Zlatá klietka

Na planéte tejto našej spoločnosti,

pomaly človek zabúda na to kým je v srdci,

podkopané sebavedomie ľuďmi ktorých má rád,

nie všetci ľudia pôjdu na povestný hrad,

falošná dokonalosť vytvára súčasné hodnoty,

dekadencia sveta ničí stabilné vzťahy,

ľudia pri hľadaní lásky strácajú sebavedomie,

len preto lebo im to niekto skutočne povie,

niekedy si prajem v živote čo najviac šťastia,

aby sa zo mňa nestal kus obyčajného blázna,

zlatá klietka v ktorej niekedy sme,

nás od určitých ľudí sociálne izoluje,

podrazy skrývané na každom jednom kroku,

v skutočnom priateľstve nemáme žiadnu záruku,

úsmev s ľudskej tváre často vnútorne mrazí,

raz sa tento vnútorný boj navždy skončí,

virtuálny svet cez ktorý prevláda pretvárka,

v reálnom svete sa otvoria každé dvierka,

tvoj úsmev mi pomáha v tejto dobe prežiť,

na všetkom ostatnom mi prestalo vtedy záležať,

vnútorné jazvy sa možno nikdy nezacelia,

usmievať sa je vždy výzva tá najťažšia,

byť niekomu zaviazaný postupne ničí,

ale keď niekomu človek pomôže tak to vždy poteší,

vedie iba jedna cesta s tej zlatej klietky,

prestaňme za chyby iných cítiť pocit viny,

prekonajme bariéry ktoré sú v spoločnosti,

verme že budú stáť pri nás všetci anjeli,

odpusťme si všetky doterajšie chyby,

dodávajme si vzájomne kopec vnútornej sily,

nie vždy je to v živote úplne najľahšie,

ale v našom srdci zostáva kúsok nádeje,

ešte v našom živote nikdy nie je neskoro,

po každej búrke raz vyjde slnko.

 

 

 

 

 

 

 

 

Umelá inteligencia – potrebnosť alebo zbytočnosť do budúcnosti?

Posledné obdobie sa o umelej inteligencii vedú tie najrôznejšie polemiky a rôzne názory. Dá sa povedať že sa prakticky všade kam sa človek reálne pozrie a dosť je to vidieť aj v počítačových hrách. Tiež sa tam vytvára určitá AI a nejako sa vnútorne snaží prispôsobiť tej ľudskej. Proste celkovo všetky tie postavy predstavujú určité pixely a sú umelo vytvorené. Naša doba sa neustále posúva čo potvrdzujú najrôznejšie technologické vychytávky o ktorých sme niekedy v minulosti ani nemali predstavu. Umelá inteligencia sa priam snaží všetky naše vnemy priam odkopírovať, ale stále nie je úplne dokonalou. Žiadny človek si nevie v skutočnosti predstaviť že by bol strojom a že je jediné čo by v človeku bolo ľudské by bol jeho mozog. Možno že človek raz bude očipovaný alebo bude nejako inak vylepšovaný, lebo vtedy sa bude riešiť že či mu to uľahčí život. Už samotné roboty pomaličky sa začínajú učiť používať určité slová a snažia sa nejakým spôsobom napodobniť ľudí. Proste povedzme si pravdu taká aká je, raz príde ten deň kedy tu priam bude určitá nadvláda humanoidov. To sa nebude diať čisto v hrách alebo vo filmoch, ale raz sa to bude diať aj reálne a bude správne sa na to pripraviť. Je veľa vecí čo môže byť umelých a nesúvisí to priamo z umelou inteligenciou. Umelá inteligencia začína tvoriť aj hudbu a tvorí ju z rôznych nástrojov, teda že by do budúcna ju mohlo využívať čoraz viac hudobníkov. Aj keď celkovo sa veľmi veľa hudby tvorí cez počítač, kde si každý človek môže dotvoriť nástroje podľa svojej voľby. Niekedy sa naozaj zamýšľam nad budúcnosťou že či všetky veci sú nám skutočne potrebné alebo sú pre nás zbytočnosťou a ovplyvňujú nás v myslení. Niekedy už ani nevieme že čo je pravé a umelé, lebo sa v tom začíname strácať. Možno že existencia nás ľudí visí na vlásku a možno potrebujeme aby tu tie najmodernejšie pokroky boli. V živote to môže byť akékoľvek, ale všetci vedieme sami zo sebou ten vnútorný boj. Každý deň ľudia bojujú za to, aby sa nám bežným smrteľníkom žilo lepšie. Je načase sa zamyslieť že či umelú inteligenciu potrebujeme k životu alebo že či dokážeme prežiť aj bez nej. Každý človek na to pozná odpoveď vo svojom srdci a všetko ukáže až ďaleká budúcnosť.

