Archive for the ‘Články z domova a zo sveta, informácie zo sveta techniky’ Category

Bratislavčania môžu hlásiť podnety po veternej smršti

12. augusta 2017

Štvrtková veterná smršť v Bratislave spôsobila okrem popadaných konárov, stromov a zablokovaných komunikácií aj poškodenie stĺpov verejného osvetlenia.

Pracovníci mestského dispečingu sú aktuálne v teréne a naprávajú vzniknuté škody. Situácia je vážna najmä v mestských lesoch, kde počas dnešnej očakávanej búrky môže dôjsť k pádu ďalších stromov. TASR o tom informovala Katarína Kohútiková z komunikačného oddelenia bratislavského magistrátu

„Najhoršia situácia je v mestských lesoch Bratislavy, kde sú neprejazdné viaceré úseky komunikácií v dôsledku padnutých stromov. Organizácia Mestské lesy v Bratislave zároveň prosí občanov, aby zvážili návštevu bratislavského lesoparku v najbližších dňoch, pretože silnejší vietor môže počas dnešného dňa ešte pretrvávať,” uviedla Kohútiková.

Mesto podľa nej eviduje škody aj na stožiaroch verejného osvetlenia, ktoré boli zdemolované na Solivarskej, Jankolovej, Smolenickej a Dlhej ulici. Poškodené boli aj vzdušné rozvody či svietidlá. Hlavné mesto bude preto v najbližších dňoch osádzať nové stožiare, ako aj svietidlá a rozvody. Dovtedy bude prevádzka kalamitou dotknutých úsekov verejného osvetlenia zabezpečená náhradnými prepojeniami, resp. zmenou konfigurácie napájania verejného osvetlenia.

Kohútiková informovala, že Dopravný podnik Bratislavy (DPB) mal najväčší problém s trolejbusovou a električkovou dopravou v centre mesta, pričom bola nasadená aj náhradná doprava. “Autobusom musel dispečing meniť trasy kvôli bezpečnosti a pre neprejazdnosť komunikácií. Dispečing DPB, útvar trakčného vedenia, energodispečing a zamestnanci koľajových tratí počas celej noci pracovali a odstraňovali následky smršte. Linka č. 201 bola od rána odklonená zo Šancovej smer Hlavná stanica cez Pražskú na Prokopa Veľkého a naspäť tou istou trasou, nakoľko strom poškodil trolejové vedenie,” objasnila Kohútiková.

Hlavné mesto prostredníctvom svojho dodávateľa odstránilo spadnuté konáre a stromy vo viac ako 15 lokalitách, napríklad na Banskobystrickej, Záhradníckej, Tomášikovej, Šancovej, Podunajskej, na Karvašovom chodníku, Kollárovom námestí, Vajanského nábreží, na zjazde z Mosta Apollo a ďalších miestach.

Mesto podľa Kohútikovej eviduje približne 30 spadnutých a viac ako 10 zlomených stromov. Ďalšie budú potrebovať odbornú starostlivosť, ktorú už začal zabezpečovať dodávateľ mesta. Generálny investor Bratislavy zaznamenal spadnuté konáre aj v mestských fontánach, ktoré budú očistené a znova napustené. Bratislavská zoo až na poškodenie ohrady pre vlky neeviduje žiadne vážnejšie škody.

“Situáciu naďalej monitorujú pracovníci bratislavského magistrátu a operatívne reagujú na podnety verejnosti. Tie môže verejnosť posielať na dispecing@bratislava.sk, prípadne volať na číslo +421 259 356 762 a nonstop dispečing +421 263 810 151,” uzavrela Kohútiková.

zdroj: aktuality.sk

Hotel predával whisky za tisíce eur, mohla byť falošná

7. augusta 2017

Prémiová whisky z roku 1878 pôjde na rozbor k odborníkom. Je dosť možné, že fľaša za 43 000 eur je falošná.

Hotel Waldhaus Hotel am See vo švajčiarskom St. Moritzi sa dostal na titulné strany novín po tom, čo si tam zákazník minulý týždeň kúpil pohár whisky za 9 999 frankov (8 700 eur).

Okamžite sa však ozvali odborníci, ktorí tvrdia, že nápoj vo fľaši môže byť falošný. Upozornil na to švajčiarsky The Local.

