Tento život

Tento život mi často ukazuje že všetky veci v ňom sú úplne odlišné než sa na prvý pohľad zdá. Uvedomujem si že čím viac premýšľam hlbšie, tak si uvedomujem že citové a psychické pocity za mňa nikto nevyrieši. Lebo v skutočnosti na všetko musím prísť sám, často musím porozumieť veciam ktorým niekedy nerozumiem. Tak veľmi chcem všetkému porozumieť že pomaly ani sám sebe nerozumiem. Nikdy som sa nesťažoval že ma niečo trápi alebo ťaží, lebo človek často všetko drží vo svojom vnútri. Nikdy som nevravel že mám ťažký život napriek tomu že mi viacero ľudí tieto myšlienky podsunuli. Cítim v sebe toľko emócii ktoré sa nie vždy dajú vyjadriť nejakými zmysluplnými slovami a uspokojili by ostatných. Lebo viem že možno žiadna odpoveď ako taká nikdy ľudí úplne neuspokojí.

Často si ľudia myslia že keď ich v nejakom období života nevnímam že sa na nich hnevám. Nehnevám sa len nie vždy dokážem byť nasilu pozitívnym a predstierať nejaké svoje pocity. Lebo viem že sa nechcem na niečo hrať a nie vždy je obdobie kedy sa dá usmievať. Viem že veľmi veľa premýšľam, ale čoraz prichádzam k poznaniu že to skutočne potrebujem. Nejako sa snažím nájsť hlbšiu podstatu svojho života pri ktorej viem že nebudem ľutovať ani jedno životné rozhodnutie. Uvedomujem si že nie je pre mňa problémom určitá zmena, ale že tá zmena ktorá sa môže okolo mňa udiať tak s ňou bude mať množstvo ľudí problémy. Lebo niekedy je veľmi náročné akceptovať niečo čo je úplne odlišné od samotného ideálu sveta. Ja často sa cítim tak že som z úplne iného sveta a často spoznávam ľudí čo to cítia rovnako. Ono sa to nejakým spôsobom stalo súčasťou môjho života a je to súčasťou mojej vlastnej identity.

Ja často sa snažím počúvať hudbu, aby som si mnohé veci uvedomil a precitol. Snažím sa robiť veci pri ktorých viem že svoj čas využijem nejako zmysluplne. Robím všetko preto aby som samotný život vnímal v oveľa hlbšom spektre. Ono vlastne skutočné umenie je vstať a premýšľať nad tým že čo bude ďalej. Aj keď sa mi zo začiatku zdajú určité veci ťažké, ale sú pre mňa obrovskou skúškou. Každý má na tomto svete svoj čas ktorý môže využiť podľa svojho vlastného uváženia. Ja tiež mám svoj vlastný čas ktorý musím využiť čo najlepšie a niečo ľudom do života dať. Ešte potrebujem sa zamerať na jednu vec ktorú som často kvôli písaniu odsúval. Nájsť svoju spriaznenú dušu ktorú budem mať rád a pri ktorej budem vedieť že ma neopustí. Mať citový život je to s čím bojujem posledné roky, ale napriek tomu som sa tej myšlienky nikdy nevzdal.

Musím si priznať aj jednu životnú pravdu že som nie vždy reagoval na niektoré podnety správne. Pravdepodobne to tak je preto, lebo stále sú momenty kedy sa v niektorých veciach hľadám. Stále sa za pochodu všetko učím a viem že sa stále učiť budem. Lebo najlepšie sa často učí na vlastných chybách a od toho sa dá odraziť. Mne aj keď ľudia povedia že som super človek alebo že v niektorých veciach môžem mať pravdu, tak sú okamihy kedy to tak necítim. Lebo nechcem aby vo mne bola nejaká pýcha alebo ego ktoré často prichádzajú s úspechom. Ja zostávam stále pri zemi a budem sa snažiť nestratiť svoju vlastnú tvár. Nemyslím si o sebe niečo viac, len sa snažím o to prijať realitu taká aká naozaj je. Lebo samotný svet je potrebné prijať zo všetkým bez ohľadu na to, či je to dobré alebo zlé.

Milujem tento svoj život napriek tomu že je veľa vecí ktoré potrebujem zvládnuť. Mám rád ľudí okolo seba aj keď viem že si nesadnem úplne zo všetkými. Aj keď viem že moje hodnotové postoje sa s tými ich budú nejakým spôsobom rozchádzať a budem v nich osamotený. Ale akceptujem že existujú liberálne a konzervatívne postoje ktoré môžu byť odlišné. Vážim si všetky tie maličkosti ktoré robia nejakým spôsobom ten môj život lepším a aj ľudí čo sa dokážu odlíšiť od ostatných. Ja nie som ten čas čo sa hnevá ak má niekto na niektoré veci úplne odlišný názor. Lebo ja som tolerantný voči každému a nepotrebujem svoju toleranciu predstierať. Snažím sa vychádzať s každým človekom rovnako aj keď život mi ukáže do akej miery sa mi to skutočne podarilo.

Pravdepodobne neexistuje návod na to ako sa dá žiť správne, len treba hľadať spôsoby. Netreba na všetko hľadať výhovorky a hovoriť že sa niečo nedá. A najme niečo všetko sa nám musí dariť, lebo môžeme vynikať v úplne iných veciach. Môžeme byť radi za to že každý z nás robí niečo úplne odlišné. Robíme to pri čom cítime že nás to dokáže spraviť šťastnými ľuďmi a potešíme aj iných. Som rád že sa na tomto svete nesprávame všetci rovnako, lebo by pravdepodobne tu bol veľmi veľký blázinec. Viem že tento svet by bez odlišnej spoločnosti ľudí bol absolútne nudným miestom. Lebo aj týchto ľudí v skutočnosti potrebujeme aby náš život robili lepším. Som rád že od života dostávam toľko životných skúšok ktoré sa učím zvládnuť. Lebo viem že keď sa pokúsim urobiť aj ten najmenší krok tak to vnímam ako veľký úspech. Viem že keď budem odovzdávať svoje myšlienky ďalej, tak to ešte môže pomôcť ľudom.

Ja viem že som často príliš realistickým človekom, ale musím byť takým človekom. Potrebujem si uvedomovať že život nie je len o pekných veciach, ale aj o tých menej pekných veciach. Som vďačný aj za to že sa mi vytriedili ľudia čo ma majú skutočne radi. Lebo som vo svojom živote nie vždy našiel tých ľudí a to ma mrzelo. Ale som vďačný za tých ľudí čo sú tu už dlhé roky a vedia aký som. Vedia o mne a vnímajú ma ako človeka s ktorými môžu naozaj rátať. A ja sa snažím byť každému rovnocenným partnerom a priateľom ktorý vie za každých okolností pomôcť len ak sa to naozaj dá. Nedokážem pomôcť celému svetu a viem že ani nedokážem byť zo všetkými priateľ. Ale viem že pokiaľ žijem na tejto zemi, tak sa budem snažiť o to aby všetko bolo v čo najlepšom poriadku. Viem že ak niekto naozaj potrebuje povzbudiť alebo z niečím skutočne pomôcť, tak tu vždy budem k dispozícii. Ale nedokážem pomôcť všetkým, lebo keby to naozaj šlo tak by na tejto zemi bol krásny raj. Ale viem jedno že tento život mi často nastavuje zrkadlo a vždy budem za to vďačný.

