Archive for the ‘Poézie’ Category

Som rád

10. októbra 2017

Som rád že si môžem všetko prežiť,

veľa snov ktoré som si dokázal splniť,

neprestal som veriť že je v každom niečo dobré,

ale ani byť bláznom nikdy nie je až tak zlé,

aj keď vnútorne začínam padať na kolená,

ale viera v to niečo dokázať je stále silná,

dôležité bolo nasadnúť na ten správny vlak,

nezamotať sa do tej spleti masiek,

viem že ak raz v živote skončím,

tak veľa vecí po sebe zanechám,

ale pokiaľ budem na tejto zemi žiť,

tak budem až do samotného konca bojovať,

bude veľa momentov kedy si poviem že to nejde,

ale potom príde deň kedy ma to zasa prejde,

moji rodičia v každom momente pri mne stáli,

nikdy to so mnou napriek nepriazni nevzdali,

každá jedna skúška v mojom živote mi niečo dala,

ale veľa kamarátov mi aj reálne vzala,

učím sa neustále že treba ísť ďalej,

stále v mojom srdci dokáže žiť nádej,

pokiaľ budem písať určité texty,

nevzdám sa tej svojej vlastnej cesty,

viem že ľúbim veľmi veľa ľudí,

ľudské dobro nikdy v skutočnosti nespí,

svet je veľmi krásnym miestom,

som vďačný ľudom že im môžem byť priateľom,

aj keď boli problémy tak sme to všetci ustáli,

tie najhoršie situácie sme spolu prečkali,

ďakujem za všetky moje osudové ženy,

bez nich by som nikdy neprešiel ten kus cesty,

veľa ľudí ma motivovalo aby som súťažil,

aby som aj sám sebe radosť urobil,

nikdy som nevnímal že je nejaká konkurencia,

ale aj napriek tomu som sa vždy dočkal povzbudenia,

som rád že ešte stále medzi ľuďmi žijem,

niekedy keď počúvam hudbu na všetkých myslím,

vďaka mnohým ľudom ešte stále bojujem,

som vďačný za dni ktoré ma posilnili,

za ťažké situácie ktoré ma vnútorne nezlomili,

viem že šíriť dobrotu chcem ešte silnejšie,

robiť všetko aby ľudom úsmev nezmizol s tváre,

som vďačný že môžem zažívať koncerty,

že môžem s ľuďmi zažívať rôzne zážitky,

verím že táto jazda nikdy neskončí,

že všetko po čom túžim sa mi postupne splní,

viem že sa nedá na všetko v živote tlačiť,

každá vec v živote musí mať nejakú postupnosť,

 

PS: Ďakujem že ste.

 

 

Reklamy

Sebadôvera

8. októbra 2017

Veriť v seba je najťažšia skúška,

ale tým svojim ľudom ešte väčšia,

nie je vždy ľahké získať uznanie,

nech človek robí čokoľvek aj tak je to zle,

zvykol som si v živote na rôznu spoločnosť,

len nie vždy si človek môže reálne dupnúť,

treba robiť často to čo je povedané,

vlastné nápady zostávajú neprípustné,

vnútorná idea sa stráca niekde medzi mrakmi,

ľudia s ktorými sme nás navždy zmenili,

keď človeka podceňujú že niečo nedokáže,

tak v daný moment tomu veriť začne,

viem že možno nie som taký dokonalý,

ale vo svojej podstate nie som až tak zlý,

ak je niečo zaujímavé tak sa viem zasmiať,

niekedy sú situácie kedy musím veci skrývať,

nerobím to preto lebo je to môj cieľ,

ale viem že je to môj životný ortieľ,

nie vždy sa človek na určitých miestach cíti dobre,

ak čelí v živote nejakej dusnej atmosfére,

namiesto pokoja množstvo rôznych príkazov,

nerozumiem tomu koľko je tu ľudských poskokov,

ale viem že v živote niečo robiť treba,

veriť v seba bude vždy tá najťažšia obeta,

všetci sa stretneme v jednom cieli,

dôležité bude aby sme si vzájomne verili,

podceňovanie nikdy nič nevyriešilo,

robme všetko preto aby sme zo života nemali peklo.

