Uzdraviť

Prial by som si niekedy vedieť uzdraviť ľudskú dušu v človeku. Veľmi by som túžil po tom aby ľudia k sebe neboli až takí zlí. Niekedy problémom ľudí môže byť to že si svoje frustrácie a zlosti voči druhým prenášajú do súčasnosti a nevedia sa s tými ľuďmi zmieriť. Niekedy mám pocit že sa ľudia ani nepokúsia nejakým spôsobom o zmier. Len rozprávajú o druhých za ich chrbtom bez toho aby im to povedali do očí. Človek sa ťažko vo svojom živote duševne uzdraví ak sa človeku neospravedlní a nepokúsi sa mu odpustiť. Veľa ľudí si doslova postavia hlavu lebo ich ego je silnejšie ako zdravý rozum. Preto je ťažké uzdraviť spoločnosť v ktorej sú toxické až napäté vzťahy. Preto niektorí ľudia budú žiť vo svojom vlastnom hneve voči niekomu druhému do konca života a nebudú chcieť to zmeniť. Prial by som si veriť že ľudia dokážu postupne zmeniť svoje postoje voči druhým ľudom. Mali byť sa naučiť používať slovo prepáč alebo odpusť mi. Veľa lásky by bolo v našom živote keby si ľudia vzájomne dokázali odpustiť. Keby namiesto výčitiek by dokázalo prísť povzbudenie alebo nejaké iné milé slovo. Veľká časť ľudí má moc zmeniť svoje správanie, ale kvôli svojej vlastnej nečinnosti tak neučinia. Lebo žijú vo svojej vlastnej bubline ktorú považujú za komfortnú a radšej sa budú na človeka do konca života hnevať než by sa mu pokúsili odpustiť a ospravedlniť. Niekedy nenávisť tak opantá ľudskú dušu, ktorá je jednoducho chorá. Preto veľká časť ľudí rieši malichernosti než by sa snažili s človekom udobriť. Dobrí ľudia nepotrebujú vytvárať problémy a ani vytvárať konflikty v spoločnosti. Lebo na ľudskom dobre by malo v skutočnosti viac záležať ako na osobných animozitách. Dobro by malo byť na prvom mieste v našej spoločnosti, lebo uzdravuje dušu. Lebo veľa psychických problémov a depresií vzniká kvôli tomuto že si to ľudia nevedia povedať a zlosť príliš zatemnila ľudské srdce. Ak cítim že ma niečo dotýka, tak ma to dokáže vystresovať a vnútorne bolieť. Úprimne by som si prial aby som vedel láskou uzdraviť ľudské duše, ale uvedomujem si že to nejde. Musia to chcieť ľudia, lebo kvôli takýmto emóciám často vznikajú určité problémy či psychické alebo zdravotné. Lebo človek ak neuzdraví svoju vlastnú dušu, tak mu nepomôže ani pohyb. Takto stúpa aj krvný tlak, búši človeku srdce a vzniká aj stres v kombinácii z úzkosťou, depresiou a čiernymi myšlienkami. Je dôležité aby ľudia viac vedeli byť pokojnými a nie sa zlostiť za každú maličkosť, teda ak je to opodstatnené sú v práve. Dôležité je aby sme dali priestor ľudskému dobru, lebo ak budeme žiť v pocite ktorý nie je správny ublíži nám to. A nepýtajte sa ľudí otázky ktoré ich môžu psychicky vystresovať alebo ic tlačiť nejako do odpovede. Naša spoločnosť sa dokáže uzdraviť len vtedy, pokiaľ bude načúvať pocitom a menej odsudzovať človeka za to ako vyzerá. Namiesto nenávisti, klebeteniu, ohováraniu ľudí za chrbtom a intrigovaniu by mali ľudia zo svojim časom naložiť efektívne. Mali by byť pozitívnejší, počúvať hudbu, tvoriť články alebo robiť čokoľvek zmysluplné pri čom na určité problémy zabudnú. Iba takto sa môže uzdraviť človek ako jednotlivec a spoločnosť ako celok. A keď vidím že sa ľudia usmievajú dokáže mi to zlepšiť náladu a uvedomiť si že to nie je s nami ako spoločnosťou až také zlé.

