Obchodník roka 2016 Lidl opäť obhájil dve prvenstvá

27. apríl 2017

Držiteľom Ceny Verejnosti sa v rámci prestížnej súťaže MasterCard Obchodník roka už po štvrtýkrát v rade stal Lidl.

Diskontný reťazec zároveň obhájil aj prvenstvo v kategórií Obchodník s potravinami.

Už po štvrtýkrát za sebou získal Lidl Cenu Verejnosti v prestížnej súťaži Mastercard Obchodník roka. Do hlasovania sa zapojilo celkovo 79.919 ľudí, pričom Lidl získal 52.561 hlasov a pred druhým v poradí – dm drogerie markt zvíťazil s výrazným náskokom. Diskontný reťazec zároveň zopakoval svoje víťazstvo aj v kategórií Obchodník s potravinami, pričom v tomto hodnotení uspel tretí raz v rade.

Viac ako 3800 kolegov

„Hovorí sa, že vyhrať je ťažké a obhájiť ešte ťažšie. V poradí štvrté víťazstvo v hlasovaní verejnosti si preto nesmierne vážime. Rozhodli o ňom totiž zákazníci, ktorí sa opäť vo veľmi veľkom počte priklonili na našu stranu. Toto víťazstvo zároveň vnímame ako veľký záväzok voči našim zákazníkom,“ povedal Matúš Gála, generálny riaditeľ spoločnosti Lidl, a dodal:

„Chápeme to ako potvrdenie správnosti nášho prístupu, podľa ktorého je zákazník najdôležitejšou osobou v našom podnikaní. Zároveň to je však iba jedna strana mince, bez motivovaných zamestnancov by sme neboli úspešní. Táto cena preto rovnakým dielom patrí všetkým mojim kolegyniam a kolegom, ktorých je viac ako 3800. Ďakujem.“

O ocenení rozhodol prieskum verejnej mienky

O víťazoch jednotlivých sortimentných kategórií rozhodol rozsiahly reprezentatívny výskum spoločnosti GfK Czech na vzorke 1500 respondentov zo Slovenska. „Najobľúbenejších obchodníkov v jednotlivých kategóriách maloobchodu vyberali slovenskí zákazníci a výsledky preto odrážajú ich vlastnú skúsenosť s kvalitou ponuky a služieb,“ povedal Josef Machala, Mastercard Rewards Program Leader.

Hodnotenými parametrami bolo spontánne menovanie predajne („top of mind“), počet nakupujúcich a miera ich vernosti predajni, dôvera zákazníkov a spokojnosť s vybranými parametrami (sortiment, kvalita, personál, služby, usporiadanie).

V kategórií Mastercard Obchodník s potravinami nadviazal Lidl na svoje víťazstvá z predošlých dvoch rokov. Uspel vďaka vysokej dôvere a lojalite zákazníkov. „Získať prestížne ocenenie za najlepšieho obchodníka s potravinami je vo vysoko konkurenčnom prostredí slovenského obchodu veľkým zadosťučinením.

Získať toto ocenenie po tretíkrát za sebou je obrovským úspechom. O tomto ocenení rozhodol prieskum verejnej mienky, čo je dôkazom, že pre Slovákov sme skutočne jednotkou v čerstvosti, kvalite a cene,“ uviedol Martin Nagy, konateľ spoločnosti Lidl zodpovedný za oblasť nákupu a marketingu.

Víťazov vyhlásili v rámci konferencie Retail Summit. Zástupcovia spoločnosti Lidl si prebrali aj päť ocenení v súťaži Múza Merkúra. Diskontný reťazec zvíťazil v novej kategórií CSR v obchode, kde odborná porota ocenila jeho početné aktivity v oblasti spoločenskej zodpovednosti.

