Chcel by som po určitej dobe niečo napísať, lebo som prišiel na kopec vecí v živote. Niekedy si myslím, že v živote bývam na všetky veci sám a že mi nikto nepomôže. Stále som veril, že moja cesta nejaký zmysel v mojom živote má a že napriek negativite sa snažím neraz cez všetko preniesť. Myslel som si, že nie som v skutočnosti silný, ale príde moment že niečo vo mne zosilnie a otrasiem sa. Uvedomujem si, že som každý deň vďačný, že môžem žiť a že môžem usmievať na tých čo mám skutočne rád. Chcel by som vzdať hold a úctu tým, čo si so mnou všetky reálne prežili a ktorí zdieľajú moje myšlienky. Moju úctu majú všetci bez ohľadu na určitú situáciu v mojom živote a týchto ľudí sa snažím nasmerovať, tak ako sa oni snažia nasmerovať. Aj keď v dobe, kedy len každý pozerá na seba, tak sú tu ľudia tí čo ma skutočne dokázali podržať a pomôcť. V dobe chaosu títo ľudia stáli pri mne, aj napriek mojim nedokonalostiam a mojim muchám čo niekedy mám. Priatelia ma poháňajú vpred byť lepším a silnejším človekom, lebo v dnešnom svete človek musí byť silný, aby dokázal v sebe niečo nájsť. Celý život som sa hľadal v spoločnosti a nevedel som či mám niekomu veriť alebo mám radšej bojovať len sám. Stále niekde vo svojom živote bojujem a bojujem aj voči rôznym názorom čo sú mi podávané. Nemám nejaké výčitky voči tým, čo to myslia dobre a tí ľudia sa snažia robiť všetko robiť pre to, aby som sa vo svojom živote cítil skutočne dobre. Nie všetci si dokázali zachovať svoju tvár a neraz aj moje názory sú založené na nejakej životnej skúsenosti, ako aj tie ľudské. V mojom živote stále začínam v určitých etapách a neustále sa menia, len niekedy sa snažím pochopiť samého seba a svoje vlastné myslenie. Nech je tento svet akýkoľvek, tak nikdy nezapredám veci za ktorými reálne stojím a vždy budem stáť, lebo prakticky pre toto skutočne žijem.
Aby nebolo všetko len o tom že kritizujem celý svet, tak by som chcel poukázať na to, že kto sú v mojom živote skutočné celebrity. Nie každý človek si to reálne uvedomuje, chcel by som poukázať na ľudí, ktorí každý deň riskujú životy a tí doslova dostávajú smiešne sumy. Požiarnici chodia takmer každý jeden deň na nejaký výjazd, neraz od menších požiarov chodia k tým väčším. Doslova sami idú do daného domu aj napriek tomu, že tam tiež môžu odpadnúť. Sú to skutoční hrdinovia, ktorí sa neboja svoj život položiť každý jeden deň. Len je smutné že koľko málo peňazí dostávajú za svoju prácu, ktorá je strašne náročná a neraz sa nájde kopec ľudí, čo si robia srandu s tohto zamestnania a niektorí doslova vyvolajú planý poplach a požiarnici tam vlastne idú zbytočne, lebo aj takýto blázniví šialenci sa nájdu čo si s toho robia srandu. Požiarnici si stále zachovávajú svoj tvár a ak je aj ich tvár v televízii, tak stále zostávajú tými skromnými ľuďmi. Nebije im sláva do hlavy a sú proste sami sebou. Požiarnici neraz pri tých najťažších momentov pomáhajú polícii a neraz horí aj nejaká budova. Každý jeden požiarnik si zaslúži dostať medailu za záchranu života a toto si treba uvedomiť. To neustále nasadenie ktoré dávajú do svojich akcii, nie všetci vidíme priamo, ale neraz sa dozvieme že neraz pomáhajú aj pri rôznych záplavách. Toto sú skutočné osobnosti, čo sa snažia každý deň robiť všetko preto, aby dokázali pomôcť človeku čo sa ocitne v ťažkej situácii a neraz pri požiari v nejakej miestnosti odpadne. Treba si uvedomiť, že proste sa vždy nájdu ľudia, čo sa snažia tento svet proste robiť lepším, len niekedy sa to strašne prehliada a toto je chyba. Títo ľudia si zaslúžia, každý deň poďakovanie za to, že neraz napriek záchrane životov riskujú aj tie svoje vlastné. Treba si reálne vážiť ich prácu, lebo nikdy nevieme kedy my budeme potrebovať ich pomoc.