 

 

 

Roviny lásky – Časť 3. – Finále

3. októbra 2017

Verím že budúcnosť bude lepšia,

že v nej bude viac vládnuť láska,

keď zlo z našich životov navždy zmizne,

budeme sa všetci cítiť lepšie,

raz príde deň keď nikto nemusí nikoho podvádzať,

prídeme na to že komu máme skutočne veriť,

svetlá nádeje budú vždy svietiť láskou,

raz budú zaplnené v našom živote nádejou,

masky navždy zmiznú s tváre človeka,

prestane existovať skutočná pretvárka,

strach bude nahradený úsmevom,

neistota bude nahradená zdravým rozumom,

ten pocit keď už človek nebude musieť nikam utiecť,

keď sa nebude musieť určitých vecí báť,

snáď bude všetko v živote lepšie,

snáď všetko nejako zvládneme.

 

 

Roviny lásky – Časť 2.

3. októbra 2017

Prišiel jeden moment ktorý všetko zmenil,

som vďačný za to že som reálne prežil,

mám chuť nájsť lásku ktorá tak chýba,

uvedomiť si že aká je skutočne vzácna,

do minulosti nie je možné sa vrátiť,

dôležité je žiť v prítomnosti a ďalej ísť,

nie vždy je cesta životom rovná,

ale býva niekedy aj veľmi kľukatá,

kde sú tie časy kedy som premýšľal inak,

už som si nie istý že či vôbec robím pokrok,

viera ma vnútorne ženie správnym smerom,

tým šialeným a krásnym priestorom,

premýšľam nad tým ako reálne uniknúť,

ako nebudem nikdy poznať bolesť,

učím sa stále spoznávať rovinu lásky,

viem že ako je dôležité neskrývať city,

ale občas to v sebe začínam dusiť,

lebo by ma možno niekto chcel vysmiať,

kto je ten pravý priateľ už neviem sám,

stále sa v tom všetkom zamotávam,

pátrať po pravde už nie je tak dôležité,

ale pátrať po vnútornom ja je podstatné,

svetlo na konci tunela stále zostáva,

v živote sa dá preskočiť nejedna bariéra,

vesmír napovie že čo treba urobiť,

potrebujem sa vnútorne s vecí vymaniť,

snívať o svete kde nie sú zlí ľudia,

stále verím že niekde existuje kúsok pokoja,

útek vlastnej mysle pred sebou samým,

pomaly už ani neviem že pred čím utekám,

len túžim veriť že existuje vyššie dobro,

že ľudia vo svojom živote nebudú konať zbrklo,

viem že veľa ľudí budem ľúbiť kamarátsky,

že možno ešte nie som na konci svojej cesty,

o všetkom rozhodne samotná budúcnosť,

ako budem vo svojom živote kráčať.

 

 

Roviny lásky – Časť 1.