Druhé miesto získal Lidl v kategórií branding predajne a z galavečera si odniesol aj ocenenia v ďalších troch kategóriách: kategórie nové technológie v mieste predaja, umiestňovanie produktov v mieste predaja a Top značka v obchode.

zdroj: aktuality.sk

Sebaláska

25. apríl 2017

Posledné obdobie sa začalo riešiť že ako to je v skutočnosti zo sebaláskou a čo to skutočne predstavuje. Keď človek má rád sám seba tak to ešte neznamená že je posadnutý narcizmom a že sa každý deň pozrie pred zrkadlo. Aj keď určite sa každý na to zrkadlo raz pozrie a pomyslí si že či dokáže mať okrem ľudí rád aj sám seba. Už od počiatku to máme v sebe zakorenené že ak chceme mať radi ľudí, tak najprv sa musíme naučiť mať radi sami seba. Nie je to taký problém, len niekedy si to robíme príliš zložitým. Tá sebaláska skrátka nie je o tom že budem nahlas vravieť ako sám seba mám rád. Dôležité je aby to vychádzalo z vnútra človeka a aby to bolo úprimné, skrátka žiaden strojený pocit. Sebaláska určite nie je niečo sebecké, ako by si niekedy ľudia mysleli a nie je nič zlé na tom mať sám seba rád. Ja sa svojim spôsobom tiež mám rád, ale v takej primeranej miere. Aj po rodičoch často zdedíme určité povahové vlastnosti a niekedy aj myslenie. Skúsenosťami tiež prídeme na to, že či veci ktoré robíme sú správne. Nedeje sa to náhodou, ale preto lebo sme si určitú fázu života vybrali sami. Často sa vytvára o sebaláske nesprávny dojem že je zlá a že je zlé keď človek má rád sám seba. Aj keď určite sú ľudia ktorí majú iných ľudí, ale nejako vnútorne zabúdajú sami na seba a nevenujú sami sebe toľko času koľko potrebujú. Vždy sa kladie dôraz ako máme mať radi ľudí okolo seba, ale zabúdame mať sa radi. Často nám ľudia hovoria že by sme mali mať toleranciu voči iným ľudom, ale naučme sa byť tolerantný sami voči sebe. Mali by sme počúvať ten svoj vnútorný hlas ktorý nás vedie na tú správnu cestu. Vnímajme veci okolo seba, ale neprípúšťajme si ich a neidealizujme, lebo často si môžeme vytvoriť ilúziu života ktorá nie je skutočná. Majme sa radi a skúsme nájsť aj v človeku niečo dobré, nielen chyby. Nájdime cestu ako všetci budeme spolu vychádzať a popri tom nespadneme do pasce predsudkov. Lebo v skutočnosti prídeme na to, že všetci sme na jednej lodi a je na nás ako to všetko zvládneme.

Na Slovensku potvrdili prvý prípad osýpok

24. apríl 2017

Hygienici potvrdili na Slovensku importovaný prípad osýpok. Ide o 25-ročného pacienta s trvalým pobytom v Taliansku.

Jeho ochorenie malo ľahký priebeh, proti osýpkam očkovaný nebol. Nahlásila ho Klinika infektológie a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. TASR o tom dnes informovala hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Zuzana Drobová.

Pacienta hospitalizovali, nasadili mu adekvátnu terapiu. Už ho prepustili do domácej liečby. „V súčasnosti nie je infekčný, nepredstavuje riziko šírenia ochorenia,” povedala Drobová.

Chorý študuje na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Všetky osoby, s ktorými prišiel do kontaktu, boli v deň nahlásenia ochorenia poslané k ošetrujúcemu lekárovi na vyšetrenie. „Ich zdravotný stav naďalej sledujeme,” povedala Drobová. Neočkované osoby poslali hygienici k praktickým lekárom.

„Importovaný prípad osýpok v Slovenskej republike bude Úradom verejného zdravotníctva SR hlásený do Európskeho systému rýchleho varovania,” povedala Drobová.

Epidemiologická situácia vo výskyte osýpok je v súčasnosti podľa nej na Slovensku priaznivá. Posledné domáce ochorenie tu hygienici zaznamenali v roku 1998, posledné importované prípady osýpok hlásili v rokoch 2011 a 2012.

Osýpky trápia momentálne niektoré krajiny Európy, napríklad Maďarsko, Rumunsko, objavili sa aj v Česku. “Import na naše územie je možný z ktorejkoľvek krajiny, kde sa osýpky v súčasnosti vyskytujú,” povedala Drobová.

