Haven: Blíži sa 26 nových epizód!

Káblová televízia Syfy dnes obnovila seriál Haven na ďalšiu sériu. Objednala si k tomu až 26 nových epizód, čo je dvojnásobok objemu ktorejkoľvek predošlej série. Prvá polovica v poradí 5. série bude vysielaná túto jeseň, druhá počas roku 2015.

zdroj: serialy.sk

Medzi múrmi panelákov

Spia dvaja ľudia pri sebe,

čakajú že sa im bude snívať o peknom sne,

snívalo sa im o krásnom paneláku,

kde bolo ľudí, ako maku,

každé ráno vychádzali z dvier,

hľadali svoj vlastný smer,

susedia vždy pozerali cez okno,

kedy už konečne vyjde slnko,

v paneláku sa šíri množstvo klebiet,

že si chlapec našiel jednu zo svojich neviest,

medzi susedmi sa nikdy nič neutají,

že medzi dvoma ľudmi, to veľmi iskrí,

ľudia či prídu z roboty a zo školy,

susedia vždy roznášajú klebety,

chlap zo ženou sedia spolu,

z gauča zapínajú telku,

čakajú že kedy príde nejaká správa,

idú správy kde beží samá politika,

chlapec príde s práce domov,

hovorí rodičom krátky predslov,

rodičia počúvajú a nevedia čo majú povedať,

až sa im z príhody, začína hlava skrúcať,

začína sa stmievať medzi múrmi paneláku,

chlapec ide von bez dovolenia, zo strachom v oku,

kráča medzi múrmi panelákov,

zrazu tam vidí svojich kamarátov,

zisťuje že je to iba obyčajný tieň,

pomaly si sadá na kameň,

v sprievode nočných lámp,

nemôže povedať vôbec stop,

vracia sa zničený domov,

zisťuje že jeho v živote je veľký ostrov,

rodičia sa neskôr zobudia,

zistili že majú zimomriavky zo silného sna.

všetko na okolo je v pohode,

že v realite im je všetkým dobre.

 

Mobilný internet, s ktorým stiahnete film za jedinú sekundu

Nie je to tak dávno, čo na Slovensku zahájili v súčasnosti najrýchlejšiu mobilnú sieť 4G, respektíve LTE. Pokryté je približne 20% krajiny a maximálna rýchlosť siaha až po 73Mbit/s pre sťahovanie dát a 23 Mb/s pre ich odosielanie. Takýto tok údajov je dostatočný a možno aj nadbytočný pre väčšinu bežných úkonov. Keďže sa však prenosné média využívajú čoraz menej, rýchly internet padne vhod.

Celkovo 900 miliónov libier investovala Južná Kórea do bezdrôtovej siete označovanej 5G. Okrem iného bola pri zrode 4G okolo roku 2010, 3G a 2G okolo roku 1990. Vráťme sa ale k 5G. Maximálna rýchlosť downloadu dosiahne neuveriteľných (rýchlo sa niečoho chyťte) 1GB (gigabajt) za sekundu! To znamená, že 50 gigabajtový blu-ray film máte stiahnutý za necelú minútu! Už v máji minulého roka sa podarilo Samsungu udržať rýchlosť nad 1GB/s na vzdialenosť 2 kilometre. Je skutočne úžasné ako napredujeme vo vývoji, ale má to jeden háčik. Komerčné využitie vo svete nečakajte skôr ako v roku 2020.

zdroj: refresher.sk

Musíme si pomáhať!

V živote sa stretávame z rôznymi ľudmi a ich rozdielnymi povahami. Niekto je pozitívny, dakto je negatívny, každý z nás má svoje kladné stránky a dakto záporné stránky. Nedá sa všetkých hádzať do jedného vreca a súdiť ich len na základe prvého dojmu alebo nejakej chyby v živote. Netreba porovnávať neporovnateľné, vždy sa nájde niekto kto je lepší od nás, alebo my sme lepší od neho. Každého človeka treba brať takého aký je, lebo všetci sme prakticky na jednej lodi a nikto z nás nie je dokonalý. Nikto učený z neba nespadol, všetko sa v živote učíme a zároveň sa snažíme byť dobrým príkladom ostatným. Všetci máme proste nejaké očakávania, ale či sa nám splnia, tak to je skutočne na nás. Celý život žijeme pre jeden jediný cieľ, mať radi ľudí okolo seba a pomáhať im.

