V predstavách

Každý vo svojom živote zažil nejakú situáciu, kedy by bol najradšej niekde inde. Predstavil si inú podobu sveta kde by si ľudia neubližovali a viac si pomáhali. Možno by stačilo niekedy nič nepovedať a len si užívať veci okolo seba. Skrátka mať nejaký kľud a vychutnávať tie najlepšie momenty. Najlepšie by bolo si uvedomiť, že pravdepodobne máme na tomto svete príliš málo času. Kedykoľvek tu môžeme byť naposledy alebo sa nebudeme môcť nikdy zobudiť. Čoraz viac som sa začal zamýšľať že prečo sa ťažšie vyjadrujú slová a cítim som v sebe nejakú ťažobu. Často niekedy je lepšie určité starosti zakryť za náš úsmev, aby nikto nevidel čo reálne cítime. Neustále si predstavujeme že ako všetko je ľahké a popri tom za tým cieľom vedie dlhá cesta. Všetko v živote si vyžaduje určitý čas a nestane sa všetko okamžite, ako si myslíme. Nikdy to tak nebolo, len pravdepodobne si to nejak nedokážeme uľahčiť. Rád by som si vedel predstaviť, ako sa viem stále len usmievať. Ale v skutočnosti to nejde vždy a všetci máme v sebe to obranné jadro, ktoré sa okamžite naruší a zistíme že sme vo svojom vnútri zraniteľný. Vo svojom vnútri stále premýšľam že či sám seba dokážem mať dostatočne rád alebo že či ma majú vôbec radi ľudia. Rád si predstavím len všetky tie príjemné veci s tým že najradšej by som na isté veci zabudol. Keď sledujem nejaké tie udalosti, tak niekedy už neviem k ním nič vyjadriť. Premýšľam často nad tým, že či veci čo robím sú skutočne správne. Že či to čo sa deje, nie je nejaká nezmyselná predstava ktorá môže byť v mojej hlave. Sú momenty kedy som radšej tichý pozorovateľ, než by som mal niečo reálne vyjadrovať. Ale nejako viem že mi písanie pomáha sa od určitých vecí oslobodiť a môžem zo seba určité veci dostať von. To čo niekedy je ťažké vyjadriť ústne, tak človek vyjadrí slovne a nie preto že by si tým dačo dokazoval. Mám jasnú predstavu o tom že najlepšie by bolo, keby nie sú voči každému predsudky a kedy sa ľudia viac tolerovali. Keby sa viac berie dôraz na to čo ľudia vedia a nie na to čo nevedia, tak by náš svet bol lepším miestom pre nás všetkých.

Ako nás obchodníci dokážu zmanipulovať

Najviac nás pri nákupe ovplyvňuje cena. Aj keď si to možno neuvedomujete, psychológia čísiel v rukách zručného obchodníka je silná zbraň.

Predstavte si, že nakupujete šperk. Máte na výber dva náhrdelníky za 40 a 50 eur. Táto cena sa vám zdá privysoká a nekúpite nič. Keď však k týmto dvom vystavíte tretí za 100 eur, kontrastná ponuka určite zafunguje.

Najsilnejšou taktikou, ktorú na nás obchodníci používajú je cena.

„Taktiky vieme rozdeliť na etické – štandardné zľavy, výpredaje, špeciálne ponuky. No niekedy neetickí obchodníci umelo navyšujú a potom znižujú ceny, zavádzajú pri popisoch produktov, alebo neukazujú celú pravdu o cene či produkte,“ upozorňuje zakladateľ marketingovej agentúry Juraj Sasko.

Inak sa rozhodujeme, keď niečo potrebujeme okamžite a inak, keď niečo nakupujeme do budúcnosti. Inak si vyberáme auto a inak múku v obchode.

„Do nákupného procesu vstupujú emócie, ekonomická situácia, naše okolie, ale aj celkový ekonomický vývoj v krajine. Tých vplyvov je extrémne veľa,“ hovorí odborník v oblasti online marketingu.

