Domov duše ❤️

Čoraz viac si uvedomujem že moja duša potrebovala nájsť skutočný domov. Akékoľvek miesto kde by som mal bezpečia a vedel by som že sa nemusím ničoho báť. Uvedomil som si že patrím do sveta kde viac dokáže prevládať pokoj než ľudské ego. Tento pocit som hľadal pomerne veľmi dlhý čas. Za týmto pocitom viedla veľmi dlhá cesta ktorá ma neskôr nasmerovala k láske a pokore. Nie že by som predtým taký nebol, ale teraz cítim že je to oveľa intenzívnejšie. Mal som pocit že niekam v skutočnosti patrím a že dokážem s ľuďmi nájsť určité prepojenie. Celý tento pocit vychádza zo srdca a upokojuje ma veľmi. Vo svojom živote som sa pravdepodobne veľmi vnútorne hľadal. Našiel som človeka pri ktorom rozumiem ako je dôležité sa nastaviť určitú vlnu.

Cítim že sa mi vďaka tej najsprávnejšej osobe dokázal zmeniť život a neviem si to už bez nej predstaviť. Jej vnútorný pokoj ma dokáže robiť silnejším a pokojnejším človekom. Myslím si že som nič iné od života viac nepotreboval. Len vedieť že tu bude niekto komu sa môžem otvoriť a viem že mu tým nijako neublížim. Uvedomil som si že posledných 5 rokov viedli moje myšlienky stále len k tej jednej osobe ktorú mám v živote najviac rád. Lebo predstavuje pre mňa ten pokoj vďaka ktorému dokážem naozaj rásť. Mať rád je tá najkrajšia vec na svete a cítiť to k niekomu vždy bude pre mňa veľa znamenať. Premýšľam nad týmto pocitom každý jeden deň a preto mi na tom tak veľmi záleží.

Cítim že v mojom srdci je miesto pre tieto skvelé pocity. Vďaka nim sa stávam o niečo lepším človekom a vždy ma to bude tešiť. Úprimne som sa cítil tak ako za starých časov kde bolo všetko akosi osobnejšie a ľudskejšie. Kde ľudia viac jeden druhému načúvajú a vedeli že to môže byť naozaj úprimné. Cítim som vnútorné prepojenie z ľuďmi, niektoré myšlienky ma dokázali dojať k slzám. Lebo napriek všetkým okolnostiam každý má v sebe niečo o čom sa bojí povedať. Často kvôli predsudkom a preto ľudia nie vždy chcú všetko vysvetľovať, lebo sa potom v tom zamotajú. Niekedy to tak cítim aj ja, môže prísť úzkosť keď som do niečoho tlačený aby som vyjadril. Ako zaznelo na mieste kde som bol že úzkosť sama o sebe je nevyjadrená emócia. Niekedy tiež cítim že ju nedokážem vyjadriť kvôli predsudkom. Občas to do určitej miery v sebe budem dusiť pokiaľ sa to dá, lebo by som nechcel komukoľvek ublížiť.

Čoraz viac sa dokážem dostať do bodu kedy nie je vždy všetko v pohode. Môžu prísť momenty kedy ma vystresuje akákoľvek nepríjemná otázka na ktorú neviem odpoveď alebo moment keď som do niečoho tlačený. Vtedy sa vnútorne najviac dokážem vystresovať a dostať do samotnej úzkosti, kedy mám strach vyjadriť určitú životnú emóciu. Lebo moja duša v ktorej mám domov cíti že je niečo v nej narušené. Keď niečo nie je úplne v poriadku, tak to moja duša skrátka vycíti. Neskôr to samozrejme vycítia aj ľudia že sa niečo deje. Úzkostné pocity ma často ovplyvňujú a viem že ak niekto nie je pokojný, tak to dokáže okamžite preniesť na mňa. Dokáže na mňa preniesť všetku bolesť, strach a ďalšie iné pocity ktoré by v mojom živote nemali mať miesto. A ja sa skôr snažím pred takouto skupinou ľudí čo sa nevedia v živote nikam posunúť a nájsť v živote impulz uniknúť.

Môj život nie je iba o tomto čo vnútorne cítim vo svojej duši. Je to niekedy cesta pri ktorej sa veľmi dokážem natrápiť a to málokto vidí. Ja nemám všetko na zlatom podnose, lebo všetko v živote si musím vybojovať. Aj tú lásku ku človeku si musím vybojovať, aby som sa dokázal cítiť šťastný. V mojom živote si množstvo vecí vyžaduje veľa času kým sa stanú. Aj vyjadriť lásku je náročné a preto si to treba dobre premyslieť komu to vyjadríme. Lebo keď vyslovíme tie dve slová milujem ťa, tak už vieme že to nemôžeme povedať niekomu ďalšiemu. Tú lásku prejavovali tomu jednému človeku ktorý je pre nás veľmi dôležitý.

