Archív pre júl 2014

Nikde

30. júla 2014

Niekedy chápem že všetko čo sa deje v živote sa nedeje len tak z ničoho. Proste sú chvíle, nemám chuť rozmýšľať nad tým, že koho som sklamal a komu nechtiac ublížil. Keď počujem nejakú pesničku, tak rozmýšľam že či sa to miestami netýka mňa. Rozmýšľam každú sekundu nad tým, kto mi čo povedal a že akým spôsobom mi to povedal. Posledné dni kvôli tomu neraz preplačem, čo prakticky o tom nehovorím, lebo nechcem ľudí zaťažovať s tým, že čo je nepodstatné. Ja sa proste už nedostávam do stavov depresií, ako si všetci myslia, skôr zosmutniem s toho ľudského zmýšľania, že sa nepozrú do mojej mysle. Povedzme si, že mám zložitú myseľ a chcem proste mať vo všetkom akýsi organizovaný bordel, v ktorom sa môžem naozaj nájsť. Som uprostred nezmyselného kruhu v ktorom sa už nedá kráčať a nedá sa zo všetkým bojovať.  Proste niekedy nemám chuť sa neustále pretvarovať, nechcem stále kráčať tým labyrintom plných chodieb. Chcem neísť nikde a nepozerať do tých ľudských masiek, ktoré nie vždy skrývajú ľudskú tvár. Nechcem poznať tento svet, aj napriek tomu že v ňom žijem a aspoň na chvíľku sa nepozerať dopredu a ani dozadu.

Koľko krát som sa musel spoľahnúť na svoj vlastný rozum a presvedčenia. Neraz som sa zamyslel nad jednou myšlienkou, ako som si naivne vravel v duchu že mám 30 priateľov a v skutočnosti ich môže byť iba 5-6 pre ktorých reálne žijem. Tí ostatní majú svoje svety a nechcem sa im do tých svetov starať. Nechcem sa miešať do ich pocitov, lebo viem že sa vôbec nezhodneme. Všetci žijeme svoje diametrálne odlišné svety a dnešnej dobe je doslova ťažké pochopiť niekoho myslenie. Ako niekedy je ťažké pochopiť mňa, že ako som dané slová myslel a že či som niečo nepovedal v kontexte nesprávne.  Ja niekedy nechápem slová ktoré vyslovia ľudia, sám mám niekedy tvrdú hlavu pri riešení určitých vecí. Celý život sa pozerám na to, ako zlepšiť život iným a nepozerám sa na to, ako zlepšiť život sebe. Neustále sa niekomu prispôsobujem, ako stále vravím, že vždy rád urobím všetko, čo bude v mojich silách. Ale niekedy ja na to proste nemám silu a nedá sa vždy pretvarovať a skrývať sa za niečo alebo niekoho. Mám pocit, že hudba v ťažkých chvíľach pomôže viac, ako nejaké rady kamaráta a kamarátky. Ako aj ten kamarát neraz pomôže to áno, ale ja už proste neviem, že ktorý a že či je skutočný. Som týmto dosť poznačený, že som prestal niektorým ľudom okolo seba veriť. Prežil som v živote toľko sklamaní, že som si povedal, že už nesmiem byť naivný blbec, čo sa bude držať každej sukne. Už nehľadám vážne vzťahy, lebo viem že vážnym vzťahom sa nič nevyrieši a ani chlieb nebude lacnejší a ani deti v chudobných krajinách sa nebudú mať lepšie.

Ja už ani nehovorím každému že ho mám rád, lebo slová mám ťa rád môžu akurát v konečnom dôsledku spôsobiť určitú bolesť. Viem že to môžem povedať len tým skutočným priateľom, že to môžem dať najavo rodine a určitým priateľom. Keď mi niekto povie, že som sa zmenil povahou, tak mu nedám za pravdu. Nemením sa povahou, ale prístupom k spoločenskému životu a určitým informáciám čo sú okolo nás. Všetci máme právo sa zmeniť v určitých postojoch a prioritách, ja som bol v bode, kedy som skákal, ako všetci pískali. Nerobil som správne rozhodnutia kedysi v minulosti, teraz viem že všetko čo sa deje v živote, tak sa proste musí stať. Proste na niektoré veci sa nedá nachystať, buď ich spravím, alebo budem zaseknutý v minulosti. Moja kamarátka ktorá tiež bojuje za určitú pravdu, aby sa hovorila v živote,  ma motivovala určitými slovami. Že nech sa nech neprispôsobujem každému a že nech sa nemením, po tých slovám viem že má skutočne pravdu. Takto som zistil, že kvôli komu musím ísť skutočne ďalej a pre koho nie. Pochopil som, že nie všetci sú takí, ako je to napríklad v rozprávkach a že všetko zo zmizne a bude šťastný koniec. Človeku po celý život zostanú určité jazvy na duši, ktoré ho budú bolieť celý život.

Sme v živote obklopený falošnosťou, že doslova zabúdame dýchať kyslík na tejto zemi. Doslova sami si ho znečisťujeme tým, že ako sa správame k našej prírode. Sami si vytvárame búrky, vďaka ktorým sa ničí úroda a prichádzajú ľudia o život. Poviete si, že akú blbosť som trepol, ale reálne to tak proste funguje. Ako sa správame k matke prírode, tak sa ona bude správať k nám a je jedno, či to je tak na Slovensku alebo v zahraničí. Podmienky žitia sú všade iné, niekto je na hranici chudoby viac a niekto menej. Každý si môže život zariadiť podľa vlastného uváženia a ako si ho bude riadiť je na ňom. Rozmýšľame v zlomových situáciach neuveriteľne zle a toto je ten najväčší životný problém, ktorý reálne máme. V živote sa všetci chcú hrať na pravdu a popri tom málokto dokáže reálne povedať pravdu v živote. Sme tak v živote obklopený klamstvom, že zabúdame rozmýšľať nad tým, že čo je pravda a že čo je reálna fikcia. Dôvera je ako sklo a nevieme kedy sa môže rozbiť a to čo je rozbité, sa dá ťažko zlepiť dohromady. Neustále porovnávame nezmyselné veci, robíme veci, ktoré sú v skutočnosti nepredstaviteľné. Nebudem klamať, viem že život nie je perfektný a ani my, nie sme vždy perfektní a podľa predstáv. Robíme neustále chyby, hovoríme v kontexte nesprávne veci a potom sa zamýšľame nad tým, že prečo sme to povedali. Zisťujeme všetky slová čo neraz povieme, tak ich povieme v hneve a za normálnych okolností by sme ich vôbec nepovedali.