Žiadna odpoveď

Ľudia často čakajú na množstvo odpovedí,

čakajú že ich to čo poviem skutočne oslobodí,

ale viem že na niektoré veci odpoveď nepoznám,

lebo keby to chcem tak s toho pravdepodobne zbláznim,

opakujúce otázky na ktoré neviem čo mám povedať,

niekedy by bolo lepšie pred tým všetkým nejako utiecť,

žiadna odpoveď nenapraví medziľudské vzťahy,

nenapraví napätie v ktorom začali horieť iskry,

rozdiel medzi mnou a týmto reálnym svetom je v tom,

že ja autistom zostávam a nie som šibnutým človekom,

dostávam otázky že prečo sa rozhodujem v niektorých veciach,

aj keď viem že neexistuje odpoveď ktorá by uspokojila všetkých,

len viem že sa snažím robiť všetko preto aby mi bolo čo najlepšie,

aby všetko čo sa v mojom živote udeje bolo naozaj správne,

niekedy odpovede nenapravia všetky pokazené vzťahy,

a ani čas nemôže vyliečiť na duši všetky jazvy,

chcel by som toto všetko naozaj pochopiť,

že prečo ľudská duša musí toho toľko zvládnuť,

často si vravím že som z iného sveta,

zo sveta kde úplne inak premýšľa,

občas cítim že všetko ide veľkou rýchlosťou,

že sa nedá mať nad všetkým kontrolu,

niekedy neviem že či všetko čo napíšem má zmysel,

až po určitom čase sa ukáže že či pri mne niekto stál,

nemám na všetko riešenie aj keď by si to mnohí priali,

neviem ani že všetky moje myšlienky niekomu pomohli,

čas ukáže že či všetky slová ľudia dokázali pochopiť,

že či im dokázali skutočne porozumieť.

Pobaviť vás

Celý náš život nám ukazuje že spoločnosť ľudí sa snaží uspokojiť potreby iných ľudí. A na tomto stojí celý problém nad ktorým sa zdá že nemáme úplne kontrolu. Pravdepodobne je potrebné si priznať že niečo nie je v poriadku a uvedomiť si určitú skutočnosť. Stali sme sa určitým nástrojom k tomu aby sme nenaplnili svoje ciele, ale aby sme naplnili ciele iných. Nie sme preto na tomto svete, aby sme samotnú spoločnosť pobavili a aby nás niekto vysmial. Ja tiež sa nesnažím niekoho pobaviť, len chcem do tohto sveta priniesť niečo hlbšie čomu ľudia porozumejú časom. Nejako si uvedomíme že všetko čo sa v našom svete deje tak vôbec nie je prirodzené. Pravdepodobne je toto všetko hra pri ktorej nás ľudia majú hrsti a očakávajú že budeme hrať podľa ich pravidiel.

Prevláda často prílišná manipulácia pri ktorej viem že do tohto sveta jednoducho patriť nechcem. Nechcem sa stavať do nejakej falošnej pózy že sa musím nasilu usmievať a baviť ľudí okolo seba. Viem že možno si ani neuvedomím že nepriamo sa snažím rozosmiať iných. Jednoducho ľudská duša nie je nastavená tak že bude iba v jednej nálade. Ale keď ľudí niečo rozosmeje som za to rád, ale nesmie to spadnúť do vysmievania sa iným. Premýšľal som dlhšie nad tým že prečo fungujú niektoré veci úplne odlišne a že chýba akákoľvek úcta k človeku. Človek sa často stane hračkou ktorú iní ľudia môžu kedykoľvek použiť a odkopnúť preč. A často nie všetko je o samotnej pravde, ale o samotnom princípe a o tom kto sa ako správa. Môže sa ukazovať aj to že aj keď vyslovíme nejakú tú pravdu, tak tá pravda nikdy nebude akceptovaná. Len sa často stane úplný opak že sa ľudia budú hnevať a tú pravdu nám neodpustia.

Niekedy sa mi zdá že máme masky na tvárach než aby sme ich dali zo seba dole. Celý život prichádzam na to že nikdy neporozumiem prečo niekedy je určitá skupina ľudí odsunutá úplne na bok. Prevláda v spoločnosti absolútne napätie ktoré sa možno nedá úplne do poriadku. Ako tí rozumnejší ľudia všetko v tomto živote dokážu prežiť a zistiť že aká je ich hodnota. Len čoraz viac vnímam že my často si nechávame skákať po hlave a ani nepovieme nie aby sme niekomu neublížili. Lebo pravdepodobne vieme že ako sa ľudia v samotnom živote správajú a ich prchkosť často nemá hranice. Vravím si že som outsiderom ktorý jednoducho tejto dobe nikdy nebude rozumieť. Lebo v skutočnosti sa iné myslenie dnes veľmi nenosí a neakceptujú ho všetci. Len vieme že potrebujeme nejakým spôsobom tou svojou maskou zakryť to že naše vnútro sa môže trápiť.

Veľkú časť vecí skryjeme za úsmev, aby sa ľudia viac nepýtali ako nám je. Nikdy som sa necítil v roli nejakého komedianta, ale skôr takého vnútorného realistu ktorý vníma všetko okolo seba. Mnoho ľudí si často povie že keď som ticho, tak že nič nevnímam a pri tom pravda môže byť úplne odlišná. Ľudia čo sú často na pokraji určitej spoločnosti a nejako sa odlišujú tak to majú najťažšie. Nikdy som sa nesťažoval že mám nejakým spôsobom ten život ťažký, ale viem že všetko prežívam vo svojom vlastnom vnútri. Nepotrebujem sa na nič hrať a ani niekomu vo svojom živote niečo dokazovať. Len hľadám hlbší zmysel v tom ako mám svoj život skutočne žiť. Niekedy ma mnoho vecí trápi a viem že sú to často aj napäté vzťahy medzi ľuďmi. Niektoré vzťahy sa priam stávajú až toxickými a vládne v ich všetko len nie nič dobré. Často vnímam ako ľudia často vyčítajú iným chyby, ale zabudnú sa pozrieť na seba. Toto mi príde veľmi pokrytecké a zároveň skazené že takto často funguje ľudská nátura.

