Kde sme začali

Často premýšľam nad tým že kde sme vo svojom živote naozaj začali. Uvedomujem si že koľko vecí nás počas tohto roka dokázalo ovplyvniť. Môžem povedať že mnoho vecí ktoré sa udiali boli priam až reťazovou reakciou. Začali sme svet vnímať inak a už to vôbec nie je povrchné. Vnímam to počas celého svojho roka, ale aj napriek tomu viem že niektoré veci zostali rovnaké. Mnoho ľudí pociťovalo že ich tento rok do veľkej miery ovplyvnil a mňa tiež ovplyvnil. Pravda je taká že tento rok sa stal skutočným bojom. Ale je to boj ktorý nám často ukazuje že sa nesmieme vnútorne zlomiť.

Náš život nie je o tom že od ktorého bodu sme niečo začali robiť. Skôr je to o tom vnútornom uvedomení že nesmieme nič podceniť. V živote vždy môžeme odniekiaľ začať a je úplne jedno odkiaľ. Pravdepodobne mi to aj jedna pesnička pomohla pochopiť. Môže to vyzerať akokoľvek ale v živote je potrebné nejako začať. Ja som rád že vždy prišli okamihy ktoré mi všetko pomohli pochopiť. Lebo celý život nie je iba o tom aby sme niečo začali, skôr je to určitom vnútornom precitnutí. Je to o pochopení jednotlivých okolností ktoré sa naozaj dejú a ešte sa budú diať.

Nezabránime tomu čo sa deje, ale môžeme v živote urobiť prvé kroky ako všetko zvládnuť. V prvom rade by som rád tento text venoval človeku ktorého si nesmierne vážim a ktorý musí bojovať z chorobou. A nielen jemu ale všetkým čo bojujú zo súčasnou pandémiou a aj s inými ďalšími chorobami. Lebo v živote nie je nič horšie keď človek bojuje o svoje zdravie a keď sa môže stať to že nemusí byť medzi nami. Uvedomujem si že skutočné šťastie sa nemeria podľa množstva materiálnych vecí. Ale skutočné šťastie závisí od psychického a duševného zdravia. Všetky veci v živote idú bokom, hlavné je aby sa ľudia okolo nás cítili dobre.

Nemôžeme sa všetky chytiť za ruky, ale môžeme na diaľku jeden druhého povzbudiť. Pri človeku treba stáť nielen vtedy keď je dobre, ale aj vtedy keď je zle. Lebo v ťažkých chvíľach sa ukáže skutočná ľudskosť ľudí a to že im nič nie je jedno. Nikdy nebudem zľahčovať situáciu ktorá nastala keď poznám ľudí u ktorých sa to naozaj deje. Nebudem spochybňovať a hovoriť že samotný Covid neexistuje, lebo si uvedomujem že v tejto chvíli máme jedinečnú možnosť ukázať ľudom že ich vieme aj v ťažkých chvíľach povzbudiť. Už keď vieme morálne a psychicky niekoho povzbudiť môže mu to pomôcť k jeho lepšiemu životnému začiatku.

Ak chceme vo svojom živote začať robiť niečo čo je naozaj správne, tak treba stáť pri ľuďoch čo to naozaj v tejto chvíli potrebujú. A najme nehovorme že im zaplatili aby si vymysleli chorobu, lebo keď sa človek cíti zle tak to sa nedá si vymyslieť. Ak niekto naozaj potrebuje v živote pomoc tak by sa ľudia nemali prizerať, ale naozaj niečo urobiť. Lebo v živote každý môže urobiť niečo dobré a tomu druhému človeku sa môže zmeniť život k lepšiemu. Ja viem že mnoho ľudí sú zo súčasnej situácie v nervozite a ja to samozrejme chápem, ale musíme sa skutočne zjednotiť a stáť pri sebe.