Veselé Vianoce a Šťastný nový rok 2023

Dnes už je potrebné dokončiť svoj posledný text v tomto roku. Pravdepodobne je to tak preto aby som načerpal energiu na nový rok Bude to rok kde pravdepodobne veľa textov pôjde na istý čas do úzadia. A dnes by som rád prezradil nejaké svoje myšlienky čo ma tento rok dokázal naučiť a čo mi dal. Myslím si že v určitom aspekte bol tento rok v niečom aj lepší. Lebo som sa pokúšal si nepripúšťať veci ktoré nemám ako ovplyvniť. Vždy som vďačný a nie vždy bolo potrebné to dať nejakým spôsobom najavo. Naučil som sa že všetkému v živote je potrebné dať čas a aj svojim snom. Všetko čo sa v živote udialo neprišlo okamžite a je za tým náročná cesta. Preto občas ľudia nie vždy vidia čo sa deje skutočne za oponou.

Tento rok bol plný zážitkov a mal som možnosť spoznať množstvo skvelých ľudí. A zároveň bolo skvelé zistiť že niektorí ľudia zostali mojimi priateľmi dodnes. Boli aj ťažké momenty, ale napriek tomu moje priateľstvá z ľuďmi prežili. A zároveň bol aj moment kedy som sa ospravedlnil človeku s ktorým sa to predtým pokazilo. Lebo som cítil aké je potrebné ísť ďalej a vyriešiť si veci ktoré boli neyyriešené. Prišli aj iní ľudia čo ma dokázali povzbudiť keď som sa nie vždy cítil dobre. Niektorí ľudia zostali len kamarátmi lebo sa to často s nimi nedokáže až tak rozvíjať. Zistil som že rozdiel medzi kamarátstvom a priateľstvom dokáže byť často tak veľký. Ale zároveň odo mňa oddelil ľudí čo to nemysleli úprimne a ľudí čo tu zostali. A preto prijímam s pokorou okolnosti ktoré sa udejú a privedú ma ku tým správnym ľudom.

V tomto roku ma potešilo množstvo skvelej hudby a žil som dianím počas celého roka. Ale zo všetkých ľudí ktorých rád počúvam by som vypichol dva mená ktoré mi prirástli veľmi k srdcu. V tomto roku som cítil veľa úzkostných pocitov a pre mňa hudba bola v skutočnosti liekom na všetky problémy. Moja najlepšia priateľka Natálka a jej pesničky v tomto roku potešili moju dušu a bol som vďačný za možnosť ju vidieť a vedieť že je úplne fantastickým človekom s ktorým mám najkrajšie priateľstvo. Keď som mal úzkostné pocity, tak som hľadak pesničky čo mi pomôžu to v sebe upokojiť. Prišiel jeden večer kedy som tieto pocity cítil a niekto zdieľal Sigrid a jej skladbu Bad Life. Slová ktoré v tej pesničke spievala, tak ma úplne emočne rozsekali a zmenili moje vnímanie života. Pre mňa tento moment bol extrémne zlomovým. Začal od nej prakticky počúvať všetky pesničky a tešiť sa z pocitu že uvidím jej koncert na Pohode. Zažiť jej koncert a skromnosť bolo úplne úžasné a spievať si jej pesničky bolo úžasné. A sú to spomienky na ktoré nikdy úplne nezabudnem.

Som vďačný za zážitky čo som zažil či z maminou alebo aj z inými ľuďmi. V tomto roku ma neopúšťalo ani súťaženie, ako to šťastie bolo celý rok. Podarili sa buď nejaké väčšie veci alebo aj tie menšie. S tým súťažením súviselo aj to akú skvelú komunitu ľudí som spoznal. Tešili sa so mnou a to bol ten najkrajší pocit na svete. Pravdepodobne v tomto roku mi dodávalo silu aj to že ľudia tomu čo píšem veria. Písať v tomto roku bolo extrémne ťažké a bola to pre mňa zodpovednosť. Štart bol náročný, ale potom som našiel v tom znova zmysel. Boli momenty kedy ma trápilo ak moje myšlienky nemali u ľudí dostatočnú odozvu. Uvedomujem si že sa nie všetci s nimi stotožnia, ale tí čo sú skalnými to dokážu prijať. A potom som premýšľať nad tým že vytvorím nejaký väčší písaný projekt. A na tomto projekte začnem pracovať v budúcom roku čo bude pre mňa priorita.

Keďže často písanie nie je iba o bilancovaní roka, ale aj o tom čo bude v budúcom roku. V tomto roku sa podarilo veľmi veľa vecí, ale ešte stále som úplne nenaplnil nejaký svoj životný cieľ. Ale viem že si to vyžaduje určitý čas a treba byť trpezlivý. Ale časom sa ten cieľ naplní, nebudem na to silou mocou tlačiť. A keď sa splní ten môj cieľ budem za to veľmi šťastný. Ešte sa zatiaľ nesplnil, ale budem na tom pracovať každý jeden rok. Nemám veľké oči a ani silné očakávania, všetko sa musí udiať prirodzene. Tak ako sa všetko v živote prirodzene učím, nemôžem do vecí okamžite vletieť. Mal som nejaký čas pauzu od ASMR textov ktoré sú zároveň relaxačné a odbočkou od bežných textov.

