Tiene

Kráčam po svete z určitou myšlienkou,

že tiene skutočne kráčajú za mnou,

občas mám pocit že nič nie je náhoda,

hľadám cestu vo svojom vlastnom svete,

či je niečo správne tak to čas ukáže,

kráčam a hľadám vo svojom vnútri pravdu,

snažím sa pochopiť akú mám skutočne misiu,

šíriť dobro je ťažšie pri nepokojnej ľudskej duši,

ak je v nej príliš veľa strachu a vnútornej duši,

nie vždy dokážem nájsť odpoveď ktorá by ľudí upokojila,

keby som ju aj našiel neviem či by bola správna,

nedá sa na všetko v živote nájsť okamžité riešenie,

nie zo všetkými sa dá byť v absolútnej zhode,

občas môžu veci v živote nejakým spôsobom fungovať,

a aj ten správny kompromis sa časom dokáže nájsť,

v tieni všetkých udalostí sa odvracia pozornosť niekam inam,

prestávame sa sústrediť na to čo je našim skutočným impulzom,

sústreďme sa na ľudí a na to ako načerpať pozitívnu energiu,

držme sa pri tých čo nám v živote dokázali dať šancu,

život máme len jeden a preto si prestaňme niečo vyčítať,

kvôli odlišným názorom prestaňme jeden druhému nadávať,

je načase ukončiť všetky tieto spoločenské nezhody,

nehodnoťme váhu človeka ale to akej je povahy,

vnútro je dôležitejšie ako to je navonok,

hodnotiť človeka ako vyzerá skôr môže spôsobiť psychický zmätok,

nie všetci za to ako vyzerajú reálne aj môžu,

tak ako slová kritiky aj pochvala dokáže ublížiť človeku,

každý sa stará o fyzický stav ale o ten psychický sa málokto zaujíma,

lebo v skutočnosti je dôležitejšie psychicky povzbudiť človeka,

hodnotiť človeka ako vyzerá tým človeka nikto nepovzbudí,

mnoho slov aj mňa niekedy vo vnútri skutočne bolí,

niekedy ani dobrý úmysel nemusí vypáliť šťastne,

v tieni všetkých okolností ich treba vysloviť rozumne,

naučme sa že to vo vnútri je skutočne podstatné,

to že je každý človek iný nemusí byť vždy zlé.

Ako to cítim – krátka úvaha

Ako to vnútorne cítim už môže byť omnoho jasnejšie. Cítim to tak že je mi oveľa lepšie ak sú k tomu správne impulzy. Keď cítim že je nejaká motivácia sa niekam posúvať, tak sa posúvam. Keď počúvam hudbu alebo robím čokoľvek iné čo ma naplní šťastím tak je všetko lepšie. Skôr sa deje pravý opak moja energia je stále silnejšia, lebo si ju dodávam tými správnymi myšlienkami. Lebo robím veci ktoré ma nestresujú a pri ktorých cítim že ma nevyčerpajú. Vnútorná sila je presne to čo mi pomáha sa nevzdať ani v tom najťažšom momente. Vo veľkej miere sa cítim viac dobre ako zle, lebo keď sú nepokojné situácie nechcem sa sťažovať. Skôr sa sústredím na okamihy ktoré ma v skutočnosti tešia. Preto mnoho vecí vo svojom živote vydržím lebo si svoje sily rozložím. Mnoho vecí vo svojom živote strpím, lebo moja trpezlivosť je to vďaka čomu môžem kráčať životom. Nevyčerpávam svoju dušu nesprávnymi myšlienkami, ale občas prídu v mojom živote zamyslenia. Príde určité poznanie pri ktorom sa dokážem niečo skutočne naučiť. Vo všetkom hľadám to dobré a pozitívne pre mňa samotného. Počúvam ambienty a relaxačné skladby lebo ma to vo vnútri upokojuje. Robím veci ktoré ma upokojujú a nie vyčerpávajú, hľadám vždy tú správnu cestu ako sa niečo dá. Pravdepodobne celá cesta životom je o tom využiť každú možnosť ktorá sa mi naskytne. Nepochybujem o tom že mi mnoho ľudí chce dobre a som im za to vďačný. Ale sú okamihy na ktoré občas treba prísť aj samostatne, nájsť vo svojom vnútri ten kľúč ktorý mi otvorí tie správne dvere. Cítim to tak že ak je šanca v živote niečo dokázať tak to treba využiť. V každom smere môžeme nejakým spôsobom napredovať. Moja vnútorná sila je presne tou mojou silnou stránkou vďaka ktorej množstvo vecí dokážem zvládnuť a vďaka čomu sa vnútorne nevyčerpám. Tá moja vnútorná sila bola tým mojim tajomstvom. Nemyslím na to či ma niečo unavuje, ale skôr na to čo mi dokáže dať tú silu. Je to sila ktorá človeka môže posunúť po vonkajšej, vnútornej, duchovnej a akejkoľvek inej stránke. Preto sa vo svojom živote nikdy nevzdávam, ale hľadám spôsob ako všetko zvládnuť. A vlastne som veľmi vďačný že to tak naozaj cítim. Lebo keď zatvorím oči tak to nie vždy značí únavu, ale predstavím si niečo pekné čo ma môže urobiť šťastným. Zatvorím oči a predstavím si všetky moje obľúbené farby ktoré žiaria na mojej ceste životom. Lebo toto je moja cesta a ja cítim vo svojom vnútri že je správna a že sa pri nej cítim šťastný. Nie je to cesta vyčerpania, ale môjho každodenného uvedomenia že tu vždy bude niečo vďaka čomu má môj život zmysel. Že to vždy bude mať zmysel kvôli rodine, priateľom a aj vďaka okamihom na ktoré teraz spomínam rád. Som vďačný že môžem kráčať životom a nevnímam to ako nejakú samozrejmosť. Len viem že v živote dostávam šance a využívam ich najlepšie ako sa to v danom okamihu dá. Chcel som dať ľudom odpoveď vďaka ktorej ma hlbšie spoznajú alebo tým čo už ma poznajú ale nemali v tom čo cítim jasno.