Hľadanie dobra v ľudskej duši

Vždy verím že existuje dobro,

že v ľudskej duši nie je vôbec prázdno,

neverím že všetci ľudia sú zlí,

sú aj ľudia čo sú v skutočnosti dobrí,

možno nie vždy vedia nájsť tú správnu cestu,

trvá im istý čas kým sa dostanú k tomu podstatnému,

stále existuje nádej že nikto nerobí nič zo zlým úmyslom,

nikto nechce byť v živote skutočným pokrytcom,

 

nikto netúži stratiť skutočnú reputáciu,

každý sa snaží nájsť nejakú motiváciu,

úsmev je možno nejaká maska,

ale stále verím že je v človeku kúsok dobra,

ľudia sa možno budú vyvyšovať nad iných,

ale je dôležité pred nimi nemať strach,

veľa vecí sa v živote ešte neskončilo,

dôležité je nájsť svoje vlastné miesto,

raz príde deň kedy si všetci odpustia,

kedy všetko konečne raz pochopia.

 

Big Ben štyri roky nezazvoní

Štvorročná obnova si vyžiada náklady vo výške 29 miliónov libier. Mechanizmus hodín sa kompletne rozmontuje a všetky štyri ciferníky vyčistia.

Hlahol londýnskej ikonickej pamiatky Big Ben dnes po poludňajšom zvonení stíchol na najbližšie štyri roky.

Ako informovala agentúra AP, posledné zvonenie pred plánovanou rekonštrukciou si prišli vypočuť stovky poslancov a zamestnancov britského parlamentu, novinári i turisti a náhodní okoloidúci.

Okrem zvonov sa počas opravy zastavia aj hodiny. Zvony sa počas nasledujúcich štyroch rokov rozozvučia len výnimočne, napríklad pri vítaní Nového roku.

Štvorročná obnova si vyžiada náklady vo výške 29 miliónov libier. Mechanizmus hodín sa kompletne rozmontuje a všetky štyri ciferníky vyčistia. Do veže nainštalujú tiež nové vybavenie vrátane výťahu, toaliet či kuchyne, uviedol nedávno pre BBC hlavný architekt projektu Adam Watrobski.

Rozsah prác a ich harmonogram svojho času schválili poslanci parlamentu. S približujúcim sa začiatkom rekonštrukcie však v Británii silnela jej kritika zo strany niektorých politikov i verejnosti.

Chránia robotníkov

Parlament pod jej tlakom minulý týždeň vydal oficiálne vyhlásenie, v ktorom oznámil, že by v harmonograme prác mohol urobiť isté zmeny a prehodnotiť dĺžku obdobia, keď majú zvony mlčať.

Kritiku však odmietli budúci realizátori rekonštrukčných prác, ktorí naďalej bránia svoj časový harmonogram a snahy chrániť zdravie stavebných robotníkov pred nadmerným hlukom pri zvonení zvonov.

Rozhodne zavrhli aj nápad, aby Big Ben zvonil mimo pracovného času stavbárov. Argumentujú, že zastavenie hodinového stroja si vyžaduje pol dňa práce. „Bolo by to plytvanie verejných zdrojov,“ zdôraznili.

Big Ben, všeobecne považovaný za najfotografovanejšiu lokalitu Spojeného kráľovstva, je súčasťou budovy Westminsterského opátstva na brehu rieky Temža. Týči sa nad časťou paláca, v ktorej zasadá britský parlament.