V budúcom roku začnem písať projekt 365 ktorý bude najviac osobným. Bude to mať 12 kapitol a zároveň budem každý deň mapovať nejakú etapu života pomocou spomienok. A ku každému článku napíšem špeciálny dovetok. Ten bude v krátkosti vysvetľovať ako jednotlivé články vznikli ASMR a relaxačné články budú každý víkend a bude to pokojnejšie písanie. Opäť bude za tým aj množstvo fantázie a bude to taký únik od vážnosti ako takej. Bežné články budú v budúcom roku už len sporadicky a len vtedy keď to bude naozaj potrebné. Budúci rok v rámci písania môže byť posledným, lebo prioritou bude potrebné dokončiť 365 a po nej by prišla jej knižná verzia, vďaka čomu by písanie išlo bokom. Ale určite budúci rok tam budú prevažovať kratšie texty, budú dávať vo veľkej miere zmysel.

Rád by som poprial všetkým ľudom pekné vianočné sviatky aby boli plné zdravia a pokoja. Aby ste mali v živote viac pokoja a menej starostí vo vlastnom vnútri. Prajem vám aby ste nevideli vo všetkom problémy kde reálne nie sú, ale aby ste vo všetkom videli príležitosť na rast. A ja budem robiť všetko aby som nikdy vás nesklamal a zostal verný tomu čo ma baví. Budem sa pokúšať v rámci písania a aj mimo neho byť autentickým. Ďakujem všetkým čo čítali moje články aj napriek tomu že občas boli písané dosť komplikovaným spôsobom. Prajem vám aby budúci rok bol lepší ako tento rok a priniesol vám nové možnosti v živote vďaka ktorým budete sa posúvať vpred.

Hmla

Vždy som si myslel že svet vidím oveľa v komplexnejšej podobe, ale zistil som že to nie je veľmi pravda. Naučil som si priznať že veci okolo mňa nebudú vždy dokonalé. Videl som veci úplne inak a pravdepodobne som to tak na začiatku si prial. Ale v skutočnosti všetko bolo iné. Uvedomil som si ako sa ľudia dokážu okamžite zmeniť keď príde prvý problém. Myslím si že všetci sme sa takpovediac zmenili na obraz niekoho iného. A prispôsobili sme vďaka tomu celý náš život, lebo sme mali pocit že to tak bolo správne. Aj ja som si to myslel a ovplyvňovalo ma to všade kde som prišiel. Dialo sa to aj v kolektíve kde som si uvedomil že inak premýšľal o svete. Niekedy som si vravel že je to možno nejaká anomália alebo niečo vďaka čomu sa odlišujem. Postupne som začal prichádzať na to že prečo som začal utekať do vlastného sveta. Lebo som tak dokázal nájsť odpovede, ktoré som v reálnom svete nie vždy našiel.

Mal som pocit že nič okolo nevidím a že všade okolo mňa nejaká biela clona ktorá to všetko zakrýva. Tento pocit som vždy cítil pri pocite ostražitosti. Niekedy som cítil ak mi niektoré veci v živote nedávajú úplne zmysel. Nemohla za to rodina a ani priatelia, mohol som za to ja sám. Kedysi môj život bol o tom že som si každého k sebe pustil. Často moje očakávania sa doslova dokázali zraziť zo samotnou realitou. Moje videnie reality bolo iné, lebo som si predstavoval ako veci v živote budú jednoduchšie. Ale neboli a vedel som že okrem mojej maminy sa ma v niektorých životných situáciách nedokázal zastať nikto. Niekedy som sa cítil osamotený v tomto svete, ale z myšlienkou že aspoň jeden človek pri mne naozaj stojí. Boli kamaráti alebo priatelia, ale nikdy sa so mnou neocitli v situácii kedy by sa ma niekedy museli zastať. Na začiatku ma to mrzelo, ale čím som starší tak sa nad tým viac dokážem povzniesť. Teraz ma niektoré veci už netrápia, lebo viem že to viac neovplyvním. A ani netúžim pretvoriť ľudí na svoj obraz len preto aby ma mali radi.

