Archive for the ‘Náhrada’ Category

Kričal

6. júla 2020

Je správny čas vysvetliť že prečo som písal texty duši a duševnom zdraví ako takom. Tak ako Chester pomocou svojich textov sa snažil priblížiť jednotlivé obdobia svojho života, tak som to chcel urobiť tiež. Chcel som doplniť veci ktoré by pravdepodobne možno aj on keby žil dlhšie v rámci hudby určite doplnil. Nejakým spôsobom som chcel upozorniť že našu dušu a psychické zdravie by sme naozaj brať vážne aby sme mohli žiť o niečo dlhšie. Nejakým spôsobom som to chcel nasmerovať k tomu aby ľudia videli že aj interpret ktorého mám dodnes rád aj keď tu nie je tak ma vo veľkej miere ovplyvnil v písaní textov. Miloval som keď si vždy pri svojom speve aj čisto zakričal a jednoducho to bolo veľmi čisté čo na tú dobu dokázal málokto. Chester nielen pri Grey Daze ale aj Linkin Park dokázal byť úplne charizmatický líder. Dokázal si okamžite získať srdcia ľudí a do každej pesničky dokázal dať množstvo energie.

Pre mňa bolo veľmi zlomovým obdobím začať počúvať Linkin Park. Ani som predtým nepremýšľal nad tým že by som mohol vidieť naživo tak skvelú skupinu. Len som bol vtedy chlapec a v detstve sú tie sny úplne iné ako keď človek postupne rastie. Hudba formovala celý môj život a v nej bolo zadefinované že nebudem počúvať iba jeden žáner. Nu metal mi v danom období môjho života veľmi učaroval lebo spojiť rap zo spevom dokázal málokto. Bol som viacmenej ortodoxným fanúšikom rapu a iné žánre som si vtedy ani nepripúšťal. Ale Linkin Park toto všetko okamžite zmenili a na hudbu ako na žáner som sa začal pozerať inak. Keď som ešte nepísal, tak som ešte nepremýšľal nad tým aké by to bolo niečo napísať len preto lebo k tomu inšpiruje nejaká dobrá pesnička. Lebo prakticky moje predstavy boli úplne iné a môj hudobný vkus sa veľmi formoval.

Napríklad u mnohých interpretov som nemal rád keď kričali vo svojich skladbách, ale na Chesterovi som toto miloval. Jeho hlasový prejav bol tak uveriteľný a všetky tie texty ktoré spieval boli silné. Často vo svojich textoch spieval o svojom živote a o tom čo sa mu v ňom udialo. Aj keď bol introvertom tak v rámci hudby bol veľmi otvorený. Mnoho fanúšikov to dodnes oceňuje tú otvorenosť ktorú Chester mal a na ktorú nikto z nás nezabudne. Často jeho texty človek musel hlbšie počúvať aby ich naozaj pochopil. Spieval tak čisto že mnoho spevákov sa mu v tomto nedokázalo veľmi vyrovnať. Bolo super aj to že na koncertoch naozaj zo seba dal obrovské množstvo energie. Keď som si pozeral tie koncerty, tak som si predstavoval ako celú tú atmosféru zažijem naživo. Linkin Park nikdy nehrali na playback a to som si na nich veľmi vážil lebo sa vďaka tomu odlišovali od iných kapiel.

Samozrejme Chester prispel vo veľkej miere k tomu že som sa na hudbu začal pozerať inak. Začal som vnímať samotnú hudbu ako celok a bola zároveň aj najkrajšou súčasťou môjho detstva. Nebol len skvelý spevák, ale aj skvelý človek čo si skutočne vážil svojich fanúšikov. Keď si premietnem koncert kde som videl Linkin Park tak to priam bol splnený sen. Užíval som si každú ich pieseň a spieval som si ich od prvej piesne až po poslednú. Bola to jedna obrovská eufória s ktorej som sa dosť dlho spamätával a bol som za to vďačný. Som bol šťastný že som sa dožil vidieť kapelu ešte v pôvodnej podobe. Potom neskôr som aj ja začal písať svoje texty k čomu ma inšpiroval Chester. Hudba pre mňa bola obrovskou motiváciou napísať niečo čo mi vtedy dávalo úplne zmysel.

Ja som predtým do hudby nikdy nejako nepísal vlastne to celé prišlo až neskôr. Samozrejme ma inšpirovali texty Linkin Park, Mikea a teraz momentálne Grey Daze. Lebo tými textami čo boli napísané som sa snažil priblížiť aj svoj život. Mojou hlavnou myšlienkou týchto textov bolo priblížiť že čomu často človek musí v rámci svojho psychického zdravia skutočne čeliť. Pomocou textov som chcel zmapovať niektoré veci v rámci svojho života aby sa ľudia vžili do mojich vnútorných pocitov. Zároveň som chcel dať aj nádej, ale aj určité posolstvo nad ktorým by sa ľudia skutočne zamysleli. Chcel som sa aj viac otvoriť a zároveň sa vžiť do toho ako to robil Chester prostredníctvom svojich textov. Jeho texty veľmi ovplyvnili to ako som začal vnímať život. Priam až miestami definovali akým smerom sa budem skutočne uberať. Ono to neprišlo okamžite jednoducho niektoré veci vo mne museli dozrieť.

Pri hudbe som si často spomenul na množstvo vecí z minulosti ku ktorým som sa na istý čas vrátil. S odstupom času som si začal všetko hodnotiť a dospel som k názoru že sa na veci pozerám lepšie. Občas aj keď sa v živote niekedy zmýlim tak mi hudba dá množstvo psychických síl k tomu aby som všetko zvládol. Uvedomím si že keď počúvam hudbu tak to považujem za moju skutočnú záchranu. Lebo vtedy viem že nespadnem do nejakých nesprávnych myšlienkových pochodov. A vždy budem za to že je tu niečo čo naozaj dokáže dať impulz do samotného života. Som vďačný že pri hudbe dokážem napísať množstvo podstatných a zmysluplných textov. Lebo bez hudby by to pravdepodobne išlo zo mňa ako s chlpatej deky.