zdroj: aktuality.sk

Ťažké

23. apríl 2017

Každý v živote zažíva nejakú situáciu, kedy má pocit že je všetko zložité a ťažké. Človek v skutočnosti bojuje z vecami ktoré má pocit že nevie nijako zvládnuť. Najradšej by unikol od problémov sveta a od ľudí ktorí mu robia zle. Ako nevravím že svet ako taký je zlý, ale že sú v ňom ľudia ktorí hodnotia človeka podľa vonkajšej krásy. Že sú v ňom ľudia ktorí sa na niečo hrajú a majú pocit že sú najmúdrejšími na svete pred ostatnými. Veľa ľudí pozná priam situácie kedy sa im niekto posmieva za to ako vyzerajú a že tie slová posmievačov skrátka môžu zraniť. Môže to v skutočnosti tak ublížiť ako keď človeka šikanujú v škole alebo niekde na pracovisku. Skrátka ani jedna situácia v živote nebude ľahká a vždy môžme očakávať v živote určité prekážky. Nemôžeme čakať že nás niekto bude tľapkať po pleci a vravieť nám ako nás má rád. Nemôžme čakať že ľudia okolo nás sa prestanú pretvarovať a že všetko čo spravíme bude odmenené potleskom. Ale stále budú vládnuť nejaké spoločenské rozdiely a ľudia sa budú radiť medzi rovných a rovnejších. Budú tu aj ľudia, ktorí budú chudobným brať a bohatým dávať teda budú novodobí Jánošikovia čo väčšiu časť ľudí ani neprekvapuje. Čoraz väčším trendom je sa pozerať ľudom cez prsty a vnímať ich ako niečo nežiadúce.

Dôverne aj ja poznám túto situáciu a viem že je najťažšie byť sam sebou. Najme je to tak vo svete kde sa ľudia radšej budú neznášať než mať radi. Často majú tí ľudia sklon svoje chyby hádzať na druhých a takto to je posledné obdobie. Často človek čo nemôže za to že má určité zdravotné problémy, tak mu ešte povedia že pribral a že by mal schudnúť. Daktorí ľudia priam akoby trpeli určitým syndrómom že sa radšej budú starať do iných než do seba. Skrátka nikto nemôže za to kým v skutočnosti je a podľa postavy človeka hodnotiť dokáže len človek čo si určité veci neprežil a nevie sa vcítiť do ľudí čo sú nejakým spôsobom iný a sa snažia nejakým spôsobom odlíšiť. Ja by som nemal odvahu tak hodnotiť a nálepkovať ľudí. To fakt dokážu len ľudia čo sa nejakým spôsobom nevedia vyrovnať sami zo sebou a takto si vybíjajú svoje komplexy. Niekedy už tomu fakt nerozumiem prečo sa to deje a čo si tým ľudia chcú dokázať. Nie všetci ľudia sú takí a sú aj takí ľudia čo človeka dokážu nejakým spôsobom povzbudiť. Tí ľudia dokážu byť nejakým spôsobom byť pre nás vzorom a snažia tento svet robiť lepším. Snažia sa aj napriek tomu že sú k nim iní ľudia veľmi zlý. Možno nie všetko čo sa deje v živote je ideálne, ale veľká časť ľudí sa aspoň snaží.

Viem že niektoré veci v živote môžu byť ťažké, ale snažím sa s tým bojovať. Ale niekedy sú dni, kedy skrátka nie je vždy nálada sa smiať a jediné čo vtedy pripadá do úvahy je si pustiť nejaké pesničky. Vtedy sa nad tým všetkým nejako zamyslím a nezdá sa to až tak zložité. Stále sa učím vyrovnať s tým že niečo sa podarí viac a niečo menej. Niekedy si poplačem a nejako zo seba všetko nejakým spôsobom dostanem. Skrátka sa neľutujem a nevravím že je ten život nejakým spôsobom ťažký, skôr to všetko okolo seba pozorujem. Určitá skupina ľudí mi dáva silu aby som to všetko nejako zvládol aj napriek tomu že sa neviem určitým veciam vyhnúť. Skrátka som realista čo sa snaží na veci pozerať reálne a nemať na tvári ružové okuliare. Každým dňom viem že nie všetko v živote sa rodí ľahko a za tým všetkým sú prekážky ktoré treba zdolať. Človek keď niečo robí tak sa je za tým strašne veľa úkonov čo musí spraviť, skrátka sa to začne nejakým spôsobom nabaľovať. Mám nejaké tie svoje vzory ľudí ku ktorým vzhliadam a ktorí mi svojimi slovami dávajú silu. Sú to ľudia ktorí dokážu byť tým svetlom v tme a prežiaria všetku tú temnotu ktorá je v ľudskom srdci. Sú mi veľkou inšpiráciou a oni sa sami nevzdávajú a robia tento svet lepším. Nepretvarujú sa a poznajú tak ľudský cit ako je empatia.

