Leto

Ako mnoho ľudí si všimlo, že sú prázdniny a že už väčšia časť s nich ubehla. Za ten čas čo som písal na blogu popri tom som na ceste životom stretával ľudí okolo seba. Z letom často krát súvisí aj oddych, teda opaľovanie, skákanie do bazénov a mnoho podobných vecí. Článok o lete som chcel písať skôr, ale potom mi do toho prišli úplne iné veci a iné články do hlavy. Som mal také chvíľkové obdobie, že raz som písal a raz som nepísal. Ale všetko som zo štastím zvládol, ako sa bude blížiť rok a prvé narodeniny blogu, tam všetko ozrejmím z menším oneskorením, ale predsa.

Na dnešný deň som neplánoval písať niečo príliš poetické a filozofické. Ako môžem dodať určite z letom súvisia aj cesty do zahraničia, po prípade ísť niekam na dovolenku. Človek si neraz povie, že si potrebuje oddýchnúť od toho bežného zabehnutého stereotypu a vypnúť hlavu od všemožných stresov, problémov a podobne. Človek sám o sebe by si mal oddýchnúť aj od každodennej práce, ale nie všetkým sa to proste dá, a to treba vo veľkej miere pochopiť.

Samozrejme keď sa človek nad tým zamyslí, tak prázdniny sú na to, aby si človek oddýchol a nie na to, aby sa trápil neustálymi dôvodmi že čo bude zajtra. Ako na človeka to príde, ale to potom rýchlo zmizne. Posledné dni som si naozaj užil, aj keď tých dní nebolo vždy veľa, ale aspoň za niečo stáli a stoja dodnes. Je to pekný pocit, po dlhom čase niekoho stretnúť, nejakých známych a popri tom spoznať aj nejakých nových kamarátov, ktorí budú stáť skutočne za to.

Keď začali prázdniny, tak som si vravel, že či si úplne nemám oddýchnúť aj od blogu. Zistil som, že si to nemôžem môcť dovoliť, lebo mňa blog sám o sebe neunavuje. Skôr mi tie prázdniny, ešte viac pomáhajú nájsť inšpiráciu, napísať niečo čo tu ešte nebolo a ak tu niečo bolo, tak sa to snažím podať zo svojho pohľadu, aby to nebolo príliš okaté. V neskoršom článku si zhrniem všetko, čo sa mi za minulý rok podarilo, v čom čo sa zlepšil a podobne. Alebo v čom mám ešte deficity, ale sa budem snažiť, aby to bolo čo najlepšie.

Viem že toto je najkratší článok v hstórii blogu, ale určite by som chcel poďakovať všetkým čitateľov, čo čítajú moje články. Naozaj si to vážim, lebo viem, že písať určite nie je zbytočné a vždy je o čom. Pokiaľ nebudem mať dáke suchoty, ale to sa v mojom prípade určite nestane. Ako mnoho ľudí všimlo, že som nevyspytateľný a že všetky moje myšlienky mi samé idú z hlavy.

Chcel by som všetkým popriať krásne leto, plné pohody, radosti, letných lások a hlavne aby bolo bez úrazov. A hlavne nech je pitný režim, to je dôležité. Môj blog bude mať dlhšiu pauzu, teda prestávka bude 11 dní, lebo si človek musí aj od toho písania oddýchnúť. Určite budem čerpať niekde inšpiráciu na nové a lepšie články aké boli doteraz.  V ďalšom článku zhodnotím samozrejme rok čo blogujem. Verím že mnohých ľudí to poteší. Aj keď je leto, vážim si, že si ľudia moje články prečítajú aj počas leta. Všetkým prajem príjemné prázdniny a nech ste štastný z ľudmi ktorých milujete.

The Script (hudobná biografia)

Úvod

The Script je írska popová kapela z Dublinu založená v roku 2001, skupina sídlí v Londýne. Po podpísaní zmluvy z labelom Sony, skupina vydala svoj debutový album v auguste roku 2008, ktorý predstavoval hity “The Man Who Can’t Be Moved“ a „Breakeven”. Album debutoval na prvom mieste v Írsku a Veľkej Británii. Ich druhý album, Science & Faith, bol vydaný v septembri 2010 a obsahuje hity “For The First Time” a ” Nothing”. Album debutoval opäť bol na prvom mieste v Írsku a Spojenom kráľovstve, a na treťom v americkej Billboard 200. Ich tretí album aj tentokrát bol na prvom mieste v Írsku a Veľkej Británii.