Veža, ktorú v roku 2012 premenovali na Elizabeth Tower na počesť diamantového jubilea vládnutia britskej kráľovnej Alžbety II., má výšku 96 metrov. Hlavný zvon váži 13,7 tony. Okrem neho má veža i štyri menšie zvony.

zdroj: aktuality.sk

Dôstojné právo na život pre všetkých ľudí rovnako

Žijeme v živote kedy sa treba zamyslieť nad tým že kto má na čo právo. Často sa pretláča názor že tí čo sú najviac utláčaný a ktorých práva sú najviac porušované, tak sú ľudia rovnakého pohlavia. Ja som nevidel ani jeden náznak že by práva homosexuálov a lesbičiek boli nejako porušované. A keď to ešte odprezentovala naša súčasná ombudsmanka že treba posilniť práva LGBTI, tak sa zamýšľam nad tým že ako. Tak že im budeme venovať viac pozornosti než ľudom čo dreli na tento štát a teraz sa ani nedožijú dôchodku, lebo odchod do dôchodku sa znova o niečo predĺžil. Nevravím že všetci ľudia medzi LGBTI sú zlí, ale je správne zamýšľať sa že prečo len im treba prisudzovať všetky práva. To vážne na tomto svete iní ľudia ako by ani neexistovali v tomto štáte. Im netreba prisudzovať práva ale povinnosti ktoré majú mať voči štátu a správať sa podľa nich. Však zákony ako také by mali platiť pre všetkých ľudí rovnako a nie iba si vyberať omrvinky. A z rómskou komunitou ľudí mám veľmi dobré vzťahy, takže to znamená že mi nevadí inakosť ako niektorým. Ja som tiež iný, ale nikomu nevnucujem že aké práva mám mať a snažím sa dodržiavať pravidlá ako každý slušný človek.

V islamských krajinách tak tam sa ku komunite LGBTI správajú oveľa horšie a viacej ich diskriminujú než na Slovensku. Priam sa dá povedať že takí ľudia prichádzajú o život, ale u nás sa toho báť nemusia. Štát sa im maximálne prispôsobuje ako sa najlepšie dá a nemôžu povedať ani jedným slovom že by boli diskriminovaný. Veľa ľudí čo pre štát niečo urobili tak majú právo sa cítiť diskriminovaný. Ľudia čo si prežili nejakým spôsobom socializmus a ešte čelia súčasnému kapitalizmu, tak si zaslúžia právo na dôstojný život a na to, aby s nimi niekto láskavejšie jednal. Práva ľudí sú viac porušované a obhajované, ale jediné čo v danom momente poznajú sú povinnosti voči štátu, ale nikto im ani nepovie na čo majú v skutočnosti právo. Jediné čo v skutočnosti vedia je že musia štátu odvádzať dane a podávať daňové priznania. Doslova sa dá povedať že človek je priam otrokom a pokiaľ nerobí čo sa mu povie, tak je okamžite zle. V súčasnej dobe človek nemôže povedať slobodne svoj názor, lebo je buď rasistom alebo diskriminuje. Veľa ľudí vyhodili s roboty, len preto že vyjadrili názor na nejakú spoločenskú problematiku.

Poďme riešiť práva všetkých ľudí, lebo všetci ľudia majú právo prežiť dôstojný život. Každý človek má právo vyjadriť svoj názor na veci a nemal by byť za to odsudzovaný. Všetky názory by sa mali rešpektovať a je to fatálna chyba že sa to tak nedeje. Sme prílišne ovplyvnený západnými postojmi a súčasným liberalizmom ktorý nám priam určuje k čomu sa máme vyjadrovať a k čomu nie. Lebo sloboda nie je o tom že človek si má vybrať k čomu sa má vyjadrovať a voči čomu by mal človek sklopiť uši. Sloboda by mala byť o tom že sa človek slobodne vyjadrí ku všetkému čo má na srdci. Však predsa je to garantované našou ústavou že daný postoj sa dá vyjadriť nielen ústne ale aj písomne. Skrátka v živote si môžeme zvoliť čo reálne chceme, ale keď sa stane že ten človek naše očakávania sklame a maximálne si vtedy môžeme búchať hlavu o stôl. Potom sa čudujeme že v politike sú tí istí ľudia, ktorí si problémy bežného ľudu všímať nebudú. A tí čo by radšej niečo aj urobili v prospech ľudu, tak im to priam nebude nijako umožnené. Najme preto lebo nemajú toľko poslancov v parlamente, aby niečo reálne dokázali zmeniť. Chcú niečo reálne zmeniť, ale nemôžu lebo nemajú určitú väčšinu a toto je holý fakt.

