Archive for the ‘Poézie’ Category

Vrátiť sa späť

13. augusta 2017

Kde sú tie časy keď som bol malý,

keď som neriešil kto bol ku mne zlý,

bolo by správne sa niekedy vrátiť späť,

uvedomiť si že čím som chcel byť,

schovávanie sa za strom v škôlke,

školská láska na ktorú som mal šťastie,

ukecaný chlapec ktorý vedel niečo zatrepať,

od malička hudbu nikdy neprestal milovať,

počúvanie kaziet na magnetofóne,

vtedy sa neriešili žiadne depresie,

reálne sme sa všetci stretávali vonku,

nepoznali sme nástrahy internetu a mobilu,

často boli odreté kolená a lakte,

ale aspoň sa nesedelo pasívne pri televízore,

kedysi si ľudia medzi sebou posielali listy,

toto boli pre nás tie najkrajšie momenty,

žiadna zhýčkaná doba plná nejakej závisti,

ľudia sa dokázali v živote mať viac radi,

neriešilo sa že kto je s akej sociálnej vrstvy,

neboli v spoločnosti žiadne predsudky,

nikto nevnímal celé politické dianie,

každému sa žilo vo vnútri krásne,

kedysi sa zvonilo pred domom na zvonček,

čakalo sa kedy príde von ten daný človiečik,

viacej sa ľudia dokázali jeden druhému pozerať do očí,

úsmev bol ten najlepší liek pre množstvo skvelých ľudí,

boli momenty keď človek plakal pri páde s kolobežky,

keď mu boli viazané okolo ruky obväzy,

vďaka mojim rodičom viem že stále žijem,

viem že ten najťažší boj je ten s autizmom,

vedel som že postupne sa vecí začnú prejavovať,

že každá vec ktorú urobím ma začne ovplyvňovať,

moje srdce nikdy neprestalo byť plné lásky,

vedel som že nie je miesto na predsudky,

nikto nikomu nikdy nič nezávidel,

stačilo len keď sa človek usmieval,

milujem to svoje malé mesto,

mesto ktoré v človeku tak veľa zmenilo,

prepnuté stavy pozná každý z nás,

človek zažíva v živote nejeden stres,

neboli v živote žiadne boje o peniaze,

aj bez nich sa mal človek skutočne dobre,

postupom času to bolo so mnou veľmi ťažké,

v srdci zostávajú najme momenty úsmevné,

s nejedným priateľom som spojil cesty,

predsa dôležité bolo spájať tie mosty,

keď som začal prežívať prvú dospelosť,

veľa vecí som si začal uvedomovať,

stále som vedený k tomu aby som bojoval,

aby som sa snov ktoré mám nikdy nevzdával,

bolo by správne vrátiť sa späť do krásnej doby,

spraviť veci inak a napraviť svoje chyby,

ale viem že za čo mám byť skutočne vďačný,

že v každej dobe som sa naučil byť šťastný,

každému človeku vo svojom živote posielam ďakujem,

že sa mi nejakým spôsobom snaží robiť život lepším,

nikdy som nesníval o tom že sa isté veci udejú,

ale nakoniec sa v mojom živote skutočne dejú,

keby som premýšľal nad tým že by som určité momenty vrátil,

tak viem že by som určitých ľudí vo svojom živote nikdy nespoznal,

viem že sa stal zo mňa veľmi citlivý a empatický človek,

vždy si vážim keď niekto ocení môj životný pokrok,

je veľa ľudí čo za mnou skutočne stojí,

ale vedieť že mám najkrajšiu sesternicu je pocit najkrajší,

rád by som kopec ľudí vo svojom živote videl osobne,

ľudí ktorí majú v neľahkej dobe kopec pozitívnej energie,

konečne sa im pozrieť do očí a poriadne ich objať,

svoju lásku im vo svojom živote ukázať,

čoraz viac viem že mi každá doba niečo dala,

že to podstatné na čom záleží je empatia,

viem že niekedy by som mohol byť v niečom lepší,

ale vďaka tým správnym ľudom sa mi to konečne darí.