Som vďačný že aj Chester bol súčasťou toho že som písal zmysluplné texty. Lebo stále sa snažím pokračovať v jeho určitom odkaze aj keď tu už nie je. Tými všetkými textami ktoré som v súčasnosti napísal tak som mu chcel vzdať úctu. Chcel som ľudom vedieť že pre mňa jeho hudba a spev znamenali veľmi veľa. Keď som počúval jednotlivé pesničky, tak som sa svoje texty nejakým spôsobom snažil prispôsobiť. Vlastne som chcel precítiť tú atmosféru zo samotných skladieb a preniesť do svojich textov. Veľmi som vďačný že Grey Daze sa rozhodli vzdať Chesterovi úctu že nahrali skladby s predošlých albumov nanovo a hudobne ich prekopali do niečoho krásneho s tým že spev sa zachoval v podobe ako ho ľudia naozaj poznali. A veľmi sa teším že aj ostatní hudobníci prispeli k tomu že vzniklo jedno veľmi krásne hudobné dielo, vďaka ktorému si zaspomíname na jedinečného speváka akým Chester skutočne bol.

 

 

Žiari

5. júla 2020

Žiari tam hore na oblohe,

ako jasná hviezda ktorá sa leskne,

dáva na nás pozor tam zhora,

už je anjelom čo má vlastné krídla,

netrápi sa a ani nemá zlomenú dušu,

už si spieva nejakú svoju obľúbenú pesničku,

vždy bude jeho spev dávať to čo potrebujeme,

nech sa čokoľvek tak v myšlienkach tu stále bude,

nikto mu v nebi nebude ubližovať,

už teraz tam má skvelú spoločnosť,

škoda že už nie je možnosť aby sa vrátil,

aj keď by to tak každý z nás skutočne chcel,

aspoň ho nebolí duša a už sa netrápi,

už mu nikto v živote viac neublíži,

môže spievať a kričať koľko chce,

vďaka nemu na jeho spev nezabudneme,

navždy bude naša hudobná hviezda,

ktorá nám cez svoje texty pomáhala,

niektorí ľudia stále cítia smútok v srdci,

ale určite by nechcel aby plakali,

vždy budú na neho tie najkrajšie spomienky,

jeho hudba tu s nami zostane na veľmi dlhé časy,

keď počúvame jeho texty neprestávajme bojovať,

je potrebné aby sme jeho odkaz neprestali šíriť.

 

 

 

 

 

Nebo

4. júla 2020

Raz príde deň keď budeme na konci,

zistíme že komu sme za to stáli,

poslanie na tomto svete naplníme,

budeme vedieť čo sa skutočne stane,

keby je opäť možnosť žiť odznova,

tak ako je v živote druhá šanca,

ťažko sa zmierujeme z ľudskou stratou,

nepríde nikto kto bude jej plnohodnotnou náhradou,

život sa okamžite zmení o 180 stupňov,

z neba na nás bude dávať pozor množstvo anjelov,

ak tu raz nebudem chcem aby ľudia nikdy nezabudli,

chcem aby si ľudia keď tu nebudem moje texty čítali,

viem aké je to vyrovnať sa s tým že tu niekto nie je,

lebo vďaka tomu sa mení naše podvedomie,

vieme že už nič nebude ako predtým,

uvedomíme si že viac nebudeme s tým človekom,

keď niekoho stratíme zmení sa náš život,

a zároveň sa tým mení aj náš svet,

naše psychické zdravie je vtedy na úplnej nule,

vyrovnať sa z ľudskou stratou môže trvať dlhé obdobie,

aj keď sa postupne zo stratou dá vyrovnať,

vieme že sa toho človeka nedá nijako nahradiť,

po určitom človeku zostanú spomienky,

na duši istý čas zostanú jazvy,

môžeme ísť ďalej aj bez toho človeka,

napriek všetkému zostáva na neho spomienka,

aj napriek tomu musíme ďalej žiť,

musíme v živote samotný zmysel nájsť,

všetci sa raz do toho neba dostaneme,

ale teraz využime čas čo skutočne máme,

robme všetko čo nám dáva zmysel,

tešme sa že na nás niekto myslel,

vážme si okamihy s ľuďmi čo nás majú radi,

využime ten čas čo sme skutočne dostali,

urobme všetko preto aby sme mali pekné obdobie,

aby spomienky ktoré budeme mať boli tie najkrajšie.

 

 

 

Pieseň duše

3. júla 2020

V živote je často potrebné aby človek hovoril o svojej vlastnej duši a svojom psychickom zdraví. Ja často si uvedomujem že práve toto je tá chvíľa kedy je skutočne potrebné otvoriť sa. Niekedy sa zdá že všetko čo človek dá zo seba von, tak možno sa nestretne zo spätnou odozvou. Ale aj napriek tomu neprestávam veriť že všetko čo zo mňa vyjde tak môže niektorým ľudom naozaj pomôcť. Niekedy si človek tú svoju pieseň píše sám a ani si ju nemusí vždy spievať. Lebo všetky tieto slová sa človeku nejakým spôsobom uložia do hlavy. Ja si často musím priznať že z veľmi veľa vecami musím bojovať a ľudia ani o nich nevedia. To neznamená že by som ich nemal rád, len možno by tomu nerozumeli a mysleli si že len bagatelizujem. Málokto si dokáže priznať že od našej duše často závisí náš psychický stav. Áno je potrebný fyzický vzhľad, ale skôr je potrebné sa postarať o našu psychiku a o to aby sme boli v prostredí kde sa budeme cítiť šťastne. Lebo na ničom inom v našom živote až tak nezáleží ako na tom aby bola v ľuďoch psychická pohoda.