PS: Ľudí podľa mňa nevyčerpáva to že idú neskoro späť alebo že majú nedostatok spánku. Ľudom skôr môže dvíhať tep to napätie v spoločnosti ktoré sa za posledný rok vytvorilo. Toto ľudí skutočne vyčerpáva že počujú len negatívne až zlé správy, namiesto toho aby počuli niečo čo ich povzbudí. V skutočnosti je toto hlavný problém a spúšťač ľudského stresu, úzkosti, depresie a všetkých tých negatívnych pocitov ktoré do veľkej miery ovplyvňujú duševné zdravie. Toto vyčerpáva aj mňa že počujem príliš veľa negatívnych vecí a potom sa nedá čudovať že prídu stresy a napätie. Ale bez ohľadu na všetky okolnosti sa snažím byť šťastným človekom a tešiť sa s toho čo mám. Snažím sa mnoho vecí zo svojho života vytesniť. Nevyčerpáva ma písanie textov, nevyčerpávajú ma ľudia ktorých mám rád, ale to že je vo svete príliš veľa negativity. Nie je to napísané aby som niečo vo svojom živote obhájil, ale preto lebo chcem zostať bezkonfliktným človekom ktorý nepotrebuje k životu hádky.

Pre nikoho

Žijeme na planéte ktorá v skutočnosti nie je nikoho. Máme ju v skutočnosti požičanú a vieme že bude raz potrebné aby sa vrátila do tých správnych rúk. Vieme že si v nej nemôžeme úplne robiť čo chceme a aj napriek tomu to skutočne robíme. Lebo si myslíme že to čo robíme je v skutočnosti správne. Ale v skutočnosti to môže byť omyl za ktorý ponesieme všetci následky bez rozdielu. Je potrebné s tejto planéty urobiť lepšie miesto vďaka ktorému bude môcť vyrastať nová generácia ľudí. Lebo potom keď tí ľudia prídu na svet budú mať množstvo otázok o tom čo predošlá generácia s touto planétou urobila. Budú sa zaujímať o to či sme vytvorili čistejšie prostredie vďaka ktorému nebude toľko dymu a že či budú môcť na nej žiť plnohodnotný život.

Dlhodobo si myslím že okrem klimatickej krízy ktorá sa v skutočnosti rieši je ešte potrebné vyriešiť ako sa budeme správať k planéte. Lebo v skutočnosti to nemusí byť len o tom že separujeme do jednotlivých kontajnerov. Problém je v nás samotných, lebo nadobúdame pocit že nám táto planéta patrí. Uveríme prakticky čomkoľvek len preto aby nás to vnútorne upokojilo. Máme pocit že si tu môžeme naozaj robiť čo chceme a nikto nás za to nemôže potrestať. Ale v skutočnosti jedinú moc nás potrestať má príroda a zvieratá ak sa nesprávame najsprávnejšie. Toto je obrovský problém na ktorý často môžu upozorňovať aj ľudia čo sa vyznajú v ekológii.

Kedykoľvek sa môže stať že planéta v ktorej žijeme tak bude žiť bez nás. My ako civilizácia raz prestaneme existovať a je často správny čas si to priznať. Nemôžeme žiť v ilúzii že všetko čo je na planéte bude automaticky naše. Lebo v skutočnosti ani les po ktorom kráčame nie je náš, ale žijú v ňom zvieratá pre ktorých je to domovom. Keď ten priestor nejakým spôsobom narušíme tak je logické že aj tie zvieratá sa správajú agresívnejšie. Oni sa jednoducho s pasie nenaštvú a nenapadnú len tak človeka. Má to svoj dôvod lebo my im do veľkej miery narúšame daný priestor kde žijú aj zo svojimi mláďatami. To že zvieratá vyrážajú zo svojho prirodzeného prostredia majú do veľkej miery ľudia. Ľudia čo si jednoducho chcú s nich urobiť trofej a vystaviť si ju na stene.

Je mnoho ľudí čo hovoria o klimatických zmenách ale veľká časť ľudí sa im vysmieva. Do veľkej miery sa snažíme mať veci ktoré v skutočnosti ani nepotrebujeme. Máme príliš veľa vecí ktoré si zbytočne hromadíme a aj tak ich neskôr vyhodíme. A je to tak najmä preto lebo sa nám jednoducho nezmestia do skrine. Nech sa to akokoľvek javí tak jednotlivec sám o sebe nezmôže nič. Lebo v skutočnosti musia prísť aj zákony vďaka ktorým by naše prostredie fungovalo lepšie. A tu nejde o to či je niekto väčší alebo menší ekológ. Len keď sa nejako správame k prírode, tak nám jednoducho vráti či v podobe extrémneho slnka alebo prívalových dažďov.

Nie všetci ľudia sú ekoteroristi ako ich niektorí nazývajú. Len jednoducho pomenúvajú veci tak ako naozaj sú. Jednoducho obývame určitý priestor ku ktorému sa treba správať s úctou. To že ľudia nemajú hádzať mimo koša by mali stále vedieť. Aj keď nie je táto planéta naša, tak by sme mali mať úctu voči sebe samým. Všetko sa často jednoducho hovorí, ale málokto to má odvahu urobiť. Mnoho ľudí hovoria osvetové heslá, ale správajú sa často omnoho horšie. Lebo často sú to len slová, ale skutočné činy nikdy od nich ani neprídu. Samozrejme že sa všetko v živote nezmení okamžitým šmahom ruky. Ľudia čo sa vyznajú v životnom prostredí by mali robiť väčšiu osvetu a mal by im niekto načúvať.