Nemám nejaký návod a ani riešenie že ako má človek žiť svoj život. Niekedy naozaj stačí aby človek bol sám sebou a aby nič v živote nerobil na silu. Proste si treba povedať že musíme mať aj dni, kedy to nie je vždy najlepšie. Keby všetko bolo len dobré a jednoduché, tak by nás život skrátka bol nudný a fádny. Keby je každý jeden deň v našom živote rovnaký, tak by celý život nemal zmysel a nevážil by si nič okolo seba. Sú veci čo budú ťažké, ale časom sa ukáže že či tie veci ľudia skutočne zvládli. Čas v skutočnosti ukáže ako na tom skutočne sme a že či dokážeme vystúpiť s tieňa pochybností a neistoty. Lebo vždy v našom živote bude jedna skupina ľudí príliš sebaistá a tá druhá bude nesmelá a bezbranná. Ale v skutočnosti jedine ako sa dá voči tomu bojovať je mať zdravý rozum a neupadnúť na duchu. Je veľa vecí čo ľudia nepovedia, lebo v skutočnosti nechcú sklamať tých čo majú radi. Len nedovoľme aby sa nám ľudia posmievali za to že sme iní a že s niečím vo svojom vnútri bojujeme. Lebo neskôr aj tí ľudia čo nám posmievali, tak nám raz budú podávať ruky a budú pozerať z údivom ako sme to všetko dali. Aj keď sa zo začiatku to bude zdať ako nemožné, ale postupne nám všetko začne dávať zmysel. Celá tá skladačka začne mať zmysel, keď sa všetky dieliky spoja dokopy.

Rozbaľovačka č. 31 – Linkin Park – Minutes To Midnight + nálepky

20. apríl 2017

Každý človek čo má pozná, tak viem že počúvam Linkin Park. Mám tie najrôznejšie veci cez tričká, mikinu, nášivku a najnovšie aj cdčko zo samotnými nálepkami. Aj keď mám od Linkin Park napočúvané takmer všetky albumy a aj skladby v rámci LPU, teda okrem remixových. Minutes To Midnight patrí medzi moje najobľúbenejšie albumy a teším sa že som si to mohol vypočuť rovno s cd. Ani nemusím nejako extra písať že je album vynikajúci, lebo to tak v skutočnosti aj je.

V Spojených štátoch je rekordne teplo

20. apríl 2017

Podľa amerického Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA) bolo uplynulých päť rokov najteplejších v 122-ročnej histórií meraní.

V Bielom dome je prezident, ktorý neverí v globálne otepľovanie, chce oživiť uhoľný priemysel, zvažuje odstúpenie USA od parížskej klimatickej dohody a plánuje znížiť rozpočet pre Agentúru na ochranu životného prostredia. Spojené štáty pritom zažívajú rekordné teplo.

„Krajina sa podľa historických záznamov nachádza vo svojom najteplejšom období. V USA pretrváva abnormálne teplé počasie a nič nenasvedčuje tomu, že sa čoskoro skončí,“ napísal denník Washington Times.

Podľa amerického Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA) bolo uplynulých päť rokov najteplejších v 122-ročnej histórií meraní. V zatiaľ poslednom sledovanom období od apríla 2016 do marca 2017 dosiahla priemerná teplota hodnotu 12,8 stupňa Celzia, čo je o 1,7 stupňa viac než bola priemerná teplota v 20. storočí.

Toto dlhé teplé obdobie bolo charakteristické neobvyklými obdobiami teplého počasia. Napríklad Chicago, mesto na severe známe drsnými a veternými zimami, nemalo tento rok vo februári po prvý raz žiadny sneh. Namiesto toho ho sa vyskytlo niekoľko dní s teplotami okolo 20 stupňov.

Slabšia sezóna pre lyžiarske strediská

Denver, mesto na úpätí rozsiahlych Skalnatých vrchov s desiatkami lyžiarskych stredísk známych stabilným zimným počasím s dostatkom snehu, malo rekordne krátku zimu. Ešte v polovici novembra tam namerali 26,6 stupňa Celzia. Takto teplo tak neskoro v roku v Denveri nikdy predtým nebolo. Zvyšok Spojených štátov však na tom nebol lepšie.

