Archív pre august 2017

Svet ľudskej fantázie

16. augusta 2017

Každý niekedy zažíva momenty, kedy by chcel napísať niečo čo bude plné fantázie. Často sledujem ako ľudia vytvárajú svet ktorý bude fikciou a zároveň v ňom bude niečo pravdy. Bolo by úžasné keby človek si určité životné postavy začne vymýšľať a predstavovať si svet ktorý nie je skutočný. Skrátka si ten človek nejako svet vytvorí a začne v ňom si vytvárať predstavu vecí ktoré v skutočnosti nie sú reálne. Aj vo filmoch sa vytvára ten fantasy svet a v skutočnosti vieme že všetko sa deje za zeleným plátnom. Ja málokedy píšem niečo čo môže obsahovať niečo fantazijné. Ale tento rok som to konečne zlomil a napísal som niečo čo bolo úplne fiktívne, ale v skutočnosti to bolo niečo čo sa mi snívalo. Fiktívne boli postavy ktoré som si vymýšľal v hlave, ale sen bol sám o sebe reálny. Ale vytvárať si niekde vo vnútri fantazijný svet, tak znamená prežiť nejaké dobrodružstvo. Aspoň v tej danej predstave čo človek skutočne má a na ktorej to celé stojí. Písal som Snový pád ktorý sa zaváňal fantasy myšlienkou a že som v ňom predstavil určitú ďalekú budúcnosť ktorá môže kedykoľvek prísť. Ak keď vnútorne mi je vždy bližšie písať o tom čo môže zaujímať spoločnosť a že tie veci sú úplne reálne. Žiadne vyfabulované myšlienky, ale veci ktoré sa môžu každému v živote stať. Za každým textom musí byť aj kúsok fantázie aj napriek tomu že sa ním snažím opísať určitú skúsenosť. Proste keby neexistovala fantázia, tak by človeka nič v živote nenapadlo. Viem že by som v danom momente nepísal nič, lebo tie myšlienky by mi nepredchádzali do hlavy. Ale napriek tomu že sa nedá všetko robiť na silu a niečo niekomu vnucovať. Všetko musí prísť v ten správny čas a používať fantáziu je veľmi ťažké. Niekedy si ani neviem vysvetliť že prečo sa určité veci dejú a potom prídem na to, ako všetko spolu súvisí. Určite som naklonený myšlienke písať aj veci ktoré nebudú súvisieť so mnou, ale môže sa v tom skrývať aspoň kúsok pravdy. Som pripravený aj veci ktoré budú mať nádych fantasy, ale viem že to nebude také časté. Raz za čas to určite bude a viem že ešte treba na to dozrieť.