 

 

Spáliť

11. augusta 2017

Učia nás že musíme spáliť v sebe spomienky,

uzavrieť všetky svoje vnútorné pocity,

slová sa často menia na páliacu lávu,

zmenia často svoju vlastnú pozíciu,

obraz spoločnosti zostáva stále rovnaký,

utekáme pred svetom ktorý nie je zmyselný,

oči sa postupne zatvárajú pred realitou,

láska je čoraz viac nahradená skleslosťou,

neustály boj o papieriky ktoré nazývame peniaze,

za ne sa dovážajú ľudia čo prekračujú hranice,

politická korektnosť sa stala nástrojom sveta,

často je ňou ovládaná veľká časť vedomia,

človek šíriaci pravdu sa stáva blázon,

jeho názory budú považované za morálny suterén,

lož je prekrývaná čoraz častejšie politickými klamstvami,

ešte aj samotné zvieratá majú viacej ľudskosti v srdci,

čoraz viac prevláda spoločenský rasizmus,

prestáva sa počúvať ľudský hlas,

len pár ľudí nezabudlo zdravo rozmýšľať,

uvedomili si že za tento svet treba bojovať,

milujú svoju zem najlepšie ako len vedia,

predsa to nie je nejaká neskúsená masa,

kocky hádžu len tí najmocnejší,

často sa rieši kto je rovný a rovnejší,

nádej v tomto svete ešte stále žije,

pokiaľ tolerancia v človeku stále je,

namiesto hádok treba hľadať kompromis,

nedovoliť aby prevládal spoločenský lapsus,

nedopusťme aby niekto spálil ten most,

most ktorý je novým začiatkom pre náš život,

dajme šancu svetu kde to ľudia myslia dobre,

svetu kde prevláda zdravé ľudské vedomie,

láska je odpoveďou na všetky možné otázky,

učí nás prekonávať aj najťažšie prekážky,

úsmev nám pomôže prekryť starosti,

ukáže nám cestu v ľudskom srdci,

nespáľme v sebe veci čo skutočne máme,

spomienky vďaka ktorým niečo znamenáme.

 

 

 

 

Nižšie (pravda o úzkostiach)

