Archív pre december 2016

Veselé Vianoce a Šťastný nový rok 2017

24. decembra 2016

Chcel by som povedať že pomaličky prežívame predvianočný čas adventu a blíži aj čas Vianoc. Na úvod by som chcel povedať, že som veľmi rád, že sa pomaličky už druhý rok stretávame všetci pri tejto stránke. Určite by som chcel samozrejme zhodnotiť celý tento rok v rámci svojej stránky a ku koncu ako ma tradične všetci poznajú, spraví bilanciu počas celého tohto roka. Tento rok proste sa znova niečo v mojej tvorbe písania niečo zmenilo, snažil som sa neustále nastavovať latku neustálej kvality a prinášať ľudom články, ktoré ľudom dajú niečo a zamyslia nad nimi. Uvedomujem si že tretí rok obhájiť svoju pozíciu na blogu bolo čoraz ťažšie a celkovo aj témy čo som mal, tak sa mi nevyberali ľahko. Témy sa samozrejme dotýkali všetkých pocitov čo v sebe mám a zároveň sa týkali aj občanov tejto republiky. Je ťažké písať o niečom čo dokáže emočne ľudí zasiahnuť a nikdy som si nemyslel, že budem práve takýmto štýlom písať. Boli chvíle, kedy ma každý riadok čo som napísal, tak ma to samo bolelo a mal som zimomriavky po celom tele a vravel som si, že či to dať von alebo radšej nechať tak. Proste každý človek vo svojom živote cíti určitú zodpovednosť a ja som cítil tú zodpovednosť voči čitateľovi a voči tomu, že či ho tým článkom dokážem reálne osloviť. Proste si vážim neraz aj reakcie, čo na stránku píšu svoje názory a neraz som vďačný za moment, keď môžem podporiť aj iných blogerov čo si skutočne zaslúžia. Proste iných blogerov nevnímam ako svojich nepriateľov, len ich štýl je odlišný od toho môjho a snažím sa do toho vžiť rovnako. Každý rok píšem tento článok a hodnotiť tento rok býva pre mňa čoraz náročnejšie, keďže sa stále dejú nejaké veci a neraz sa diali veci čo som nemohol ovplyvniť.

Rok 2016 aj keď bol pre mňa super v istých ohľadoch, tak bol aj smutným než rok 2013 a toto si zhrniem až v konečnej bilancii. Proste som sa opäť sústredil na to, že ako môžem svoje písanie obohatiť a dať mu nejakú reálnu formu. Minulý rok som nepísal žiadne básne, prakticky som dával len prebraté články zo zdrojom a články čo som sám písal. Písanie básni sa stalo určitou novinkou a som rád že to ľudia tak úžasne prijali a vážim si tú neutíchajúcu podporu. Celkovo vo svojom živote som zažil strašne veľa zmien či v rámci priateľov alebo v rámci školy. Prakticky som točil určité videá na Youtube a vyjadroval som nimi svoje postoje čo neraz cítim, len potom som s tým musel skončiť a prestal som natáčať. Celý ten dôvod bol v tom, že pri natáčaní prišiel neustály pád počítača a doslova mi to začalo liezť na nervy, prakticky som potom nemal chuť točiť. Nemyslel som si, že to poviem, ale pri blogu som vydržal strašne dlho a prebraté články som dával iba sporadicky. Ešte dnes som písal dve básne a dva články a potom som si uvedomil, že je niečo na čo som zabudol a rozhodol som sa to spísať. V písaní sa moje myšlienky posunuli na taký level že som začal písať o spoločenských veciach a riešiť celkovo medzinárodné vzťahy. Písal som tak, že som tým niečo chcel odhaliť a poukázať na to, lebo proste poukázať na problémy čo sa dejú okolo nás, tak o tom nie je ľahké hovoriť a neraz človeku sa o tom ťažko rozpráva alebo skôr nechce rozprávať. Samozrejme v písaní som sa riadil pocitmi ľudí a tým čo skutočne cítia a ja som to chcel do písania nejako premietnuť tie ich pocity a povedať im tým, že nie sú v tomto sami a ja zdieľam s nimi rovnaký názor.