Silné číslo

Viete, ktoré číslo má v psychológii naceňovania magickú silu?

„Je to hlavne baťovské číslo 9, ktoré dokáže zlacniť opticky produkt rádovo o jednotky a dokonca až o desiatky eur,“ odhaľuje magické číslo Sasko.

Možno tak aj vy patríte k ľuďom, ktorí si radšej kúpia tričko za 9,90 ako za celých 10 eur. Zákazníci tento psychologický efekt vnímajú najmä vtedy, keď sa znižuje hodnota v cene z 10 na 9.

„Presne naopak účinkuje číslo 9,89 – nepôsobí nižšie ako 9,90, pretože nositeľ sumy 9 zostal zachovaný,“ vysvetľuje Sasko.

Okrem toho, že číslo 9 dokáže zvýšiť maržu či zisk, zvyšuje aj záujem zákazníkov o daný tovar.

Experiment Univerzity v Chicagu a Massachusettský technologický inštitút testovali vplyv ceny s číslom 9 pri kúpe ženského oblečenia. Predávali ho za 34, 39 a 44 dolárov.

„Najlepšie sa predávalo to za cenu 39 dolárov, dokonca lepšie ako variant v cene 34 dolárov,“ dodáva Juraj Sasko.

Zaokrúhľovanie

Niekedy však cena môže pôsobiť aj lacno. Ak kupujete auto za 20-tisíc eur, cena 19 999 vyzerá umelo.

„V takýchto prípadoch sa zvykne používať 0 alebo 5, teda 19 950 alebo 19 900 eur,“ vysvetľuje odborník.

Pri nižších cenách je zasa dobrou pomôckou zaokrúhľovanie, ktoré pôsobí psychologicky a zjednodušuje zákazníkovi orientáciu.

„Na druhej strane, pri sofistikovanejších produktoch alebo službách, kde nechcete ponúkať ceny ‚z brucha‘ a potrebujete potenciálnemu zákazníkovi ukázať, že za sumou stojí naozaj nejaký výpočet, je lepšie spraviť ju zložitejšou. Ťažšie sa s ňou potom nesúhlasí,“ hovorí Juraj Sasko.

Srdcovky

Ak vás chce obchodník zmiasť, aby produkt vyzeral lacno, v jeho okolí umiestni iný tovar za vyššie ceny v očiach zákazníka tak vyvolá kontrastný efekt.

Psychologický pocit zlacnenia alebo zdraženia ceny môže navodiť aj grafika čísla, jeho umiestnenie či veľkosť cenovky.

Pri výbere čohokoľvek nám pomáha porovnávanie. Či už kupujeme džem alebo auto.

„Výnimku tvoria asi len vyslovene ‚love brands‘ (milované značky) ako Apple, kde si zákazníci nepotrebujú nič porovnať, jednoducho vedia, že daný produkt chcú a kúpia si ho,“ uzatvára Juraj Sasko.

zdroj: aktuality.sk

Medziľudské vzťahy

Túto tému som si vybral pretože po prečítaní tohto výroku sa ma zmocnilo hneď viacero myšlienok. Čo si ľudia predstavujú pod pojmom bohatstvo? Je bohatstvo len niečo materiálne? Čo sú to medziľudské vzťahy a sú vôbec dôležité?