8. augusta 2017

Stále mám pocit že niekde padám,
už pomaly sám neviem kam,
nerozumiem niekedy tomuto svetu,
zisťujem že sa neviem vyhnúť problému,
zatvárajú sa pred mojimi očami posledné dvere,
v srdci ľudí začínam padať čoraz nižšie,
ťažké je byť na tomto svete lepším,
keď je človek zasypaný nejedným polenom,
neviem vždy zastaviť svoje vnútorné úzkosti,
dakedy cítim že som na konci zo silami,
premýšľam že či má význam ďalej kráčať,
alebo sa vecí vo svojom živote vzdať,
stále z niečím vnútorne bojujem,
niekedy je to možno silnejšie než vlastný rozum,
najradšej by som od všetkého unikol,
išiel niekam kde by to malo skutočný zmysel,
stále čakám že niečo v mojom živote bude lepšie,
že to najťažšie čo v sebe mám niekedy prejde,
neviem či sa z úzkostí dostanem,
že či prehovoriť o nich dokážem,
ťažké je žiť s tým že človeka niečo obmedzuje,
že si nemôže dovoliť veci ktoré skutočne chce,
ale viem že by bolo lepšie určité veci zažiť,
dokým bude moje srdce skutočne biť,
ak raz naposledy vo svojom živote vydýchnem,
tak odídem s tým že tu niečo zanechám,
príde čas kedy porazím svoje úzkosti,
vďaka ľudom čo môjmu životu zmysel dali,
keď sa niekedy zdá že sa cítim osamotene,
tak vždy príde niekto vďaka komu je to lepšie,
napriek neustálemu boju stále dokážem veriť,
že ma vnútorne už nedokáže nič zlomiť,
skúšať nové veci je pre mňa stále veľká neznáma,
nikdy neviem že čo mám čakať od dňa,
usmievam sa napriek všetkým okolnostiam,
dávam silu iným keď ju niekedy sebe dať nedokážem,
viem že lásku môžem dať len tým čo za to stoja,
ľudom pri ktorých sa nemusím báť že ma zradia,
niekedy mám obavy zo všetkých životných zmien,
strach zo všetkých ľudských premien,
kvôli úzkostiam niekedy aj vraciam,
nie vždy je všetko iba samotným jedlom,
usmievam sa aby som prekryl všetky pocity,
aby som zakryl vnútro plné neistoty,
často počúvam hudbu aby tá bolesť bola menšia,
lebo viem že je lepšia než akékoľvek antidepresíva,
viem že často veľa nenahovorím a pôsobím nesmelo,
nejednému introvertovi sa to v živote raz stalo,
viem že kvôli svojej inakosti si možno nenájdem ženu,
tú ktorú by som dokázal považovať za tú správnu,
strach že sklamem je niekedy oveľa silnejší,
čoraz viac sa môžem stať zraniteľnejší,
ale viem že v živote raz udrie zvonec,
celej tej rozprávky bude navždy koniec,
pokiaľ budem vo svojom živote žiť,
budem sa snažiť každému svoju lásku dať,
raz moje myšlienky budú pochopené,
len s odstupom času bude všetko jasné,
každý príde na to že chcem byť len pochopený,
tými správnymi ľuďmi byť milovaný,
či s dobrými vlastnosťami alebo chybami,
všetci sme si určitými vecami prešli,
nie vždy bývam bezchybným človekom,
často sa vo svojich pocitoch zmýlim,
viem že musím isté veci zo seba von dať,
ale bojím sa že sa mi pochopenia nemôže dostať,
že si niekto s mojich pocitov bude robiť srandu,
preto je niekedy ťažšie v živote povedať pravdu,
často úzkosti ovplyvňujú aj moje vnútorné pocity,
vycítim keď sa niekto snaží zdieľať zlé myšlienky,
stále rozoznávam že kto je ku mne dobrý a kto je roztržitý,
rozoznávam že kto mi dal pomocnú ruku a vie byť voči mne ľudský,
veľa vecí som v sebe dokázal nejakým spôsobom dusiť,
lebo by to málokto dokázal reálne pochopiť,
stále vo svojom vnútri že keby niečo poviem som za blázna,
že niekým budem za svoje myšlienky označovaný za čudáka,
raz príde čas kedy každý človek mojim pocitom porozumie,
že ma za moje vlastné myšlienky nikdy nevysmeje,
bojujem s vecami ktoré sú súčasťou môjho života,
inakosť sa stala od malička súčasť môjho ja,
každý príde na to že podceňovanie nie je správne,
že v každom človeku sa skrýva ľudské srdce,
raz príde moment kedy bude môj svet pochopený,
len viem že nemôžem tu zostať osamotený,
s úzkosťou budem žiť po celý zvyšok života,
napriek tomu verím že ma väčšina ľudí neprestane mať rada,
verím že tento boj každý so mnou zvládne,
že každý voči mne trpezlivosť skutočne nájde,
verím že sa nenájde nikto kto by mi pocity vyčítal,
že prečo som našiel odvahu a o tom skutočne napísal,
ťažké je niekedy o veciach skutočne hovoriť,
lebo sa človeku kvôli tomu začnú vysmievať,
viem že všetko čo cítim nikdy nezmizne,
ale nedovolím aby ma to stiahlo dole,
každý kto si to raz v živote prečíta,
tak príde na to ako sa cítim zvnútra,
verím že každý človek to so mnou zvládne,
že ma nikto kvôli mojej inakosti nezavrhne.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Moji milovaní rodičia