Zaplatil mladík z Číny

Astronomickú cenu za dva centilitre prémiovej whisky značky Macallan z roku 1878 zaplatil mladý turista z Číny. Fľaša bola uzavretá a zapečatená, považovala sa za jedinú neotvorenú fľašu z toho ročníka a ocenili ju na 43 000 eur.

Koncom minulého týždňa sa však ozvala odborná webová stránka whiskyexpertes.net. Tvrdí, že obsah fľaše je falošný. Odborníci tiež poukázali na to, že hotel tento produkt predával v pravdepodobne v dobrej viere, nie vedome.

Manažér hotela Sandro Bernasconi uviedol, že sa teraz pokúsi zistiť, či sú tieto obvinenia oprávnené.

Fľašu kúpil jeho otec pred 25-timi rokmi za päťmiestnu sumu. Teraz, keď je fľaša otvorená, jej obsah pôjde na testovanie k odborníkom priamo do Škótska.

Chcú vedieť pravdu

Bernasconi uviedol, že ak sa preukáže nepravosť whisky vo fľaši, hotel vráti peniaze, ktoré u nich „prepil“ mladý Číňaň.

„Hovoril som už s týmto hosťom. Tiež počul o týchto fámach, ale z ničoho nás neviní. Pretože fľaša nebola otvorená a pravosť whisky nemohla byť skontrolovaná,“ hovorí Bernasconi.

Ak sa preukáže, že whisky bola napokon naozaj falošná, hotel zváži právne kroky voči predajcovi.

„Nebojím sa o výsledok. Chceme len vedieť pravdu,“ dodal.

zdroj: aktuality.sk

Cestu popod Strečno otvoria zrejme skôr

19. júla 2017

Hlavný ťah severom Slovenska na Poľsko sprejazdnia zrejme skôr ako koncom júla.

Cesta medzi Martinom a Žilinou je naďalej úplne uzavretá. Otvoriť by ju mali zrejme už čoskoro najskôr pre záchranné zložky a neskôr aj pre ostatných vodičov.

Do obojsmernej premávky v zúžených pruhoch sa prepne hneď ako horolezci dokončia práce na novoobjavenom nestabilnom brale. Plán je stihnúť to skôr ako do konca júla.

Prvých pustia záchranárov

Po včerajšom zosuve stotonovej masy skál práce na hradných bralách pokračujú.

Horolezci naďalej uvoľňujú nestabilné časti na novoobjavenom nestabilnom brale, pričom bralo skontrolujú aj geotechnickým prieskumom.

Zároveň pokračujú aj v plánovaných sanačných prácach na zmonitorovaných častiach hradu.

Prednosta Okresného úradu v Žiline Michal Lavrík potvrdil, že úplná uzávierka by mohla skončiť skôr ako do 30. júla.

„Je veľká snaha uvoľniť čo najskôr aspoň jeden jazdný pruh pre záchranárov,“ uviedol. So zhotoviteľom plánujú spevniť štrkom navezenú cestu tak, aby po nej sanitky dokázali prejsť už teraz. Kedy to bude zhotoviteľ schopný urobiť sa pravdepodobne dohodnú na zajtrajšom stretnutí pod hradom. Dohodnú aj ďalší harmonogram prác a dopravné obmedzenia.

Náklady bude znášať štát

K zrúteniu skaly došlo v utorok večer po tom, ako horolezci postupne odstraňovali nestabilné bralo rozťažnou technikou.

Škody spôsobené pádom skál na cestu sú podľa Michala Lavríka minimálne. Najväčšie kusy sa roztrieštili o skaly a dopadli na pripravený štrkový vankúš už ako menšie skaly.

„Bola to jedna z možností, ktorá mohla nastať a boli sme na to pripravení,“ dodal s tým, že nešlo o veľké prekvapenie.

Náklady na odstraňovanie mimoriadnej situácie s bralom bude znášať štát. Ich výška však ešte nie je známa.

Sanačné práce na hradnom brale by mali byť úplne ukončené do konca septembra 2017.

zdroj: aktuality.sk

Je rakúska cola lepšia? Odborník v tom má jasno

10. júla 2017

Slováci sa cítia oklamaní, ak má výrobok v zahraničí iné zloženie. Je to naozaj podvod?

