Archive for the ‘Poézie’ Category

Introvert (pravda bez pretvárky)

3. decembra 2017

Viem že som iný a som s tým zmierený,

často viem že aké je to byť uzavretý,

som ako džin čo je v samotnej lampe,

introvertný človek čo najradšej pokoj miluje,

počúvať hudbu a písať je moja najväčšia sloboda,

napriek všetkému stále je vo mne pokora,

som rád že mám dvoch skutočných rodičov,

nepotrebujem aby mi niekto nahrádzal rodičov,

potrebujem vo svojom živote pár správnych ľudí,

pri ktorých budem vedieť že ma nič nezastaví,

nejdem si žiadnu závisť a ani žiadne hádky,

nepotrebujem k životu tie ľudské žabomyšie vojny,

radšej budem stáť dakde v kúte než veci riešiť,

jediné čo musím riešiť že ako sám seba prekonať,

netúžim byť nasilu niekým kým byť nechcem,

lebo radšej chcem byť férovým chlapom,

som tu na to aby som dokázal držať slovo,

aby ľudia vedeli že tu mám svoje miesto,

nie som tu aby som dakomu rozkazoval,

ale aby zo všetkými správnymi ľuďmi držal,

som rád že prišli ku mne tí správni ľudia,

napriek autizmu ma určitá časť neprestala mať rada,

som vďačný za momenty kedy som si začal robiť radosť,

že napriek všetkým okolnostiam som si dokázal dopriať,

som vďačný rodičom že mi pomohli splniť si sny,

že vďaka určitým momentom som precítil zážitky,

viem že kedy mám otvoriť ľudom svoje srdce,

som introvert ale len v tom správnom smere,

napriek všetkému v živote neprestanem bojovať,

lebo viem že koľko síl je niečo obetovať,

ľudia ktorých mám rád toľko obetovali,

aby mne úsmev na tvári vyčarili,

každé slovo vďaky a povzbudenia pomôže,

dodá mi to vždy ten krásny pocit nádeje,

vždy som ochotný vysvetľovať svoje riadky,

dokážem mať v sebe dostatok sebakritiky,

ak niečo pokazím tak ma to stále mrzí,

viem že sa nie vždy každý so mnou stotožní,

verím že raz nájdem tú správnu ženu,

ktorá pochopí moju introvertnú povahu,

som rád že som sa stal introvertom,

vďaka tomu si každú sekundu života vážim,

som tu pre ľudí čo ma majú skutočne radi,

pre ľudí ktorí to so mnou ešte nevzdali,

vždy sa budem snažiť správať korektne,

robiť veci ktoré považujem za svoje poslanie,

budem sa snažiť robiť ľudí šťastnými,

šíriť posolstvo aby na mňa nikdy nezabudli.

 

 

 

 

 

Reklamy

Čas ide proti nám

2. decembra 2017

Pomaly sa míňa ten náš čas,
padám postupne na svoj vlastný nos,
niekedy mám pochybnosti že či tu mám stáť,
že či na tomto svete mám právo si sny splniť,
niekedy by bolo skvelé sa vrátiť do detstva,
keď medzi dvoma ľuďmi bola láska,
čas dokázal zavrieť nejedny dvere,
aj tie jazvy na duši bolia stále,
ale viem že sa nedá čas vrátiť,
v živote sa učím aké je to nevzdať,
učím sa že ako sa nestratiť v tomto svete,
uvedomiť si že sa treba prispôsobiť každej zmene,
čas ide proti mne a viem že čo všetko musím zažiť,
lebo nechcem aby ma predčasne začali oplakávať,
som vďačný za to moje vlastné detstvo,
že mi nikto neurobil s neho peklo,
stále musím odolávať tým najťažším skúškam,
čeliť aj tým najťažším vnútorným stresom,
vyhrotené situácie sa nedajú vždy zvládnuť,
niektoré veci mi nedajú v živote spávať,
nečakal som že budem introvertom,
človek zo svojim vlastným vnútorným svetom,
čoraz viac som si začal vážiť tú samotu,
ale napriek všetkému mám v rodine oporu,
nebojím sa ľudom otvoriť svoje srdce,
ale niekedy sa bojím že príde sklamanie,
skutočné hodnoty nahradili milenecké vzťahy,
zo života sa vytráca medzi ľuďmi čoraz viac lásky,
nerozumiem že prečo je to o vonkajšej kráse,
zabúda sa na to že to má byť o charaktere,
unáhlená doba ľudí stále viac rozdeľuje,
už to dávno prestalo byť o zdravom rozume,
čas letí a viem že mám určitú časť života za sebou,
ale určite to neznamená že som za vodou,
je veľa zážitkov čo si treba reálne splniť,
za svoje sny musím viacej bojovať,
neobetovať veci na úkor niečoho iného,
snažiť sa robiť všetko aby bol svet lepšie miesto,
treba využiť čas kým na tejto zemi som,
splniť sny ktoré v skutočnosti mám,
ak niečo vyhrám tak sa to musím snažiť využiť,
keď dostanem nejakú šancu tak ju nesmiem premárniť,
som sa narodil aby som niečo krásne v živote prežil,
aby som sám seba každým krokom prekonával,
čas uteká a treba ho vedieť správne využívať,
aby som si povedal že som mal zmysel pre čo žiť.