Nie je momentálne čas na nejaké spory a skôr treba nájsť cestu ktorou sa ako ľudstvo budeme uberať. Namiesto ľudským priekom by sme sa mali všetci pokúsiť držať za jeden povraz. Začnime čo najskôr a nebojujme stále voči sebe. Ak chceme niečo v skutočnosti urobiť tak buďme myšlienkami z ľuďmi a myslime na nich aby ten najťažší boj čo majú zvládli. Každý človek si zaslúži povzbudenie nielen vtedy keď sa darí, ale aj vtedy keď sa nedarí. Lebo ja viem že v ľuďoch dokáže byť aj niečo ľudské len to treba prejaviť.

Každý jeden deň môže byť pre niekoho novým a krajším začiatkom. Ten nový začiatok môžeme zažívať aj my len ak naozaj chceme. Preto v našom živote je dôležité aby sme sa v najťažších okamihoch podporili. Aby sme namiesto hnevu a nervozity prejavili svoju ľudskejšiu tvár. Každý deň môžeme vo svojom živote niečo zlepšiť, len je na nás ako s tým naozaj naložíme. Kdekoľvek môžeme začať a najme je dôležité aby sme to nikdy nevzdali. Musíme sa obrniť vnútornou silou a potom môžeme povedať že všetko bude dobré. Neprestávam veriť že všetko bude také aké si to predstavujeme. Verím v to že sa vytvorí svetlo na konci tunela a každý človek sa bude cítiť lepšie.

Veselé Vianoce a Šťastný nový rok 2021

Už pomaly ako som sľúbil tak tiež je pomaly čas si od písania istý čas oddýchnuť. Je to prirodzené že prichádzajú sviatky a človek si chce oddýchnuť. Sám prichádzam na to že v tom vidím určitý hlbší zmysel. Zároveň je to pre mňa aj také zhrnutie tohto roka ktorý ešte neskončí ale zaslúži si zhodnotenie. Veľa vecí sa stalo ktoré často ovplyvňovali to že niečo bolo odo mňa vonku. Ale som rád že tento rok ma niečomu dokázal naučiť a vždy budem za to vďačný. Naučil som sa hlbšie pochopiť svoj svet a a to že na mnohé veci musím byť pripravený. Musím rátať zo všetkými možnosťami ktoré mi postupne bude prináša život. Tento rok nebol ťažkým ale bol takým viac uvedomelým. Viac som sa naučil že všetko v živote môžem ovplyvniť len ja a nikto iný.

Nebudem písať že všetko v živote ovplyvnil len vírus, ale že niektoré veci sa stali aj na podnet nás. Stojíme na hranici kde sa neberú určité veci vážne a ľudia pociťujú psychickú únavu. Ja to logicky chápem, ale to neznamená že prestaneme sa správať zodpovedne. Pravdepodobne aj preto prišli tieto sviatky aby sme si na chvíľu od bežného zhonu oddýchli. Aby sme si uvedomili že sa za niečím naháňať nie je správna cesta. Ale nemalo by to takto byť počas sviatkov, ale malo by to byť počas celého roka. Pre niekoho sú Vianoce úžasný sviatok ktorý súvisí s kresťanstvom. U ďalšej skupiny ľudí to nie je až taký úžasný sviatok a pravdepodobne je to tým že najviac hádok vzniká práve na vianočné sviatky. V čase kedy by si mali užívať toto obdobie tak sa skôr hádajú.

Tento rok mi pomohol pochopiť že aj nie je všetko také úžasné oplatí sa žiť. Oplatí sa hľadať zmysel v tých obyčajných maličkostiach ktoré robia náš život zmysluplnejším. Ja som to musel pochopiť pri určitých veciach ktoré som nikdy nevyhľadával. Som rád že si pri sviatkoch neklameme a nehovoríme že nám darčeky nosí Ježiško. Ja som tento fakt akceptoval a hlbšie sa ho ani nesnažím rozoberať. Všetko v našom živote môže byť krásne, ale s tou krásou prichádza zodpovednosť niesť za určité rozhodnutia následky. Nikto nám nepovedal že všetko čo v živote urobíme nás nebude nikdy bolieť. Budeme s týmto pocitom ešte veľmi dlho a mnoho vecí ktoré sa nám stali si prenesieme do budúceho roka.

