Často sa stretávame s tým že keď sa niekomu niečo nepodarí tak to treba odsúdiť. Ľudia sa stavajú do role sudcov a človeka by v danom momente keď sa mu niečo nepodarilo ukameňovali. Doslova namiesto konštruktívnej kritiky, tak sa zvrhne do urážok a priam až do vyhrážok tomu človeku. Ak sa nám niečo nepodarí napriek tomu že sa snažíme, tak nás musia ľudia pochopiť. Ak náš neúspech nedokážu pochopiť a snažia sa nás nenávidieť, tak vtedy si uvedomíme že nepatria do nášho života. Lebo v tomto svete sa všetko lajkuje cez internet a vzniká na internete množstvo falošných hrdinov čo by tie slová človeku do očí neadresovali. Potrebujeme sa nejako cítiť a neprezentovať ten falošný svet kde sa niektorí nasilu usmievajú, ale v skutočnosti majú problémy. Ten sebaklam sa často vytvára preto, aby si ľudia že je všetko v poriadku ale v skutočnosti nie je.
Niekedy tiež vo svojom vnútri moja duša krváca keď vidím tú faloš a sebaklam. Často sa ľudia škatuľkujú do nejakých šablón a častujú sa rôznymi prívlastkami ktoré nemajú nič spoločné z normálnym životom. Je mnohým úspešným ľudom vyčítané keď sa im niečo nepodarí, lebo každý má právo vo svojom živote zlyhať. Niekedy nerozumiem kto určuje že čo musí byť len dobré, aby sme nejako tých ľudí uspokojili. Aby sme sa vďaka tomuto všetkými vedeli zapáčiť. Toto je absolútne zlá idea v ktorej nechcem vôbec žiť, lebo viem že keby vnímam len to čo je dobré, tak som proste iba naivným človekom. Pokiaľ vo svojom živote budeme vnímať len tie pozitívne a motivačné veci, tak si nebudeme vážiť život a budeme jedine iba kŕmiť svoje ego. Niekedy je dôležitejšie si priznať že koľkokrát sme sa vo svojom živote zmýlili, lebo toto je tá najlepšia sebareflexia akú môžeme dostať do života. Musíme sa pozrieť do zrkadla a povedať si že bezchybný človek nie je naozaj nikto a nikdy ani ním nebude.
Mnoho známych ľudí sa stretáva s tým že sa im niečo nepodarí a vždy sa nájde niekto kto si do nich kopne. Ale ak to nie je nejakým spôsobom konštruktívne tak ten človek proste nie je v práve. Často sa nájde na internete kopec akože športových odborníkov čo majú pocit že vedia niečo lepšie než naši športovci. Trhá mi srdce keď vidím ako niektorí ľudia čo reprezentujú Slovensko dostávajú zlé a zaujaté komentáre namiesto povzbudenia. Ale nemyslím to iba v športe, ale celkovo v každej jednej oblasti. Mnoho ľudí ide do zahraničia aby nejakým spôsobom robili dobré meno Slovensku s ktorého neraz musia odísť kvôli podmienkam čo nie sú vždy jednoduché. Často si ľudia myslia že keď niekto odíde zo Slovenska, tak preto lebo majú pocit že ho nemajú radi. Ale v skutočnosti je to úplne falošný dojem, lebo keď niečo chce dokázať tak niekedy musí ísť aj za tú veľkú mláku. Lebo niekedy proste nie je vždy na výber, lebo každý človek v živote robí to čo v danej chvíli cíti že je správne.