Za celý svoj život som pochopil, že musím ísť iným smerom a neuzavrieť sa vo svojom svete. Že proste vo mne nastal určitý psychický zlom, že už nemôžem plakať nad rozliatym mliekom a ani nad tým, ako fungujú nejaké ľudské vzťahy. Proste ako sa niečo skončí, tak príde niečo lepšie a o tomto to je. Viem teraz, že je priateľstvo lepšie, ako mať niekoho vo vzťahu a sklamať ho. Cítim sa taký odľahčený že nemusím riešiť citové vzťahy, ako je pekné ľúbiť niekoho, ale dôležité je zostať vo vzťahu verný. Padol som veľa krát na zem a aj napriek tomu, som sa z nej zdvihol. Zdvihol som sa zo zeme kvôli tým, ktorí vo mne reálne veria a psychicky mi pomáhajú. Nikde nie je napísané, že nemôžeme byť šťastný z milovanou osobou, ale tiež musíme zistiť, že či ona dokáže byť s nami šťastná. Nechápem niekedy že prečo vonkajšiu krásu dávajú na prvé miesto a hovoria o tom aká je baba krásna, keď ju ani nevideli naživo. Keď sa nepozreli do toho, aká je tá baba vo vnútri a že čo sa v nej skrýva okrem krásy, tak nerozmýšľajú nad tým že ich chcú za frajerky. Niekedy nechápem niektorých chlapov, ktorí jediné na čo myslia, je ako čo najrýchlejšie namotať babu a dostať ju do postele.

V skutočnosti je všetko také, že náš život bez istých vecí je prázdny. Že každá zmena ktorú urobíme, nás totálne ovplyvní v rozmýšľaní. Vo mne sa stále určité veci menia, stále pretváram svoju myseľ podľa seba a stále rozmýšľam nad tým správnym rozhodnutím. Stále rozmýšľam nad tým, že môžem povedať všetko a od koho si mám dať skutočný odstup. Ja nechcem nikde byť a ani zapadať do nezmyselnej škatuľky nejakého životného vzťahu. Mám rád svojich priateľov a radšej chcem udržať priateľské vzťahy s nimi. Priateľské vzťahy sú pre mňa prednejšie než láska, ktorá sa rýchlo pominie ako piesok v presýpacích hodinách. Chcem sa držať iba tých pre ktorých žijem a pre ktorých som schopný zomrieť. S tými ktorí ma držia pri živote sú tí ktorým verím a pri ktorých viem že ma nikdy nepodrazia. Zažil som v živote strašne veľa podrazov a dokonca aj od ľudí, do ktorých by som to nikdy nepovedal. Proste som sebakritický, lebo viem že všetko môže byť lepšie a verím že vždy prídu nejakí ľudia, čo zmenia náš život k lepšiemu. Aj voči sebe som kritický a neraz sa snažím dbať o to, aby sa ľudia ktorých mám okolo seba, cítili pri mne dobre. Nič viac nechcem v živote, lebo priateľstvo z ľuďmi je pre mňa dôležitejšie, než moje vlastné ego. Proste niekedy som sa cítil ako outsider a proste som vďačný za človeka, o ktorom som sa dozvedel tri roky, som vďačný za to že ju mám a že kvôli nej má význam, žiť ten život čo žijem. Vďaka nej sa cítim konečne výnimočný a niekým lepším, drží ma strašne nad vodou a viem že ma nikdy neodvrhne a nesklame. Vieme to vzájomne a viem že bez nej v skutočnosti by som nebol nikým a ničím.

Všetko v živote má nejaký ten šťastný koniec, tak by bolo vhodné zakončiť môj myšlienkový príbeh šťastne. Musíme si uvedomiť, že žijeme pre tých, čo pre nás skutočne znamenajú. Nemôžeme sa skrývať pred svetom a hovoriť si že nechceme byť nikde v spoločnosti. Je dôležité, aby sme sa nebáli skúsiť niečo nové a aby sme sa v živote nevzdávali. Aby sme si povedali, že toto reálne dokážeme a zatneme päste. Nebojme sa vyjsť s tej nezmyselnej bubliny v ktorej sme, žime pre tých čo nás robia šťastnými. Zobúdzajme sa z vedomím že prišiel nový deň a buďme radi že sme sa dožili nového rána. Dávajme si vždy nádej a verme že sa všetko zlé je na niečo dobré. Že každá skúsenosť je pre nás určitým poučením, verme v zázraky, modlime sa milosrdenstvo a ľudskosť v tomto svete. Žime tak akoby sme žili posledný krát a vážme si život aj napriek tomu, že nie je vždy skvelý. Tešme sa, že máme nejakých priateľov, že máme strechu nad hlavou a že máme rodinu, ktorá nás nadovšetko miluje a stojí pri nás. Vážme si zážitky z ľuďmi a tešme sa s ich prítomnosti, lebo nevieme kedy tu môžu byť s nami naposledy. Buďme k sebe úprimní a hlavne si nesmieme klamať, aj keď koľko krát viem, že to nie je jednoduché, ale treba si povedať, že všetko sa nejako dá. Milujme tých, ktorých milovať treba a potom zistíme že nám v živote nič nechýba. Keď sa zamyslíme, tak jediné čo nám chýba je láska, chýba nám pocit byť milovaný a toto je dôležité. Dôležité stáť pevne nohami na zemi a nebyť dakde v oblakoch, dávajme svoje srdce tým priateľom čo si to reálne zaslúžia. Ja ho dávam len tým priateľom, ktorí sú pre mňa celý môj život a bez ktorých by som si nevedel predstaviť svoj život. Priateľstvo je pre mňa tá najkrajšia vec na tomto svete a preto sa musíme držať tých ktorým na nás skutočne záleží.

 

Daždivý deň

28. júla 2014

Je daždivý deň a vravím si, že musím napísať nejaký text. Napísať nejakú vnútornú filozofiu a neraz si mám chuť zaspievať Nad Tatrou sa blýska. Lebo toto je jediná hymna, čo nás reálne spája a mali by sme hrdý na náš svet. Neraz mi pomáhajú kvapky, aby som napísal každý jeden riadok a ťukám do klávesnice, tak ako ťukajú kvapky na zem a premýšľam nad tým, že prečo tí ktorí odišli tí, ktorý som poznal a prestali sme byť kamaráti. Ale viem že tento dážď ma prinútil písať, absolútny myšlienkový pochod. Viem že keď si púšťam pesničku, tak neraz mám chuť vstúpiť do tých všetkých kvapiek a nerozmýšľať nad životom ako takým. Niekedy mám chuť chytiť niekoho, kto by bol v tých kvapkách so mnou. V posledných dňoch keď takto prší, tak som sa začal zamýšľať nad všetkým v živote. Dážď uhasí neraz v človeku kopec sĺz čo v sebe má. Fúka silný vietor a mám na očiach mám klapky, utekám pred svetom a nerozmýšľam raz nad systémom ktorý nás kope do kolien. Dážď zakryje všetok strach a neraz nám stačí sa zakryť kapucou a vychutnať si všetky kvapky čo mi padajú na hlavu.

