Odchod Británie z Európskej únie by bol pre svetovú ekonomiku šokom

Ministri financií a centrálni bankári 20 najväčších svetových ekonomík (G20) varujú, že takzvaný brexit by pre svetovú ekonomiku znamenal šok.

Vyhlásenie ministrov k brexitu je súčasťou záverečného komuniké, ktoré zverejnili na záver dvojdňovej schôdzky G20 v Šanghaji. Ako pre BBC povedal britský minister financií George Osborne, „táto otázka bola braná skutočne veľmi vážne“. Informovali o tom agentúra Reuters a server BBC.

Nigel Farage z euroskeptickej strany UKIP ale oponuje, že vyhlásenie G20 je len „vzájomnou kamarátskou pomocou“ a na rozhodovanie sa britských voličov nebude mať výraznejší vplyv. Referendum o zotrvaní Británie v EÚ sa uskutoční 23. júna.

Zástupcovia Británie, USA, Číny a šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová rokovali v Šanghaji o kľúčových problémoch, ktorým svetová ekonomika čelí. Ako uviedol Osborne, za jedno z globálnych rizík považujú aj otázku odchodu Británie z EÚ, čo sa nakoniec uvádza aj v záverečnom komuniké.

Riziko brexitu

„Finančníci z najväčších svetových ekonomík sa jednomyseľne zhodli, že odchod Británie z EÚ bude pre svetovú ekonomiku šokom,“ povedal Osborne a dodal, že ak by to bol šok pre svetovú ekonomiku, čo by to potom znamenalo pre ekonomiku Británie.

Osborne zároveň odmietol tvrdenia, že zmienku o brexite do komuniké sám presadil. Podľa ostatných zástupcov krajín G20 to však bol práve britský minister, ktorý trval na zapracovaní zmienky o rizikách brexitu pre svetovú ekonomiku.

Agentúra Reuters informovala, že podľa zástupcov G20 v pôvodnom návrhu komuniké riziko brexitu zmieňované nebolo, do záverečného komuniké sa dostalo až po nátlaku Británie.

zdroj: aktuality.sk

Bez servítky

Niekedy mám občas pocit viny,

že nie všetci moje myšlienky pochopili,

len málokto rozlišuje čo je dobré,

každý to ofrfle a hneď označkuje,

namiesto zjednocovania sa každý na niečo hrá,

závisť pre mnohých sa stala prvoradá,

mnoho ľudí vravelo že budem mať nudný život,

ale pre mnohých sa stal internet priestorom pre hejt,

nie vždy čakám že ma niekto reálne pochopí,

že sa niekto do mojich pocitov vcíti,

keď sú chvíle kedy neviem ako ďalej,

snažím sa prekročiť tu svoju vlastnú alej,

celý život mi niektorí ľudia podkopávali nohy,

skutočnej opory som sa dočkal len od priateľov a rodiny,

mnoho ľudí ma súdilo bez nejakého argumentu,

kvôli niektorým som musel prekonávať depresiu,

nebolo to zo začiatku ľahké postaviť sa zo zeme,

povedať si že všetko v živote sa pre niečo deje,

v roku 2012 som začal premýšľať že začnem písať riadky,

zo začiatku som za nich schytal veľa negatívnej kritiky,

nikoho som nikdy neprosil aby ma reálne čítal,

ale vždy som bol vďačný za človeka čo ma pochopil,

niekedy ma prepadne blogerská kríza,

ale viem že je pre mňa dôležitá kvalita,

nebudem niečo v sebe neustále siliť,

nikde sa nebudem kvôli niekomu tlačiť,

nemením názory len preto že sa mi to hodí,

nebojím sa človeku pozrieť reálne do očí,

kopec ľudí v mojom živote zmenilo tvár,

mrzí ma že miestami som im dal k tomu priestor,

keď niekomu vyjadrím podporu tak s tým má niekto problémy,

je to omnoho lepšie akoby som mal počúvať neustále hádky,

v živote je podstatné že v jednote je skutočná sila,

keď si ľudia vzájomne veria a pri sebe stoja,

prežil som si všetky skutočné lásky,

za každú skúsenosť som im veľmi vďačný,

som šťastný že som spoznal dievča čo je moja druhá sestra,

ale viem že je to moja najbližšia rodina a je moja opora,

aj napriek názorom spoločnosti sa učím nevzdať,

viem že nemôžem v živote hlavu skloniť,

celý život pôjdem proti akémukoľvek prúdu,

nebudem sa meniť len kvôli jednému stádu,

v živote som sa naučil že musím byť silný,

že žiadna vec v živote ma len tak nezlomí,

viem že všetko má nejaké dôvody,

človek by sa nemal báť dávky pravdy.