Videl som hmlu, ale to čo bolo za ňou som nevidel. Lebo som bol vo svojom vnútri príliš dobrým a naivným zároveň. Preto s človekom čo je naivný sa dá oveľa ľahšie manipulovať. Dobrým som zostal naďalej, ale naivným som už oveľa menej. Uvedomujem si každý jeden deň že realita môže byť iná než očakávania. Bola za tým aj určitá nevedomosť lebo aj v ľuďoch čo sú zlí som videl niečo dobré. A čoraz viac si uvedomujem že aj prehnaná dobrota môže byť škodlivá a toxická. Boli situácie kedy bolo potrebné sa ľudom ospravedlniť ak cítili zo mňa sklamanie. A urobil som to preto, lebo ma určité veci naozaj mrzeli a bolo potrebné ísť ďalej. Veľa vecí v živote som chcel napraviť, ale ľudia už mi nedokázali dať šancu. Niektoré veci sa v živote udiali bez vysvetlenia ktoré viem že už nikdy nedostanem. Pri niektorých ľuďoch čo odišli a už nie som s nimi priateľ, tak neviem čím som ich v skutočnosti sklamal a ani sa to viac nedozviem. Nie preto že nežijú, ale tí ľudia existujú a viem že sa nikdy viac neozvú. Ale napriek tomu som vďačný za každú skúsenosť ktorá v živote prišla.

V mojom živote potom prišiel zlomový bod a vtedy som si začal uvedomovať kto sú tí správni ľudia. Vždy mi trvalo nejaký čas kým som si vybudoval voči niekomu dôveru. A bola to pre mňa obrovská výzva spoznať ľudí ktorí tomu čo cítim naozaj rozumejú. Sú to dostatočne uvedomelí ľudia že mi dokážu nastaviť zrkadlo v živote. Dokážu ma konfrontovať zo svojimi pocitmi a ja si to veľmi vážim. Preto som zostal dobrým, lebo verím že pokoj môže mať v živote človeka prioritu. Ja nebojujem proti ľudom, ale skôr sa pokúšam nájsť pokoj v tomto svete. Nájsť silu vďaka ktorej dokážem zvládnuť výzvu ktorá v živote príde. Po určitom čase sa všetky pocity začali vyplavovať von. Mal som pocit ako všetky tiene ktoré boli v mojom živote sa rozostúpili preč. Otvorili mi cestu na ktorej bolo svetlo a nádej. Práve táto nádej mi vždy dokázala dať silu kráčať vpred a veriť v seba.

Ja si cestu k určitým ľudom, zvieratám a veciam dokážem vytvoriť neskôr. Všetko sa musí diať prirodzene, nemôžem do toho vstúpiť okamžite. Na začiatku viem že je správne byť opatrným a keď cítim že ten správny moment tak na tom začnem pracovať. Preto si vyžaduje určitý čas kým si na niektoré veci v živote zvyknem. Ale sú momenty kedy som si k ľudom doteraz nedokázal nájsť cestu. Nie je za tým nejaká zaujatosť, ale uvedomujem si že všetko má svoj čas a postupnosť. Pred rokom som spoznal jedného skvelého človeka ktorého som do svojho sveta pustil. Dievča ktoré vysiela na Twitchi teda platforme kde sledujem aj množstvo iných talentovaných ľudí. Pri nej som sa naučil používať slová tak aby mali skutočnú váhu a oceniť jej prítomnosť na streame. Verím že ju častom stretnem a budem jej to môcť povedať aj osobne. Okrem nej ma aj iní ľudia pozitívne ovplyvnili k tomu aby som neprestál rásť. Aby som veci okolo seba nevnímal ako niečo samozrejmé.

Som vďačný za ľudí čo mi ukazujú že na ceste životom nemusí byť hmla. A ak aj nejaká je tak má po nej zmysel kráčať, lebo za ňou sú všetky tie krásne veci. Nikdy som si nemyslel že sa dostanem k tejto myšlienke ktorá je pre mňa príliš osobná. Ale bolo potrebné to čo som cítil nejako pomenovať. Lebo viem že moja komfortná zóna raz v tomto skončí. Ale je to prirodzené keď ľudom vyjadrím čo skutočne cítim. Som vďačný za svoj svet ktorý môžem nejakým spôsobom pre ľudí otvoriť. Sú veci ktoré niekedy dokážu byť komplikované, ale po istom čase mi to dáva zmysel. Vždy že cesta k pravde a autentickosti vedie aj takouto pre mňa najobľúbenejšou formou teda písaním. Veľa som sa v živote naučil a stále sa mám čo učiť. Život je tá najlepšia škola vďaka ktorej dokážem skutočne sa posúvať vpred.