Málo

1. decembra 2017

Tak málo stačí k peknému životu,

ale žiaľ človek sa musí podriadiť systému,

musí makať a za hranicami uživiť svoje rodiny,

lebo na Slovensku nie všetci majú čo do huby,

nie je v poriadku že je človek novodobý otrok,

nízku nezamestnanosť považujú politici za pokrok,

čoraz viac bezdomovcov zostáva na ulici,

kvôli systému ktorý im šťastie nedožičí,

vládnu nám tí najväčší pešiaci sveta,

je to horšie než tá najmocnejšia elita,

obyčajný človek sa nedomôže práva vo vlastnom štáte,

za svoje názory dobre že pomaly nesedí v cele,

vysoká škola nestačí na kariérny posun,

nie všetci budú mať k človeku slušný tón,

veľa ľudí musia neustále s niečím bojovať,

často sa stáva silnejšia už len ľudská hlúposť,

tí čo majú veľa sa nie vždy radi delia,

človek napriek všetkému sa dokáže tešiť z mála,

sme sa naučili bojovať aj keď do nás kopú,

uvedomujeme si že akú vieru máme silnú,

vieme sa smiať napriek našim vnútorným ranám,

často sa usmievame na ľudí napriek našim jazvám,

keby nerobíme to čo v skutočnosti robiť máme,

tak vo svojom živote budeme navždy na dne,

neskôr oceníme tie momenty čo skutočne prišli,

nie všetci v živote na ne šťastie reálne mali,

vážme si že máme kde spať a môžme to volať domov,

nie všetci čo žijú na tomto svete majú skutočný domov,

ulice a mosty kde človek často bojuje o svoje prežitie,

je veľmi čudné že mu nikto reálne nepomôže,

niekedy sa zdá najlepšie riešenie odvrátiť zrak,

kvôli takýmto veciam často človek skáče pod vlak,

dôsledky dokážu tak veľmi dokážu bolieť,

stále je správny čas si to uvedomiť,

vždy existuje nová šanca na krásny život,

len k tomu niekedy musí dopomôcť aj náš štát.

 

 

 

 

Správa o našom svete

25. novembra 2017

Úvod: Ty čo to budeš čítať či si muž alebo žena, tak nezabudni čítať medzi riadkami.