Ich hudba bola v populárnych televíznych seriálov, ako je 90.210, Ghost Whisperer, The Hills, Waterloo Road, Eastenders, Made in Chelsea a The Vampire Diaries. Frontman Danny O’Donoghue bol porotcom The Voice UK.

V roku 2009 sa priemysel Victoria Secret rozhodol vybrať pieseň “The Man Who Can’t Be Moved” ako tému pre svoju každoročnú prehliadku Victoria Secret Fashion Show 2009 o otvorení segmentu a segmentu čarovnom lese s Heidi Klum.

Biografia

Danny O’Donoghue a Mark Sheehan boli najlepší priatelia, pretože v 12-tich vyrastali v Dubline.

Sheehan a O’Donoghue boli predtým súčasťou kapele Mytown, ktorú tvorili v roku 1996. Ako boli songwriteri a zároveň produkčnými partnermi, boli pozvaní do Kanady spolupracovať s niektorými zo svojich hrdinov, vrátane Dallasa Austina, Montella Jordana a Teddyho Rileyho. Boli v USA niekoľko rokov a dostali nahrávaciu zmluvu, kým spoločnosť opustili. Zostali v Los Angeles a pracovali tam ako producenti, písali a produkovali piesne pre umelcov vrátane Britney Spears, Boyz II Men a TLC, ale neskôr sa presťahovali späť do Dublinu, kde pribudol bubeník Glen Power pre svoju novú kapelu The Script . Power naučil hrať na bicie, keď mu bolo iba osem a on hral zasadnutí vo veku od pätnástich rokov, používal peniaze na prácu na sólovom projekte v jeho dome, ale to išlo v poradí, keď sa jeho spolupráca s Sheehan a O’Donoghue zvrtla na tri piesne v jednom týždni ktoré produkoval. Kapela podpísala zmluvu s Phonogenic v roku 2005 a vydala EP na last.fm. Skupina je ovplyvnená menami ako U2, Coldplay, The Neptunes, Timbaland, a Van Morrison.

2008 – 2010: The Script

The Script je debutový album ktorý vyšiel 8. augusta 2008.  Album debutoval na prvom mieste, v britských albumových rebríčkoch.

The Script zahrali “My Cry” prvýkrát na BalconyTV v Dubline dňa 13. septembra 2007.  Skupina tvrdila, že BalconyTV bol “prvý televízny koncert ktorý kedy urobili,” a v prospech Michaela Huntera ako “tlačili nás, museli nás poháňať “, keď získali cenu za najlepšiu kapelu na Video Music Awards 2009 DanishTV v Pepper Club Dubline dňa 20. júna 2008. Na ocenenie kapela povedala, že cena bola ich “prvá v histórii”. The Script vydali debutový singel “My Cry” dňa 25. apríla 2008. “My Cry” bol  “Single of the Day” na RTÉ 2Fm, Today FM a Jo Whiley na BBC Radio 1, kde je mnoho rozhlasových moderátorov ktorý silne podporovali kapelu. Singel sa vyšplhal na číslo 15 v britskom rebríčku jednotlivcov, čo dáva kapele ich prvý Top 20 singel. Skladbu tiež hrali dobre na Irish Singles Chart, vrcholom bolo číslo 9 a dáva kapele svoj prvý TOP 10 singel v ich domovskej krajine. The Script tiež hrali “My Cry” na jednom z televíznych seriálov CW, 90210.

Ich druhý singel “The Man Who Can’t Be Moved”, bol vydaný 15. septembra 2008.  Singel dosiahol druhé miesto v Írsku, Dánsku a vo Veľkej Británii, vydala kapela svoj debutový album The Script, 11. augusta 2008. Po úspechu “The Man Who Can’t Be Moved”, album vstúpil do UK Albums Chart na prvé miesto s predajom 20.240 kópií, kde sa zdržiavali jedenásť týždňov. Album strávil tri týždne v prvej desiatke a bol osemnásty najpredávanejší album vo Veľkej Británii roku 2008. Album tiež vstúpil do Irish Albums Chart na prvé miesto, drží prvé miesto po dobu piatich týždňov. To malo, v januári 2009, stráviť 2 týždne v top 10. Írsky úrad Sony BMG Music dal skupine svoju prvú multi-platinovú platňu za viac ako 600 tisíc predaných kópií, svojho debutového albumu.

