Archív pre jún 2015

Prázdniny sa blížia 2

30. júna 2015

Opäť sa blíži koniec školského roka a rozhodne by nebolo od veci niečo napísať. Už sa blíži koniec júna a určite by každý vedel že čo chystám na vlastnej stránke. Rozhodne určite cez prázdniny pokračovať v blogovaní, teda sa nebudem ulievať lebo chcem ľudom priniesť čo najlepšie články. Som sa dostal do bodu, kedy mám v hlave mnoho tém, ale hľadám vždy vhodný okamih kedy o nich písať. Ako si uvedomujem zodpovednosť voči tým ktorí fandia tomu čo robím a ktorým niečo moje články dajú. Vymýšľať nové články je čoraz ťažšie a najťažšie je to napísať tak, aby som sám seba nevykrádal. Mnoho ľudí si neraz pomyslí že je ľahké napísať článok, ale v skutočnosti vkladám do toho celú svoju energiu, emócie a pocity. Ale rozhodne to tak je pri každom človeku čo niečo čo niečo píše a snaží vierohodne opísať určitú situáciu. Každý človek sa snaží vychádzať z reálnych faktov, čo boli niekde povedané a posunúť ich na inú úroveň. Neraz nám sa snažia médiá a iné denníky čo sa tvária ako nezávislé podsunúť falošnú predstavu reality a zabúdajú na to, že by si mali overovať určité veci a nevariť svoje informácie na vode. Rozhodne na blogu nebudú také prestávky aké boli predtým, lebo stále dokážem popri tom zachovať aktuálnosť. Byť aktuálny v dnešnej dobe je zložité a celkovo je kopec ľudí, čo sa nemusia vždy stotožňovať s mojim názorom, ktorý je väčšinou konštruktívny a snažím sa hlbšie rozobrať o čo reálne ide. Je strašne veľa tém ktoré si zaslúžia článok, ale neraz si musím premyslieť že či je o tom vhodné písať. Proste sú niektoré témy, ktoré sú extrémne pre mňa náročné a najme po tej psychickej stránke. Snažím sa dávať pozor aby som určitú skupinu ľudí neurazil, ale proste sú veci na ktoré treba poukázať a nemôžem sa schovávať za veci čo sú nepravdivé. Ako sú ľudia čo píšu fikcie napríklad v románoch, ale ja nedokážem pracovať s fikciou a ani s vymyslenými faktami.

Ako stále je moment, že niekedy si človek musí aj oddýchnuť od toho čo robí rád a ja to tak neraz cítim. Môj blog beriem stále ako môj nástroj ktorým dokážem vyjadriť všetko. Dokážem si pri ňom nielen oddýchnuť, ale dokážem zapojiť kopec mojich myšlienok, ktoré neraz ten názor ľudí môžu ovplyvniť. Niekedy trvá dlhšie kým k nejakej téme spíšem článok, lebo je naozaj toho veľa v jeden deň sa nedokážem sústrediť na veľa vecí naraz. Proste ak je nejaká téma ktorá sa momentálne rieši či na Slovensku alebo vo svete, tak sa snažím k nej podať objektívny pohľad a v skutočnosti to nie je ľahké. Ale nie je to ľahké s toho hľadiska, že sa kopec ľudí na to pozerá svojimi očami. Chápem každý ľudský postoj čo sa neraz dokáže urodiť v hlave človeka a je opodstatnený.  Cením si každý názor a myšlienku ktorú človek napíše, lebo ma to určitým spôsobom posúva vpred a viem že čo treba v danej chvíli zlepšiť. Neraz si premietnem v hlave všetky slová a uvedomím si, že na niekoho mohli mať určitý dopad. Ja to proste nemyslím zle, každý človek čo píše články, tak sa snaží na niečo poukázať a s obsahom sa samozrejme nie vždy všetci stotožnia, ale to je v celku prirodzené. Ako obdivujem ľudí čo píšu pod WordPressom, lebo ak sa v nejakej vete pomýlia, tak to dokážu opraviť. Na iných stránkach je písanie a perex ako taký najčastejšou barličkou je pre určitú skupinu kritikov, lebo sa kladie dôraz na určitý obsah. Uvedomujem si že písať články je často dvojsečnou zbraňou, lebo niekto to môže pochváliť a niekto to môže skritizovať, ale každé hodnotenie toho človeka môže posunúť v tom, aby to robil čo najlepšie. Ako žiadny človek by sa nemal báť v sebe kúsok sebareflexie a byť voči sebe kritický, teda nie v štýle že sa začne ponižovať a nazývať sa neschopným. Ak sa niečo nepodarí, tak si to reálne treba priznať a nie sa za niečo skrývať. Nikto by sa nemal hanbiť za svoje články a za svoje myšlienky, lebo proste to vychádza s vnútorných pocitov človeka.

Zo stránkou som pokročil do takého štádia, že som začal písať básne s tým, že v nich opisujem reálny svet a celkovo moje postoje. Snažím sa tým určitým spôsobom spestriť blog, aby to nebolo len o článkoch čo píšem a rozhodne tento krok neľutujem. Veľmi sa to chytilo a mnohých ľudí to oslovilo, čo mňa samotného neraz prekvapilo. Nikdy som vo svojom živote nepísal básne, skôr som ich recitoval a toto bolo u mňa niečo čo ma posunulo do nového levelu. Snažím sa v nich zapracovať aj určitú fikciu, ale skôr sa snažím pracovať z reálnymi faktami a s tým čo sa okolo mňa deje. Vystihujú moju radosť zo života alebo vystihujú určité obdobie života, ktoré bolo pre mňa ťažké a musel som sa s ním nejako vnútorne vyrovnať. Ak nepíšem články, tak pridávam aj citáty mojich obľúbených autorov, ale po pravde sa neriadim všetkými citátmi, lebo to sa moc ani nedá. Maximálne sa riadim tromi a tých sa držím počas celého života a nie iba počas určitého obdobia. Keby mám povedať že ktorý citát mám taký najobľúbenejší, tak to nedokážem povedať.  Skrátka je to určitý pojem o ktorom by sa dalo debatovať strašne veľa dní. Ako som rád, že som zapracoval tabuľky na svoju stránku, lebo ju to neskutočne spestrilo a človek čo nečíta dáko extra články, tak si otvorí sekciu čo je v tej tabuľke. Ako si spomínam na svoje začiatky a na to, čo reálne mám na stránke rozoberať. Sám som to prakticky nevedel, ale uvedomujem si, že ako veľmi ma to posunulo a do takého bodu, kedy som si nemyslel, že to tak bude. Nemyslel som si, že nájdem nejakých ľudí čo budú moje články čítať aj s toho hľadiska, že v nich riešim určitú filozofiu a tá nemusí byť u všetkých ľudí správne chápaná, čo beriem reálne na vedomie. Ale zároveň som nikomu nehovoril, aby si moju stránku prečítal a nikde som sa ju nesnažil nasilu pretlačiť, každý to robí doteraz dobrovoľne bez toho, aby som ho do toho tlačil.