Všetci majú právo na život a na to aby ho dokázali dôstojne prežili. Práva detí, zdravotne postihnutých a dôchodcov by mali byť tou najväčšou prioritou v súčasnom svete. Lebo tieto skupiny ľudí sú najviac zraniteľné a nie vždy sa vedia voči určitým veciam dôkladne brániť. Slušní ľudia čo majú v sebe nejakú inakosť a rešpektujú dané tradície určitej krajiny, tak si zaslúžia našu podporu. Zaslúžia si aby sme im my nepodkopávali nohy a ukázali im že sú v našej krajine vítaní. Tí čo sa snažia za každú cenu upútať nejakým spôsobom pozornosť a robiť iným zle, tak by sa mali v skutočnosti nad sebou zamyslieť. Uvedomiť si že na tejto planéte žijú všetci ľudia a je úplne jedno akej sú rasy. Len niekedy treba odlišovať, aby sme ten zmysel pre realitu nestratili. Nepíšem tieto myšlienky preto aby som niekoho šokoval a pobúril, ale aby som poukázal na určitý spoločenský princíp. Aby som poukázal na to, že ako by bolo skvelé keby všade vládla spravodlivosť a neriešili by sa rozdiely. Všetci ľudia na svete majú právo si prežiť dôstojný život a nie iba niektorí na ktorých sa ukáže prstom. Preto by sme sa všetci vzájomne mali rešpektovať a vedieť si pomôcť keď je to skutočne potrebné. Mali by sme sa naučiť počúvať aj iné názory bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nie.

 

Svet ľudskej fantázie

Každý niekedy zažíva momenty, kedy by chcel napísať niečo čo bude plné fantázie. Často sledujem ako ľudia vytvárajú svet ktorý bude fikciou a zároveň v ňom bude niečo pravdy. Bolo by úžasné keby človek si určité životné postavy začne vymýšľať a predstavovať si svet ktorý nie je skutočný. Skrátka si ten človek nejako svet vytvorí a začne v ňom si vytvárať predstavu vecí ktoré v skutočnosti nie sú reálne. Aj vo filmoch sa vytvára ten fantasy svet a v skutočnosti vieme že všetko sa deje za zeleným plátnom. Ja málokedy píšem niečo čo môže obsahovať niečo fantazijné. Ale tento rok som to konečne zlomil a napísal som niečo čo bolo úplne fiktívne, ale v skutočnosti to bolo niečo čo sa mi snívalo. Fiktívne boli postavy ktoré som si vymýšľal v hlave, ale sen bol sám o sebe reálny. Ale vytvárať si niekde vo vnútri fantazijný svet, tak znamená prežiť nejaké dobrodružstvo. Aspoň v tej danej predstave čo človek skutočne má a na ktorej to celé stojí. Písal som Snový pád ktorý sa zaváňal fantasy myšlienkou a že som v ňom predstavil určitú ďalekú budúcnosť ktorá môže kedykoľvek prísť. Ak keď vnútorne mi je vždy bližšie písať o tom čo môže zaujímať spoločnosť a že tie veci sú úplne reálne. Žiadne vyfabulované myšlienky, ale veci ktoré sa môžu každému v živote stať. Za každým textom musí byť aj kúsok fantázie aj napriek tomu že sa ním snažím opísať určitú skúsenosť. Proste keby neexistovala fantázia, tak by človeka nič v živote nenapadlo. Viem že by som v danom momente nepísal nič, lebo tie myšlienky by mi nepredchádzali do hlavy. Ale napriek tomu že sa nedá všetko robiť na silu a niečo niekomu vnucovať. Všetko musí prísť v ten správny čas a používať fantáziu je veľmi ťažké. Niekedy si ani neviem vysvetliť že prečo sa určité veci dejú a potom prídem na to, ako všetko spolu súvisí. Určite som naklonený myšlienke písať aj veci ktoré nebudú súvisieť so mnou, ale môže sa v tom skrývať aspoň kúsok pravdy. Som pripravený aj veci ktoré budú mať nádych fantasy, ale viem že to nebude také časté. Raz za čas to určite bude a viem že ešte treba na to dozrieť.