„V polovici novembra bola celá krajina takmer bez snehu. Stalo sa tak po prvý raz v histórii,“ zdôraznil Washington Post.

Zima nielen neskoro prišla, ale aj skoro odišla. V Denveri 10. februára opäť namerali 26,6 stupňa Celzia a celý mesiac bol napokon najteplejší od roku 1872.

Na juh Spojených štátov zavítala jar o tri týždne skôr než je bežné a pestovatelia ovocných stromov varovali, že krátke zimy negatívne menia životný cyklus stromov, výsledkom čoho môže byť menej úrody a viac parazitov a chorôb.

Z meraní NOAA ďalej vyplýva, že USA v ostatnom období zažili veľké množstvo kladných teplotných výkyvov.

„V niektorých prípadoch, ako november 2016 a február tohto roka, boli teplé a studené rekordy v pomere 44 a 40 ku jednej,“ povedal meteorológ Guy Walton, ktorý zostavuje tabuľky rekordných najnižších a najvyšších denných teplôt v krajine.

„Hoci klíma v USA sa otepľuje a zvyšujúce sa množstvo skleníkových plynov zrejme potlačí teploty ešte vyššie, je pravdepodobne priskoro vylúčiť v budúcnosti mesiace, keď bude viac rekordných denných miním než maxím. Cyklické vzorce počasia môžu stále platiť a prinavrátiť miznúce chladné obdobia ako v roku 2013 a 2014,“ dodáva na záver Washington Post.

zdroj: aktuality.sk

Slová ktorým sa treba v živote vyhnúť

18. apríl 2017

Včera som absolvoval debatu z mojou najlepšou priateľkou a skvelou osôbkou čo vynikajúco píše. Mi vysvetlila že na aké slová si treba dávať pozor a to napriek tomu že môžu byť použité ako superlatív. Aj keď určite sú vety, kde sú slová ktoré vyvolávajú nejaký negatívny kontext. Určite jedno s tých slov ktoré najčastejšie používame je napríklad “strašne som na teba hrdý alebo strašne sa na teba teším”. To slovo strašne by malo byť nahradené nejakým pozitívnejším slovom, napríklad že sa na určitého človeka veľmi tešíme. Najme pri písomnej alebo ústnej komunikácii to bude mať veľký vplyv na človeka. Aj keď možno nedá úplne najavo že sa mu to nepáči a ani nás nebude odrádzať. Ja prakticky tiež v tomto robím chybu a uvedomujem si, že sa v tomto musím zlepšiť. Len potom sa ťažšie dá pochopiť výraz typu strašne sa mi páčiš. Niekedy niektoré slová môžu mať veľký vplyv na veci, ktoré povieme a uvedomujeme si veľmi neskoro. Ako určité slová možno ľudia nemyslia zle, ale v skutočnosti len tak vyznievajú a potom si každý môže začať domýšľať, že čo to ten človek vypustil z úst.

Ďalšie slovo ktoré by človek nemal až tak používať je slovíčko zle alebo zlé v súvislosti s nejakým slovným spojením. Už keď človek povie že má zle, tak tým automaticky prenáša celú tú svoju energiu na človeka, ktorý sa bude automaticky tiež cítiť zle, len na základe podnetu iného človeka. Už keď človek povie že je v nejakom zlom citovom rozpoložení, tak celkovo tým ukáže svoju vnútornú slabinu. Slovíčku zle sa snažím vyhýbať najlepšie ako sa len dá, lebo by som sa bál že svojou náladou by som pokazil náladu niekomu inému a to nie je vôbec správne. Celkovo s tým slovíčkom sa používa takmer každé jedno slovné spojenie a vznikajú rôzne ekvivalenty. Nikdy som vo svojom živote nikomu nepovedal že sa mám zle, lebo nie je dobré prenášať svoje pocity na iných a tým ich nejako zarmútiť. Aj keď sú situácie kedy človek to slovíčko môže použiť, keď sa potrebuje niekomu vyrozprávať.