31. júla 2017

Ďakujem vám za všetku nehu,

že mi v živote dávate veľkú lásku,

snažíte sa vždy môj život robiť lepším,

učíte ma byť čoraz viac ľudskejším,

prešli sme si v živote všetkými cestami,

za správne veci sme stále bojovali,

vždy ten boj mal skutočný zmysel,

vďaka vám som vždy správny impulz našiel,

dokázali ste vždy pochopiť všetky moje pocity,

už nikto nebude mať toľko dobroty v sebe ako vy,

viem že sú situácie kedy si robíte o mňa starosti,

lebo viem že ma máte skutočne radi,

žiaden človek na svete vás nedokáže nahradiť,

málokto ma bude vedieť bezpodmienečne milovať,

poznáte všetky moje radosti a starosti,

ale aspoň vieme že sme sa niekam dostali,

každá cesta životom bola kľukatá,

postupom času všetko do seba zapadá,

svet je plný rôznych skladačiek,

láska a pochopenie je ten najlepší liek,

ďakujem vám za všetky splnené sny,

ktoré zostanú navždy vo forme spomienky.

 

 

 

 

 

 

Nájdime pokoj v duši

15. júla 2017

Prestaňme medzi sebou bojovať,
nájdime cestu ako všetky problémy zvládať,
možno že sa to zdá niekedy beznádejné,
ale nikdy v živote to nie je stratené,
neriešme neustále zbytočné maličkosti,
hľadajme čo má človek vo svojom srdci,
nebuďme zavretí vo väzení vlastných myšlienok,
nájdime dôvody ako sa zbaviť zlých spomienok,
keď sa raz skončí bolesť ktorú niekedy skrývame,
prídeme na to že je nám bez určitých vecí lepšie,
vždy sa nájdu ľudia ktorí nám budú chýbať,
ľudia bez ktorých si nevieme život predstaviť,
niekedy sa zdá že sme v tom bludnom kruhu,
nevieme sa rozhodnúť že kto bude našou láskou,
neistota v ľudskej duši nám zatvára dvere,
ale určite to v našom živote nie je márne,
ten úsmev na ľudskej tvári nám dá silu,
prídeme na to že nás mení k lepšiemu,
keď príde správny impulz čo nám dá silu pokračovať,
na všetkom ostatnom prestane záležať,
jediné čo bude v živote podstatné je mať pokoj v duši,
ktorý sme vďaka tým správnym ľudom skutočne našli.

Srdce umiera

27. júna 2017

Srdce umiera s toľkej bolesti,
najme kvôli tomu že ľudia sú plní zlosti,
strach sa stal určitou životnou mantrou,
človek svoju bolesť radšej zapije vodkou,
vzťahy sa často menia a nikto nevie prečo,
nikto nerozumie že čo sa reálne stalo,
neustály kolotoč myšlienok ktoré nie sú jasné,
všetko okolo nás začína byť divné,
ťažké je byť v živote ľudskou bytosťou,
radšej sa všetko zabije obyčajnou závisťou,
niekedy sa zdá že je lepšie mlčať,
ale nie každý tomu dokáže veriť,
navonok sú v človeku úplne iné pocity,
vo vnútri každý schováva tie svoje jazvy,
inak človek navonok reálne rozmýšľa,
inak vo vnútri vecí reálne vníma,
srdce často býva ľuďmi zlomené,
postupne je ľuďmi aj veľmi zranené,
bolí to zostať vo svete nepochopený,
aj v tom najväčšom probléme zostať uzavretý,
niekedy ani lásku v živote mať nie je istota,
často sa v tom čo človek chce reálne stráca,
depresia často dokáže nútiť myslieť inak,
niekedy sa zdá že neexistuje žiaden zázrak,
srdce bolí keď vidí ako medzi sebou bojujeme,
prečo sa kvôli nesprávnym veciam stále hádame,
prestávame sa vnútorne vzájomne počúvať,
zvykneme si v maličkostiach klamať,
často sa nedá porozumieť tomu čo sa zmenilo,
že zrazu všetko v danom momente ochladilo,
nikdy nie je neskoro zmeniť vzťahy k lepšiemu,
len je dôležité si uvedomiť že či to má ešte cenu,
ešte stále žije nádej že sa každý bude vo vnútri cítiť lepšie,
že nájde pokoj tam kde ani nečakal že reálne bude.