Moju kritiku si najviac odnášajú policajné zložky, neraz v článkoch spomínam ich nesprávne až represívne kroky. Ale v tejto chvíli som to chcel zmeniť, lebo aj policajti sú len ľudia, bez ohľadu na ich zárobky. Vždy sa vraví, že netreba všetkých hádzať do jedného vreca a v tomto prípade to platí stále. Polícia sama o sebe chodí rôzne zásahy či sú to dopravné nehody, dávajú pokuty neprispôsobivým vodičom a neraz ľudia volajú na políciu, keď sa deje neraz nejaký zločin. Všetci neraz riešime že sú policajti takí a takí, len si treba uvedomiť že aj ich práca nie je najľahšia a nie je to iba o pokutách. Neraz sú policajti čo dokážu človeka zachrániť život, keď je na tom skutočne zle. Neraz sa stane situácia, kedy sa nájde človek čo drží v dome nejakého rukojemníka. Polícia nie je iba banda tupých ľudí, ako si to niekedy všetci myslia a skutočnosť je iná. Napríklad pri najťažšej situácii musia použiť aj vyjednávačov, aby dokázali toho človeka rozptýliť a aby policajti vošli do domu a zatkli ho. Neraz sa rieši že v rámci policajného zboru býva korupcia, ale treba si uvedomiť, že nie všetci policajti sú proste zlí. Sám som videl len policajtov, čo boli v skutočnosti milí a pokojní ľudia. Zažil som aj dosť prednášok kde polícia prednášala určitú myšlienku. V rámci zákonov chcem povedať, že by sme ich mali dodržiavať všetci bez rozdielu. Každý zákon je v ústave, takže stále platí veta neznalosť zákona neospravedlňuje. Na celom Slovensku sa dajú nájsť dobrí a aj zlí policajti, ale netreba všetkých do jedného odsudzovať to robí len človek čo nevie, aká je policajná práca zložitá a že to nie je o tom, aby len zbierali čisto len pokuty. Polícia nerieši iba dopravné nehody, ale rieši aj rôzne kriminálne prípady a aj rôzne drogové prípady, len to riešenie prípadov nie vždy skončí šťastne. Neraz sa stane že aj policajti môžu prísť o život, že im ani tá policajná vesta nemusí vždy pomôcť ako sa môže na prvý pohľad zdať. Idú do terénu a to riziko že môžu prísť o život je čoraz častejšie. Neraz aj niektorých policajtov, treba považovať za ľudí čo niečo dokázali a snažia sa vyčistiť mestá od zločinu a od zlodejov. Ale verím že budú raz aj politikov zatvárať do basy a neraz by to kopec ľudí aj reálne ocenilo, samozrejme by sa tým dokázal vyriešiť nejeden problém.
Veľké ďakujem si zaslúžia aj naši športovci, bez ohľadu na to, či pracujú kolektívne alebo samostatne. Treba si uvedomiť, že celkovo pre nich nie je vždy najľahšie reprezentovať svoju krajinu. Celkovo v letných a zimných športoch sa dá vždy nájsť dosť ľudí, ktorých sa dá reálne vyzdvihnúť. To sa nedá povedať len jedno meno, lebo si myslím, že všetci sa snažia do reprezentovania svoje životné maximum. Nie vždy sa im podarí vyhrať danú disciplínu, ale to neznamená že ich treba odsudzovať. Pri hádzanej, tenise, basketbale, hokeji, futbale, florbale, futsale, všade sa dá nájsť nejaký talent, len proste musia s tým talentom skutočne pracovať a rozvíjať ho. Neraz mám pocit, že športové zväzy namiesto toho, aby reálne pracovali zo športovcom ako takým, tak jediná vec o čo im ide je vytrieskať prachy a nie nejako pomáhať športovým talentom. Pre mňa každý športovec je určitou celebritou a proste títo ľudia si zaslúžia tú najväčšiu úctu. Ja sám sledujem športové prenosy rôzneho druhu a keď viem že je tam niekto, kto reprezentuje svoju rodnú krajinu teda Slovensko, tak tomu človeku držím palce. Neraz sa stane že sa našim futbalistom, hokejistom alebo iným športovcom niečo nepodarí, ale to ešte neznamená, že ich treba po jednej prehre okamžite odpísať. Mnoho ľudí v tomto robí veľkú chybu a takýto ľudia si nezaslúžia si hovoriť fanúšikovia, niektorí sa hrajú na športových odborníkov a o samotnom športe nevedia nič. To že niekto prehrá, tak to ešte neznamená, že ho treba zatratiť a ja vždy budem každému športovcovi držať palce. Ak sa niečo nepodarí, tak to stále treba skúšať znova, dokým sa to nepodarí a najme človek musí na sebe stále pracovať, aby mohol zdokonaliť svoje vlastné výkony. Každý