Najviac sa človek stretáva zo slovíčkom brutálne a tiež sa to môže používať v súvislosti s nejakým slovným spojením. Napríklad to tak môže byť vtedy keď človek povie, že daná pesnička znie “brutálne dobre alebo toto znie tak brutálne”. Ale v skutočnosti to môže pripomínať nejaké brutálne scény s filmu a celkovo to v spoločnosti nemusí vyznievať dobre. Podľa mňa slovíčka typu brutálne alebo monštrózne by sme mali z nášho slovníka úplne vynechať. Určite ja by som nejaké iné slová, ktoré by boli prijateľné pre určitú skupinu ľudí, ale zároveň rešpektujem ak niektoré takéto slová používa. Nevravím že s tým človek musí automaticky prestať, ale určite by mal byť na to aspoň upozornený a uvedomiť si že slová ako také majú veľkú silu. Určite by to nemalo byť človeku vnútené a nejak by mal byť do niečoho tlačený.

Je veľa slov ktoré by sa zmestili do pomyselného zoznamu, ale to posledné je najzásadnejšie. To sú tie najrôznejšie nadávky a slová ktoré ani netreba písať. Ako niekedy človek nemá inú možnosť ako niektoré veci vyjadriť nadávkou, ale nie vždy je to správne. Aj môže sa stať že to niekto použije v súvislosti s nejakým superlatívom, ale ten človek si to v skutočnosti aj tak vyloží zle. Môžem sa priznať že mi nadávky nevadia, ale rozumiem ľudom čo to vadí a vnímajú to veľmi citlivo. Iné je použiť nadávky v nejakom hudobnom texte a iné je použiť nadávku bez nejakej príčiny a poriadne to ani nevysvetliť. Sú situácie kedy je to skutočne vhodné a sú situácie kde je úplne neprípustné. Stále si musíme dávať pozor aké slová používame v spoločnosti a aké pri písaní si s daným človekom. Lebo v skutočnosti môžu mať tie slová veľký dopad a preto by sme si dopredu všetko premyslieť. Aj keď sú ľudia pri ktorých sa netreba premýšľať nad každým slovom, lebo majú pre nás pochopenie.

Slovenským väzňom zmenili jedálny lístok pre Veľkú noc

17. apríl 2017

Trestanci si počas veľkonočných sviatkov našli na tanieri aj baraninu a tradičné údeniny.

V slovenských väzniciach sa aj jedálny lístok prispôsobuje tradičným veľkonočným zvykom. Uviedol pre TASR riaditeľ kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Adrián Baláž.

Nechýbajú ani tradičné údeniny

V ústavoch na výkon väzby, ústavoch na výkon trestu odňatia slobody a nemocnici pre obvinených a odsúdených budú podľa neho zostavené jedálne lístky v súlade so zvykmi jednotlivých regiónov a podľa určených finančných limitov, pripravované budú tradičné jedlá typické pre sviatočné chvíle spájané s kresťanskými obradmi.

„Väznené osoby nájdu v podávanom menu jedlá zo zemiakov, špenátu, varených vajec, baranieho, hydinového, bravčového mäsa a nebudú chýbať ani tradičné údeniny. Na Veľký piatok boli varené aj pôstne jedlá,“ povedal Baláž.

V súčasnosti sa vo výkone väzby nachádza 1558 obvinených a vo výkone trestu odňatia slobody 8840 odsúdených, dodal Baláž.

zdroj: aktuality.sk

Bojová symfónia

15. apríl 2017

Viem kam skutočne kráčam,

že čo je mojim skutočným cieľom,

aj keď niekedy niečo skúsiť bolí,

ale bojovať sa v skutočnosti oplatí,

kráčanie tými všetkými ulicami,

niekedy je lepšie ísť aj inými cestami,

tam kde nie sú väčšie davy,

je dobré nájsť tam nejaké skratky,

neustály závan strachu v sebe mám,

niekedy ani sám neviem kade kráčam,

keby som určité veci v živote neskúsil,

tak by som to určite reálne ľutoval,

neustále znejúce skladby Linkin Park,

pri hudbe neraz obchádzam určitý park,

bojová symfónia vo mne okamžite zavelí,

nikdy nie je koniec všetkých nádejí,

postupne sa nám tá cesta odkryje,

nie všetko čo sa v živote deje je márne.