Neraz keď človek stojí v daždi, tak sa snaží si pustiť hudbu a spievať si pesničku, ktorá má určité tóny. Keď kvapká, tak milujem ten pocit, lebo vtedy viem, že zrazu dostanem inšpiráciu písať. Koľko ľudí neraz deprimuje že prší a ja sa pri kvapkaní dokážem okamžite upokojiť a nemusím rozmýšľať ako malé decko, prečo skutočne prší. Aj viem že neraz dážď dokáže vyvolať povodne a môže spôsobovať škody, to je pravda, ale treba sa zamyslieť nad tým, že s tej pozitívnej stránky musí pršať. Lebo tak ako my potrebujeme vodu k životu, tak aj tráva a celkovo úroda potrebuje rásť. Keby bolo moc sucho, tak to by nebolo moc dobré. Fauna a flóra proste potrebujú žiť a dážď je jediný zdroj toho všetkého prežitia.  Mnoho ľudí nemá rado hromy a blesky, ale treba sa zamyslieť že vznikajú z nadmerného tepla v oblakoch. Ja to mám rád, lebo to vytvára peknú scenériu tohto sveta, aj keď viacmenej neraz blesk môže niekoho zabiť a vo väčšine prípadov to tak skutočne platí.

Dážď priamo očisťuje myseľ človeka, zrazu začne inak premýšľať, vnímať a začne cítiť ako by to malo v živote fungovať. Ako v živote neobídeme všetky fyzikálne zákony a všetko funguje ako také švajčiarske hodinky. Celý náš svet funguje na istej rovnováhe, kedy doslova vyrovnáva dokonca aj naša zem v ktorej žijeme. Ako potrebujeme k životu slnko, tak k životu potrebujeme aj dážď a treba sa na to pozerať s každej strany. Neraz viem čo to znamená byť ospalý, sklesnutý a podráždený, ja takéto pocity nepociťujem a ani ich moc nedávam najavo.  Aj keď neraz človek si radšej pri tomto dážďi radšej pospí, ako by mal niečo robiť.  Lebo doslova upokojuje ľudskú dušu, keď náhodou plače a to je na tom dosť silné. Celkovo je to tak zvláštne sa nad všetkým takto zamýšľať a hľadať na niektoré otázky odpovede. Stále ten kruh funguje dokonale ako všetko v živote a stačí sa na chvíľku do toho všetkého ponoriť. Na chvíľku uzavrieť v sebe všetko a nedávať to von, lebo ten dážď je jediná vec v živote čo dokáže reálne upokojiť človeka na duchu a na duši.

 

Naučme sa

27. júla 2014

Naučme sa bojovať,
naučme sa vstať zo zeme,
naučme sa obhajovať vlastné práva,
naučme sa viac si veriť,
naučme sa pravdu používať ako obranný nástroj,
naučme sa rozoznávať dobré od zlého,
naučme sa milovať a byť milovaný,
naučme sa reálne veci nazývať pravým menom,
naučme sa reálne žiť,
naučme sa robiť správne veci,
naučme sa neklamať jeden druhému,
naučme sa nehádať pre neustále hlúposti,
naučme sa stáť jeden pri druhom,
naučme sa byť dobroprajný,
naučme sa robiť veci krok za krokom,
naučme sa bojovať proti represii a diskriminácii,
naučme sa neodsudzovať ľudí na základe spoločenských rozdielov,
naučme sa veriť reálnym informáciám,
naučme sa prekonať paralýzu nášho strachu,
naučme sa načúvať ľudskému srdcu
naučme sa počúvať jeden druhého,
naučme sa odstraňovať negatívne vplyvy,
naučme sa brať človeka takého aký je,
naučme sa že máme právo si brániť čo je naše,
naučme sa zdvihnúť zo zeme a niečo v živote zmeniť,
naučme sa odsúdiť globálnu politiku,
naučme sa prijať človeka do spoločnosti bez ohľadu na rasu, vierovyznanie a náboženstvo,
naučme sa vyjsť do ulíc a nebáť sa vyjadriť svoj postoj,
naučme sa tešiť sa z maličkostí,
naučme sa žiť z láskou a pokorou,
naučme sa slobodne uvažovať,
naučme sa že všetko v živote sa dá,
naučme sa nebáť výziev,
naučme sa nebyť povrchný,
naučme sa nebyť sebecký,
naučme sa nemyslieť iba na seba, ale aj na ostatných,
naučme sa že každý deň je iný,
naučme sa vnímať ľudí ako priateľov a nie ako nepriateľov,
naučme sa vychádzať s každým bez ohľadu na jeho chyby,ä
naučme sa robiť všetko aby sme sa mali skutočne lepšie,
naučme sa pozerať do vnútra a nie na jeho zovňajšok,
naučme sa byť silný aj napriek bolesti,
naučme sa neveriť neustálym reklamám a klamstvám v nich,
naučme sa predchádzať falošnosti a neustálym intrigám,
naučme sa že všetko čo môžeme zmeniť, tak musíme okamžite zmeniť.

Voľná úvaha

27. júla 2014

Po dlhom čase sa niečo deje,

pri čom mi srdce neraz pookreje,

nezostávam vo svojom živote v ničom chladný,

chcem byť voči každému neraz otvorený,

nechcem zatvárať dvere pred reálnym svetom,

chcem písať čo vo svojom srdci reálne cítim,

v tejto chvíli chápem že treba ísť ďalej,

že náš život je náš neustály boj,

nemôžme sa neustále schovávať pred vlastnými pocitmi,

dokonca nemôžme byť zavretý medzi štyrmi stenami,

v našom svete by mala prevládať láska a ľudskosť,

nech naše srdcia nepocítia nikdy bolesť,

nech táto úvaha vedie ľudí správnou cestou,

ktorá bude pre nich skutočnou motiváciou.