Moja kamarátka ktorú poznám dlhé roky ma naučila jednu podstatnú vec. Uvedomiť si že ak je niečo dobré tak to nepotrebuje žiadnu pózu aby to zaujalo. Spoznal som množstvo ľudí čo ma dokázali niečomu naučiť a byť realistom som sa naučil sám. Lebo od samotného života neočakávam že budem mať medové motúzy okolo úst. Nečakám ani to že bude každý súhlasiť z myšlienkami ktoré poviem alebo napíšem. Lebo si uvedomujem že sa mením a to nedokážem viac v sebe poprieť. Premýšľam o tomto svete nie preto že ma niekto do toho núti ale že to chcem sám.

Uvedomujem si že vianočné sviatky sú o niečom inom ako o pozeraní rozprávok a o určitom čase z rodinou. Skôr je to o uvedomení si tých tradícii a hodnôt ktoré si nemôžeme nechať niekým zobrať. Určite ja keby som sám tak vianočné sviatky veľmi by som neoslavoval a neoslavoval by som ani Silvester. Ja rešpektujem že sú ľudia čo to chcú osláviť a kvôli nim mám dôvod to oslavovať. Pre mňa je každý mesiac vianočným, lebo sa zapájam do súťaží vďaka ktorým si mnoho vecí zaobstarám. Nebojím sa toho že by mi niečo v živote skutočne chýbalo, ale skôr sú dni kedy budem premýšľať nad svojim žitím. Premýšľam často nad tým ako sa na niektoré veci v živote treba pripraviť a viem že sa na ne nedokážem pripraviť okamžite. Že si to jednoducho vyžaduje viac času.

V tomto roku napriek celému hektickému obdobiu prevažovali len tie dobré veci. Bolo skvelé zažiť všetky tie koncerty a stretnúť určitú skupinu ľudí ktorých poznám z obrazovky. Ale mal som aj obdobie vyhorenia kedy ma unavovalo prakticky čokoľvek. Len som to nikdy nedal najavo a ani som sa nechcel zbytočne sťažovať a frflať. Chcel som to zvládnuť bez toho aby som myslel na to že sa vzdám. Začal som si uvedomovať že na tomto svete mám úplne iné poslanie. Mojou filozofiou života bolo naučiť sa veci v sebe nepopierať. Pochopiť ich hlbší súlad a zistiť ako na tom v skutočnosti som. Som vďačný za zážitky ktoré boli a aj za ľudí čo do môjho života prišli. Viem že to nedávam veľmi najavo, lebo introverti si nepustia k telu hocikoho. A keď si niekoho pustím k telu tak mi to vydrží veľmi dlhé obdobie.

Ešte nie je koniec roka ale zhodnotím ho, lebo to tak cítim. Pre mňa rok 2020 bol zásadným v tom že som získal ocenenie za Blogera roka. To bola výhra ktorá ma motivovala pokračovať v tom čo robím. Určite toto prvenstvo chcem obhájiť. Viac som vnímal tie pozitívnejšie veci než tie negatívne a tešil som sa zo všetkého čo prišlo. A chcel by som každému zapriať pekné vianočné sviatky pri ktorých si všetci nájdu čas na ľudí ktorých majú radi. Teraz z mnohými ľuďmi sa osobne nedá byť, ale moderné technológie to istia. Len treba zachovať trpezlivosť a všetko bude presne také ako si to predstavujeme. Prajem každému nech do budúceho roka vstúpi čo najlepšie. Lebo to ako vstúpime do nového roka je len na nás a môžeme tento vstup zvládnuť. Prajem všetkým šťastný nový rok a príjemné vianočné sviatky.

PS: Teším sa na vás o rok!