Perfektné miesta

7. júna 2017

Za dverami vlastného domu,

človek začne spoznávať pravdu,

ľudia si vzájomne pozrú do očí,

zrazu už nikto nie je cudzí,

niekedy treba pred vecami uniknúť,

na všetky problémy v momente zabudnúť,

radosť postupne striedajú všetky možné depresie,

ten pocit niekam kráčať niečo vždy prinesie,

introverzia človeka dokáže človeka zmeniť,

rýchlo sa dokáže do myšlienok ponoriť,

je veľa miest kde človek rád ide,

ale je dôležité aby sa tam necítil osamote,

úzkosť niečo spraviť je veľmi šialené,

neskôr sa tie momenty ukážu ako divoké,

niekedy je ten život ako veľká párty,

po ktorej človeku zostávajú dozvuky,

pomaly prestáva vnímať že kde je,

dôležité je sa cítiť v dobrom stave,

pre niekoho môže byť skvelý bar,

pre niekoho môže byť dom skvelý priestor,

jedna skupina sú radi extrovertami,

druhá skupina je rada že sú introvertami,

každá noc v živote je niečím iná,

niekedy aj introvertná duša je šialená,

krásne je sa držať mimo myšlienok sveta,

niekedy všetko v živote zachráni hudba,

je skvelé tých najmilších ľudí objať,

keď dokážu v danom momente povzbudiť,

na ničom v živote už tak nezáleží,

len je dôležité že či to niekto ocení,

ten život býva niekedy tak veľmi búrlivý,

ale človek dokáže byť skutočne šťastný,

keď sa zdá že všetko nedáva zmysel,

dôležité je aby človek bojovať neprestal,

svet je príliš krásne miesto,

kde každý človek má svoje miesto,

v živote má zmysel byť iný,

niekedy je správne byť aj divný,

dôležité je nezapadnúť do škatuľky,

ale je dôležité sa odlíšiť od skupiny,

šťastie je si vážiť kým skutočne sme,

uvedomiť si že všetko sa pre niečo deje.

 

 

 

 

 

 

 

Slová

3. júna 2017

Slová dokážu tak veľa zmeniť,

tak veľa ľudí dokážu ovplyvniť,

dokážeme nimi spôsobiť ľudom rany,

na srdci začínajú zostávať jazvy,

keď ich niekto vysloví je iný človek,

nie vždy to býva obyčajný pokrok,

pozrieť sa človeku do očí je najťažšie,

ublížiť mu slovami je ešte horšie,

slová majú v spoločnosti veľkú silu,

dokážu zmeniť nejednu osobu,

kvôli slovám často ľudia nezostanú pri sebe,

dokážu si ľudia vďaka nim zavrieť dvere,

slová oveľa viac bolia než taká facka,

najviac vtedy keď sa dostanú do srdca,

niekedy určité veci v živote budú bolieť,

strácame kvôli slovám svoju vlastnú súdnosť,

určité veci v živote už sa nikdy neodstanú,

aj tie najbližšie brány sa nám zavrú,

nie všetko dokážeme v živote vrátiť späť,

môžeme len na to pekné spomínať,

možno nie je v živote žiadna cesta,

ako má človek zmeniť sám seba,

raz sa ukáže že všetky slová mali zmysel,

že človek nimi nikdy nič zlé nemyslel.