Rozmýšľal som ešte ako stránku obohatiť, tak som sa rozhodol že založím sekciu Fakty o mne. Bolo to s toho dôvodu, že je kopec vecí ktoré o mne ľudia stále nevedia a neraz spisujem o veciach čo mám rád, čo sa mi nepáči alebo vysvetľujem určité veci ktoré sa stali. Neraz píšem o uletených veciach čo sa mi stali alebo ako vníma svet a ľudí okolo neho. Som rád že som o tom začal písať, lebo neraz cítim v sebe určitú úľavu a napíšem veci, ktoré by som za normálnych okolností nepovedal, viacmenej by som sa bál. Má to neskutočný úspech že to kopec ľudí číta a príjemne ma to prekvapuje, ale miestami sa snažím dávať pozor, aby som neodhaľoval príliš citlivé informácie. Sa mi to v skutku darí, lebo nad každou vetou ktorú píšem rozmýšľam a zvažujem že či sa to tam hodí. Pôvodne som túto sekciu nechcel vôbec tvoriť, ale potom som sa neskôr zamyslel nad tým, že kopec ľudí ma pozná ako blogera a chcel som aby nahliadli do môjho myslenia. Neľutujem tento spôsob prezentácie, lebo ním dokážem vyjadriť všetko aj to čo bežne neraz nepoviem. Niekedy sám seba pristihnem pri tom, že mám toľko myšlienok v hlave a nemám vtedy inú možnosť ako to vypustiť vonku. Nepociťujem že by bolo niečo nesprávne, len to skrátka vychádza s môjho vnútorného ja. Každý rok si uvedomujem ako sa na určité veci pozerám s odstupom času a ako sa všetko okolo mňa prirodzene mení. Svoje články beriem ako moje vlastné deti, ktoré musia jedného dňa prísť na svet a rodia sa v mojej hlave strašne dlho.

Začínam si uvedomovať že koľko mám času na tvorenie stránky, že počas dňa sa ju snažím reálne o niečo vylepšiť a obohatiť. Zatiaľ čo kopec ľudí sa nejako vzdeláva, tak ja mám viac času na to čo ma baví a kvôli čomu dokážem obetovať svoj čas. Neraz si mysleli že sa vo svojom živote budem nejako nudiť a že nebudem vedieť čo reálne mám robiť. Som sa naučil si vážiť času čo reálne mám, predtým som prišiel domov s tým, že som bol unavený a na stránku som mal minimum energie. Ako som napísal články, ale bolo cítiť tú počiatočnú únavu a neraz sa to podpísalo aj na mojom psychickom stave. Teraz cítim obrovský rozdiel a uvedomujem si, že konečne nežijem ten unáhlený život, kde som sa musel neustále niekam plašiť. S odstupom času skutočne môžem povedať, že si s daného dňa každú jednu hodinu vážim. Zažívam konečne dni, ktoré nie sú plné stereotypu a pri ktorých si môžem povedať že som za ne vďačný. Každý deň zažívam niečo iné a som rád, že moje dni už nie sú založené na tom, že musím vstať, niekam ísť, vrátiť sa domov a znova spať. Tento kolobeh sa opakoval takmer 9 rokov, ako za tie všetky roky som reálne vďačný, ale už bolo lepšie miesto prenechať iným. Ja už mám niečo odštudované, veľa som sa naučil nových vecí a určite niečo využijem v praxi. Neviem čím to je, ale som si v živote uvedomil toľkých vecí, čo som si neuvedomil za celých 9 rokov a to že som si začal viac seba vážiť. Uvedomil som si, že žiť unáhleným životom nie je vôbec pre mňa a viacmenej som prežíval, ako žil. Mám dlhodobé prázdniny, ale kopec ľudí tie prázdniny budú akurát len mať a o to viac času bude možnosť sa stretnúť s tými ktorých mám rád. Ako mne tie dni ubiehajú strašne rýchlo, snažím sa vo svojom živote si zamestnať niečim hlavu a nepremýšľať nad tým čo bolo predtým, lebo viem že sa musím pohnúť v živote vpred. Ako je dobré si na niektoré veci zaspomínať, ale netreba sa tomu poddať.

Otvorene môžem povedať že sa skutočne cítim dobre a je to skrátka nádherný pocit. Možno to nedávam najavo tak ako by som chcel, ale vo svojom vnútri sa teším. Neľutujem vôbec nič a všetko čo sa stalo, tak sa malo reálne stať a teraz by som to už nemenil. A neraz sa poteší ak náhodne stretnem, lebo viem že ako nie je dobré vždy všetko plánovať, lebo vždy sa stane niečo iné. Ako človek si nemôže svoj život podľa linajky naplánovať, to sa skrátka nedá a nemožno vždy byť všade. Rád spoznávam nových ľudí a som určitým veciam otvorený, ale nejdem do všetkého po hlave. Ja som človek čo si všetko musí dôkladne premyslieť, než do niečoho pôjdem. Nie vždy pôjdem hocikam a určite by som nešiel na miesta, kde by som sa necítil dobre a nemal pri sebe ľudí čo sú mne rovný. Ako necítil som sa dobre, keď som bol každému človeku na očiach a občas to ešte pociťujem. Ale všetko zvládam omnoho lepšie než predtým, cítim že som dospel do bodu, kedy si viacero vecí okolo seba uvedomujem. V skutočnosti som prišiel na to, že som robil veci čo ma brzdili v tom čo ma reálne baví a zdržiavalo ma to. Snažím sa vyhýbať stresu, ako to najlepšie len ide a neriešiť každú maličkosť čo sa okolo mňa udeje. Ale občas sa stane, že niektorým veciam v živote sa nedokážem vyhnúť a niekedy musím k nim poskytnúť svoj postoj. Neraz sledujem kopec internetových diskusií, kde veľká časť ľudí má na daný spoločenský problém svoj názor. Ja mám samozrejme ten svoj a proste sa všetko snažím vnímať inak, nie iba cez noviny. Neverím všetkému čo je popísané, lebo na jednej stránke je jedno povedané a v skutočnosti sa deje niečo úplne iné. Vždy to tak je, napríklad kopec ľudí verí správam a nepodloženým informáciám čo sú na internete. Kopec ľudí podriadi svoj život konšpiračnými teóriami a vecami čo sa predpokladá, že sa stalo a realita je iná. Ja strašne veľa informácii selektujem, veľká časť s nich neraz býva nepravdivá a nie je založená na skutočnosti. Pre nás by malo byť výstrahou, že nemôžme veriť všetkému čo nie je podložené nejakým reálnym dôkazom. Napríklad aj vedci ak niečo objavia, tak idú na dané miesto a zisťujú že či sa ten objav zakladá na reálnych udalostiach.