Ďakujem každému človeku čo mi pri mne skutočne stál. Že tu doteraz sú ľudia čo mi naozaj veria. Tento text bol pre mňa najväčšou výzvou života na ktorú budem určite spomínať. A verím že každý človek nájde svoj životné šťastie pri ktorom sa bude posúvať vpred. Ja som zistil že moje šťastie stojí na niečom úplne inom. Maličkosti robia môj život zmysluplnejším a za všetko čo sa udeje budem vždy vďačný. Som na ceste životom kde všetko vidím úplne jasne a čisto. Som vďačný za každú skúsenosť ktorá sa mi v živote dokázala udiať. A teší ma pocit že som to vo svojom živote napriek všetkým okolnostiam nevzdal. Verím svojim snom aj keď k nim je často dlhšia cesta. Napriek všetkému verím v lepšie zajtrajšky a v dni vďaka ktorým všetko dokáže byť oveľa krajšie.

Záchranné lano

Málokto vie že ako veci so mnou naozaj sú a to prečo som svoj svet začal vnímať cez hudbu. Bolo to tak prakticky od malička vnímal som jednotlivé pesničky cez televíziu a cez magnetofón. Vždy sa môj vzťah k hudbe budoval aj na podnet iných ľudí úplne automaticky. Mali určitý vkus ktorý som si takpovediac pestoval s nimi aj som si predtým pamätal jednotlivé texty interpretov. Bolo to vždy zábavné pozorovať ako sa dalo nájsť v texte aj niečo zábavné. Teda pomyslieť si na ten pocit ktorý ma pri nejakej pesničke dokázal rozveseliť. Počúval som hudbu, ale nikdy som sa úplne do hĺbky nezamýšľal nad tým či niektoré texty nie sú predsa v niečom aj o mne. To že som počúval jednotlivé pesničky či často alebo menej často ma ovplyvnilo. Až neskôr som začal premýšľať o svojom svete či hudba nejako ovplyvňuje. V skutočnosti ovplyvňuje a som za to veľmi vďačný, lebo keby to tak nebolo môj život by bol jednotvárny a nemal by zmysel. Veľa ľudí nepočúva hudbu a preto niekedy majú pocit že ich život nemá úplne zmysel. Potom prišli Linkin Park a zadefinovali to čo som v to dané obdobie začal počúvať. Začal som mať rád rock, rap, metal a všetky tieto štýly vzájomne kombinovali. Napriek tomu že som tieto štýly počúval nikdy sa to nepremietlo do módy a ani do mojej povahy. Potom som začal intenzívnejšie počúvať rapové pesničky a neriešil som nejaké explicitné slová. Ale neskôr som sa začal dostávať do fázy kedy pre mňa počúvať čisto rap nestačilo. Cítil som ako je potrebné dať šancu aj iným žánrom a postupne som sa začal dostávať aj k dnb, dubstepu, folku, ambientu, Lo-Fi a k hudbe ktorá slúžili na ľahšie počúvanie. Ja som na začiatku počúval tanečnejšie skladby lebo to bolo populárne v televízii vtedy. A rock, metal a rap ma dodnes neomrzeli napriek tomu že to počúvam podľa nálady. Bavia ma veľmi všetky tie pop-punkové veci kde sa interpreti neboja viac pritvrdiť. Tvrdšie veci ktoré milujem a sú zároveň aj melodické dokážu fantasticky naštartovať deň. Potom som neskôr začal počúvať ambienty a Lo-Fi veci lebo začali byť pre mňa terapiou. Upokojovalo ma to a začal som sa cítiť šťastný, lebo mi tie pesničky začali dávať zmysel. Často som cítil že hudba mi pomáha nemyslieť na veci ktoré často neviem ovplyvniť. Preto som sa niektorými vecami v živote vôbec nezaoberal, lebo som v tom nevidel zmysel. Pri hudbe som vždy vedel aké by bolo zažiť jednotlivých interpretov ktorých sledujem. Aké by to bolo skvelé zažiť všetky tie koncertov svetových hviezd. A ďakujem mojej mamine že mi pomohla určité sny v mojom živote uskutočniť. Nejde to na počkanie ako si ľudia niekedy ľudia reálne myslia. Lebo keď človek miluje hudbu a veci s ňou tak to bude vždy stáť veľké peniaze. A tu nejde iba o čisto ísť len na nejaký koncert, obnáša to všetko aj cestovanie, vstupenky a ešte sa dostať priamo na ten areál. Lebo človek ak chce zažiť koncert, tak musí k tomu veľmi veľa úkonov spraviť. Nie je to o tom že ja niečo poviem a okamžite sa to stane, lebo takto to v živote nefunguje. A často keď som bol aj v nejakej depresii, tak som cítil že hudba tu pre mňa bola. Vždy tu bola, keď tu ľudia nie vždy dokázali byť. Ale samozrejme aj tí správni ľudia tu dokázali byť. Vždy som túžil spoznať ľudí čo tvoria hudbu a niektorí z nich sú moji najlepší kamaráti. Keď som mal čierne myšlienky, tak mi hudba pomohla aby som to vo svojom živote nevzdal. A som vďačný že si môžem spievať niektoré pesničky a s chuti si poriadne zakričať. A že niekedy si na niektorých koncertoch môžem zaskákať ak sú tam interpreti čo sú mojimi obľúbenými. Som šťastný že existuje hudba a ak je niečo čo sa mi nepáči, tak to jednoducho nepočúvam. Ale niekedy tomu dať šancu musím, aby som predčasne niečo neodsúdil. Ale v súčasnej dobe si vypočujem prakticky každý žáner, lebo som otvorenejším než v minulosti. Jednoducho hudba ma vždy zachránila a vždy to tak bude pokiaľ tu budem.