Svet ktorý poznáme si vnútorne ničíme,

žijeme v tej našej krásnej krajine,

kde predsudky sú zaobalené do nenávisti,

často by sme ľudí okolo seba len menili,

otvorené hranice sa stále stávajú politickou otázkou,

bojíme sa v reálnom svete stretnúť s inakosťou,

nie všetci sú zlí ako nám často vravia,

ľudské zmeny človek často radšej odmieta,

extrémizmus používaný ako zbraň proti ľudom,

kde je do pekla ten zaužívaný zdravý rozum,

nie všetko sa dá v živote neustále popierať,

tvrdiť že sa určité veci nemohli stať,

ľudské príbehy ktoré sa reálne stali,

v minulosti kopec ľudí o svoje rodiny prišli,

netreba podceňovať určité životné fakty,

ktoré sa stávajú nástrojom mediálnej propagandy,

často nám prezentujú ako je jedna strana zlá,

ale v skutočnosti ani jedna strana nie je korektná,

hádame sa medzi sebou a využívajú to proti nám,

nezmyselné zákony v parlamente sú jasným signálom,

že politika sa v skutočnosti robí pre oligarchov a finančné skupiny,

nemožno sa ľudom čudovať že tolerujú zákulisné intrigy,

veria tým čo neustále niečo v živote sľubujú,

na tvári majú neustále tú svoju masku korektnú,

politická korektnosť nás núti veci slepo prehliadať,

niektoré veci sme sa naučili vnútorne zapierať,

geopolitické vojny o územie ničia tento svet,

nemôžeme sa čudovať ako maličkosti ovplyvňujú svet,

blízkosť ľudí často nahradila blízka vzdialenosť,

už sa nedokážeme vzájomne jeden druhému do očí pozrieť,

sociálne siete nás často udržujú krásne v anonymite,

už sme zabudli na to ako stretnutia bývajú krásne,

na všetko v živote sa určuje dvojitý meter,

nie na všetko človek môže mať reálny názor,

za odlišný názor si necháme do seba kopať,

kvôli prvému problému máme pocit že to treba vzdať,

tolerancia voči ženám zostáva často na mŕtvom bode,

nerozumiem tomu že prečo sa schvaľuje domáce násilie,

nie je správne keď si ľudia akokoľvek medzi sebou ubližujú,

že vo vonkajšej kráse človeka neustále chybu hľadajú,

je absolútne jedno že či je niekto chudý alebo pri sebe,

lebo v skutočnosti záleží na vnútornej kráse,

za každou myšlienkou musí nastať bodka,

raz sa dočkáme konečne šťastného konca.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Skúšame sa nájsť

11. novembra 2017

Skúšame sa nájsť v tomto svete,

pochopiť že všetko sa pre niečo deje,

učíme sa aké je to vďaka láske milovať,

snažíme sa ľudom čo nám ublížili odpustiť,

veľa mostov sa počas života spálilo,

zo života si postupne robíme peklo,

hľadáme vzťahy s ľuďmi ktorí nám rozumejú,

ale potkýname sa o ľudí čo nám vôbec nerozumejú,

čakáme kým príde niekto kto zmení náš život,

človek kvôli ktorému podstúpime nejeden test,

nájsť niekoho s kým môžeme dýchať tento vzduch,

že nie všetko bude končiť len pri predstavách,

niekedy sú momenty kedy je ticho lepšie,

v ňom dokážeme nájsť všetky odpovede,

nájdeme v ňom reálny pohľad na vec,

vieme že toto ešte nie je žiadny koniec,

len všetko postupne nahradili virtuálne pocity,

na tomto sú postavené dnešné sociálne vzťahy,

už to dávno prestalo byť o skutočných hodnotách,

dnes je to iba o prázdnych frázach a slovách,

v živote nájsť niekoho normálneho je stále ťažšie,

ale nesprávnych ľudí okolo seba nájdeme ľahšie,

tí ktorí nás milujú tých sa snažíme obísť,

ale pre nesprávnych ľudí sa vieme vždy rozdať,

slučka na krku stále vnútorne veľmi ťaží,

sklamanie tak veľmi v živote zabolí,

keď niekedy ani tie slová nepomôžu,

strácame lásku kvôli vlastnému rozumu,

rozpad spoločnosti často býva kvôli hádkam,

lietajú facky a všetko začína klamstvom,

našli sme niečo čomu sme prestali rozumieť,

postupne sa v tej rieke učíme plávať,

prídeme na to že sme sa príliš snažili,

že niekedy je lepšie aby sme spomalili,

nájdime sami seba v tom mori problémov,

vyjadrime sa srdcom a bez zbytočných slov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Mladosť