Moje myslenie sa stále dostáva do určitého bodu a neraz prežívam svoje myšlienkové pochody. Mnoho článkov čo som písal, tak boli napísané za pochodu a nepísali sa ľahko. Stále som chcel opisovať to, že v živote proste sa dá na veci pozerať z oboch pohľadov pozitívneho a negatívneho. Teda som to riešil tak, že ako v živote sa neraz udejú zlé veci a samozrejme sa tie zlé veci môžu obrátiť na dobré. Začal som viac nad tým celým rozmýšľať a môžem povedať, že som si uvedomoval, že to čo píšem zasahuje hlboko do určitého súkromia a že ma to môže nejako poznačiť. Neraz som mal stavy, ktoré mi neboli príjemné a ako som si povedal, že všetko čo ma trápilo, tak som radšej dal do článku a vyventiloval som všetky pocity von. Prakticky vďaka tomu písaniu som sa začal cítiť s tej psychickej stránky lepšie a začal som hľadať inšpiráciu v mnohých veciach. Proste ma motivácia hnala nejakým spôsobom a k tomu, aby som to vo svojom živote s písaním nevzdal. Dakedy keď som chcel niečo napísať, tak som prežíval doslova blok a doslova som čakal, aby ma niečo v skutočnosti nakoplo a aby som si povedal, že to bude mať nejaký zmysel. Proste do svojho myslenia som dal aj viacej citlivosti a ľudskosti, samozrejme som sa snažil pozerať na osudy a vždy poukazovať v článkoch na to, že buďme, že sme takí akí sme a hlavne že sme zdravý. Lebo prakticky keď je človek zdravý, tak sa rozhodne cíti lepšie a má viacej chuť niečo robiť. Každý človek čo sa prakticky po všetkých stránkach cíti dobre, tak prakticky zo seba dá všetko a ja som pocítil, že som do písania článkov dal úplne všetko, proste som tam vložil samého seba a svoje vlastné skúsenosti čo som si prežil vo vlastnom živote. Samozrejme som poukazoval na rôzne obdobia života, ktoré som z radosťou prekonal a postupne som začal byť silným človekom.

Na základe inštinktov som konal aj tento rok a písal som články aj pri počúvaní rôznej hudby. Tým nešlo, že ma nejaký interpret dáky názov a tak som si pomyslel že s tým názvom čo má človek v danej skladbe sa samozrejme dá omnoho viac pracovať a ja som to bral tak, že keď človek počúva hudbu, tak ho napadne toľko vecí, čo ho proste za normálnych okolností proste nenapadnú. Mnoho mladých interpretov ma motivovalo písať a určité ani v budúcom roku tomu inak tak nebude. Obhájiť svoje myšlienky ma stálo proste strašné množstvo psychických síl. Proste vcítiť sa do jednotlivých situácii čo sa dejú okolo nás a písať o nich je dosť náročné. Proste stále platí že prakticky keď je téma ktorá je emočne silná, tak vtedy dokážem článok písať aj štyri hodiny a keď to je niečo ľahšie, tak to napíšem za jednu hodinku alebo dve. Na ceste životom som zažil samozrejme veľa skvelých priateľstiev a kopec stabilných priateľstiev mám dodnes, za čo som tým ľudom skutočne vďačný. Som vďačný za skúsenosti čo som získal a samozrejme sa kopec ľudí ku mne vrátilo a obnovilo so mnou priateľstvo. Ako som veľmi rád, že mám po svojom boku ľudí čo moje články čítajú a uvedomujú si, že aké je to často za oponou a že ten živote nie je vždy najľahší a obdivujem tých čo sa s tým vedia popasovať. Všetci máme nejaké tie osudy a každý náš príbeh je iný, ale o to viac si treba vážiť ten život. Nech sa deje čokoľvek, tak aj k blogu som pristupoval k tomu, aby som rôzne názory riešil s pokojom a aby som sa kvôli tým názorom nestresoval. Proste kritika tu bude vždy a často mi tá kritika pomohla spraviť aj lepšie články. Ja som rád za každého jedného čitateľa a to si myslím, že každý človek by bol rád nielen ja a to som vážim, že som si zachoval tých stabilných čitateľov.