Vrátiť sa späť

13. augusta 2017

Kde sú tie časy keď som bol malý,

keď som neriešil kto bol ku mne zlý,

bolo by správne sa niekedy vrátiť späť,

uvedomiť si že čím som chcel byť,

schovávanie sa za strom v škôlke,

školská láska na ktorú som mal šťastie,

ukecaný chlapec ktorý vedel niečo zatrepať,

od malička hudbu nikdy neprestal milovať,

počúvanie kaziet na magnetofóne,

vtedy sa neriešili žiadne depresie,

reálne sme sa všetci stretávali vonku,

nepoznali sme nástrahy internetu a mobilu,

často boli odreté kolená a lakte,

ale aspoň sa nesedelo pasívne pri televízore,

kedysi si ľudia medzi sebou posielali listy,

toto boli pre nás tie najkrajšie momenty,

žiadna zhýčkaná doba plná nejakej závisti,

ľudia sa dokázali v živote mať viac radi,

neriešilo sa že kto je s akej sociálnej vrstvy,

neboli v spoločnosti žiadne predsudky,

nikto nevnímal celé politické dianie,

každému sa žilo vo vnútri krásne,

kedysi sa zvonilo pred domom na zvonček,

čakalo sa kedy príde von ten daný človiečik,

viacej sa ľudia dokázali jeden druhému pozerať do očí,

úsmev bol ten najlepší liek pre množstvo skvelých ľudí,

boli momenty keď človek plakal pri páde s kolobežky,

keď mu boli viazané okolo ruky obväzy,

vďaka mojim rodičom viem že stále žijem,

viem že ten najťažší boj je ten s autizmom,

vedel som že postupne sa vecí začnú prejavovať,

že každá vec ktorú urobím ma začne ovplyvňovať,

moje srdce nikdy neprestalo byť plné lásky,

vedel som že nie je miesto na predsudky,

nikto nikomu nikdy nič nezávidel,

stačilo len keď sa človek usmieval,

milujem to svoje malé mesto,

mesto ktoré v človeku tak veľa zmenilo,

prepnuté stavy pozná každý z nás,

človek zažíva v živote nejeden stres,

neboli v živote žiadne boje o peniaze,

aj bez nich sa mal človek skutočne dobre,

postupom času to bolo so mnou veľmi ťažké,

v srdci zostávajú najme momenty úsmevné,

s nejedným priateľom som spojil cesty,

predsa dôležité bolo spájať tie mosty,

keď som začal prežívať prvú dospelosť,

veľa vecí som si začal uvedomovať,

stále som vedený k tomu aby som bojoval,

aby som sa snov ktoré mám nikdy nevzdával,

bolo by správne vrátiť sa späť do krásnej doby,

spraviť veci inak a napraviť svoje chyby,

ale viem že za čo mám byť skutočne vďačný,

že v každej dobe som sa naučil byť šťastný,

každému človeku vo svojom živote posielam ďakujem,

že sa mi nejakým spôsobom snaží robiť život lepším,

nikdy som nesníval o tom že sa isté veci udejú,

ale nakoniec sa v mojom živote skutočne dejú,

keby som premýšľal nad tým že by som určité momenty vrátil,

tak viem že by som určitých ľudí vo svojom živote nikdy nespoznal,

viem že sa stal zo mňa veľmi citlivý a empatický človek,

vždy si vážim keď niekto ocení môj životný pokrok,

je veľa ľudí čo za mnou skutočne stojí,

ale vedieť že mám najkrajšiu sesternicu je pocit najkrajší,

rád by som kopec ľudí vo svojom živote videl osobne,

ľudí ktorí majú v neľahkej dobe kopec pozitívnej energie,

konečne sa im pozrieť do očí a poriadne ich objať,

svoju lásku im vo svojom živote ukázať,

čoraz viac viem že mi každá doba niečo dala,

že to podstatné na čom záleží je empatia,

viem že niekedy by som mohol byť v niečom lepší,

ale vďaka tým správnym ľudom sa mi to konečne darí.

 

 

Bratislavčania môžu hlásiť podnety po veternej smršti

12. augusta 2017

Štvrtková veterná smršť v Bratislave spôsobila okrem popadaných konárov, stromov a zablokovaných komunikácií aj poškodenie stĺpov verejného osvetlenia.

Pracovníci mestského dispečingu sú aktuálne v teréne a naprávajú vzniknuté škody. Situácia je vážna najmä v mestských lesoch, kde počas dnešnej očakávanej búrky môže dôjsť k pádu ďalších stromov. TASR o tom informovala Katarína Kohútiková z komunikačného oddelenia bratislavského magistrátu

„Najhoršia situácia je v mestských lesoch Bratislavy, kde sú neprejazdné viaceré úseky komunikácií v dôsledku padnutých stromov. Organizácia Mestské lesy v Bratislave zároveň prosí občanov, aby zvážili návštevu bratislavského lesoparku v najbližších dňoch, pretože silnejší vietor môže počas dnešného dňa ešte pretrvávať,” uviedla Kohútiková.

Mesto podľa nej eviduje škody aj na stožiaroch verejného osvetlenia, ktoré boli zdemolované na Solivarskej, Jankolovej, Smolenickej a Dlhej ulici. Poškodené boli aj vzdušné rozvody či svietidlá. Hlavné mesto bude preto v najbližších dňoch osádzať nové stožiare, ako aj svietidlá a rozvody. Dovtedy bude prevádzka kalamitou dotknutých úsekov verejného osvetlenia zabezpečená náhradnými prepojeniami, resp. zmenou konfigurácie napájania verejného osvetlenia.

Kohútiková informovala, že Dopravný podnik Bratislavy (DPB) mal najväčší problém s trolejbusovou a električkovou dopravou v centre mesta, pričom bola nasadená aj náhradná doprava. “Autobusom musel dispečing meniť trasy kvôli bezpečnosti a pre neprejazdnosť komunikácií. Dispečing DPB, útvar trakčného vedenia, energodispečing a zamestnanci koľajových tratí počas celej noci pracovali a odstraňovali následky smršte. Linka č. 201 bola od rána odklonená zo Šancovej smer Hlavná stanica cez Pražskú na Prokopa Veľkého a naspäť tou istou trasou, nakoľko strom poškodil trolejové vedenie,” objasnila Kohútiková.