Celý život potrebujeme vedieť, že máme niekoho komu na nás skutočne záleží. V dnešnej dobe plnej unáhlenej spoločnosti si zabúdame hovoriť pekné slová. Niekedy sa snažím zamyslieť nad všetkým a povedať si, že to tak asi má byť a sami vieme, že naše myslenie v tomto funguje nesprávne. Stále sa riešia triedne rozdiely medzi čiernymi a bielymi, čo je podľa zbytočne riešiť. Nie je správne keď sa pomôže tomu čo nie je na tom až tak zle, ako tomu čo je na hranici chudoby. Každý v živote si zaslúži pomoc bez ohľadu na to aká naozaj je, môže byť buď tá psychická alebo finančná v rámci charitatívneho účelu. Ale sú aj takí ľudia, ktorí dobrotu a pomoc človeka dokážu rýchlo využiť a s toho človeka sa stáva okamžite obeť.

V rámci vzťahov s ľudmi je to úplne iné, že niekedy sa dostaneme do takého stavu, kedy by sme najradšej pomohli a nevieme ako mu pomôcť. Dôležité je, aby si ľudia vedeli povedať všetky svoje pocity aj napriek svojim obavám čo v sebe majú. Niekedy proste človeka treba nchať aspoň na chvíľu tak a potom sa ho neskôr pýtať, že či sa už cíti v pohode. Už aj to keď človeku pomôžeme prejsť cez cestu alebo pomôcť s tým čo nezvládne, tak to prakticky v nás zanechá dobrý pocit, že sme sa zachovali ľudsky. Chcem poukázať naozaj na také svetlé výnimky, že v našom živote to nie je až také zlé. Lebo stále je v nás zakorenená určitá empatia a ochota pomôcť ľudom ktorých máme nadovšetko radi.

Všetko čo raz v živote urobíme v našom živote sa nám vráti dvojnásobne. Či to zlé alebo dobré, všetko sa nám vráti ako bumerang. Treba si uvedomiť najme to, že ako sa správame k ľudom, tak aj oni sa potom budú k nám správať rovnako. Keď pomôžeme niekomu, tak ten človek potom obratom pomôže nám. Len treba rozoznať tie úmysly a začať chápať rozdiely medzi nezištnou pomocou a medzi zištnou pomocou, teda tou pomocou za ktorú človek dačo chce a očakáva odmenu. Každý z nás má svoj určitý príbeh ktorý prežíva na ceste životom a chce zapadnúť do spoločnosti. Aj čierne obyvateľstvo našej republiky netreba hádzať do jedného vreca s tými čo robia neplechu. Medzi nimi sa tiež nájdu slušní ľudia ktorý dokážu človeka povzbudiť a pomôcť mu.

Ale celkovo by sa malo poukazovať v živote na to, že nielen naša krajina ako taká potrebuje pomoc. Každý jeden človek si zaslúži pomoc bez ohľadu na to, aký v skutočnosti je a platí to tak aj v zahraničí, kde sú niekedy podmienky na prežitie ďaleko horšie a iné než v krajinách, kde je dobrá životná úroveň na každého jedinca. Nepozerajte sa na to, že či je človek náš priateľ alebo nepriateľ, každému treba pomáhať bez rozdielu, aj s tým vedomím že za tým je určité riziko. Odmietnúť niekomu pomôcť, je úbohá zbabelosť ľudstva, ako takého zo zlým zmýšlaním a vrcholne neľudské.

Proste keď nás človek o niečo poprosí, tak to proste urobme a neodpálkujme ho. Žijeme nielen pre seba, ale žijeme pre tých ľudí ktorým pomáhame. Vždy treba hľadať riešenia ako človeku pomôcť a voči tomu človeku sa snažiť chovať čo najľudskejšie. Ak nás človek poprosí o niečo ťažké s čím si nevie rady a sami nevieme ako mu pomôcť, tak sa mu slušne ospravedlníme s tým, že nás to mrzí a že mu s tým nevieme pomôcť aj napriek tomu, že by sme veľmi chceli. On nám to odpustí a život pokračuje jednoducho ďalej z radosťou. Vždy si treba pomáhať bez ohľadu na čas, situáciu, moment, alebo nejaký pocit, ktorý v sebe máme. Si treba nájsť rovnocennú osobu, ktorá nás vypočuje a pochopí naše myšlienky. Nájdu sa aj ľudia čo človeku pomôžu bez toho, aby o to vôbec požiadal a to je také ďalšie plus k dobru.