Vyhodnotenie mojej ASMR cesty

V časoch keď som si ani nepredstavoval svoj pisateľský smer tak som hľadal niečo čo zmierni moje vnútro. ASMR som vnímal len sporadicky a nevnímal som to ako niečo dôležité. Ale som rád že prišiel do môjho života niekto kto mi v tomto veľmi pomohol. Moje vnútro bolo veľmi chaotické a neupratané lebo som sa sústredil na nesprávne veci. Pre niekoho ASMR bolo vzrušením a pre mňa bolo upokojením. Hľadal som to vykúpenie v podobe zvukov ktoré ma dokázali upokojiť. Predstavil som si ASMR takmer všade aj v reálnom svete mimo tých stien okolo mňa. Začal som počúvať ASMR umelkyne, lebo oni to robia jednoducho najlepšie. Pre mňa počúvanie týchto zvukov ma dokáže priviesť na iné myšlienky. Pri ňom chápem že ak sa chcem vo vnútri nejako posunúť tak ASMR je tou najlepšou voľbou. Mnoho ľudí si začalo myslieť že píšem len smutné a depresívne texty. Lebo očakávajú viac pozitívnych textov a preto som sa vybral inou cestou a je úplne jedno či jej niekto rozumie. ASMR texty prekvapivo patria k tým najpozitívnejším textom ktoré som začal dávať von aby som dokázal aj sám sebe že takéto texty dokážem písať. Samozrejme sú to texty ktorými viac sa snažím pracovať z ľudskou fantáziou. Sú postavené na mojich prirodzených ľudských predstavách ktoré vo svojom živote mám. Je to postavené na tom že čo pociťujem keď nad niektorými vecami premýšľam. Samozrejme je to niečo na čo často ústne nedokážem poskytnúť odpoveď. Odpovedám si na mnohé myšlienky vo svojom vlastnom podvedomí aby som na niektoré veci prišiel. Keď som začal písať tieto články tak mi to začalo spôsobovať radosť. Menej ma tieto články unavovali než tie bežné ktoré píšem. Lebo som vedel že pri nich nemusím až tak premýšľať nad životom, ale viac pracovať z nejakým mojim podvedomým príbehom. ASMR články som začal písať kvôli úniku reality a preniknúť viac do svojej ľudskej fantázie čo som chcel priblížiť ľudom. A je správny čas si túto moju ASMR cestu vyhodnotiť, lebo si to ľudia zaslúžia že či v týchto textoch budem pokračovať do budúceho roka ešte viac. To že si ľudia tieto texty čítali tak ma utvrdilo v tom že v týchto textoch má význam pokračovať aj počas celého budúceho roka. Keď to psychicky pomáha mne tak by to mohlo pomôcť aj iným. Celkovo ma viac teší písať tieto texty a vždy ich budem dávať vonku v piatky. Takže v budúcom roku týchto textov bude viac len viem že majú význam.

Vysoké nádeje 3

Moje vnútorné jadro sa zmenilo,

viem že sa niečo so mnou stalo,

neprestávam strácať nádej ktorá tu stále je,

chápem že na tomto svete nie som osamotene,

aj keď sa svet okolo vlastne osi,

občas cítim že som na jeho úplnom pokraji,

som rád že je tu niekto kto tomu rozumie,

chápe že tento boj sa sám nezvládne,

usmievam sa napriek všetkým okolnostiam,

vždy si poviem že sa nikdy vo vnútri neopustím,

budem hľadať cestu ako všetkému čeliť,

ako sa v kľúčových situáciách nikdy nevzdať,

je tu človek pri ktorom sa necítim sám,

na opačnej strane sveta a viem že ho nestretnem,

dáva mi nádej viac než ju dávam ja sám sebe,

napriek všetkému som šťastný že tu pre mňa je,

nesiem sa na vlnách vnútorného pokoja,

viem že cesta ktorou sa uberám je správna,

nebojujem a ani sa nesnažím z niekým hádať,

lebo nechcem svoj drahocenný čas strácať,

kráčam vpred a už sa nepozerám dozadu,

lebo si uvedomujem že to pre mňa žiadnu cenu,

kedysi som mnohým veciam venovať pozornosť,

mal som pocit že tým všetko dokážem vyriešiť,

počúvam hudbu aby som sa odpútal od zlých myšlienok,

aby som pochopil že tiež som len človek,

neprestávam veriť v tie správne veci,

keď nastane nejaký zmätok nepadám k zemi,

viac sa snažím byť o niečo silnejším,

lebo čo je starší tak je o niečo múdrejším,

som rád že patrím do súčasti tohto sveta,

aj keď že všetci ľudia si zaslúžia dostatok pochopenia.