My sladíme izoglukózou, Rakúšania cukrom. Otázka, prečo sú tieto výrobky pod jednou značkou odlišné, je namieste.

Na strane druhej, naša Coca-Cola nie je ani menej sladká, ani horšia než u susedov.

„Nedá sa povedať, že by bol jeden z cukrov lepší alebo horší. Ak ho konzumujeme priveľa, uškodia nám oba druhy,“ hovorí odborník na výživu doktor Peter Minárik.

Izoglukóza nie je horšia

Deciliter coly obsahuje podľa údajov výrobcu 10,6 gramov cukru. To sú dve lyžičky. Ak si doprajete celú pollitrovú fľašku, dostanete do seba 53 gramov cukru. Teda desať lyžičiek.

V princípe je však jedno, či táto energia pochádza z izoglukózy, alebo repného cukru (sacharózy). Obe sladidlá v sebe majú glukózu a fruktózu, ibaže v inom pomere.

Ak vo vode (napríklad pri výrobe coly) rozpustíme kryštálový cukor, bude v roztoku 50 percent glukózy a 50 percent fruktózy.

Izoglukóza obsahuje 45 percent glukózy a 55 percent fruktózy. Z pohľadu glykemického indexu je toto sladidlo teoreticky ešte lepšie. Glukóza má rýchly nástup a rýchly pád. Do krvi sa uvoľňuje rýchlo a rýchlo aj klesá. Fruktóza sa do organizmu uvoľňuje trochu pomalšie.

Chuťový profil oboch látok je veľmi podobný. Niektorí kozumenti ho ani nedokážu rozoznať.

Prečo sa potom používa? Izoglukóza je lacnejšia. Cena kila cukru môže byť až jedno euro. Pri výrobe nápoja ho navyše treba rozpustiť, čo výrobu zdražuje.

Izoglukóza je o polovicu lacnejšia a najmä je tekutá. Pri výrobe sa jednoducho pridá do výrobku, čo šetrí náklady aj čas.

Koľko coly je už priveľa

Suma sumárum, cola s cukrom nie je ani lepšia, ani kvalitnejšia. A už vôbec nie je zdravšia. Podľa údajov na etikete má 100 ml Coca-Coly 180 kalórií. Priemerná denná dávka energie je okolo 2000 kalórií. Vypitím jednej pollitrovky si tak vyčerpáme takmer polovicu denného energetického príjmu.

Doktor Minárik však upozorňuje, že cukor nie je taký zlý, ako sa hovorí. Telo ho potrebuje. Dôležité je množstvo.

„Podobne je to aj s vápnikom. Ak ho máme málo, môžu nám rednúť kosti. Ak ho máme priveľa, prispieva k rozvoju rakoviny prostaty. Nedá sa však povedať, že je vápnik dobrý alebo zlý. Záleží na množstve,“ hovorí lekár a odborník na stravu.

WHO odporúča, aby príjem cukrov tvoril len asi 5% denného príjmu kalórií. To hravo zvládneme aj bez sladkostí či ovocia. Jednoduché (sladké) cukry obsahuje aj mlieko, kukurica, mrkva a iné druhy zeleniny.

„Dodržať príjem cukru pod piatimi percentami je prakticky nemožné. Strava má byť vyvážená. Teda ak sme zdraví, môžeme jesť všetko, no s mierou. Samozrejme, netreba zabúdať na druhú stranu energetickej rovnice, teda pohyb,“ dodáva Minárik.

zdroj: aktuality.sk

Takmer tri štvrtiny Slovákov súhlasia s členstvom v EÚ

30. júna 2017

Za členstvo v EÚ sa v prieskume vyslovilo 74 percent opýtaných. V NATO chce zotrvať iba 58 percent.

S členstvom Slovenska v Európskej únii súhlasí 74 percent dospelých obyvateľov SR, 58 percent súhlasí s členstvom v Severoatlantickej aliancii. Vyplýva to z reprezentatívneho výskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO). Zber údajov realizovala v dňoch 31.5.–4.6. na vzorke 1012 respondentov agentúra Focus. TASR o tom informovala Oľga Gyárfášová z Inštitútu pre verejné otázky.