Domov duše nie je iba to čo pre moju dušu predstavuje domov. Je to aj miesto kde som bol a cítil som sa tam naozaj šťastný. Uvedomil som si že aké je dôležitejšie spoznať aj iné svety. Aké je niekedy potrebné uniknúť a precítiť to čaro prítomného okamihu. Bolo to osobnejšie a autentickejšie, lebo som sa cítil ďalšími ľuďmi naozaj prijatý. Cítil som že moja prítomnosť tomu tiež dokázala veľmi pomôcť. Lebo som bol s človekom ktorého mám rád a z ďalšími skvelými ľuďmi čo robili tento deň krajším. Je to miesto kde vládne iná a pozitívnejšia aura. Som šťastný že existuje miesto ktoré už teraz patrí k mojim obľúbeným a moje dojmy sú veľmi pozitívne. Boli tam silné ľudské príbehy a aj úžasná hudba ktorú by sa dalo počúvať stále. Byť na tomto úžasnom mieste zmení nejednému človeku život. Príde na iné myšlienky ako som prišiel aj ja. Úžasnú atmosféru dotvárali stromy a jemný vietor, človek tam musí byť aby precítil tú atmosféru. Ja som cítil tú harmóniu, lásku, radosť, pokoj, pokoru a všetky iné krásne veci. To sa nedá opísať slovami, ale človek tam musí ísť aby načerpal nové podnety a nový impulz do života. A určite by som sa znova niekedy rád vrátil, lebo je to miesto plné lásky, radosti, pokory, pokoja a ľudskosti. Všetky tie dobré pocity som cítil a preto môj úsmev vydržal až do konca. Domov duše je úžasné miesto na ktoré odporúčam každému ísť kto si chce oddýchnuť od bežného ruchu mesta alebo si vychutnať prírodu kde sú prekrásne stromy.

Človek ktorého poznám tiež predstavuje ten domov a pokoj v mojom bytí. Preto je moja duša šťastná, lebo viem že je tu niekto s kým môžem vždy rátať. Vždy ma bude tešiť keď zažijem niečo nové a miestami nepoznané. Keď uniknem a načerpám myšlienky aj niekde inde kde sa budem cítiť šťastný. Ale nie je dôležité že kde, ale s kým to všetko zažijem. A viem že to môže byť tá najkrajšia cesta životom akú by som si dokázal prežiť. Lebo by som bol v spoločnosti ľudí čo môžu byť myšlienkovo premýšľať rovnako ako ja. Je skvelé byť súčasťou sveta kde môžem podať ľudom ruku a pozdraviť ich. Lebo život nevnímam ako samozrejmosť, ale ako poslanie pre ktoré treba žiť. A život treba ako jeden krásny puzzlík vďaka ktorému všetko krásne dokáže zapadnúť. Tento víkend bol pre mňa najkrajším, lebo vďaka nemu mám obrovskú inšpiráciu do života.

Duše – krátky text

Napíšem niečo pre mňa dôležité a neskôr na to nadviažem. V živote je vo veľkej miere dôležité ako sa v skutočnosti cítia naše duše. Čo vo svojom vnútri naozaj cítime a že či to dokážeme prijať ako súčasť života alebo to potlačíme. Ja som si uvedomil že to nikdy nechcem potlačiť. Cítim že je potrebné s ľuďmi cítiť určité prepojenie, človek sa s nimi ani nemusí rozprávať, ale rozprávajú ich vlastné duše. Uvedomil som si počas víkendu že ako to čo je vo vnútri dokáže byť silné. Že tá láska ktorú môžeme cítiť sa čoraz viac znásobuje. Náš život je o duši, keď vnútorne cítime že sa niečo deje, tak potom dostaneme signály. Je potrebné im načúvať aj keď si niekedy myslíme ako to nie je potrebné. Ale je to potrebné a každý z nás by mal v sebe nájsť ten svoj domov duše. To miesto kde sa cíti naša duša bezpečne a šťastne. Vo svojom srdci by mal každý nájsť ten svoj domov duše. A viem že každý to dokáže nájsť, pokiaľ v to dokáže skutočne veriť.

Mylná predstava o vnútornej sile

Niekedy sa môže zdať že človek sám o sebe je silným. Ale niekedy to tak nie je, lebo niekedy slová môžu do veľkej miery všetko ovplyvniť. Často sa môže zdať že ak príde nejaký problém, tak je človek silný. Ale v skutočnosti to tak nemusí vôbec byť. Všetci ľudia na svete sa môžu cítiť že sú slabí. Že niekedy sa môžu rozplakať a dokáže to aj vnútorne bolieť. Nikto nie je vo vnútri silným ako to navonok niekedy vyzerá. Všetci máme svoje problémy, úzkosti, depresie a každá doba nás ovplyvňuje. Nie je to také jednoduché, ako si to spoločnosť ľudí niekedy myslí. Ani ja nie vždy dokážem mať vnútornú silu, všetko v živote si musím vybojovať. Ale to ľudia často nevidia, musím prejsť dlhú cestu aby na nej bol pokoj. Vnútorne žijem v prítomnosti a som realistom ktorý prijíma všetko okolo seba.

Sú momenty kedy je mi veľa vecí v živote ľúto. Mrzí ma ak boli kroky alebo myšlienky čo ľudí sklamali. Uvedomujem si že to nebolo myslené zle, viem že vo svojom vnútri môžem cítiť smútok. Aj mňa niektoré veci dostanú a často o tom nevedia ani najbližší priatelia. Viem že keby nebolo mojej rodiny nič by som vo svojom živote nedokázal. Viem že keby niečo urobím samostatne, tak by to nemalo v živote žiadnu váhu. Stále bojujem niekedy s tým komu otvorím naozaj svoje srdce. Jedna životná skúsenosť ma naučila že si veľa vecí v živote musím premyslieť. Mne trvá nejaký čas kým si k niekomu nájdem cestu. Ľudia majú pocit že všetko ide jednoducho lúsknutím prsta.