Ja som si uvedomil počas svojho života že nikdy to nebolo úplne ľahké. Niekedy som nadobúdal pocit že na niektoré veci možno zostávam úplne sám. Ale vedel som že často odpovede musím nájsť vo svojej duši alebo byť niekde kde je pokoj. Boli aj príležitosti si sadnúť niekde na lavičku a premýšľať nad vlastným životom. Často mi aj samotná hudba pomohla pochopiť zmysel samotného života. Lebo aj keď vo svojom vnútri sa cítim slobodný, ale stále je niečo s čím sa musím popasovať. Mnoho ľudí veľmi vnímajú moje vlastné emócie a počúvam myšlienky ako nemám od každého očakávať uznanie, podporu a povzbudenie. Ale ľudia sa nemusia vôbec báť toho že by som to očakával, nikdy som to v skutočnosti neočakával a ani to od nikoho nečakám. Len sa snažím žiť ten svoj normálny život pri ktorom mi stačí len to aby niekto mojim myšlienkam naozaj porozumel a vcítil sa do mojich pocitov teda mal empatiu. Ja nerobím veci v živote preto aby ma spoločnosť uznávala, ale aj napriek tomu vidím zmysel v tom ľudom niečo odovzdať. Všetko čo robím je v dobrej viere a nič iné za tým netreba hľadať. Ja aj keď sa mi niečo podarí tak sa nad nikoho nevyvyšujem a nemyslím si o sebe že som najmúdrejší na svete. Uvedomujem aj určité chyby vo mne, ale zo skromnosťou, sebareflexiou a pokorou zostávam nohami na zemi.

Uvedomujem si že ani moje vzťahy s ľuďmi nemusia byť vždy ideálne. Lebo ako by som to dokázal vycítiť že pri kom sa cítim šťastne a pri kom skutočne padám na dno. Viem často že pri určitých skúsenostiach v živote len bude trpieť moja duša. Lebo nie fyzická bolesť je najhoršia, ale tá psychická bolesť je najhoršia lebo vtedy bolí vnútro. Často sa tieto veci diali v mojich citových vzťahoch, pri ktorých som najprv cítil že to bude dobré. Ale nebolo lebo možno som sa príliš plašil a nedokázal som tie vzťahy nejakým spôsobom oceniť. Bolo mi na začiatku s toho celého smutno, ale potom si uvedomil že treba ísť ďalej. Pochopil som že mi k šťastiu že mi stačí láska mojich rodičov a priateľov. Aj keď už som chcel nájsť niekoho s kým by som strávil svoj život, ale uvedomil som si že mám na tomto svete iné poslanie. Že musím robiť veci ktoré pre mňa majú veľký zmysel. Nikdy som od života nechcel veľmi veľa, ale keď sa mi niečo splnilo bol som šťastný. Niekedy aj tie maličkosti mi pomohli k tomu si uvedomiť o čom je život.

Ale popri tých veciach čo sa mi často udiali v živote, tak potom som začal hľadať tú svoju vlastnú cestu. Začal som byť vo svojom vnútri viac realistom a uvedomovať že každý pocit čo sa udeje do môjho života jednoducho patrí. Či ten pozitívny alebo negatívny som sa nejakým spôsobom naučil akceptovať. Lebo viem že mi tie pocity čo často mám neprišli ublížiť, ale prišli ma niečo dôležité naučiť. A ja sa celý svoj život učím ako mám zvládať jednotlivé situácie. Nie vždy to ide ľahko, ale nikdy neprestanem hľadať spôsoby ako to zvládnuť. Ani nepotrebujem výhovorky typu že sa niečo nedá, lebo všetko sa dá pokiaľ človek chce. Lebo každý človek na tomto svete má iné myšlienkové nastavenie v hlave. Celý náš život je o našej hlave a o tom ako vyhodnotíme jednotlivé podnety. Bez ohľadu na to ako ich skutočne vyhodnotíme tak často musíme počítať z následkami. Ja často keď niečo urobím tak s nimi naozaj počítam. Viem že možno pre určitú skupinu ľudí nech čokoľvek v živote urobím tak to nebude dobré. Ale skôr sa snažím sústrediť na ľudí čo ma skutočne chápu a nesúdia ma, lebo rozumejú mojim myšlienkam.

Často mi v mnohých zložitých obdobiach pomohla hudba keď som už nemal na nič chuť. Človek si často pripustí množstvo negatívnych scenárov o tom ako jeho život nemá zmysel. Ja som si to pripustil pri prvom vzťahu, kedy som začal mať depresiu a nemal som chuť ani žiť. V jednom okamihu som mal pocit že môj život jednoducho nemal žiadny zmysel. Nechcel som tu byť a ani existovať na tomto svete, ale uvedomil som si že toto ľudom čo ma majú radi nemôžem urobiť. Nielen ich duša by trpela, ale aj tá moja by v skutočnosti trpela. Hudba ma často zachránila od rôznych zlých myšlienok ktoré som v skutočnosti mal. Keď som počúval hudbu a jednotlivé texty, tak som cítil ako duševná bolesť skutočne ustupuje. Potom keď som začal písať svoje vlastné myšlienky, tak som cítil že je to pre mňa psychohygiena. Lebo v danom okamihu som mal pocit že mnoho vecí ústne ani nevyjadrím. Aj keď by som mohol, ale možno by to nemalo na ľudí určitý dopad a nedocenili by to. Preto som začal písať a zároveň ma k písaniu inšpiruje množstvo iných vecí. Vychádzam zo samotnej skutočnosti a život vnímam ako celok v ktorom je každý človek jeho súčasťou.