Bližšie 2

Bližšie chcem mať stále viac k ľudom

Bližšie k tomu aby som prestal premýšľať nad problémami

Bližšie k tomu aby som sa prestal vecí báť

Bližšie k tomu aby som zostať dobrým človekom

Bližšie k tomu aby som viac bojoval zo svojimi strachmi

Bližšie k tomu aby som dokázal niektorým ľuďom povedať prepáč

Bližšie k tomu aby som bol milovaný osudovou ženou

Bližšie ku svetu kde moje myšlienky dokonale zapadnú

Bližšie ku viere kde dobro zvíťazí nad zlom

Bližšie k pocitu kde láska je silnejšia než nenávisť

Bližšie k tomu aby ľudia vyriešili traumy z minulosti

Bližšie k tomu aby sa ľudia medzi sebou neporovnávali

Bližšie verím že prídeme k jednému krásnemu cieľu,

Bližšie sa všetci vzájomne stretneme a podáme si ruky

Bližšie si všetci konečne odpustíme a na všetko zlé zabudneme

Bližšie zistíme že pokoj je dôležitejší než krk,

Bližšie prídeme na to že všetci máme spoločný cieľ,

Bližšie budeme vedieť že negatívne pocity žiadne problémy nevyriešili

Bližšie budeme k jednej jedinej pravde že len láska dokáže všetko vyliečiť

Možnosť ako súčasť život

V živote je vždy potrebné riešiť možnosti vďaka ktorým sa dá urobiť krok. Občas sú výzvou lebo nevieme ako to bude vplývať na ľudí. Celý náš život si musíme vybrať niečo vďaka čomu sa rozhodneme. Niekedy veci budú komplikované alebo nebudeme vedieť ako to celé spraviť. Niekedy tieto často sociálne dilemy ovplyvnia ako to vo výsledku bude naozaj vyzerať. Vo výsledku zistíme že sme nakoniec ubrali správnou cestou. Niekedy nás ten život buď ťahá za ruku alebo dostaneme možnosti nad ktorými začneme premýšľať. Môžeme si vybrať čokoľvek a ovplyvní nás to do konca života. Pripomína mi to efekt motýlích krídel že aj malá vec dokáže mať na nás ako spoločnosť veľký dopad. Tu nejde o to že či niečo v našom živote bude dobré alebo zlé. Len viem že život môže byť zvláštny a krásny zároveň. Všetky veci okolo nás sú vzájomne prepojené a dejú sa bez ohľadu na všetky okolnosti. Nevieme či je niečo dobré alebo zlé, zisťujeme to z odstupom času. Lebo sa niečo vďaka tým možnostiam niečo reálne naučíme. Občas sú momenty kedy v živote nemáme inú možnosť, lebo je možná iba tá jedna. Môžeme zistiť že čo sme urobili vo výsledku nebude veľmi správne. Môžu nastať omyly vďaka ktorým sa nejako dokážeme poučiť. Všetky tieto možnosti nás ako spoločnosť naučia pochopiť život. Porozumieme že aký je náš skutočný cieľ v živote a že či nás to niekam reálne posunie. A som vďačný že existujú možnosti vďaka ktorým napredujeme.

Lithium II.

Keď som pred rokom písal prvú časť nikdy by ma nenapadlo že bude ľudom dávať nejaký zmysel. V skutočnosti som tomu ani sám neveril, lebo za tým bola nejaká životná cesta. A som za túto cestu vďačný lebo ma dokázala naučiť prijať veci také aké v skutočnosti sú. Urobiť pokračovanie ma motivovala skutočnosť že ako som vo svojom vnútri vyrástol. Do veľkej miery som potreboval na svojej ceste životom zistiť ako dokážem žiariť a akceptovať že v živote je všetko skúškou. Bojoval som z myšlienkou či na svoje pocity skutočne nadviazať alebo sa už na to vykašlem. Urobil som to čo bolo pre mňa považované za najlepšiu možnosť a neočakávam nejaké uznanie. Len sa pokúšam veriť že všetko čo bude napísané ľudom dokáže dať zmysel. Ja viem že keď po tejto ceste môžem kráčať bude to dávať zmysel každému.