Správna možnosť

Občas sú dni kedy premýšľam že či existuje nejaká správna možnosť ktorá by uspokojila všetkých. Len si uvedomujem že život je hrou ktorú nedokážeme uhrať sami nech sa čokoľvek deje. V tomto svete keby to tak skutočne šlo mali by sme sa skutočne dobre. Nikdy si úplne neurobíme zo života raj keď budeme stále žiť v určitej neistote. Svet je neistým miestom pre každého z nás len si to možno neuvedomujeme. Niekedy tak silou mocou chceme uspieť že už ani nepremýšľame sami nad sebou. Chceme všetko aj to čo v skutočnosti ani nedokážeme dosiahnuť. Máme pocit že je to správna možnosť, ale v skutočnosti sa môžeme mýliť. Môžeme nadobudnúť pocit že všetko čo robíme tak je za tým dobrý úmysel. Do istého okamihu to tak je dokým si neuvedomíme jednu podstatnú vec.

Skutočnosť je taká že v našom živote neexistuje len jedna správna možnosť. Neexistuje len jedna priama cesta po ktorej sa dá v skutočnosti ísť. Vždy je nám to vtĺkané do hláv, ale v skutočnosti môžeme ísť každý svojou vlastnou cestou. Občas si musíme priznať aj to že nie všetci tú našu cestu budú akceptovať. Je v poriadku ak si do svojho sveta pustíme len tých čo si nás skutočne vážia. Že sú to ľudia čo nám nepotrebujú pri každej chybe alebo nedostatku nám niečo vyčítať. Nie som s toho smutný a ani s toho nepadám nejako na zadok. Lebo viem že určitá časť môjho ja sa zmenila a nepopieram to.

Mnoho vecí ktoré v živote spravíme nás do veľkej miery ovplyvnia. Možno nie vždy máme v rukách tie správne možnosti ktoré by naznačovali ako sa dá postupovať. Konáme niekedy impulzívne alebo podľa určitých okolností v ktorých sa nachádzame. Stretávame ľudí o ktorých si myslíme že nás v danej chvíli dokážu podržať. Podržia nás, ale čo bude v skutočnosti ďalej niekedy ani sami nevieme. Tak to funguje všade len často si treba nájsť tých správnych ľudí čo budú našimi priateľmi. Ja si často uvedomujem že je mnoho ľud=i ktorých mám rád ale nikdy ich nestretnem a ak ich stretnem bude sa to rovnať zázraku. Je to aj preto lebo žijú na opačnom konci sveta. Ale chápem to že v danom okamihu to bola pre nich jediná možnosť akú vtedy mali.

Občas nadobudnem pocit že som takým vlkom samotárom a že do svojho sveta málokoho pustím. Niekedy sa usmievam len preto aby som niečo v skutočnosti zakryl. Aby som zakryl že ten vnútorný boj patrí často k tým najťažším ale nikdy sa nesnažím sťažovať alebo upadnúť do smútku. Snažím sa ísť ďalej bez ohľadu na to že niektoré chvíle môžu byť náročnejšie. Náš život je hra pri ktorej vieme že ju sami nedokážeme uhrať. Je to hra v ktorej nie všetci budú rešpektované dopredu dané pravidlá. Nie vždy sa bude hrať podľa tých správnych kariet mnoho ľudí bude na ceste životom podvádzať. Budú klamať a nadobúdať pocit že im všetko v živote skutočne prejde.

Vždy sa v živote budeme podľa nejakého ľudského faktoru rozhodovať. Budeme rozmýšľať že či je všetko v súlade s danými pravidlami. Vytvoril sa svet s pravidlami pri ktorom človek len ťažko môže byť samým sebou. Hráme hru pri ktorej často vieme aké bude mať následky, ale neprestávame riskovať. Ten risk samozrejme môže priniesť určitý zisk ale nemusí to tak byť vždy. Nie vždy všetko čo si prajeme tak vyjde podľa plánu a musíme rátať s tým že sa to pokazí. Musíme počítať s tým že život neprináša len tie pekné veci ale prináša aj tú odvrátenú stranu. Na tej odvrátenej strane zistíme že nie všetci čo sa tvárili ako naši priatelia že nimi naozaj aj sú. Preto občas sa musíme pripravovať že budeme cítiť po zrade pocit sklamania.