PS: Pre mnohých to čo som napísal, môže vyznievať že som proti niekomu. Ale nie som, len reagujem na tých čo mali voči mne predsudky a čo ma odpísali pri prvej možnosti bez toho aby ma spoznali. Reagujem na to, že nemám čas si míňať energiu na žabomyšie vojny druhých ľudí. Viem že ma kvôli tomu čo som napísal mnoho ľudí odsúdi alebo sa prestane so mnou rozprávať. Len som chcel poukázať na to, že sú ľudia čo ma podržali a ľudia čo ma kvôli inému názoru odstránili zo svojho života lebo som nechcel byť v stáde a byť rovnaký ako oni. Keď niečo píšem, tak to píšem preto, lebo to tak reálne cítim. Nepíšem to preto, aby som sa niekomu zapáčil a vyvolal kontroverziu. Len viem že sa nebudem pretvarovať a nebudem sa na niečo hrať kým nie som. Len je na človeku ako tento článok pochopí, správny človek bude čítať medzi riadkami.

 

 

Žlté lístočky od Slovenskej pošty nahradia SMS a e-maily

Určite to poznáte – poštou vám príde zásielka, no cez deň nie ste doma. V schránke si preto nájdete žltý lístok, s ktorým prídete osobne na pobočku pošty a po predložení tohto lístka vám pracovník vydá vašu zásielku. Systém je to jednoduchý, no nie veľmi moderný. Slovenská pošta teraz prišla s inováciou, vďaka ktorej budete môcť byť o uložení zásielky na pošte informovaní SMS správou alebo e-mailom a na tradičné žlté lístky tak môžete úplne zabudnúť.

Nie je to ale také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Potrebovať budete špeciálnu Poštovú kartu, ktorá je dokladom o tom, že ste členom vernostného programu. Ak aj kartu nikdy na nič iné nevyužijete, minimálne vám poslúži na získanie e-mailových a SMS oznámení o uložení vašej zásielky.

O vydanie karty môžete požiadať na ktorejkoľvek pobočke Slovenskej pošty, a to úplne zadarmo. Priamo pri požiadaní o kartu si pritom môžete aktivovať aj posielanie elektronických upozornení. Ak už kartu máte, môžete si zo stránok Slovenskej pošty stiahnuť potrebný formulár, pomocou ktorého môžete požiadať o zasielanie elektronických upozornení. Po doručení takéhoto upozornenia stačí, keď prídete na poštu a preukážete sa číslom zásielky, ktoré nájdete v doručenej SMS alebo e-maili. Vďaka tomu môžete zásielku vyzdvihnúť napríklad priamo po ceste z práce bez toho, aby ste sa museli vracať domov k svojej poštovej schránke. Ide tak o šikovnú možnosť, ktorá by mohla postupne nahradiť tradičné doručovanie žltých lístkov a uľahčiť nám proces vyzdvihovania zásielok z pošty.

zdroj: mojandroid.sk

 

Hľadám

Každý vo svojom živote niečo hľadá, nejakú svoju životnú oporu a niekoho komu môže veriť.  Postupne prichádza ten moment kedy zisťuje človek či má kotvu na nohe alebo ho ten človek bude držať nad vodou. Ja tiež som pocítil jeden moment, kedy som začal chápať že to čo hľadám, nie je ľahké nájsť. Nie je ľahké si uvedomiť, že celý život som žil v určitom kruhu, kde človeku nie vždy podajú ruku. Buď mu povedia že budú stáť pri ňom alebo sa od určitého momentu odvrátia. Vždy to tak bude a viem že tento život nezmením, lebo vždy sa učím v každom nájsť len to dobré a nepremýšľať nad tým že má nejakú chybu. Niekedy vo mne lomcujú pochybnosti že či tých čo som našiel sú moji skutoční priatelia a nie sú ľudia prezlečený za klaunov. Neraz v živote zažívam veci, kedy verím že to čo ľudia myslia, že či myslia úprimne. Lebo len pod maskou je maximálne tá skutočná tvár a ukáže sa skutočný charakter človeka a to či sa mu dá veriť. Vždy u ľudí človek neustále niečo hľadá či sú to pozitívne vlastnosti alebo tie negatívne. Ale ľahšie sa hľadajú určité chyby než dobré vlastnosti.  Človek nehľadá len lásku na celý život, ale hľadá človeka v ktorom bude mať reálneho priateľa a zároveň aj psychickú oporu.