Vnímanie sveta mojimi očami

25. júla 2014

Celý život sú nám podsúvané informácie, čo si myslíme že chceme počuť. Ale je to nezmysel, to čo by sme mali reálne počuť, tak nechceme počuť, lebo vieme že tým môžeme byť poznačený celý život. Lebo vieme že pravdou môžeme sa očistiť a zároveň môžeme vďaka nej stratiť ľudí ktorých milujeme, ľudí na ktorých nám záleží. Je to neskutočný dlhý proces v stave nášho myslenia, lebo vieme že v nás pracujú emócie a v nich živíme svoje spomienky. Začneme v nej chvíli myslieť na minulosť, prítomnosť a budúcnosť, všetko sa mieša v nás. Neustále naše myšlienky bojujú z niečím, čo je správne a čo nie. Nevieme to rozoznať, všetko robíme na základe nejakého impulzu čo máme v mozgu. Je logické že každý náš krok je robený v rámci našich emócii a impulzov v tele. Teda nedá sa telu povedať, že nech prestane, lebo to tak má byť. Lebo my sami od seba nespravíme niekomu zle, to nás k tomu vedú impulzy ktoré máme v mozgu a ktoré musíme vedieť ovládať. My musíme vedieť ovládať svoje myslenie a telo, nie aby myslenie ovládalo nás. Lebo keď nás ovláda myslenie a to čo máme v mozgu, tak robíme zlé veci a ubližujeme tým čo si to vôbec nezaslúžia. Do mozgu sú priam vysielané určité signály, ktoré sa tam presúvajú, teda mozog je našou hlavnou a vstupnou centrálou, ktorý tvorí základ nášho tela. Hlava je to čím rozmýšľame, neustále ju cvičíme aby sme si niečo pamätali, rozvíjame ju a zároveň si rozvíjame určité logické myslenie. Od počiatku sme vedený k tomu, aby sme šírili okolo seba dobro, lásku a ľudskosť. Sme vedený k tomu, aby sme v rámci svojich myšlienok dokázali zmeniť svet k lepšiemu, aby sme tou myšlienkou pomohli niekomu, kto to pravdepodobne potrebuje viac. Sme tu na to aby sme sa mali všetci radi, môžme si vyčítať nejaké chyby, ale nikdy sa nerozchádzajme len kvôli odlišnosti svojich názorov, lebo každý človek má právo meniť svoje myšlienky a aj názory s nimi spojené. Všetci máme právo na dôstojný a pokojný život, vďaka čomu naša duša zostane pokojná. Máme šancu kedykoľvek niečo zmeniť, len to musí vychádzať z nášho vnútra a musíme chcieť. Lebo bez nejakého chcenia, by náš život prakticky nemal zmysel a viedol by k určitému zániku človeka ako takého. Človek je tvor dvojnohý, zo svojou predstavou o živote a vo svojom živote cíti že má nejaké poslanie ho zmeniť k lepšiemu. Naša vnútorná katarzia, by mala odstraňovať určité negatívne sily, ktorými sme obklopený. Ako sa niekedy nahneváme a povieme si, že by sme sa v živote mali na všetko vykašlať, ale takto sa nedá rozmýšľať, lebo všetci sme určité stvorenia bez ohľadu na to či sme zlí alebo dobrí. To ako pevne uchopíme svoj život do rúk je iba na nás, je iba na nás či chceme spraviť prvý krok k zmene, či dokážeme v dôležitých momentoch povedať nie a v tých správnych momentoch povedať áno. Musíme ukončiť paralýzu nášho strachu v ktorom sme a musíme byť silný na duchu a na tele, lebo toto je jediná cesta ako môžeme zdolať určité prekážky na ceste našim životom. Nič nepríde samo od seba, neustále musíme meniť názor, pretvárať našu myseľ tak, aby bola otvorená na všetky svetové strany, lebo keď sa držíme iba jedného názora, tak sme zaseknutý na mieste. Naše vedomie niečo spraviť srdcom a rozumom by malo byť našou prvoradou možnosťou k vytvoreniu lepšieho sveta, kde nás bude obklopovať radosť a láska. Kde povrchnosť zmizne z duší ľudí a bude nahradená ľudskosťou a férovosťou voči iným. Aby sa ku každému človeku pristupovalo rovnako a nie iba podľa šablóny že ty si Róm, Ćíňan, Maďar, Poliak, Vietnamec a podobne. Vo svete musí zaniknúť predsudok ohľadom vierovyznania, národnosti a rasy. Nesmie sa človek odsudzovať na základe iného názoru alebo na základe toho že vonkajšia krása je prvoradá od tej vnútornej. Alebo že človek čo je čierny tak je automaticky zlý a takto sú hádzaný do jedného vreca všetci dokonca aj tí slušní ľudia čo niečo robia pre seba. Nechovajme sa ako rasisti voči Rómov, ako sú ľudia ako my, majú tiež svoje vízie, sny a to čím chcú byť, tak im nerobme neustále zle. Ako sú niektorí neprispôsobiví občania, ale všetko je vo výchove a treba to podchytiť od útleho veku, teda od malička. Priať niekomu smrť je rovnako nezmyselné ako priať úprimnú sústrasť (opäť myslené na vyhrážky bielych voči Rómom), zamyslime sa nad tým ako žijeme a nerobme zle niekomu, kto nerobí zle nám. Lebo všetci sme jedno, či sme biely, čierny, žltý a podobne. Všetci máme právo na život, či sme zdravý alebo ťažko zdravotne postihnutý (z môjho pohľadu je to autizmus), nerobme žiadne rozdiely. Treba sa tešiť z maličkostí, hovoriť ľudom že ich máme radi, je jedno ako im to povieme či písomne alebo osobne, ale hlavne to hovorme od srdca. Lebo ako sa hovorí že každú myšlienku treba posúvať ďalej k ľudom. Vždy treba dať ľudom nádej, radosť, šťastie, lásku, porozumenie. Dôležité je, že tešme sa, že máme rodinu takú akú máme, čo by za to dali deti z detských domov, aby spoznali svoje rodiny aj z vedomím, že sa o nich nedokázali plnohodnotne postarať. Nehádajme sa pre zbytočné hlúposti a tešme sa s tých maličkostí ktoré prináša život. Viem že život nie je ľahký, ale urobme všetko preto, aby sme vychádzali v pokoji a mieri.

Kráčajme si svojou cestou

24. júla 2014

Kráčajme si svojou vlastnou cestou,

hľadajme cestu k milosrdenstvu,

pochopme že jediná cesta  je láska,

láska a zdravie je viac ako nekonečné lamentovania,

ranné slnko nám svieti do tváre,

ale čoraz ľudia majú zachmúrené tváre,

neraz chceme za sebou spáliť ten nezmyselný most,

ktorý pre nás znamenal celý náš svet,

robme všetko, aby sme sa cítili šťastný,

aby sme boli v živote skutočne úspešný.

Muž, ktorý objavil neutrón, zomrel pred 40 rokmi

23. júla 2014

Dnes je 40 rokov od úmrtia Jamesa Chadwicka, britského jadrového fyzika, ktorý vynašiel neutrón. Chadwick bol za tento objav v roku 1935 ocenený Nobelovou cenou za fyziku.

Objav neutrónu umožnil vytvorenie prvkov ťažších ako urán aj v laboratórnych podmienkach. V rokoch 1943-1945 bol vedúcim skupiny britských fyzikov, ktorá pracovala na projekte vývoja prvej atómovej bomby.

James Chadwick sa narodil 20. októbra 1891 v britskom Bollingtone ako syn Johna Josepha Chadwicka a Anne Mary Knowles. Stredoškolské štúdium absolvoval vo Veľkej Británii v Manchestri a neskôr pokračoval na miestnej univerzite a na univerzite v Cambridgi, kde študoval fyziku.

Výskum bol sústredený na atómové jadro

V roku 1913 odišiel do Nemecka, kde pôsobil na berlínskej Technickej univerzite. Po skončení prvej svetovej vojny sa James Chadwick vrátil do Británie a od roku 1923 pracoval u Ernesta Rutherforda v cambridskom Cavendishovom laboratóriu. Jeho výskum sa sústreďoval predovšetkým na atómové jadro. Skúmal rádioaktivitu a realizoval mnohé pokusy s umelou premenou chemických prvkov pomocou častíc alfa.