Veľa ľudí chce mať veľký dom s prekrásnou záhradou, drahé lesknúce sa autá, hŕbu peňazí, ktoré by ich obšťastňovali, … Ale sú to naozaj tie pravé hodnoty? Mať auto a nemať sa v ňom s kým previesť, mať dom ale nemať sa na koho doma tešiť, mať peniaze a nemať koho obdarovať. Jeden uznávaný spisovateľ raz povedal: „Nikto z peňazí ešte nezbohatol.“ Ja si tiež myslím, že drahé auto v porovnaní s dobrým kamarátom má veľmi malú hodnotu. Veď nikto nie je ostrovom samým pre seba!
Položme si teda otázku ešte raz. Čo sú to vlastne medziľudské vzťahy? Odpoveď nie je jednoznačná. Medziľudské vzťahy majú mnoho foriem, ale tá najznámejšia je asi medzi mužom a ženou. V tomto vzťahu prevláda úcta k partnerovi, porozumenie, vzájomná príťažlivosť a obeta ktorá prekonáva egoizmus. Hovorí sa tiež, že láska hory prenáša, a myslím si, že sa pod tým naozaj niečo pravdivé skrýva. Veď, čo by ste nespravili pre toho druhého, keď ho máte naozaj rád ? Tiež rodinné vzťahy medzi deťmi a rodičmi pozná každý z nás. Sú prirodzené a často si ich ani neuvedomujeme! Berieme to ako samozrejmosť, že sa o nás skoro celý život starajú a stavajú naše šťastie pred ich vlastné. Ďalšia forma medziľudských vzťahov je priateľstvo. Je to keď vás niekto podrží v ťažkej chvíli a nenechá vás v štichu. Keď máte svoje problémy komu vyrozprávať a poradiť sa. Keď máte na niekoho s úsmevom spomínať.
Vzťah ako taký by sa dal považovať za niečo nehmotné a predsa tak hodnotné. Nedá sa kúpiť, ani požičať. Nikto vám ho presne neopíše, ale predsa je každému známy. Je v každom z nás a záleží len na nás ako sa k tomu postavíme. Toto je moja nepriama odpoveď na otázku či sú medziľudské vzťahy naozaj dôležité.
A ako môžeme zmeniť medziľudské vzťahy? V prvom rade treba začať od seba. Nebyť egoistický a namyslený, nemyslieť len na seba, ale aj na druhých. Správať sa jeden k druhému s úctou a pokorou. Priznať si chybu a poučiť sa. Zdá sa vám to ako priveľká obeta? Možno vás prekvapím, ale obyčajné “ďakujem” na začiatok úplne postačí.

zdroj: referaty.sk

Čítaš mi z pier

Poznáš všetky moje kroky,

vieš že niekedy robím chyby,

nesúdiš človeka na základe dojmu,

a ak aj niečo nevie tak mu dávaš šancu,

vycítiš keď sa so mnou niečo deje,

stále veríš že to v živote nie je márne,

tvoj optimizmus mi dá vždy silu,

aj keď niekedy nemám v seba dôveru,

poznáš ma s priateľov najlepšie,

nad vodou ma držíš stále,

málokto v živote bude ako ty,

tešia ťa moje životné úspechy,

nikdy si to so mnou nevzdala,

aj keď väčšina kamarátov by to možno vzdala,

aj keď si možno niekedy tak strašne ďaleko,

ale v mojom srdci si neskutočne blízko,

každý deň s tebou nejako prežívam,

aj keď reálne s tebou vôbec nie som,

máme pravdepodobne iné vnímanie sveta,

ale nikdy sme sa nevzdali nášho priateľstva,

čítaš mi čoraz viac s mojich pier,

vieš pochopiť môj vlastný názor,

čoskoro už to bude piaty krok,

verím že spravíme v živote nejaký krok,

že nebudeme stáť na mieste,

že vždy na ceste životom ten pokoj v duši nájdeme.

Desatoro z lekárne: Pozor na správne užívanie liekov

Medicína vie výrazne predĺžiť priemernú dĺžku ľudského života. Viaceré choroby je schopná úplne vyliečiť, ale u chronických ochorení sú ľudia nútení – hoci aj natrvalo – užívať lieky.

Na čo všetko myslieť, aby nám lieky mohli pomôcť v najväčšej možnej miere?

1. Kedy lieky podávať?

Účinok liekov, ktoré prehltneme, je ovplyvnený tým, čo jeme a čo pijeme. Venujte pozornosť tomu, či sa má podávať nalačno alebo po jedle. Ak je nalačno, mali by ste ho užiť najskôr dve hodiny po poslednom jedle. Uviedol to Český rozhlas.