Vrátiť sa späť

Kde sú tie časy keď som bol malý,

keď som neriešil kto bol ku mne zlý,

bolo by správne sa niekedy vrátiť späť,

uvedomiť si že čím som chcel byť,

schovávanie sa za strom v škôlke,

školská láska na ktorú som mal šťastie,

ukecaný chlapec ktorý vedel niečo zatrepať,

od malička hudbu nikdy neprestal milovať,

počúvanie kaziet na magnetofóne,

vtedy sa neriešili žiadne depresie,

reálne sme sa všetci stretávali vonku,

nepoznali sme nástrahy internetu a mobilu,

často boli odreté kolená a lakte,

ale aspoň sa nesedelo pasívne pri televízore,

kedysi si ľudia medzi sebou posielali listy,

toto boli pre nás tie najkrajšie momenty,

žiadna zhýčkaná doba plná nejakej závisti,

ľudia sa dokázali v živote mať viac radi,

neriešilo sa že kto je s akej sociálnej vrstvy,

neboli v spoločnosti žiadne predsudky,

nikto nevnímal celé politické dianie,

každému sa žilo vo vnútri krásne,

kedysi sa zvonilo pred domom na zvonček,

čakalo sa kedy príde von ten daný človiečik,

viacej sa ľudia dokázali jeden druhému pozerať do očí,

úsmev bol ten najlepší liek pre množstvo skvelých ľudí,

boli momenty keď človek plakal pri páde s kolobežky,

keď mu boli viazané okolo ruky obväzy,

vďaka mojim rodičom viem že stále žijem,

viem že ten najťažší boj je ten s autizmom,

vedel som že postupne sa vecí začnú prejavovať,

že každá vec ktorú urobím ma začne ovplyvňovať,

moje srdce nikdy neprestalo byť plné lásky,

vedel som že nie je miesto na predsudky,

nikto nikomu nikdy nič nezávidel,

stačilo len keď sa človek usmieval,

milujem to svoje malé mesto,

mesto ktoré v človeku tak veľa zmenilo,

prepnuté stavy pozná každý z nás,

človek zažíva v živote nejeden stres,

neboli v živote žiadne boje o peniaze,

aj bez nich sa mal človek skutočne dobre,

postupom času to bolo so mnou veľmi ťažké,

v srdci zostávajú najme momenty úsmevné,

s nejedným priateľom som spojil cesty,

predsa dôležité bolo spájať tie mosty,

keď som začal prežívať prvú dospelosť,

veľa vecí som si začal uvedomovať,

stále som vedený k tomu aby som bojoval,

aby som sa snov ktoré mám nikdy nevzdával,

bolo by správne vrátiť sa späť do krásnej doby,

spraviť veci inak a napraviť svoje chyby,

ale viem že za čo mám byť skutočne vďačný,

že v každej dobe som sa naučil byť šťastný,

každému človeku vo svojom živote posielam ďakujem,

že sa mi nejakým spôsobom snaží robiť život lepším,

nikdy som nesníval o tom že sa isté veci udejú,

ale nakoniec sa v mojom živote skutočne dejú,

keby som premýšľal nad tým že by som určité momenty vrátil,

tak viem že by som určitých ľudí vo svojom živote nikdy nespoznal,

viem že sa stal zo mňa veľmi citlivý a empatický človek,

vždy si vážim keď niekto ocení môj životný pokrok,

je veľa ľudí čo za mnou skutočne stojí,

ale vedieť že mám najkrajšiu sesternicu je pocit najkrajší,

rád by som kopec ľudí vo svojom živote videl osobne,

ľudí ktorí majú v neľahkej dobe kopec pozitívnej energie,

konečne sa im pozrieť do očí a poriadne ich objať,

svoju lásku im vo svojom živote ukázať,

čoraz viac viem že mi každá doba niečo dala,

že to podstatné na čom záleží je empatia,

viem že niekedy by som mohol byť v niečom lepší,

ale vďaka tým správnym ľudom sa mi to konečne darí,

pozerám sa na svet cez tú všednú realitu,

uvedomujem si že som niekedy mal aj krízu,

niekedy som preplakal a mal som chuť to vzdať,

mal som niekedy chuť tu vôbec nebyť,