3. októbra 2017

Kde sú tie staré časy,

už nie je na svete dostatok lásky,

neustála maska na ľudskej tvári,

ľudia prestávajú byť priateľmi,

úsmev je nahradený bolesťou,

radosť je nahradená neistotou,

láska už nie je tým čím bola,

človek je dnes považovaný za cudzinca,

slová nemožno vždy vrátiť späť,

už nie je možné s tej cesty zísť,

bolo by správne si nájsť nejaký domček,

kde by bolo vidieť nejaký stromček,

deti dospievajú niekedy oveľa skôr,

uvedomujú si že musia nájsť svoj smer,

odlíšiť sa chcú od vlastnej rodiny,

majú pocit že nemajú dostatok nehy,

premýšľajú že by najradšej odišli z domu,

našli ľudí ktorí by im venovali svoju lásku,

nie všetko v živote človek reálne dostane,

vždy si všetko poctivo vybojuje,

každý má svoje vlastné životné sny,

ale všetci túžia mať dostatok lásky,

je iná rodičovská a kamarátska láska,

a je iná láska od milovaného partnera,

v jednej fáze sa ľudia dokážu zmeniť,

nedokážu svojich blízkych ľudí vnímať,

ružové okuliare na hlave zostali,

nie všetci ľudia sa skutočne zmenili,

je iba otázkou času kto nás chce nahradiť,

v jeden moment sa môže všetko skončiť,

ľudia dospeli do určitého štádia,

kedy veria vo všetko len nie v samých seba,

v živote ľudí sa veľa vecí neskončilo,

raz príde čas keď každý nájde svoje miesto.

 

 

 

Verím v teba

26. septembra 2017

Verím v teba aj keď to nikdy nebudeš počuť,

v tých najťažších chvíľach sa snažíš pri nás stáť,

prepáč mi ak sa vo svojom živote mýlim,

ale že všetko čo robím tak nerobím zo zlým úmyslom,

snažím sa usmievať napriek tejto šialenej dobe,

uvedomiť si že nie všetko na svete je márne,

pozerám sa k nebu a vidím tie znamenia,

nie všetko v živote je iba náhoda,

vesmír a ty dávate návody na život,

dôležité je aby ľudia v živote nestratili cit,

viera v teba ma vnútorne ženie dopredu,

veríš vo mňa napriek môjmu vnímaniu,

si milostivý a ku každému spravodlivý,

dokážeš odpustiť všetkým aj tým čo nie sú moc dobrý,

viem že niekedy sa na mňa ľudia hnevajú,

možno kvôli mojim pocitom na mňa zanevrú,

tvoja viera a láska ma drží stále nažive,

aj láska mojich rodičov mi dáva kopec nádeje,

niektorí ľudia si myslia že v teba neverím,

ale vďaka tebe verím že existujú ľudia s dobrým srdcom,

naučil si ma že všetko si musím premyslieť,

ale viem že sú situácie kedy sa musím spáliť,

viem že nikdy nebudem bez omylu,

že možno podľahnem určitému strachu,

mrzí ma že často niektoré veci v sebe dusím,

bojím sa že sa stretnem s nepochopením,

často mi dávajú silu ľudia a ty,

nič nie je bez samotnej odozvy,

cítim že sa niečo v človeku deje podvedome,

že všetko v živote je na tom správnom mieste,

prepáč mi ak som v teba predtým neveril,

ty si predsa nikdy nikomu neublížil,

stal si sa pre nás našou spásou,

vedieš nás len tou najsprávnejšou cestou,

ukazuješ nám že máme byť k sebe lepší,

viac že by sme mali byť voči sebe milujúci.

 

 

 

 

 

 