Väčšinový súhlas s členstvom v oboch integračných zoskupeniach je podľa výskumu medzi potenciálnymi voličmi všetkých relevantných politických strán s výnimkou ĽS-Naše Slovensko. „Medzi priaznivcami tejto strany, ktorá programovo členstvo Slovenska v EÚ i NATO odmieta, je pomer súhlasných a nesúhlasných názorov otočený – členstvo v EÚ schvaľuje 46 percent, 53 percent ho odmieta. V prípade NATO je to len 30 percent súhlasných a až 66 percent nesúhlasných odpovedí,“ priblížila Gyárfášová.

Najvyšší podiel zástancov členstva v EÚ je medzi voličmi SaS (95 percent), nasledujú voliči KDH (85 percent) a SNS (82 percent). „Ukazuje sa, že elektorát SaS zďaleka nenasleduje EÚ-kritickú pozíciu lídra strany. Práve naopak, jednoznačne, dalo by sa povedať ‘do nohy’, podporuje členstvo v EÚ,“ hovorí Gyárfášová. Za zaujímavý považuje aj pro-EÚ postoj stúpencov SNS, ktorá v minulosti vyslovovala voči integrácii značné výhrady.

Členstvo v NATO je citlivejšou témou

Gyárfášová považuje voličov SNS za integračný mainstream, podobne ako elektorát Smeru-SD. Posun predsedu strany a premiéra od kritiky Bruselu v utečeneckej otázke k formulovaniu slovenských ambícií byť v prvej lige podľa nej stabilizoval, či dokonca posilnil proeurópske nálady priaznivcov Smeru-SD aj celej slovenskej verejnosti.

„Silná podpora pre členstvo v EÚ však môže byť i reakciou slovenskej verejnosti na turbulentný vývoj vo Veľkej Británii a brexit, väčšiu prítomnosť európskej agendy v slovenskom verejnej debate okolo možných scenárov budúceho vývoja či vyhranením sa voči jasne EÚ-odmietavým postojom extrémnej pravice,“ myslí si Gyarfášová.

Výskum IVO zaznamenal väčšinovú podporu aj pre členstvo Slovenska v NATO (58 percent), nesúhlasne sa vyslovilo 36 percent opýtaných. „Členstvo v aliancii vždy predstavovalo pre verejnosť citlivejšiu tému,“ domnieva sa Gyarfášová.

Výsledky podľa nej naznačujú, že v otázke plnenia našich záväzkov (napríklad nedávne vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia či umiestnenie styčného veliteľstva NATO na Slovensku) nie je nevyhnutné robiť komunikačné skrývačky v záujme nedráždenia predpokladanej anti-NATO nálady. „Práve naopak, otvorená a sebavedomá komunikácia politikov môže posilniť pozitívnu identifikáciu občanov,“ uzavrela Gyarfášová.

zdroj: aktuality.sk

Slováci si na dovolenku takmer nepožičiavajú

18. júna 2017

Letné prázdniny však môžu priviesť do finančných problémov aj rodičov, ktorí sa so svojimi deťmi na žiadnu dovolenku nechystajú.

Najčastejšími dôvodmi pôžičiek sú zaobstaranie či stavba bývania (44 %), nákup vybavenia bytu (25 %) a kúpa auta (24 %).

Avšak len 2 % ľudí si peniaze požičiava na dovolenku. Ukázal to prieskum skupiny KRUK, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov.

Na prázdniny či dovolenku si požičiavajú najčastejšie obyvatelia Žilinského a Banskobystrického kraja, ktorí zároveň priznávajú, že nemajú buď žiadne, alebo majú veľmi obmedzené znalosti o finančných produktoch.

Letné prázdniny však môžu priviesť do finančných problémov aj rodičov, ktorí sa so svojimi deťmi na žiadnu dovolenku nechystajú.

Pokiaľ chodia do práce a nemôžu zveriť deti prarodičom, neostáva im iné, než investovať niekoľko stovák eur do súkromnej škôlky alebo deťom zaplatiť pobyt v tábore či inú celodennú aktivitu.