Som samozrejme pokračoval aj na stránke ASK.FM kde som každý deň odpovedal na rôzne otázky ľudí a niektoré otázky ma aj milo prekvapili. Dodnes som rád, že som ho založil a nikdy nebudem ľutovať, doslova to považujem ako také super spestrenie dňa a hlavne som sa snažil odpovedať na všetky otázky reagovať čo najviac autenticky a najme tak aby sa s tým ľudia stotožnili. Som sledoval a množstvo blogov a kopec autorov prinieslo kopec nových nápadov ktoré ma strašne zaujali. Samozrejme som ja robil prvý rozhovor pre túto stránku s talentovaným raperom Makym, ktorí si mohol každý prečítať v rámci a ja rozmýšľam že či v tom budem pokračovať alebo nie. Nebude to ľahké najme s toho dôvodu že moju stránku málokto pozná a človek by si ju musel prečítať od začiatku do konca, aby pochopil význam celej stránky. Som zakladal na stránke kolonky, kde dávam linky ako podporujem rôznych ľudí či s tej hernej scény alebo s tej blogovej scény. Celkovo aj mnoho blogov ma motivovalo písať aj veselejšie témy, ale najväčšia inšpirácia bola pre mňa ako minulý rok som spomínal stránka Šťastný blog a s každej stránky sa snažím čerpať niečo, čo môžem v skutočnosti niekde použiť. Proste som si chcel zachovať svoj prirodzený koncept, že to o čom píšem sú reálne situácie života a nechcem si ulietavať na rôznych srandách, ale proste napísať s každého niečo. Proste som chcel dosiahnuť aby môj blog nebol jednotvárny a aby mal nejaký jasný cieľ. Tu ani nešlo o to, aby to bolo čo koncepčné, ale chcel som to postaviť na kvalite a verím že sa mi to podarilo. Lebo si udržať tento štandard nebolo ľahké a celkovo aj mnoho ľudí mi pomohlo nájsť nájsť správne témy pre písanie a toto mi skutočne pomohlo a každého kto ma podporil si strašne vážim.

Som zažil veľa krásnych vecí či to bola Jojka v meste, návšteva Bratislavy, rôzne koncerty alebo stacionár. Tento rok mi dal strašne veľa skúsenosti a spoznal som veľa skvelých ľudí. Udialo sa veľa vecí čo ma dokázali nejakým spôsobom zmeniť, ale som za to šťastný. Viem že možno nie vždy všetko išlo podľa plánu, ale snažil som sa aby veci išli prirodzene ako sa len dá. Zapájal som sa do rôznych súťaží a získal som veľa zaujímavých vecí. Vyšlo mi aj stretnutie z mojou najlepšou priateľkou Elenkou. V stacionári som spoznal úžasný kolektív ľudí s ktorými si rozumiem a pri ktorých viem že môžem s nimi rátať. Tento rok som bojoval aj s tým že či budem naďalej písať, lebo v skutočnosti je čoraz ťažšie niečo napísať a je to veľká zodpovednosť. Zažil som Stoličné dni kde boli fantastické koncerty a skvelé zážitky. Len jediné čo ma mrzelo bolo, že som sa nevidel zo svojou sesternicou ktorá je pre mňa dôležitá súčasť môjho života. Ale všetko čo sa mi udialo v živote skrátka neľutujem a viem že sa určité veci skrátka mali stať.

Sa približujem k záveru a chcem povedať, že tento článok som opäť písal z veľkou zodpovednosťou. Chcel by som všetkým popriať Veselé Vianoce a Šťastný nový rok 2017. Prajem vám v živote len to najlepšie, aby sme si prežili tieto sviatky najkrajšie ako len viete a aby ste si povedali, že Vianoce nie sú o darčekoch, ale sú o tom ako sa celá rodina zíde pri štedrovečernom stole a ako si všetci poprajú len to dobré v živote. Každému vám prajem, aby ste boli šťastný, zdravý, veselý a aby ste nikdy neboli sami a boli len z ľuďmi ktorých najviac ľúbite alebo aby mladí ľudia boli zo svojimi polovičkami. Verím že vás cez tieto sviatky plné lásky a pokoja obídu všetky choroby a že budete si užívať tieto sviatky z radosťou. Aby sme sa znovu mohli zísť pri mojom blogu, tak ako je tomu dnes a aby som znova z radosťou mohol zhodnotiť že tento rok je nejako všetci zvládli. Na budúci rok určite budem chystať nejaké ďalšie novinky, ktoré opäť verím že ľudí zaujmú a že tie novinky ľudia ocenia. Samozrejme moje články budú nastavovať určité zrkadlo spoločnosti a ľudom čo nevidia za oponu celého systému, ktorými sme neraz obklopený. Verím že rok 2015 bude ešte silnejší na články a že sa to samozrejme bude odrážať aj na kvalite a určite sa budem snažiť všetko robiť preto, aby môj blog si obľúbilo čo najviac ľudí. Mne nikdy nešlo o čísla a na tomto som nikdy nechcel stavať blog. Tak určite sa teším na vás všetkých aj v budúcom roku a po dlhšej prestávke, ktorá momentálne bude určite chcem načerpať novú energiu a novú inšpiráciu k tomu, aby som priniesol opäť mnoho super článkov na ktoré som proste veľmi hrdý.