Hlavné mesto prostredníctvom svojho dodávateľa odstránilo spadnuté konáre a stromy vo viac ako 15 lokalitách, napríklad na Banskobystrickej, Záhradníckej, Tomášikovej, Šancovej, Podunajskej, na Karvašovom chodníku, Kollárovom námestí, Vajanského nábreží, na zjazde z Mosta Apollo a ďalších miestach.

Mesto podľa Kohútikovej eviduje približne 30 spadnutých a viac ako 10 zlomených stromov. Ďalšie budú potrebovať odbornú starostlivosť, ktorú už začal zabezpečovať dodávateľ mesta. Generálny investor Bratislavy zaznamenal spadnuté konáre aj v mestských fontánach, ktoré budú očistené a znova napustené. Bratislavská zoo až na poškodenie ohrady pre vlky neeviduje žiadne vážnejšie škody.

“Situáciu naďalej monitorujú pracovníci bratislavského magistrátu a operatívne reagujú na podnety verejnosti. Tie môže verejnosť posielať na dispecing@bratislava.sk, prípadne volať na číslo +421 259 356 762 a nonstop dispečing +421 263 810 151,” uzavrela Kohútiková.

zdroj: aktuality.sk

Spáliť

11. augusta 2017

Učia nás že musíme spáliť v sebe spomienky,

uzavrieť všetky svoje vnútorné pocity,

slová sa často menia na páliacu lávu,

zmenia často svoju vlastnú pozíciu,

obraz spoločnosti zostáva stále rovnaký,

utekáme pred svetom ktorý nie je zmyselný,

oči sa postupne zatvárajú pred realitou,

láska je čoraz viac nahradená skleslosťou,

neustály boj o papieriky ktoré nazývame peniaze,

za ne sa dovážajú ľudia čo prekračujú hranice,

politická korektnosť sa stala nástrojom sveta,

často je ňou ovládaná veľká časť vedomia,

človek šíriaci pravdu sa stáva blázon,

jeho názory budú považované za morálny suterén,

lož je prekrývaná čoraz častejšie politickými klamstvami,

ešte aj samotné zvieratá majú viacej ľudskosti v srdci,

čoraz viac prevláda spoločenský rasizmus,

prestáva sa počúvať ľudský hlas,

len pár ľudí nezabudlo zdravo rozmýšľať,

uvedomili si že za tento svet treba bojovať,

milujú svoju zem najlepšie ako len vedia,

predsa to nie je nejaká neskúsená masa,

kocky hádžu len tí najmocnejší,

často sa rieši kto je rovný a rovnejší,

nádej v tomto svete ešte stále žije,

pokiaľ tolerancia v človeku stále je,

namiesto hádok treba hľadať kompromis,

nedovoliť aby prevládal spoločenský lapsus,

nedopusťme aby niekto spálil ten most,

most ktorý je novým začiatkom pre náš život,

dajme šancu svetu kde to ľudia myslia dobre,

svetu kde prevláda zdravé ľudské vedomie,

láska je odpoveďou na všetky možné otázky,

učí nás prekonávať aj najťažšie prekážky,

úsmev nám pomôže prekryť starosti,

ukáže nám cestu v ľudskom srdci,

nespáľme v sebe veci čo skutočne máme,

spomienky vďaka ktorým niečo znamenáme.

 

 

 

 

Nižšie (pravda o úzkostiach)