Aj ja mám dni kedy si poplačem a uvedomím si že je mi smutno. Niekedy prídu obavy z budúcnosti či sa znova niečo nezmení. Že či nepríde niekto iný, kto ovplyvní do veľkej miery môj život. Ak niečo vo svojom živote cítim tak v tom dokážem zotrvať veľmi dlhý čas. Môj relatívne vnútorný pokoj dokáže množstvo vecí narušiť. Je to prirodzený cyklus ktorý sa nedá nejakým spôsobom narušiť, ale treba mu čeliť. Preto ak viem že mám možnosť nejako pomôcť, tak rád pomôžem. Nikdy som nepovedal že sa mi niečo nechce, urobil som to lebo nemám problém komukoľvek pomôcť ak viem.

Môj vnútorný svet tiež môže čeliť určitým problémom. Môže prísť do veľkej miery úzkosť ktorá je spojená zo strachom. Ak mám vo svojom živote povedať pravdu, tiež môžem z niečím bojovať. Niekedy bojujem sám zo sebou a zo svojimi vlastnými pocitmi. Učím sa každý deň porozumieť tomu čo sa v mojej duši dokáže reálne diať. Jediný človek ktorý naozaj rozumie tomu čo naozaj cítim je moja mama a som jej vďačný za všetko čo pre mňa urobila, lebo bez nej by moje sny neboli splniteľné. Všetci ostatní ľudia skúšajú tomu čo cítim porozumieť, ale je to niekedy náročné. Niekedy sa smejem, ale občas sú dni kedy mi do smiechu veľmi nie je. Býva mi smutno pri myšlienke ako si ľudia medzi sebou neustále robia zle, ako sa nedokážu zhodnúť. Niekedy tie doby ktoré tu boli ma vnútorne a psychicky ničili. Lebo ak prišla nejaká nepokojná doba, tak to bolo okamžite cítiť.

Ja sa vo veľkej miere snažím určitým veciam nevenovať pozornosť, ale nedá sa tomu všetkému nejako uniknúť. Človeka všetky tieto pocity dokážu dobehnúť, preto sa snažím prísť na iné myšlienky. Často počúvam hudbu aby som zabudol na všetky problémy ktoré sa buď diali alebo sa ešte dejú. Musím si vypočuť ambientné pesničky aby som sa dokázal dostať do stavu pokoja. Do stavu určitej rovnováhy vďaka ktorej sa to preklopí na tú správnu stranu. Ale niekedy si vypočujem aj smutné pesničky, lebo sú momenty kedy sa potrebujem vyplakať. Občas potrebujem dostať zo seba ten balvan ktorý ma niekedy vo vnútri veľmi ťaží. Potrebujem si uvedomiť že aj človek z vnútornou silou dokáže byť krehký a cítiť sa slabý. Veľa ľudí má pocit že som vnútorne silným a že všetko zvládnem, ale nie je to pravda. Prídu určité moje vnútorné búrky, stresy a to ako veci v živote dopadnú.

Nebudem v tomto už iný, lebo je súčasťou môjho vlastného ja. Uvedomujem si že často moje predstavy ktoré mám môžu v skutočnosti naraziť. Niekedy realita sama o sebe môže byť úplne odlišná. Lebo aj tá cesta za snami nie je tak jednoduchá ako si ľudia myslia. Stojí to veľa času, energie, peňazí a človek na to miesto ešte musí aj vycestovať. Nemám teleport aby som sa presunul na dané miesto a vytešoval sa že som na akomkoľvek hudobnom festivale. To že mám nejakú predstavu o niečom, tak neznamená že sa to automaticky splní. Treba nad tým veľa premýšľať že či sa to dá vôbec zrealizovať. Ak mám nejakú príležitosť tak ju využijem, ale uvedomujem si že to nepôjde vždy. Uvedomujem si že tiež sa nemôžem dostať úplne všade, lebo sa to nedá byť všade. Niekedy môžu prísť aj určité okolnosti kvôli ktorým to nepôjde. Ale snažím sa súťažiť, aby som aspoň uveril že sa na určité miesta raz dostanem a že sa podaria veľké veci. Keby neskúsim šťastie v nejakej súťaži, tak by ma to mrzelo viac ako to keby mi niečo nevyšlo.

Nikto z nás nie je vnútorne silný, lebo si tú ilúziu často v tomto vytvoríme. Povieme že je všetko v poriadku len preto aby sa ľudia kvôli nám netrápili. Je to určitý sebaklam v ktorom sme sa naučili klamať sami seba. Celý náš svet presne na tomto stojí, lebo nechceme nikomu okolo seba ublížiť. Ale ublížime im a ani si to do veľkej miery ani neuvedomujeme. Niekedy ublížime len tým že o tom čo cítime mlčíme. Ale nie je za tým zlý úmysel, len nechceme aby sa ľudia kvôli nám trápili. Ja som vďačný za to že môžem žiť v prítomnosti a vnímať realitu ktorá je stále viac bližšia. Som vďačný že mám rodinu ktorá ma drží nad vodou, keď občas mám pocit že som na tomto svete osamotený. Aj ja mám chyby, dokážem sa mýliť a nie som úplne ani perfektný človek. Uvedomujem si že aj keď sa mi niečo podarí, snažím sa to brať s pokorou. Snažím sa nemať veľké oči a byť vďačný za každú maličkosť. Lebo o tomto je samotný svet že sa môžem tešiť rovnako z veľkých a aj malých vecí.