 

Štastné a Veselé Vianoce 2016 vám prajem a Šťastný nový rok 2017, nech všetci prežijete z radosťou, hojnosťou a najme zdravím.

Vaša maličkosť Jozef.🙂 Opäť by som chcel poďakovať rodine, priateľom a proste všetkým čo navštívili túto stránku a stále mi prejavujú priazeň a stoja pri mne. Ste všetci super a veľké ďakujem vám posielam, bez vás by to nemalo zmysel.🙂 Ďakujem.

Reklamy

Odpusť

11. decembra 2016

Úvod: Vo svojom živote som dokázal veľa ľudom odpustiť a viem že mám určité chyby tak ako každý z nás, len nie vždy to ide.

Mrzí ma ak som niekoho sklamal,
neviem čo každý v živote odo mňa čakal,
nedokážem sa pretvarovať že je všetko v poriadku,
ale viem že som rád keď nemám depresiu,
stojím uprostred boja a viem komu prepáčiť,
že sa musím určitým ľudom odovzdať,
viem že niekedy vo mne niečo vybuchne,
problémy pred sebou vôbec neskrývajme,
prepáčte ľudia ak som nejako sklamal,
viem že som toto reálne nechcel,
veľa kamarátov kvôli tomu reálne odišlo,
kvôli inému názoru to so mnou vzdalo,
som vďačný za tých čo tu ostali,
že aj moja rodina je medzi nimi,
viem že stále robím chyby,
ktoré na mne zanechali jazvy,
odpúšťam ľudom čo mi nie vždy rozumeli,
čo sa na mňa inakšie pozerali,
každý kto ma pozná vie že nič nerobím bez príčiny,
že každá vec ktorú robím prinesie určité následky,
niekedy boli momenty kedy som musel preplakať,
moje prvotné myšlienky boli všetko vzdať,
ale prišli ľudia čo ma vnútorne pozdvihli,
čo ma skutočne nejako aj podporili,
ak som niečo vyslovil tak ma to mrzí,
ale viem že všetko sa vo mne zacelí,
snažím sa vždy pochopiť tento svet,
nerád zažívam ten názorový stret,
každý má ten svoj vlastný priestor,
čoraz viac viem kto má aký názor,
jedno slovo dokáže tak veľa zmeniť,
mrzí ma ak svojim tichom som niekomu dokázal ublížiť,
odpusť mi ak som niekedy na niekoho žiarlil,
ale to bolo preto že som niekoho miloval,
za dverami izby píšem tieto riadky,
uvedomujem si svoje vlastné myšlienky,
neraz sa ľudia smiali za chrbtom,
veril som aj svojim najbližším kamarátom,
tí od ktorých som to nečakal tu zostali,
nezavreli predo mnou skutočne dvere,
niekedy som sa cítil ako čierna ovca,
postupne uzatvárajúca sa do seba,
ale vedel že musím vstať a ísť ďalej,
kráčať cez tú svoju vlastnú alej,
bojovať za to že som iný,
že nie vždy budem pochopený,
život je neustála zmena vedomia,
človek stratí aj kúsok svedomia,
postupne ako dospeje začne odpúšťať,
prestane s ľuďmi konečne bojovať,
smiech mi pomáha aby som na to nemyslel,
aby som na to čo sa vo mne deje zabudol,
dokážem odpustiť samému sebe,
vždy verím že v človeku niečo dobré drieme.

Záver: Napísal som to preto, aby som ľudom ozrejmil že keď sa niečo zlé stalo, tak viem odpustiť nielen iným ale aj sebe. Dokážem sa ospravedlniť ak som ja niekomu ublížil. Nejde mi o to si nahrávať nejaké body sympatie. Ani nechcem vnútiť nasilu nejaký názor, len som napísal čo som cítil, lebo som to tak určitom momente cítil.