8. augusta 2017

Stále mám pocit že niekde padám,
už pomaly sám neviem kam,
nerozumiem niekedy tomuto svetu,
zisťujem že sa neviem vyhnúť problému,
zatvárajú sa pred mojimi očami posledné dvere,
v srdci ľudí začínam padať čoraz nižšie,
ťažké je byť na tomto svete lepším,
keď je človek zasypaný nejedným polenom,
neviem vždy zastaviť svoje vnútorné úzkosti,
dakedy cítim že som na konci zo silami,
premýšľam že či má význam ďalej kráčať,
alebo sa vecí vo svojom živote vzdať,
stále z niečím vnútorne bojujem,
niekedy je to možno silnejšie než vlastný rozum,
najradšej by som od všetkého unikol,
išiel niekam kde by to malo skutočný zmysel,
stále čakám že niečo v mojom živote bude lepšie,
že to najťažšie čo v sebe mám niekedy prejde,
neviem či sa z úzkostí dostanem,
že či prehovoriť o nich dokážem,
ťažké je žiť s tým že človeka niečo obmedzuje,
že si nemôže dovoliť veci ktoré skutočne chce,
ale viem že by bolo lepšie určité veci zažiť,
dokým bude moje srdce skutočne biť,
ak raz naposledy vo svojom živote vydýchnem,
tak odídem s tým že tu niečo zanechám,
príde čas kedy porazím svoje úzkosti,
vďaka ľudom čo môjmu životu zmysel dali,
keď sa niekedy zdá že sa cítim osamotene,
tak vždy príde niekto vďaka komu je to lepšie,
napriek neustálemu boju stále dokážem veriť,
že ma vnútorne už nedokáže nič zlomiť,
skúšať nové veci je pre mňa stále veľká neznáma,
nikdy neviem že čo mám čakať od dňa,
usmievam sa napriek všetkým okolnostiam,
dávam silu iným keď ju niekedy sebe dať nedokážem,
viem že lásku môžem dať len tým čo za to stoja,
ľudom pri ktorých sa nemusím báť že ma zradia,
niekedy mám obavy zo všetkých životných zmien,
strach zo všetkých ľudských premien,
kvôli úzkostiam niekedy aj vraciam,
nie vždy je všetko iba samotným jedlom,
usmievam sa aby som prekryl všetky pocity,
aby som zakryl vnútro plné neistoty,
často počúvam hudbu aby tá bolesť bola menšia,
lebo viem že je lepšia než akékoľvek antidepresíva,
viem že často veľa nenahovorím a pôsobím nesmelo,
nejednému introvertovi sa to v živote raz stalo,
viem že kvôli svojej inakosti si možno nenájdem ženu,
tú ktorú by som dokázal považovať za tú správnu,
strach že sklamem je niekedy oveľa silnejší,
čoraz viac sa môžem stať zraniteľnejší,
ale viem že v živote raz udrie zvonec,
celej tej rozprávky bude navždy koniec,
pokiaľ budem vo svojom živote žiť,
budem sa snažiť každému svoju lásku dať,
raz moje myšlienky budú pochopené,
len s odstupom času bude všetko jasné,
každý príde na to že chcem byť len pochopený,
tými správnymi ľuďmi byť milovaný,
či s dobrými vlastnosťami alebo chybami,
všetci sme si určitými vecami prešli,
nie vždy bývam bezchybným človekom,
často sa vo svojich pocitoch zmýlim,
viem že musím isté veci zo seba von dať,
ale bojím sa že sa mi pochopenia nemôže dostať,
že si niekto s mojich pocitov bude robiť srandu,
preto je niekedy ťažšie v živote povedať pravdu,
často úzkosti ovplyvňujú aj moje vnútorné pocity,
vycítim keď sa niekto snaží zdieľať zlé myšlienky,
stále rozoznávam že kto je ku mne dobrý a kto je roztržitý,
rozoznávam že kto mi dal pomocnú ruku a vie byť voči mne ľudský,
veľa vecí som v sebe dokázal nejakým spôsobom dusiť,
lebo by to málokto dokázal reálne pochopiť,
stále vo svojom vnútri že keby niečo poviem som za blázna,
že niekým budem za svoje myšlienky označovaný za čudáka,
raz príde čas kedy každý človek mojim pocitom porozumie,
že ma za moje vlastné myšlienky nikdy nevysmeje,
bojujem s vecami ktoré sú súčasťou môjho života,
inakosť sa stala od malička súčasť môjho ja,
každý príde na to že podceňovanie nie je správne,
že v každom človeku sa skrýva ľudské srdce,
raz príde moment kedy bude môj svet pochopený,
len viem že nemôžem tu zostať osamotený,
s úzkosťou budem žiť po celý zvyšok života,
napriek tomu verím že ma väčšina ľudí neprestane mať rada,
verím že tento boj každý so mnou zvládne,
že každý voči mne trpezlivosť skutočne nájde,
verím že sa nenájde nikto kto by mi pocity vyčítal,
že prečo som našiel odvahu a o tom skutočne napísal,
ťažké je niekedy o veciach skutočne hovoriť,
lebo sa človeku kvôli tomu začnú vysmievať,
viem že všetko čo cítim nikdy nezmizne,
ale nedovolím aby ma to stiahlo dole,
každý kto si to raz v živote prečíta,
tak príde na to ako sa cítim zvnútra,
verím že každý človek to so mnou zvládne,
že ma nikto kvôli mojej inakosti nezavrhne.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Hotel predával whisky za tisíce eur, mohla byť falošná

7. augusta 2017

Prémiová whisky z roku 1878 pôjde na rozbor k odborníkom. Je dosť možné, že fľaša za 43 000 eur je falošná.