Uvedomil som si že na tomto svete je príliš málo dobra aby všetko bolo naozaj dobré. Vnímam že doba do ktorej sme prišli vôbec nie je ružová a je v nej určité skazené jadro. Ľudstvo jednoducho zalepila oči honba za peniazmi a za tým mať všetko hneď. Aj keď ich potrebujú, ale to neznamená že sa budú vyvyšovať nad ľudí čo si v skutočnosti môžu dovoliť mať len základné ľudské potreby. Nie všetci si môžu dovoliť v živote všetko mať než skupina zbohatlíkov. Jediná skutočná podstata v našom živote je o tom aby sme si zachovali svoju tvár. Aby sme všetko čo sa v našom živote udeje nejako mohli zvládnuť. Podstata celej tejto myšlienky ktorá bude napísaná je poukázať na to, že sme tu nie na to aby sme boli niekomu na smiech. Sme tu na to aby sme v ťažkých chvíľach dokázali povzbudiť tých na ktorým nám záleží. Aj niektorí ľudia sa radi vysmievajú iným len preto lebo nehrajú podľa ich scenára. Preto viem že sa na ich úroveň nikdy neznížim a nebudem sa vysmievať ľudom čo majú nejaký svoj druh inakosti.

Ono často by tu mohlo prevládať dobro, len sú tu jednoducho ľudia čo radi robia iným zle. Niektorí ľudia často svojou prítomnosťou môžu vyvolávať určité napätie a nepokoj. Ale som vďačný za tú skupinu ľudí čo mi ukazujú že ľudské dobro ešte zo sveta nevymizlo. Kvôli takejto skupine ľudí sa oplatí žiť na tomto svete. V skutočnosti je dôležitá len jedna podstatná vec a to je zachovať si svoju ľudskú tvár. Nehrať sa na niečo kým v skutočnosti vôbec nie sme a nie je to pre nás prirodzené. Niekedy môžme aj sa zmýliť, ale nemýľme sa často a nemajme pocit že to tak má byť na dennom poriadku. Na niektoré odpovede musíme prísť sami aby sme prišli na to čo je skutočne správne. Nakoniec dospejeme k tomu že nepotrebujeme od života nič viac ako pokoj v duši. Prídeme na to že nepotrebujeme celú tú toxickú a napätú atmosféru lebo dokážeme žiť inak.

Podstatou nášho života je si uvedomiť že v ňom narazíme na mnohých ľudí. Mnoho ľudí nám na ceste za pekným životom bude robiť zle a budú chcieť aby sme mali nechuť voči životu. Budú do nás zasievať semienka akýchkoľvek pochybností a vieme že sa napriek všetkému nedáme položiť. Prakticky toto je priam naše umenie teda nás čo sa snažíme vo svojom vnútri byť silnými ľuďmi. Často ľudia čo nejakým spôsobom sa snažia hľadať hlbší zmysel, tak často vedia že je to veľmi ťažký boj. Ale samozrejme tento boj sa dá nejakým spôsobom zvládnuť a nikto v skutočnosti nie je sám. My často čo sme rozumnejšími ľuďmi, tak musíme nájsť spôsob ako čeliť tomuto svetu. Musíme poraziť manipuláciu, ego a všetky tie zlé neduhy tejto doby. Nikto z nás tu nie je na to aby niekoho pobavil, ale na to aby odovzdal svoje posolstvo ľudom ďalej.

Ľahké

Občas si myslíme ako je všetko v našom živote úplne ľahké. Ale samotné zdanie v skutočnosti môže klamať a realita nám môže ukázať že to tak nie je. Celý život vedieme boj sami zo sebou a aj voči niektorým čo nám jednoducho nesedia. Málokedy si dokážeme priznať že stojíme uprostred niečoho pri čom nevieme na čom v skutočnosti sme. Keď máme pocit že nás pravda môže v skutočnosti oslobodiť, tak zistíme že ešte viac ňou môžeme niekomu ňou ublížiť. Ako je dôležité ju vravieť, ale nie je to potrebné robiť stále. Občas človek potrebuje vedieť že do tohto sveta skutočne patrí a že má okolo seba ľudí čo mu rozumejú. Všetko čo sa v našom živote deje premietne sa do vzťahov s ľudí ktoré často bývajú úplne komplikované. Nadobudneme pocit že všetko okolo nás je ľahké a jednoduché, ale nie je to tak.

Uvedomujem si aj to že v našej spoločnosti je príliš veľa napätia ktoré nás ničí. Urobíme nejakú chybu a všetci to riešia než aby človeka povzbudili. V živote dostaneme toľko nožov do chrbta, ale s tou bolesťou sa nejako vyrovnáme. Prídu momenty kedy nás ľudia zradia a rodina bude tou jedinou čo pri nás naozaj zostane. Stávajú sa aj momenty kedy si uvedomíme že ľudia s ktorými sme príliš často tak nás jednoducho začnú oberať o čas z rodinou. Niektorí ľudia majú v sebe toľko toxickosti a zlosti že ňou okamžite nakazia. Často zneužívajú našu dobrotu a požičiavajú si veci na ktoré dlho čakáme kým ich vrátia. Len my si jednoducho necháme všetko ľúbiť len preto aby sme mali pokoj v duši a aby sme nemali problémy.

Čoraz viac mám pocit že sú omnoho veci na svete než je samotná pandémia. Bojujeme s tým že často na ceste stretneme množstvo ľudí čo na nás hrajú dobro a vôbec sa tak nesprávajú. Najradšej by sa zo všetkými na tomto svete hádali a občas sa človek bojí v takomto svete skutočne žiť. Nie vždy ma teší že namiesto pokoja a lásky tu vládne niečo čo nie je pre nás dobré. Dobrí ľudia často trpia kvôli iným ľudom čo sa často nevedia vpratať do vlastnej kože. Mnoho ľudí aj keď sa ospravedlní jednoducho svoje chyby tým nezmažú. Pravda je taká že človek odpustí ale na to čo sa udialo nezabudne. Len my sme príliš tolerantná spoločnosť že často si nechávame od druhých skákať po hlave. Rád by každý človek žil vo svete kde by sa dokázali akceptovať rozhodnutia.

Ja som vďačný mojej rodine že ma nasmerovala tým správnym smerom a nikdy sa nebudem správať ako hlúpy blbec. Robím všetko čo je v mojich možnostiach a rád zo všetkým pomôžem teda ak viem. Môj život nie je ťažký a zároveň vôbec nie je ani ľahký, lebo v skutočnosti si tú cestu treba vydrieť. Občas sa cítim stratený vo víre všetkých tých vecí ktoré ma valcujú s každej strany. Ja viem že prečo sa často nechcem z ľuďmi hádať a ani kričať. Lebo nechcem svoju energiu míňať na to, aby som sa na niekoho hneval. Veľa ľudí mi rado podsúva slová ktoré som nikdy nepovedal a nikdy ich nepoviem. To že občas som ticho tak to vôbec neznamená že sa hnevám, len viac premýšľam nad svojimi myšlienkami ktoré vyslovím. Ja som neprišiel na tento svet preto aby som svojimi slovami niekomu ubližoval. Nie som tu aby som niekoho sklamal, lebo viem že by som sa nikde nepohol. Aj kamarátstva ktoré často skončili, tak mi ukázali že chyba bola vo mne že som v tých ľudí veril. Ale som rád že skončili a ukázali mi že nie všetci ľudia sú pre mňa tými pravými. Ukázali že na tomto svete je omnoho viac dobrých ľudí čo za to skutočne stoja.