Uprostred ničoty

12. septembra 2017

Prestávam sa vnútorne spoznávať,

lepšie by bolo pred všetkými utekať,

možno nie vždy je únik riešenie,

ale občas mám pocit že niet nádeje,

možno už mám ten najlepší vek za sebou,

ťažké je všetko riešiť s chladnou hlavou,

stojím uprostred a neviem či na správnom mieste,

často počúvam ako bude raz na tomto svete dobre,

niekedy už neviem napísať ani zmysluplný text,

neviem niekedy že či by vôbec zaujímalo svet,

neustály kráter pochybností ktoré sa nedajú zmazať,

v živote sa učím aké je v danom momente zlyhať,

stres a neistota mi postupne podlamujú kolená,

už pomaly neviem že aké mám nájsť správne slová,

radosť sa často strieda zo všetkými možnými pocitmi,

čudujem že vo mne všetky tie pocity nevybuchli,

vravím že by bolo lepšie byť vo vnútornom kľude,

ale viem že ma bude niečo stále držať v pozore,

občas treba od problémov skutočne uniknúť,

ale niekedy už neviem kam reálne ísť,

nie vždy sú momenty kedy ide myslieť pozitívne,

keď v skutočnosti prevláda určité napätie,

možno nie vždy budem ideálnym človekom,

môže sa zdať čudné ak sa raz rozplačem,

raz ma prepadajú tie najrôznejšie stavy,

prajem si aby prešli ako také sny,

usmievam sa napriek všetkým veciam,

lebo inak to už v skutočnosti nedokážem,

už ani sám neviem kde treba nájsť silu,

že či v sebe nájdem ešte štipku rozumu,

hudba sa stáva pre mňa liekom na všetko,

na všetko na čom mi veľmi záležalo,

s ňou nepadám do obyčajnej tmy,

veľmi sa sústredím na rôzne texty,

zavriem oči a premýšľam nad tým všetkým,

potom si vnútorne poviem kedy sa zobudím,

ráno s myšlienkami ktoré nedokážem vysvetliť,

kráčam a snažím sa nechať niekam viesť,

napriek všetkému stále ešte žijem,

na pekné momenty nikdy nezabudnem.

 

 

Zlatá klietka

30. augusta 2017

Na planéte tejto našej spoločnosti,

pomaly človek zabúda na to kým je v srdci,

podkopané sebavedomie ľuďmi ktorých má rád,

nie všetci ľudia pôjdu na povestný hrad,

falošná dokonalosť vytvára súčasné hodnoty,

dekadencia sveta ničí stabilné vzťahy,

ľudia pri hľadaní lásky strácajú sebavedomie,

len preto lebo im to niekto skutočne povie,

niekedy si prajem v živote čo najviac šťastia,

aby sa zo mňa nestal kus obyčajného blázna,

zlatá klietka v ktorej niekedy sme,

nás od určitých ľudí sociálne izoluje,

podrazy skrývané na každom jednom kroku,

v skutočnom priateľstve nemáme žiadnu záruku,

úsmev s ľudskej tváre často vnútorne mrazí,

raz sa tento vnútorný boj navždy skončí,

virtuálny svet cez ktorý prevláda pretvárka,

v reálnom svete sa otvoria každé dvierka,

tvoj úsmev mi pomáha v tejto dobe prežiť,

na všetkom ostatnom mi prestalo vtedy záležať,

vnútorné jazvy sa možno nikdy nezacelia,

usmievať sa je vždy výzva tá najťažšia,

byť niekomu zaviazaný postupne ničí,

ale keď niekomu človek pomôže tak to vždy poteší,

vedie iba jedna cesta s tej zlatej klietky,

prestaňme za chyby iných cítiť pocit viny,

prekonajme bariéry ktoré sú v spoločnosti,

verme že budú stáť pri nás všetci anjeli,

odpusťme si všetky doterajšie chyby,

dodávajme si vzájomne kopec vnútornej sily,

nie vždy je to v živote úplne najľahšie,

ale v našom srdci zostáva kúsok nádeje,

ešte v našom živote nikdy nie je neskoro,

po každej búrke raz vyjde slnko.

 

 

 

 

 

 

 

 

Hľadanie dobra v ľudskej duši

25. augusta 2017

Vždy verím že existuje dobro,

že v ľudskej duši nie je vôbec prázdno,

neverím že všetci ľudia sú zlí,

sú aj ľudia čo sú v skutočnosti dobrí,

možno nie vždy vedia nájsť tú správnu cestu,

trvá im istý čas kým sa dostanú k tomu podstatnému,

stále existuje nádej že nikto nerobí nič zo zlým úmyslom,

nikto nechce byť v živote skutočným pokrytcom,

 

nikto netúži stratiť skutočnú reputáciu,

každý sa snaží nájsť nejakú motiváciu,

úsmev je možno nejaká maska,

ale stále verím že je v človeku kúsok dobra,

ľudia sa možno budú vyvyšovať nad iných,

ale je dôležité pred nimi nemať strach,

veľa vecí sa v živote ešte neskončilo,

dôležité je nájsť svoje vlastné miesto,

raz príde deň kedy si všetci odpustia,

kedy všetko konečne raz pochopia.