Hotel Waldhaus Hotel am See vo švajčiarskom St. Moritzi sa dostal na titulné strany novín po tom, čo si tam zákazník minulý týždeň kúpil pohár whisky za 9 999 frankov (8 700 eur).

Okamžite sa však ozvali odborníci, ktorí tvrdia, že nápoj vo fľaši môže byť falošný. Upozornil na to švajčiarsky The Local.

Zaplatil mladík z Číny

Astronomickú cenu za dva centilitre prémiovej whisky značky Macallan z roku 1878 zaplatil mladý turista z Číny. Fľaša bola uzavretá a zapečatená, považovala sa za jedinú neotvorenú fľašu z toho ročníka a ocenili ju na 43 000 eur.

Koncom minulého týždňa sa však ozvala odborná webová stránka whiskyexpertes.net. Tvrdí, že obsah fľaše je falošný. Odborníci tiež poukázali na to, že hotel tento produkt predával v pravdepodobne v dobrej viere, nie vedome.

Manažér hotela Sandro Bernasconi uviedol, že sa teraz pokúsi zistiť, či sú tieto obvinenia oprávnené.

Fľašu kúpil jeho otec pred 25-timi rokmi za päťmiestnu sumu. Teraz, keď je fľaša otvorená, jej obsah pôjde na testovanie k odborníkom priamo do Škótska.

Chcú vedieť pravdu

Bernasconi uviedol, že ak sa preukáže nepravosť whisky vo fľaši, hotel vráti peniaze, ktoré u nich „prepil“ mladý Číňaň.

„Hovoril som už s týmto hosťom. Tiež počul o týchto fámach, ale z ničoho nás neviní. Pretože fľaša nebola otvorená a pravosť whisky nemohla byť skontrolovaná,“ hovorí Bernasconi.

Ak sa preukáže, že whisky bola napokon naozaj falošná, hotel zváži právne kroky voči predajcovi.

„Nebojím sa o výsledok. Chceme len vedieť pravdu,“ dodal.

zdroj: aktuality.sk

5. narodeniny blogu

2. augusta 2017

Ako si každý mool všimnúť tak pomaličky moja stránka oslavuje 5. narodeniny. Za posledné obdobie sa veľmi veľa vecí udialo a bojoval som s tým že či budem pokračovať s písaním. Ako vždy som dokázal nejako zotrvať kvôli ľudom ktorí fandia tomu čo robíš a veria v to že môžem iným dávať nádej. Skrátka mojim cieľom vždy bolo nielen ľudí nejakým spôsobom povzbudiť, ale im dať aj určitý impulz k zamysleniu. Vždy keď píšem tak premýšľam že či to čo robím má skutočne zmysel. Často pre mňa inšpiráciou boli zdanlivo obyčajné maličkosti a niekedy aj hudba ktorú tak veľmi počúvam. Niekedy cítim že keď píšem, tak sa snažím tými slovami zbaviť vecí ktoré ma vnútorne ťažia. Proste ako by som vnútorne cítil že mám určité balvany ktoré musia zo mňa opadnúť. To sú presne tie moje pocity ktoré sa striedajú čoraz častejšie ako na hojdačke. Sú situácie kedy sa mi niektoré veci píšu ťažšie a inokedy niektoré veci píšem s plačom. Niekedy ako by som si uvedomoval že mám nadmerné množstvo empatie a že ma dokáže v danom momente rozplakať takmer všetko. Stále si vravím že by som mal vo svojom živote urobiť viac a uvedomiť si svoju vlastnú cenu. Uvedomiť si že je príliš málo času a je správny čas konať a nájsť vnútornú rovnováhu.