Aj keď v skutočnosti to nie je čisto o životnom prostredí, ale o tom či máme úctu sami k sebe. Lebo keď ju máme tak dokážeme žiť aj v prostredí ktoré všetci spoločne tvoríme. Každý hoc aj malou troškou môže k niečomu prispieť. Samozrejme to nemusia byť okamžite nejaké obrovské zmeny, ale všetko musí mať nejakú svoju postupnosť. Lebo všetko sa bude meniť postupne a nesmie sa na to nejakým spôsobom tlačiť. Lebo aj to naše prostredie prirodzene mení má svoje nádherné farby. Tešíme sa keď je pekné počasie a môžeme ísť niekam von. A to ani nemusíme niekam ďaleko, ale niekam kde môžeme nabrať pozitívnu energiu.

Ak naozaj chceme zachovať našu planétu aj pre ďalšiu generáciu je potrebné robiť správne veci. Veci ktoré budú vychádzať z nášho srdca a nebude za nimi vypočítavosť. My čo nie sme odborníkmi na ekológiu a životné prostredie môžeme po troške urobiť svet lepším miestom. Len samozrejme ak má fungovať osveta tak nesmie byť za ňou nejaký nátlak. Nesmie sa tlačiť na ľudí aby niečo urobili lebo vtedy celá osveta stratí svoj zmysel. Ale je dôležité aby sme informácie ktoré dostaneme spracovali v najlepšej možnej miere a zobrali si z nich niečo. Je potrebné naložiť s tým čo máme najrozumnejšie ako len môžeme vedieť. Keď s tým naložíme tak aj planéta k nám bude milosrdná.

Moment pravdy – tretia séria – 5. časť

Občas cítim že sú okamihy kedy pred niečím skutočne utekáme. Pravdepodobne je to kvôli nejakej vnútornej obave s toho ako by to zobrali. Aj ja si uvedomím že žijem vo svete kde je náročné demonštrovať svoju vlastnú silu. Premýšľam často o tom že či dobro v našej spoločnosti naozaj má význam alebo ho ľudia budú zneužívať. Pri debate s pár ľuďmi pri ktorých som na úplne rovnakej vlne mi pomáha prísť na určité poznanie. Že dobro má zmysel ak má zmysel ho z niekým šíriť. Uvedomujem si že aké je to v tejto spoločnosti hľadať svoje miesto. Niekedy je to ľahké a inokedy to dokáže byť aj úplne zložité. Len čoraz viac cítim že sa hádať alebo hnevať prestalo pre mňa mať absolútny zmysel. Pre mňa má zmysel pokoj a pokora, lebo bojovať voči určitým veciam sa veľmi neoplatí. Žijem tak aby som nemusel o určitých veciach premýšľať, ale občas sa filozofickým úvahám nevyhnem. Niekedy prídu dni kedy prichádzajú obavy o to či mi niekto niečo nevykričí. Ja niekedy nemám ako odhadnúť že či som niečo urobil dobre alebo zle. Nie vždy čakám za všetko pochvalu alebo uznanie, ale sú dni kedy vstávam s tým či sa na mňa niekto nenahnevá. Preto je v živote náročné byť dobrým človekom keď si ľudia budú môcť ľahšie nájsť zámienku ako sa správať zle. Ale napriek všetkému sa nenechám odradiť lebo pokoj a dobro je potrebné šíriť. Robím to pre tých čo tomu môjmu dobru naozaj rozumejú a posúvajú ma vpred. Kvôli tým ľudom nikdy nebudem utekať a budem všetkému okolo seba čeliť.

Počúval som pri písaní skladbu od Rise Against – Prayer Of The Refugee.

ASMR zachránilo moju dušu

Mnoho ľudí niekedy nerozumie že prečo píšem v rámci tejto kategórie svoje príspevky. Lebo chcem aby boli pozitívne a bolo v nich určité posolstvo. Chcel aby to bolo viac postavené na mojej ľudskej fantázii a na tom aby moja duša dokázala uniknúť s toho nekonečného kruhu. Chcel som raz urobiť video ktorým by som priblížil ASMR, ale nikto to nedocenil. Preto radšej zostávam pri písanej forme článkov s ktorou môžem hlbšie preniknúť do vlastnej fantázie. Môžem si predstaviť že niekto kto robí ASMR je reálne so mnou, hovorí do ucha nejaké slová. ASMR dokáže vždy zachrániť moju dušu keď sa cítim najviac vo vnútornom rozpoložení keď mám pocit že neviem ako ďalej. Keď mám úzkosť a občas cítim že neviem ako s toho celého von pomôže len ASMR. Vždy si popočúvam ľudí čo ho robia a vďaka tomu sa reálne upokojím. Dostanem sa do bodu kedy je všetko lepšie a uvedomím si že problémy sú len takou malou bublinou. Pomáha mi to v kombinácii z hudbou a píšem takéto texty aj za cenu že im nikto nebude rozumieť. Sú to texty pri ktorých nečakám veľkú čítanosť, lebo som ich začal písať pre radosť. Začal som ich písať preto aby som nabúral trošku tú svoju vážnosť v stránke. Aby som sa dokázal vo svojom živote odlíšiť od ostatných ľudí. Pri ASMR mám často mám určité jasné témy ktorých sa držím a teší ma že ich robím. Som vďačný že tieto texty vznikajú každý piatok a pri ktorých sa dokážem viac realizovať. Verím že tieto moje texty majú význam a budem ich robiť veľmi dlho.

Svitanie je stále tmavé

Najtemnejšia noc

Ľudská duša najtemnejšou nocou skutočne naozaj kráča. Občas sa zdá že nie vždy je zo všetkého v živote východisko. Na pokraji toho všetkého kráčam týmto svetom z množstvom myšlienok. Hľadám cestu k pravde a k poznaniu samého seba. Pod najväčšou tmou často dokáže bývať najviac svetla. V zárodku mojich pocitov sa pokúšam ďalej kráčať tmavou nocou vo svojich pocitoch, snoch a myšlienok. Bojujem ale nevzdávam sa bez ohľadu na všetky okolnosti. Nech sa čokoľvek deje prejdem všetkým a pôjdem ďalej bez ohľadu na okolnosti života. Som na ceste za svetlom ktoré ma dokáže previesť samotnou tmou a vďaka nemu dokážem ísť ďalej.