Pridrahá škôlka

„Zo zákonom stanovenej dovolenky nemôžu rodičia pokryť všetky školské a predškolské prázdniny počas celého roka. Najväčšie problémy im nastávajú v lete, keď často musia deťom platiť rôzne pobyty v prírode alebo napríklad súkromnú škôlku. Komu sa nepodarí našetriť si na tieto aktivity počas roka, vystavuje sa riziku zadlženia aj bez toho, že by si z úveru zaplatil dovolenku,“ tvrdí Markéta Kolářová zo spoločnosti KRUK.

Na súkromnú škôlku je potrebné počítať aj viac než 400 eurami za mesiac, týždenný pobyt v tábore stojí okolo 150 eur a deň strávený na kúpalisku alebo výlet do zoologickej záhrady vyjde na 30 až 60 eur.

S koncom letných prázdnin navyše náklady rodiny ďalej vzrastú o nákupy nevyhnutnej výbavy do škôlky či školy.

„Na letné prázdniny je vhodné si s dostatočným predstihom začať vytvárať finančnú rezervu. Pre napätý rodinný rozpočet je významným zásahom každý výlet niekam, kde sa platí vstupné, každý rodinný obed v reštaurácii aj každá návšteva kúpaliska. Je dobré si vopred vždy zistiť informácie o cenách dopravy či vstupného a stanoviť si na každý výlet rozpočet, ktorý by ste nemali prekročiť,“ radí Kolářová.

zdroj: aktuality.sk

Vo Svetovom indexe mieru vedie Island, Slovensko je na 26. mieste

13. júna 2017

Slovensko v porovnaní s rokom 2016 pokleslo o dve miesta a obsadilo 26. pozíciu (za Rumunskom a pred Botswanou).

Belgicko sa z dôvodu vlaňajších teroristických útokov a nárastu teroristických hrozieb ocitlo na 19. mieste Svetového indexu mieru 2017. Rebríček krajín podľa úrovne mieru na ich území bol prezentovaný včera v Bruseli.

V poradí už 11. hodnotenie krajín podľa úrovne mieru predstavil Inštitút pre ekonomiku a mier (IEP). Najmierovejšou krajinou sveta zo 163 zaradených do prieskumu je Island, za ktorým nasleduje Nový Zéland a Portugalsko.

Podľa tohto indexu všetky členské krajiny EÚ patria do “mierovej zóny”. Belgicko sa tohto roku ocitlo na 19. priečke spolu so susedným Holandskom. Slovensko v porovnaní s rokom 2016 pokleslo o dve miesta a obsadilo 26. pozíciu (za Rumunskom a pred Botswanou).

Posledných desať najmenej mierových krajín sveta sú Ukrajina, Stredoafrická republika, Sudán, Líbya, Somálsko, Jemen, Južný Sudán, Irak, Afganistan a Sýria.

Tlačová agentúra Belga zdôraznila, že Belgicko je v pásme „vysokomierových“ krajín, podobne ako škandinávske krajiny, Nemecko alebo Singapur.

Správa IEP sa zameriava najmä na rastúci vplyv terorizmu v ekonomicky vysoko rozvinutých štátoch a upozorňuje na skutočnosť, že počet úmrtí súvisiacich s terorizmom v krajinách OECD vzrástol od roku 2007 o 900 percent, čo sa týka predovšetkým Turecka, Francúzska, USA a Belgicka.

Belgicko sa do týchto štatistík dostalo po dvoch teroristických útokoch v Bruseli z 22. marca 2016, ktoré si vyžiadali 32 obetí na životoch a 340 zranených.

Zvýšený vplyv terorizmu poznačil v indexe aj postavenie Francúzska, ktoré oproti vlaňajšku kleslo o päť pozícií – na 51. priečku.

8 vedeckých faktov, o ktorých ste doteraz zrejme nevedeli

4. júna 2017

O týchto vedeckých poznatkoch a faktoch väčšina laikov doposiaľ pravdepodobne ani nemala tušenia. Prečítajte si, čo je vedecky dokázané a možné.

1. Pľúca a krv

Pľúca neslúžia len na dýchanie, ale sú orgánom, ktorý vyrába krv, upozorňuje portál Science Alert. Pľúca cicavcov vyprodukujú viac ako 10 miliónov krvných doštičiek za hodinu. Je to väčšina krvných doštičiek, ktoré sa nachádzajú v tele.