Bezpečnosť – empatia v raji: Vnútorný životný proces

Veľa ľudí nevie že čo sa často v živote môže vnútorne diať. Často s tým všetkým čo sa deje vždy príde určitá premena. Musím povedať nikdy som sa nad tým pocitom čo cítim nezamýšľal. Len čím som starší uvedomujem si do akej veľkej miery môžem pretvoriť svoju vlastnú realitu. Teda realitu ktorá mňa ako človeka môže niekam reálne posúvať. Vo svojej podstate si uvedomujem že každá zmena ktorá príde má určité opodstatnenie. Môžem stáť medzi tými dvoma kameňmi a premýšľať nad tým že čo v živote môže byť naozaj dobré. Moja cesta životom je plná pocitov ktoré sú tak silné že dokážu prežiariť tmu. Ale niekedy tá cesta k tomu absolútnemu pokoju je vedieť prijať aj veci ktoré nie sú vždy dobré. Uvedomiť si ich podstatu že mi neprišli ublížiť, ale ukazujú mi cestu po ktorej mám reálne kráčať.

To svetlo ktoré často cítim vo svojom srdci je oveľa silnejšie než všetko ostatné. Vždy si uvedomím že je tu niekto kto ma v skutočnosti chráni. Cítim tú jeho vnútornú prítomnosť a dokáže mi ju vyjadriť aj bez samotných slov. Často zmena musí prísť zvnútra, aby vo mne niečo reálne narástlo. A rastie to silnejšie než čokoľvek, ten silný a dokonalý pocit pokoja vo mne všetko umocňuje. Môj život nikdy nebol o súdení ľudí, ale bol skôr o tom prijatí reality. Lebo na ničom v živote nezáleží viac, ako prijať všetkých ľudí okolo seba bez rozdielov a predsudkov. Svoje vlastné bezpečie si človek vytvorí vtedy keď myslí na niečo čo môže obohatiť ľudskú dušu. Keď myslí na momenty ktoré môžu prísť v budúcnosti a môžu byť krásne.

K môjmu absolútnemu pokoju neprišlo zo dňa na deň. Lebo život bol pre mňa procesom malých a aj veľkých zmien ktoré ma ovplyvnili. Musel som sa veľa vecí v živote naučiť a ešte sa stále učím. Môj život nie je o tom že je všetko v ňom iba dobré. Uvedomujem si že k tomu všetkému niekedy môžu prísť obavy, niekedy väčšie alebo menšie. Viem že keby všetko bolo len dobré, tak by život bol pre mňa samozrejme samozrejmosťou. Nepripúšťam si to a ak to príde pokúšam sa tomu reálne čeliť. Všetci niečomu čelíme a je to prirodzená súčasť života. Dôležitejšie ako prekonávať druhých je potrebné aby sme prekonali samých seba.

Byť dobrým človekom celkovo je do veľkej miery zodpovedná misia. V dnešnej dobe je nebyť konfliktným pomerne vzácny jav. Držať sa v živote tej pozitívnej a realistickej vlny má obrovský zmysel. Nikdy som to tak nepovedal, ale teraz je potrebné to vyjadriť. To vo mne vyjadruje tú empatiu, vnútornú silu a bezpečie ktoré vnútorne cítim. Ja si vážim že sú tu ľudia čo mi do života dávajú vnútorný pokoj. Ukazujú mi že tou cestou je dôležité ísť a neupustiť z nej. Ja som vďačný za veľa momentov z rodinou a aj z ľudí čo ma pozitívne ovplyvňujú k tomu aby som bol lepší. Aby som bol lepšou verziou seba samého a uvedomujem že všetky časti ktoré v sebe sa spoja do úžasného celku. Lebo ten celok je úžasnejší ako tie jednotlivé časti ktoré prídu.

A ten najdôležitejší bod kvôli ktorému to píšem je hudba. Keď počúvam zmes relaxačných, meditačných aleboo ambientných piesní. moje srdce a duša sa upokoja. Niekedy zatvorím oči a predstavím si to svetlo ktoré prúdi do môjho tela. To že hudba lieči dušu a srdce nie je žiadna náhoda. Ten pocit že dosiahnem pri hudbe pocit absolútneho bezpečia a že do mňa vlieva obrovské množstvo empatie ma upokojuje. Upokojuje ma že môžem žiť v prítomnosti ktorá ma v živote niekam posúva. Že sú tu ľudia ktorých keď sa budem držať, tak ma pozitívne dokážu ovplyvniť. Mať dobrý vplyv na ľudí je stále viac a viac dôležitejšie. A keď to tak cítia tiež rovnako môže to byť úplne krásne.

