Občas sa zdá že v živote príde nejaký koniec čo uzavrie určitú kapitolu. Ale nie je to tak, vždy bude nádej kvôli ktorej budeme vedieť žiť. Vieme že na pokraji je to svetlo ktoré nás dostáva tam kde sme. Môžu existovať určité súvislosti vďaka ktorým pochopíme o čom náš svet je. Viem že niektoré veci sa dajú pochopiť s určitým odstupom času. Vždy sa pokúsim nájsť cestu k láske a pokoju, lebo na ničom inom v živte nezáleží. Vytesnil som v sebe množstvo vecí a ani sa nesnažím nejako voči niečomu bojovať. Ale budú momenty kedy bojujem sám zo sebou. Ale viem že tento boj sa dá zvládnuť a nebudem na tom úplne sám.
Občas prídu vo mne prídu pochybnosti, lebo som veľa vecí v živote zažil. Príde aj podsúvanie myšlienok ktoré som nepovedal. Ale nikdy som to nikomu nevyčítal a ani nebudem, lebo sa sústredím na svoju vlastnú cestu. Je to cesta na ktorej sa mám právo aj zmýliť. Viem že veľa vecí mi ľudia povedia z dobrým úmyslom, ale občas sa musím samostatne niekam nasmerovať. Keď sa svet paralyzoval ľudia mali pocit že sa v živote niečo skončilo. Pre mňa sa napríklad nič neskončilo, skôr začalo niečo nové a iné. Nič sa nezmenilo ani v tom že všetko vnímam rovnako.
Sme si začali pripúšťať niektoré veci že ak tu nebudeme všetko sa skončí. Keď som začal počúvať ambienty a Lo-Fi uvedomil som si veľmi veľa. Pri počúvaní jednotlivých skladieb som si uvedomil že sa nič neskončí. Sme sa dostali do bodu kedy nevieme či niečo môže byť v poriadku. Ale ja viem že môže a bude to reálne tak. Nie preto že by som to ja povedal, ale je to overené časom. Keď sa človek pozrie na veci s odstupom času zistí že to čo riešil bola banalita. Ľudí samotný strach zabetónoval do určitej ulity vďaka iným ľudom čo sa skrývajú za svoju odbornosť a tituly. Spoločnosť je vystrašená lebo ju vystrašili ľudia čo sú pri moci. Ľudia čo namiesto rozumného vysvetľovania používajú zastrašovanie ako nástroj manipulácie určitej populácie ľudí. Preto spoločnosť niektorým veciam neverí, lebo strach je v určitom aspekte života mocným nástrojom.
Žijeme život kde existuje len určitá jednostranná pravda a iné názory nie sú akceptované. A automaticky nemusia byť konšpiráciami ale môžu stáť na určitých vedeckých dôkazoch. Zmenila sa kultúra a začali sa určité názory ľudí vymazávať. A toto nie je tá rozmanitosť názorov o ktorej rozprávajú ľudia čo majú plné ústa demokracie. Vraví sa že je to slobode, ale tá sloboda platí pre jednu skupinu a pre druhú bohužiaľ nie. Dostali sme sa do bodu kedy sme prestali jeden druhého rešpektovať kvôli názorom. Ak niekto z niečím nesúhlasí tak by mal byť rovnako rešpektovaný. Keď ja niekedy poviem na niečo nie, tak neznamená že na mňa treba kričať. Lebo ja nekričím všetko aj to čo je odlišné dokážem akceptovať. Preto verím že sa nedostanem do bodu kedy mi ktokoľvek niečo bude vnucovať a bude mi rozprávať že ako je to pre moje dobro, ak to bude v rozpore z mojim dobrom. Lebo každý dokáže sám vyhodnotiť čo je pre neho správne a tak by to malo zostať.
Uvedomil som si že v živote človek môže stáť medzi dvoma názormi. Ja počas života som neutrálnym a dodnes mi to tak zostalo. Nechcem stáť na nejakej strane, ale sám prísť na to čo je skutočne správne. Skôr mi viac záleží na tom ako byť dobrým človekom aj napriek tomu že je to zložité. Budem robiť všetko preto aby som sa nedostal do stresových situácií. Aby som každú situáciu vyriešil k svojej vlastnej spokojnosti. Viem že aj keď môžem všetko robiť správne, tak to nemusí byť správne pre všetkých. Ale napriek tomu dokážem ísť ďalej. Ale je to v poriadku a nikdy to nebude koniec sveta. Žiadne apokalyptické scenáre sa nebudú nikdy konať.
Viem že v živote si musím dávať pozor na nejaké veci. Dávať si pozor na svoje vlastné myšlienky a aj na myšlienky iných ľudí. Napriek tomu zostanem stále rovnakým a nebudem stáť na mieste. Budem vždy rozdávať lásku lebo viem že je to moje poslanie. Ja sa nedokážem hnevať ako by si niekedy ľudia mysleli, len občas môžu prísť slová ktoré bolia, ale to je súčasť života a netreba to potláčať. Nie je to koniec vždy sa niečo v živote naučím. Nič sa vo svete neskončí, ale vždy treba ísť napriek okolnostiam ďalej. Neexistuje návod ktorý toto všetko dokázal vyriešiť, ale poradiť si s tým musíme sami.
Vždy sa dá ísť v živote ďalej či ideme sami alebo z niekým. Existujú dôvody ktoré nám dajú nádej žiť a tešiť sa zo všetkého čo príde. Ak sa nám niečo nepodarí nikdy to nebude koniec sveta. Vždy máme novú šancu ako môžeme veci urobiť lepšie. Prídu rôzne dni a spojené s nimi určité nálady, ale vždy to dokážeme nejakým spôsobom prekonať. Neprestávajme byť ľuďmi ani v budúcom roku a majme v sebe dostatok lásky a empatie. Lebo naše dobré vlastnosti ktoré budeme mať časom ľudom ocenia. Vďaka nim dokážeme zvládnuť nejednu skúšku ktorá nás bude čakať. Nič sa v živote nekončí, vždy naša cesta životom bude pokračovať bez ohľadu na to čo naozaj urobíme.