2. Brána do podsvetia

Na Sibíri je kráter, ktorý sa nazýva aj Brána do podsvetia. V dôsledku toho, že sa tam roztápa permafrost, toto miesto odhaľuje dôkazy o živote na zemi pred 200-tisíc rokmi.

3. Mezentérium – nový orgán v tele

Vedci tento orgán donedávna považovali za roztrieštené štruktúry v zažívacom ústrojenstve človeka.

Najnovšie štúdie však potvrdili, že ide o skutočný a samostatný orgán, ktorý je nazvaný Mezentérium. Nachádza sa v brušnej dutine a je to vlastne dvojitý záhyb podbrušnice, ktorý drží naše črevá v stene brušnej dutiny.

Tento vedecký objav sa pripisuje Calvinovi Coffeyovi, výskumnému pracovníkovi Univerzitnej nemocnice Limerick v Írsku.

4. Nový mozgový neurón

Vedci v mozgu myší identifikovali jeden obrovský neurón, ktorý sa obopína po celom jeho obvode. Predpokladá sa, že je spojený s vedomím cicavcov.

5. „Slepé črevo“ je potrebné

Appendix, alebo ľudovo tiež nazývané slepé črevo, je mnohými ľuďmi považovaný za nepotrebný, či nie príliš dôležitý orgán. Údajne nemá ani žiadnu funkciu v tele. Lekári ho často odstraňujú aj pri ľahších zápaloch slepého čreva, aby tak zabránili jeho prasknutiu a šíreniu infekcie.

Nová štúdia zverejnená v magazíne Nature Immunology odhalila, že tento orgán je predsa len na niečo potrebný. Pomáha totiž vrodeným lymfoidným bunkám v ochrane proti infekcii u ľudí s oslabeným imunitným systémom.

6. Rodokmeň dinosaurov

Vedcom sa po 130 rokoch konečne podarilo nanovo zakresliť rodokmeň dinosaurov. Stalo sa tak vďaka kúsku fosílie zo Škótska, ktorú pôvodne vedci považovali za nedôležitú.

7. Ochorenie vaječníkov začína v mozgu

Podľa najnovších štúdií bolo zistené, že syndróm polycystických vaječníkov môže skutočne začať v mozgu, nie vo vaječníkoch.

8. Objav nového kontinentu

Je pravdepodobné, že všetky svetové mapy a atlasy sa budú v skorej budúcnosti prerábať. Geológovia sa totiž domnievajú, že v oblasti na východ od Austrálie leží svetadiel, ktorý zahŕňa Nový Zéland a francúzske zámorské územie Novú Kaledóniu, a väčšina z neho jeho je ukrytá pod vodou.

Názov pre tento nový svetadiel – Zealandia – zaviedol v roku 1995 geofyzik profesor Bruce Luyendyk. Niektoré zdroje uvádzajú, že svetadiel môže ukrývať ložiská fosílnych palív v hodnote niekoľko desiatok miliárd dolárov.

zdroj: aktuality.sk

Námestie slobody v Bratislave zrevitalizujú

23. mája 2017

Revitalizáciu námestia bude mať na starosti združenie Dobré m(i)esto založené Nadáciou HB Reavis.

Hlavné mesto začína s postupnou revitalizáciou Námestia slobody, ktoré je dlhodobo v dezolátnom stave. Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal dnes podpísal zmluvu o spolupráci s bratislavskou mestskou časťou Staré Mesto a občianskym združením Dobré m(i)esto, založeným Nadáciou HB Reavis. To v spolupráci s mestom zabezpečí potrebné práce pri revitalizácii územia.

Revitalizácia je rozdelená na dve etapy, pričom druhá etapa bude podliehať verejnej súťaži. S postupnou realizáciou sa má začať v najbližšom období a ukončená by mala byť do konca roka 2018. „Námestie slobody je jedným z najdôležitejších verejných priestorov Bratislavy a stav, v akom sa už dlhodobo nachádza, je dezolátny. Preto sme sa rozhodli tento priestor komplexne revitalizovať. Prihlásil sa investor, ktorý povedal, že je ochotný mestu finančne, technologicky a logisticky pomôcť a na stole je plán revitalizácie a opravy celého námestia,“ priblížil na dnešnom brífingu Nesrovnal.