Ale aj napriek všetkým okolnostiam som šťastný že žijem. Som vďačný že môžem zažívať jednotlivé udalosti s ľuďmi ktorých mám rád. Vždy ma teší keď niekoho spoznám aj napriek tomu že som introvertom čo má rád svoj pokoj. A najme som vďačný mamine bez ktorej by niektoré moje sny možno nikdy nevyšli. Nikdy navonok nedám najavo ako sa na veci teším, lebo sa teším vo svojom vlastnom vnútri. Lebo jednoducho cítim že moja duša je naplnená šťastím a radosťou. Aj ľudia čo majú veľké množstvo empatie a stoja za mnou si zaslúžia obrovské množstvo uznania. Ďakujem každému človeku že ma do života niečo naučil, lebo bez ľudí by som sa nikde neposunul. Ako určite nečakám že mi každý človek na svete z niečím pomôže, lebo viem že sa s určitými vecami musím vyrovnať sám. Z mnohými vecami som sa dokázal vyrovnať sám a nikdy som okolo toho nerobil divadlo. Lebo svoj život beriem zo všetkým čo k tomu patrí a som za mnohé veci čo sa stali rád.

Často do toho čo robím chcem vložiť veľký kus svojej duše aby to potešilo ľudí. Snažím sa určitých chýb vyvarovať, ale niekedy sa stane že niečo treba aj prepísať alebo nejakým spôsobom doplniť. Uvedomujem si že nemám patent na pravdu a často sa v tom čo píšem môžem mýliť, lebo mýliť sa je ľudské. A pozitívne na tom celom je že aj keď sa zmýlim, tak sa od toho nejako odrazím a snažím sa to spraviť lepšie. Lebo viem že robím niektoré veci preto aby sa mojej duši skutočne uľavilo. Aby som cítil že tie ťažké balvany ktoré mám niekedy na srdci že skutočne dokážu opadnúť. Som rád že aj hudba Linkin Park a Grey Daze mi v tomto skutočne pomáhala. Lebo viem že vďaka hudbe môžem do toho čo robím sa vložiť viac. Môžem sa ku niektorej spomienke vrátiť a pretransformovať ju do samotných textov. Získam vďaka tomu lepší pohľad na svet a aj lepšie všetko zvládnem. Píšem preto aby sa mojej duši uľavilo a aj preto aby po psychickej stránke bolo všetko v čo najlepšom poriadku. Lebo nie je nič krajšie ako vedieť že niekomu moje texty mohli pomôcť a zisťujem že vďaka určitým vnímavým ľudom môžem písať ešte určitý čas.

 

 

 

 

B12

2. júla 2020

Niekedy sú veci ktoré si často potrebujem pripomenúť a vyjadriť aké som k nim mal postoje. Uvedomujem si že moja duša sa vyvíjala a samozrejme sa tým formovali aj moje určité spoločenské názory. Nikdy som sa nikde nejako nevyjadroval k určitým veciam ku ktorým určité stanovisko a pravdepodobne je potrebné ho poskytnúť. Moje názory na niektoré skutočnosti sa často menili a menil aj môj spôsob ako vnímam život. Je prirodzené že d odstupom času už nebudem si stáť za niektorými vecami. Ale to neznamená že by som si ich nevedel obhájiť, len viem že sa niečo vo mne zmenilo. V každom človeku sa niečo prirodzene mení a keby to tak nebolo bol by vo svojom živote úplne zaseknutý. Je v poriadku na niektoré veci zmeniť názor a o toho dôležitejšie je to vedieť odôvodniť. Určite je pár tém ktoré by som spomenul a pri ktorých sa moje názory skutočne menili.

Môžem povedať že som často vnímal a vnímam určité spoločenské rozdiely. Vnímam že často ešte môžu prevládať predsudky voči ľudom čo majú inú pleť. Na základe toho ich často ľudia odsudzujú len preto, lebo môžu byť cudzincami v našej zemi. Ja som nikdy nehádzal ľudí do jedného vreca lebo medzi nimi sú aj dobrí a čestní ľudia. Rasizmus je nesprávny, lebo na základe neho sa vytvára určitý spoločenský názor že všetkých ľudí treba okamžite súdiť. Vnímam to stále ako jeden obrovský problém a preto v ľuďoch nie je dostatok tolerancie. Lebo je potrebné aby sme tolerovali čo majú nejakú svoju inakosť a zároveň sa musíme my tolerovať medzi sebou. Samozrejme ak niekto robí zle tak sa treba ohradiť a nemôžme stáť niekde v kúte. Ale ľudia čo sa správajú slušne, tak by sme sa voči nim mali správať rovnako. Lebo nikdy nevieme že aký príbeh môže byť za každým človekom.

Politika často naše životy ovplyvňuje do veľkej miery a ani si to neuvedomujeme. Nechcem spochybňovať to že v nej môže byť aj množstvo slušných ľudí čo väčšinou zostávajú v úzadí. Nesnažia sa na seba nejako upozorňovať, ale snažia sa predkladať určité zákony. Ako určite keď človek vstúpi do politiky tak sa na neho vyvalí obrovské množstvo svinstva s čím často treba počítať. Pravda je taká že aj keď sa tam slušní ľudia dostanú, tak často sú v tieni ľudí čo sú o niečo výraznejší. Keď je niečo dobré tak to treba pochváliť, ale keď je niečo zlé tak ľudia majú právo skritizovať. Lebo ľudia si jednoducho volili politikov a dali im svoju dôveru. A až s odstupom času sa ukáže že či tá dôvera ktorú ľudia do nich dali bude skutočne naplnená. Potom samotné voľby v skutočnosti ukážu že či daná vláda v parlamente zvolená alebo z nej skôr odíde.