Chcel by som kopec ľudom zapriať pekné prázdniny a najme to, aby na seba dávali pozor. V tomto období je nebezpečné chodiť niekam na dovolenku a najme je to tak v prípade Tuniska, kde kopec nevinných ľudí prišlo o život. Kopec ľudí nech ide radšej tam, kde to bude reálne bezpečné, ale však človek nikdy nevie. Momentálne prichádza obdobie hudobných festivalov a každý si môže jeden na ktorý reálne pôjde. Ja určite tiež budem chodiť na koncerty, ak nejaké vôbec budú čo je v malom meste ako je Liptov, takmer nepravdepodobné. Kopec ľudí sa bude chodiť opaľovať na kúpaliská, skákať do vody a nejako inak sa šantiť. Aj školáci momentálne dostali vysvedčenie a rodičia im za skvelé výsledky dali nejakú odmenu či v podobe nejakých sladkých dobrôt alebo peňazí za ktoré si môžu niečo kúpiť. Ale verím že popri týchto dvoch mesiacoch prázdnin si každý nájde čas na to, aby si prečítal moje články, ktoré budem vytvárať. Ako človek si to nemusí čítať len doma, ale môže si to prečítať aj na tablete, smartfóne alebo na mobile. Tento web je prispôsobený tak, aby fungoval na všetkých zariadeniach čo človek má a rozhodne sa netreba báť, že by niekto o niečo prišiel. Ja stále budem informovať o tom čo reálne chystám a som pripravený zverejňovať aj štatistiku môjho blogu. Doteraz som to nerobil a neraz sa WordPress ako taký neustále mení a aj tie štatistiky sú omnoho prehľadnejšie než tomu bolo na začiatku. Ako som sa rozhodol že budem v rámci blogu robiť aj rôzne hudobné rebríčky, kde vyberiem 10 najobľúbenejších skladieb, ktoré mi prirástli k srdcu a budem určite vyberať aj skladby čo vznikli tento rok. Budem to robiť každý posledný deň v mesiaci, lebo určite by kopec ľudí zaujímalo že aké skladby bývajú pre mňa inšpiráciou. Ako všetkým prajem veľa síl, motivácie a aby každý robil v živote to čo ho reálne baví.

Reklamy

Iný

29. júna 2015

Nechcem byť súčasťou určitej väčšiny,
ktorá to hrá neraz na obidve strany,
problémy sú v tomto súčasnom stáde,
nikto o nich v skutočnosti počuť nechce,
každý chce vo svojom živote niečomu veriť,
ale málokto zdvihne zadok a chce niečo zmeniť,
človek čo povie iný názor než skupinová väčšina,
okamžite sa stáva s neho obyčajná krysa,
ľudia najradšej veria rečiam politikom,
radšej budú žiť v klamstve a opitý rožkom,
viem čo ma neraz stálo byť skutočne iný,
každý deň v živote sa snažím byť silný,
koľko krát neraz padnem na hubu,
snažím sa prekonať každú jednu búrku,
niekedy ma dokáže neraz prepadnúť strach,
ale ja nebudem hádzať o stenu žiadny hrach,
je mi jedno že som v živote outsider,
stále budem mať v živote svoj vlastný názor,
nebudem sa meniť iba preto že mi to niekto povie,
viem jedno že nie všetci budú so mnou v priateľstve,
môj svet je iný od sveta ostatných ľudí,
nie každý moje zmýšľanie reálne pochopí,
v mojom živote je šťastie nejakých priateľov mať,
všetci si myslia že ich dokážem ľahko nájsť,
stoja za mnou neraz tí správny ľudia,
ktorý sa v skutočnosti volajú priatelia,
viem že v živote sa nie všetkým zapáčim,
ale tí čo vo mňa veria za tými si stojím.

Opitosť láskou je vedecký fakt, nie básnická metafora!

28. júna 2015

Oxytocín, hormón, ktorý upevňuje citové a sociálne väzby a preto dostal prezývku hormón lásky, má podobné účinky na ľudské správanie ako alkohol.

Odbrzďovanie prosociálnosti

Oxytocín je takzvaný neuropeptidový hormón. Vzniká v hypotalame, čiže podlôžku, spodnej časti medzimozgu. Vylučuje ho zadná časť hypofýzy. Konštatovali to Ian Mitchell, Stephen Gillespie a Ahmad Abu-Akel z University of Birmingham (Veľká Británia). Upozornili však, že spomenutá prezývka oxytocínu zakrýva jeho temnejšiu stránku.

Mnohé výskumy preukázali jeho významnú úlohu pri pôrode a vytváraní väzby medzi matkou a dieťaťom. Nedávno sa takto zistilo, že je kľúčový aj pre tvorbu našich sociálnych vzťahov a väzby medzi partnermi. Práve z posledného sa zrodila prezývka hormón lásky.

Všeobecne posilňuje prosociálne správania. Predovšetkým altruizmus, veľkomyseľnosť a empatiu. Spôsobuje, že viac dôverujeme iným ľuďom. Vyplýva to z faktu, že potláča činnosť špecifických oblastí mozgu (prefrontálnej kôry a limbického systému), ktoré brzdia rozvoj sociálnych kontaktov. Prostredníctvom strachu, úzkosti a stresu.

Sugestívne paralely

„Cieľmi oxytocínu a alkoholu sú zrejme rôzne mozgové receptory. Pôsobia však rovnako na prenos GABA (kyselina gama-aminomaslová, dôležitá signálna molekula) v prefrontálnej kôre a limbických štruktúrach. Nuž a práve tieto mozgové obvody ovládajú to, ako vnímame stres či úzkosť, zvlášť v sociálnych situáciách, ako sú pohovory. Azda aj zbieranie odvahy, aby sme niekoho pozvali na rande. Užitie zlúčenín ako oxytocín a alkohol môže spôsobiť, že sa podobné situácie javia menej odstrašujúce,“ vysvetlil Ian Mitchell.

S kolegami uznáva, že schopnosť potlačiť úzkosti by mohla vysvetliť sklon nabrať takzvanú holandskú odvahu. Osobitne v kontexte sociálnych situácií ako spomenuté pozvanie na prvé rande. („Holandská odvaha“ je to isté, ako náš výraz „pohárik na posmelenie“.) Oxytocín pri pokusnom podávaní cez nosový sprej vyvoláva zrkadlový obraz účinkov alkoholu.

Treba byť opatrný

Členovia tímu však varujú pred pravidelným užívaním buď hormónu, alebo rýchleho pohárika na posilnenie sebadôvery v obťažných sociálnych situáciách. V prvom rade kvôli známym nepriaznivým zdravotným dôsledkom dlhodobého pitia alkoholu.

No aj kvôli neželateľným účinkom na poznávacie schopnosti a sociálne vzťahy, ktoré môžu mať alkohol i oxytocín. Pravidelní užívatelia po nich môžu byť agresívnejší, vystatovačnejší, závistivejší voči tým, koho vnímajú ako súperov. A prehnane podporovať „svojich“ na úkor iných ľudí. Obe zlúčeniny tiež môžu až príliš oslabiť zdravý strach, ktorý nás za normálnych okolností chráni pred tým, aby sme sa nedostali do problémov. Veď pod vplyvom alkoholu sa často podujímame na riziká, na ktoré by sme si triezvi nikdy netrúfli.

Riziko prílišnej dôverčivosti

Nezanedbateľná je v tomto ohľade aj spomenutá zvýšená dôverčivosť. Alkohol či oxytocín nás totiž môže zamiešať do vzťahov či zámerov, ktorým by sme sa inak zďaleka vyhli.

„Nemyslím si, že sa niekedy staneme svedkami rozšíreného sociálneho užívania oxytocínu ako alternatívy alkoholu. Je to však fascinujúca neurochemikália, ktorá – bokom od srdcových záležitostí – zrejme dobre poslúži pri liečbe psychologických a psychiatrických porúch. Keď presne pochopíme, ako potláča určité typy konania a mení naše správanie, môže to reálne prospieť množstvu ľudí,“ uzavrel Stephen Gillespie.