Skupina má tretí singel, “Breakeven”, ktorý bol vydaný v Írsku a Spojenom kráľovstve dňa 21. novembra 2008 a 29. decembra 2008. Prvé miesto bol okamžitý úspech v Irish Singles Chart. Neskôr v rebríčku sa umiestnil na čísle štyridsať, ale strávil jeden týždeň pred vstupom do prvej desiatky na desiatom mieste, čo je pre The Script ich tretí TOP 10 singel v Rusku. Singel strávil štyri týždne na britskom rebríčku jednotlivcov, vrcholil na 21. mieste. Skupina má svoj štvrtý singel “Talk You Down” ktorý bol vydali v marci 2009.

Dňa 9. novembra Script získali ocenenie na World Music Awards za “najpredávanejšiu írsku kapelu” v roku 2008 a 19. februára 2010, vyhrali ocenenie “Najlepšie živé vystúpenie” pri udeľovaní Meteor Music Ireland Awards. Kapela potvrdila, že majú v pláne napísať skladbu pre druhý album Leony Lewis. V decembri 2008 skupina potvrdila, že podporia Take That na ich koncerte v parku dňa 13. júna 2009. Kapela hrala na Cheerio’s Childline koncerte, na premiére v Dubline 02. Hrali u veľkých hviezd vrátane Enriqueho Iglesiasa a Anastacie.

Dňa 7. apríla 2009 kapela potvrdila, že podporia U2 na ich treťom koncerte v parku, ktorý sa konal dňa 27. júla 2009. Dňa 29. apríla 2009 skupina oznámila, že ich ďalší singel bude “Before the Worst”, ktorý bol vydaný dňa 15. júna 2009. Dňa 17., 18. a 21. júla 2009 The Script otvorili pre Paula McCartneyho svoj historicky prvý koncert na poli v New York City.

Skupina má bonus track a B-stranu “Live Like We’re Dying” ktorý bol nanovo nahratý víťazom American Idol 2009 Krisom Allenom ako prvý singel z jeho rovnomenného albumu. Allenova verzia “Live Like We’re Dying” bola vydaný digitálne k stiahnutiu 21. septembra 2009.

Dňa 2. decembra 2009 singel kapely “The Man Who Can’t Be Moved” bol uvádzaný ako remix na Victoria Secret Fashion Show počas segmentu Forest Enchanted.

Dňa 16. apríla 2010 má skupina svoj prvý americký singel “Breakeven” ktorý získal platinu RIAA (Recording Industry Association of America), čo značilo predaj cez jeden milión kópií v USA a od tej doby vyvrcholil na 12. mieste v hitparáde Billboard Hot 100 na jar v roku 2010. Účinkovai ako headlien na turné v Spojených štátoch amerických, ktoré odštartovalo v San Diegu dňa 11. októbra 2010 v House of Blues a skončilo dňa 7. novembra 2010 v House of Blues v Bostone, Massachusetts.  Dňa 21. mája 2010, sa objavili naživo na NBC Today, ukázať ako súčasť prehliadky vonkajšej Toyota Concert Series.

2010–11: Science & Faith

Script oznámili nový album na svojich internetových stránkach dňa 19. júla 2010. Prvý singel z albumu Science & Faith, “For The First Time”, bol vydaný vo V. Británii dňa 20. augusta 2010, a album nasledoval dňa 13. septembra 2010. V Spojených štátoch, “For The First Time” bol vydaný na iTunes dňa 8. novembra 2010, pričom “Science & Faith”, bol vydaný dňa 18. januára 2011. Pieseň bola prvýkrát vydaná v Spojených štátoch na hudobné AOL dňa 29. septembra 2010. “For The First Time” vstúpil do britskej hitparády na piatom mieste a presťahoval až na štvrté miesto, v nasledujúcom týždni a vstúpil do írskej hitparády na prvé miesto. V hudobnom videu sa objavila Bonova dcéra Eve Hewson. Science & Faith vstúpil do írskej hitparáde albumov a albumy UK Chart na prvé miesto.