kto sa hrá na športového odborníka, tak by si mal sám vyskúšať že aké je to hrať futbal, hokej alebo nejaký iný šport a pochopiť že nie je ľahké reprezentovať krajinu. Strašne ma potešil výkon futbalistov, ktorí pod vedením pána Kozáka dokázali niečo neskutočné, proste dokázal spraviť niečo čo nedokázali spraviť bývalí tréneri futbalu. Proste z našich futbalistov dokázal spraviť psychicky silných bojovníkov, čo dokážu bojovať a začali vyhrávať zápas po zápase. Ak ak niečo nevyjde, tak treba oceniť snahu športovcov, že to aspoň vo svojom živote skúsili a budú to skúšať dokým neprekonajú samých seba. Celý život je prakticky o tom, aby ľudia neustále dokázali prekonávať sami seba a toto si treba najviac uvedomiť. Preto by som rád apeloval ľudí čo robia v športovom odvetví, aby viacej pracovali z mládežou a rozvíjali v nich ten talent.
Oceňujem ľudí čo sa snažia nejako pomáhať druhým okolo seba a snažia sa iným robiť radosť. Kopec televízii majú svoje nadácie či to je Markíza, Jojka alebo mnoho iných televízii. Neraz je snaha niekomu charitatívne pomôcť prehliadaná a neraz je ľuďmi nedocenená. Vážim si, že sa niekto snaží pomôcť nielen ľudom ale aj zvieratám, lebo celkovo by si mali ľudia pomáhať a nie sa obohacovať na úkor druhých ľudí. Stáva sa neraz, že aj Liga proti rakovine ktorá má dobrú myšlienku, tak sa vždy nájde v nej niekto, kto sa obohacuje na úkor ľudí a že peniaze ktoré majú ísť ľudom, tak v skutočnosti nejdú ľudom. Neraz sa v mestách objavuje kopec podvodníkov, ktorí dokážu charitu využívať ako taký maskovací manéver a ľudí sa snažia rôznymi spôsobmi zmanipulovať. Preto na týchto ľudí si treba dávať vyslovene pozor a treba zvýšiť okamžite ostražitosť. Oceňujem aj myšlienku V siedmom nebi, ktorá sa snaží neraz pomáhať, ale má to svoje úskalia, že nie všetci ľudia dokážu tú pomoc skutočne oceniť. O tomto je, že kopec ľudí dobročinnosť nedokáže pochopiť. Pre mňa je osobnosťou každý človek čo sa snaží nejako pomáhať a človek nemusí byť ani v nejakom charitatívnom neziskovom spolku aby dokázal človeku pomôcť. Ľudom by sa malo pomáhať každý jeden deň a snažiť sa im spraviť život k lepšiemu. Neraz si vážim, keď ľudia čo sa nedokážu postarať o svoje dieťa a necítia sa na to, tak svojmu dieťaťu neublížia, ale dajú ho Hniezda záchrany, kde sa nájde človek čo si ho zoberie a vychová ako svoje vlastné. Každého človeka si vážim, čo sa snaží zlepšiť ľudom život a dať im nejaký impulz k žitiu života. Pre mňa aj tí čo sa snažia pomôcť nejako ľudom čo doslova žijú zo dňa na deň, tak Pokojní bojovníci chodia neraz do Donbasu a Donecka, aby zistili že ako sa majú ľudia čo to majú skutočne ťažké a neraz tým ľudom donesú jedlo, oblečenie a proste nejaké veci na prežitie a každá pomoc v živote sa skutočne cení. Aj vojaci si zaslúžia hold, lebo keď idú do vojen, tak doslova sa snažia eliminovať všetok odpor a celkovo nepriateľa čo ohrozuje danú krajinu. Vojaci sú neraz skutoční hrdinovia, ale ich práca je strašne ťažká, lebo doslova bojujú o život a snažia sa dávať si pozor aby nezabili nevinných ľudí a aby oni sami nezomreli, teraz tým nemyslím vojakov z USA. Tí čo bombardujú svoje vlastné krajiny ako na Ukrajine, tak tých ľudí si nikto nezaslúži volať hrdinami, lebo majú svoju krv na rukách a totálne zlyhanie prichádza pri zistení, že o život prišli nevinní ľudia čo za dané veci nemôžu a toto si treba stále uvedomovať. Plus hlavný dodatok čo chcem povedať, že v dobe vymývanie mozgov, tak nám médiá, televízie a iné bulvárne denníky nehovoria skutočnú pravdu a nejako o nej zámerne klamú. Moje uznanie má GINN na čele z Martinom Daňom ktorý sa každý deň snaží odhaľovať čo sa v našom štáte deje, ale každý čo sa snaží nejako odhaľovať pravdu, tak má moju úctu a veľký rešpekt, lebo takýchto ľudí treba vyzdvihovať čo niečo v tomto svete skutočne niečo robia. Aj lekári dennodenne zachraňujú životy a si zaslúžia byť ocenený nejakou medailou, že neraz zachránia život aj napriek tomu, že v zdravotníctve sa neraz dejú pochybenia.