Dobré zbohom

14. apríl 2017

Premýšľal som v poslednom období o čom skutočne písať, keďže som začal zažívať veľa vecí. Dialo sa strašne veľa vecí čo ma nejako ovplyvnilo a že prišli ľudia ktorých považujem za zázrak, ale musel som nechať niektorých odísť a povedať si že to bol správny krok. Myslel som si že všetci okolo mňa sú úžasní ľudia a nikdy som si nemyslel že ma bude niečo v živote štvať. Že raz prídem do bodu, kedy sa všetko vo mne uzavrie a niekedy nevnímam radšej nič. Niekedy som si vravel, ako najlepšie by bolo niekam uniknúť a skryť sa pred celým svetom. Ale vždy si nejak uvedomím že okrem Elenky, mamy a mojej sesternici Maťky mi zostalo len pár priateľov. Všetci ostatní tu nebudú a proste niektoré veci budem radšej v sebe reálne držať. Nie preto že chcem, ale preto že nechcem ľudom spôsobovať žiaľ a bolesť ktorú som radšej držal v sebe. Viem že občas nie sú veci ideálne, ale snažím sa žiť s tým a pochopiť ako sa všetko pre niečo deje. Každý človek zažije niekedy deň, kedy to v ňom praskne ako taká sopka. Že sa určité veci zmenia do takej miery, keď vieme že nás nejako ovplyvnia.

Najťažšie bolo byť vo vzťahoch kde som nadobúdal pocit, že ja ľúbim a ten druhý človek nie. Keď si premietnem že kvôli prvému vzťahu sa začali moje depresie a takmer ma to zničilo. Bolo to také zlé že v danom momente môj život nemal zmysel. Cítil som triašku a premýšľal som nad tým že či chcem žiť. Veľká časť ľudí by si povedal že lamentujem a príliš riešim svoj život, ale skutočne sa to dialo. Potom keď som sa s tým všetkým zmieril, tak som bol rád že mi ten balvan zo srdca spadol. Zrazu všetko zmizlo preč a už som to dokázal lepšie prijať, vedel som sa ľahšie zmieriť s tým že po citovej stránke to nebude ideálne. Boli aj iné baby, ktoré som dokázal milovať a v skutočnosti som zostal v kontakte len s tou jednou. Len s tou, ktorá ma má doteraz rada aj napriek tomu že sme kamaráti. Vedel som že keď sa niečo v mojom živote skončí, tak sa vo mne niečo zmení. Zmení sa to, že sa s niekým budem musieť rozlúčiť a posunúť sa ďalej sám, bez nejakej zaujímavej ženy. Ale viem že sú tu osudové ženy čo ma budú ľúbiť a budú stáť pri mne nech sa čokoľvek bude diať.

Keď som sa cítil nie najlepšie, tak často som si musel zapnúť Linkin Park a uniknúť od myšlienok. Pamätám si obdobie keď som sa vnútorne cítil prázdne a často som cítil že niekam padám. Prenasledoval ma môj vlastný pesimizmus a moja vlastná naivita, neustále niekomu veriť. Vždy som sa bál vo svojom živote nejakej zmeny a vecí čo prídu po tej zmene. Nikdy som nebol ten človek čo by nejak kričal a s niekým sa vadil. Len som vedel že s niektorými vecami skrátka nemôžem bojovať. Vedel som že prišla búrka a musel som to nejakým spôsobom prekonať a zaťať nejakým spôsobom zuby. Ak som v niekom skutočne hľadal nepriateľa, tak som vedel že je nejakým spôsobom vo mne a že ho musím nejako poraziť. Bolo jasné že niečomu vo svojom živote skrátka musím dať zbohom a viem že to vôbec neľutujem. Keď si predstavím že niektoré veci som vo svojom živote ľutoval a mrzeli ma, tak som šťastný že sa stali. Skrátka sa udiala v mojom živote zlomová sebareflexia, kedy som si začal uvedomovať že niečo vo svojom živote robím zle. Ale stále že budú situácie kedy budem robiť chyby a iné to v skutočnosti nebude.

Veľa krát som mal svoje určité ja, ktoré si ľudia nejakým spôsobom zaškatuľkovali. Ale jediné čo sa nezmenilo tak sú určité životné rituály. Postupne sa to pretavilo do správania, kedy na mňa začalo silno vplývať že som introvert a že najradšej mám kľud. Som najradšej keď nevnímam veľkú skupinu ľudí a keď môžem vnímať ľudí čo za to skutočne stoja a nikdy to s človekom nevzdajú. Ťažšie bolo zistiť že ktorí sú v skutočnosti tí praví a že či človeka nepodrazia pri prvej príležitosti. Ale doteraz mám pocit že to neviem a že jediná cesta aká existuje, tak je v skutočnosti vyčkať. Iné možnosti ako keby ani neexistovali a v skutočnosti platí iba tá jedna. Stále cítim že na tomto svete musím nájsť svoje miesto skôr, dokým na tomto svete neskončím. Miesto kde sa ľudia nebudú smiať, nadávať, vysmievať a budú viac chápať veci čo vo svojom živote cítim. Ale viem že moje predošlé ja odišlo a už sa nikdy nevráti medzi ľudí. Ľudia poznajú len to moje milujúce ja, ktoré nikomu neublíži a ktoré radšej pomôže.