A uvedomujem si že každá cesta životom musí mať nejakú postupnosť. Najmä ak sa to týka vzťahov z ľuďmi ktorí do veľkej miery ovplyvňujú to kým vlastne sme. Že v živote je nejaký postup ktorý si ani ja sám nedovolím preskočiť. Z niektorými to bude kamarátstvo a z inými to bude hlbšie priateľstvo kde si ľudia viac a otvorenejšie povedia pravdu. A ja som šťastný že postupne si k ľudom ktorým môžem veriť dokážem nájsť cestu. O tomto náš život je a tak to reálne aj beriem. Keď niečo pokračuje veľmi ma to teší, keď niečo končí veľmi ma to mrzí. Mám emócie ktoré často vyjadrím viac vnútorne ako navonok a to nie je nič voči niekomu osobné. Nie sú to pocity hnevu alebo toho že by som bol chladný. Každý človek má ten svoj vlastný vnútorný svet do ktorého sa ponorí. A pre mňa ten vnútorný svet predstavuje ten pomyselný raj a bezpečie. Je to miesto kde každý môže reálne vstúpiť a nebudem nikomu brániť aby tam prišiel.

Život je jeden veľký nekončiaci proces ktorý bude pokračovať aj keď sa moja cesta v ňom raz skončí. Ale napriek tomu viem že na tejto ceste môžem prežiť ešte veľké množstvo pekných vecí. Či z ľuďmi alebo aj samostatne, ale budem vedieť že som niečo v živote urobil. Že som nevyčkával na zázrak a na to kým niečo príde samo. Ale niekedy tá cesta môže priniesť aj obavy či sa to zrealizuje. Môže priniesť neistotu, úzkosť a určité vnútorné strachy. Uvedomujem si že nie všetko v živote bude vždy perfektné, ale o to viac sa treba pokúšať aby to tak bolo. Treba v to veriť, lebo tá viera môže z nás spraviť lepších ľudí. Aj mne záleží na tom aby bolo všetko dobré, A nie iba mne ale každému jednému človeku, lebo život sám o sebe je výzvou. Je to poslanie ktoré každý z nás môže naplniť odlišným spôsobom. A to je na tom v skutočnosti krásne tie odlišné prístupy vďaka ktorým sa môžem učiť aj ja. Človek sa vo vnútri veľmi zmení a to je na tom celom procese tak skvelé. Sú to prirodzené zmeny ktoré neskôr môžu ovplyvniť samotnú budúcnosť.

Myšlienkami pri správnej osobe

Viem že tento pocit silnie vo mne posledné obdobie stále viac. Ten pocit ktorý sa mi odohráva v hlave pre mňa veľa znamená. Nie je to samozrejmosť, lebo sú to myšlienky ktoré by som dokázal aj reálne vytvoriť. Uvedomil som si aké je to poznať človeka ktorého úsmev a pozitivita dávajú silu v tomto svete žiť. Viem že je v mojom živote anjel ktorý nepotrebuje krídla. Som šťastný že vo svojom živote poznám tú najmilšiu osobu vďaka ktorej je všetko lepšie. Viem že aj keď nie som s ňou, tak je v mojom srdci stále viac. Som šťastný že všetky svoje pocity dokážem reálne pomenovať. Cítim to srdcom a na tom v skutočnosti naozaj záleží.

Ty a ja

Prvýkrát keď som ťa spoznal v lete,

okamžite si si získala moje srdce,

tvoj úsmev mi vždy dodáva silu do života,

ale ešte krajšie je vidieť ako sa smeje tvoja duša,

všetky pocity sa mi často zlievajú do jedného,

som šťastný že aj vďaka úprimnosti sa to všetko upevnilo,

tvoja pozitivita sa dokázala preniesť aj na mňa,

vďaka nej môžem zdieľať niečo zo svojho sveta,

tvoje pochopenie a pokora ma učia tešiť sa s prítomnosti,

vzájomne sme sa prepojili a vnútorne sa jeden druhému otvorili,

viem že keď ti čokoľvek poviem tak ti tým nikdy neublížim,

že vždy ak sa niečo udeje budeme mať oporu v jeden druhom,

keď príde aj nejaká búrka tak ju určite nejako zvládneme,

a po nej vyjde slnko vďaka ktorému sa na svet usmejeme,

zamiloval som sa do teba a do tvojej duše plnej lásky,

si najmilším človekom v mojom živote ktorý je plný nehy,

nie je jeden deň kedy by som na teba nemyslel,

nech sa čokoľvek dialo nikdy som na teba nezabudol,

aj na mieste kde sme robili bolo skvelé ťa vidieť,

vždy ma dobrým veciam života motivovala tvoja prítomnosť,

keď si odišla už to bez teba prestalo byť reálne ono,

nebol vtedy priestor ti povedať čo vo vnútri cíti moje srdiečko,

napriek tomu si pre mňa najosudovejšou ženou života,

s ktorou sa bude dať zvládnuť nejedna životná výzva,

kráčať ruka v ruke z úsmevom na perách,

že popri úsmeve bude náš vzájomný smiech,

s tebou viem že každá cesta životom bude znesiteľná,

lebo len s tebou je moja duša v skutočnosti pokojná,

pri tvojej pozitivite a úsmeve na všetky starosti zabúdam,

to že mi na tebe záleží si každý jeden deň uvedomím,

čím viac ťa poznám uvedomujem si koľko máme spolu spoločné,

že nám to čo reálne vnímame nie je úplne vzdialené,

tvoje objatie je pre mňa tou skutočnou oázou pokoja,

vďaka nemu si uvedomím aká si pre mňa špeciálna,

keď som ťa nepoznal bojoval som zo svojimi pocitmi,

predtým som vo svojom vnútri sa cítil v beznádeji,

stále si pre mňa zázrakom ktorý lieči moju dušu,

do môjho života si odovzdala tú najkrajšiu lásku,

som šťastný pri myšlienke že naše svety nie sú rozdielne,

že sa na niektoré veci v živote rovnako pozeráme,

napriek všetkým okolnostiam chcem zažiť tie najkrajšie momenty s tebou,

rád s tebou vykročím do samotného života z láskou a nádejou,

pre mňa je životným šťastím ťa v skutočnosti poznať,

úžasného človeka ktorého budem navždy vo svojom srdci mať.