Prvý objavil neutrálne nabitú časticu v atóme

V roku 1932 James Chadwick ako prvý na svete objavil neutrálne nabitú časticu vo vnútri atómu, ktorá dostala názov neutrón. Za tento prevratný objav mu bola Kráľovskou spoločnosťou udelená Hughesova medaila a v roku 1935 Nobelova cena za fyziku.

Objavenie neutrónu sa stalo základom viacerých neskorších prác v oblasti jadrovej fyziky, ktoré viedli k štiepeniu atómového jadra uránu, k reťazovej reakcii a k problému uvoľnenia jadrovej energie.

Chadwick bol prizvaný do komisie na vytvorenie atómovej bomby

V roku 1935 sa Chadwick stal profesorom fyziky na Liverpoolskej univerzite vo Veľkej Británii. O päť rokov neskôr bol menovaný do významnej britskej komisie MAUD, ktorá skúmala možnosti vytvorenia atómovej bomby.

Podieľal sa na projekte bomby, ktorú Amerika použila na Hirošomu

V roku 1940 absolvoval krátky pobyt v Spojených štátoch amerických, kde sa ako uznávaný odborník zúčastňoval nukleárnych výskumov. Chadwick sa tiež podieľal na vojenskom vedeckom projekte Manhattan, ktorý vyvinul atómové bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki.

Neskôr bol pasovaný za rytiera

V roku 1945 bol James Chadwick britským kráľom pasovaný za rytiera. Po vojne sa vrátil do Cambridge, kde 24. júla 1974 vo veku 83 rokov zomrel.

zdroj: aktuality.sk

 

 

Oči široko otvorené

22. júla 2014

Koľko si vravím, že ako sa musí veľa krát zmeniť, aby sme skutočne pochopili skutočný význam života. Ja sám si vážim to čo je bez ohľadu či je dobre alebo zle. Nepokladám si žiadne otázky, lebo ísť ďalej a viem že mám dôvod vždy vstať. Len v živote si treba otvoriť oči, nežiť v prázdnote a hľadať v živote cestu milosrdenstva. Pochopil som v dôležitých situáciach, že chcem šíriť určité posolstvo a nie naučené frázy čo používajú niektorí ľudia. Naše príbehy sú prepletené ako taký korbáč a postupne začíname chápať ich súvislosti. Niekedy ich úplne nepochopíme do úplnosti, ale neskôr zistíme, že všetko čo sa stalo malo svoj význam. Celý život si musíme dávať pozor komu naozaj veriť a rozhodovať sa musíme podľa seba, teda nebyť proste len ovce. Naše svedomie nie je vždy také silné, lebo neustále vedieme boj z veternými mlynmi. Naše ego je tak zatrpknuté, že často hľadíme len na seba a nepozeráme sa na tých ďalších ľudí, čo to majú reálne ťažké. Náš život je pascou do ktorej sme sa chytili a nevieme sa z nej vymotať, naša humanita je ďaleko od všetkých vecí.

Musíme vstať zo zeme a pochopiť že všetko zapadá do seba ako také puzzle.  Že vždy nádej zmeniť ľudské myslenie k lepšiemu, že sa môžu uvedomelé a pravdivé informácie do správnych rúk. Ako ľudia sme silní, ale musíme to aj reálne dokázať a priamo konať v rámci reálnej spravodlivosti. Sme navonok slobodní, ale vo vnútri sme stále poznačení nejakou vnútornou bolesťou a tým čo sa stalo v minulosti. Keď si spomeniem, že som žil, tak že som mal všetko úplne na saláme a neriešil všetko okolo seba. Bola to chyba, ktorá mi niečo skutočne dala a pochopil som že vždy posolstvo bude vyššie než ego. Že vždy dokáže zvíťaziť pravda nad klamstvami a nad vymyslenými vecami typu science-fiction. Vždy je možnosť veriť nad nejakými zázrakmi a nad tým že ľudská duša, dokáže byť tak rozumná, že dokáže prekonať nástrahy života. Len sa treba neustále pozerať dopredu, nezaseknúť sa v určitom okamihu nášho života na ktorý začneme v jednej chvíli spomínať. Každý by mal si povedať, že sa vždy dá niečo prekonať a samozrejme musí mať aj reálne chcenie niečo spraviť. Sú veci, ktorým nedokážeme zabrániť, preto si musíme dávať pozor všade kam ideme.

Neraz sledujem správy a uvedomujem si, že tie správy by chceli zverejniť informácie ako to všetko u nás funguje. Takže nemožno súdiť objektivitu jednotlivých redaktorov a moderátorov. Len chápem že majú toľko príspevkov, že sa im nezmestia všetky do vysielania. Keď uverejnia nepravdu, tak sa to rieši na Rade pre vysielanie a retransmisiu, kde sa stretnú všetci členovia správnej rady a na základe toho sa rieši, že či daný moderátor alebo redaktor dostane šancu napraviť chybu, alebo dostane určitú pokutu. Preto viem že televízny chlebíček zrovna nie je najľahší, lebo si treba dávať neustále pozor na ústa. Stále sa neraz stáva, že sa tam povie nejaká myšlienka, ktorá nie je v kontexte zo štatútom televízie a prichádzajú buď nejaké postihy alebo rovno vyhadzov z vysielania. Ale ohľadom tých ostatných médii som postoj nezmenil a stále mám na to rovnaký názor, ako to bolo vyjadrené v predošlom článku. Stále je dôležité, aby verejnosť vedela určité fakty a sama sa zariadila na to, či ich dokáže reálne prijať.

Stále treba sledovať dianie okolo seba, lebo nie vždy je nám prezentovaná pravda. Počúvame negatívne správy, ktoré sú okamžite nafúknuté ako taký balón. Čítame rôzne internetové články, ktoré doslova manipulujú verejnú mienku a sú to články, ktoré sú doslova varené čisto z vody. Nedozvieme vždy len to pozitívne, ale v tých vážnych veciach sa začínajú vŕtať a okamžite hľadať vinníka bez nejakého ďalšieho dôkazu. Aj keď sa tam dozvieme niečo pozitívne, tak nie sme schopní prejaviť ani kúsok svojho nadšenia. Mám pocit, že čoraz viac naša spoločnosť zatrpkla a prestáva veriť v nejaké zázraky. Prestáva veriť v určitú ľudskú spravodlivosť a v určitý spravodlivý systém, čo by im reálne pomohol. Ľudia majú čoraz viac otvorené oči a prebúdzajú sa, chcú prevrat a určitú zmenu, ktorá by pomohla všetkým. Už nedokážu sklopiť zrak, lebo vedia že posledné udalosti čo sa udiali, mohli mať dopad aj na nás.  Ovplyvňuje nás takmer všetko a je jedno či sú to správy, médiá alebo niečo čo nám povie obyčajný človek na ulici.