 

Posolstvo nádeje

9. decembra 2016

Každý z nás v niečo prirodzené verí a má pocit že sa môže niečo zmeniť. Všetci vieme že jedine človek môže veci reálne zmeniť a niečo urobiť. Žijeme v časoch, kedy si viac musíme uvedomiť že nemá význam proti sebe bojovať. Riešiť neustále polemiky kto má v čom pravdu, tak v skutočnosti nevyriešia nič. Len budeme stále na tom jednom mŕtvom bode a nikde sa neposunieme. Nemôžeme sa hádať kvôli tomu že má niekto na veci odlišný názor, len možno by bolo lepšie vzájomne sa pochopiť. Stále verím že v živote nikdy nie je nič stratené a že sa oplatí za veci bojovať. Mali by sme vzájomne jeden druhému dodať nádej, lebo v skutočnosti toto všetci potrebujeme. Každý z nás by si mal uvedomiť že prečo tu reálne je a že či dokáže priniesť nejakú osvetu. Sme sa narodili, aby sme spoznali krásne ale aj temné zákutia nášho sveta. Aby sme si vždy uvedomili že čo je dobré a zlé, aby sme to prípadne odlíšili. Viem že žijeme vo svete ktorý je plný informácii a názorových stretov. Čítame si plno správ ktoré sú plodné o komentáre ľudí ktorí sa zaujímajú ako funguje svet. Ale často tie komentáre sú plné nenávisti a argumentov ktoré priam nespadajú do rúk inteligentného človeka. Ľudia si nevidia medzi sebou veci vysvetliť a často prestávajú byť kvôli tomu priateľmi čo nie je vôbec dobré. Preto by bolo lepšie, keby vo svete bolo viacej nádeje než neustáleho strachu o život. Nehľadajme stále medzi sebou len chyby a pozerajme sa na to, aký je človek vo vnútri. Chápme človeka zo všetkým čo k tomu a keď spraví niečo zlé, tak hneď nekričme. Ja viem že niekedy sa to ľahko vraví a môže byť situácia často iná ako sa môže zdať. Každý človek v živote si musí niečím reálne prejsť a je jedno či to je dobré alebo zlé. Lebo keby sa všetko iba pozitívne alebo iba negatívne, tak rovnováha je okamžite narušená. Jedno bez druhého skrátka nemôže nijako fungovať a toto je na živote zaujímavé. Možno nemáme každý deň usmievavý, lebo každý deň je v našom živote iný. Každý deň bojujeme z niečím iným a je iba na nás koľko môžeme reálne uniesť. Určite je dôležité, aby sa žiadny človek nevzdával a aby veril že raz bude lepšie. Aby stále myslel na to, že môže prísť niečo lepšie a že to môže zmeniť život každému. Všetci by sme mali veriť že veci ktoré sa v živote majú svoj zmysel. Lebo pokiaľ budeme veriť vo veci ktoré môžu byť správne, tak sa budú diať správne veci. Ja verím že existujú dobrí ľudia a že existuje nádej ktorá by pomohla všetkým.

Rozbaľovačka č. 23 – The Paranoid – Tu a teraz

8. decembra 2016

Posledné obdobie si mohol všimnúť, že si robím predčasné Vianoce. Tak som mal možnosť si vypočuť album skvelej kapely The Paranoid. Počúvam ich hudbu určitý čas a ich pesničky vždy človeku dajú niečo nad čím sa dá zamyslieť. Tento album znie ako celok a nie je tam ani jedna pieseň čo by nejakým spôsobom vyčnievala. Ja jediné čo môžem povedať je to, že ten album doporučujem vypočuť.

webcam-toy-fotka45

Američania sa vzdali boja o plzeňský pivovar, favoritom sú Japonci

6. decembra 2016

Známy český pivovar môžu dostať pod kontrolu japonskí investori. V boji o Plzeňský Prazdroj je stále viac záujemcov.

Americká investičná spoločnosť Bain Capital už nemá záujem o prevzatie Plzeňského Prazdroja a ďalších značiek od pivovarníckej skupiny SABMiller. Dnes o tom informovala agentúra Reuters.

Favoritom v boji o český pivovar a poľské značky piva Tyskie a Lech je japonská pivovarnícka skupina Asahi Group. Medzi záujemcami je aj švajčiarsky holding Jacobs a investičná skupina českého miliardára PPF Petra Kellnera.

Celková hodnota investície môže dosiahnuť výšku približne šesť miliárd eur.