Musíme si uvedomiť že my všetci máme svoje hranice ktoré nikto nesmie prekročiť. Nesmieme dovoliť aby nás niektorí ľudia obrali o čas ktorý v živote máme. Nemôžeme sa nechať zneužívať a keď povieme nie tak tí ľudia ešte do nás začnú kričať. Viem ako funguje samotný svet a ľudia sa pri odmietavom postoji správajú veľmi zle. Snažia sa nás manipulovať a určovať nám že čo máme v živote robiť. Nie je tento život ľahký lebo nám ho znepríjemňujú tí čo by nás najradšej videli na kolenách. Vravím si často že niektoré veci nebudem riešiť, ale viem že niektorým veciam sa nedá úplne vyhnúť. Ak sú veci ktoré sa priamo týkajú mňa tak im jednoducho musím čeliť. Keď je niečo čo sa netýka mňa, tak to jednoducho neriešim a nezaoberám sa tým lebo inými vecami a problémami ľudí sa nezaoberám. Lebo keby sa mám zaoberať všetkým okolo seba a vnímať to tak sa oberiem o čas.

Len sa rieši pandémia a odvrátila pozornosť od toho ako vyzerajú naše medziľudské vzťahy. Lebo v skutočnosti najväčšou chorobou je pýcha a ego ktoré často ľudom ubližujú. Niekedy v sebe niektoré pocity radšej poprieme, než by sme im mali reálne čeliť. Ale o to je dôležitejšie aby sme sa nehrali na niečo čím vôbec nie sme. Usmievajme sa keď je skutočne na to dôvod a zároveň berme život seriózne. Lebo náš život nie je ľahký a nikto ho nemá na ružiach ustlaný. Kopec ľudí je na tom horšie a často sú to ľudia čo nemajú ani strechu nad hlavou. Sú to ľudia ktorých dokázala postihnúť chudoba a čo potrebujú aby im niekto pomohol. Ja sa nesťažujem a ani nemoralizujem len si uvedomujem realitu ktorej každý z nás čelí. V skutočnosti to ani nie je o mne, ale tento život je o všetkých ľuďoch. Všetci ľudia si prešli hádkami, konfliktami a inými nepokojnými situáciami. A ešte si v živote mnohými vecami prejdeme, lebo všetko sa deje prirodzene a necháme nech sa to prirodzene vyvinie.

Uvedomujem že moje myšlienky sú príliš realistické a nesadnú všetkým. Mnoho ľudí si povie že som príliš negatívny, ale ja sa nechcem na niečo hrať. Skôr som realistom a život je potrebné vnímať zo všetkých možných uhlov pohľadu. Často pripustím že sa v niektorých veciach môžem mýliť a nemusím mať vôbec pravdu. V našom živote nie je nič ľahké a keby to tak bolo bol by náš život úplne nudný. Keby sme si všetkými vecami prešli úplne ľahko, tak by sme svoj život brali ako úplnú samozrejmosť. Uvedomili by sme si že náš život začína byť nudným lebo sa v ňom nedeje nič komplikované. Všetko v tom našom živote potrebujeme aj keď si to často ani nepripustíme. Potrebujeme v živote istotu pri ktorej budeme vedieť na čom skutočne sme. Často musíme veľa vecí skúmať aby sme prišli na to aké máme vo svojom živote skutočné možnosti. Nech to je v našom živote tak hľadajme spôsob ako ho prežiť čo najlepšie. Nehľadajme výhovorky a pokúsme sa nájsť svoju vnútornú rovnováhu aby nám bolo skutočne dobre.

 

 

 

Naveky

Bolo by krásne v tomto svete tak aby všetko okolo nás bolo večné. Len všetko sa dá že má svoju vlastnú trvanlivosť a vieme že nikto z nás tu nebude večne. Ale naše myšlienky ktoré v sebe môžu tu byť s nami naveky a ľudia budú na nás spomínať. Cítim možno prílišnú zodpovednosť za to čo napíšem a ako moje slová budú vyznievať. Niekedy zatvorím oči a predstavím si že všetko čo sa deje v našom živote prispeje k lepšiemu svetu. Všetci chceme aby niektoré veci v našom živote boli naveky a aby ľudia ktorých máme radi žili navždy. Pri pár ľuďoch a mojej rodine si často prajem aby žili večne, ale viem že budú žiť v mojom srdci aj keď tu nebudú. Celý náš život je o určitom uvedomení si že všetci sme tu na istý čas. Všetci máme nejaké poslanie ktoré musíme splniť aby sme sa mali lepšie. Len teraz sa mi zdá že je všetko o niečo komplikovanejšie než tomu bolo predtým.

Vždy aj v mojej rodine je niekto kto má v mojom srdci svoje špeciálne miesto. Viem že je to moja mamina ktorá sa naozaj snaží aby všetko bolo v čo najlepšom poriadku. Vždy jej záležalo a stále záleží na tom aby moje šťastie bolo skutočne naplnené. Je veľká časť snov či tých malých alebo tých veľkých ktoré sa mi splnili vďaka nej. Mnoho podujatí a koncertov sa splnilo vďaka nej a vždy jej budem za to vďačný. Pravdepodobne by sa mne niektoré veci nepodarili splniť samému, prípadne by som mal obavy o tom skutočne povedať. Pri nej by som si prial aby žila večne a aby ma často vystríhala pred nástrahami života. Často si uvedomím že v mnohých veciach má pravdu tak ako málokto. Rozumie tomu čo vo svojom vnútri často cítim aj napriek tomu že sa v niektorých veciach hľadám. Pri nej si uvedomím že nemám až taký ťažký život. Mnoho ľudí nemá také šťastie a ani sa im nedostáva toľko lásky koľko sa dostáva mne. Neberiem to ako nejakú samozrejmosť, ale viem že okrem nej by sa ma v živote pravdepodobne nikto nedokázal zastať a stáť pri mne.

Moja teta zo sesternicou sú dve úžasné osoby s ktorých tak úžasná pozitívna energia. Niekedy niektoré veci dokážu vycítiť a nepotrebujú k tomu vždy len slová. Vo svojom vnútri cítia tie pocity ktoré často mám a o to viac viem že im naozaj rozumejú. Viem že v rámci rodiny sú zároveň z maminou tie najlepšie osoby aké vo svojom živote mám. Viem že pri mne naozaj stoja a nemusia mi to nejako špeciálne dokazovať lebo ja to naozaj cítim. Nepochybujem o tom že by sa ma zastali keby bol problém a majú veľké množstvo empatie ktorá iným ľudom v dnešnej dobe veľmi chýba. Som za ne veľmi vďačný a pri nich sa nemusím báť že ich nejakým spôsobom sklamem. Lebo viem že ocenia každú moju myšlienku ktorú dám vonku a skutočne ma pochopia.