Pravda je tam vo vnútri

Občas ľudia nevedia aké to so mnou naozaj je, lebo občas to čo cítim vo vnútri je príliš silné. Niekedy nevedia že svet v ktorom žijem tak si v ňom musím všetko vybojovať. Že nič mi nespadne z neba na počkanie, lebo na všetko treba trpezlivo čakať. Ale napriek tomu žijem tak aby som všetko čo sa deje nebral ako samozrejmosť. Ani moja cesta k láske nie je taká jednoduchá ako si ľudia niekedy myslia. Nepríde ku mne niekto okamžite a nepovie mi že ma miluje, lebo si ku tomu človeku musím vytvoriť cestu a spoznávať ho. Nie je to o tom že poviem milujem ťa a že ten človek bude okamžite cítiť to isté, jedine to tak môže byť vo filmoch. Uvedomujem si že na všetko v živote nepoznám jasnú odpoveď aj keď by som si to veľmi prial.

Niekedy sa musím vnútorne dostať do určitého svojho vnútorného módu aby všetko bolo dobré. Všetko si vyžaduje svoj čas a veľké množstvo energie. Aj keď mi povedia ľudia aký som super, ale napriek tomu zisťujem že môžem mať tiež určité nedostatky. Že tiež robím chyby, vďaka nim sa učím byť lepším človekom a posúvať sa vpred. Stále sa v živote učím čo môžem robiť lepšie aj keď si to vyžaduje trpezlivosť. Uvedomujem si že keby robím všetko len správne, nikde by som sa neposunul. Stál by som v skutočnosti na mieste a nevedel by som čo ďalej. Som vďačný za to že môžu prísť situácie ktoré ma naučia ako kráčať životom.

Úprimne neviem ako môže moja cesta životom vyzerať, ale viem že by mala byť plná lásky. Ja som nikdy nepovedal že mám niekoho rád viac alebo menej. Nikdy som ani neporovnával kto je v čom lepší, lebo v tom nevidím žiaden zmysel. Vždy sa snažím prijať každého takého aký v skutočnosti je a neriešiť to ak niečo v živote vníma inak. Lebo tie odlišnosti mám často aj ja a uvedomujem si že do veľkej miery ovplyvňujú môj život. Uvedomujem si že môj svet je mojou pravdou pri ktorej musím premýšľať s kým ju budem zdieľať. Ja nemám úmysel ľudom vo svojom živote robiť zle, lebo mi príliš záleží na tom aby všetko bolo dobré. To že niečo niekedy nedám navonok najavo, neznamená že som chladný alebo uzavretý. Lebo to dám najavo vo vnútri a viem že to dá navonok aj moje srdce keď príde niečo čo ma dokáže potešiť. Autisti niektoré emócie vyjadrujú inak, ale na svoju diagnózu sa nikdy nebudem vyhovárať. Teším sa s každého pokroku aj keď viem koľko času si to niekedy vyžaduje.

Môj svet vždy bude odlišným od sveta iných ľudí. Nie je na tom v skutočnosti nič zlé, lebo odlišnosti k svojmu životu potrebujeme a nebolo by dobré keby je svet jednotvárny. Keby sme všetci rovnakými ľuďmi náš svet by bol obrovskou nudou. Nezabránim tomu že veci okolo seba môžem vnímať úplne odlišne. Mám rád svoju rodinu a vždy im budem za veľké množstvo vecí v živote vďačný. Veľa vecí ktoré som chcel zažiť, tak som zažil vďaka nim. Vždy im budem vďačný za to že ma priviedli na tento svet a veľa ma v ňom naučili. Neporovnávam že kto z rodičov je lepší a nikdy to ani robiť nebudem. Keby nebolo ich tak by som veľa vecí v živote ani nedokázal, mal by som veľa obáv v živote. A to že sú súčasťou môjho života si budem vždy veľmi vážiť. Viem že mi vždy dokážu povedať pravdu do očí, ktorú reálne dokážem akceptovať. Lebo to v skutočnosti myslia naozaj dobre a som za svojich rodičov vďačný. Mám obrovské šťastie že ich mám, veľa ľudí takéto šťastie nemá a musia sa životom pretĺkať sami.

Snažím sa veľmi nevyjadrovať k spoločenskému dianiu lebo s tým ako jednotlivec nemám čo spraviť. A najmä sa snažím nerozprávať o politike a vyjadrovať k nej nejaké svoje postoje. Lebo často veľká časť ľudí sa na politike poháda a dokážu skončiť dlhoročné priateľstvá. Takéto veci vnímam okrajovo, ale v skutočnosti tieto radšej nevyjadrím. Uvedomujem si že hnev a súdenie nikdy nevyriešili žiaden problém. Naučil som sa to pri človeku ktorý je pre mňa rovnako dôležitým. Nikdy som nepovedal niekomu aby niečo v mojom živote neriešil. Lebo to nie je správny prístup ktorý by mal v živote ktokoľvek uplatňovať. Je potrebné veci riešiť a prijať za ne určité následky ktoré prídu. Keď príde nejaký životný problém nemôžeme pred ním utekať a rozprávať ako sa nás to netýka.