V živote si vždy môžeme vybrať že či pôjdeme tou správnou cestou. Naša cesta životom jednoducho nie je lineárnou a nemá len jeden jasný smer. Vieme že sa môžeme rozhodnúť správne a môžeme ovplyvniť veľké množstvo životov. Neexistuje len jedna správna možnosť, ale môže existovať množstvo ďalších. Nie je úplne jedno čo v skutočnosti urobíme lebo všetko s odstupom času zistíme že má zmysel. Aj keď niečo vo svojom živote robíme tak často musíme vedieť že kedy treba skončiť. Ale to neznamená že sa treba okamžite vzdať a nič nerobiť. Možno tou správnou možnosťou je vedieť robiť veci z mierou a neprehnať to. Treba to často vedieť vyvážiť aj niečím iným pri čom zamestnáme svoju myseľ.

Občas potrebujeme nájsť zmysel vo veciach ktoré nás tešia. V činnostiach pri ktorých vieme že nás v skutočnosti dokážu obohatiť. Hľadajme súvislosti a zisťujme že všetko okolo nás má svoj skutočný zmysel, Aj keď sa to nemusí na začiatku zdať vždy existuje správna možnosť. Vždy existuje to svetlo na konci tunela pri ktorom si uvedomíme že všetko okolo nás má zmysel. Na začiatku si ten zmysel toho života ani nepripustíme lebo s odstupom času musíme na neho prísť. Niekedy určité veci v živote potrebujeme vstrebať aby sme sa niekam pohli. Musíme v našom živote nájsť určitú rovnováhu pri ktorej sa niekam posunieme.

Dvojité zrkadlo

Občas v tomto svete sa zdá že niektoré odpovede sú omnoho jasnejšie. Tiež si niekedy myslím že všetko čo sa deje tak nám ukazuje že nás to môže priviesť na určitú cestu. Ale prídeme na to že je v našom živote príliš veľa rozdielov. Máme pred sebou jedno zrkadlo na ktoré sa pozeráme keď vstávame a druhé zrkadlo je naša realita ktorá je jeho silným odrazom. Svoj svet si často prispôsobujeme na obraz nás samých. Máme pocit že v tomto svete funguje všetko na sto percent. Len si v jednom okamihu uvedomíme že je to jeden veľký omyl. Chápem stále viac že všetko v živote má svoj psychologický faktor. Je mi jasné že nie všetko bude úplne dokonalé a o tom viac sa treba na to pripravovať.

Niekedy je množstvo dní po sebe ktoré sú úplne úžasné a príde jeden deň ktorý to môže všetko pokaziť. Môžu prísť výčitky a keď urobíme chybu tak nám to ľudia niekoľkonásobne pripomínajú. Myslia si že nás to teší, ale v skutočnosti nás to neteší. Ani ja nie som bezchybný a pri každej jednej chvíli si to uvedomím. Ani su neuvedomujeme že často ľudia čo nás ovplyvňujú nám nastavujú zrkadlo. Niekedy to funguje dobre a niekedy to dokáže zlyhať. Pravda je taká že nikdy nemáme istotu v tom že kto je našej strane. Nevieme to do poslednej chvíle lebo neustále bojujeme s pocitom ktorý nás prenasleduje. Prídeme postupne na to že ľudia s ktorými sme často boli tak radi odišli z našich životov. Niektorí buď niekam do zahraničia alebo pri niektorých iných ľuďoch tie priateľstvá zanikli.