Mesto v rozpočte na tento rok na revitalizáciu vyčlenilo 120 000 eur. Ide však o finančne náročný projekt, preto bratislavská samospráva prijala ponuku Nadácie HB Reavis, ktorá bude prostredníctvom svojho občianskeho združenia na projekte participovať aj s mestskou časťou Staré Mesto.

„Naša pomoc bude spočívať v technickej podpore a vo financiách. Na podporu celého procesu revitalizácie a následne projektu úpravy námestia, ktorý vzíde z verejnej súťaže, prispejeme sumou 500 000 eur. Už v tomto roku prebehne séria aktivít v spolupráci s magistrátom a Starým Mestom, aby sme sa za jedno z najväčších námestí v hlavnom meste nemuseli hanbiť,“ povedal Jakub Gossányi z HB Reavis Slovakia.

Fontána je už 10 rokov nefunkčná

Projekt je rozdelený na dve etapy. Prvá etapa je zameraná na prípravné práce zamerané na čistotu, bezpečnosť a úpravu zelene. Medzi nimi napríklad oprava existujúcej dlažby, dodanie nových odpadkových košov, výmena poškodených krytov žiariviek verejného osvetlenia, ako aj náter stĺpov či očistenie odvodňovacích rigolov, strihanie krovín a odstránenie buriny a ďalšie.

Súčasťou prvej etapy je aj príprava podkladov pre verejnú súťaž na ideový urbanistický návrh Námestia slobody spoločne s riešením fontány Družba. „Je to najväčšia fontána v Bratislave a od roku 2007 je nefunkčná. Návrh riešenia určí verejná súťaž a do toho času ju vyčistíme od grafitov a buriny,“ priblížil primátor. Druhá etapa bude verejná súťaž na ideový urbanistický návrh Námestia slobody, ktorá bude otvorená nielen skúseným architektom, ale aj študentom architektúry. Súťaž by mala poskytnúť stručný ideový koncept celého námestia s cieľom aktívneho a trvalého oživenia priestoru, vrátane fontány.

„Staré Mesto a magistrát si v predchádzajúcich obdobiach prehadzovali toto námestie ako horúci zemiak. Som rád, že sa mesto teraz rozhodlo hľadať spôsob revitalizácie. Za mestskú časť môžem povedať, že budeme maximálne nápomocní, aby tento priestor ožil,“ podotkol starosta Starého Mesta Radoslav Števčík.

zdroj: aktuality.sk

Čínsky prezident dá miliardy dolárov na novú Hodvábnu cestu

14. mája 2017

Lídri z 29 krajín sveta sa zúčastňujú dvojdňovej konferencie v Pekingu. Nechýbajú ani ruský prezident Vladimir Putin.

Čína je odhodlaná poskytnúť desiatky miliárd dolárov na projekty súvisiace s budovaním infraštruktúry, ktorá spojí Čínu s Áziou, Európou a Afrikou. Vyhlásil to dnes v Pekingu čínsky prezident Si Ťin-pching v rámci svojho prejavu na slávnostnom otvorení fóra o “novej hodvábnej ceste” – One Belt, One Road. Tá sa týka užšej spolupráce jednotlivých svetadielov v oblasti obchodu.

Podľa agentúry Reuters, je Si Ťin-pching ochotný investovať do svojho ambiciózneho plánu zahraničnej politiky 124 miliárd dolárov (približne 113 miliárd eur). Dodal, že všetci sú vítaní pripojiť sa k jeho iniciatíve, ktorá podľa neho vytvorí “cestu k mieru a prosperite vo svete”.

Lídri z 29 krajín sveta sa zúčastňujú dvojdňovej konferencie v Pekingu. Nechýbajú ani ruský prezident Vladimir Putin či jeho turecký náprotivok Recep Tayyip Erdogan, ktorí tiež vystúpia počas otváracieho ceremoniálu.

USA na fóre zastupuje delegácia vedená Mattom Pottingerom, poradcom prezidenta Donalda Trumpa a riaditeľom pre východnú Áziu v Národnej bezpečnostnej rade (NSC).

zdroj: aktuality.sk