Chcem vyzdvihnúť všetkých hudobníkov čo sa snažia svojou hudbou osloviť čo najviac ľudí. Nemyslím len čisto raperov ale aj ľudí mimo hip-hopu a tí si zaslúžia veľký rešpekt. V dnešnej dobe ľudia nevedia oceniť skutočnú hudbu a radšej oceňujú mainstreamové hity, bez nejakého nápadu a výpovednej hodnoty. Ja som sa nikdy neškatuľkoval do pozície že len počúvam čisto hip-hop. Srdcom počúvam rock, pop, metal, punk a kopec rôznorodej hudby, neraz chodievam na koncerty určitých ľudí. Samozrejme sa snažím daných ľudí aj podporiť, ale toto je chyba, že väčšina ľudí si radšej niečo stiahne, ako by daný produkt malo reálne podporiť. Ako samotní ľudia si musia uvedomiť, že či to čo podporujú je skutočne dobré. Lebo kopec ľudí podporí niečo s čím prakticky nie sú ani spokojný a potom cdčko dajú do poličky a potom si ho nikdy nepustia. Ja každý album čo mám, tak si hlboko cením, lebo viem že neraz aj albumy, kde sú legendy ktorých si reálne vážim zaslúžia veľkú pozornosť. Tí ľudia sa na tých albumov nadreli či po fyzickej stránke alebo po tej psychickej stránke. Len teraz hudobný priemysel chrlí bleskovou rýchlosťou albumy, čo v skutočnosti nie sú kvalitné, lebo boli veľmi rýchlo zbúchané. Robiť každý rok album je aj trošku nezmyselné, lebo sa môže stať že neraz niektoré texty znejú tak, ako keby boli zrecyklované, teda že boli napísané, ale nezmestili sa na daný album. Ja si rád vypočujem kvalitnú hudbu, ktorá má nejakú myšlienku a ktorá prinúti ľudí sa zamyslieť nad životom samotným a dá im motiváciu. Vážim si hudobné legendy na ktorých som vyrastal a vážim si aj ľudí čo sa za pár rokov stanú legendami a prepíšu svojou hudbou určitú históriu. Ale nemôžme nazývať všetkých ľudí že sú nadčasový, lebo takýto status si zaslúži len Michael Jackson, Made 2 Mate, Trosky, Názov Stavby, Drvivá Menšina, L.U.Z.A, Modré Hory, JSS a k tomuto statusu sa blíži aj Ekcelent a kopec iných hudobníkov bez ohľadu na daný žáner a prečo nadčasoví, lebo vytvorili niečo, čo sa zafixovalo do hlavy strašne veľa ľudom. Cením si aj novú mladú krv, čo sa snažia do hudby dať niečo svoje a niečo nové čo nebolo ešte nikde použité ako Zoči Voči, Borra, The Paranoid a mnoho ďalších. Zbožňujem strašne funky, jazz, blues a rnb, samozrejme mi hudba rôznych ľudí pomáha po psychickej stránke sa cítiť lepšie. Každý človek čo tvorí hudbu a snaží sa ňou dať človeku nejaký odkaz, tak ma to neskutočne poteší, lebo viem že tá hudba mi spôsobuje pocity eufórie a nesmiernej radosti.