Aj na mňa niekedy príde niekedy smútok a nie vždy som tak silný. Niekedy na mňa príde veľká úzkosť a pocity ktoré sú niekedy silnejšie než ja sám. Pocity ktoré sa niekedy bojím pomenovať, lebo tým nechcem komukoľvek koho mám rád ublížiť. Niekedy na mňa doľahne smútok že si často musím pustiť pesničku aby ma to vnútorne nejako upokojilo. Aj si poplačem, lebo tie emócie sú tak silné že musia ísť v skutočnosti von. Neskôr sa mi samozrejme uľaví, lebo je to emócia ktorú nedokážem vo svojom vnútri nejako poprieť. Keď prišiel nejaký moment že som niekoho sklamal mrzelo ma to. Netešil ma tento pocit, ale k životu to skrátka nejako patrí a treba to prijať. Keby som vo svojom živote chladným, tak by som nemal žiadne emócie v sebe. Stále mi na každom človeku bude záležať, lebo sú tí ľudia v mojom srdci a na tom reálne záleží.

Pravda tam vo vnútri je odlišná od pravdy čo je vonku. Lebo to čo sa deje vo vnútri často sprevádzajú rôzne emócie ktoré je potrebné dať najavo. Napriek všetkému okolnostiam získavam vnútornú silu ktorá niekam dokáže posunúť. Uvedomujem si že všetko sa deje kvôli niečomu za čo som rád. Nikdy som na to nenadával, lebo dôležitejšie to bolo prijať. Dôležitejšie je nesúdiť, ale viac sa pokúšať o samotné porozumenie. Nikto vo svojej podstate nie je zlým, každý z nás má niečo dobré v sebe. Lebo to čo je dobré samozrejme v živote dokáže prevážiť. Celý náš svet stojí na nás a na tom čo v živote urobíme. Vnútorný svet je do veľkej miery bohatým miestom na naše najrôznejšie pocity. Ale napriek tomu si uvedomíme že v tom svete budú veci ktoré zažijeme tam vonku. Lebo aj o tej pravde tam vonku bude potrebné niečo čoskoro vyjadriť. A o to viac sa budem tešiť, ako to ľudom reálne priblížim.

Dôležitosť času

Vo svojom živote sa vždy snažím využiť možnosti ktoré naozaj mám. Len si uvedomujem koľko energie to celé naozaj môže stáť. Často potrebujem nájsť spôsob vďaka ktorému môžem všetko zvládnuť. Keď sa dá nejakým spôsobom využiť pri ktorej sa dá naložiť s časom je to skvelé. Ale uvedomujem si že niekedy môžu prísť okolnosti ktoré to celé zmenia. Uvedomujem si že môj čas je príliš vzácny a musím s ním naložiť najlepšie ako len viem. Neviem či existuje spôsob vďaka ktorému by sa dalo všetko reálne stihnúť. Možno by nám ten čas ktorý máme na tomto svete úplne nestačil. Vieme že v živote môžeme urobiť niečo viac vďaka čomu sa posúvať. Keď sa človek dostane do nejakého bodu začne premýšľať inak. Ja nepoviem že ma niečo nudí, lebo sa stále snažím si nájsť niečo vďaka čomu si spestrím čas. Viem že to nemôžem premárniť a keď dostanem nejakú životnú šancu musím ju využiť. Často keď budem chcieť z niekým svoj čas, tak musím premýšľať nad tým že či to ten človek chce rovnako. Každý krok si treba premyslieť a rozumne zvážiť všetky možnosti. Občas to nepôjde, ale aspoň to treba skúsiť a zistiť na čom reálne sme. O tomto náš život v skutočnosti je, lebo máme poslanie ktoré po troške naplníme. Či z milovanou osobou alebo to urobíme všetko sami. V živote je potrebné veci správne načasovať a do istej miery aj prijať nejaký kompromis. Lebo o tom náš svet v skutočnosti je a mali by sme využiť každú možnosť ktorú máme. Som rád že môžem príležitostiam povedať áno vždy keď sa to dá. Viem že všetko potrebuje svoj čas, netreba na to nejakým spôsobom tlačiť. Ak sa má niečo stať, tak sa to stane v ten správny moment. A som rád že všetko bolo vždy premyslené a uvážené. Môj čas je dôležitý a snažím sa naložiť tak, aby som veľa vecí v živote nepremeškal. A je správne ak cítim veci tak ako reálne sú a že im reálne čelím. Som vďačný za prítomnosť v ktorej žijem, lebo vďaka nej si dokážem množstvo vecí správne a rozumne premyslieť.