Prial by som si aby sa môj duchovný anjelik a čistá dušička ktorú poznám hoc aj virtuálne dožila čo najviac rokov. Pravdepodobne pri nej si uvedomujem že v tomto svete nie som úplne sám. Aj keď sa mi to niekedy zdá že stojím na prahu niečoho čomu potrebujem skutočne porozumieť. Pravdepodobne mi dodáva do tohto sveta taký vnútorný pokoj a viem že sa pri nej nemusím báť. Pomáha mi všetko nejako zvládnuť a my si tak vzájomne pomáhame. Je to skôr priateľstvo pri ktorom sa nemusíme báť jeden druhému povedať pravdu a vieme že tým jeden druhému neublížime. Jej slová sú často plné nádeje napriek tomu že sama musí veľa vecí zvládnuť. Učí ma byť silným človekom napriek tomu že možno niekedy neviem nájsť na niektoré veci odpoveď. Vždy nájdem v nej to povzbudenie ktoré často príde prirodzene a v tej správnej chvíli. Často som šťastný keď ju okrem písania môžem počuť a zlepší mi to úplne deň. Lebo zisťujeme že v tomto živote máme toľko spoločných vecí na ktorých sa môžeme zhodnúť.

Spoznal som osobne aj ďalšieho úžasného človeka za ktorého som veľmi rád. Som rád že sa to udialo osobne a neudialo sa to pomocou sociálnych sietí ako niektoré iné priateľstvá. Nikdy som si nemyslel že budem za ňu skutočne vďačný a že si stále máme o čom vymieňať svoje názory. Je skvelou mamou svojmu synčekovi ktorému sa snaží dať maximum lásky. Jej úžasné srdce a čistá duša to sú jej skvelé vlastnosti vďaka čomu si dokážem uvedomiť že dobrí ľudia na tomto svete ešte existujú. Mám v nej úžasnú kamarátku ktorej vždy rád poradím a pomôžem teda keď samozrejme viem ako. Je to tá najčistejšia duša aká môže existovať a viem že sa na ňu môžem kedykoľvek obrátiť zo všetkým čo mi môže byť niekedy nejasné. Viem že keď sa raz skončí celý koronavírus tak bude prvým človekom ktorého pôjdem skutočne navštíviť a budem sa na tú chvíľu skutočne tešiť.

Ďalšieho super človiečika som spoznal niekoľko rokov dozadu cez internet. A ešte viac to spoznanie podčiarklo že obaja sme fanúšikmi Linkin Park. Bolo to zo začiatku také nezvyčajne spoznať niekoho pri kom som nečakal toľko spoločných záujmov. Spojilo nás aj to že sme obaja introvertné typy a dokážeme prebrať takmer každú tému vrátane hudby. Často sa na mnohých veciach čo sa udejú zasmejeme a zoberieme ich z úplným nadhľadom. Jej telefonáty vždy stoja za to a viem že mi vždy dodáva veľké množstvo energie. Aj množstvo osobných stretnutí ktoré boli, tak na ne nikdy nezabudnem. Viem že mi bude vždy oporou a určite ma nikdy nedokáže zradiť. Lebo viem že nech sa stane čokoľvek tak s ňou môžem aj do budúcna rátať. Nemusím sa pri nej báť toho že by sa niečo na našom priateľstve zmenilo.

Je ešte jeden človek ktorého som pred dvoma rokmi stretol osobne a som za to veľmi vďačný. K tomu dosť dopomohla aj Bibliotéka, lebo po tých dlhých rokoch písania vidieť tak super človiečika naozaj stálo za to. Je to stále jedna z najlepších osôb v mojom živote pri ktorej viem že ma skutočne dokáže pochopiť a teší sa s každého môjho úspechu čo sa mi skutočne podarí. Som šťastný že mám s ňou dodnes to najpevnejšie priateľstvo v ktorom stále všetko bude bez nejakých konfliktov. Vždy je mi oporou za každých okolností a často mi dokáže odporučiť nejakú zaujímavú hudbu alebo mi v mnohých veciach poradiť. Viem že sa na ňu naozaj môžem spoľahnúť a že je ku mne vždy férová a ľudská za čo jej budem navždy vďačný.

Ľudia ktorých som spomenul a pri ktorých cítim empatiu, ľudskosť a priateľstvo verím že budú žiť ešte dlho. Verím že mi budú môj život robiť krajším už len tým že naozaj sú. Človek by mal mať okolo seba priateľov pri ktorých vie že ho nebudú oberať o čas. Ja viem že mohlo byť možno spomenutých viac ľudí, ale viem že s tými ľuďmi ktorých som nespomenul si k nim ešte hľadám cestu alebo som si k nim doteraz tú cestu vôbec nedokázal nájsť. Niektorých ľudí tolerujem a registrujem ich, ale v rámci hodnôt sme na úplne inej úrovni. Ale viem že tí správni ľudia čo stoja pri mne, tak viem že skutočne rozumejú mojim pocitom. Neodsudzujú a majú v sebe dostatok empatie ktorá môže iným chýbať. A aj ľudia čo sú dobré duše a nespomenul som ich, tak to neznamená že ich nemám rád. Tiež ich mám vo svojom srdci a pri nich často dokážu zavážiť činy než samotné slová. Lebo niekedy stačí aj tých správnych ľudí pri ktorých viem že s nimi môžem za každých okolností rátať.

 

Koronavírus v spoločnosti

6. marca sa na Slovensku zmenil život,

pandémia ktorá obrátila hore nohami celý svet,

zmenilo sa nejakým spôsobom ľudské zmýšľanie,

nikdy sme nečakali že si začneme vážiť čas venovaný rodine,

začali sme nosiť povinné rúška a ja som začal nosiť nákrčník,

vďaka tomu si ľudia o mne nemyslia že som nejaký lúpežník,

zodpovednosť a pravidlá sa nám dostali do hlavy,

postupne sa ukazuje že to prináša aj výsledky,

po celom svete prinieslo to aj ľudské obete,

ale vieme že v živote sa tomu skutočne nevyhneme,

ten pocit keď nemôžeme niekomu podať ruku a objať ho je strašný,

táto pandémia tak zakryla ľudské tváre že ani nevieme či je niekto šťastný,

do toho s tým prišiel aj určitý strach ktorý do nás zasiali médiá,

začalo sa ukazovať že ktorá správa je skutočne pravdivá,

sociálny dištanc pre mňa nikdy nebolo problém dodržať,

aj pred koronavírusom si odstup od niektorých ľudí dokážem udržať,

som sa snažil si počas tých chvíľ nejako zamestnať hlavu,

pozrel si množstvo filmov, seriálov a vypočul dobrú hudbu,

počas pandémie bolo ťažké sa vyrovnať s tým že nezažijem nejaký koncert,

bolo ťažké sa zmieriť s tým že zažijem môjho obľúbeného interpreta len cez internet,

