno sa nájde moment, keby sa nezhodnem úplne zo všetkými. Budem sa snažiť nikdy neklamať a pristupovať ku každému človeku korektne, ale viem že budú situácie ktorým nedokážem úplne zabrániť. Budú situácie kedy budem mať slabší deň a sa mi niečo úplne nevydarí s čím sa veľká časť ľudí bude musieť zmieriť. Raz prídu také dni, ale viem že tie dni prekonám a na každého sa s radosťou dokážem usmiať. Lebo tomu začínam veriť a verím že všetko sa len v dobré obráti. Pre mňa mať ten zdravý optimizmus je vždy dôležité lebo sa vďaka tomu posúvam ďalej.

Vďaka určitým ľudom v živote som sa naučil viac si vážiť sám seba a viac si vážiť tie skutočné hodnoty. Viac si vážim každú sekundu svojho života čo mám a som za to vďačný. V poslednom období sa mi dostáva toľko lásky a radosti ako som ani nečakal že sa mi bude dakedy dostávať. Pamätám si ako som to kedysi bral ako niečo samozrejmé a popri tom je láska tým najkrajším citom čo mi môže niekto dať. To ani nemusí byť človek zaľúbený aby tú lásku okolo seba skutočne cítil. Ja tú lásku cítim a ja budem pri každom človeku vo svojom živote stáť. Lebo to vnímam ako svoje poslanie čo v živote mám a viem že keď bude potrebné pomôcť tak pomôžem ako budem v rámci možností čo mám vedieť. Si vážim že na tomto svete sú aj rozumní ľudia ktorí dokážu otvárať oči iným a vďaka ktorým aj ja správne viem načúvať a zobrať si od nich niečo pozitívne. Lebo je lepšie vedieť posúdiť veci objektívne, než sa snažiť zvaliť vinu na niekoho kto za to v skutočnosti nemôže. Dôležité je vždy počúvať tie správne slová a správne myšlienky ktoré nás dokážu doviesť k tomu správnemu názoru. Ja som rád že dokážem s každým vychádzať korektne a verím že sa to nikdy nezmení. Zájsť za tú pomyselnú čiaru v živote nemusí byť nikdy na škodu, niekedy to môže prospieť. Tá čiara nám určuje tú životnú hranicu ten náš tieň ktorý musíme prekročiť aby sme niečo dokázali.

Každým rokom sa učím aké je to byť lepším človekom a byť viac vnímavejším. Viac byť milý k ľudom ktorých mám rád a pomôcť tým čo to skutočne potrebujú. Viac mi ide o to byť každému človeku oporou, ale viem že veľká časť ľudí je oporou práve mne. Že sa od nich dočkám lásky, priateľstva a trpezlivosti ktorej som nečakal že sa dočkám. Vďaka ľudom okolo mňa sa cítim silnejším človekom a mám voči sebe viac sebadôvery. Predtým som tú sebadôveru vôbec nemal, ale ju mám a vďaka nej dokážem byť empatickejší a trpezlivejší. Viac si uvedomujem svoje vlastné limity a to kde musím reálne spomaliť. Viem že aj tie malé kroky čo urobím, tak sú pre mňa nesmierne dôležité. Sú situácie kedy mi niektorí ľudia s niečím v živote pomôžu, ale sú veci s ktorými si dokážem poradiť sám. Napriek tomu že ako introvert mám ten svoj svet, ale to ešte neznamená že všetkých z neho odstrihnem. Som tu pre každého a tí skutoční priatelia ma vedia skutočne doceniť. Vedia že aj keď sa v niečom zmýlim, tak tí ľudia sú tu vždy pre mňa a vždy sú mi pripravený pomôcť. A nikdy im za to neprestanem byť vďačný, lebo tí ľudia sú súčasťou môjho života a bez nich by môj život nemal žiadny zmysel.

Mňa veľa okolností a ľudia naučili byť mentálne silnejším a viac zmeniť myslenie. Viac myslím na to pozitívne a na to kam sa môj život ešte dokáže posunúť. Viac si vážim každú jednu sekundu, každé objatie a úprimné slová plné podpory ktoré ma motivujú. Mám toľko ľudí vo svojom živote rád že to nedokážem povedať každému osobitne, lebo všetci ľudia majú v mojom srdci dôležité miesto. Každý človek čo prišiel mi dokázal ukázať cestu vďaka ktorej sa viem posunúť. Ľudia mi ukazujú že v dnešnej dobe je dôležité vedieť používať zdravý rozum a vedieť rozumne posúdiť životné situácie. Vďaka nim viem že nesmiem byť zaslepený a vnímať všetko rovnakou optikou. Mne sú ukradnuté akékoľvek žabomyšie vojny, pre mňa je podstatné žiť v pokojnom svete kde sa budú ľudia medzi sebou mať radi a stáť pri sebe. Kde bude viac miesta pre lásku a budeme zažívať viac zážitkov ktoré sa nám vryjú do duše. Ja sa budem snažiť tie zážitkové veci vo svojom živote zažívať a prípadne si ich aj vysúťažiť. Budem robiť všetko preto, aby som robil radosť všetkým okolo seba a tak ako sa mi bude najlepšie dať. Lebo keď budem vedieť že všetko čo robím v živote je správne, tak vtedy budem vedieť že ten môj život má skutočný zmysel.