Najťažšie na celom živote je pochopiť, že či niekomu za to priateľstvo reálne stojíme. Že či tomu stojíme za ten jeho čas a že či nás práveže nebude ignorovať.  Je iné stretnúť človeka naživo a povedať mu že ho máme radi a že nám na ňom záleží. Pochopil som, že v určitých ľuďoch som našiel veci, čo som nedokázal nájsť pri iných priateľov. U každého hľadám len to dobré, len vždy sú chvíle kedy sa sklamem. V súčasnej dobe je najťažšia úloha niekomu dôverovať a človek stále musí byť ostražitý. Dávať si pozor v živote je strašne dôležité a netreba to podceňovať, strašne veľa vecí toto podceňuje. Sú ľudia čo niektorým ľudom veria aj napriek tomu, že tí ľudia nemajú na nich dobrý vplyv a snažia sa im niečo nanútiť. Samozrejme tí dobrí ľudia sú odprataný niekam do kúta a stávajú sa figúrkami v šachovnici a hľadajú sa. Skrátka hľadajú svoj vlastný smer, kade by sa reálne uberali. Ale však každý jeden človek hľadá samého seba. Tým absolútne vznikol paradox, že už nikto nikomu nedôveruje a ľudia sa stránia jeden druhého.

Treba si uvedomiť že čo človek od toho druhého človeka očakáva. Prvým aspektom čo človek hľadá u niekoho tak je dôvera. S dôverou súvisí aj to či je človek voči tomu druhému úprimný.  Lebo tá úprimnosť je ten základný kameň a ak niekto klame a zavádza, tak sa to odrazí vo vzťahu. Ja keď niekoho spoznávam tak od toho človeka priam očakávam že bude voči mne úprimný a bude mi hovoriť veci na rovinu. Ja som zvyknutý na to, že mi niekto niečo reálne povie a viem že sa nenahnevám. Zažil som určitú pretvárku a od tých, od ktorých som niečo očakával, tak zlyhali na celej čiare. Skrátka toto sa stalo za posledné roky reálnym faktom a je jedno, že v ktorom prostredí to je. Buď sa to deje v škole, na pracovisku alebo na nejakom inom mieste. Človek tú úprimnosť očakáva priam všade kam príde a najme ako s ním budú jednať. Lebo v skutočnosti sa s človekom jedná ako z handrou a nie ako z reálnym človekom. Toto je absolútne fatálna chyba a takto by sa nemalo jednať z ľuďmi. Skrátka človek očakáva úprimnosť ktorá ho niekam dokáže reálne posunúť a nakopnúť.

Druhým aspektom čo človek hľadá u človeka je vernosť. Stopercentnú vernosť človek dokáže nájsť v zvieratách, lebo tým môže maximálne veriť a pri človeku je tú vernosť ťažké nájsť. Najťažšie je to pri priateľstve, kedy niekoho spoznáme a veríme že nám to priateľstvo s tým človekom vydrží. Ja v rámci tohto mám určitú životnú skúsenosť, že z niektorými ľuďmi sa poznám dosť dlhé roky a tí ľudia mi rozumejú. Stále sú mi vernými priateľmi a ja som už dávno našiel v nich len to dobré. Tí ľudia ma vedia pochopiť a vedia mi pomôcť, keď mám nejaký problém s ktorým si neviem vôbec rady. Nadviažem aj na to, že musíme tú vernosť hľadať aj vo vzťahu k tomu človeku a prenáša sa postupne aj do manželstva. Byť verný je miestami aj záväzok na celý život a málokto je dnes verný. Ľudia sa viacmenej podvádzajú, klamú a zamotávajú sa do siete plnej pavučín. Dnes je absolútna rarita ak vedia spolu vydržať určitý čas a vedia pri sebe stáť. Nezdrhajú pred určitým problémom a vedia sa o ňom reálne rozprávať. Vedia si reálne povedať svoje vlastné názory a budú stáť verne pri sebe. Skrátka na tomto je postavený celý náš svet a je len na nás či si to uvedomíme.