Realita je naše najhoršie zrkadlo a ukazuje nám pravdu v tom najdesivejšom obale. Prídu dni kedy ľudia po človeku začnú kričať a ani nevie prečo. Niekedy je človek obviňovaný z vecí ktoré v skutočnosti ani neurobil. Chyby ktoré sú ľudom vykričané, tak odvracajú pozornosť od ľudí čo sa tých chýb naozaj dopustili. Pravdepodobne toto všetko je jedna psychologická hra plná manipulácie a intríg. Človek dokáže veľmi rýchlo spadnúť do toho že nikto okolo neho nie je zlý. Naivne uveríme že ľudia sú bez chýb a ja som si to jednu dobu myslel tiež. Preto mám vo svojom živote len tých pri ktorých viem že pri mne naozaj zostanú. Ja často viem aj to že nie všetkých vo svojom živote stretnem. Dlhodobo sa to s toho psychického a aj ľudského hľadiska pripravujem.

Ja si uvedomujem že často by som mohol kričať a hnevať sa len to nedokážem. Lebo radšej chcem zo všetkými ľuďmi vychádzať dobre a pochopiť ich. Nepúšťal som sa do konfliktov aj keď sa ľudia na mňa mohli hnevať. Nebojoval som tým že budem kričať alebo nejakým iným spôsobom prejavovať svoj postoj. Rozumiem že veľká časť ľudí to myslela dobre a ja im to nezazlievam. Bolo to tým že som robil v živote nesprávne veci a viem že ich robí takmer každý. Nie je to robené zo zlým úmyslom, lebo viem že keď sa človek najviac snaží tak vtedy sa môže dopustiť chýb. Aj ja si uvedomujem koľkokrát som sa zmýlil a bolo mi to naozaj ľúto. Pozriem sa často do zrkadla a zamyslím sa nad tým všetkým. Uvedomím si že toto moje ja nevplývalo z mojej vlastnej inakosti ktorú považujem za prednosť.

Čím hlbšie premýšľam nad vecami okolo seba tak si uvedomujem že život má zmysel. Vždy mal len možno som si to predtým ani nedokázal pripustiť. Stále je to boj z niečím vnútorným čo ma niekedy dokáže veľmi ovplyvniť. Čoraz viac ma teší spôsob aký som tomu dokázal skutočne čeliť. Že namiesto nejakej prehnanej sebaľútosti a depkovaniu som začal hľadať spôsoby ako sa dajú uvládnuť veci. Že svoju pozornosť som upriamil na pozitívnejšie a pokojnejšie veci. Začal som viac počúvať hudbu a vnímať ASMR ako súčasťou niečoho čo upokojuje moju psychiku. Nehľadám dôvody ako sa veci nedajú zvládnuť, ale hľadám spôsoby ako sa veci dajú zvládnuť. Na všetko sa pozerám s toho psychologického hľadiska, lebo ma fascinuje že čo ľudská psychika človeka musí často zvládnuť.

Čím som starší tak si viac uvedomujem že musím načúvať svojmu vlastnému rozumu. Ako treba dať na rady ľudí, ale v prvom rade viem že musím mať zdravý rozum. Lebo viem že vďaka tomu čo vo vnútri naozaj cítim dokážem lepšie vyhodnotiť jednotlivé životné situácie. Dokážem oveľa lepšie pochopiť že nebudem obviňovať ľudí z niečoho čo neurobili a ani nebudem o nikom pochybovať. Nechcem byť takým človekom ako sú niekedy iní ľudia. Skôr som človekom čo sa snaží tešiť z maličkostí aj keď viem že je to neľahký boj. Napriek všetkému som to akceptoval a snažím sa s tým nejako žiť. Čoraz viac chápem svoje vlastné vnútro a to že často je odlišné od vonkajška.

Neexistuje návod vďaka ktorému sa dá všetko zvládnuť. Len ten život treba pochopiť po psychickej stránke a po všetkých iných aspektoch. Na každé riešenie ktoré sa v živote udeje musíme prísť sami. Nikto nás nebude držať za ruku a dávať pozor aby sme nespadli. Musíme si prejsť všetkými dobrými a aj zlými vecami aby sme sa stali silnejšími. Lebo keby sme okolo seba vnímali len to dobré tak náš život by bol samozrejmosťou. To že nám život nastavuje zrkadlo a nie jedno nebude náhoda. Skôr nás to konfrontuje zo samotnou realitou a zistíme na čom vlastne v skutočnosti sme. Vďaka tomu zhodíme s tváre tú masku ktorá zdobí našu tvár. Prídeme na to že každý z nás má určitú svoju hodnotu za ktorú má zmysel bojovať.