Posledných pár mesiacov som si naložil na seba, veľmi silné veci. Som dostal veľmi silnú motiváciu napísať články ktoré budú priamo inšpirované albumom One More Light. Proste každá skladba vyjadrovala určitý stav a ja som si v danom momente uvedomil že som sa cítil presne rovnako. Keď som to úplne zo seba dostal, tak som cítil takú vnútornú očistu a vnútorne som bol dojatý. Keď som tie články písal, tak som sa úplne cítil ako iný človek a keď som počúval všetky texty bolo mi jasné že toto musí von. Potom som dosť písal o veciach ktoré sa ľudia reálne boja pomenovať a potom som zrazu nastal vo mne určitý blok. Zrazu som nevedel sa nikde pohnúť a nemal som jasno v tom kam chcem reálne smerovať. Ale vždy keď som počúval hudbu, tak som mal určité nápady a nejaké moje vnútorné podnety sa začali premieňať na články. Niekedy som sa zobudil a vedel som že nejaká téma musí konečne prísť a že sa nevytvorí sama.  

Často mi moji priatelia držali palce a dávali silu, aby som určité veci zvládol. Veľa ľudí mi dalo motiváciu aby som sa vnútorne nezosypal. Každý človek v mojom živote ma držal nad vodou a snažil nejako pochopiť ten môj vnútorný svet. Postupne sa svoje písanie snažím dostať aj medzi širšiu masu a tak som si založil na SME. Bolo to najme preto, aby som mal nejakú záložnú stránku. Učím sa aké je to pracovať na dvoch stránkach súčasne a to písanie tak prestriedať. Snažím sa nad každou myšlienkou rozmýšľať než ju napíšem a niekedy sa mi stane že niektoré veci proste nedokončím. Nie preto že nechcem, ale preto že nie je správny čas o takej téme písať. Na to že už píšem piaty rok tak už toľko nerozmýšľam nad tým že ako stránku vylepšiť. Aj keď som skúšal nastavovať rôzne dizajny, tak vždy zostal nakoniec vianočný stromček ktorý pripomína že sa darčeky nedávajú len v decembri. Niekedy už neviem čo také mám vylepšovať, keď sa prakticky snažím držať tú kvalitu a nesklamať ľudí.

Veľa ľudí si často myslí že v skutočnosti nič iné nerobím, len si píšem s každým na Facebooku. Áno píšem na svoju stránku a snažím sa tomu venovať čo najviac času kým mi môj vlastný rozum slúži. Písanie nie je v skutočnosti o tom že si človek píše s priateľmi, ale že sa venuje niečomu čo má skutočne rád. Ja mám veľmi rád písanie, lebo mám vďaka nemu slobodu vyjadriť veci, ktoré by som ústne vyjadriť nedokázal. Dokážem vďaka vnútorne sám seba pochopiť a vcítiť sa do vecí čo často neviem vždy povedať. Veľa ľudí sa stretlo s tým že určité veci nie vždy dokážu vyjadriť ústne, lebo sa často boja nepochopenia. Ja najme pre toto som začal písať, lebo som vedel že iba cez písanie ľudia dokážu veci chápať. Stále myslím na slová že niektorým ľudom moje písanie pomáha prežiť v tomto svete. Aj mne pomáha prežiť aby som sa vnútorne nikdy nevzdal a za správne veci bojoval. Písanie mi pomáha k tomu, aby som znova neprepadol depresii a bol stále sám sebou. Aj keď sú situácie ktorým sa neviem vyhnúť a že sa na ne treba vnútorne pripraviť. Človek si vnútorne povie že nikdy nebude smutný a popri tom to nemusí až taká pravda. Pravda je taká že sme ľudia čo súcitia s osudmi iných ľudí. Často nás vedú k tomu rodičia, aby sme vo svojom živote vedeli prejaviť ľudskosť a empatiu.

Posledné dni sa všetci fanúšikovia Linkin Park dozvedeli že človek ktorý bol pre veľkým vzorom tak už nie je medzi nami. V daný moment som sa vnútorne cítil zle a na druhej strane som si uvedomil že už sa aspoň netrápi. Najprv som cítil prvotný šok čo ma vnútorne položil a potom som sa začal zamýšľať že čo zo životom. Že či ísť vo svojom živote ďalej alebo sa vzdať a prestať bojovať. V skutočnosti bojujem už len s pár priateľov a s rodinou ktorá stojí pri mne v každom momente. Ale potom som si vnútorne pomyslel že ešte nie je čas ísť preč a treba čeliť životu zo všetkými možnými prekážkami. Viem že jediné moje poslanie je šíriť dobro aj napriek tomu že žijeme vo veľmi nepokojnej dobe, kde nevieme na čom reálne sme. Stále sa snažím byť dobrým človekom napriek tomu že to nie je až také ľahké a viem že to nebude nikdy ľahké. Šíriť toto posolstvo bude pre mňa najväčšou prioritou aj napriek tomu že ma určite niektorí vysmejú a povedia mi že to možno robím zbytočne. Ale keď niekomu vo svojom živote urobím niekomu radosť, tak viem že to má vtedy zmysel.