Láska je ďalšou vecou ktorú hľadá človek vo svojom živote. Niektorí ju nevedia nájsť vôbec alebo nevedia nájsť človeka ktorý im porozumie. Ja toto budem hľadať stále, ale viem že najkrajšia v živote je platonická láska. Človek ju možno nikdy neuvidí, ale môže si predstaviť určitú chvíľu s ňou. Môže to byť nejaká hviezda s televízie alebo s hudobného priemyslu. Takých lások ma človek veľa, ale tých skutočných má málo. Najkrajšia láska je tá ktorú nám dávajú naši rodičia, ktorí nás majú radi aj napriek našim chybám a napriek tomu že sa niekedy pomýlime. Ako môžeme niektorých mať radi ako kamarátov, ale nič k ním hlbšie necítime. Ja to tiež mám tak, že niektorých mám ako kamarátov, ale v skutočnosti necítim hlbšie. Pri priateľstve človek viac cíti niečo hlbšie, skrátka pri tom človeku má určitú istotu a vie že tomu človeku absolútne verí. Tak to cítim ja a tak to cítia aj ostatní ľudia a nielen iba tí v mojom okolí ale všetci rovnako bez rozdielu. Láska je odpoveďou na každý jeden problém v živote, lebo svet je lepším miestom keď sa ľudia majú radi a dôverujú si. Lebo ak nie je láska, tak môže prevládať nenávisť a to nemusí byť vždy dobrá cesta na riešenie problémov. Ak sa majú ľudia radi, tak dokážu zvládnuť každú jednu prekážku a dokážu sa postaviť aj za veci čo sa zdajú byť nemožné.

Posledná vec je tá najzásadnejšia v našom živote a to je ľudskosť a ochota niekomu pomôcť. Proste aj toto človek hľadá v ľuďoch a na tomto základe prichádza na to, že či sa môže na toho človeka spoľahnúť. Ľudia by mali byť voči sebe ľudský a mali by jeden druhému pomôcť. Nemali by za to niečo chcieť a všetko by malo byť od srdca. Skrátka by človek nemal byť vypočítavý a intrigánsky. Ľudskosť by mala vyžarovať s každého jedného človeka a každý by si mal uvedomiť že netreba prehliadať ľudí. Ja zo svojho pohľadu vždy rád pomôžem ak mám na to nejaký reálny dosah, ale na druhej strane nedokážem všetkým pomôcť. Chcem ale uvedomujem si, že to skrátka nejde a pravdepodobne to ani nepôjde. Viem že sa nedá vždy každému vyhovieť, lebo tých ľudí je strašne veľa. Lebo v skutočnosti by mal ľuďom pomáhať štát a nie im len byrokraticky podkopávať nohy. Lebo len revolúcia je jediným riešením ako sa môže reálne niečo posunúť a zmeniť celý systém. Pokiaľ sa ľudia spoja a budú stáť reálne pri sebe, tak sa môže niečo pohnúť. Ja vždy som veril a vždy verím že v jednote môže byť sila. Ak budeme jednotný a budeme si pomáhať, tak zvládneme každý jeden problém a to je podstata nášho života na ktorej to treba postaviť.

Stále hľadám v ľudoch len to dobré, lebo vo svojom vnútri verím že v nich niečo je. Raz mi moja najlepšia priateľka Barborka napísala zaujímavú myšlienku že by sme mali byť vďačný za každý jeden deň a že každý človek má zmysel a dôvod tu byť a uvedomil som si, že je to skutočná pravda. Celý život je o tom že hľadáme niečo či v ľuďoch alebo hľadáme samých seba. Hľadáme buď pravdu, priateľov, lásky a zisťujeme že či všetko má zmysel v našom živote. Postupne prídeme na to, že všetko čo hľadáme, tak raz nájdeme a je jedno, kedy to bude. Skrátka prídeme na to, že v živote nebudeme nič iné potrebovať, bude nám stačiť že nás majú radi tí o ktorých vieme, že nás nesklamú. Ja sa teším že sú ľudia v ktorých stále viem nájsť niečo pozitívne a myslím si, že je to aj opačne. Že tí ľudia sa niekde vo svojom vnútri tešia zo mňa a chápu ma, že svoje myšlienky nemyslím zle. Len chcem nimi poukázať na to, že vždy sa dá život vnímať s toho správneho uhlu. Celkovo je len na človeku, ako si všetko prispôsobí a ako to spracuje vo svojej hlave. Ale neprestávam veriť že každý človek vo svojom živote nájde niečo, čo dlho hľadá a najme musí byť trpezlivý, lebo iba s trpezlivosťou a pevnou vôľou sa dá všetko zvládnuť.