Členovia tímu uverejnili tieto poznatky v časopise Neuroscience and Biobehavioral Reviews.

zdroj: aktuality.sk

TOP 10: Čo práve počúvam ja

25. júna 2015

Chcel by som úvodom ľudí oboznámiť, že čo momentálne za posledné obdobie počúvam a že ako ma neraz hudba dokázala ovplyvniť v písaní. Každý mesiac v roku, by som chcel spísať u mňa TOP 10 najlepších songov čo sú u mňa srdcovkou. Momentálne tento môj rebríček nebude pojednávať o skladbách čo vyšli v tomto roku, ale určite by som si chcel pripomenúť aj tie minulé roky, ktoré boli nejakým spôsobom nadčasové. Ak táto téma bude u ľudí úspešná, tak tieto rebríčky obohatí aj o žánre. Vyčlením si s každého žánru 10 určitých songov čo bežne počúvam a spíšem k nim určitý komentár a dôvod prečo daný song počúvam.

10. Fort Minor – Welcome

Začínam práve touto pesničkou, lebo Linkin Park počúvam pomaly 15 rokov a Mikea samozrejme považujem za jedného s najtalentovanejších producentov, aký môže byť. Mike spomínal že sa nezamýšľal nad novou skladbou, proste že to prišlo samo od seba. Skladba má neskutočne pozitívny náboj, dokáže človeka rozveseliť a doteraz si ju púšťam a radím ju medzi svoje najobľúbenejšie.

9. Birdy – Skinny Love

Za posledné obdobie som Birdy počúval najviac zo všetkých interpretov čo bežne počúvam. Jej hudba neraz prináša niečo nad čím sa človek musí zamyslieť a ja som to pri nej takto reálne cítiť. Spieva o tom, že ako v našom živote môže byť láska slabá a že ako môžu prísť chvíle keby sa človek cíti bezbranný. Ako človek si pri tomto songu silno poplače a najme vtedy keď precíti text. Každá skladba od nej sa mi páči a nesie v sebe určité posolstvo a preto som vybral tú svoju najobľúbenejšiu.

8. Bilal – Satellites

V rámci neo-soulovej hudby si vybrať nejakú svoju najobľúbenejšiu skladbu je neskutočne zložité. Potvrdilo sa mi to aj v tomto okamihu, kedy vzniklo strašne veľa hudobných skladieb a vybrať si jednu bolo pre mňa najťažšie. Satellites rozhodne považujem za skvelú skladbu, ktorá by sa mala hrať v každom jednom rádiu a nemala by byť ľudmi prehliadaná. Bilal má neskutočne skvelý hlas a ako príde refrén tak okamžite nastupujú kvalitné zimomriavky.

7. Paramore – Last Hope

Paramore som začal počúvať od určitého obdobia, teda s čias singlov albumu Riot. Ich tvorba dokáže osloviť každú vekovú skupinu a mňa tiež oslovila. Ich texty odrážajú reálny život a všetko čo sa v živote deje, celkovo Last Hope mi príde textovo najprepracovanejšia napriek tomu, že skladba je viacmenej smutná a melancholická. Vždy ako mi je ťažko, tak si ju pustím, lebo neraz sa pri nej dokážem upokojiť. Ako sú úžasné slohy, tak je fantastický aj refrén ktorý má neskutočnú silu.

6. Sum 41 – Pieces

Ako od Sum 41 mám viacero skladieb čo by som dokázal vybrať a Pieces radím medzi tie najsilnejšie. Skvelú skladbu podporil aj výborný klip, ktorý dokázal podčiarknuť náladu skladby a najme textu. Skladbu počúvam len vtedy, ak mám v sebe nejakú vnútornú neistotu. Na to že skladba začína smutne, tak potom refrén dokáže človeka skutočne povzbudiť a k niečomu reálne motivovať.

5. Jimmy Pé – Time Machine (feat. Fallgrapp & Tante Elze)

Ako počúvam vo svojom živote rôznu hudbu a pre mňa Jimmy Pé patrí medzi tých najlepších producentov v rámci elektronickej hudby. Jeho hudba ma oslovila ako som ju počul v Rádiu FM, od toho momentu som ho začal reálne počúvať. Pri tejto skladbe prichádzam na to, že každý človek by mal mať stroj času a vrátil sa do určitých okamihov čo kedysi boli. Tante Elze prenikavou farbou ukazuje že je neskutočne talentovanou speváčkou a že treba s ňou za každých okolností a Jimmy Pé s Fallgrappom dodali skladbe hudobný náboj.

4. The Heavy – Short Change Hero

Pre mňa táto skladba bola takou hudobnou hymnou čo som počúval každú noc. The Heavy ukázali ako vedia rock skombinovať z neo-soulom a robia to skutočne geniálne. Pesnička sa samozrejme stala aj súčasťou soundtracku ku hre Borderlands 2, ktorá patrí medzi tie najznámejšie akčné hry dodnes. Samotná skladba má neskutočne pozitívnu energiu a dokáže človeka rozveseliť, keď mu je najťažšie. Rozhodne ju považujem za najlepšiu s ich celkovej tvorby a najme za nadčasovú.

3. Lauryn Hill – Doo-Wop (That Thing)

Ako od Lauryn Hill si rád vypočujem čokoľvek a samozrejme aj celkovo od The Fugees. Túto pieseň dodnes považujem za nadčasovú a Lauryn okrem toho že fantasticky spieva, tak aj skvelo rapuje. Song bol súčasťou je jediného albumu a na nástupcu jej debutu sa stále čaká. Momentálne je súčasťou soundtracku kde vzdáva hold soulovej speváčke Nine Simone. Doo-Wop je pesnička ktorá sa každému zaryje do hlavy aj tomu, čo Lauryn moc nepočúvajú.

2. Amerie – 1 Thing

Amerie som do tohto rebríčku zaradil, lebo dodnes je podľa mňa nedocenenou u ľudí. 1 Thing je rozhodne energická a úderná skladba čo človeka roztancuje. Aj klip neskutočne dokázal navodiť pozitívnu atmosféru a neraz si pri ňom človek potancuje. Samozrejme má skladba aj remixovú podobu kde si zahosťovala aj Eve, ktorá to skvelo odrapovala. Ale ako sa hovorí originál pre mňa stále bude niečím výnimočným a kultovým, lebo ukázal kde sa bude uberať cesta žánru RNB.

1. Dr. Dre – Still D.R.E.

Ako je ťažké vybrať nejakú skladbu od Dr. Dreho, lebo jeho veci sú mňa dodnes nadčasové a každý si rád spomína na určitú dobu, kedy bol viac cenený hip-hop. Neskutočná pohodovosť ide s tohto songu, že si neraz dokážem na neho aj ja poskákať. Mnoho ľudí miluje skákajúce lowridery a ja medzi túto skupinu tiež patrím. Túto bombičku produkovali Dr. Dre, Mel-Man a Scott Storch čo potvrdzuje, že je to obrovský hit. Prakticky touto skladbou sa vytvoril neskutočný boom pre hip-hop.

BONUS: Scorpions – Wind Of Change

Rebríček je viacmenej už uzavretý, ale rozhodne by nemala chýbať ani nejaká bonusovka, ktorá si nesie legendárny status hudobnej klasiky. Vybral som skladbu, ktorú ľudia dodnes počúvajú a dodnes sa hráva aj v rádiu. Geniálne slohy a úžasný refrén potvrdzuje že táto skladba sa hrá na každom jednom koncerte a je miestami aj štadiónovou skladbou. Sám som vyrastal na hudobnej klasike a Scorpions sú skupinou, ktorá si právom nesie status legendy a tento status jej už nikto nezoberie.