Až do slnka

Kráčam vďaka svetlu ktorým je samotné slnko. Jeho lúče ma zasahujú v plnej sile preto ich tak vnútorne dokážem cítiť. Je tým svetlom ktoré ma dokáže doviesť k skutočnému cieľu samotného života. Viem že nech kamkoľvek kráčam tak ma dovedie na správnu cestu. Viem že pri ňom nedokážem zablúdiť a dokážem sa orientovať v samotnom priestore. Nech sa čokoľvek tak viem že je všetko v mojom živote jasne dané. Dostanem sa cez všetky možné veci, pokiaľ mi slnko bude svietiť na cestu. Budem vedieť že všetko čo urobím tak bude mať pre mňa veľký význam. Lebo slnko je zdrojom tej energie vďaka ktorej môžem čerpať množstvo svojich myšlienok.

V noci

Často vo svojom živote hľadám inšpiráciu hľadám v samotnej noci. Hľadám ju na pokraji, kde môže vo mne dozrieť akýkoľvek nápad. Viem že dokáže prísť inšpirácia vďaka ktorej môžem hlbšie kráčať životom. Premýšľam nad zmesou rôznych myšlienok ktoré sa vo mne počas dňa nahromadili. Keď je tma často ma to inšpiruje k tomu že vďaka nej sa dajú skryť všetky ľudské nedostatky. V hlave mám napísané všetky svoje budúce texty. Sú tam dokončené len ich často potrebujem preniesť do písanej formy. Vďaka nim dokážem nájsť svoju vlastnú pravdu kvôli ktorej mám dôvod ísť ďalej. Lebo keď dokážem sám nájsť svoju vlastnú pravdu tak sa vďaka tomu reálne posúvam.

Svetlý dom

Často si vo svojich myšlienkach predstavujem že vidím svetlý dom. Vidím ako dokáže žiariť rôznymi farbami a dokáže vyzerať nádherne. Niekedy premýšľam nad tým aké by to bolo raz sa myšlienkami do neho presunúť. Ako by to bolo krásne vidieť ho nielen navonok ale aj vo vnútri. Len viem že všetko nechávam nech je radšej v mojich predstavách. Predstavím si že existuje les kde ten dom môže byť a zároveň sa nechávam unášať na vlnách danej myšlienky. Viem že keď zatvorím oči budem cítiť jemný vánok ktorým si budem lietať. Budem sa vznášať v obláčikoch pocitov ktoré ma nasmerujú presne tam kam v skutočnosti potrebujem.

Londýnske nebo

Minulý rok som si predstavoval aké by to bolo skvelé odletieť do inej krajiny. Radosť a nádej vo mne neustále silneli v pocite že by to bolo realitou. Ale neprestávam veriť že to bude stále realitou a budem môcť vidieť to nádherné nebo. Okrem neho by bolo skvelé vidieť mólo alebo nejaké miesto pri vode. Stále premýšľam nad tým aké by to bolo nádherné kráčať tými ulicami kde sú legendárne telefónne búdky. Bolo by skvelé si predstaviť aké by to bolo skvelé stretnúť náhodou ľudí ktorých tam poznám a žijú v Londýne. Viem že to nikdy nebude úplne nemožné, lebo pokiaľ tá myšlienka v človeku je tak sa raz nejakým spôsobom uskutoční.

Dážď

Občas dážď je ako slzy ktoré s človeka reálne stekajú. Niekedy aj ja to tak cítim že je tých emócií príliš veľa. Kráčam tým dažďom z vedomím že zo mňa dokáže zmyť všetko čo ma vo vnútri niekedy ťažilo. Viem že keď kráčam tými kvapkami tak sa nič reálne nestane. Ochladí sa vzduch a všetko okolo nás sa okamžite prečistí. Zmizne všetka špina a následne cítim že ako sa mne dokáže vyčistiť hlava. Chladný vzduch dokáže v jednom okamihu všetko upokojiť. A do toho ešte vietor dokáže často narobiť v človeku obrovské divy. Je skvelé že dážď môže upokojiť ľudskú dušu v určitom okamihu života. Som vďačný že tu môže byť dážď a že všetko okolo nás očisťuje.

Camden

V snoch si predstavujem že kráčam týmto nádherným miestom. Verím že ulicami môže prechádzať veľké množstvo ľudí. Mestský rozruch dopravných prostriedkov by bolo zaujímavé cítiť. Bolo by skvelé si predstaviť že niekde v tom priestore môžem byť. V myšlienkach a snoch viem že môžem byť prakticky kdekoľvek kde sa to naozaj dá. Predstavujem si ako kráčam samotnými ulicami a že som obklopený ľudským pokojom ktorý vychádza z ľudí. Tým pokojom keď kráčam môžem byť vo svojich myšlienkach obklopený a urobí ma to šťastným. Aj keď to je do veľkej miery sen, ale nikdy neprestanem nad týmto miestom skutočne premýšľať. Nikdy neprestanem premýšľať nad tým že na tom mieste môže byť oáza lásky a pokoja.

Problém

Cítim že v spoločnosti nastal celosvetový problém pred ktorým stojíme. Nevieme na čom v skutočnosti sme a že či niečo bude dobré. Deň za dňom sa môže kedykoľvek niečo zmeniť a náš život naberie iný rozmer. V ľudskej duši sa vytvorila diera plná neistoty pri ktorej nič nie je isté. Každý deň sa strieda dobré obdobie s tým horším. Komplikujú sa vzťahy medzi ľuďmi kvôli opačným názorom. Správy začali čoraz viac pretvárať verejnú mienku. Z celosvetového problému ktorý nastal bol vytvorený nátlak na ľudí. Nie je to o žiadnom rozumnom vysvetľovaní ako sa nás snažia presvedčiť. Príliš veľa slov mení rozmer samotného problému a je iba na nás či sa vnútorne udržíme.