depresie z báb ktoré ma neobišli,

kvôli ktorým by sa chalani skutočne zabili,

chcel som odísť lebo pre mňa nemalo nič význam,

chcel som ísť do neba k samotným anjelom,

ale vedel že ešte nie je tá správna chvíľa,

kvôli niekomu na tomto svete bojovať treba,

tento stres viem že ma dostáva do vývrtky,

lebo viem že tento život je veľmi zvláštny,

som vďačný že ma niektorí ľudia tolerovali,

napriek tomu že ma niečo bolelo na srdci,

viem že nevrátim tie skutočné hodnoty,

že nedokážem zmazať tie všetky slzy,

nie všetci ľudia ma držali nad vodou,

viem že nič sa v živote nedialo náhodou,

niečo vo mne skutočne dokázalo zmeniť,

som viac opatrný a učím sa si pozor dávať,

každý z nás má na svete iné problémy,

všetci prežívame inak tie svoje príbehy,

čoskoro 30 rokov a za sebou množstvo zážitkov,

ale v živote bolo množstvo sĺz a pádov,

súčasnosť pravdepodobne nie som na ňu pripravený,

budúcnosť pri ktorej stále viac zostávam neistý,

ak bude koniec neviem či budem skutočne žiť,

ak sa všetko skončí tak možno prestanem existovať,

ale napriek tomu musím využiť svoje životné šance,

šance pri ktorých budem cítiť že sa mám lepšie,.

 

Bratislavčania môžu hlásiť podnety po veternej smršti

Štvrtková veterná smršť v Bratislave spôsobila okrem popadaných konárov, stromov a zablokovaných komunikácií aj poškodenie stĺpov verejného osvetlenia.

Pracovníci mestského dispečingu sú aktuálne v teréne a naprávajú vzniknuté škody. Situácia je vážna najmä v mestských lesoch, kde počas dnešnej očakávanej búrky môže dôjsť k pádu ďalších stromov. TASR o tom informovala Katarína Kohútiková z komunikačného oddelenia bratislavského magistrátu

„Najhoršia situácia je v mestských lesoch Bratislavy, kde sú neprejazdné viaceré úseky komunikácií v dôsledku padnutých stromov. Organizácia Mestské lesy v Bratislave zároveň prosí občanov, aby zvážili návštevu bratislavského lesoparku v najbližších dňoch, pretože silnejší vietor môže počas dnešného dňa ešte pretrvávať,” uviedla Kohútiková.

Mesto podľa nej eviduje škody aj na stožiaroch verejného osvetlenia, ktoré boli zdemolované na Solivarskej, Jankolovej, Smolenickej a Dlhej ulici. Poškodené boli aj vzdušné rozvody či svietidlá. Hlavné mesto bude preto v najbližších dňoch osádzať nové stožiare, ako aj svietidlá a rozvody. Dovtedy bude prevádzka kalamitou dotknutých úsekov verejného osvetlenia zabezpečená náhradnými prepojeniami, resp. zmenou konfigurácie napájania verejného osvetlenia.

Kohútiková informovala, že Dopravný podnik Bratislavy (DPB) mal najväčší problém s trolejbusovou a električkovou dopravou v centre mesta, pričom bola nasadená aj náhradná doprava. “Autobusom musel dispečing meniť trasy kvôli bezpečnosti a pre neprejazdnosť komunikácií. Dispečing DPB, útvar trakčného vedenia, energodispečing a zamestnanci koľajových tratí počas celej noci pracovali a odstraňovali následky smršte. Linka č. 201 bola od rána odklonená zo Šancovej smer Hlavná stanica cez Pražskú na Prokopa Veľkého a naspäť tou istou trasou, nakoľko strom poškodil trolejové vedenie,” objasnila Kohútiková.

Hlavné mesto prostredníctvom svojho dodávateľa odstránilo spadnuté konáre a stromy vo viac ako 15 lokalitách, napríklad na Banskobystrickej, Záhradníckej, Tomášikovej, Šancovej, Podunajskej, na Karvašovom chodníku, Kollárovom námestí, Vajanského nábreží, na zjazde z Mosta Apollo a ďalších miestach.