lebo aj teraz viem že tej živej atmosfére sa len ťažko môže niečo vyrovnať,

ale všetko sa postupne začne meniť a nádej v ľuďoch už môže ožívať,

pomaly maličké Slovensko je chválené vo všetkých svetových médiách,

ukazuje sa že bolo správne siahnuť po všetkých tých opatreniach,

nenadával som na politikov lebo v skutočnosti je podstatné zdravie,

ak sa niečo dialo tak to zostalo v mojej vlastnej hlave,

napísal som za toto šialené obdobie množstvo textov,

nečakal som že budem mať v sebe toľko nápadov,

rodina, hudba a priatelia mi pomáhali sa cez to preniesť,

ale boli chvíle kedy som si musel aj poplakať,

slzy sú niekedy potrebné aby sme sa niekam dostali,

aby sme bolesť ktorú v sebe zo seba dostali,

popieranie vlastných pocitov by mi ublížilo,

množstvo okamihov mi skutočne pomohlo,

ako spoločnosť sme sa veľmi zmenili,

konečne sme sa aj spomaliť naučili,

tento náhlivý svet dostal facku a s ním aj my,

uvedomili sme si že kde sú naše hodnoty,

ľudia v prvej línii môžme im len ďakovať,

že počas tejto chvíle dokážu životy zachraňovať,

určite nie je ľahké byť v prostredí kde je riziko nákazy,

mnoho ľudí by najradšej bolo po boku svojej rodiny,

opatrovateľky by si tiež priali byť skutočne doma,

bez nezmyselného preukazovania negatívneho testu na Covida,

nerozumiem že prečo sa stále niečo selektuje,

že prečo len na Slovensku človek musí byť v štátnej karanténe,

ale verím že toto celé šialenstvo čoskoro skončí,

že sa s Covidu ešte vylieči množstvo ľudí,

zvládli sme fázy opatrení a ideme do poslednej,

je dôležité aby sme sa zodpovedne správali aj ďalej,

treba držať palce aj ostatným krajinám čo sú na tom horšie,

veriť že aj u nich tie čísla postupne budú klesajúce,

čas ukáže ako sa bude meniť spoločnosť,

lebo na nás všetkých stojí zodpovednosť,

nevypúšťalo sa toľko škodlivín do ovzdušia,

konečne aj samotná príroda si oddýchla,

prekonáme všetko ak nezídeme s cesty,

vďaka našej zodpovednosti zažijeme nádych slobody.

 

 

 

 

 

 

 

Vplyv

V súčasnosti sa často k vyjadreniu určitej veci používa anglický ekvivalent daného slova. Skôr je potrebné toto slovo viac používať v slovenčine a uvedomiť si že každý človek vplýva na určitú skupinu ľudí. Často sledujem ako sa ľudia v rámci svojej pozície že sú známymi vyjadrujú k rôznym spoločenským témam. Ono viacmenej by sa to dalo vnímať tak že keď je človek slávnejší, tak si môže dovoliť v rámci toho života o niečo viac. Sú ľudia čo namiesto toho aby šírili nejakú pozitívnu osvetu, tak sa potrebujú pochváliť že s kým všetkým spolupracovali a aké produkty za tie spolupráce dostali. Do popredia sa dostáva často povrchnosť s akou sa tvoria jednotlivé príspevky a že v mnohých ľuďoch to môže vyvolať závisť. Ľudia často vedome alebo nevedome ovplyvňujú svojich divákov, poslucháčov a inú cieľovú skupinu k tomu aby na to reagovali. Lebo v dnešnej dobe súčasné videá sú skôr o tom kto má koľko pozretí a chýba v nich nejaký hodnotnejší obsah.

V skutočnosti nie je dôležité že sú nejaké videnia na videách alebo palce hore v rámci príspevkov na sociálnej sieti. Dôležité je vedieť ľudí nejako správne nasmerovať k tomu aby nad vecami premýšľali zo sedliackym rozumom. Ono často sa ten vplyv za určité veci zamieňa, lebo je iné ho po tej spoločenskej stránke a iné je ho mať po tej finančnej stránke. Ale aj napriek tomu vždy bude vznikať takéto rozdiely vďaka ktorým sa ľudia budú rozdeľovať. Ako každý človek na tomto svete je iný a má svoj spôsob ako bude vplývať na ľudí. Nie všetci musia využívať úplne rovnaký spôsob k tomu aby nejako svojim obsahom upútali. Ako človek samozrejme môže upútať po dvoch stránkach tej vonkajšej a tej vnútornej. Samozrejme dosť hrá rolu aj prvý dojem ktorý môžeme nejakým spôsobom u ľudí vzbudiť. A ten prvý dojem nás samozrejme nasmeruje ako budeme v tom živote napredovať či pomalšie alebo rýchlejšie.

Ďalším faktorom ktorý prirodzene vplýva na našu psychiku je to, že či si to čo píšeme uvedomujeme. Lebo sa niekedy môže stať že napíšeme niečo čo neskôr vyhodnotíme ako absolútny nezmysel. Často takýchto nezmyslov môže byť na internete plný vagón a mnoho ľudí si to ani neuvedomí. Ja tiež si často uvedomujem že aj môj obsah nemusí sedieť každému, lebo sú v ňom hlbšie veci. Ale ľudia čo sa často nad životom zamýšľajú, tak vedia ako to v živote naozaj je. Napríklad sa často rieši aj to že množstvo vecí na internete môžu byť konšpiráciami, ale v skutočnosti si to nie vždy ľudia dokážu overiť. Samozrejme aj médiá ktorých úlohu nechcem nijako spochybňovať, tak často môžu vypustiť niečo čo nedáva vždy úplný zmysel. A médiá majú na verejnú mienku stále tak obrovský vplyv že si začneme ich verzie právd často pripúšťať. Často sa pripúšťa aj to že iba štandardné médiá majú pravdu a tie alternatívne treba vytlačiť zo scény a ich myšlienky ktoré sú často vnímané ako konšpirácie. Ako ja si vážim množstvo novinárov čo tvoria, ale niekedy je dôležité sa uistiť že či to čo sa píše je naozaj pravda alebo je to neoverený blud. Sila médii je často v niektorých momentoch veľmi kľúčová k tomu aby sme si o nich vytvorili svoj vlastný postoj. Tak ako médiá vplývajú na svet, neskôr sa ľudia podľa toho začnú správať a to nie je veľmi pozitívny krok. Ľudia čo šíria v rámci médii osvetu tak si ich veľmi vážim a uvedomujem si že ako veľmi pozitívne ovplyvňujú postoje ľudí.