Stále by sme mali k sebe hľadať cestu a nie si vyčítať nejaké chyby. Lebo je jednoduché človeku niečo vyčítať, keď nevie, že čo tomu reálne prechádzalo. Preto si neraz prajem, aby sa ľudská mentalita okamžite zmenila, teda viem, že sa nezmení hneď. Treba v nich vybudovať určitú motiváciu šíriť osvetu a reálne informácie medzi ďalšiu skupinu ľudí. Mám určitých ľudí, ktorí sú ochotný šíriť osvetu a ja im v tom z radosťou pomôžem. Celý život by mal byť o tom, že by sa malo šíriť posolstvo a osveta, zároveň by tie informácie mali ľudom dávať nádej, že je stále šanca, aby bolo lepšie. Čím som starší, tak viem že osveta a šírenie pravdivých informácii je dôležitá než nejaký mamon a materializmus, ktorým sme momentálne pohltený. Neraz môžu tie informácie niekomu pomôcť zmeniť život a motivovať toho človeka, aby bol lepší. Niekedy stačí len to, aby tu prevládal humanizmus a skutočné ľudské hodnoty.  Aby v ľuďoch prevládala pokora a nebáli sa povedať, čo vo svojom srdci cítia že musia povedať. Je to jediný spôsob vyjadrenia zároveň sa zbavíme toho, čo nás vnútorne ťaží a dusí. Len sa treba pozerať dopredu a nevšímať si, že kto čo hovorí za našim chrbtom.

Treba mať oči stále otvorené, stále treba sledovať, čo sa okolo nás deje. Stále musíme správne zvážiť jednotlivé situácie a zistiť že či sú správne alebo nesprávne. Lebo celý život sa prakticky o niečom rozhodujeme a svojim slovom môžeme všetko ovplyvniť. Vyjadrením súhlasu a nesúhlasu, môžeme pohnúť každou jednou ľudskou mysľou. Proste treba vedieť, kedy musíme povedať áno a kedy máme povedať nie. Jedno rozhodnutie môže mať vplyv na tie ďalšie rozhodnutia, len si vyberáme odpovede, čo by relatívne mohli byť správne. Treba si otvoriť oči a žiť reálne, nebyť ovplyvnení nejakými šialenými názormi, čo nemajú hlavu a ani pätu. Dôležité je viesť ľudí na správnu cestu a ukázať že láska, ľudskosť, zdravie a porozumenie sú prednejšie, pred akýmkoľvek mamonom a nadvládou nad všetkými. Stále platí, že musíme začíname od seba a zároveň viesť ľudí, aby robili presne to isté a dať im nejakú nádej. Lebo v dnešnej dobe je dôležité motivovať, aby náš svet mohol byť lepší a aby sme my boli v ňom šťastnejší.

Dôležité je vždy mať otvorené oči, môžme vnímať svet svojimi očami a povedať svoje názory. Môžme túžiť po slobode a vnútorne sa oslobodiť od určitej chobotnice. Hlavne sa musíme spojiť a vychádzať spolu tak, aby sme si navzájom pomáhali. Treba stále hľadať určité riešenia a kroky, ako dosiahnuť stav vyrovnanosti. Musíme veriť, že sa dá niečo zmeniť a sami sa o tú zmenu snažiť. Treba bojovať o slobodu a naša základné ľudské práva, nebáť niečo skúsiť zmeniť. Keď niečo nevyjde prvý krát, tak to stále skúšať stále. Kopme do zatvorených dverí, dovtedy dokým ich niekto neotvorí, to je jediná šanca a impulz sa posunúť ďalej. My ľudia sme tí v ktorých je tá sila. Otvorme si oči a reálne začnite veriť v nádej, že sa vždy dá všetko zvládnuť a že si môžeme stále plniť svoje sny, len musíme byť trpezlivý. Musíme si pomáhať za každej situácie, ale zároveň sa snažme tú pomoc nezneužívať. Každú zmenu máme vo svojich rukách a je iba na nás, že či dokážeme dokonať do určitej dokonalosti. Hlavné je dôležité byť ľudský, lebo je to jediná správna cesta, ako dokážeme z niečím reálne pohnúť. Majme otvorené oči, prebuďme sa a začnime bojovať o to, čo je reálne naše.

 

Watch Dogs – Prague

21. júla 2014

zdroj: sector.sk

Systém reštartovania / System Reboot

20. júla 2014

Koľko krát sa neraz zamýšľame nad tým, že prečo žijeme vo svete, kde sú prevrátené hodnoty. Tvárime sa že je všetko v pohode a na druhej strane sa cítime sklamaný. Sme ako stádo oviec, podriadené systémom ktorý nepomáha nikomu a sme otrokmi modernej doby. Každým dňom sa zlo začalo šíriť ako taký vírus a ten kto má moc, tak začína šíriť svoju špinavú propagandu, ktorá nezastáva záujmy ľudí, ale nadnárodných spoločností s ktorými doslova politici spolupracujú. Ako stále budem poukazovať na to, že tento systém začal zlyhávať od roku 1989. Sme sa ocitli v pasci systému a robíme všetko aké také roboty, kebyže mám možnosť stlačiť Ctrl, Alt a Delete tak by som reálne zmazal korupciu, ktorá sa dotýka všetkých krajín. Správy nás zaplavujú neustálymi klamstvami o tom, ako sa Slovensko má dobre a popri to sme krajina ktorá je zmietaná chudobou, ďalšie krajiny sú na tom v podstate horšie. Sme doslova blbý, keď si myslíme, že náš svet je bezchybný a popri tom si klameme neustále do tváre a myslíme si, že to tak vôbec nie je. Mnoho ľudí si myslí, že pozná pravdu a popri tom ju nikto nepozná, lebo život funguje na určitom sebaklame.

Veríme celej celosvetovej politike a tí čo skutočne bojujú za práva nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, tak ich zatvárajú do basy, ako takých štvancov, lebo sa odvážili postaviť proti kapitalistickému systému, kde vládnu politické elity, ktoré dokážu spraviť všetko, ale nie v prospech štátov. Priznajme si, že náš systém je totálne skorumpovaný, ale aj inde je to tak a ľudia sú totálne zhnusený s toho, ako sa s nimi snaží niekto manipulovať. Celá globálna politika je skorumpovaná, lebo sa absolútne prehliadajú svinstvá, čo sa páchajú proti občanom. Ako do tej globálnej politiky patrí všetko, nielen politici, ale aj určité veci, čo doslova ohrozujú naše životy. Systém sa dá obnoviť maximálne tým, že sa všetky dlhy čo majú dané krajiny vymažú a začnú odznova.  Všetko je totálne prekrútené, vznikol absolútny deštrukčný efekt, ktorý ničí všetky krajiny vrátane tej našej. Mám pocit, že niekedy koľko krát chceme niečo zmeniť a popri tom máme zviazané ruky. Len tu ide o ten princíp, že v iných krajinách sú v uliciach doslova masy a v našich uliciach sa nevie tá masa vôbec zhromaždiť. Ako nehovorím o nejakej lenivosti, len tu ide o princíp, že ľudia nedokážu pomaly veriť v nejakú zmenu, lebo sú poznačený minulosťou a jej samotnou históriou.