Medziľudské vzťahy do veľkej miery ovplyvňujú ako sa náš svet bude vyvíjať. Lebo keď sa v niektorých situáciach budeme správať ľahostajne, tak veľmi rýchlo ten dopad. Často aj keď ľudia môžu mať na niektoré veci iný názor tolerujem ich. Akceptujem že každý človek na tomto svete má cestu ktorou chce v skutočnosti ísť. Možno sa nebude dať vychádzať úplne zo všetkými, ale vždy si v živote k sebe musíme hľadať tých správnych ľudí. Ja s týmto nemám problém, lebo si väčšinou hľadám len nejakú tú menšiu skupinku ľudí. Lebo v skutočnosti mi viac záleží na kvalite ako na kvantite. Záleží mi na tom, aby som s ľuďmi ktorých mám rád mal korektné vzťahy. Aj keď som introvert tak nevyhľadávam nejaké konflikty. Len žijem svoj život najlepšie ako viem a robím všetko čo je v mojich silách.

Geopolitika je niečo čo zo svojho pohľadu vnímam zo širšieho rozmeru. Vnímam keď niektoré krajiny medzi sebou bojujú a samozrejme za tým je množstvo obetí. Už samotná história ukazuje že často sa niektoré štáty snažili svojou dobyvačnou politikou niečo ospravedlniť. Najme ak išlo o bombardovanie jednotlivých území aby ich ovládli. V skutočnosti nejde len o to aby mocné elity získali peniaze, ale v skutočnosti ide o ropu. Celá geopolitika je postavená na nadnárodných koncernoch čo chcú ovládať celý svet. Na úkor celého sveta sa snažia robiť úplné šialenstvá ktorými môžu spôsobiť chaos. Preto pravdepodobne musia rozumní ľudia niečo urobiť, aby sa z nášho sveta nestal jeden veľký chaotický bordel.

Úprimnosť že či má byť v našej spoločnosti tak to musí každý posúdiť sám. Ja často premýšľam že či je úprimnosť potrebná alebo skôr ak ju prejavíme môže niekomu ublížiť. Ako ľudia čo dokážu chápať myšlienky človeka dokážu o niečo viac akceptovať pravdu. Ľudia čo nemajú empatiu tak ich dokáže nahnevať takmer všetko. Často treba zvážiť že či treba povedať pravdu alebo je lepšie si niektoré veci nechať pre seba. Lebo keď pravdu vyslovíme tak sa mnoho vzťahov s ľuďmi do veľkej miery zmení. Preto je dôležité si na ceste životom vybrať to čo považujeme za skutočne správne. Musíme si premyslieť každý jeden krok než tú pravdu naozaj povieme.

Často nehovorím o niektorých veciach a postojoch lebo môžu ovplyvniť vzťahy s ostatnými ľuďmi. Len si uvedomujem že pravda je niečo čo v skutočnosti treba dávkovať. Keď o niečom píšem tak je to často môj subjektívny pohľad na vec. Často mi k tomu dopomáha sprievodná hudba pri ktorej zalovím do svojej hlavy. Niekedy sa vrátim v čase alebo si pripomeniem nejakú situáciu ktorá sa mi stala. Lebo si uvedomujem že najlepšiu skúsenosť dostávam priamo v rámci samotného života. Lebo môžem vychádzať s akejkoľvek situácii a zároveň sa v tom môže množstvo ľudí nájsť.

 

Rovnako ako heroín

1. júla 2020

Poznal som aké je to mať lásku,

bolo skvelé mať nejaké dievča po svojom boku,

po istom čase zisťujem ako človeka zmenia vzťahy,

občas voči vzťahom môžu byť často aj predsudky,

mať lásku je ako mať v sebe heroín,

pri ktorom okamžite prichádza adrenalín,

milovať niekoho prináša zodpovednosť,

postupne pri človeku sa dá mnoho vecí stratiť,

prídu prvé pochybnosti a okamžité problémy,

niekedy aj kvôli odlišným názorom vznikajú nezhody,

ako sa ľudia môžu mať na začiatku veľmi radi,

tak postupne zisťujú ako sa od seba vzdialili,

niekedy fungujú aj pozitívne výnimky,

mnoho párov si dodnes prejavujú veľké množstvo lásky,

poznal som aké je stratiť nad niektorými vecami kontrolu,

pri niektorých vzťahoch som prepadol aj smútku,

snažil som sa vyrovnať s tým že je všetko inak,

cítil som sa ako na oblohe mrak,

ale čím viac som sa s tým vyrovnal,

tým viac som niektoré veci akceptoval,

viem že od života nepotrebujem tak veľa,

lebo je lepšie udržiavať kamarátstva,

ak raz spadnem do sveta lásky,

tak musím premýšľať nad tým že či opäť nebudú slzy,

ale viem že nech sa čokoľvek v živote stane,

tak viem že opäť príde niekto komu opäť otvorím svoje srdce.

 

V čase

30. júna 2020

Často premýšľam aké by to bolo vrátiť v samotnom čase. Uvedomiť si že všetky tie spomienky ktoré mám tak boli pre mňa tými najkrajšími a najlepšími. Vravím si že nech sa čokoľvek v mojom živote tak to jednoducho nesmiem ľutovať. Lebo vďaka tým myšlienkam čo som mal tak sa množstvo tých krásnych snov dokázalo splniť. Splnili sa najme preto lebo som v ne neprestal veriť a nevzdal som sa ich. Som rád že mojou súčasťou boli aj životné skúsenosti ktoré ma niečo naučili. Dosť ma v mojom živote ovplyvnila hudba a môj hudobný vkus. Nikdy sa to samozrejme nepremietlo do obliekania alebo do nejakého štýlu. Len jednoducho som bol fanúšikom hudby ktorá niečo v mojom živote skutočne formovali. Boli videokazety a kazety z magnetofóna na ktoré sa nahrávali moje vtedy najobľúbenejšie skladby. Vtedy sa jednoducho formoval môj hudobný vkus pri čom som ani nečakal že budem mať nejakú hudobnú kapelu ktorú začnem počúvať.