Najmenej dve hodiny od užitia by ste lieky nemali jesť. Ak sa má liek rozpustiť v ústach alebo pod jazykom, nehrýzte ho. Hodinu po rozpustení tablety by ste nemali jesť, piť alebo fajčiť.

2. Čím zapíjať?

Lieky, ktoré je potrebné prehĺtať (tabletky, tobolky alebo dražé) zapite vždy dostatočným množstvom tekutiny. Optimálne je zapíjať lieky obyčajnou vodou a to postojačky alebo vzpriamenej polohe v sede. Nikdy nezapíjajte lieky alkoholom. Nie je vhodné ani zapitie mliekom alebo grapefruitovou šťavou. Môžu narušovať účinok niektorých liekov.

3. Naštudujte si liek

Prečítajte si príbalový leták každého lieku, ktorý chcete užiť. Venujte pozornosť najmä odstavci o spôsobe podávania, ale tiež informáciám, ktoré sa týkajú možných interakcií alebo nežiadúcich redakcií. Práve tieto údaje sú povinnou súčasťou letákov.

4. Škodí vám liek? Povedzte to lekárovi

Ak dostanete nový liek, uistite sa, či lekár vie o ostatných vašich liekoch. Kombinácia nežiadúcich liekov môže spôsobiť problém. Môžu ho vyvolať užívaný iný liek alebo niektorá potravina.

Nezabudnite, že lieky nie je možné kombinovať s alkoholom. Aj fajčenie môže ovplyvniť účinky mnohých liekov. Interakcie môže vyvolať tiež mlieko v mliečnych výrobkoch, cesnak či ginko. O zmene liečby následne rozhodne lekár.

5. Ste zábudlivý? Nehanbite sa

Ak si viaceré lieky nepamätáte, napíšte si ich názvy na papierik. Noste ho v peňaženke alebo pri dokladoch.

6. Myslite na zdravie detí

Opatrné pri užívaní musia byť tehotné ženy a kojace matky. Niektoré lieky sa v tomto čase nemôžu užívať. Chemické látky prenikajú do placenty do tela vyvíjajúceho sa plodu, alebo do materského mlieka. Môžu ohroziť priebeh tehotenstva alebo zdravie kojenca.

7. Pozor na kvapkanie

Ak užívate liek vo forme kvapiek, využívajte správne dávkovanie cez kvapadlo, ktoré je súčasťou balenia lieku. Iné kvapadlo, ktoré máte doma, sa môže líšiť so svojím obsahom a jeho použitie môže viesť k zlému dávkovaniu.

8. Dbajte na čistotu

V prípade lieku určených na aplikáciu na kožu, je vhodné miesto dokonale vyčistiť a prípadne vydezinfikovať, aby liek dobre priľnul k pokožke.

9. Ste sám sebe lekárom?

Problém môže spôsobiť kombinácia predpísaných a voľne dostupných liekov. Môže ísť napríklad o lieky proti hnačke, s antracidmi alebo lieky proti horúčke na béze kyseliny acetylsalicylovej.

Ak chcete užívať voľne predajný liek, spýtajte sa v lekárni, s akými liekmi ho môžete kombinovať.

10. Staré lieky hoďte do koša

Dodržiavajte spôsob skladovania lieku, ktorý je uvedený na príbalovom letáku. Vždy uchovávajte lieky mimo dosahu detí. Nikdy ich nepoužívajte, ak majú po dátume spotreby.

Ak zmenia farbu, štruktúru alebo konzistenciu, prestaňte ich užívať a poraďte sa s lekárnikom, ktorý vám liek vydal.