Ono často naše postoje sa dostávajú aj do určitého politického bodu. Politika má na nás obrovský vplyv aj si zo začiatku veľmi ani nepripúšťame. Často súčasné postoje politikov môžu v určitom bode buď spojiť spoločnosť alebo ju naopak rozdelia. Možno to tak politici v skutočnosti ani nevnímajú, ale my vnímame že čo často robia. Možno nie vždy s tým musíme úplne súhlasiť, ale na druhej strane musíme rešpektovať že sú to ústavní činitelia. Že svojimi návrhmi zákonov často ovplyvňujú to ako sa nám bude na Slovensku žiť. Každý z nás tam môže mať svojho obľúbenca ktorého má v skutočnosti rád. Niekoho môže mať rád viac a niekoho zas menej ale je to prirodzené v našom živote. Musia sa na niektorých veciach zhodnúť aby chod štátu skutočne fungoval. Často sa aj pohádajú vtedy keď niektoré zákony sú vnímame odlišne. A je potrebné aby aj opozícia kontrolovala že či súčasná koalícia robí všetko správne. Politický vplyv je obrovský lebo často predkladajú zákony ktoré môžu zmeniť náš život. Niečo môže mať na nás dopad viac a niečo ani v skutočnosti neucítime.

Ďalší vplyv je ten mimo samotného internetu teda naša sociálna interakcia. Lebo samozrejme tento faktor je tiež kľúčovým a zároveň v reálnom živote nadväzujeme vzťahy z ľuďmi. Je úplne jedno v akom priestore sme ale len čas ukáže aká prevládala atmosféra. Lebo samotné vzťahy nadväzujeme v škole, robote, vonku a skrátka všade kde sa dá skutočne ísť. Mnoho ľudí sa stretne na nejakom vopred dohodnutom mieste, kde si porozprávajú svoje zážitky ktoré počas života zažili. To čo s človeka v skutočnosti vyžaruje tak to sa neskôr premietne do jeho vzťahov s ľuďmi. Ak z niekoho vyžaruje dobro je úplne logické že aj my sa potom cítime dobre. Prípadne ak z niekoho vyžaruje niečo čo nie je dobré tak to sa samozrejme odzrkadlí aj na našej nálade. Lebo v dnešnej dobe človek nemôže byť hrdinom na internete, ale musí byť hrdinom aj v realite. Človek musí aj v samotnej realite ukázať že všetky svoje myšlienky myslí úprimne. A celkovo všetky veci v živote často dokážu nadväzovať na seba. Mať vplyv nie je čisto o peniazoch, ako si to možno niekedy ľudia myslia. Lebo je dôležité ako na ľudí vplývame prostredníctvom svojich skutkov a činov.

Vplyv iných názorov je súčasťou našej súčasnej doby ktorú žijeme. Tu sa veľmi prikladá dôraz na to akým spôsobom sú nám jednotlivé informácie predkladané. V tejto chvíli si myslím že do vplyvu iných názorov spadá úplne všetko čo bolo spomenuté. Nie všetci musíme v niektorých situáciach v úplnej jednote. Je v poriadku keď má niekto iný názor a netreba ľudí za to súdiť. Treba pochopiť že aj keď človek môže byť v rámci postojov zostať osamotený, ale v skutočnosti nie je úplne sám ako sa zdá. Ak má niekto na niečo iný názor tak to treba akceptovať a nie jeho za to ešte karhať. Ja som rád že žijem v spoločnosti kde nie je jednotvárnosť a kde môžu skutočne rozmanité názory na samotný svet. Tieto všetky názory vplývajú na sociálnu, mediálnu, spoločenskú, politickú a aj akúkoľvek inú situáciu. Lebo na konci toho celého zistíme že je prakticky na nás akým spôsobom budeme vplývať na tento svet.

Uvedomujem si že aj ja vplývam na tento svet tým čo napíšem na vlastnú stránku. Ja rozumiem že svojimi myšlienkami môžem ovplyvniť to ako ľudia budú vnímať jednotlivé moje myšlienky. Často vnímam niektoré veci úplne odlišne a som vďačný že sa môžem na svet pozerať omnoho reálnejšie. Som rád že žijem v realite a môžem ľudom priblížiť svoj svet. Snažím sa pozitívne vplývať na ľudí a ukázať im že sa dá písať tak aby to dávalo zmysel. Lebo písanie nie je o tom napísať niečo čo sa ľudom bude páčiť, ale písaním sa snažím ľudom priblížiť neskreslený pohľad na svet. A komu pomôže to čo často napíšem, tak za to som veľmi rád. Akceptujem aj keď niekto s tým čo napíšem nebude súhlasiť. Lebo je potrebné akceptovať všetky názory naprieč spoločenskému spektru.

 

 

 

 

 

 

Trblietať sa vo vetre

Kráčam v tomto svojom svete,

trblietam sa v tomto vetre,

premýšľam nad svetom čoraz viac,

nad tým že všetko by malo mať svoj koniec,

snažiť sa uspokojiť všetkých ma nerobí šťastným,

lebo viem že na seba čoraz viac zabúdam,

chcem všetko robiť dobre len dobre,

ale možno pre iných to nie je dobre,

v živote som sa len naučil ustupovať,

lebo mi nebolo dovolené pochybovať,

v dobrej viere sa snažím veriť v tie správne veci,

aj keď koľkokrát mi veriť jednoducho ublíži,

otrasiem sa s toho aj keď málokto vie čo je za tým,

niekedy sú chvíle kedy sám sebe nerozumiem,

celý život ustupujem a mám pocit že je to riešenie,

lebo mám pocit že všetko robím tak ako to len najlepšie ide,

jediná moja chyba je tá že som sa nenaučil kričať,

že sa z ľuďmi okolo seba vôbec nedokážem hádať,

viem že možno som tým vlkom samotárom,

niekedy si sám musím prejsť týmto svetom,

viem že ľudia mi navodzujú pocit hrdosti,

ale viem že musím byť nohami na zemi,

neulietam si na určitých životných pocitoch,

lebo viem že toto nie je v mojich silách,

niekedy nemám silu niečo hovoriť,

lebo niekedy mi to zmysel prestáva dávať,

viem že prečo si v živote vôbec nedupnem,

lebo v skutočnosti nechcem robiť žiadny problém,

snažím sa všetkému prispôsobiť aj na svoj úkor,

že už na niektoré veci jednoducho nezostal priestor,

žiarim len keď mám okolo seba tých správnych ľudí,

pri ktorých viem že všetko zložité nejako prebolí,

usmievam sa aj keď je to niekedy ťažké,

uniesť vo svojej duši toľko vecí je náročné,

nedávam to lebo nechcem ľudí zaťažovať,

lebo možno to nedokážu všetci pochopiť,

už je správny čas prestať robiť veci ktoré ma nerobia šťastným,

veci pri ktorých sa o svoj vlastný čas skutočne oberám,

lebo keď začne nejaká nová životná etapa,

tak viem že začne bez akéhokoľvek trápenia,

keď všetky starosti zahodím konečne za hlavu,

budem vedieť oslobodiť svoju vlastnú dušu.