Netreba sa pozerať na to aký je človek navonok, ale to, aký je vo vnútri a toto vníma málo ľudí. Už len to, že zachránime ľudský život, tak to je jeden s tých najkrajších skutkov na svete. Keby sa pozeralo v živote pozeralo na to, že koľko dobrých skutkov urobilo niekoľko ľudí, tak by sme boli štastnejší. Len väčšina si zapamätá, len tie zlé veci a na tie dobré si vôbec ani trošku nespomenú. Nie je dôležité len seba urobiť štastným, ale aj tých ľudí čo sú s nami v dobrom a v zlom. Lebo všetci sme jedinečný či zo svojimi kladmi alebo zápormi, ale sme proste originál a to sa proste nedá nijako poprieť. Vždy keď je človek zo všetkým vnútorne vyrovnaný, tak zvládne všetko aj tú najťažšiu prekážku. Len sa proste netreba vzdávať a najme zabúdať na ľudí, ktorí nám v živote nejako pomohli, lebo oni nám tú pomoc, raz v živote vrátia a my potom budeme neskôr za to skutočne vďačný. Proste byť vďačný za to, že sme niekomu pomohli je ďalším životným umením v našom živote.

Dallas: Takto bude vyzerať 3. séria…

Káblová televízia TNT vydala k nadchádzajúcej 3. sérii novodobého pokračovania seriálu Dallas plnohodnotný trailer:

zdroj: serialy.sk

Životné postoje a názory

Každý jeden z nás má určitý postoj k danej veci, len záleží na tom, ako to vníma spoločnosť. Mnoho ľudí si povie že na daných veciach nezáleží, ale potom zistí že na tom záleží. Sú dni kedy nemám dôvod riešiť určitý postoj, nedokážem sa neustále zamýšlať a riešiť ľudí ktorý o mne neustále pochybujú a myslia si viac než ja. Neočakávam že niekto zmení voči mne postoj a ani ja nie vždy chcem meniť postoj, voči niekomu, kto si to vôbec nezaslúži. Nie vždy náš postoj súvisí zo všetkým v našom živote a všetko sa dokáže zmeniť v priebehu jednej sekundy. Niekedy neviem čo som komu povedal a akou formou som to povedal, stále mám chuť všetko vrátiť späť.

Mám chuť vytiahnúť svoj svetelný meč a rozsekať všetky bariéry, ktoré mi bránia v ceste. Koľko krát mám neustálu chuť metať hlavou ako taký metalista. Často sa postoje menia a aj sa menia situácie ktoré neraz prežívam a aj ľudia na okolo. Neraz sú slová ktoré ľutujeme a ani si ich prakticky neuvedomujeme. Viem že sa mi stane, že nechtiac urazím niekoho kto si to vôbec nezaslúžil. Moje postoje nie vždy považujem za správne a často musím uvažovať, či vôbec dokážem dačo zmysluplné ešte povedať. Každé ráno vstávam a v hlave si spomeniem na to, čo bolo počas predošlého dňa. Mám dakedy v hlave, obyčajnú hmlu a potrebujem si to neraz rozjasniť. Niekto svoj postoj mení za pochodu a iné to už proste nebude, všetky postoje ľudí sa krútia ako taký had. Ľudia sa vedia rýchlo prispôsobiť kalkulu a všetkému čo tu v tomto systéme funguje.

Niekedy sa za svoj postoj čo mám, voči istým pravidlám prakticky hnevám. Ale mám na to svoje dôvody a nie je v tom žiadna zatrpknutosť. Nie som žiadny radikalista, liberál a ani nijaký demokrat ukrytý za zásadámi nejakej vnútornej moci. Koľko neraz mám názorov na to, ako tu vôbec nefunguje rovnoprávnosť a to, ako si ľudia dokážu rýchlo šliapať po hlave. Mojou chybou je, že neviem ľudom otvorene povedať, že sa na nich niekedy hnevám a nie vždy dokážem ospravedlniť ich správanie. Neviem kričať a ani pútať pozornosť ako niektoré svetové hviezdy, ktorých sláva ako stúpa, tak aj rýchlo padne a začnú zlyhávať u verejnosti, za svoje vlastné chyby si neraz posedia aj v base. Ľudia tvrdia ako vo svojom živote dačo zmenia, ale nedokážu to zmeniť hneď. Všetko má proste svoj čas a neraz aj priestor, len to treba nechať v sebe dáko dozrieť, ako také ovocie zo stromu.