zdroj: aktuality.sk

Ľudská duša

Žijeme vo svete kde sa priam berie dôraz na to, že ako človek vyzerá. Ale je to absolútne nesprávne, lebo vonkajšia krása je vnímaná ako niečo čo môže priťahovať človeka k opačnému pohlaviu ako takému. Vidíme v televízii tie najkrajšie outfity ktoré si ľudia dajú na seba a je to niečo čo poteší nielen ženu ale aj muža. Na základe vonkajšej krásy si vytvárame ten svoj vlastný prvý dojem. Potom začneme určitým spôsobom spoznávať že akú má človek povahu. Ale tu nastáva ten najväčší paradox že keby vlastne tá vonkajšia krása neexistovala, tak vlastne by nás ten človek nedokázal ničím upútať a nejakým spôsobom nás zaujať. Najme to tak vnímame na začiatku a potom zisťujeme že aký človek sa skrýva vo svojom vnútri. Že môže svojim úsmevom zakryť niečo čo ho môže reálne trápiť, ale aj napriek sa usmieva a nesnaží sa tomu poddať. Proste človek navonok môže pôsobiť inak, než pôsobí vo svojom vnútri. Každý z nás sme vo svojom vnútri krehký a určité veci okolo nás vnímame veľmi citlivo. Zažívame rôzne situácie ku ktorým sa snažíme pristupovať, tak ako to v danom momente cítime. Prežili sme rôzne fázy života a neustále si uvedomujeme že kým vôbec sme. Že sme ľudia ktorí možno nie sú vždy najdokonalejší a máme dni kedy veci nejdú vždy ako majú, ale žijeme a to je v skutočnosti podstatné. Postupne ako spoznávame ľudí okolo seba, tak prídeme na to že je dôležitá duša človeka. Je v skutočnosti jedno že kto má vrásky na čele alebo má o nejaké kilečko na sebe. Na konci zistíme že dôležitá je duša človeka a to že či človek má rád nielen seba, ale aj ľudí okolo seba. Nie je ani dôležité že či je človek milionár alebo chudobný. Skutočné bohatstvo je to keď je človek zdravý, šťastný a keď vie že mu nič nechýba.

Nebude to také zlé

Nič nie je až také vážne,

ak človek za veci skutočne bojuje,

keď niekomu na ňom záleží,

to je ten pocit najkrajší,

zobudiť sa s pocitom že je niečo iné,

že ľudské srdce prestáva byť chladné,

keď vládne empatia a zdravý rozum,

niekedy stačí sa pozrieť na človeka s úsmevom,

jemný tranz a nevnímanie samotného priestoru,

chladná zima a prechádzanie samotnou ulicou,

raz celý ten strach s očí ľudí zmizne,

niekedy k životu stačí ľudské pohladenie,

nie vždy čo je materiálne tak na tom skutočne záleží,

na čom skutočne záleží tak sú skutočné hodnoty,

sú veci ktoré sa za peniaze nedajú kúpiť,

dôležité je vedieť aby sme vedeli milovať,

nie všetci ľudia sú okolo nás zlí,

dáme im ešte veľa ďalších šancí,

vždy bude niekto pri nás stáť aj keď si to nemyslíme,

tá pomocná ruka ľudí tu vždy pri nás bude,

všetko nejakým spôsobom dokážeme zvládnuť,

ak dokážeme si tie naše hlavy zdvihnúť,

vieme že nás má niekto na tomto svete rád,

niekedy nám len jeden úprimný pohľad,

ten úsmev sa stáva tou jedinou vecou,

ako sa dá vďaka nemu vyrovnať z bolesťou,

všetci sa raz stretneme na jednom mieste,

kde sa konečne skončí všetko trápenie.

 