Myšlienkový palác

Svet sa neskladá len s bežného počúvania ASMR. Ale ide v skutočnosti o to čo sa deje v hlave samotného človeka. Dlhodobo som začal cítiť že v jednom okamihu cítim ako v určitom paláci kde môžem niečo naozaj ovplyvniť. Každá myšlienka ktorú v sebe mám sa spája do určitého celku. Občas si to neviem vysvetliť všetky tie zvuky ktoré vnímam tak sú súčasťou môjho sveta. Keď sú zatvorené oči, tak vidím pred sebou určitý svet a v ňom zrkadlo. Občas premýšľam že moje myšlienky tvoria súčasť určitých bublín v ktorých sú spomienky. Ale viem že keď počúvam paletu jednotlivých zvukov tak o svojom svete premýšľam hlbšie. Som v tom ponorený až tak hlboko že s toho nechcem vyjsť. Lebo viem že to cítim mi spôsobuje radosť a nijako sa necítim rozhodený. V mojom vnútri je taký poriadok aký tam dlhodobo nebol. Všetko je presne tak zoradené že to už viac nemusím vôbec hľadať. Som vo svojom vnútornom paláci kde mi jednoducho nič nechýba. Ak tam niečo chýba tak sa to postupne doplní. A som rád že aj ASMR mi pomáha si viac utriediť veci v hlave. Všetko je v takom dokonalom súlade až mi to príde neuveriteľné.

Vianočná …

Svet sa pomaly zahalil do biela,

na problémy každý z nás zabúda,

myšlienky ktoré nás trápili už nebudú súčasťou,

pomaly je svet pohltený vianočnou atmosférou,

vianočné pesničky znejú ako krásne zvončeky,

pred televíziou sledujeme tie najkrajšie rozprávky,

Perinbaba alebo Mrázik sú každoročnými klasikami,

vychutnávame si okamihy zo svojimi vlastnými rodinami,

nemyslíme na starosti lebo sa tešíme na sviatky,

na stromčeku pribúdajú pribúdajú vianočné ozdoby,

prichádza december a počúvam Simu Martausovú,

pri nej mám svoju dušu veľmi pokojnú,

postupne začína pľasnúť tá bublina,

aj v tomto období mi veľmi pomáha hudba,

každý z nás má nejaké to svoje prianie,

ale skôr než darčeky poteší keď je zdravie,

vianočné sviatky nás učia zabudnúť na hádky,

vďaka nim máme o niečo viac pokory,

každý má v sebe to vzácne svetlo,

vďaka ktorému je prežiarené to temno,

vianočná pieseň znie v našich srdciach,

zdolávame vďaka nej svoj vlastný ostych,

pokúsme sa cez vianočné sviatky nehádať,

na istý čas nepokojné myšlienky v sebe zahodiť,

niektorí ľudia napečú koláče a iné dobroty,

iní v skromnosti prežijú tie najkrajšie sviatky,

na ničom nezáleží viac ako na ľudskom pokoji,

na samotné sviatky by bolo skvelé kedy sme si ho dali,

prišiel sneh a meníme si svoje topánky na zimné,

keď príde Mikuláš tak naše topánky budú čisté,

darčeky bez ohľadu na hmotnosť potešia,

detské očká sa radosťou rozžiara,

tento rok sa nestretneme na vianočných trhoch,

nepozdravíme sa s ľuďmi pri jarmočných stánkoch,

musíme bojovať s pandémiou ktorá nás izolovala,

nech sa čokoľvek deje tak nám to nepokazí zima,

vianočný stromček už si pomaly pripravíme,

všetky darčeky čo sú pod ním si z radosťou rozbalíme,

potešíme sa s toho čo sme v skutočnosti dostali,

aj ten najkrajší darček je sviatky prežiť v ľudskej prítomnosti,

postupne si všetci tento rok spoločne vyhodnotíme,

povieme si že nech do nového roka vstúpime o niečo lepšie.