Vážme si každý okamih

Premýšľam niekedy nad tým aké by to bolo zmeniť čas, pretočiť ho a napraviť chybu čo sme nepatrne spôsobili. Alebo sa len tak do tých krásnych chvíľ s ľuďmi ktorých máme radi vrátili a zopakovali si ich. Bolo by to určite krásne, celkovo tá predstava je krásna, ale v praxi bude nereálna. Nemáme super schopnosti a nie sme v počítačovej hre. Sme v realite, kde nemôžme neustále naprávať niečo čo sme pokazili, skrátka sa musíme vyrovnať s tým že tie chyby nás formujú, bez tých chýb by sme nedokázali to čo dokážeme. Už nemôžeme zmeniť to čo sa stalo v minulosti, ale môžeme zmeniť prítomnosť a tie rozhodnutia čo urobíme sa nám premietnu do budúcnosti. Musíme to brať ako súčasť nášho života nech je to akékoľvek. Všetko v našom živote je súčasťou istej skladačky, ktorú musíme poskladať do samotného konca, aby sme pochopil jej význam. Nemôžeme čakať že sa nám vždy bude diať len to dobré, ale musíme prijať aj to zlé. Musíme niekedy prijať prehru a pády, aby sme dokázali vstať zo zeme. Vstaneme a povieme si, že žijeme pre určitý okamih. Vstali sme a prišiel nový deň v ktorom sa udeje niečo nové, dostaneme novú šancu zlepšiť niečo čo sa nepodarilo v predchádzajúci deň. Najväčšia chyba ktorú ľudia robia v živote je, že zabúdajú byť vďačný. Vďačný za to že žijú, za to že ich niekto vychoval, že dostali rodičovskú lásku a vďačný za každú skúsenosť v živote. Náš život by mal byť postavený na čarovných slovíčkach. Mal by byť postavený aj na tom, že každý jeden problém sa dá vyriešiť v mieri a v pokoji. Len málokto niečo rieši s chladnou hlavou a reakcie sú zbrklé, že ani nie je čas nad tým rozmýšľať a ak je, tak zrovna vtedy keď je neskoro. Ľudia by si mali viac dôverovať a pochopiť jeden druhého. Sú ľudia ktorým sa tie pocity vyjadrujú ľahšie a ľudia ktorým sa tie pocity vyjadrujú ťažko. Netreba im to zazlievať a vyčítať, lebo každý z nás je iný. Každý z nás z niečím bojuje a má svoj životný príbeh. Mám ho ja a má ho každý z nás. Všetci máme svoj život pevne vo svojich rukách, len je na nás akou cestou sa vyberieme. Treba veriť že tá cesta bude správna, bez ohľadu na prekážky. Lebo sme to my a žijeme tak ako najlepšie vieme a v rámci možností čo máme. Viem že všetci vo svojom živote niečo dokážeme, len je na nás, že či to správne uchopíme do rúk.