Dôvod predaja

SABMiller sa musí zbaviť niektorých pivovarov, aby koncern Anheuser-Busch InBev (AB InBev) mohol dokončiť akvizíciu pivovarníckej skupiny a upevnil si pozíciu najväčšieho producenta piva na svete.

zdroj: aktuality.sk

Rozbaľovačka č. 22 – Metallica – Hardwired… to Self-Destruct

4. decembra 2016

Tak prišiel moment na ktorý sme všetci úzkostlivo čakali a tešili sa naň. Metallica na ktorej sme vyrastali hádam všetky generácie tak vydala album. Na album sme čakali 8 rokov a je to rovno dvoj-cd. Ale aby som nešiel okolo horúcej kaše, tak môžem povedať je poriadnou nakladačkou. Skupina ukazuje že ako je v perfektnej forme a že nestratili to svoje povestné čaro čo ich zdobí. Všetci rockeri a metalisti od radosti čo potvrdilo aj 12 pesničiek ktoré ukázali Metallicu v tom najlepšom svetle. Celý ten dvojalbum má aj zaujímavý až šialený cover, ale aspoň vieme že legendy sa vrátili späť a že s nimi treba do budúcnosti rátať.

15219431_10211696444709254_5408421672651882978_n

Nebol to náš plán

3. decembra 2016

Každý v živote zažil nejakú situáciu, ktorú nejakým spôsobom nečakal. Niekedy človek ani neplánuje veci čo sa mu reálne stanú a začne meniť svoj smer. Nejeden človek má ten svoj vlastný príbeh čo si žije a sú ľudia ktorým sa skrátka tie povestné dvere ani neotvoria. Nie je našim plánom zmeniť na nejaké veci názor a neplánujeme zmeniť svoje vlastné myslenie. Ani ja to neplánujem a nikomu nevnucujem ideu sveta aj keď viem že nie vždy to môže byť správne. Stanú sa neraz chyby, vďaka ktorým si môžeme uvedomiť určité životné okolnosti. Ani ja nie vždy som dokonalý, ale viem že nebudem žiť v klamstve a v polopravdách. Sú ľudia čo si prežili horšie veci a museli si prejsť všetkými tými svinstvami, aby sa dostali s toho bludného kruhu. Človeku je vyčítané že sa nejakým spôsobom zmenil a že je iný než predtým. Ale to človek sa nemení sám od seba a nevsugeruje si, že ako sa má správať. Nikto si nepovie keď vstane s postele že sa bude správať tak ako sa môže správať. Všetko je o tom, že každý si prežil nejakú skúsenosť vďaka ktorej vie, aký je ten svet a že sú tam prekážky čo treba prekonať. Každý v živote má určitý sen a to niekam patriť alebo zmiznúť zo svojej milovanej krajiny, ktorá bude pre nich neskôr rasistická.

Nebol vždy plán ľudí že odídu niekam preč, ale až neskôr prišla myšlienka odísť a zarobiť si na živobytie. Pri niektorých mojich kamarátov mám taký pocit že odišli preto, lebo zopár ľudí vyjadruje svoje vlastenecké názory. Niektorí odišli aby ukázali že dokážu reprezentovať Slovensko aj v zahraničí a niektorí odišli lebo sa za svoju krajinu začali hanbiť. Sú ľudia čo začali žiť z dlhmi na krku a s ktorých sa pravdepodobne nikdy nevymotajú. Určite nemajú úsmev na perách akoby si myslel každý konzervatívny človek. Tí ľudia nie sú ťuťmáci a nie sú ani babráci, len skrátka nemali šťastie na dobrých ľudí. Žiadny človek čo sa narodil, tak si nevybral život aký bude reálne žiť. Nikto nečakal že mu budú dávať zlatú lyžičku do úst a že ho budú stále kŕmiť. Lebo každý vo svojom živote vedie ten svoj vlastný boj a niekedy nie je jednoduchý. V dnešnej dobe je ťažké mať úsmev na tvári, keď každý bojuje s tým svojim vlastným problémom a vie že sú mu podrážané nohy od ľudí čo mal rád. Sú situácie kedy nesie vinu za niektoré veci človek a sú veci za ktoré priam nemôže a na to sú postavené existenčné problémy sveta. Človek je chudobný skôr na duši, než na svojej vlastnej peňaženke a to bude vždy najhoršie. Pokiaľ mu niekto nepomôže, tak bude ešte viac padať na samotné dno a takých ľudí je žiaľ veľa, len to niekedy nevidíme a sme slepí.