Niektorí si myslia, že vedia čo je to mať vlastné názory a pocity, len pravda je úplne niekde inde. Pri názoroch ľudí človek zvážnie a nevie či je to hlúpy a nepodarený vtip, alebo je to myšlienka na ktorej sa dokážem sám zasmiať.  Smejem sa koľko razí, aj napriek tomu, že nie vždy mám dôvod hrať tieto pochybné hry, kde sa neustále menia názory, presne tak ako sa hodia. Nemám chuť sa znížiť do pozície, kedy môj názor bude protirečiť z názorom čo som povedal predtým. Si vždy hodlám stáť za tým čo cítim, bez ohľadu na to, aký to bude mať dopad na spoločnosť. Vždy si stojím za každou vetou, aj keď veľa krát uznám, že prestrelím a vyznie to ako totálna hlúposť oproti tomu, čo bolo povedané.

Uvedomujem si, že sa moje názory z ľudmi často rozchádzajú a neraz kvôli ním strácam svojich najlepších kamarátov. Neraz ten názor čo je vyslovený sa často otočí proti tomu človeku a často ľudia používajú jeho vlastné slová, čo je trošku na zamyslenie. Treba vždy zvažovať svoje odpovede, lebo ľudia si ich na druhý deň zapamätajú a budú ich mať v hlave. Niekedy mi to tak príde, ako v hre Walking Dead kde každé rozhodnutie a názor bude mať neskôr na celkový život veľký dopad. Len u nás sa proste ten dej nedá nijako ovplyvniť, lebo keď sa niečo stane, tak si to ľudia budú pamätať celý život. Niektoré názory sú úplné bezpredmetné a neriešia hĺbkovú podstatu toho, prečo skutočne žijeme.

Sú názory ktoré dokážu bleskovo ublížiť človeku, aj napriek tomu, že neboli myslené zle. Ale aj ľudia dokážu tie názory čo sú vyslovené zle pochopiť a rýchlo zveličujú nad somarinami. Riešia sa nepodstatné veci a zabúda sa na tie podstatné, nad ktorými by sme mali skutočne rozmýšlať. Veľa krát treba si uvedomiť čo povedať a ako to povedať, lebo na tomto sa už mnoho ľudí popálilo a ja s tým mám vlastnú skúsenosť. Preto viem, že prečo o tom píšem, lebo cítim že vždy môže nastať istá názorová zhoda. Vždy môže všetko zapadať do jedného celku a spojiť sa to ako puzzle.

V poslednej dobe ma hnevali názory istých ľudí a nedokázal im to povedať do očí, lebo viem že by to nemalo zmysel. Niekedy mi dochádzal dych a radšej som bol v istých okamihoch ticho, než niečo by som mal povedať. Lebo viem, že všetko čo by som povedal, tak by ľudia samozrejme prekrútili, tak ako to dokážu prekrúcať stále. Ale už som s tým zmierený a povedal som si, že proste jedným uchom dnu a druhým von. Neraz sa z ľudmi rozchádzam aj kvôli názoru na mainstreamovú hudbu a na to, ako chcú byť  in a byť najlepší. Ale nečakám že sa zhodnem zo všetkými, lebo to tak nikdy nebude. Ja som verný skutočným hodnotám, zatiaľ čo ľudia majú prevrátené hodnoty a žijú v komerčnom svete, kde sú svalnatí chlapi a niektoré ženy zlatokopky na prvom mieste, než to aký je človek vo vnútri a riešia vonkajšiu krásu.

Na záver treba dodať, že každý názor a postoj si treba premyslieť. Všetko v našom živote sa deje kvôli niečomu a vždy treba vysvetliť dané veci. Vždy treba vedieť prijať názor, ktorý nám niekto povie, aj keď to nie je ľahké. Niekedy sa musíme mnohým veciam prispôsobiť aj napriek tomu, že nechceme. Ako dám mnohým veciam šancu, ale nikdy nepodriadim tomuto konzumu, kde sa všetci chcú na niekoho podobať a myslia si že je to in. Ja si neraz rád vypočujem niečo, čo má váhu, myšlienku a nejakú podstatu. Ako rešpektujem názory daných ľudí, ktoré chápem a verím že aj ľudia pochopia tie moje. Preto sa treba držať postojov a názorov čo máme. Dôležité je stále byť sebou a držať sa toho čo sa v skutočnosti povie, lebo toto je tá správna cesta. Lebo keď sa ľudia navzájom rešpektujú a rešpektujú aj svoje vlastné názory, tak potom sa ten život žije ľahšie.