Dňa 24. septembra boli vstupenky pre The Script na tri noci v The O2 Dublin, dve noci v Odyssey, Belfast a dva u INEC, Killarney išiel na predaj a predal za menej ako 40 minút, viac ako 60.000 predaných vstupeniek. Dňa 1. októbra o 9:00, vstupenky na turné Script arény marci 2011 išli na predaj. Vstupenky na všetkých 12 arén po celej Veľkej Británii sa predávali za päť dní. Tiež oznámili, že budú hrať “Homecoming” koncert na Aviva Stadium v Dubline. To bola časť Science & Faith Tour a bude ich najväčšou hlavnou udalosťou dňa.
The Script sa takisto zúčastnili Children In Abuse 2010. The Script sa zúčastnili živého vystúpenia na BRMB v rok 2010 po boku mien The Saturday, Mark Ronson a McFly. The Script boli nominovaný Best International Act v roku 2011 na Brit Awards. The Script oznámili, že vystúpia na Pinkpop festivale, V Festival, Oxegen, Isle of Wight Festival, T v parku, Thetford Forest show, iTunes Festival, Skanderborg Festival, festival, Sudoeste Tennents ViTal. Oni tiež hrali na najväčších krytých davov 18.300 ľudí v The Coca-Cola Dome v Johannesburgu v Južnej Afrike 24. júna 2011. Neskôr pokračovali hrať oficiálne s najväčším davom dňa 2. júla 2011 v dublinskom štadióne Aviva a vykonané vypredaným davom 50.000 ľudí.

2011-13: #3

Skupina oznámila, že prostredníctvom svojho oficiálneho Twitter účtu dňa 2. júna, že názov ich tretieho albumu sa bude volať # 3. Ten bol vydaný vo V. Británii na 10.9.2012 a v Spojených štátoch dňa 9. októbra 2012. Členovia The Script odhalili “Sieň slávy” ako singel, ktorý debutoval v rozhlase 23. júla. Bol nahraný v Los Angeles, Studio 3 a vydaný na iTunes dňa 21. augusta. Na singli hosťoval will.i.am, ktorý z Dannym pracuje spoločne na The Voice UK. Ostatné skladby  “Six Degrees of Separation”, a “If You Could See Me Now”, sú venované otcovi O’Donoghue a Sheehanovej mame, ktorá zomrela niekoľko mesiacov počas práce na prvom albume.

Dňa 16. septembra 2012, The Script dosiahli svoje prvé britské číslo jedna po dobe dvoch týždňov s ich singlom “Hall Of Fame”, v jeho druhom týždni po vydaní.

Dňa 5. októbra 2012, The Script odštartovali Major League Baseball playoff hraním zadarmo na koncerte v jaskyni Fan MLB v New Yorku. The Script boli nominovaný za Best International Group na 2013 Brit Awards.

Môj pohľad na The Script

Túto talentovanú kapelu som začal počúvať úplne náhodne. Ich hudbu som začal spoznávať viacmenej z rádia. Skupinu počúvam prakticky už tri roky, čo stále ešte znamená, že sa snažím si napočúvať veci od nich. Dodnes si myslím, že oni robia ten najlepší pop-rock, čo som doteraz počul a jednoznačne rádiá pochopili, že čo je to skutočná a nefalšovaná hudba. S úplného náhodného počúvania, sa stalo samozrejme každodenné. Ich tvorba je mi dosť blízka a určite sa budem tešiť na nejaké nové veci.

Samozrejme ma bavia aj prevedenia ich klipov, čo sú naozaj super a dávajú skladbám taký nový nádych. Sa mi páči, že skupina sem tam zabrdne aj do hip-hopu a skúša aj rapovať. Na to že ich hudba je čistý pop-rock, ale neboja sa to skúsiť aj v iných žánroch. Ťažko je vypichnúť jednu skladbu, ktorá je taká najlepšia. Nedá sa to takto z hlavy povedať, čo je viac výrazné a čo menej. Podľa mňa všetko čo som od nich počul je super.

Ich klipy označujú jeden nápis Parental Advisory. Že ich texty sú aj miestami obohatené o nejaké nadávky, aj to tak je iba v dvoch klipoch, čo nie je extra viditeľné a ľudia to ani moc neriešia. Aj tak môžem povedať, že sú pre mňa výnimočnou kapelou. Každá ich skladba je doslova masovým hitom, ktoré majú úspechy v rádiách. Ich skladby nie sú na jedno kopyto, každá skladba má svoj celistvý zvuk. Ako kapela fungujú naozaj geniálne a určite budú tvoriť aj nejaké nové veci pre nový album.