Nikto si nemyslel že teraz sa ľudia budú deliť skôr na vlastencov a slniečkárov. Určite toto nebol žiadny plán a nikto si predtým nič také nevyčítal. Len ľudia sú ovplyvnený často emóciami a často veria tomu o čom si myslia že je správne. Postupne sa triedia veci na tie čo sú politicky korektné a na tie čo sú politicky nekorektné. Ten čo ide s prúdom tak jeho začnú považovať za kamoša a dobre že sa tomu človeku nepchajú do zadnej časti tela. S takým človekom každý drží a nepovažujú ho za rasistu a žijú v inej realite v tej kde je všetko odlišné správne. Človek čo vyjadrí nejakým spôsobom svoj názor na veci verejné, tak je okamžite hnusný rasista a pokrytec. Ľudia čo nejakým spôsobom milujú svoju krajinu tak sú okamžite extrémisti a rasisti. Nikdy som neplánoval že sa budem stavať do strany nejakého tábora a vždy som sa na veci pozeral nestranne. Stále to platí, ale čoraz viac svet smeruje k tomu že sa ľudia nevedia vzájomne počúvať. Nevedia vypočuť nejaké názory ktoré môžu byť iné a nie sú skreslené, tak ako nám to vykresľuje ten určitý prúd. Len ide o to, aby sa všetci ľudia na veci pozerali jednostranne a aby nemali svoj vlastný názor. Dnes v skutočnosti ani nemá význam vysvetľovať nejaký názor, keď si ľudia berú všetko príliš k srdcu a nenechajú si nič vysvetliť.

Všetko čo sa v našom živote deje, tak sa vôbec nedá považovať za niečo náhodné. A viem že jediní ľudia čo nás dokážu reálne pochopiť, tak sú jedine naši rodičia. Lebo oni na rozdiel od tej masy, ktorá pláva s prúdom vedia aspoň človeka vypočuť. Aj ja mám takých super rodičov čo sa ma snažia nejakým spôsobom formovať. Ale viem že keď sa nejaké veci stanú, tak si za nich ponesiem následky ja a nikto iný. To mi dáva istotu, že nie je všetko iba zlé a stále je nádej že sa všetko vráti do správnych koľají. Nikdy som si nemyslel že budem nejaké veci robiť a že ma to bude baviť. Neplánoval som že si niekedy založím stránku a že na nej budem písať veci aj za cenu že ma veľká časť ľudí znenávidí. Všetko sa udialo nejako spontánne a za tie ďalšie veci čo prišli som vďačný. Možno nie vždy viem dať najavo čo reálne cítim, lebo viem že aká je to veľká zodpovednosť. Ja som nikdy sám nečakal že aké okolnosti ma reálne postretnú a aké veci v živote spravím. Sú veci čo ľutujem, ale viac som vďačný za ľudí, čo sa mi snažia dať šancu a nemajú frustráciu v srdci.

Určite nikto si nevybral život aký bude reálne žiť a aké skúsenosti zažije. Nikto si nevybral že zmení názor na niektoré veci, lebo nikomu ľudia nedržali nôž pod krkom. Každý v živote sa rozhoduje podľa vlastného vedomia a svedomia, lebo má svoj vlastný rozum. Áno viem že nemám patent a nemám riešenie ako vyriešiť každý jeden problém. Keby to mám, tak sa ľudia nedávajú do nejakých divných škatuliek. Neplánovali sme že si nájdeme kamošov a tí nám ukážu že či to čo robíme má skutočne zmysel. Ja určite som tiež nečakal že niektorí ľudia mu podajú pomocnú ruku a že ma tí ľudia začnú reálne povzbudzovať. Viem že sú to priatelia čo vnímajú realitu a vedia že čo je správne a čo nie. Vedia že sa nedá vždy pomôcť všetkým a pomáhajú ľudom ktorým sa dá reálne pomôcť. Lebo naozaj skutočnosť je taká že sa nedá byť všade a že sa nedá všetkým pomôcť a to človeka nemusia volať humanista. Inak sa nedá vnímať naša realita ktorá sa deje okolo nás a nemôžeme zatvárať pred tým oči. Ak je niečo nesprávne treba to pomenovať a ak je niečo dobré, tak to musíme pochváliť. Dôležité je aby sme vecami dali šancu a okamžite ich nesúdili aj keď je to vnímané opačne a to je trošku smutné.