Veľké ďakujem si zaslúžia všetci ľudia, čo ma nejako podporujú a chápu moje myšlienky. Viem že písať tieto myšlienkové pochody nie je najľahšie. Postavil som sa pred veľkú zodpovednosť, že či svojimi článkami niečo človeku dám. Necítim sa na to, aby som sa nazýval nadčasovým, lebo od toho mám skutočne strašne ďaleko. Veľmi si vážim neustálu podporu ľudí a všetkých čo nejakým spôsobom stáli pri mne. Málokto vždy ocení obsah mojich myšlienok, ale keď je človek čo vie čítať medzi riadkami, tak pochopí že moje články nepotrebujú nejakú pózu, aby dokázali niekoho zaujať. Ja ako vždy hovorím jedno, že nie všetci ľudia so mnou vyslovene súhlasiť a nikoho som k tomu ani nenútil a nebudem na to nikdy tlačiť. To čo si myslím ja, tak si to nemusia myslieť aj tí ostatní a na tomto základe to píšem. Niekto sa môže s tým stotožniť a niekto to môže odsúdiť, ale záleží len na človeku, ako si dané moje myšlienky zoberie k srdcu. Každý správny človek ešte predtým než to odsúdi, tak nech si to najprv prečíta a potom nech si utvorí nejaký konštruktívny názor. Ja sám čítam iné blogy a neraz si na dané veci utváram svoje vlastné názory. Beriem to tak, že s tými ľuďmi nesúhlasím a beriem ohľad na to, že ani tí ľudia nemusia so mnou vždy súhlasiť. Stále som veril, že moja životná cesta prinesie nejaký základný krok k tomu, aby sa ľudom zlepšil život. Moja úcta patrí tým čo veria vo mňa a veria v to, že môj odkaz čo dávam von, tak sa nad ním kopec ľudí reálne zamyslí. Verím že sa nájde kopec skvelých fanúšikov a kopec ďalších ľudí, čo sa z mojimi myšlienkami reálne stotožní a pochopí ich základnú kostru. Som rád za tých čo sú pri mne od začiatku blogu a že podporujú to čo robím, lebo viem že to aspoň nerobím zbytočne, aj keď sú pohnútky skončiť, ale nakoniec sa nájdu ľudia, čo ma dokážu skutočne nakopnúť k tomu, aby som dokázal reálne pokračovať. Proste v tomto boji viem že nejdem sám, to že mi niekto nedáva najavo, tak to ešte neznamená, že by v tom nešiel so mnou. Ale som rád že čoraz viac si vytváram ľudí, čo sú uvedomelí a čo vidia reálne za oponou celého problému. Ja nemám priateľov čo nevedia rozmýšľať, ja mám priateľov čo sami nesúhlasia s tým ako funguje celý náš systém. Mám uvedomelých ľudí čo vedia rozmýšľať, to že mi to nedávajú najavo neznamená že by nad nepremýšľali, viem že to cítia rovnako ako to cítim ja. Vážim si Evku, Elenku, Viktora, Petra, Tomáša, Edinku, Peťku, Milušku, Ivku, Maťku, svoju sesternicu Maťku a aj svoju maminu sú to tí najlepší ľudia čo stoja pri mne a čo mi dávajú silu tento životný boj skutočne zvládnuť, neraz ma upozornia na chyby, nie preto že mi chcú zle, ale preto, lebo im na mne skutočne záleží.
Ďalej by som chcel ďalším ľudom poďakovať za ich podporu, lebo viem že bez nich by to tiež nedal: Ivke, Gambovi, Natálii, Dominike, Fantomovi, Stanke, Marcelke, Monike, Ferkovi, Maťkovi, Wiwien, Nikolke, Mirke, Gabike, Petranke, Zuzke, Krpcovi, Ibrahimovi, Barborke, Zdenke, Effy, Baruš, Silvii, Lucke, Maťke, Nikol, Ivanke, Klárke, Kristínke, Vierke, Peťulke, Danke, Mii, Michalovi, Janke, Miške, Karinke, Mimi, Ukrajincovi a mnohým ďalším čo ma podporujú a stoja pri mne v dobrom a v zlom a motivujú ma ísť ďalej.
Jozef Blšák - Svet obyčajného chalana 