Jeden, ktorý sme chceli

Je jeden svet ktorý v skutočnosti chceme naozaj všetci. Svet kde sa prestane reálne bojovať a ľudia v ňom zložia zbrane. V hĺbke duše verím že raz budem existovať svet kde sa nikto nebude ničoho báť. Kde všetky obavy sa okamžite obrátia v prach a budeme cítiť rovnováhu. Všetci chceme svet kde viac bude vládnuť zdravý rozum a nie peniaze. Kde viac bude snaha ľudom pomôcť a nie ignorovať ich signály ktoré vysielajú do spoločnosti. Pokiaľ sa bude viac načúvať pocitom ľudí, tak takýto nádherný svet v jednom okamihu skutočne existovať. Všetci máme možnosť si vytvoriť svet, kde viac bude prevládať láska, radosť a pokoj. Svet pri ktorom nikomu nebude nič chýbať a všetko bude fantastické.

Pre nikoho

Žijeme na planéte ktorá v skutočnosti nie je nikoho. Máme ju v skutočnosti požičanú a vieme že bude raz potrebné aby sa vrátila do tých správnych rúk. Vieme že si v nej nemôžeme úplne robiť čo chceme a aj napriek tomu to skutočne robíme. Lebo si myslíme že to čo robíme je v skutočnosti správne. Ale v skutočnosti to môže byť omyl za ktorý ponesieme všetci následky bez rozdielu. Je potrebné s tejto planéty urobiť lepšie miesto vďaka ktorému bude môcť vyrastať nová generácia ľudí. Lebo potom keď tí ľudia prídu na svet budú mať množstvo otázok o tom čo predošlá generácia s touto planétou urobila. Budú sa zaujímať o to či sme vytvorili čistejšie prostredie vďaka ktorému nebude toľko dymu a že či budú môcť na nej žiť plnohodnotný život.

Všetko čo je

Všetko čo je súčasťou nášho života nás nejakým spôsobom ovplyvňuje. Všetky maličkosti ktoré tvoria tento svet nás vo veľkej miere menia. Pravda je taká že všetko čo sa deje či to je dobré alebo zlé vypláva raz na povrch. Ľudia raz vycítia naše pocity a to či nás niečo tešilo alebo trápilo. Z našej tváre budú vidieť všetky naše emócie ktoré nás nejakým spôsobom prevalcovali. Lebo naša ľudská duša je jednoducho krehká a množstvo psychických problémov sa tvorí lebo začneme cítiť beznádej. Budeme mať pocit že nič v našom živote nemá absolútne žiaden zmysel. Začneme tápať vo svojich pocitoch, dostaneme do absolútnej úzkosti, depresie a nebudeme vedieť čo ďalej. Ale zo všetkých pocitov sa dostaneme a nájdeme zmysel čo nás urobí šťastnými ľuďmi.

Svitanie je stále tmavé

Jadrom celej myšlienky bol úvodný názov článku ktorým pojednáva o tom že to svitanie je v našej hlave. Vytvárame si vo svojich myšlienkach a pocitoch tmu ktorá nás pohlcuje. Celá táto temnota nás drží v šachu, lebo vieme že svet je nepokojným miestom. Miestom kde sa ľudia boja vyjadriť čo v skutočnosti cítia lebo by si niekto odsúdil. Lebo niekedy aj na mňa môže doľahnúť úzkosť a obavy s toho čo bude v živote nasledovať. Všetko je také neisté a svet sa mení zo sekundy na sekundu. Nikto nemá istotu v tom ako bude dlho žiť. Existenčné alebo nejaké iné problémy časom môžu doľahnúť na človeka. Ale napriek všetkému svitanie raz prestane byť v ľudskom živote tmavé a prídu záblesky svetla. Príde nádej vďaka ktorej opäť zažijeme tie pocity šťastia ktoré z nás urobia lepších a šťastnejších ľudí.

Odletieť

Aké skvelé by bolo niekam na istý čas odletieť a nabrať silu na nové myšlienky. Ísť na nejaké miesto kde sme neboli a spoznali nových ľudí. Bolo by skvelé uniknúť s toho večného ruchu čo nás v skutočnosti obklopuje. Bolo by skvelé odísť od miesta kde sa môže tvoriť negatívna energia. Každý človek by si zaslúžil uniknúť od určitého vnútorného stereotypu. Môžeme prísť na to že skutočné šťastie sa skladá z množstva úžasných maličkostí. Ale každý vo svojich myšlienkach môže odletieť kamkoľvek chce a tie predstavy nemusia byť od reality veľmi vzdialené. Každý môže nájsť rovnováhu v tom čo reálne môže chcieť a čo ho teší.

Elektrický vták

Bolo by skvelé mať elektrického vtáka ktoré by sme mohli v skutočnosti ovládať. Mohol by kamkoľvek lietať kde by sa to reálne dalo. Ale v skutočnosti sa to lebo pravdepodobne občas každý je ponorený hlboko vo svojich vlastných myšlienkach. Nie sme na elektrinu, ale vyžaruje z nás určitá energia ktorú ľudia jednoducho vycítia. Načúvame svojmu vnútornému hlasu vďaka ktorému môžeme ísť niekam ďaleko. Môžeme kráčať kamkoľvek kam nám to naša vlastná duša dovolí. Lebo máme vo svojom vnútri tak obrovskú moc o ktorej ani netušíme. Môžeme mnoho vecí zmeniť aj bez našich vlastných slov. Lebo všetko čo v živote urobíme bude vychádzať z nášho srdca. A nikdy neprestávajme nasledovať svoj vlastný vnútorný hlas, lebo ten nás na tú správnu cestu navedie.