Rana osudu

Ranou osudu je proti všetkému čo milujeme,

keď sa snažíme, tak rýchlo na kolená padáme,

niekedy chceme pochopiť, samých seba,

ale občas cítime, že je to veľká bieda,

občas na našich očiach, cítime slzy,

vo vnútri vieme, že máme v duši rany,

ťažké je niekedy, vystúpiť z davu,

aj ľudské srdcia, sa rýchlo lámu,

dakedy nie som schopný, niečo povedať,

lebo neviem, či ma ľudia nebudú odsudzovať,

nadomnou sa zmieta jemný, silný prach,

zo svojho života, mám niekedy silný strach,

kráčam vo dne v noci, sám ulicou,

že ľudia nevedia, čo sa skrýva za mojou ulitou

Možnosť

Niekedy nad všetkým rozmýšlame,

kedy sa už rozhodneme,

stojíme pred ťažkou prekážkou,

bojujeme z malou neistotou,

vyberáme si v živote jednu možnosť,

len niekedy je ťažké sa skutočne rozhodnúť,

stojíme pred veľkou utópiou,

ktorá nás privalí veľkou lavínou,

potom keď príde deň súdny,

zrazu ľudia nemajú istoty,

keď sa konečne rozhodneme,

tak svoje možnosti ľutujeme,

pozeráme sa stále dokola,

všetko čo urobíme, je veľká smola,

nie je neskoro, napraviť svoj čin,

možno neskôr príde s flaše Gin

Ďalšie tajomstvo Titanicu odhalené! Podvodníčka klamala svet desaťročia

Loraine Allisonová sa narodila 5. júna 1909. Spolu s otcom Hudsonom, matkou Bess a bratom Trevorom cestovala legendárnym parníkom. Po desaťročia sa pritom zdalo, že tragédiu prežila. Dnes je všetko inak.

Testy DNA odhalili, že žena, ktorá sa desaťročia vydávala za Loraine Allisonovú, bola obyčajná podvodníčka. Helen Kramerová tvrdila rodine Allisonovej, že ona je Loraine. Klamala. Malá Loraine zahynula len ako 2-ročná pri tragédii Titanicu. Bolo to 16. apríla 1912.

Loraine bolo jediným dieťaťom, ktoré zahynulo v I. triede tejto „nepotopiteľnej“ lode. V III. triede našlo svoju smrť 53 zo 76 detí, ktoré ňou cestovali.

Helen Kramerová zomrela už v roku 1992 a svoju mystifikáciu, že ona je Loraine, mala postavenú najmä na tom, že telíčko nebohého dieťaťa sa nikdy nenašlo. A tak mohla tvrdiť, že práve ona je členkou veľmi bohatej rodiny Allisonovcov.

Svoj príbeh, že je Loraine, začala tvrdiť už v roku 1940. Mala 28 rokov a zhodný vek ako nezvestné dievčatko. Objavila sa v televíznej šou, ktorá hľadala pre jej účastníkov stratených členov rodiny. Tam povedala, že ona je Loraine Allisonová a že ju vychovával muž, ktorý tvrdil, že je jej otec.

Neskôr však údajne odhalila svoju skutočnú identitu. Hoci sa Helen Kramerová naozaj snažila oklamať Allisonovcov, nebola príliš úspešná. Uverili jej len niektorí vzdialení príbuzní.

V roku 2012, 20 rokov od smrti Helen Kramerovej a 100 rokov od potopenia Titanicu, sa objavila pre zmenu žena – Debrina Woodsová – ktorá zas tvrdila, že je vnučkou Loraine Allisonovej (teda Helen Kramerovej) a že má kufor plný dôkazov o tom, že Helen bola skutočne nezvestná Loraine.

Dnes je známe, že išlo o podvod. Potvrdil to test, ktorý realizovala spoločnosť Lorainen Allison Identification Project. Ten porovnával DNA Allisonovcov a Helen Kramerovej.

Záhada: Čo sa stalo malej Loraine a Allisonovcom?

Dodnes ostáva záhadou, čo sa na Titanicu stalo, keď o život prišla celá rodina Allisonovcov, ktorá bola na palube. Plavili sa totiž v I. triede, a teda bola veľmi vysoká pravdepodobnosť, že pri záchrane mali najväčšiu pravdepodobnosť dostať sa do záchranných člnov.