Mesto podľa Kohútikovej eviduje približne 30 spadnutých a viac ako 10 zlomených stromov. Ďalšie budú potrebovať odbornú starostlivosť, ktorú už začal zabezpečovať dodávateľ mesta. Generálny investor Bratislavy zaznamenal spadnuté konáre aj v mestských fontánach, ktoré budú očistené a znova napustené. Bratislavská zoo až na poškodenie ohrady pre vlky neeviduje žiadne vážnejšie škody.

“Situáciu naďalej monitorujú pracovníci bratislavského magistrátu a operatívne reagujú na podnety verejnosti. Tie môže verejnosť posielať na dispecing@bratislava.sk, prípadne volať na číslo +421 259 356 762 a nonstop dispečing +421 263 810 151,” uzavrela Kohútiková.

zdroj: aktuality.sk

Spáliť

Učia nás že musíme spáliť v sebe spomienky,

uzavrieť všetky svoje vnútorné pocity,

slová sa často menia na páliacu lávu,

zmenia často svoju vlastnú pozíciu,

obraz spoločnosti zostáva stále rovnaký,

utekáme pred svetom ktorý nie je zmyselný,

oči sa postupne zatvárajú pred realitou,

láska je čoraz viac nahradená skleslosťou,

neustály boj o papieriky ktoré nazývame peniaze,

za ne sa dovážajú ľudia čo prekračujú hranice,

politická korektnosť sa stala nástrojom sveta,

často je ňou ovládaná veľká časť vedomia,

človek šíriaci pravdu sa stáva blázon,

jeho názory budú považované za morálny suterén,

lož je prekrývaná čoraz častejšie politickými klamstvami,

ešte aj samotné zvieratá majú viacej ľudskosti v srdci,

čoraz viac prevláda spoločenský rasizmus,

prestáva sa počúvať ľudský hlas,

len pár ľudí nezabudlo zdravo rozmýšľať,

uvedomili si že za tento svet treba bojovať,

milujú svoju zem najlepšie ako len vedia,

predsa to nie je nejaká neskúsená masa,

kocky hádžu len tí najmocnejší,

často sa rieši kto je rovný a rovnejší,

nádej v tomto svete ešte stále žije,

pokiaľ tolerancia v človeku stále je,

namiesto hádok treba hľadať kompromis,

nedovoliť aby prevládal spoločenský lapsus,

nedopusťme aby niekto spálil ten most,

most ktorý je novým začiatkom pre náš život,

dajme šancu svetu kde to ľudia myslia dobre,

svetu kde prevláda zdravé ľudské vedomie,

láska je odpoveďou na všetky možné otázky,

učí nás prekonávať aj najťažšie prekážky,

úsmev nám pomôže prekryť starosti,

ukáže nám cestu v ľudskom srdci,

nespáľme v sebe veci čo skutočne máme,

spomienky vďaka ktorým niečo znamenáme.

 

 

 

 

Nižšie (pravda o úzkostiach)