Pamätám si často aj na to že aj programy ktoré bežali v televízii tak mali o niečo hlbší zmysel. Bolo viac kvalitných programov s ktorých sa naozaj dalo vyberať a pri ktorých som sa skutočne dokázal baviť. Ale napriek tomu ma najviac bavili hudobné klipy a najme to v tom období spustili Linkin Park do ktorých hudby som sa úplne zbláznil. Nikdy som si ani vo sne nemyslel že myšlienka na ktorú budem skutočne myslieť bude vidieť raz ich koncert. Keď si predstavím že viacmenej som počúval čisto len rapovú muziku a bol som ortodoxným fanúšikom len jedného žánru. Ale prišiel ten zlom keď som začal počúvať hudbu ktorá začala obsahovať viac žánrov pokope. Práve numetalová hudba obsahovala kombináciu rapu a spevu ktorá na tú dobu bola nevídaná. Potom som si samozrejme obľúbil aj iné kapely, ale Linkin Park vždy boli mojou srdcovou záležitosťou lebo formovali moje myslenie.

Ani vo sne by som si nepomyslel že by nejakým spôsobom hudba mohla niečo vo mne ovplyvňovať. Ešte keď som nepísal, tak som bol len obyčajným fanúšikom skupín ktoré mám dodnes rád. Nikdy neboli nejaké myšlienky na koncerty, lebo to prichádzalo v samotnom živote až časom. A keď sa často obzriem dozadu tak si poviem že všetko malo svoj prirodzený zmysel. Niekedy na niektoré veci treba čakať dlhšie než sa v skutočnosti splnia, ale raz sa splnia. Nikdy som tomu neprestal veriť aj za cenu že by to malo trvať dlhšie. Ale keď sa ten sen splnil, tak som cítil že pravdepodobne sa mi splnilo všetko čo som chcel. Potom keď sa to splnilo, tak už som od života nechcel nejaké veľké a zložité veci. Lebo som si začal uvedomovať že aj tie malé veci sa dajú robiť vo veľkom.

Ale keď odbočím a pozriem sa späť aj na iné veci, tak si uvedomím ako sa veľmi zmenili moje vzťahy z ľuďmi. Aj keď v živote boli nejaké osudové ženy tak nikdy to nebolo niečo viac. Aj keď určite boli školské lásky, ale s odchodom zo školy to nejako skončilo. Pravdepodobne to bolo aj tým že každý z nás sa vybral úplne inou cestou. Bolo to prirodzené k môjmu veku si hľadať kamarátov s ktorými by som bol naozaj v kontakte. Napriek všetkému sa tie kontakty pretrhli, ale nie tým že by som ich nejakým spôsobom nemal rád. Vtedy bola iná doba a neriešili sa nejaké psychické problémy alebo obavy. Lebo všetko sa dokázalo vyriešiť takmer okamžite a viac sme chápali jeden druhého. Inak sa chápali medziľudské vzťahy než sa chápu v súčasnosti. Nebolo to také povrchné a viac sme si dokázali vážiť samotných hodnôt, vďaka ktorým všetko fungovalo.

Pamätám si časy keď sa neriešili blbosti, ale riešili sa naozaj podstatné veci. Neexistovali sociálne siete lebo sme sa vedeli jeden druhému pozrieť do tváre. Vyšli sme von a užívali sme si tie krásne chvíle s našimi priateľmi. Uvedomovali sme si že ten čas pri nich veľmi rýchlo ubiehal a nebol tam nejaký priestor na nudu. Nikto vtedy slovo nuda ani nepoznal, lebo väčšina ľudí lietala po vonku. Dokázali sme si nejakým spôsobom udržiavať vzťahy s ľuďmi a pri prvom probléme sa to okamžite nerozpadlo. Vždy potešilo keď niekto zazvonil na zvonček a mohli sme niekam ísť. Keď sme aj spadli, tak sa to jednoducho dokázalo zahojiť a nesimulovali sme. Keď aj boli odreté kolená, tak nás to napriek tomu všetkému nedokázalo zastaviť. Lebo tá detská energia bola o niečo silnejšia a o niečo viac tie deti vydržali.

Som vďačný za každý okamih ktorý do môjho života prišiel. Lebo aj keď udiali rôzne veci tak sa to dalo nejako prežiť. Ako som zvládol minulú dobu tak verím že dokážem zvládnuť aj túto dobu. Všetko čo som sa naučil tak postupne využívam v tejto dobe. Ani vo sne som nemyslel že budem písať a že hudba mi pomôže k tomu aby som napísal zmysluplné texty. Lebo jednoducho neboli také možnosti aké sú v súčasnosti aj teraz sa množstvo vecí mení za pochodu. Vždy je skvelé sa vrátiť v čase a vybrať si zo svojho života veci ktoré považujem za skutočne zásadné. Ale myslím si že určite každý má niečo na čo môže z radosťou spomínať. Môžme byť radi že máme spomienky, vďaka ktorým si uvedomíme podstatu vlastného života.

Rád počúvam hudbu lebo pri nej si vybavím rôzne spomienky zo života. Bez ohľadu na to či sú dobré alebo zlé, tak som za ne naozaj vďačný. Vždy som rád keď sa môžem pri svojom poznaní života niečo skutočne naučiť. Aj pri páde na samotnú zem som sa naučil že je potrebné sa z nej zdvihnúť. Často niektoré veci ktoré mám v hlave sa dajú nejakým spôsobom zvládnuť bez ohľadu ako ťažké to môže byť. Za každú skúsenosť som rád, lebo viem že kto sú tí praví ľudia okolo mňa. Viem že sú to ľudia čo mi nezávidia a fandia tomu čo robím. A ja viem že môžem sľúbiť že sa nebudem na nič hrať a stále budem rovnakým človekom ako vo virtuálnom priestore tak aj v realite.