Musíme si pomáhať. Vedci overili, že to platí aj na potkanoch

24. júna 2015

Aj potkany sú ochotné pomáhať, najmä ak im už hrozila niekedy smrť.

V krízovej situácii, keď ide o život, si podajú pomocnú ruku respektíve labku aj údajne také sebecké tvory ako potkany. Konštatoval to Nobuya Sato z Kwansei Gakuin University v Nišinomiji (prefektúra Hjógo, Japonsko) s kolegami.

Zvlášť ochotné takto pomôcť sú zvieratá, ktoré v minulosti absolvovali podobný nepríjemný zážitok, doslova hraničiaci so smrťou.

Vodná pasca

Vedci vyšli z nedávnych pokusov, podľa ktorých potkan pomôže príslušníkom vlastného druhu uniknúť z trubicovej pasce. Aj vtedy, keď tým sám nezíska očividnú výhodu.

Uskutočnili tri série nových pokusov, kde bola pascou nádrž so stúpajúcou vodou. Jedno zviera muselo plávať o život, druhé sa nachádzalo v susednej klietke. Premočený potkan sa mohol dostať do bezpečia iba vtedy, ak mu blížny otvoril dvierka.

Bezodkladná pomoc

Vyšlo najavo, že potkany sa rýchlo naučili, že ak chcú pomôcť vystresovaným a premáčaným blížnym, musia otvoriť dvierka. No robili to iba vtedy, keď bol v nádrži naozaj vystresovaný potkan. Pokusy tiež ukázali, že potkany neznášajú, ak sú premáčané. Zvieratá, ktoré mali vlastnú skúsenosť z ponorenia do vody, sa tiež rýchlejšie naučili, ako zachrániť blížneho.

Zaujímavé bolo, že ak si potkany mohli vybrať medzi otvorením dvierok, aby pomohli vystresovanému blížnemu, a otvorením iných dvierok, za ktorými ich čakala čokoládová pochúťka, vo väčšine prípadov uprednostnili prvú možnosť. Za pochúťkou išli až potom.

Potkania etika

Nobuya Sato s kolegami sa preto domnieva, že v „hierarchii potkaních hodnôt“ má pomoc iným potkanom vyššiu cenu, ako potravná odmena pre seba samého. Potkany zjavne disponujú schopnosťou empatie, zdieľajú emócie vystresovaných blížnych.

„Naše poznatky naznačujú, že potkany sa dokážu správať prosociálne a že motiváciou pomáhajúcich zvierat môžu byť pocity, pripomínajúce empatiu, voči ich vystresovaným blížnym,“ zhrnul Nobuya Sato. Zdôraznil, že výskumy tohto typu umožňujú pochopiť neurologický základ a evolúciu prosociálneho správania. Teda aj „ľudskej verzie“.

Členovia tímu uverejnili tieto poznatky v časopise Animal Cognition.

 zdroj: aktuality.sk

Bezdomovectvo – život ľudí bez strechy nad hlavou

22. júna 2015

Je kopec vecí čo sa neraz dejú okolo nás, len niekedy si ich skrátka nedokážeme všimnúť a treba sa reálne zamyslieť prečo to tak je. V správach a celkovo v novinách sa dozvedáme že koľko ľudí reálne spáchalo samovraždu, ale nikto nerieši reálnu príčinu tej samovraždy. Ako si človek povie že život je skvelý, ale čo majú povedať ľudia, ktorí žijú na ulici a ktorí žobrú, aby si kúpili nejaké víno alebo rožky. Najväčší problém našej krajiny, že nikto nerieši bieda tohto národa, momentálne sa teraz všetko zameriava na imigrantov a na to, že ich musíme zo slušnosti a solidarity prijať, ako rozumiem že aj v iných krajinách je bieda a som to písal už v nejednom článku, ale u nás je tá bieda na takej úrovni že ľudia kvôli tomu spáchajú samovraždu. Každý deň spácha niekto samovraždu a toto už vážne nie je sranda, ale je to faktor čo skrátka funguje celé toto storočie. Chcel by som sa zamerať a ten najväčší problém, ktorý na Slovensku je a tým že je nadmerne veľa bezdomovcov v uliciach. Málokto sa zamýšľa nad tým, že prečo sú na ulici, každý má len hlúpe reči, že si za to môžu sami. Ako neraz to mnohých ľudí otravuje a priam ich irituje, že sa im prihovorí nejaký bezdomovec. Mnoho ľudí aj na Liptove predávajú Notabene, nedávno som videl v parku sedieť na lavičke zopár bezdomovcov a som si v jednej chvíli povedal, že som rád, že mám strachu nad hlavou a že mám rodinu ktorá ma ľúbi. Ale rozhodne by som chcel podrobnejšie rozobrať, že ako rýchlo sa môže stať človek bezdomovcom a že môže v tom zohrávať strašne veľa aspektov. Každý človek žije v určitej rodine či v úplnej alebo neúplnej a zdá že ten život v určitej chvíli je ideálny. Ako žiadny človek sa nestane zo dňa na deň bezdomovcom, to sa neraz musí stať veľa životných momentov ktoré v tomto zohrávajú hlavnú úlohu a najväčšiu rolu v tom hrajú peniaze. Preto peniaze, lebo od nich sa všetko odvíja, oni sú prakticky spúšťačom všetkej biedy ako takej. Nehovorím že peniaze ako také musia koreňom zla v každom prípade, ale v tomto prípade to tak bohužiaľ je. Kopec ľudí ledva dokáže žiť s toho mála čo dostane a neraz sa k nim aj štát chová nemorálne. Neraz človek musí všetko splácať len preto, aby živil ďalšiu banku a len preto, lebo to má nariadené.

Napríklad môže byť jedna rodina, ktorá funguje super, má dve deti a žije v absolútnej harmónii. Majú veľký dom, psa, bazén a žijú si nad tie svoje pomery. Ale potom príde ten zlomový moment, keď začnú žiť v dlhoch a požičiavať si a budú mať šibeničný termín, kedy musia splatiť svoje dlžoby. Je to proste záväzok ktorý majú voči banke ako takej, ak ho samozrejme nesplatia, tak sa okamžite začne dvíhať úrok a cena toho dlhu astronomicky narastie. Vtedy sa treba zamyslieť že ak vznikne príliš veľa dlhov, ktoré daná rodina nebude môcť splácať, tak môžu prísť o všetko čo majú v dome a najme o samotný dom. Tento model sa môže stať, lebo samozrejme neraz sa stane že človek naletí na rôzne reklamy podvodníkov a klamárov a reálne skončí na ulici. Príde exekútor a okamžite dané miesto vyprace s tým že ten dom bude zabavený a nebude ponúkaný nikomu ďalšiemu, maximálne tak že by sa niekto prihlásil na dražbe, lebo toto sa stať môže. Rodina ostane na ulici a v danej chvíli jej nepomôže ani štát, teda sa na tú rodinu zhlboka vykašle. V skutočnosti slušný človek sa spravodlivosti nedovolá, maximálne sa môže stať že sa ozvú dobrí ľudia a ponúknu tej rodine strechu nad hlavou alebo sa im ľudia poskladajú na dom alebo byt, lebo v zložitých situáciach si ľudia vedia pomáhať a vedia pomôcť druhým keď je problém. Treba si uvedomiť že nie všetci majú šťastie na dobrých ľudí a málokto má šťastie že si nájde domov. Je to v skutočnosti o šťastí, málokomu sa reálne pomôže a náš štát samozrejme na to moc neprehliada. Ako vytvoria sa pre nich miesta, kde by mohli reálne prespať, ale to je tak dokopy asi všetko. Je to doslova na zamyslenie, že systém prakticky svojich vlastných občanov okráda o všetko čo majú. Mi to príde ako taký nekonečný príbeh, ktorý si musí každý človek nejakým spôsobom odtrpieť a reálne si ho prežiť. Náš sociálny systém je v tomto neskutočne chaotický a zabúda sa na to, že tí čo  kedysi bývali v dome alebo v paneláku, tak boli bežnými ľuďmi ako my.