PS: Tento písaný koncept bol inšpirovaný jedným vynikajúcim albumom od skvelej speváčky Laury Brehm. Podstatou článku je priblížiť svet a ľudskú dušu ako takú.

Moment pravdy – tretia séria – 4. časť

Toto je časť môjho ja ktorá určite je omnoho pozitívnejšia než si všetci myslia. Lebo verím že v spoločnosti dokáže existovať veľké množstvo dobra ktoré človeka niekam posunie. Aj ja cítim že to dobro môže človeka ako takého niekam posunúť. Samozrejme ľudská dobrota musí byť prejavená činmi a tým že ak vieme niekomu pomôcť tak mu jednoducho pomôžeme. Mám rád ľudí bez ohľadu na to či sa hnevajú alebo majú v sebe šťastie. Možno viac než oni mňa, ale napriek tomu som za to vďačný. Sú ľudia ku ktorým som si dokázal vytvoriť o niečo hlbšie a silnejšie puto. Sú ľudia pri ktorých môžem povedať že sú naozaj mojimi kamarátmi. A je ďalšia skupina ľudí ktorých rešpektujem, ale nevytvoril som si s nimi žiadne puto a náklonnosť. Nie je o tom či sa z niekým rozprávam viac alebo menej, musí tam byť určité ľudské prepojenie. Musí to byť prepojenie že si dokážu rozumieť aj bez slov. Nie je vždy jednoduché si nájsť cestu ku každému človeku cestu a ja som si v rámci toho prešiel dlhou cestou. Viem že aj mám niekoho rád tak za tým nie je nejaká vypočítavosť. Vychádzam s každým rovnako a podľa svojich vlastných možností ktoré mám. Nehrám sa na niekoho kým nie som a radšej som lojálnym. Preto si myslím že to z určitými ľuďmi dokázalo naozaj vydržať. A je množstvo pozitívnych ľudí ktorým ďakujem že vo mňa stále veria a chápu ma. Oni ma psychicky dokázali najviac podržať a dať mi nádej v okamihoch keď sa niekedy podceňujem a pochybujem o sebe. Sú to ľudia ku ktorým môžem byť stopercentne úprimný a nenahnevajú sa na mňa. Som rád za každého človeka čo ma dokázal v živote niečo skutočne naučiť. Vďaka tomu som sa dokázal posunúť a ísť nejakým spôsobom ďalej. Mám rád každého človeka rovnako aj ľudí čo sa môžu na mňa hnevať. Bez ohľadu či v živote dostanem nejaké polená pod nohy alebo nie sa snažím nezatrpknúť. Žijem skôr v láske a v pokoji to je vlastne podstata môjho života a na tom sa nič nezmení.

Pri písaní článku som počúval skladbu Manchzz – I Love You.

V pokojnej oáze

Som v pokojnej oáze kde sa opakujú tie úžasné pocity ktoré ma hrejú na duši. Sú to pocity pri ktorých prichádzam čo je v skutočnosti naozaj správne. Na pokraji toho všetkého je ten raj zvukov ktorými som obklopený. Cítim že je všetko v absolútnej rovnováhe a že môjmu životu nič nechýba. Zatvorím si oči a predstavím si svet kde je všetko úplne nádherné a farebné. Celá oáza je plná pokoja a nechýba v nej pokojná aura. Cítim že keď do nej vstúpim tak sa dokážem cítiť najlepšie. Dokážem prísť na to čo môže byť v skutočnosti správne. Posúvam sa a miestami až vnútorne dokážem rásť a napredovať. Som na správnom mieste, kde som obklopený istotou a nádejou. Zároveň tam znie úžasná hudba ktorá ma dokáže upokojiť a motivovať.

Najtemnejšie dni

Vo svojom vnútri som cítil zhluk obrovských emócií ktoré ma vo veľkej miere dokázali zasiahnuť. Cítil že mnoho dní boli takých že som o svojom živote skutočne uvažoval. Premýšľal som o hodnotách a o tom že prečo tento svet často sa stáva takým povrchným miestom. Že prečo si s neho sami doslova dokáže robiť peklo. Mal som pocit že určité dni môjho života sa stali donekonečna opakujúcim cyklusom s ktorého sa miestami nedalo dostať von. Môj svet neovplyvnila izolácia alebo samota ako by si ľudia mysleli. V niektorých okamihoch svojho života by som najradšej kričal a dostal zo seba všetky možné pocity. Boli zlomové dni kedy som vo svojom vnútri cítil tak obrovskú úzkosť že jediné riešenie to bolo nejakým spôsobom vydržať. Jednoducho v mnohých okamihoch som išiel ďalej aj keď to bolo mimoriadne zložité.

Čím viac som starší tak dochádzam na mnohé veci ktoré sa udiali. Uvedomil som si že niekedy keď prišlo nejaké slovo od niekoho tak som to nezobral veľmi ľahko. Viem že za tým bol dobrý úmysel o tom som nikdy nepochyboval. Aj keď viem že neprestanem veriť v ľudské dobro okolo mňa, ale niekedy som vo svojom vnútri cítil bolesť. Cítil som úzkosť a miestami až strach s tejto doby. Myslím si že celá táto emocionálna reťaz sa spustila po smrti Chestera, kedy som sa učil vyrovnať s tým že môže prísť kedykoľvek koniec. Pravdepodobne to celé trvalo nejakú dobu kým som pochopil že každý z nás je tu len na nejaký čas a všetko sa môže zmeniť okamžite. Moje dni ktoré vtedy prišli boli veľmi šialené a v jednu chvíľu mi nepomáhala pomôcť ani hudba. Mal som pocit že jazdím na jednom kolotoči pri ktorom sa mi brutálne točila hlava.

