Boli dni kedy vzlietla moja duša,
rozplývala sa často ako taká púpava,
premýšľal som o svojom vnútornom svete,
riešil že či ľudia nájdu v ňom pochopenie,
občas sa vo svojom vnútri veľmi bál,
v tomto celom som sa vnútorne strácal,
nájsť balance v tom čo je správne,
ako žiť svoj vlastný život v normále,
stále túžim veci viac pochopiť,
aby to dokázalo čo najmenej bolieť,
odišiel som sám od seba v najťažšej chvíli,
bol to boj čo som cítil vo svojom vnútri,
priznať si že nie je vždy ideálna nálada,
to bola pre mňa tá najťažšia skúška,
všetky kúsky sa rozleteli a cítil som sa neúplným,
mal som pocit že ani sám sebe nerozumiem,
počúval som hudbu to ma reálne zachránilo,
to ma do tohto sveta znova prinavrátilo,
začal som svojej vnútornej duši rozumieť,
chápať že prečo sa to celé začalo diať,
lebo moja duša bola unavená s podnetov,
potreboval som sa zašiť a nájsť ten svoj prístav,
som rád že ten môj vnútorný stav duše prišiel,
aby som vo svojom vnútri to celé zvládol,
vždy som sa vnútorne pozbieral zo zeme,
aby som veril že to bude už len dobre.