Existujú dva príbehy – podľa prvého ostali na lodi hľadať svojho syna Trevora, pričom nevedeli, že sa dostal na záchranný čln s jeho opatrovateľkou. Druhý zas hovorí, že Loraine s matkou sa dostali do záchranného člnu, ale neskôr sa vrátili na Titanic, lebo jej matka nedokázala opustiť manžela a syna.

Jediné telo, ktoré sa z rodiny Allisonovcov podarilo nájsť, je telo otca malej Loraine.

zdroj: aktuality.sk

Kolaps Zeme? Čo sa deje na Slnku?

Zdá sa, že vlaňajšie predpovede astrofyzikov o aktivite Slnka pre najbližšie obdobie nebudú naplnené. Rok 2013 sa vyznačoval maximálnou slnečnou aktivitou a počítalo sa s podobným scenárom i pre najbližšie obdobie. Aktivita na Slnku podľa expertov výrazne slabne. Skloňuje sa dokonca malá doba ľadová…

Zamrzne opäť Temža?

Podmienky na Slnku sa začínajú podobať tým, ktoré boli okolo roku 1645. V astronómii bol tento rok pomenovaný ako „Maunderovo minimum“. Počas obdobia rokov 1638 – 1715 sa na Slnku neobjavovali takmer žiadne slnečné škvrny. Práve v roku 1645 zasiahla Britániu „malá doba ľadová“, kedy zamrzla aj rieka Temža.

Dnes podľa niektorých vedcov hrozí niečo podobné. Experti začínajú kalkulovať s 20%-nou šancou, že na Zemi dôjde k podstatným zmenám teplôt.

Slnečná aktivita ide dole, čakajú nás oveľa chladnejšie zimy a ľudia si budú musieť zvyknúť na extrémnejšie výkyvy počasia. „Som fyzikom 30 rokov, ale s niečím podobným som sa ešte nestretol. Nasledujúce obdobie nás môže čakať malá doba ľadová,“ uviedol Richard Harrison z Rutherford Appleton Laboratory, píše britský Daily Mail.

Počasie ako ho poznáme, zanikne

„Svet, v ktorom žijeme teraz, je odlišný, ľudia môžu proti tomu zabojovať – je však náročné povedať, aké dôsledky to na nás zanechá,“ doplnila na margo podobného javu, aký sa vyskytol v roku 1645, Lucie Green.

Mike Lockwood z University of Reading zasa vyzdvihol, že teplota sa na Zemi bude meniť do takej miery, že nie je vylúčený kolaps. „S pravdepodobnosťou 10 – 20 % budeme opäť v Maunderovom minime“.

Pesimistické vízie zasa napríklad zmieta zo stola Dean Pesnel z NASA, ktorý je presvedčený, že slnečná aktivita sa opäť zvýši. „Už sa to stalo, v roku 1989 a v 2001 mala slnečná aktivita dve maximá s menším poklesom v medziobdobí,“ podotkol.

Rok 2014 sa však ešte len rozbieha a medzinárodné tímy vedcov avizujú rozsiahlejšie štúdie, ktoré majú potvrdiť či vyvrátiť klesajúcu slnečnú aktivitu.

Škótski vedci zasa tvrdia, že Zem zničí Slnko

Škótski vedci pred časom informovali, že „katom“ Zeme nebude človek, ale práve Slnko samotné. Život tu bude nemožný, pretože jeho zvyšujúca sa teplota a úbytok kyslíka, nedajú ľudstvu najmenšiu šancu.

Vedci prostredníctvom počítačového modelu určili, že Slnko postupne zlikviduje akýkoľvek život na Zemi a najlepšie sa s týmito extrémnymi podmienkami vyrovnajú mikroorganizmy. Výsledky výskumu boli prezentované na Národnom astronomickom stretnutí. Nastane také extrémne oteplenie (o viac ako 100 stupňov oproti súčasnosti), ktoré znemožní bytie zvierat, rastlín i človeka.

Bez kyslíka

„Na Zemi takmer nebude kyslík, čiže na prežitie budú mať priestor iba mikróby, ktoré sú schopné prežiť v prostredí s nulovým alebo nízkym kyslíkovým prostredím,“ povedal vtedy Jack O’Malley James zo škótskej univerzity St. Andrews.

Budúcnosť života na Zemi bude teda prioritne závisieť od toho, ako bude Slnko stále viac žiariť a otepľovať ju. Predpoveď vedcov je jasná – ak Zem náhodou nevyhubí človek svojim nezodpovedným prístupom, zanikať začne sama približne za miliardu rokov.

zdroj: aktuality.sk