Začal som chápať že život nikdy nebude iba o radostných okamihoch. Prestal som v sebe popierať akékoľvek pocity ktoré v sebe môžem mať alebo ich mám. Bolo pravdepodobne len pár ľudí čo mojim pocitom skutočne dokázalo rozumieť. Každý si pravdepodobne prechádza obdobím kedy sa vo svojom vnútri hľadá. Aj keď mi hovoria že som skvelým človekom len sú chvíle kedy o sebe vážne pochybujem. Ako sa snažím viacmenej v živote držať pri zemi a pozerať sa na svet zo samotnou pokorou. Snažím sa v tomto svete pochopiť kto sú tí praví ľudia. Každý jeden deň čo aj zdanlivo môže byť skvelým tak prinesie momenty plné mojich myšlienkových pochodov. Ono nech to vyznieva akokoľvek tak takéto okamihy mi pomáhajú si uvedomiť že sa dá z nich načerpať vnútorná sila.

Do veľkej miery moje dni ovplyvňuje viacero ľudských faktorov. Niekedy sa mi niečo nepodarí a môže nastať okamih kedy prejdem do absolútnej frustrácie. Ale tá frustrácia nespočívala z nejakej snahy ktorá nevyšla, ale s toho že boli v živote nejaké príležitosti ktoré som mal a nevyužil som ich. Buď som ich nevyužil alebo do toho nejaké hlbšie okolnosti čo ma v istom okamihu dokázalo veľmi dlho mrzieť. Pravdepodobne ma mrzelo ak som mohol niečo v živote urobiť a neurobil som to, lebo sa to jednoducho nedalo. Keď do určitej miery dokázala zasiahnuť vyššia moc a nemohol som s tým spraviť absolútne nič. Vedel som že sa niečo v skutočnosti naozaj môže diať a dokáže ma to do istej miery naozaj ovplyvniť.

Aj napriek všetkým okolnostiam okolo seba som za mnohé veci vďačný. Lebo viem že keby je všetko len pozitívne tak by som si okamžite dokázal vytvoriť ilúziu sveta ktorý v skutočnosti neexistuje. Myslím si že aj spoločenské dianie do veľkej miery dokázalo spôsobiť ľudské napätie. Ľudia sa snažia nejakým spôsobom obhájiť svoje názory na chorobu ktorá ľudí dostala do izolácie alebo ich pripravila o prácu. Pravdepodobne táto situácia do tejto miery vytvorila veľkú dávku stresu, napätia, nátlaku, pochybností a do veľkej miery aj ľudskej zloby. Choroba o ktorej nepochybujem že existuje tak do veľkej miery rozhádala spoločnosť a zničila aj dlhoročné vzťahy medzi ľuďmi. Čoraz viac bolo duševné zdravie mnohých ľudí doslova na kritickom bode. Ľudia sa vzájomne prestali akceptovali a prestali počúvať názory iných len si išli svoju vlastnú pravdu.

Aj správy do veľkej miery prispievali k tomu že mnoho ľudí sa dostalo do úzkosti a depresie. Neustály tlak ktorý sa na spoločnosť vytvoril v človeku jednu obrovskú emocionálnu guľu. Preto ľudia prirodzene odmietajú niečo do čoho ich ktokoľvek tlačí. Na začiatku som sa cítil absolútne rovnako, postupne som začal pracovať zo svojimi vlastnými emóciami a pochopil že v živote sa dá prežiť všetko. Človek si môže prežiť aj tie najťažšie chvíle a jednoducho sa z nich dokáže dostať. Mne pomohla do veľkej miery hudba a ľudia čo cítia presne to isté čo ja. Začal som chápať že v tomto svete nikdy nebudem úplne sám. Naučil som sa prijať svoje pocity bez ohľadu na to či sú pozitívne alebo negatívne. Lebo skutočné šťastie v živote nezávisí od dobrej nálady, ale od prijatia reality. Že aj prídu nejaké moje vnútorné strachy alebo obavy či zo života alebo z ľudí prežijem ich. Zvládol som mnoho vecí aj bez nejakého rozruchu a bez nejakého očakávania uznania. Za mnohými okamihmi bol aj plač ktorý v skutočnosti nikto nevidel, lebo som sa z niektorými vecami chcel popasovať a dokázať sám seba že nie som žiadna padavka čo sa okamžite vzdáva.

Som šťastný že takéto dni prichádzajú nie preto že by vo mne len vyvolali smútok, ale preto aby ma naučili že aj s toho čo nie je dobré sa dá si niečo zobrať. Nie všetko čo je smutné alebo melancholické je iba negatívne. Lebo keď prišlo u mňa nejaké obdobie ktoré nebolo dobré dostal som sa s toho. A myslím si že sa s toho dostane absolútne každý jeden človek. Ešte som sa do toho nejako snažil vyrovnať zo stratou môjho najlepšieho kamaráta ktorý ma veľa o hudbe naučil a ktorému som za mnohé veci vďačný a vždy budem. Aj toto ma do istej miery ovplyvnilo že som začal viac si uvedomovať že každý jeden deň v mojom živote môže byť posledným a je potrebné s tým naložiť ako najlepšie budem vedieť a ako to okolnosti dovolia. Vždy budem vďačný za moju rodinu a priateľov ktorých nevnímam ako samozrejmosť. A vždy budem vďačný za moju vnútornú silu vďaka ktorej som dokázal byť silným. Bez ohľadu na to či som sa cítil šťastný alebo vnútorne zlomený vždy som išiel ďalej bez toho aby som sa sťažoval a frflal na to. A najme chcem týmto povedať že nech sa človek akokoľvek cíti tak by sa nemal vzdávať a strácať nádej. Lebo nádej z nás môže spraviť omnoho lepších ľudí než si sami myslíme.

PS: Tento text nie je o tom nejakom sťažovaní sa, ale o priznaní si že všetci máme dni ktoré môžu tými najtemnejšími a že sa s nimi môžeme skutočne popasovať.