Dôležité je aby si každý uvedomil že ak sú v živote zlí ľudia, tak nikto ako rodina nás skrátka nepodrží. Keď letíme s kopca, tak kamaráti nebudú stáť pri nás navždy, ale rodina áno. Nie všetko sa bude diať podľa nejakej linajky a nie vždy cesta za snami bude jednoduchá. Preto si vážme že máme rodinu, lebo väčšina ľudí žije buď na ulici alebo žijú v detskom domove lebo sa na nich ich vlastní rodičia vykašlali. Po prípade žijú v rozbitej rodine kde sa o dieťa buď čisto stará len mama alebo len otec. Na ničom viac nezáleží tak, ako keď má človek domov a keď má kde bývať. Človek môže veľa materiálnych vecí, ale to že má ľudí ktorým môže reálne veriť, tak to znamená veľa. Niekedy si to všetko uvedomíme až vtedy keď ľudia čo naplnili svoju misiu, tak tu nie sú. Potom všetky tie veci o ktorých sa ľudia často hádajú, tak v skutočnosti nebudú také dôležité. Niekedy nebudú dôležité veci ktoré sa riešia, ale že či máme dobré vzťahy z ľuďmi. V živote je dôležité aby ľudia mali určité hodnoty a zachovávali ich pre budúcich potomkov ktorý neskôr prídu po nás. Nemôžeme viniť za veci čo sme urobili a vážme si že máme mamu a otca. Lebo nie každý si to reálne môže povedať a nie každý má šťastie žiť plnohodnotný život.

Nie vždy mám plán písať články a vždy príde téma nejako sama. Nesilím určité veci v sebe a keď že majú určité veci prísť, tak skrátka prídu. Každý si vybral svoj vlastný osud ktorý žije a je na každom či to dokáže zvládnuť. Tú mozaiku života si každý vytvorí sám a príde že či bude chcieť vo svojom živote tam len tie pozitívne veci. Aj keď niekedy v živote stretneme ľudí čo nás zákerne budú ohovárať, tak neprestávajme byť sami sebou. Nedovoľme aby nás ľudia ovládali, šikanovali alebo nám nejako inak ubližovali. Každý má právo si o nás čokoľvek myslieť, ale nedajme sa tým ovplyvniť. Treba si uvedomiť že realita je iná než reči čo ľudia často vyslovujú. Nebol to náš plán nejakým spôsobom ľudí ovplyvňovať bolo iba na nich že čomu uveria. Ja som nemal plán niekomu niečo vnucovať alebo ľudí presviedčať o svojej vlastnej pravde.  Každý má právo zmeniť na určité veci názor a vyjadriť čo je nesprávne. Vždy má každý možnosť zmeniť svoj vlastný svet a uvedomiť si že či vie zmeniť veci okolo seba. Sú veci ktoré sa nikdy nevrátia a musíme si viac vážiť čo máme v živote. Nedajme sa určitými vecami ovplyvniť a nedovoľme aby nám niekto nepodsúval realitu ktorá je čistou ilúziou. Majme zdravý rozum v spoločnosti, kde sa každý pozerá na veci úplne iným pohľadom.

Nestíhame žiť

1. decembra 2016

Žijeme vo veľmi podivnom svete,
každý hľadá že čo je v ňom správne,
keď aj tá maska postupne padá s človeka,
postupne kde zmizla tá povestná viera,
neustále sa niekam snažíme plašiť,
nedokážeme sa vzájomne pochopiť,
robíme čoraz viac veci na silu,
strácame zmysel pre samotnú realitu,
nevieme odlíšiť že kto je zlodej a kto nie,
len pri odlišných názoroch do seba kopeme,
všade správy o tom kde sú bombové útoky,
postupne počúvame kto má aké na veci názory,
prevládajúci rasizmus nevieme na ktorej je strane,
nenávisť a pokrytectvo ide ruka v ruke,
rýchlo nám ubieha celý ten čas,
spadne nám nejeden ľudský vlas,
závidíme niekomu keď je šťastný,
a sme škodoradostný keď je niekto nešťastný,
nevieme vôbec vo svojom živote spomaliť,
dokážeme svoje ľudské hodnoty zahodiť,
postupne pravda nemá v našom živote miesto,
náš svet sa kýve ako také kyvadlo,
namiesto zdravého rozumu nám vládnu elity,
nadnárodné korporácie si delia svoje zisky,
čoraz viac peniaze ovládajú tento svet,
ťažké je medzi špinou nájsť diamant,
ale postupne nájdeme určitého človeka,
pri ktorom vieme aká je naša cesta,
spomalíme a začneme pri ňom žiť,
na ničom vtedy nebude záležať,
v jeden moment si všetko vychutnáme,
povieme si že úsmev na tvári konečne máme.