Kopec ľudí nazýva bezdomovcov smradľavými a neupravenými ľuďmi, ale nikto sa nepozastavil nad tým čo si prežili. Nikto nepozná životný príbeh daných ľudí čo sa dostanú na ulicu a že čo všetko to obnáša. Neraz sám vidím bezdomovcov sedieť na lavičke alebo si ľahnú a oddychujú. Celkovo je ľahké súdiť niekoho, ak nie sme v jeho / jej koži, lebo každý človek môže tak dopadnúť. Ale v skutočnosti sa treba pozastaviť nad dvoma odlišnými pojmami ľudí čo si môžu za to, že sa dostali na ulicu a ľudí čo za to nemôžu že sa dostali na ulicu ľudovo povedané nemali dostatok financií na zaplatenie dlhov. Ako treba si uvedomiť, že nie vždy je to v každej rodine ľahké, niekto si žije nad pomery a niekto žije z ruky do huby. Ten čo je chudobný, tak je na tom omnoho horšie, lebo si začne robiť pôžičky a má aj nejaké záväzky voči banke. Ale kopec ľudí nevie, že ako si požičia nejaké peniaze, tak mu postupne začnú rásť úroky. Teda začnú rásť ak to človek nestihne do toho časového termínu splatiť banke. Skrátka s jedného problému sa stane akýsi kráter, ktorý sa postupne začína zväčšovať a narastie na sile. Celý život je spleťou dlhov čo človek musí splatiť a ak ich samozrejme nesplatí, tak okamžite prichádza zo dňa na deň o všetko. Kopec bezdomovcov je neraz v takom rozpoložení že jedinú cestu hľadajú v alkohole a to nie preto že by sa chceli okamžite opiť, ale preto lebo to vnímajú ako jediné krajné riešenie v živote čo im ostalo. Samozrejme si kúpia aj rožky a to im bohate dokáže vystačiť. Ak je samozrejme teplo, tak sa to dá u nich nejako zvládnuť, horšie je to už v zime. Prípadne predávajú Notabene aby si zarobili na čučo a rožky. Ale najväčšiu chybu čo robia ľudia je, že ich odsudzujú, ale nie všetkých treba hádzať do jedného vreca sú medzi nimi aj dobrí bezdomovci. Neraz im pomôže ak sa s nimi niekto dokáže pozhovárať a pochopiť ich životný príbeh. V živote neraz treba vniesť dostatok empatie a pochopenia, aby sme pochopili že prečo v jednom momente prišiel taký zlomový okamih. Nikto s nich ten okamih nechcel a žiadny človek v živote nechce byť na dne.

Je aj taká modelová situácia kedy si človek za to môže sám a tie rozoberiem konkrétne tri. Ako všade sú peniaze tým hlavným motívom a ešte dôležitejšie je hľadať príčinu kvôli čomu sa ten človek dostal na ulicu. Tiež môže byť určitá rodina a tá môže bývať v dvoj-izbovom byte, teda otec, mama a deti. Jeden s tých rodičov môže byť gambler alebo alkoholik, všetko záleží od určitej situácie. Chlap samozrejme môže byť závislý na gamblerstve, teda v jeden deň si zmyslí že si ide zahrať na automatoch. Vidina toho že chce mať viac peňazí je o to silnejšia, až sa s toho stane okamžite pokušenie. Ale treba sa zamyslieť že prečo ten chlap ide k automatom si zahrať, samozrejme ten hlavný dôvod je v tom že sa pohádal zo svojou ženou a niečo si do očí vyčítali. Neskôr prichádza ten hlavný následok a to je psychické zúfalstvo, ktoré sa samozrejme prejaví aj pri alkohole. Proste hrať na automatoch hry je chronické až chorobné, že neraz sa musí človek s toho liečiť. Skrátka je to závislosť, ak človek začne hrať prvú hru, ktorú môže prehrať tak pokračuje znova a znova dokým neprehrá všetko. Toto je realita ktorá sa deje okolo nás takmer neustále že ten človek prakticky svoju vlastnú rodinu svojim neuváženým konaním dostal na ulicu a teraz im exekútori zabavia všetko v byte. Je to smutné ak sa rodina musí trpieť kvôli človeku, ktorý ich v podstate dostal na ulicu a musia si hľadať dočasné miesto kde prespia. Maximálne že by si zobrali nejaký stan, kde by prespali a pokračovali by v ceste si niečo hľadať. Treba si uvedomiť že žiadny rozumný človek by nešiel okamžite hrať na automatoch, lebo toto robia len zúfalí ľudia. Zúfalstvo a vnútorné rozpoloženie je ten hlavný dôvod a následok je že tá rodina príde o strechu nad hlavou. Ako je ľahké hodnotiť niečo čo v skutočnosti nezažil, ten človek čo nie je v takej zlej situácii, tak to môže ťažko hodnotiť. Nikto nemôže hodnotiť niečo čo sám človek nezažil, skôr by sa človek mal vžiť do tej situácie že to boli tiež ľudia ako my a tiež mali nejaké zamestnanie. Teda určite neraz aj to, že človeka vyhodili s práce môže neskutočne zavážiť a samozrejme mu to sťaží život.