Sú ľudia čo hrdo reprezentujú Slovensko a je úplne jedno či sú vo svojej rodnej krajine alebo sú niekde v zahraničí. Občas sa tí úspešnejší ľudia v živote zmýlia a niečo sa im nepodarí. Často sú tie neúspechy prepierané v bulvári a diskusie sú plné ľudí s ktorých jedine ide zloba a nenávisť. Skôr keby s tých diskutérov išlo niečo konštruktívne čo by tých ľudí niečo skutočne nakoplo. Ale niekedy aj tie zlé komentáre môžu človeka nakopnúť k veľkým výkonom. Ale najprv si treba uvedomiť bez ohľadu na určitý sociálny status že sme len ľudia čo sa mýlia a robia chyby. Je jedno či je človek známy alebo nie, ale podstata je tá istá že všetci v živote robíme chyby. Aj keď niekedy tú kritiku k tomu životu potrebujeme, ale nepotrebujeme aby nám v živote niečo a niekto ublížil. Každý z nás je len človek čo má právo sa pomýliť a na základe toho omylu sa naučiť že nás to môže maximálne posilniť.
Áno ja sa tiež vo svojom živote dokážem zmýliť a niekedy ma to dokáže trápiť. Tiež ma štve keď niečo pokazím a stále premýšľam nad tým že čo v živote môže byť lepšie. Viem že keby sa nedokážem mýliť, tak by som si nič v živote nevážil. Ja neberiem svoj život ako samozrejmosť a uvedomujem si že v živote musí byť tá správna rovnováha. Musí existovať ten zlatý stred aby sme docenili tie dni čo sú skutočne pred nami. Tiež sa dokážem rozplakať a mrzí ma strašne veľké množstvo vecí ktoré často nie sú vždy naplnené. Len viem že často o tom nedávam znať, lebo nechcem aby sa niekto kvôli mne trápil. Chcem si tým emocionálnym bojom skutočne prejsť, aby som dokázal ľudom že viem byť silným človekom. Som len človek čo sa dokáže tešiť s maličkostí a zároveň som človekom ktorého dokáže množstvo vecí rozplakať. Viem často ako potrebujeme k svojmu životu radosť, tak k nemu potrebujeme aj opak teda smútok. Ak chcem byť pre niekoho nejakým vzorom tak nesmiem pred ľuďmi nič predstierať. Tak ako niekedy potrebujeme vyhrať, tak potrebujeme vedieť aj prehrať a prijať to s pokorou.
Potrebujeme prijať tento život zo všetkým čo k tomu patrí či to je dobré alebo zlé. Vďaka týmto aspektom si uvedomíme skutočné hodnoty života vďaka ktorým si všetko vážime. Život má niekedy príliš veľkú cenu za ktorú postupne platíme, ale napriek tomu treba bojovať. Treba bojovať napriek tomu že príde niekedy ten neúspech. Niekedy je to jediná možnosť ako môžeme ukázať ľudom čo o nás pochybujú že sa v nás mýlili. Tým že niečo dokážeme, tak ukážeme ľudom že nás predčasne odsudzovali k neúspechu. Ale všetci sme ľudia čo k svojmu životu potrebujú omyly a poučenia. Potrebujeme by na zemi, aby sme sa neskôr dokázali z nej zdvihnúť. Lebo keď nevstaneme tak v skutočnosti ukážeme že sme prehrali a toto je niečo čo nesmie dopustiť nikto.
Nech sa akokoľvek vo svojom živote trmácame životom, tak je potrebné tento boj nevzdať. Nevykašlať sa na to a nepoľaviť s toho čo chce dokázať, skrátka uveriť že sa naše sny splnia. Niekedy musíme ísť cez limit a cez bolesť aby sme niečo dokázali. Často musí byť aj niečo ťažké a aj niečo čoho sa v skutočnosti bojíme. Ja sa bojím tiež niekedy veľa vecí, ale snažím sa to postupne prekonať. Ale viem že sú veci pri ktorých ma bude vždy niečo limitovať a robím všetko čo je v mojich možnostiach. Teda robím veci ktoré si môžem skutočne dovoliť a viem že niekedy je potrebné kráčať pomaly krok za krokom ako sa niekam plašiť. Viem že som len človek čo žije najlepšie ako vie a tak ako sa mne najlepšie dá.