Dokázal som prijať vlastný osud a zistiť že všetko sa deje pre niečo. Veľa dôvodov existuje vďaka ktorým žijem a dokážu ma posúvať vpred. Nie raz som sa snažil pred svojimi vlastnými pocitmi niekam utiecť a nájsť odpovede. Veril som tomu že všetko čo urobím bude mať zmysel či v tom budem sám alebo z niekým. Niekedy som svojej vlastnej ceste životom neveril, vnútorne som cítil že sa v tom nejako topím. Bol v tom taký zmätok ktorému som nedokázal ani na jeden moment porozumieť. Vždy som premýšľal akú podobu dokážem dať svojmu vlastnému životu či tomu ľudia okolo mňa dokážu rozumieť. Niekedy som sa ponoril do svojej vlastnej bubliny, lebo som v nej cítil určité bezpečie. Môj svet bol niečím čo ma oddeľovalo od spoločnosti druhých ľudí a preto sa mi ťažšie otvára duša. Ale keď ju otvorím dokážem byť za tento pocit veľmi šťastný. Som vďačný že dokážem byť konečne niekde úplne inde ako na začiatku.

Už ma neštvú veci ktoré vo svojom živote neviem nejako ovplyvniť. Ale som vedel že je potrebné sa postaviť za správne veci ktorým skutočne verím. Môj svet sa dokáže rozžiariť šťastím keď vidím že je všetko v poriadku. Nič viac ku svojmu životu vlastne ani nepotrebujem len maličkosti. Uvedomujem si že niektoré veci v živote ma začali unavovať. Preto bolo potrebné nad nimi viac nepremýšľať a neničiť si svoje šťastie. Niekedy som sa cítil smutný, lebo som ľudom okolo seba nevedel pomôcť. Alebo som niekedy cítil ako nie vždy viem použiť tie správne slová ktoré by ľudí povzbudili. Niekedy si vravím že som mohol viac bojovať za to čo je naozaj správne. Boli pocity kedy som to vo svojom vnútri doslova dokázal vzdať. Ja viem že problémy sa neriešia tým že pred nimi utečieme. Preto som sa snažil niekedy nájsť únik pred tým všetkým.

Úprimne celý svoj život som bojoval zo svojimi vlastnými pocitmi. S tým že či pre ľudí ktorých stretnem na ceste životom dokážem byť naozajstným prínosom. Sú momenty kedy ma mrzí že som iným takým zvláštnym človekom. Mrzí ma to že niekedy tento pocit zažijú aj ľudia okolo mňa. Boli situácie na ktoré som reagoval zle a niekedy som to tomu ani sám nedokázal porozumieť. Nie vždy moje pocity boli správne ako som si niekedy myslel. A veľa som sa pri svojom vlastnom živote dokázal naučiť aj od svojej rodiny. Verím tomu že každý z nás má svoj osud dopredu nejakými okolnosťami určený. Ak sa niečo stane vždy je za tým niečo čo nás na ceste životom ovplyvní či vedome alebo nevedome. A ja som rád že veci ktoré sa stali tak za nimi bol veľmi dobrý úmysel.

Celý život žijem tak aby sa ma problémy ktoré prídu čo najmenej dotýkali. Preto sa nesnažím si nevytvárať na niektoré veci názor keď im v skutočne nerozumiem. Na začiatku som si myslel že tomu naozaj rozumiem, ale bolo to klamstvo. A vždy som si myslel že vyjadrenie postoja môže byť správne, ale v skutočnosti nebolo. Moje postoje odzrkadľovali to že niekedy som sa cítil nahnevaný na veci ktoré boli nespravodlivé a nedokázal som to ovplyvniť. Bol som smutný pri zistení že veľa vecí okolo mňa boli nad moje vlastné sily. Ale čím som si uvedomoval súvislosti, tak o to viac mi dokázalo pomôcť sa nad tým povzniesť. Boli momenty kedy to svetlo dokázalo zhasnúť a cítil som úzkosť. Postupne som sa v tom topil a potreboval som sa naučiť v tom plávať. Potreboval som si prejsť tými vecami sám, aby som im dokázal porozumieť. Pustil som si hudbu lebo v nej vždy dokážem vidieť svoj zmysel života. A viem že vďaka nej dokážem rozumieť životu oveľa viac než si sám myslím.