Mať rád ľudí

V živote sa stretávame zo všetkými typmi ľuďmi a s tým že aké majú často nálady. Každý človek je v niečom iný, výnimočný a túži po nejakom svojom sne. Prežíva svoj vlastný príbeh a snaží sa ukázať že v našom živote nie je nič márne. Aj na Rádiu FM prebieha taká pekná výzva, ktorá nabáda ľudí k väčšej tolerancii a k tomu, aby sa ľudia mali viac radi a pomáhali si. Je veľmi prirodzené keď sa ľudia majú vzájomne radi a nie je to vôbec žiadny extrém. Len extrém sa žiaľ robí zo všetkého a to vôbec nie je správne. Čoraz viac je vidieť ako ľudia sa medzi sebou rozdeľujú než by sa mali spojiť a vytvoriť niečo nové. Skrátka namiesto tvorenia hodnôt sa neustále hašteria že kto má v čom pravdu. Prejavuje sa čoraz viac aj rasová nenávisť voči ľudom, ktorý nemôžu za svoje vlastné osudy. Všetci sú hádzaný do jedného vreca a nikto sa v skutočnosti ani nevie vcítiť do ľudského osudu. Nepíšem to preto aby som niečo obhajoval a niekoho si zastával to vôbec nie. V skutočnosti sa treba zamyslieť že či ľudia okrem ľudí majú radi aj svoj okolitý svet. V dnešnej dobe je najviac dôležité že ak človek chce mať niekoho rád, tak musím najprv mať rád sám seba a potom dokáže mať rád aj ľudí. A ani nemusí mať rád čisto len ľudí, môže mať rád aj zvieratá. Stále budú veci nad ktorými sa bude dať reálne polemizovať a zamýšľať sa nad nimi. Nestačí človeku povedať mám ťa rád, ale treba mu to nejakým spôsobom aj dokázať a každý si vyberie svoj vlastný spôsob ako mu to reálne dokáže.

V živote nie je nič jednoduchšie ako mať okolo seba tú správnu partiu ľudí. Niekedy stačí aby to boli 2-3 priatelia o ktorých sa dá povedať že im môžme veriť. Môže sa stať aj to že ľudia ktorým sme nejakým spôsobom verili, tak nás nejako sklamú a nebudú pri nás. Ale treba si vážiť ľudí čo majú k nám určitú dávku trpezlivosti a dávajú nám pocit bezpečia. Viem že možno nie všetci sa budú k nám správať milo, ale to neznamená že im aspoň nedáme šancu. Veľmi je dôležité pred ľuďmi nezatvárať dvere a ukázať im že môžu s nami rátať. Nie je správna cesta každého odpísať a dať ľudom vo svojom živote stopku. Lebo toto vôbec nie je správny prístup a v skutočnosti to nikam nevedie. Maximálne sa tí ľudia môžu od nás izolovať. Ale stále v živote platí že neprestávajme odlišovať že kto to s nami myslí úprimne a kto nie. Najľudskejšie je keď aspoň prejavíme kúsok empatie a vcítime sa do pocitov iných. Že skrátka nebudeme egoisti a budeme myslieť na to, že aj iní ľudia sú tu okolo nás a potrebujú pomoc. Veľmi zaváži že či sú ľudia skutočne vypočutý a že či sa dokážu vyrozprávať. Ale dôležité je netlačiť na ľudí, lebo bude dôležité že či to oni tak cítia. Že či skutočne povedia veci čo majú na srdci. Nie každý na tomto svete je otvorený a väčšina ľudí v sebe problémy radšej bude dusiť než by mala s tým zaťažovať svoje vlastné okolie. Niektorí ľudia sú extroverti a niektorí zas introverti, ale je dôležité tých ľudí nejako pochopiť. Treba im skutočne otvoriť svoju náruč a povedať im že všetko nejakým spôsobom zvládneme.

Žiaľ nie všetci ľudia majú na ružiach ustlané a musia bojovať zo svojimi životnými problémami. Tie životné problémy sú miestami aj existenčné a často niekedy majú pocit že už nemajú silu ani vstať. Ale aj tak im treba pomôcť a ukázať im že nie všetko v živote je márne. Že stále sa oplatí bojovať za tie správne veci aj napriek tomu že oni tomu nejak vnútorne sami neveria. Najme je dôležité dať dôraz na to, že treba mať voči ľudom trpezlivosť a dať im čas. Netreba ich okamžite odpísať pri prvom neúspechu, ale ukázať im že nám na nich záleží. Ukázať im že sme voči nim maximálne tolerantný a vieme ich pochopiť. Aj keď mať rád ľudí je tá najzodpovednejšia a zároveň aj najťažšia vec na svete. Nikdy v skutočnosti nevieme na čom vlastne sme, dokým nezažijeme s nimi nejakú situáciu ktorá nás ovplyvní na celý život. Každý človek v živote nám niečo dá a v živote nás niekam posunie, len si musíme uvedomiť kam. Ak sa človek vo svojom živote užitočný, tak je jedna z najkrajších vecí na svete. Lebo je veľmi dôležité niekam patriť a byť niekým milovaný. Lebo nie všetci majú to šťastie a v živote sa im prihodili nepekné veci. Preto si tí ľudia zaslúžia aby im niekto dal nádej a neodsunul ich na druhú koľaj.