3. novembra 2017

Časy keď ma rodičia učili chodiť navždy pominuli,

budem im navždy vďačný že ma rozprávať naučili,

nejednu facku dostávam od samotného života,

keď som bol malé dieťa ma napadla nejedna kravina,

školské časy boli veľmi bláznivé ako ja sám,

už sa postupne na fotkách ani nespoznávam,

poznal som momenty kedy som sa cítil šťastný,

ale pravdepodobne som nebol dosť uvedomelý,

vo vnútri srdca sa diali úplné iné veci,

pamätám si ako sa mi v škole niektorí vysmievali,

kráčam tým svetom a nerozumiem vôbec prečo,

pravdepodobne bolo správne prežiť si všetko,

v mladosti som riešil úplne iné problémy,

ale aspoň bolo v skutočnosti veľa srandy,

čím vážnejší svet býva okolo mňa,

stála pri mne nejedna osudová žena,

na všetkom som sa dokázal kedysi smiať,

ale vtedy som to nedokázal v sebe nijako ovládať,

postupne som zvážnel a viac spozornel,

viem že sa svet len okolo mňa netočil,

bol som príliš nezrelý a veľmi slepý,

aj keď stále mám pocit že som vnútorne naivný,

som vďačný za niektoré prežité zážitky,

za všetky správne životné kroky,

určitá etapa života je už dávno za mnou,

bolo ťažké sa lúčiť s nejednou spomienkou,

učím sa žiť s myšlienkou že som iný,

že často tým čo býva často zamyslený,

viem aké to bolo byť extrovertom,

ďakujem momentu kedy som sa stal introvertom,

viem že možno nie som vždy taký ako by každý chcel,

lebo každý na tejto zemi je krásny originál.

 

 

 

 

 

 

 

Všetko čo chcem

28. októbra 2017

Viem že nie vždy som bez chyby,

ale vždy som rád keď dám niekomu kúsok lásky,

pamätám si že som chcel úplne všetko,

všetko čo v živote za niečo skutočne stálo,

materiálny svet dokáže človeka zmeniť,

že sa pomaly prestane spoznávať,

viem že ako to vyzeralo na začiatku,

nemať všetko je cesta k skutočnému šťastiu,

všetko čo chcem je mať pokoj v duši,

robiť všetko preto aby sa ľudia vo mne nesklamali,

veriť že všetko čo spravím bude mať zmysel,

a každý pochopí že som to zle nemyslel,

vo svojom živote si prajem aby sa ľudia mali radšej,

aby si počas života dokázali dať nádej,

pochopili že niekam sa náhliť nie je cesta,

spomaliť v momente kedy to najviac treba,

vnútorne sa musíme snažiť upokojiť,

prestať medzi sebou konečne súperiť,

nevyčítajme si všetky tie maličkosti,

lebo nám uniknú všetky podstatné veci,

máme na tomto svete príliš málo času,

preto dajme niektorým veciam šancu,

raz s tohto sveta navždy odídeme,

preto sa medzi sebou nehádajme,

viem že prečo nemíňam energiu na konflikty,

lebo by ma vyviedli s tej správnej cesty,

viem že chcem držať s tými pravými ľuďmi,

ktorým nikto v živote nikdy neublíži.

PS: Prajem si aby sa ľudia mali viacej radi, stáli pri sebe a uvedomovali si prečo žijú. Aby si nepodrážali nohy a dokázali byť voči sebe korektný. Prajem si, aby si ľudia nevyčítali maličkosti a aby akceptovali inakosť človeka. Všetci sme na rovnakej lodi a je iba na nás či sa budeme tolerovať alebo si budeme robiť zle. Všetko je iba na nás, nikto nič za nás nespraví.

 

 

 

 

 

 

 

 

Všedný svet

21. októbra 2017

Všedný svet v ktorom musím ráno bojovať,

zo všetkým sa nejako postupne vyrovnávať,

kráčať chodníkom a vidieť všetky tie tváre,

nedá sa vždy vyhnúť tej zvláštnej rutine,

z každého dňa sa stáva včerajšok,

dôležité je spraviť ten prvý krok,

nie vždy je všetko v živote iba pozitívne,

čoraz ťažšie je pre mňa sa zdvihnúť zo zeme,

viem že všetky slová nedokážu niekoho naradiť,

raz príde deň kedy musíme zo sveta odísť,

čas sa neúprosne blíži do samotného konca,

niekedy by bolo lepšie utiecť s miesta,

život je zvláštny čo stále viac chápem,

viem že slovami ľudom iba ublížim,

srdce postupne praská a začína bolieť,

adrenalín začína každým dňom stúpať,

nevzdávam sa myšlienky niečo spraviť lepšie,

ale občas premýšľam nad tým že či to robím správne,

učia ma všetci že všetko zlé je na niečo dobré,

len niekedy sa zdá že tu nemáme nič isté,

vždy je dôležité skočiť do správneho vlaku,

pozerať sa že kde môžem nájsť správnu cestu,

verím že raz bude všetko ako má byť,

na tie správne veci musím dozrieť,

utekám a niekedy ani neviem kam,

len neviem že či je tento svet správnym miestom,

tí najdôležitejší priatelia sú tu stále pre mňa,

aj moja rodina pri mne vždy stále stála,

niekedy nerozumiem že kde berie toľko vnútornej sily,

že dokážem v dané momenty prelomiť ľady,

cez tento všedný svet stále pokračujem ďalej,

zisťovať že či v tomto svete ešte existuje nádej,

ešte sa niektoré veci v živote neskončili,

len stačí veriť že sme sa tej radosti dožili.