Niekedy

28. mája 2017

Stále myslím na vás ako bojujete,

ako všetko v živote statočne znášate,

aj keď niekedy ten boj nie je ľahký,

veríte že svet bude vždy milostivý,

nevzdali ste to aj keď vo vnútri máte bolesť,

snažíte sa zo všetkým bojovať,

vaša statočnosť mi dáva dôvod ísť ďalej,

dávate mi v tomto šialenom svete nádej,

keď sa zdá všetko v danom momente beznádejne,

robíte všetko preto aby som neupadol do depresie,

často prežívate ďaleko ťažšie veci,

ktoré niekedy radšej dusíte vo svojom vnútri,

ale aj napriek všetkému ste silní ľudia,

v ktorých stále viera v lepší svet zostala,

nedajme šancu nenávisti v tejto spoločnosti,

neprestávajme sa napriek odlišnosti mať radi,

vzájomne sa snažme vždy počúvať,

neskáčme do reči ľudom čo chcú hovoriť,

nedovoľme aby nám niekto ublížil,

aby nás niekto vnútorne zlomil,

dávate mi silu aj keď nie vždy slovami,

lebo viem že každého mám vo svojom srdci,

ďakujem tým čo mi dokázali dať šancu,

tým čo ma za každých okolností chápu,

aj keď sú v živote určité problémy,

verme že nás neporazia predsudky,

často bojujeme s tým že je niekto iný,

absolútne neznamená že je ten človek zlý,

vaša láska a priateľstvo ma ženie vpred,

na svet mám vďaka vám iný pohľad,

možno nie vždy vám to dokážem dať najavo,

že v mojom živote znamenáte pre mňa všetko,

urobím všetko aby v živote viacej vládla radosť,

aby sme sa nikdy nemuseli medzi sebou hádať,

všetko v živote som dokázal len vďaka vám,

vďaka sa vnútorne ešte nejako držím,

vy ste moja jediná skutočná motivácia,

bez vášho povzbudenia by nebola žiadna stránka,

všetko čo vo svojom cítim znášate statočne so mnou,

stále cítim že ma dokážete zaplniť empatiou,

keď mám pocit že som v tom zostávam sám,

dávate mi silu svojou podporou a úsmevom,

pri každom texte čo napíšem myslím na vás,

píšem veci pri ktorých sa nájde každý s vás,

viem že vám nechcem nijako ublížiť,

ale nejako vás slovami snažiť motivovať,

dať vám nádej ktorú dávate vy mne,

vďaka vám viem že to robím správne,

ďakujem každému čo sa mi snaží veriť,

každému čo pri mne dokáže vždy stáť,

ste ľudia čo dávajú môjmu životu zmysel,

robíte všetko preto aby som sa usmievať neprestal,

spoločnými silami dokážeme všetko prekonať,

aj tú najťažšiu skúšku v živote dokážeme zvládnuť.

 

 

 

 

 

 

 

 

Teraz je mi ľúto

22. mája 2017

Viem že sú momenty keď robím starosti,

ale viem že to bolí na ľudskej duši,

bez vás by som nebol lepším človekom,

neuvedomil si kým v skutočnosti som,

viem že mi dávate silu bojovať,

bez vás by som určité veci nemohol dokázať,

rozumiem vám že sa o mňa bojíte,

ale všetko spoločnými silami zvládneme,

optimizmus mi viete vždy v živote dodať,

vo svojom vnútri sa vždy snažíte usmievať,

neviem že kde by som bol bez vašej opory,

možno by som v skutočnosti kopal kanály,

prepáčte mi že niekedy neviem všetko,

mrzelo by ma keby sa vám niečo stalo,

učili ste ma od malička všetky základy,

dávate pozor aby som nikdy nerobil chyby,

ste tí najlepší ľudia na celom svete,

keď raz odídete bude vaše miesto prázdne,

nedokáže vás nikto v živote nahradiť,

nikdy ste mi neprestali veriť,

ďakujem vám za tie najkrajšie momenty,

že vďaka mám na tvári tie úsmevy.