Spojenie

Dlhodobo cítim že z niektorými ľuďmi môžem byť nejako hlbšie prepojený. Z niektorými možno viac a z niektorými menej, ono pravdepodobne je to postavené na tom ako sa pri tých ľuďoch môžem cítiť. Niekedy si uvedomujem že v určitých okamihoch je mnoho vecí neistých. Občas aj tá dôvera k ľudom je náročná a zodpovedná úloha. Môžem často vycítiť ak sa niekto skutočne hnevá a často sú to ľudia čo mi to reálne nepovedia. Ale ja sa nehnevám na nich že takúto emóciu cítia. Viem že je mi toto veľmi často podsúvané a pri tom ma mnoho ľudí v skutočnosti ani nepozná. Nevedia kým vlastne som a ich úsudok často stojí na prvom dojme. Celý tento pocit doslova to prepojenie veľmi dokáže oslabiť a ťažké je to potom dať do poriadku.

Ja viem že všetci ľudia okolo mňa majú spriaznené osoby a kamarátov. Samozrejme ani ja nie som úplne osamotený, len prichádzam že to spojenie nemám jednoducho s každým. Uvedomujem si že mnohým ľudom nerozumiem a ani oni nerozumejú mne. Občas cítim že ako aj tie rozdielne svety dokážu byť úplne vzdialené. Niekedy si uvedomím že mnoho svetov sa rozbije kvôli odlišným pohľadom na spoločenské dianie. Vidím to že ľudia sa nedokážu zhodnúť ani na jednoduchých ľudských veciach. Mnoho ľudí dokážu jednoducho rozhádať správy alebo celkovo politika. Neustále riešia že niekto niečo neurobil a preto toho človeka treba nálepkovať. Neakceptuje sa že človek sám o sebe nemusí mať na všetko rovnaký názor s ostatnými ľuďmi.

Snažím sa žiť tak aby som sa niektorými vecami v živote nemusel zaoberať. Verím že môžem byť nejako prepojený z ľuďmi aj za cenu že ma nie všetci majú radi. Čím som starší tak ma čoraz menej bavia všetky tieto spoločenské intrigy a zloba ktorá sa tu rozmohla. Preto viacmenej sa od určitých postojov v živote snažím osamostatniť. Chcem sa nejakým spôsobom odlíšiť od ľudí čo v sebe nejakým spôsobom živia v sebe hnev. Bojujem s tým aby som mnohé veci zvládol bez ohľadu na to či tomu niekto bude rozumieť. Bez ohľadu na to že možno v niektorých okamihoch budem osamotený. Občas si ľudia myslia že keď niečo cítim tak som okamžite smutný. Nemusí to tak byť vždy ako sa to na prvý pohľad môže zdať.

Tiež si viacmenej hľadám k tomu čo je v živote naozaj správne. Stále verím v dobrotu ľudí napriek tomu že občas sa môžu hnevať. Môžu tiež bojovať z niečím čo je oveľa silnejšie než ich vlastné ja. Preto ich vo veľkej miere chápem a viem že nie každý človek má tú cestu životom rovnakú. Každý deň ktorý zažívame môže byť úplne odlišným a vďaka tomu nič nie je úplnou samozrejmosťou. Aj okolnosti k tomu môžu úplne prispievať a aj ľudia ktorých počas života stretneme. Ale aj tak všetci si prežijeme nejaké vnútorné starosti ktoré do veľkej miery prispievajú k tomu kým naozaj sme. Život sa stal jedným veľkým kolotočom a niekedy sa môže zdať že sme v jednom kruhu.

Zisťujem že sú ľudia s ktorými to spojenie je jednoducho čoraz silnejšie. Uvedomujem si že si myslia presne to čo si myslím aj ja. Dokáže nastať zhoda v úplne logických a jasných myšlienkach čo je extrémne vzácne. Pri pár ľuďoch som začal cítiť ako to môže reálne fungovať. Väčšinou je to tá pozitívna skupina ľudí ktorá nesúdi ostatných okolo seba. Som rád že ich vlastne môžem poznať a prinesú mi na život úplne iný pohľad. Vďaka nim chápem život v lepších súvislostiach a keď niečo povedia tak viem že majú pravdu. Poznám ľudí čo sa aj sťažujú a majú pocit že život sám o sebe je zlý. Ja sa málokedy sťažujem a vždy chcem žiť kľudným a pokojným životom. Snažím sa každému pomôcť ako najlepšie viem bez očakávania nejakého uznania a pochvaly. Lebo naozaj to nečakám že ma ktokoľvek bude mať okamžite rád.

Spojenie často môže byť ako wi-fi buď je silné alebo slabé. Vzťahy z ľuďmi môžu byť silné alebo slabé, lebo niekedy je prirodzené že si nenájdeme ku každému cestu. Môže sa stať že v niektorých názoroch nenájdeme z ľuďmi zhodu. Občas môže fungovať úprimnosť, ale nie všetci ju reálne aj znesú. Ľudia niekedy zaklamú aby tým druhým jednoducho neublížili aj keď im môžu ublížiť ešte viac. Ale napriek tomu je potrebná určitá rovnováha vďaka ktorej všetko bude omnoho lepšie než si môžeme predstavovať. Všetko sa dá skutočne zvládnuť ak k tomu pristúpime z múdrosťou a rozumom.

Naučil som sa že nie vždy spojenia s ľuďmi môžu byť naozaj prínosom. Ale som vďačný za ľudí pri ktorých dokážem nájsť zhodu prakticky na všetky možné témy. Lebo je vzácne vedieť že žijem v spoločnosti ktorá môže na niečo rovnaký názor ako ja. Samozrejme viem že nemusím mať pravdu a môžem sa v niečom aj mýliť. Všetci sme na rovnakej lodi a snažíme sa zvládnuť nástrahy života. Nikdy to nebude úplne jednoduché, ale všetci to nejako zvládneme. Lebo keď sa vzájomne spojíme a zjednotíme tak dokážeme spolu zvládnuť viac než si myslíme. Lebo spoločnosť je ako celok silnejšia než ako jednotlivec.