 

 

Syndróm

29. júna 2020

Niekedy je si potrebné naliať pohár čistého vína a priznať si na čom skutočne som. Viem že všetky veci ktoré som začal okolo seba vnímať tak zmenili moje podvedomie. Často sa môže zdať že keď sa na veci pozerám úplne iným pohľadom než ostatní ľudia tak to možno nemusí byť vždy správne. Ale v skutočnosti nechávam na každom človeku aby prijal moju vnútornú podstatu. Mám určitý syndróm s ktorým musím žiť počas svojho života, ale to neznamená že sa život nedá prežiť plnohodnotne. Nech to v živote vyzerá akokoľvek, tak napriek sa dokážem cítiť šťastne. Viem že ma v živote ešte množstvo vecí ovplyvní a v skutočnosti som za to rád. Nemusím pred ľuďmi nič predstierať a ani sa na nič hrať lebo toto je moja prirodzená podoba. Môže sa stať že sa v niečom zmýlim, ale aj to vnímam ako určitú súčasť života. Nechávam často nech sa veci v živote vyvinú samé bez toho aby som na to tlačil.

Moje myšlienkové pochody sú každým dňom odlišné a pri tom môžem na niečo prísť. Niekedy samotné riešenia na ktoré chcem spoznať odpoveď prídu vtedy keď to najmenej čakám. Vo mne je niekedy veľké množstvo emócii, lebo vnímam veci zo širšej perspektívy. Ono si mnoho ľudí že keď na niečo nereagujem alebo to nevnímam že sa hnevám. Nehnevám sa len som autistom čo má svoj vlastný svet, kde občas potrebujem nad niektorými vecami popremýšľať. Často keď sa ľudia niečo dozvedia o autizme, tak to samozrejme zmení celý pohľad na samotnú vec. Niektorí ľudia tú inakosť dokážu prijať a iným ľudom trvá dlhší čas to skutočne prijať. Ja to ľudsky chápem lebo keď vyjadrím nejakú myšlienku o autizme tak to množstvo ľudí dokáže prekvapiť. Niekedy si vravím že niektoré veci sa v mojom živote často vymykajú samotnému normálu.

Môžem povedať že mám skutočné šťastie ako to ľudia dokázali prijať. Keď pozerám určité filmy alebo seriály kde je venovaná pozornosť autizmu tak si uvedomím že nie som v tom úplne sám. A ani nemôžem povedať že mám nejaký ťažký život, lebo si uvedomujem že množstvo ľudí majú oveľa ťažší život a majú ďaleko horší handicap. Mám šťastie že môžem po tejto zemi kráčať a že ma moje vlastné nohy skutočne ponesú. A skutočne ma ponesú kdekoľvek kam sa naozaj dá ísť a viem že budem na tom správnom mieste. Mnoho ľudí by si určite tiež prialo aby mohli kráčať po vlastných nohách, ale nedovolí im ich postihnutie. Ale aj tak možno sa zdá všetko v samotnom živote veľmi ťažké a náročné. Viem sa vžiť do ľudí čo musia prekonávať rôzne prekážky najme ktoré sú bezbariérové. A to je miestami smutné že sa nejakým spôsobom ľudom čo sú vozíčku nepomáha viac.

Je na tomto svete množstvo ľudí čo majú určitý syndróm a s ním aj pridružené postihnutie. Každý z nás na tomto svete je úplne odlišným človekom že u mnohých to vôbec ani nevidieť. Jednoducho to treba vnímať cez samotnú genetiku, lebo nikto nemôže za to že je nejakým spôsobom iný. Je to v poriadku keď v našej spoločnosti funguje inakosť a zároveň môže byť skvelé keď jej ľudia porozumejú. Obdivujem rodičov čo majú deti ktoré majú autizmus a snažia sa tomu dieťaťu dať veľké množstvo lásky. Ono na začiatku prijať fakt že je nejakým spôsobom dieťa iné od zdravých rovesníkov býva veľmi náročné. Ale o to viac je potrebné sa obrniť určitou vnútornou formou a veriť tomu že všetko sa dá zvládnuť. Lebo v skutočnosti to dieťa tých rodičov môže veľmi veľa vecí naučiť. Cez tú inakosť sa často dá život pochopiť oveľa lepšie a v určitých súvislostiach.

V rámci svojho autizmu je ešte veľa vecí s ktorými sa musím vyrovnávať. Sú to často zmeny ktoré zo začiatku nepovažujem za dobré a potom ich nejakým spôsobom dokážem prijať, lebo môžu byť v niečom dobré. Ja som v skutočnosti nebol vôbec introvertné dieťa, ale skôr som sa cítil ako extrovert ktorý mohol povedať čokoľvek a nemusel nad tým až tak premýšľať. Len ako som sa začal počas rokov, tak všetko vo mne bolo úplne iné. Predtým som bol viac nepokojným a postupom času som sa stal o niečo pokojnejším. Neviem čím to bolo že ma ľudia nejakým spôsobom mali alebo majú radi. Pravdepodobne to bolo tým že som sa nikde nasilu netlačil a všetko sa dialo prirodzene. Je to aj tým že sa snažím mať kamarátsku povahu a každého akceptovať takého aký v skutočnosti je. Nikdy som nerobil rozdiely a ani nikoho neodsudzoval, len som sa snažil každého pochopiť.