 

 

 

 

Postupne zisťujem

Postupne zisťujem kde sa cítim najlepšie,

zisťujem že som na tej správnej ceste,

pokoj ktorý bol v skutočnosti len na oko,

cítil som že už mi to nie je veľmi jedno,

snažím sa byť milý aj keď je to náročné,

boli aj momenty ktoré boli aj plačlivé,

moja duša bola v mnohých momentoch preplnená,

niekedy sa zdalo že vo vnútri bola neistá,

bolo zvláštne kráčať a nevedieť kam ísť,

vo svojom vnútri som sa musel nájsť,

bol som viac vo svojom svete,

viac premýšľal o tom že či je niečo správne,

mať vzťahy s ľuďmi na ktorých závisí celý život,

pri ktorých môže nastať nejeden zvrat,

zisťujem že pokoj je to jediné čo mi treba,

na mieste kde viem že ma čaká bezhraničná láska,

nepokoj a chaos v tom ja nedokážem žiť,

sú pocity ktoré nie vždy dokážem skryť,

viem že od života nepotrebujem až tak veľa,

lebo viem že mi stačí kúsok ľudského srdca,

chcem občas veriť že to so mnou ľudia myslia dobre,

ale viem že iba tí správni ľudia stoja pri mne,

bez výčitiek by bolo všetko úplne iné,

nič si nevyčítať by na tomto svete bolo skvelé,

len viem že každý sa s tým bojom musí popasovať sám,

aj v určitých myšlienkových pochodoch osamotený zostávam,

robím chyby bez toho aby mi to niekto skutočne povedal,

mám právo v živote aby som sa niekedy zmýlil,

viem že kedykoľvek mám právo akokoľvek sa rozhodnúť,

urobiť všetko preto aby som mohol o niečo lepšie žiť,

úzkosti prišli vždy keď nastali vo mne nejaké stresy,

keď bolo napätie tak prišli žalúdočné problémy,

obrátiť sa na odborníkov bolo skutočné riešenie,

pomohli mi zistiť že všetko v živote sa dá vidieť jasne,

stále viac zisťujem že komu môžem skutočne veriť,

sú to ľudia pri ktorých viem že ma nemôžu zradiť,

ľudia čo mi dokážu rozumieť aj bez slov,

pochopili že prečo je môj vnútorný svet ako ostrov,

na tomto svete ma musia sprevádzať správni ľudia,

ľudia pri ktorých budem cítiť že je skutočná láska,

výčitky nech už boli myslené akokoľvek,

tak mi nie vždy pomohli sa posunúť ako človek,

viem že by ma ľudia chceli mať perfektného,

ale keby som perfektný tak by to nebolo ono,

potrebujem žiť vo svete kde sa všetko akceptuje,

vo svete že nech urobím čokoľvek tak bude skutočne správne,

už sa nedokážem smiať na vtipoch tak ako kedysi,

nezaoberám sa vecami ktoré by ma o čas oberali,

robím čo cítim že môže byť naozaj správne,

venujem pozornosť tomu čo teší moje srdce,

žijem tak aby som sa nemusel niekomu sťažovať,

tak aby som si mohol povedať že som všetko dokázal zvládnuť,

nech bude moja cesta v živote akákoľvek náročná,

tak zistím že nakoniec samotný zmysel skutočne má.

 

 

 

Keď sa písanie raz skončí

Nikdy som si nemyslel že sa dostanem do bodu kedy budem premýšľať ako raz moje písanie skončí. Viem že to budem robiť cez 8 rokov a pomaly začínam pociťovať že ako veľmi sa približujem k cieľu. Len pravdepodobne stále sa nejako ten cieľ vzďaľoval aj kvôli okolnostiam ktoré často zmenili môj postoj a moje písanie vďaka tomu vždy pokračovalo. Mnoho ľudí čo blogovali, tak začínali ešte skôr než ja a potom to neskôr samozrejme vzdali. Pravdepodobne som nikdy ani neskúmal že prečo to tak skutočne je. Len viem že keď človek niečo robí dlho, tak potom sa môže stať že všetky nápady postupne vyprchajú. Nikdy som nepremýšľal nad tým že začnem písať, len potom ma k písaniu že mal som toho voľného času o niečo viac. Nechcel som nejako nečinne vypĺňať čas a založiť blog prišlo v správnom období. Prišlo to v roku ktorý pre mňa bol prelomovým a zároveň najlepším. Pravdepodobne som správne zachytil obdobie, kedy na moju stránku zavítalo čo najviac ľudí. To bol priam ideálny štart a zistenie že to čo robím má skutočne svoj zmysel. O blogu vedelo veľmi málo ľudí a celkovo som sa nechcel nejako s tým vychvaľovať. Ale potom mi miestami aj pomohlo že sa o tom viac ľudí dozvedelo. Nebolo to preto že som skrýval svoj vlastný potenciál, robil som to z radosťou. Uvedomoval som si že do akej miery odhaľujem svoje vlastné súkromie. Teda napísať niečo o tom ako vnímam svet okolo seba, tak bolo pre mňa psychohygienou. Keď som počúval pri tom hudbu, tak sa to v tej chvíli dokázalo ešte viac umocniť. Niekedy aj to čo človek robí rád tak ho postupne dokáže vyšťaviť a vyčerpať. Ja si často vážim že mám okolo seba priaznivcov čo pri mne skutočne zostali. Vždy keď som to chcel skončiť, tak ma buď motivovali ľudia alebo mi to nedovolili okolnosti. Prípadne som cítil že ešte je stále veľa vecí ktoré sú nevypovedané. Už teraz cítim že príbeh môjho blogu raz skončí a je potrebné na to ľudí pripraviť. Ešte je potrebné pár vecí dotiahnuť do konca, kým sa dostanem k svojmu absolútnemu vrcholu. V tejto chvíli ešte môj čas neprišiel, ale keď príde tak to nejako zakončím. Aspoň v tejto chvíli ešte nemám chuť končiť, ale keď tá správna chvíľa tak skončím. Viem koľko psychickej energie často musím vložiť aby som skutočne uspokojil všetkých. Nevravím že je to nejako ťažké, len cítim na svojich bedrách zodpovednosť a viem že ide oveľa viac než sa zdá. Viem že mi viera v niečo dáva silu, aby som mnohé veci dotiahol do skutočného konca. Ja viem že od života nechcem nič viac, len aby niekto bol na mňa skutočne hrdý. Možno nastanú určité pochybnosti že či to vôbec robím dobre a budem vedieť že to nesadne každému. Lebo neviem písať ľúbivé články kde budem písať veci ktoré v skutočnosti nežijem. Ani nepíšem fikcie a nepotrebujem si niečo vymýšľať aby som bol zaujímavý. Viem že články nebudem písať večne a že sa niečo v mojom živote zmení. Keď sa niekedy rozhodnem že písanie ponechám, tak ten deň jednoducho príde a nespravím s tým nič. Len sa budem viac sústrediť na tie správne veci a viac riešiť svoj citový život. Som rád že mám toľko fanúšikov a som vďačný že tu pri mne zostali.