Písanie je moja droga

Písanie je moja droga,

tak ako je ňou druhá hudba,

písaním človek môže veľa povedať,

svoje pocity dať zo seba von,

vie ním neraz osloviť určitých ľudí,

nie všetkým to môže byť po chuti,

každý na písanie svoj vlastný názor,

dôležité je sa komentármi nenechať odradiť,

písaním neraz človek vytvorí nejaký príbeh,

len je na ňom či bude pozitívny alebo negatívny,

tak ako speváci píšu svoje vlastné texty,

aj obyčajní ľudia čo nespievajú si píšu sami texty,

dej môže byť o človeku alebo o ľuďoch čo má rád,

po ťažkom dni človek rozmýšľa nad tým čo píše,

ja neraz cítim že je to u mňa rovnaké,

rovnaký stav ako po ťažkej prebdenej noci,

rozmýšľam neraz ako zbúrať tú bariéru,

ktorá niekedy môže byť plná predsudkov,

ale niekedy aj tie názory treba prijať,

aby sa človek mohol posunúť ďalej,

každý premýšľa nad tým aký napíše riadok,

len je na ňom akým spôsobom ho pojme,

buď je v ňom radosť alebo melodráma,

každý si to vyberie podľa seba,

niekedy človek musí najprv popremýšľať,

než to začne v mene ľudí písať,

všetko čo človek píše by malo byť od srdca,

nesmie byť za tým žiadna vypočítavosť,

každý zažije ten pisateľský začiatok,

kedy človeka najprv nepochopia,

ale neskôr prídu na to že slová dávajú význam,

že sú trefné a neraz vystihujú tento svet,

všetko v živote má nejaký úvod a bodku,

ale každý sa s tým môže vyhrať,

viem prečo skutočne milujem písanie,

lebo každú myšlienku čo napíšem,

tak sa v nej nejeden človek nájde,

niekedy trvá dlhšie niečo napísať,

ale postupne to čakanie rýchlo skončí,

čím rýchlejšie sa blíži daný výsledok,

tak každý príde na to že všetky slová mali svoj význam.

Reálne priateľstvá a ich dopad na spoločnosť

V živote je málo priateľov ktorí to myslia úprimne, zvyšní sa len pretvarujú že ich niekto zaujíma. Keď príde zlomový moment, tak ten človek bude odkopnutý spoločnosťou. Ľudia budú vždy na niekom hľadať chybu, nikdy neocenia snahu človeka niečo zmeniť. Budú ohovárať, klamať, závidieť, intrigovať a keď sa človek pomýli hoc aj neúmyselne tak ešte po ňom kričia. Čudná logika tohto sveta, že si ľudia viacej závidia než prajú. Nesprávne hodnoty kde radšej človeku podrazia nohy, než by mu mali pomôcť. Ťažké je zistiť kto koho má úprimne rád a kto nie. Lebo žijeme v dobe pretvárok a ten kto povie pravdu je šialenec a nepatrí do tohto sveta. Kopec ľudí by za svoju pretvárku mohli dostať aj nejaké herecké ocenenie. Niekomu sa darí maskovať svoje pocity a niekomu nie. Nie všetci ľudia v živote sú našimi priateľmi, nie všetci ľudia si nájdu čas, aby s nami boli. Nie všetci ľudia budú človeku priať šťastie. Celý tento život je jeden veľký paradox, že v tom najlepšom okamihu sa na človeka vykašlú všetci jeho priatelia ktorých má. Bude troska, nula, lúzer, odpadlík spoločnosti, skrátka niktoš. Vo svojom živote vždy dokážem v sebe nájsť dostatok odpustenia bez ohľadu na to že ma ten človek sklamal alebo mi nejak inak ublížil. Robím to preto, lebo nechcem stáť na mieste a chcem sa dakde posunúť ďalej. Môžem byť zlý a môžem hodiť všetkých cez palubu. Ale neurobím to, lebo mám až príliš zdravý rozum v sebe. Skrátka od určitého času nemám šťastie na určité veci, ale postupne som si začal uvedomovať, že sa cítim šťastnejší. Šťastnejší sa cítim s toho dôvodu že nemám kotvu na nohe, ktorá by ma ťahala ku dnu. Mnoho ľudí sa chváli že sú šťastný a milovaný, ale však nech sú, ja im to neberiem a nie som s toho zúfalý a nebudem sa kvôli tomu opúšťať. Vážim si tých skutočných čo sú tu a čo sa nepotrebujú na nič hrať a majú ma radi. Ľudí čo sú vo svojom srdci krásny a ktorí nemajú piliny v hlave. Ľudí čo majú vo svojom živote jasno a vedia čo chcú. Aspoň viem že pri ktorých je to priateľstvo skutočné a pri ktorých nie. Mám svoj svet a ten čo ma chápe, tak reálne pochopí čo cítim. Je kopec ľudí čo majú predsudky voči mojim myšlienkam, tým čo môžem reálne vadiť. Ale ja už s tým nemôžem spraviť nič, skrátka to nie je môj problém. Je to problém tých čo nemôžu niečo prekusnúť a čosi môžu maximálne trhať vlasy na hlave. Beriem na vedomie že tu bude vždy veľa hejterov a veľa internetových hrdinov čo sa skrývajú za falošné nicky. Za posledné obdobie sa v mojom živote ukázalo kto je môj priateľ a kto s môjho života odišiel. Vďačný som za tých čo majú srdce na miesta a vždy povedia čo cítia a viem že to nemyslia zle, ale sú veci s ktorými sa človek musí vyrovnať sám. Uvedomil som si, že niektoré priateľstvá majú na mňa fatálny dopad a aj na spoločnosť v ktorej som, niektorí vo mne vzbudia istotu a iní neistotu, ale žijem s tým. Naučil som sa brať život taký aký je a v skutočnosti pochopiť, že všetko sa deje z nejakého dôvodu.