Stále mám pocit že niekde padám,

už pomaly sám neviem kam,

nerozumiem niekedy tomuto svetu,

zisťujem že sa neviem vyhnúť problému,

zatvárajú sa pred mojimi očami posledné dvere,

v srdci ľudí začínam padať čoraz nižšie,

ťažké je byť na tomto svete lepším,

keď je človek zasypaný nejedným polenom,

neviem vždy zastaviť svoje vnútorné úzkosti,

dakedy cítim že som na konci zo silami,

premýšľam že či má význam ďalej kráčať,

alebo sa vecí vo svojom živote vzdať,

stále z niečím vnútorne bojujem,

niekedy je to možno silnejšie než vlastný rozum,

najradšej by som od všetkého unikol,

išiel niekam kde by to malo skutočný zmysel,

stále čakám že niečo v mojom živote bude lepšie,

že to najťažšie čo v sebe mám niekedy prejde,

neviem či sa z úzkostí dostanem,

že či prehovoriť o nich dokážem,

ťažké je žiť s tým že človeka niečo obmedzuje,

že si nemôže dovoliť veci ktoré skutočne chce,

ale viem že by bolo lepšie určité veci zažiť,

dokým bude moje srdce skutočne biť,

ak raz naposledy vo svojom živote vydýchnem,

tak odídem s tým že tu niečo zanechám,

príde čas kedy porazím svoje úzkosti,

vďaka ľudom čo môjmu životu zmysel dali,

keď sa niekedy zdá že sa cítim osamotene,

tak vždy príde niekto vďaka komu je to lepšie,

napriek neustálemu boju stále dokážem veriť,

že ma vnútorne už nedokáže nič zlomiť,

skúšať nové veci je pre mňa stále veľká neznáma,

nikdy neviem že čo mám čakať od dňa,

usmievam sa napriek všetkým okolnostiam,

dávam silu iným keď ju niekedy sebe dať nedokážem,

viem že lásku môžem dať len tým čo za to stoja,

ľudom pri ktorých sa nemusím báť že ma zradia,

niekedy mám obavy zo všetkých životných zmien,

strach zo všetkých ľudských premien,

kvôli úzkostiam niekedy aj vraciam,

nie vždy je všetko iba samotným jedlom,

usmievam sa aby som prekryl všetky pocity,

aby som zakryl vnútro plné neistoty,

často počúvam hudbu aby tá bolesť bola menšia,

lebo viem že je lepšia než akékoľvek antidepresíva,

viem že často veľa nenahovorím a pôsobím nesmelo,

nejednému introvertovi sa to v živote raz stalo,

viem že kvôli svojej inakosti si možno nenájdem ženu,

tú ktorú by som dokázal považovať za tú správnu,

strach že sklamem je niekedy oveľa silnejší,

čoraz viac sa môžem stať zraniteľnejší,

ale viem že v živote raz udrie zvonec,

celej tej rozprávky bude navždy koniec,

pokiaľ budem vo svojom živote žiť,

budem sa snažiť každému svoju lásku dať,

raz moje myšlienky budú pochopené,

len s odstupom času bude všetko jasné,

každý príde na to že chcem byť len pochopený,

tými správnymi ľuďmi byť milovaný,

či s dobrými vlastnosťami alebo chybami,

všetci sme si určitými vecami prešli,

nie vždy bývam bezchybným človekom,

často sa vo svojich pocitoch zmýlim,

viem že musím isté veci zo seba von dať,

ale bojím sa že sa mi pochopenia nemôže dostať,

že si niekto s mojich pocitov bude robiť srandu,

preto je niekedy ťažšie v živote povedať pravdu,

často úzkosti ovplyvňujú aj moje vnútorné pocity,

vycítim keď sa niekto snaží zdieľať zlé myšlienky,

stále rozoznávam že kto je ku mne dobrý a kto je roztržitý,

rozoznávam že kto mi dal pomocnú ruku a vie byť voči mne ľudský,

veľa vecí som v sebe dokázal nejakým spôsobom dusiť,

lebo by to málokto dokázal reálne pochopiť,

stále vo svojom vnútri že keby niečo poviem som za blázna,

že niekým budem za svoje myšlienky označovaný za čudáka,

raz príde čas kedy každý človek mojim pocitom porozumie,

že ma za moje vlastné myšlienky nikdy nevysmeje,

bojujem s vecami ktoré sú súčasťou môjho života,

inakosť sa stala od malička súčasť môjho ja,

každý príde na to že podceňovanie nie je správne,

že v každom človeku sa skrýva ľudské srdce,

raz príde moment kedy bude môj svet pochopený,

len viem že nemôžem tu zostať osamotený,

s úzkosťou budem žiť po celý zvyšok života,

napriek tomu verím že ma väčšina ľudí neprestane mať rada,

verím že tento boj každý so mnou zvládne,

že každý voči mne trpezlivosť skutočne nájde,

verím že sa nenájde nikto kto by mi pocity vyčítal,

že prečo som našiel odvahu a o tom skutočne napísal,

ťažké je niekedy o veciach skutočne hovoriť,

lebo sa človeku kvôli tomu začnú vysmievať,

viem že všetko čo cítim nikdy nezmizne,

ale nedovolím aby ma to stiahlo dole,

každý kto si to raz v živote prečíta,

tak príde na to ako sa cítim zvnútra,

verím že každý človek to so mnou zvládne,

že ma nikto kvôli mojej inakosti nezavrhne.