Žijeme v dobe, kedy všetko skreslené a aj to, že médiá nedokážu poriadne informovať o nejakej veci. Napríklad americkí občania sú doslova obeťami americkej politiky, ktorá kde byť vysoko nadnárodná a chce byť vyššie pred ostatnými krajinami. Niekto sa snaží v rámci špionáže odhaliť pravdu a na základe toho začne byť v pozornosti a stane veľmi nežiadaný cieľ. Napríklad jedna nemenovaná americká vojačka dostala 35 rokov len za to, že neoprávnene nakladala z určitými informáciami, ktoré mali byť utajované. Proste celkovo si myslím, že všetky vojny čo sa momentálne dejú, tak budú dovtedy, dokým sa ľudia doslova nevyvraždia. Namiesto riešenia ako dospieť k prímeriu, tak sa rieši iba to, že kto je skutočným vinníkom toho všetkého. Ale vždy ten čo má moc, tak ten zadáva rozkazy a doslova tým ubližuje aj vlastnému národu. Aj vojny čo sa dejú medzi Gazou a Palestínou, tak proste nemajú konca kraja a prichádza v nich stále dosť ľudí o život. Stále je čoraz ľudí obeťami, momentálne je v Palestíne to číslo cez 300. Proste by sa malo pomáhať krajinám, čo sú doslova postihnuté hladomorom, chudobou a maximálnym stupňom genocídy. Aj to čo sa deje medzi Ruskom a Ukrajinou, doslova nie je v poriadku. Rusko obviňuje Ukrajinu zo zostrelenia civilného lietadla, v ktorom sedelo cez 300 ľudí keď nimi sa ráta aj posádka lietadla. Ďalšia vec čo sa mi nepáčila, bolo že mŕtvymi začali brať ich osobné veci. Ale doteraz to zostrelenie považujem za istý omyl, čo sa nemal stať

Náš život ovplyvnila digitálna doba v ktorej žijeme, teraz si dokážeme rýchlejšie nájsť informácie, než tomu bolo v minulosti. Ale teraz väčšina informácii býva nepravdivých. Ovláda nás všetko, či to je internet, televízia alebo nejaké médium, vďaka ktorému strácame vlastný úsudok a rozum. Kupujeme si lieky ktoré sú vyrobené od farmaceutickej spoločnosti a popri tom nás tie lieky rýchlo zabijú. Zaujímavé je, že ako materializmus išiel na prvé miesto a že svetu chýba proste láska, porozumenie a radosť aj z obyčajných maličkostí. Určité spoločnosti ktoré prezentujú určitú ideológiu, tak doslova navádzajú človeka si kúpiť nejaký produkt a popri tom v skutočnosti, to môže byť absolútny nepodarok oproti tým ostatným. Doslova v dnešnej dobe ľudský život neznamená nič, lebo málokto si ho tak skutočne váži, že by mohol povedať, ako je naozaj šťastný. Propaguje sa násilie, ktoré ubližuje ľudom a potom vzniká aj veľa škôd na životoch. Preferujú sa nesprávne návyky u detí, ktoré majú doslova pokrivené vzory a správajú sa presne podľa nich.

Doslova sa deti chcú hrať na filmovú alebo hernú postavičku a skúsiť si na vlastné oči zabiť človeka. Popri tom ten človek nemá veľa životov, aby sa jeho zdravie obnovilo, takto to proste nefunguje. Namiesto menej náučných programov, sledujeme čisto len tie, ktoré majú explicitný význam, doslova pobúriť ľudskú spoločnosť. Tie programy sleduje príliš veľa ľudí, ako sa môže na prvý pohľad zdať a deti si s toho môžu zobrať príklad a robiť presne to isté, čo aj tí súťažiaci. Ľudia by sa mali naučiť žiť svoj život a nemali by sa nechať ovládať televíziou a jej výberom programov, teda vždy platí, že každý si tam môže vybrať. Ja ako si pozriem všetko, ale keď je to vyslovene zlé, tak to u mňa končí. Internet v dnešnej dobe je neskutočne masívne médium, že vďaka nemu sa dokážeme dopátrať k takej životnej pravde o akej by sme ani nesnívali. Ale tiež ho treba využívať z určitou mierou, preto sa snažím prispievať tak, aby to malo nejakú váhu. Všade proste musí fungovať nejaký systém, či to je v rodine, v práci alebo v inom odvetví. Všetko treba správne usporiadať a nežiť v matrixe, lebo realita je krásna, aj napriek tomu že musíme v nej zvládať všetky možné radosti a starosti.

Systém by sa mal reštartovať do vysokej miery, že by sa z neho odstránilo všetko čo nefunguje a nahradilo tým čo funguje. Aby ľudia nežili v nejakej ilúzii, ale aby dostali nádej a motiváciu pre niečo žiť. Toto tu chýba, sme neustále obklopený neustálou negativitou a nenávisťou, že zabúdame byť ľuďmi. Treba zamýšľať nad tým, že ako je dôležitý ľudský život a ako je dôležité, aby sa ľudom reálne pomáhalo. Niektorí ľudia musia doslova otročiť, aby niečo mali, teda nejakú korunku. Ľudia žijú v depresiách a doslova si siahajú na život, len si neuvedomujú, že sa týmto vôbec nič nerieši, len budú trpieť ich najbližší. Všade by sa mala vymeniť politika a mali by zmiznúť zahraničné spoločnosti, ktoré doslova nemajú čo robiť. Veľké spoločnosti a korporácie by mali týmto zaniknúť a nešíriť svoje vlastné obchodné záujmy. Celkovo ak má fungovať spoločnosť, tak sa musí hovoriť určitá pravda, aj keď bude bolieť. Médiá, televízie a aj ostatné printové médiá by mali uvádzať iba čistú pravdu a nie klamať ľudí, ktorí ich podporujú. Treba reálne bojovať proti korupcii, ale nie tak že niekto zavolá na Úrad vlády, to nie je riešenie. Mali by sa prešľapy a klamstvá odhaľovať bleskovo a nie to naťahovať ako gumu v trenkách.

Boj proti systému ako taký bude ťažký, ale všetci uvedomelí ľudia pochopia, že ten boj bude stáť za tú námahu. Že sa zrušia nezmyselné poplatky ktoré platíme u doktorov, aby policajti vždy konali v medziach zákona, aby prosperovalo školstvo a boli určité učebnice ktoré žiaci potrebujú. Hlavne je dôležité nazývať veci pravým menom, netreba sa vôbec báť, lebo treba bojovať za slobodné a uvedomelé informácie. Ďalšia vec je dôležitá, aby sa ľudia liečili bylinkami a nepoužívali lieky, ktoré majú na nich rôzne vedľajšie účinky. Hlavné je mať nejakú myšlienku, víziu a cieľ ktorý chceme skutočne spraviť. Nenechajme sa nalákať do pasce a naučme sa žiť tak, ako by to bol náš posledný deň. Šírme radosť, múdrosť, lásku a skutočne buďme za to, aby sme boli slobodní a aby sme neboli obmedzovaný nezmyselnými zákonmi, čo sú okolo nás. Ale najprv musíme začať od seba, lebo iba takto spoznávame samých seba a o to sa nám bude aj ľahšie žiť v živote. Preto musíme vykonať zmenu, ktorá bude správna a nečakať na to, kým to spraví niekto iný, lebo potom už môže byť neskoro a potom bude zbytočné plakať, že prečo sa dané veci nedokázali zmeniť. Čím viac si budeme uvedomovať veci okolo seba, tak sa budeme cítiť omnoho lepšie.