Dokážem byť pokojný v momente keď viem že sú veci ktoré sa ma nedotýkajú. Keď sa nemusím zamýšľať nad tým či sa niekto o mne rozpráva nejakým spôsobom v zlom. Som vďačný za svoju vlastnú cestu a za to že sa môžem vybrať kamkoľvek chcem. Že do veľkej miery môžem cítiť slobodu, ale to neznamená že začnem robiť blbosti. Moja sloboda nie je o tom robiť blbosti a veci aby som sa silou mocou niekomu zapáčil. Už po tom až tak veľmi netúžim a nikdy som ani netúžil. Nepotrebujem sa niekam silou mocou tlačiť a byť pre spoločnosť niekým zaujímavým. Niekedy je dôležitejšie splynúť z davom ktorého som sa kedysi tak veľmi bál. Je dôležité poznať svoju identitu to kým v skutočnosti človek naozaj je.

Som šťastný že moja cesta mala zmysel a dokázal som na svoje myšlienky nadviazať. Viem že je to oveľa osobnejšie, ale zároveň je za tým aj nejaká skúsenosť. A myslím si že to svetlo má každý jeden z nás. Lebo každý človek vo svojej podstate môže byť dobrým, len to ovplyvňujú ľudia. Ovplyvnila to predošlá generácia ktorej deti si to preniesli do súčasnosti. A ja viem že to nechcem nikdy preniesť na svoje vlastné dieťa. Skôr tá dôvera bude dôležitejšia a viac budem počúvať ako niečo vyčítať. Ale možno to bude inak, len v skutočnosti to budem pokojným spôsobom vysvetľovať. A verím že každý človek do života dostane nádej ktorú v skutočnosti bude naozaj potrebovať. Dostať sa sem bola tá najkrajšia výzva života a verím že ak príde ten odstup času že na to nejako nadviažem.

Ambientné / Lo-Fi a ASMR premýšľanie

Často viem že keď počúvam tento žáner je pre mňa aj relaxačným. Zabúdam pri ňom na všetky problémy sveta a viem že sa vo vnútri dokážem upokojiť. O tom to je nájsť niečo čo ma dokáže vo vnútri naplniť pokojom. Pri ambiente som našiel presne tú vytúženú cestu po ktorej mám naozaj ísť. Je to cesta po ktorej rád kráčam a viem že ma zavedie na tie správne miesta. V súvislosti z ambientami vidím veľmi veľa ciest kde viem nájsť pokoj. A ten pokoj mi ukazuje ako všetko čo v živote robím dokáže mať ozajstný zmysel. Zároveň viem že keď si Lo-Fi vypočujem tak sa ponorím do úplne inej dimenzie. Kde jednotlivé beaty upokojujú moju dušu a nie sú náročné na premýšľanie. Premýšľa sa pri Lo-Fi úplne úžasne vidím to často na sebe. Viem že keď si jednotlivé skladby vypočujem tak dotvárajú v mojom živote mozaiku ktorá má zmysel. Všetko má zmysel a nevidím problémy tam kde v skutočnosti nie sú. Lebo hudba sa stala mojim záchranným kolesom a preto sa v tom živote nikdy neutopím. Dokážem v ňom plávať a viem že nájdem smer po ktorom pôjdem. Pri ASMR si zatvorím oči a predstavím si ako je akákoľvek milovaná osoba pri mne. Tento pocit je krásny a zároveň vzrušujúci, vedie ma veľmi krásne životom. Počúvať jednotlivé zvuky sa stáva mojou osobnou terapiou pri ktorej nepotrebujem odborníka. Lebo viem že keď vnímam ASMR, tak sa cítim šťastný. Vnímam to celou svojou dušou a srdcom všetko mi dokáže zapadnúť do seba. Môj život vďaka ASMR je zmyselnejší a dostávam impulzy vďaka ktorým sa cítim lepšie. Mám pocit že môj svet je plný pokoja, lásky, radosti a fantastických zvukov. ASMR ma dokázalo zachrániť a nepremýšľam pri tom na blbosti. Lebo je to terapia ktorá dáva môjmu životu krídla. Môžem vzlietnuť a uvedomiť si že aké mám šťastie žiť na tomto svete. Nie je to nič samozrejmé, všetko sa deje kvôli nejakému dôvodu. Som vďačný za všetky tieto dôvody a viem že keď počúvam hudbu alebo ASMR nikdy sa nebudem cítiť stratený, vždy nájdem impulz do života.