A ja celkovo som si k ľudom hľadal o niečo dlhšie cestu. Ale vďaka tomu som zistil že kto mi ľudsky naozaj sedí. Nikdy som nebol nejaký človek čo by robil niečo povrchné a proti zdravému rozumu. Skôr sa všetko snažím riešiť v pokoji a v kľude než nejakým krikom. Ja som príliš pokojný a možno to ľudí niekedy prekvapuje že nekričím. Lebo jednoducho viem že ak je niečo čo môže človeka trápiť, tak sa to dá riešiť aj pokojne. Niekedy len sa stačí vcítiť do pocitov iných a uvedomiť si že sú len ľudia. Všetci sme ľudia a mnoho vecí potrebujeme zvládnuť či sami alebo s pomocou nejakého človeka. Každý z nás bez ohľadu či má postihnutie alebo je zdravý, tak sa môže v živote niečo naučiť. Aj ja sa vo svojom živote často učím veľmi veľa a ešte verím že mnoho tých vecí sa ešte naučím.

Viem že mám autizmus a nikdy som to nejako ani neskrýval. Často viem že aj keď sú nejaké vnútorné boje tak sa to dalo zvládnuť. Nikdy som sa nevyhováral alebo nehľadal cestu ako veci nespraviť. Skôr radšej veci chcem dotiahnuť do úplného konca, než by som ich nejakým spôsobom odflákol. Občas sa stane že urobím nejaké chyby, ale napriek tomu idem ďalej. Jednoducho zdvihnem hlavu a poviem si že to nejakým spôsobom nevzdám. V živote to môže byť akokoľvek zložité, ale vždy sa to nejako dá zvládnuť. Len je potrebné hľadať spôsoby a nie dôvody ako s toho vycúvať. Lebo aj keď v našom živote môže existovať inakosť, tak každý z nás môže žiť šťastne. Občas si povieme že niektoré veci možno nemajú zmysel, ale prídu ľudia čo nám ukážu že všetko čo urobíme ten zmysel skutočne má.

 

Čo je v očiach

28. júna 2020

Premýšľam že čo v očiach vidím,

vďaka nim všetko inak vnímam,

oči sú často bránou do našej duše,

boli bránou do duše človeka čo tu už nie je,

pozeráme sa na svet rôznymi farbami,

rozoznávame nimi určité ľudské vlastnosti,

vycítime že či nám niekto hovorí pravdu,

alebo keď sa dostane do určitého sebaklamu,

vďaka očiam ľudia vidia že či sa tešíme,

alebo vnímajú ak v skutočnosti plačeme,

niekedy aj tie slzy sú potrebné,

aby sa vyčistilo všetko čo je zlé,

potrebujeme cítiť určité emócie čo máme,

nie je dobré ak ich v sebe nejako potlačíme,

lebo vďaka nim sa na veci pozeráme s odstupom času,

uvedomíme si svoju vnútornú podstatu,

som rád že tento svet vidím očami,

vďaka nim viem že mám pokoj v duši.

 

 

Niekedy 2

27. júna 2020

Niekedy som chcel každému dôverovať,

veriť že ku každému dobrý mám byť,

dokázal som veriť že ľudia poznajú moju hodnotu,

len v skutočnosti som v sebe živil naivitu,

veľa vecí som na svojich pleciach niesol,

všetko som vo svojom vnútri prečkal,

nebolo ľahké pochopiť dané okolnosti,

zistiť že nie všetci ľudia ma budú mať radi,

potreboval som nájsť svoj vlastný smer,

pochopiť že kde je môj vlastný priestor,

snažil som sa príliš pochopiť ľudí okolo seba,

až som v danom okamihu prestal chápať sám seba,

stále viac zisťujem že sa nemôžem starať len o svoju fyzickú stránku,

ale viac sa musím starať o svoju vlastnú psychiku,

hľadám spôsoby ako sa budem cítiť dobre,

hľadám ľudí pri ktorých sa budem cítiť šťastne,

je množstvo vecí ktoré sa mi nepodarili,

ale napriek tomu mi tú správnu cestu ukázali,

niekedy som chcel zo všetkými vychádzať,

pochopil som že je len pár ľudí ktorým ruku môžem podať,

viem že často sa vo mne veľmi veľa vecí zmenilo,

ale napriek tomu viem že to za to skutočne stálo,

možno sa niekedy v tejto spoločnosti sám,

napriek všetkému viem že nie som úplne sám,

musel som nájsť cestu cez ktorú pôjdem odlišne,

cestu pri ktorej budem vedieť že všetko dopadne dobre,

viackrát som sa chcel odkloniť od podstaty svojho života,

ale pre mňa jedinou podstatou bolo vždy nájsť sám seba,

pamätám si ako som myslel že je všetko dokonalé,

uvedomil som si že nie všetko v živote je jednoduché,

kráčam týmto svetom pri počúvaní hudby,

viem že sa vďaka nej zmierňujú moje obavy,

nikdy som od nikoho nič nečakal a ani nečakám,

od svojho života tak veľa toho až tak nepotrebujem,

uvedomujem si že nie všetko musí byť skvelé,

lebo keby bolo tak by to nebolo veľmi dobré,

som rád za tých správnych ľudí čo ma chápu,

za ľudí pri ktorých viem že mám oporu,

musím často zápasiť sám zo sebou,

vo všetkých veciach nájsť rovnováhu,

som vďačný za to že nie som naivným,

že som prestal byť hlúpym človekom,

vo svojom živote urobím aj chyby,

ale aspoň žijem bez nejakej pretvárky,

snažím sa žiť ako najlepšie viem,

nehľadám spôsob ako sa na všetko vyhovorím,

pre pokoj sa budem snažiť robiť veci správne,

budem hľadať cestu aby mi bolo čo najlepšie.