Napriek tomu že už moja stránka má 5 rokov tak voči každému človeku cítim zodpovednosť. Cítim že každý človek ma nejakým smerom posunul a motivoval ma k tomu, aby som neprestal. Svet je zaujímavým a niekedy aj zvláštnym miestom kde treba nad všetkým uvažovať. Často niekedy treba uvažovať aby slová ktoré niekedy napíšem neublížili ľudom a tomu sa chcem pri písaní vyhnúť. Radšej sa snažím navodiť pri písaní atmosféru ktorá bude napriek všetkému pozitívna. Aj keď niekedy sú niektoré texty negatívne, ale konce článkov bývajú vždy pozitívne lebo nimi dávam nádej že všetko zlé je na niečo dobré. Možno by bolo naozaj správne keby ľudia nebojovali medzi sebou a nevadili sa kvôli peniazom. Ale aby sme si vždy dokázali nájsť cestu k ľudom a vedieť voči nim prejaviť aspoň kúsok empatie a byť im oporou. Lebo neustále sa voči nejakým veciam hádať nemá absolútne žiadny zmysel a často sa snažím v písaní na to poukázať.

Som veľmi rád že mám svoju skupinu ľudí čo čítajú moje články. Veľmi veľa to pre mňa znamená a každý deň si to vážim ako sa najlepšie dá. Teším sa keď aspoň jeden človek že to čo som napísal sa mu páči a že ho to nejakým spôsobom oslovilo. Celý život som hľadal že v čom môžem byť skutočne dobrý a písanie je to jediné v čom ešte dokážem byť ako tak dobrý. Lebo viem že v rámci písania dokážem nájsť ten vnútorný pokoj, ktorý by som pravdepodobne nikde nenašiel. Ďakujem všetkým čo si tento článok prečítali a verím že ešte ďalšie roky na stránke ešte pobudnem dokým budem mať o čom písať. Som vďačný za momenty kedy mi každý človek podal pomocnú ruku a že pri mne skutočne stál. Nie iba vtedy keď bolo dobre, ale aj vtedy keď bolo zle. Lebo viem že to čo robím má reálny zmysel a posúva ma to niekam. Vážim si že sa môžem s ľudmi podeliť o svoje pocity a nejako osláviť že moja stránka je tu 5 rokov a verím že tu bude raz toľko.

 

TOP 10: Najsmutnejšie skladby

1. augusta 2017

Ako každý si všimol nič som posledné nevyberal do tej najlepšej desiatky. Keď je ťažké vybrať to najlepšie, tak som počúval veľmi veľa skladieb a rozmýšľam som nad textami. Posledné skladby ktoré som počúval mal depresívny text a mali nejaký bolestivý príbeh ktorý musel človek nejakým spôsobom precítiť. Nielen rockové kapely vydávali také skladby ale aj veľa interpretov. Smutné skladby a samotné balady odrážali vnútorný stav človeka už veľmi dlhú dobu a dodnes to tak je.

10. Stone Sour – Bother

Stone Sour ma dosť inšpirovali spraviť tento rebríček a najme silný text tejto piesne. Skladba má veľmi depresívny text a každý jeden človek sa v tom skutočne nájde. To čo Corey spieval, tak si prežil ako mal 12 rokov a skutočne tu nemusel na tomto svete byť. Doteraz mám s textu silné zimomriavky a premýšľam v danom momente že čo sa dokáže udiať v človeku.

 

 

9. Avril Lavigne –  I’m With You

Môžem za seba povedať že je nesmierne ťažké vybrať jednu pesničku od Avril, ktorá by určitý stav vystihovala. Ale keď ju počúvam tak si vždy spomeniem na určité vzťahy ktoré som mal s ľuďmi a následne sa skončili. Dodnes je to moja najobľúbenejšia pesnička ktorá ma sprevádzala životom. Stále patrí k tým najlepším baladám a navždy bude moja srdcovka.

 

8. Daughter – Numbers

Na Daughter ma namotala moja vlastná kamarátka ktorá žije v zahraničí. Silná podmanivá atmosféra tejto piesne doteraz vo mne vyvoláva tie najsilnejšie zimomriavky. Pri nej si často spomeniem na časy, kedy som premýšľal nad niečím iným než bola láska a o to viac to bolo umocnené. Numbers mi príde najkrajšia s celej ich tvorby napriek tomu že znie smutne.