 

 

 

Som rád

10. októbra 2017

Som rád že si môžem všetko prežiť,

veľa snov ktoré som si dokázal splniť,

neprestal som veriť že je v každom niečo dobré,

ale ani byť bláznom nikdy nie je až tak zlé,

aj keď vnútorne začínam padať na kolená,

ale viera v to niečo dokázať je stále silná,

dôležité bolo nasadnúť na ten správny vlak,

nezamotať sa do tej spleti masiek,

viem že ak raz v živote skončím,

tak veľa vecí po sebe zanechám,

ale pokiaľ budem na tejto zemi žiť,

tak budem až do samotného konca bojovať,

bude veľa momentov kedy si poviem že to nejde,

ale potom príde deň kedy ma to zasa prejde,

moji rodičia v každom momente pri mne stáli,

nikdy to so mnou napriek nepriazni nevzdali,

každá jedna skúška v mojom živote mi niečo dala,

ale veľa kamarátov mi aj reálne vzala,

učím sa neustále že treba ísť ďalej,

stále v mojom srdci dokáže žiť nádej,

pokiaľ budem písať určité texty,

nevzdám sa tej svojej vlastnej cesty,

viem že ľúbim veľmi veľa ľudí,

ľudské dobro nikdy v skutočnosti nespí,

svet je veľmi krásnym miestom,

som vďačný ľudom že im môžem byť priateľom,

aj keď boli problémy tak sme to všetci ustáli,

tie najhoršie situácie sme spolu prečkali,

ďakujem za všetky moje osudové ženy,

bez nich by som nikdy neprešiel ten kus cesty,

veľa ľudí ma motivovalo aby som súťažil,

aby som aj sám sebe radosť urobil,

nikdy som nevnímal že je nejaká konkurencia,

ale aj napriek tomu som sa vždy dočkal povzbudenia,

som rád že ešte stále medzi ľuďmi žijem,

niekedy keď počúvam hudbu na všetkých myslím,

vďaka mnohým ľudom ešte stále bojujem,

som vďačný za dni ktoré ma posilnili,

za ťažké situácie ktoré ma vnútorne nezlomili,

viem že šíriť dobrotu chcem ešte silnejšie,

robiť všetko aby ľudom úsmev nezmizol s tváre,

som vďačný že môžem zažívať koncerty,

že môžem s ľuďmi zažívať rôzne zážitky,

verím že táto jazda nikdy neskončí,

že všetko po čom túžim sa mi postupne splní,

viem že sa nedá na všetko v živote tlačiť,

každá vec v živote musí mať nejakú postupnosť,

 

PS: Ďakujem že ste.

 

 

Sebadôvera

8. októbra 2017

Veriť v seba je najťažšia skúška,

ale tým svojim ľudom ešte väčšia,

nie je vždy ľahké získať uznanie,

nech človek robí čokoľvek aj tak je to zle,

zvykol som si v živote na rôznu spoločnosť,

len nie vždy si človek môže reálne dupnúť,

treba robiť často to čo je povedané,

vlastné nápady zostávajú neprípustné,

vnútorná idea sa stráca niekde medzi mrakmi,

ľudia s ktorými sme nás navždy zmenili,

keď človeka podceňujú že niečo nedokáže,

tak v daný moment tomu veriť začne,

viem že možno nie som taký dokonalý,

ale vo svojej podstate nie som až tak zlý,

ak je niečo zaujímavé tak sa viem zasmiať,

niekedy sú situácie kedy musím veci skrývať,

nerobím to preto lebo je to môj cieľ,

ale viem že je to môj životný ortieľ,

nie vždy sa človek na určitých miestach cíti dobre,

ak čelí v živote nejakej dusnej atmosfére,

namiesto pokoja množstvo rôznych príkazov,

nerozumiem tomu koľko je tu ľudských poskokov,

ale viem že v živote niečo robiť treba,

veriť v seba bude vždy tá najťažšia obeta,

všetci sa stretneme v jednom cieli,

dôležité bude aby sme si vzájomne verili,

podceňovanie nikdy nič nevyriešilo,

robme všetko preto aby sme zo života nemali peklo.