Ľudské pochopenie

Konečne som začal cítiť aké to je keď niekto rozumie. Začal som cítiť že sú tu ľudia pri ktorých sa nebudem báť kedykoľvek povedať pravdu a neublížim im tým. Keď absolvoval minulý týždeň jeden skvelý rozhovor, kde som odpovedal na otázky v rámci lásky upokojilo ma to. Cítil som že komunita a človek ktorého sledujem rok ma majú veľmi radi. Ukázali mi tú cestu po ktorej mám v skutočnosti ísť a viem že sa nemusím ničoho báť. A viem že tu bude aj človek ktorého objatie bude tak silné a pevné vďaka ktorému budem mať uistenie že je všetko dobré a že budem šťastný z jeho prítomnosti čo naozaj som. Veľa ľudí v živote mi ukázalo kým mám v skutočnosti byť. Ukázali mi že šíriť dobro má zmysel aj keď to stále bude poslanie. Pri rozhovore ktorý som absolvoval zaznela dôležitá myšlienka a jej sa budem držať. Môj svet je moja pravda a svet iných je ich vlastná pravda. Svet nie je o tom že všetkým okolo seba povieme pravdu, ale že ju povieme tým správnym ľudom vďaka ktorým máme istotu že ju akceptujú. A som rád že to ešte naozaj dokážem aj keď to býva niekedy náročné. Niekedy človek by rád vedel že je niekým skutočne cenený. Boli ľudia čo mi ukázali aký nemám byť a že nebudem ako oni. Viem že vo veľkej spoločnosti ľudí vždy budem mlčať. Nie je za tým nič osobné, ale určité uvedomenie že introverti v spoločnosti množstva extrovertov cítia že nemajú čím prispieť do debaty. Viem že ľudia čo sa vo svojom živote nechcú viac posunúť, tak ma nemôžu už nič naučiť. Ale sú ľudia čo ma veľa v živote naučili a som im za to vďačný. Naučil som sa pri nich akou cestou mám ísť. Napriek tomu som šťastný že sa mi dostáva porozumenie a pokoje do mojej duše. Lebo vďaka tomu všetkému si uvedomujem kým v skutočnosti naozaj som.

Rásť / Toto šťastie

Rásť – 1. časť

V mysli cítim že ten cit lásky často býva silnejší než ja sám. Čoraz viac si uvedomujem že ako sa ľudské vnútro vo mne mení. Zisťujem aké je to keď na niekom koho mám rád skutočne záleží. Viem že je človek pri ktorom dokážem vnútorne rásť. Vďaka nej dokážem byť lepším a pokornejším človekom. Uvedomujem si aké je to keď niekto vstúpi do môjho srdca. Uvedomil som si že môj svet zdieľam s človekom ktorému sa nebojím pozrieť do očí a povedať mu pravdu. Viem že jej tou pravdou vo svojom živote nikdy neublížim a že tu vzájomne budeme jeden pre druhého. Je šťastie si uvedomiť že môžem vo svojom živote poznať tú správnu osobu pri ktorej nachádzam pokoj. Pri nej sa mi vo veľkej miere zmenil život, lebo si uvedomujem pri nej že nič v živote nie je samozrejmosť. Jej úsmev a úprimnosť mi dávajú silu keď mám pocit že neviem ako ďalej. A viem že jej to vždy môžem otvorene povedať za čo som v skutočnosti šťastný. Myslel som že moje šťastie môže byť pri iných ženách života. Ale v skutočnosti som bol myšlienkami iba pri tej jednej žene ktorú mám najradšej na svete. A vždy pri nej budem, lebo si uvedomujem že sa cítim šťastný v jej prítomnosti. Lebo si uvedomujem že moje srdce začalo žiariť šťastím a láskou. Som šťastný že tieto pocity cítim a že je potrebné aby to prirodzene vo mne rástlo. Až to vyrastie z priateľstva do tej najkrajšej lásky. Je úžasné poznať tú najmilšiu a najlepšiu osobu v mojom živote pri ktorej viem že sa na ňu dokážem spoľahnúť. A viem že keď ju znova stretnem, tak znova budem šťastný v jej prítomnosti, lebo viem že už mi nič nebude chýbať.

Toto šťastie – 2. časť

Toto šťastie podľa mňa pramení s pocitu že poznám okolo seba tú správnu osobu. Ale zároveň to môže súvisieť aj z maličkosťami ktoré ma o niečo viac dokážu tešiť. Viem že často možno nedám najavo ak ma niečo teší lebo niekedy môžem mať prirodzené obavy. Občas sa bojím že kvôli tomu prejaveniu šťastia môže prísť nejaká životná komplikácia. Viem že sa v tomto šťastnom momente chcem udržať dokiaľ to v skutočnosti pôjde. Lebo si uvedomujem že za týmto šťastím bola veľmi náročná cesta a nerodila sa jednoducho. Celý môj život je o určitej ceste kde si musím všetkým prejsť. Nikdy som nepovedal že sa niečo nedá alebo že to nejde. Všetko sa v živote učím za pochodu a každý krok si musím premyslieť. Viem že možno to prílišné premýšľanie nie je dobré, ale ja mám na to svoje vlastné a racionálne dôvody. Uvedomujem si že to šťastie sa nerodí jednoducho a ja si vážim že keď prídu do života nové impulzy. Keď prídu nejakí ľudia v mojom živote nie je za tým náhoda. Musím si s nimi vytvoriť určitú cestu, aby sa stali mojimi skutočnými priateľmi. Sú to na začiatku len známi a musím ich o niečo viac spoznať. A keď ich poznám o niečo lepšie, tak si k nim vytvorím určitú blízkosť. Skutočné šťastie stojí na tom že si k ľudom treba nájsť cestu aj keď si vyžaduje určitý čas. Ale napriek všetkému to má veľmi zmysel a oplatí sa v tú cestu veriť.