 

7. Foals – Spanish Sahara

Foals som nikdy nejako extra počúval, ale táto pieseň sa mi zaryla do srdca. Nielen precíteným textom, ale ešte emotívnejším klipom ktorý ma dodnes vie rozplakať. Samotná pesnička bola aj súčasťou hry Life is Strange a najme refrén celú atmosféru pesničky dokáže silno vybičovať. Môžem povedať že patrí medzi tie silné topky a môžem ju doporučiť.

 

6. Sum 41 – Pieces

Väčšia časť ľudí ktorí ma poznajú, tak vedia že túto pesničku počúvam vždy keď príde nejaké ťažké obdobie. Napriek smutnému textu dokáže človeka motivovať k tomu, aby sa cez problémy preniesol. Aj keď určité Sum 41 má veľa super skladieb, ale túto považujem za najlepšiu a vždy mi môže aby som sa cítil lepšie. Pri tejto pesničke viem že sa všetky čriepky v duši spoja a je všetko v poriadku.

 

5. Rammstein – Ohne Dich

Rammstein málokedy vo svojej tvorbe mali nejaké pomalé skladby. Ale v jednom momente urobili výnimku a je to tá najsilnejšia pieseň akú vydali. Je to viacmenej aj jediná pieseň ktorá mala najsmutnejší text a ešte smutnejší klip. Dodnes pri tej skladbe revem a vyvoláva pre mňa emotívne pocity a nevedel by som si predstaviť že som bez nejakej skupiny ľudí.

 

4. Peter Bič Project – Where Did You Go

Máloktorá skupina na Slovensku dokáže tvoriť hudbu svetovej úrovne a Peter Bič Project takú hudbu tvoria. Keď som počul túto pesničku prvýkrát, tak som mal absolútne zimomriavky. Doslova som zostal v danom momente bez slov a nevedel čo viac povedať. Ale právom táto skvelá pesnička patrí medzi tú najlepšiu štvorku v rebríčku a doteraz je rotovaná v rádiu.

 

3. Within Temptation~ Our Farewell 

Každý vie že v rámci metalu pre mňa Within Tempatation patria k tomu najlepšiemu. Aj keď majú zmes melancholických a miestami úderných skladieb, ale táto skladba je tá najsilnejšia. Vždy ma dokáže táto skladba rozplakať a zároveň mi vie dať tú vnútornú silu. Sharon svojim krásnym anjelským hlasom potvrdzuje dominanciu na hudobnej scéne.

 

2. Paramore – Tell Me How 

Prakticky od Paramore sa mi páči každá skladba, ale vybrať skladbu ktorá by naplnila ten koncept bolo ťažké. Ale viem že za tou skladbou sa skrýva veľmi veľa vnútornej bolesti a sklamania že možno nie je vždy všetko také, aké si niekedy môžeme predstaviť. Paramore si také obdobie prežili a treba veriť že všetko pôjde už len tým správnym smerom.

1. Linkin Park – One More Light

Linkin Park u mňa prakticky uzatvárajú tento rebríček a táto skladba bola najsilnejšia. Prekonala všetky skladby ktoré som za posledné roky počúval. Doteraz pri tom texte revem a premýšľam nad posolstvom celej skladby že by sme naozaj mali byť k sebe lepší. Nebojovať neustále voči sebe a nájsť kompromis ktorý dokáže vyriešiť nejeden problém.

BONUS: Spice Girls – Viva Forever

Vždy keď vyberám niečo bonusové, tak viem že to musí byť niečo špeciálne. Táto skladba určite patrí k tým špeciálnym a bolo krásne ju počúvať počas detstva aj keď bola smutná. Aj ten klip úplne takú atmosféru navodzoval a nikdy na to nezabudnem. Stále budem spomínať na časy, ktoré sa už nikdy nevrátia a zostanú len vo forme spomienok.

Rozbaľovačka č. 39 – Linkin Park – One More Light

1. augusta 2017

Prešlo určitý čas od momentu čo som vyhral album od Linkin Park a teraz som získal ten aktuálny. Ani netreba nejako zvláštne opisovať že ten album je veľmi silný a citlivý. Je to posledný album v kompletnej zostave že aká budúcnosť bude čakať Linkin Park je neisté. Ale jedno je jasné že One More Light bude stále albumom na ktorý nikto z nás nezabudne.