Viem že moje ja tiež bojuje s určitými démonmi a zo svojim vlastným rozumom. Stále cítim že úzkosť je niekedy silnejšia než smelosť sa snažiť na sebe zmeniť nejakú čriepku zo mňa. Sú veci ktorým som dokázal dať zbohom a sú veci ktoré so mnou kráčajú po celý môj život. Som vďačný za tie skúsenosti čo prišli a ktoré mi dali silu byť lepším človekom. Nebolo jednoduché určité veci dokázať a nejakým spôsobom sa s nimi vyrovnať. Ale viem že sú ľudia čo robia všetko preto, aby som sa nikdy nedostal na zlú cestu a aby som veril tomu čo cítim vo svojom vnútri. Často ma viera drží pri živote a keď sa necítim najlepšie, tak sa vo mne zapne kontrolka že na toto nesmiem myslieť. Každý má právo sa nejako cítiť a viem že to vždy nejako zvládnem. Možno nedokážem všetky problémy sveta vyriešiť a nedokážem vždy urobiť všetko na čo ľudia pomyslia, ale snažím sa. Snažím sa vždy veriť že dobro v každom z nás existuje a nikdy nevymrie.

Čím som starší, tak som vo fáze kedy dokážem veci inak vnímať. Keď si premietnem veci ktorými som si prešiel, tak som rád že ich mám za sebou a sa môžem posunúť ďalej. Za všetko dobré a aj zlé som rád, lebo sa mi vytriedili ľudia čo sú moji skutoční priatelia a ľudí čo sa nejakým spôsobom mi vtierali do priazne. Už keď som kráčal nejakou životnou cestou, tak som vedel že sú tam prekážky ktoré treba skutočne prekročiť. Teraz viem že aj keď som niečo urobil, tak už som to tak neľutoval a už ma to tak nemrzelo. Nemrzeli ma veci ktorými som ľudom nijakým spôsobom neublížil, ale mrzeli ma veci čo boli nesprávne a niekoho sklamali. Ale ísť ďalej som musel tak či tak a proste som sa na to nemohol vyhovárať. Niektoré veci som rád že s môjho života skutočne odišli a že som im dokázal zamávať na rozlúčku. Možno si to ešte neuvedomujem a nepripúšťam, ale viem že všetko čo sa v mojom živote udialo, tak ma nejakým spôsobom formovalo. Viem že som človek čo radšej píše a koná, než by som mal mať nejaké zbytočné reči.

To čo som napísal môže vyznieť rôzne, ale viem že tie slová neľutujem. Viem že som musel dostať zo seba všetky veci ktoré sa vo mne diali a ktoré sa možno ešte dejú. Ale som vďačný za tie veci a za ľudí čo tu pri mne skutočne stáli a ktorí robia všetko preto, aby som bol lepší. Musel som dať zbohom svojmu vlastnému ja a dať šancu svojmu novému ja, ktoré už je vnútorne opatrnejšie v tom čo vraví a ako premýšľa. Musel som strašne veľa vecí zmeniť, aby som sa niekam reálne dostal. Možno som človek čo je niekedy príliš opatrný vo svojich pocitov, ale to neznamená že sa neviem tešiť aj z mála. Teším sa najlepšie ako sa len dá a som rád že môžem robiť to čo ma baví aj napriek vedomiu že to robím čoraz menej. Viem že ako je ťažšie napísať podľa skutočnej udalosti a žiaden detail si nevymyslieť. Ale snažím sa tým žiť a robím to rád. Som rád že môžem vypomôcť pri vyberaní pesničiek do Rádia_FM a konkrétne do relácia Bez Pózy. Čoraz viac sa utvrdzujem v tom že robím veci, ktoré majú zmysel a s ktorých sa viem reálne tešiť. Dal som zbohom veciam čo ma vnútorne brzdili a otvoril som dvere veciam čo ma vnútorne zmenili k lepšiemu.