V mnohých prípadoch dokáže dosť zohrať úlohu aj alkohol a aj s tým sú spojené peniaze. Nie je jediný prípad, kde by hlavným motívom neboli peniaze, lebo každý vie aká je skutočnosť. Ako som spomínal, môže nastať určitý emočný problém, že sa človeku nedarilo v práci alebo ho vytočili nejakí ľudia a všetku energiu si vybije na manželke a deťoch. Treba si uvedomiť že toto sa nemusí stať len chlapovi ale aj žene a určite by som chcel spomenúť ten najväčší problém aký môže existovať. Chlap čo chodí sa ožrať do krčmy s ktorej príde ako doga, kde prepije aj posledné peniaze, tak žena zo všetkého zúfalstva si kúpi alkohol v obchode, kde majú určitý lieh a samozrejme si potajme pije s fľaše. Tu nastávajú určité prípady že ako je šanca ísť na protialkoholické liečenie a tu môže byť jasný následok že kvôli alkoholu sa človek môže dostať na ulici. Ako sa nájdu ľudia čo dokážu bezdomovcom pomôcť, ale je smutné koľko málo ich reálne je. Celkovo sa na to, ako pomôcť bezdomovcom nepoukazuje nikde, žiadne médiá na to nepoukážu čo je dosť zúfalé. Alkohol nie je iba metlou ľudstva, ale celkovo je aj nápoj omamný a omámi človeku rozum a aj myseľ. Ale ako chápem že človek si dá raz za čas do nosa, teda príležitostne, ale rozhodne by si mal dávať pozor na jeho reálny obsah. Ako kopec ľudí nielen že im bude zle a budú mať otravu alkoholom, ale samozrejme ich ten alkohol môže pripraviť o strechu nad hlavou. Len máloktorý človek si to dokáže reálne uvedomiť a málokomu sa dá vidieť do hlavy a na to, na čo reálne myslí. Alkohol je tým najsilnejším pokušením a človek sa môže stať zo dňa na deň závislý, niektorí na tú závislosť môžu umrieť. Celkovo toto nie je sranda a s ľudským životom sie neradno zahrávať. Treba si uvedomiť ako sa môže všetko rýchlo zmeniť a ani nevieme kedy, skrátka nás to zmetie ako takú lavínu. Skrátka celý život je o určitej zodpovednosti a o tom, ako sa k nemu človek reálne postaví. Ale predsa to môže stať každému človeku bez rozdielu a je jedno s akej je sociálnej vrstvy.

Posledný bod ku ktorému sa chcem dostať a je taký dosť citlivý a ťažšie sa rozpisuje. Samozrejme je priamym následkom toho, že sa človek stane bezdomovcom a to je chudoba. Chudoba môže byť vtedy ak má človek málo peňazí a nemôže si dovoliť kúpiť veci, čo by jeho samotného potešili a všetky peniaze mu zostávajú maximálne na základné potreby. V reálnej praxi sa chudoba odlišuje dvoma spôsobmi a to finančnou a duchovnou. Finančná chudoba má v živote silný dopad na človeka a ešte horšia je chudoba na duchu. Obidve v skutočnosti nie sú pre človeka priaznivé, ak je človek chudobný vo svojej vlastnej duši, tak omnoho horšie. Horšie je to s toho hľadiska že vtedy začne myslieť negatívne a neverí v žiadny pozitívny zázrak. Okamžite sa ten človek opustí a začne si v danej chvíli vyčítať všetky doterajšie chyby čo spravil. Samozrejme ten človek neverí, že sa niečo v jeho živote môže zmeniť k lepšiemu. To je na tom celom najťažšie a to je vyhrabať sa zo svojho dna, ale ľahko sa to hovorí a omnoho zložitejšie sa to spraví, lebo neraz býva k tomu strašne dlhá cesta. Ale rozhodne netreba prestať veriť, lebo neraz sa nájdu aj dobrí ľudia čo pomôžu bezdomovcom a zmenia im život k lepšiemu. Neraz kopec ľudí musí bývať v garáži čo je pre nich samých dosť nepríjemné. Ale reálne nevieme že koľko na celom Slovensku je bezdomovcov, nedá sa to presne štatisticky určiť, lebo to číslo sa neustále môže meniť. Ako sú bezdomovci čo žijú na ulici napríklad takých 10 alebo viac rokov, niekto je rád že je na čerstvom vzduchu a niektorí by najradšej boli pri svojej vlastnej rodine. Ale rozhodne ich netreba prehliadať a odstrkovať na druhú koľaj len preto, že sa dostali na ulicu, lebo nie všetci môžu za svoj osud. Nikto ani vo svojom vlastnom živote netušil že sa na ulicu dostane, len by sa im mohlo viac pomôcť a nie ich neustále obchádzať. V tomto je skrátka naša mentalita strašne čudná, ako chápem niektorých ľudí že sa boja, že ich ten bezdomovec okradne, ale odsudzovať by ich nemal nikto z nás, lebo nevieme čo si prežili. Najhoršie je to v zime, lebo vtedy nastáva najväčšie riziko úmrtí a toho že zamrznú a zomrú. Alebo si nájdu dočasný domček kde prespia a potom sa presúvajú na iné miesto.

Treba si v našom živote uvedomiť, že by sme si mali toho, že sme bývame v byte alebo v dome zo svojou milovanou rodinou. Kopec ľudí na tomto svete si to tak nemôže povedať, musia neraz prespávať aj na železničnej stanici. Ale najviac ma potešilo, že v niektorých miestach sa skutočne pomáha bezdomovcov, niektorí pomáhajú ľudom s kuframi a batožinou a takto si nejako aspoň privyrobia čomu rozhodne fandím a takto by to malo fungovať po celom Slovensku nielen v Bratislave. Treba si uvedomiť že aj bezdomovci napriek svojmu smutnému osudu sa dokážu zaradiť do života, len im proste treba dať šancu a neodpísať ich pri prvom momente. Každému človeku v živote treba dať druhú šancu a v tomto prípade to platí dvojnásobne. Hlavne nemajme masku na tvári a netvárme sa, že sa v našom svete nič nedeje, lebo v skutočnosti sa toho môže diať strašne veľa v záplave všetkých informácii si určitých vecí nemusíme vôbec všimnúť. Hlavne je dôležité dané veci neprehliadať, nie vždy všetci môžu za to, že sa dostali na ulicu. Dôležité je si vážiť každej sekundy čo máme a hlavne sa nesnažme neustále niekam ponáhľať. Nehádajme sa pre neustále nezmyselnosti že kto čo povedal alebo že kto čo zdieľal, lebo výmenami názorov sa vo svojom živote nikam nepohneme. Treba si uvedomiť, že neraz jeden názor môže totálne rozhádať a rozložiť spoločnosť na niekoľko malých kúskov. Môžme byť radi, že máme to po čom sme túžili, že máme koho milovať a že môžme stáť pri tých ktorých máme radi. Nie všetci si môžu povedať že majú šťastný život a to že sa budeme na niečom hádať, tak sa tým nič reálne nevyrieši. Každý človek si zaslúži aby mu niekto pomohol a to za akejkoľvek situácie a nie iba vtedy, ak o to poprosí, ale malo by to byť automatické. Nikto z nás nemá nalinkovanú cestu, že čo má reálne robiť a človek nemôže čakať že život bude iba ľahký, ale bude nám chystať aj prekážky čo musíme zvládnuť. Strojcom vlastného života je človek sám a je iba na ňom, že či bude vysoko v čele spoločenskej smotánky alebo bude chudobný ako kostolná myš,  každý má svoj osud pevne v rukách a je na ňom ako s ním naloží.