Ja vo svojom živote mám rád strašne veľa ľudí či je to moja rodina, priatelia alebo ľudia ktorí ma v živote ovplyvnili najviac. Proste ja som nikdy neriešil nejaké rasové rozdiely v spoločnosti, lebo každý človek má na tomto svete svoje miesto. Neviem ovplyvniť že kto má akú povahu, len to beriem presne tak, ako je to dané. Ťažké je povedať že kto je horší a kto lepší, lebo niekedy to ani ja sám neviem. Len čas ukáže že kto sa ako prejaví a kto zostane sám sebou napriek tomu že tiež s niečím určite bojuje. Treba to brať tak, že v živote vždy budeme kvôli niečomu bojovať a najme ak sú to myšlienky ktoré majú pomôcť zmeniť svet k lepšiemu. Lepšie si v živote vybrať cestu, ktorou sa ešte nikto nevybral a sú v nej prekážky. Lebo keby všetko v našom živote bolo len jednoduché, tak by to bolo maximálne nudné a neatraktívne. Neskôr prídeme na to, že všetko čo sa nám udialo, tak nás pripravovalo na niečo lepšie. Povedzme si pravdu, že keby v živote bolo všetko len dobré, tak by sme si nevedeli vážiť život a nikdy by sme nevedeli s vecí poučiť. Aj to čo je zlé je pre nás veľmi dôležité, aby sme si uvedomili že v živote musíme robiť aj chyby. Lebo keď je všetko v našom živote vyvážené, tak nikdy nebudeme mať pocit že sa nudíme. Veľmi je dôležité aby sme si pomáhali, mali sa radi, stáli pri sebe a uvedomili si že sa všetci vzájomne potrebujeme.

Rozbaľovačka č. 30 – Audioknihy – Putování za Svatým Grálem, Dítě číslo 44, Chrám i tvrz

Mne už prišlo takmer čokoľvek, ale teraz mi prišli takéto super audioknihy. Môžem ku každej v skratke povedať o čom reálne je a trošku to ľudom objasniť. Putování za Svatým Grálem objasňuje ako rytier Lancelot pátral po svätom grále a dej sa tiahne do čias stredoveku. Dítě číslo 44 tam bol dej zasadený do komunistickej SSSR v 20. storočí kde inšpektora pridelili k prípadu 5-ročného zavraždeného chlapca. Chrám i tvrz je akoby miestami príbeh o českom jazyku a o tom aké slová sa kedysi používali. Všetko bolo poučné a dalo mi to niečo k zamysleniu.

 

Rozbaľovačka č. 29 – Jana Varcholová – Tanečnica na špičke

Mi prišla veľmi zaujímavá knižka ktorá je niečím nezvyčajná. Nie sú to len krásne ilustrácie v nej alebo krásne farby, ale najviac ma zaujala tým že je plnej krásnej poézie. Som sa tešil keď som si mohol povedať že je to prvá knižka nad ktorej obsahom netreba nejako zvlášť premýšľať. Napriek tomu že má knižka 58 strán, tak je v nej veľa poetických textov. Úžasne sa mi čítala a každý jeden text ma úplne pohltil, čo sa mi málokedy stáva. Teší ma že sú ľudia čo píšu poéziu a majú k tomu nejaký vzťah. Janka Varcholová ukázala že ako sú tie texty odprezentované zrozumiteľne a veľmi krásne.