 

Vrátiť sa späť

13. augusta 2017

Kde sú tie časy keď som bol malý,

keď som neriešil kto bol ku mne zlý,

bolo by správne sa niekedy vrátiť späť,

uvedomiť si že čím som chcel byť,

schovávanie sa za strom v škôlke,

školská láska na ktorú som mal šťastie,

ukecaný chlapec ktorý vedel niečo zatrepať,

od malička hudbu nikdy neprestal milovať,

počúvanie kaziet na magnetofóne,

vtedy sa neriešili žiadne depresie,

reálne sme sa všetci stretávali vonku,

nepoznali sme nástrahy internetu a mobilu,

často boli odreté kolená a lakte,

ale aspoň sa nesedelo pasívne pri televízore,

kedysi si ľudia medzi sebou posielali listy,

toto boli pre nás tie najkrajšie momenty,

žiadna zhýčkaná doba plná nejakej závisti,

ľudia sa dokázali v živote mať viac radi,

neriešilo sa že kto je s akej sociálnej vrstvy,

neboli v spoločnosti žiadne predsudky,

nikto nevnímal celé politické dianie,

každému sa žilo vo vnútri krásne,

kedysi sa zvonilo pred domom na zvonček,

čakalo sa kedy príde von ten daný človiečik,

viacej sa ľudia dokázali jeden druhému pozerať do očí,

úsmev bol ten najlepší liek pre množstvo skvelých ľudí,

boli momenty keď človek plakal pri páde s kolobežky,

keď mu boli viazané okolo ruky obväzy,

vďaka mojim rodičom viem že stále žijem,

viem že ten najťažší boj je ten s autizmom,

vedel som že postupne sa vecí začnú prejavovať,

že každá vec ktorú urobím ma začne ovplyvňovať,

moje srdce nikdy neprestalo byť plné lásky,

vedel som že nie je miesto na predsudky,

nikto nikomu nikdy nič nezávidel,

stačilo len keď sa človek usmieval,

milujem to svoje malé mesto,

mesto ktoré v človeku tak veľa zmenilo,

prepnuté stavy pozná každý z nás,

človek zažíva v živote nejeden stres,

neboli v živote žiadne boje o peniaze,

aj bez nich sa mal človek skutočne dobre,

postupom času to bolo so mnou veľmi ťažké,

v srdci zostávajú najme momenty úsmevné,

s nejedným priateľom som spojil cesty,

predsa dôležité bolo spájať tie mosty,

keď som začal prežívať prvú dospelosť,

veľa vecí som si začal uvedomovať,

stále som vedený k tomu aby som bojoval,

aby som sa snov ktoré mám nikdy nevzdával,

bolo by správne vrátiť sa späť do krásnej doby,

spraviť veci inak a napraviť svoje chyby,

ale viem že za čo mám byť skutočne vďačný,

že v každej dobe som sa naučil byť šťastný,

každému človeku vo svojom živote posielam ďakujem,

že sa mi nejakým spôsobom snaží robiť život lepším,

nikdy som nesníval o tom že sa isté veci udejú,

ale nakoniec sa v mojom živote skutočne dejú,

keby som premýšľal nad tým že by som určité momenty vrátil,

tak viem že by som určitých ľudí vo svojom živote nikdy nespoznal,

viem že sa stal zo mňa veľmi citlivý a empatický človek,

vždy si vážim keď niekto ocení môj životný pokrok,

je veľa ľudí čo za mnou skutočne stojí,

ale vedieť že mám najkrajšiu sesternicu je pocit najkrajší,

rád by som kopec ľudí vo svojom živote videl osobne,

ľudí ktorí majú v neľahkej dobe kopec pozitívnej energie,

konečne sa im pozrieť do očí a poriadne ich objať,

svoju lásku im vo svojom živote ukázať,

čoraz viac viem že mi každá doba niečo dala,

že to podstatné na čom záleží je empatia,

viem že niekedy by som mohol byť v niečom lepší,

ale vďaka tým správnym ľudom sa mi to konečne darí.