English Version

How many times will often wondered that why we live in a world where values ​​are reversed. Shape is that everything is fine and on the other hand, we feel disappointed. We are like a flock of sheep, subject to a system which does not help anyone, and we are slaves of modern times. Every day evil started to spread as such virus and the one who has the power and begins to spread their dirty propaganda, which does not hold people’s interests, but multinational companies which literally politicians together. How will I ever indicate that this system began to fail since 1989. We are trapped in the system and how well we are doing everything robots, if I have the opportunity to press the Ctrl, Alt and Delete keys so I deleted the real corruption that affects all countries . Reports are flooding us constant lies about how Slovakia is a good addition to this we have a country that is torn by poverty, other countries are doing substantially worse. We literally stupid when we think that our world is flawless, and along the way you’re lying constantly in your face and think that this is not at all. Many people think they know the truth and along the way it nobody knows, because life works in a certain self-deception.

We believe the whole global politics and those who actually are fighting for the rights not only in Slovakia but also abroad, so they closed up the bass, such as the hunted, because they dared to oppose the capitalist system, where the government political elite that can do everything, but not to the States. Let’s admit that our system is totally corrupt and elsewhere so and people are totally disgusted with it, how they are trying to manipulate someone. The entire global politics is corrupt, because the absolute crap overlooked what was perpetrated against the citizens. As to the global policy include everything, not just politicians, but also certain things which literally threaten our lives. The system can recover up to the fact that all the debts you have the land cleared and start again. Everything is totally distorted, originated absolute destructive effect that destroys all countries, including ours. I feel that sometimes how many times we want to change something, together, have their hands tied. Only this is about the principle that in other countries are literally masses in the streets and in our streets which meat can not ever collect. As I am not talking about some laziness, only this is a principle that people can not slow to believe in any change, they are marked by history itself and its history.

We live in an era where everything, and distorted by the fact that the media can not properly informed about some things. For example, U.S. citizens are literally victims of U.S. policy, which where to be highly transnational and wants to be up front with other countries. Someone is trying to under espionage to uncover the truth and as a result will be in focus and becomes very uncalled target. For example, one unnamed American soldier got 35 years just for being improperly dispose of certain information to be confidential. Just overall, I think all the wars that are currently underway and will be as long until people literally kill you. Instead of solutions to reach a ceasefire, so the only addresses that who is the real culprit of it all. But he always had the power, so he entered orders and literally it hurts even own nation. Even wars that happen between Gaza and Palestine, so just do not end region and comes at them still enough people for life. People are still becoming victims currently in Palestine that number just over 300 should help countries that are literally affected by famine, poverty and the highest degree of genocide. Also what is happening between Russia and Ukraine, literally not right. Russia accuses Ukraine of shooting down civilian aircraft in which over 300 people sat where they were counted and aircrew. Next thing I did not like was that the dead have started to take their personal belongings. But until now downing consider some mistake, what did happen

Influenced our lives in digital times we live in, now you can quickly find the information than in the past. But now most of the information is usually false. Controls us all, whether this is the internet, television or any media that makes losing your own judgment and common sense. We buy drugs manufactured by the pharmaceutical company and at the same us those drugs kill rapidly. Interestingly, as materialism went first and the world simply lacks love, understanding and enjoyment of the ordinary little things. Certain companies that present a certain ideology, literally entice a person to buy a product and at the same, in fact, it can be an absolute dud compared to the others. Literally, nowadays human life means nothing, because so few people he really appreciates that he could tell you how truly happy. Promotes violence that harms people and then there is also a lot of damage to lives. Prefer the bad habits in children who have literally warped patterns and behave exactly according to them.

Literally, the kids want to play the movie or game characters and you try to kill yourself man. Besides that this man does many lives that his health was restored, so it just does not work. Instead fewer educational programs, watching purely those that have explicit meaning, literally stir human society. These programs are watched too many people, as it may seem at first glance to have children and they can take the example and do exactly the same thing that even the contestants. People should learn to live your life and not let the TV control and the selection of the programs, that is always true that everyone there can choose. I, as I look at everything, but this is strictly wrong, so it ends up with me. Internet nowadays is incredibly massive media that thanks to him we are able to get to the bottom of such a living truth of what we dreamed. But it must also benefit from a certain degree, so I try to contribute so give it some weight. Everywhere simply must operate a system, whether it is in the family, at work or in another sector. Everything must be properly arrange and not live in the matrix, because the reality is beautiful, despite the fact that we have to manage it in all sorts of joys and sorrows.

The system should reboot into a high extent that it would remove everything that does not work and replaced by what works. That people lived in some kind of illusion, but to get hope and motivation to live for something. This is missing, we are constantly surrounded by constant negativity and hate that we forget to be human beings. It should reflect the fact that such an important human life and how important it is that people actually helped. Some people have literally slaving to have something, that some crown. People live in depression and literally span a lifetime, just do not realize that this does not solve anything, only to suffer their closest. Everywhere should be replaced policy and should disappear foreign companies that literally have nothing to do. Large companies and corporations should hereby extinguished and divulge its own commercial interests. Overall, if a company work, so they must speak some truth, even when it hurt. Media, television, and other print media should give the only pure truth and not mislead people who support them. It should be a real fight against corruption, but not so that someone will call the Office of the Government, it is not the solution. Should mistakes and rapidly detect lies and not stretch like rubber in shorts.

The fight against the system as such will be difficult, but all conscious people understand that the fight will be worth the effort. Canceling unreasonable fees that we pay for doctors to policemen always acted within the law, to prosper and education were some textbooks that students need. It is particularly important to call a spade a name, no need to worry at all, because the need to fight for a free and conscious information. Another important thing is that people treated with herbs and medicines are not used to them various side effects. The main thing is to have an idea, a vision and a goal that we really want to do. Do not let the lure to trap and Learning to live as if it was our last day. Not watch people joy, wisdom, love, and really let us consider that we are free and that we are not constrained meaningless laws that are around us. But first we must start from ourselves, because the only way we get to know ourselves and what we will also be easier to live in life. Therefore, we must make changes that will correct and wait for it until someone else will do it, because then it may be too late and will be useless to cry, why is that the case failed to change. The more we are aware of things around them, so we will feel much better.