Nedomyslené myšlienky

Každého prepadne nejaká myšlienka,

buď to príde v noci alebo za včas rána,

niekoho myšlienky sú sem tam lenivé,

bývajú v určitých chvíľach aj nerozumné,

nie každý vie svoje myšlienky ovládať,

v nepríjemnej chvíli dokáže vybuchnúť,

počúva od ľudí rôzne klebety,

na ktorých nie je ani kúsok pravdy,

človek nie vždy rozmýšľa nad tým čo povie,

neraz ľudské srdce nad ním smutne zaplače,

slová ktoré človek povie dokážu poriadne zraniť,

môžu v nesprávnom okamihu poriadne ublížiť,

v skutočnosti človek nechce nikomu zle,

len sú chvíle kedy ho málokto chápe,

človek povie jednu zaujímavú myšlienku,

nájdu sa ľudia čo nepochopia jej podstatu,

jediná možnosť ktorá človeku ostane,

že sa nad tým všetkým pousmeje.

 

Prezident Kurdistanu vyzval na nezáväzné referendum o nezávislosti

Iracký autonómny región Kurdistan by napriek početným krízam, ktorým je v súčasnosti vystavený, mal zorganizovať nezáväzné referendum o nezávislosti. Uviedol to v utorok jeho prezident Masúd Barzání.

Na referendum už Barzání vyzval v minulosti, konkrétnejší termín prípadného hlasovania však nespresnil, píše agentúra Reuters. „Čas nastal a situácia je v súčasnosti vhodná na to, aby Kurdi prostredníctvom referenda rozhodli o svojom osude,“ uviedol Barzání vo vyhlásení na svojej webovej stránke.

Takéto referendum by podľa neho neznamenalo vyhlásenie štátnosti, ale bolo by skôr zamerané na vyjadrenie vôle obyvateľov regiónu, ktorú by “v primeranom čase a podmienkach” realizovalo kurdské politické vedenie.

Irackí Kurdi sa v uplynulých rokoch snažili čo najviac rozšíriť svoju autonómiu. Vybudovali napríklad vlastný ropovod do Turecka a vyvážajú ropu samostatne, keď sa ich vzťahy s ústrednou vládou v Bagdade zhoršili pre spory okolo právomocí a rozdelenie príjmov.

Svetový pokles cien ropy však znásobil ekonomické problémy regiónu a priviedol ho na pokraj nesolventnosti. Regionálne veľmoci, najmä susedné štáty Iraku s veľkými kurdskými menšinami, sú dlhodobo proti úsiliu Kurdov o nezávislosť. USA tiež podporujú, aby iracký Kurdistan zostal súčasťou Iraku.

„Ak obyvatelia Kurdistanu čakajú na to, že im niekto iný ponúkne právo na sebaurčenie ako dar, potom nebude nezávislosť nikdy dosiahnutá,“ uviedol Barzání. „Rovnako ako Škótsko, Katalánsko, Quebec a iné miesta majú právo vyjadriť svoje názory na svoj osud, má toto právo aj Kurdistan“.

Niektorí podľa agentúry Reuters vnímajú takéto výzvy na nezávislosť ako pokus odvrátiť pozornosť od vnútorných problémov regiónu a zvýšiť podporu Barzáního, ktorý ostáva vo funkcii, aj keď jeho mandát prezidenta vlani vypršal.

zdroj: aktuality.sk