 

Viem že si omnoho viac

20. júna 2015

Nech sa čokoľvek o tebe hovorí,
teba to rozhodne v živote nezaskočí,
či sa ti budú smiať bude jedno,
lebo ty si ten na ktorého svieti slnko,
každý bude ťa neraz ohovárať za chrbtom,
ale všetko zvládneš s jednoduchým úsmevom,
netráp sa nad tým že ti bude niekto niečo závidieť,
lebo ľudia sa budú vždy snažiť na teba zazerať,
je jedno či si chlapec alebo dievča,
v tvojom živote aj tak bude žiariť tvoja hviezda,
nedovoľ aby ťa zrazili predsudky na kolená,
nedopusť aby tvoja duša bola vo vnútri zranená,
všetci sme výnimoční ľudia bez rozdielu,
spolu prekonáme v živote nejednu výzvu,
neriešme rozdiely že či sme zdravý alebo chorý,
každý človek v živote si zaslúži byť šťastný,
stačí malý okamih aby sme sa vzájomne pochopili,
aby sme sa mali medzi sebou dokázali mať radi,
zabudnime v živote na hádky pre somariny,
naučme sa žiť a ľudom venovať úsmevy,
prekonajme strach zo všetkého neznámeho,
aj s obyčajného kamarátstva môže byť krásne priateľstvo,
každý z nás niečo iné v živote reálne dokáže,
len treba mať v sebe mnoho vnútornej motivácie,
nikoho netreba v živote niekam odsunúť,
po prvej chybe ho okamžite odsúdiť,
každý človek môže v živote urobiť chybu,
dôležité je aby dokázal dostať druhú šancu,
všetci v živote máme niečo predurčené,
naše ciele nie sú vôbec náhodné,
ani jeden človek by sa nemal v živote vzdať,
za svoje sny by mal každý človek bojovať,
občas v živote prichádzajú pády,
ale každý z nás dokáže mať dosť vnútornej sily,
všetci milujeme svojich vlastných rodičov,
vážim si toho že mám oboch rodičov,
sme deti čo im neraz prinesú starosti,
ale samozrejme im prinášame aj veselé radosti,
vážme si každý deň čo vo svojom živote máme,
musíme si uvedomiť že nič nie je v živote márne.

Musíš to chápať

19. júna 2015

Niekedy cítim pocit vnútornej neistoty,

zaspávam neraz s pocitom vnútornej ťažoby,

každý by sa chcel vo mne reálne vyznať,

ale málokto vie ako sa môžem reálne cítiť,

na ceste za životom prichádzajú prvé pochybnosti,

od tých ktorí niekedy sú plný závisti,

každý by moje názory okamžite hodnotil,

len ten správny človek by ich raz pochopil,

všetko neraz sa snažím písať do textov,

postupne si slová skladám do rýmov,

mnoho ľudí mi na začiatku vôbec neverilo,

moje schopnosti neraz podcenilo,

neraz sú začiatky v živote ťažké,

veril som že to nie je vôbec beznádejné,

dlhšie trvá kým ma človek reálne pochopí,

kým sa nad všetkým čo cítim reálne zamyslí,

každý v živote má ku mne otvorenú cestu,

viem každému odpustiť a dať druhú šancu,

nie všade môžem nájsť okolo seba tých správnych,

ale viem že tomu nemôžem podmieniť strach,

občas niektorým veciam sa v živote nedá zabrániť,

nemôžme pred všetkým neustále unikať,

viem že musíme stať pri sebe v dobrom a v zlom,

nedovoľme aby v našom živote nastal prelom,

každý z nás v živote bojuje s tým aby ho niekto pochopil,

aby danú situáciu s tej správnej strany uchopil,

neraz voči mne treba mať reálne trpezlivosť,

ak neraz spravím chybu tak to netreba so mnou vzdať,

nemusíme mať v živote na všetko rovnaký názor,

ale každému človeku dajme na vyjadrenie priestor,

prídu momenty kedy mám slabšie obdobie,

ale každý má so mnou reálne strpenie,

všetko postupne sa snažím nejako zvládnuť,

dokážem sa s tej zeme okamžite zdvihnúť,

nie vždy všetko je so mnou ľahké,

všetky starosti sú v mojom živote dočasné,

príde v živote veľmi dôležitý moment,

kedy ľudia pochopia môj vnútorný svet.

 

Pellegrini obnoví deň otvorených dverí v parlamente

15. júna 2015

Hradný kopec musí byť miesto, kde to žije, uviedol Peter Pellegrini a sľubuje, že znovu otvorí dvere parlamentu pre verejnosť.

Národná rada SR otvorí tento rok svoje brány verejnosti. Vlani sa deň otvorených dverí (DOD) nekonal, vtedajší šéf parlamentu Pavol Paška ho totiž zrušil. Odvolával sa na šetrenie. Jeho nástupca Peter Pellegrini tradíciu obnoví. Parlament má byť totiž podľa neho pre ľudí otvorený. DOD zvyčajne pripadol na 1. septembra, teda na Deň Ústavy SR.

„Parlament a areál Bratislavského hradu musia byť otvorené verejnosti. Hradný kopec musí byť miesto, kde to žije,” vysvetlil Pellegrini dôvod, prečo sa rozhodol deň otvorených dverí obnoviť. Program sa ešte pripravuje. Okrem stretnutí s poslancami by mal návštevníkov čakať aj kultúrny program. Je možné, že sa opäť bude konať hradná cyklistická časovka.

Počas DOD púšťajú poslanci ľudí do svojich klubov, verejnosť sa môže pozrieť do rokovacej sály, vyskúšať si, aké to je sedieť na mieste ktoréhokoľvek poslanca, dokonca aj na mieste predsedu parlamentu. Ľudia sa môžu porozprávať s poslancami priamo na miestach, kde sa prijímajú zákony.

V uplynulých rokoch, keď sa DOD konalo, boli jeho súčasťou aj rôzne sprievodné akcie, vrátane časovky. Zaviedol ju Paška a súťažili v nej Peter Sagan aj bratia Peter a Pavol Hochschornerovci.

zdroj: aktuality.sk

 

Osamelá duša

11. júna 2015

Niekedy chcem utiecť s pocitov čo mám,
ale moja duša postupne zatvára ten chrám,
nie vždy je to také kľudné aké by to malo byť,
niekedy mám silu to raz a navždy vzdať,
pocit ktorý sa neraz mieša s neistotou,
nie vždy všetko dokážem spláchnuť vodou,
zamotaný v neustálom kruhu nie vždy všetko prináša radosť,
občas začínam mať s toho strach a neskutočnú úzkosť,
myšlienky sa prelievajú vo mne ako zo sopky láva,
vnútorné pocity raz vo mne vybuchnú ako časovaná bomba,
sú chvíle kedy nastáva reálny zmätok,
nevidím v tom čo robím žiadny možný pokrok,
celá rovnováha sa v istej chvíli stráca,
myslenie od reálneho konania zrak odvracia,
moje myslenie často býva občas zložité,
niekedy býva aj veľmi nepochopiteľné,
málo ľudí ho reálne v živote chápe,
neraz človek v ňom neskutočne tápe,
môj život je neraz ako neprečítaná kniha,
ten kto sa reálne začíta bude chápať kde je pravda,
neraz človek narazí na mnoho tajomstiev,
len pochopí že za nimi je viac ako zopár krokov,
musel som si neraz vybrať určitú cestu,
ktorá v mojom živote odokryla jasnú víziu,
nie vždy bolo ľahké postaviť na nohy,
ale kvôli rodine sa snažím vždy veriť v zázraky,
ich trpezlivosť mi dáva určitú nádej,
že v mojom živote sa dá posunúť dej,
začínam postupne chápať čo je v živote cenné,
viem že v živote nie je všetko beznádejné,
treba veriť že v živote netreba na nič tlačiť,
každá ťažká chvíľa sa dá nejako zvládnuť,
správny človek nájde pre mňa reálne pochopenie,
pochopí že všetko čo sa deje v mojom živote nie je náhodne.