Sám Danny ako hlavný člen kapely produkoval, písal songy pre iných a popri tom bol porotcom The Voice kde mal svoj tím ktorý trénoval a pomáhal im. Aj tento rok bol v porote kde okrem trénovania, aj hodnotil jednotlivé talenty. Okrem neho v porote boli Tom Jones, will.i.am a Jessie J. The Voice pre Jessie a pre Dannyho bola vlastne ich poslednou. Andrea Bergley ktorá bola pod jeho dohľadom šou vyhrala.

Keď to tak môžem zhodnotiť tak po Linkin Park a Placebo, sú The Script u mňa treťou najlepšou skupinou súčasnosti. Aj keď tých skupín mám rád viac. Ono je to ťažké niekedy takto zhodnotiť, lebo každá skupina, dáva do svojej hudby, ten svoj vlastný základ. Myslím si, že skupina má strašne veľký potenciál a verím že aj ten album bude veľmi úspešný. Na veci v ich podaní sa budem vždy tešiť.

Gran Turismo 6 a Beyond: Two Souls budú v češtine

České PlayStation oznámilo výbornú správu pre všetkých českých a slovenských hráčov, ktorým angličtina v hrách až tak “nešmakuje”. Jesenné duo Gran Turismo 6 a Beyond: Two Souls bude vybavené českou lokalizáciou – GT6 bude mať CZ titulky a dabing, Beyond obsiahne CZ titulky.

zdroj: gamesweb.sk

Spoločnosť

Na svete sme veľká spoločnosť ľudí, len z inými myšlienkami. Každý vo svojom živote, má nejakú povahu, názory, postoj a proste niečo čo sa v človeku odohráva v hlave. Všetci máme nejaký svoj pohľad na život, ale príde mi to zaujímavé, lebo ten život nie je taký jednotvárny. Nie všetko okolo seba je také zlé, ako zdá, len možno sa dané veci dejú, iným priam až čudným okom. Náš život bez ľudí, proste by nikdy nefungoval a dodnes to platí.

Po istých udalostiach som zistil ako to naozaj je. Človek pozná skutočný charakter človeka, podľa toho ako sa k nám správa, ako k nás pristupuje. Neraz sa pozrieme na to, že spoločnosť je plná ľudí s rozličnými povahami. Niektor ľudia by najradšej všetko impulzívne riešili, iní sa usmejú a idú ďalej bez nejakých vnútorných starostí. Ale jednu vec by som poznamenal, že netreba všetkých ľudí hádzať do jedného vreca, lebo často si to ani nezaslúžia, aby boli porovnávaní s tou skupinou, ktorá nie je kladná v rozpore s týmto svetom.

Každý na svete si zaslúži šancu a každý má priestor na to, aby neraz dokázal, že bude našou životnou oporou. Nemôžme od seba ľudí odstrkovať a odmietať ich, lebo určitá skupina bude pri nás stáť. Vždy sa nájde niekto, kto nás naozaj vypočuje. Len si to nesmieme zas príliš pripúšťať. Ale v dnešnej dobe, je umenie nájsť toho správneho človeka a ak aj má chyby, tak tie chyby prebije svojimi dobrými vlastnosťami. Preto som sa rozhodol napísať niečo, čo bude ľudom dávať zmysel.

Aj keď neraz je lepšie, keď človek ľudí okolo seba stretne a podá si s nimi ruku. Aspoň v danej chvíli sa ten človek cíti medzi nimi rešpektovaný a oni sú zas radi, že majú medzi sebou nového priateľa. Neviem či to je osud alebo náhoda, že sa naše cesty z niektorými ľudmi spoja. Ale pravdepodobne to tak je dané a je zaujímavé vedieť, že sme pre nejakú skupinu naozaj dôležitý. Že nám dajú šancu dokázať, že sme taký, aký naozaj sme.

Super je na nejakého človeka sa pozrieť a zistiť podľa jeho pohľadu aký je. Ale tak nie vždy sa to tak dá zistiť u každého. Zo začiatku sám neraz bývam v rozpakoch, že niektorí ľudia sú u mňa cudzí a prakticky som o nich počul len s počutia. Potom ale príde ten zlomový moment, kedy ich človek uvidí, usmeje sa na nich, podá im ruku, respektíve objíme. Zrazu všetko s človeka opadne a začne viac nadviazať nové známosti. Po čase si človek uvedomí, že nie všetko vo svojom živote musí okamžite zavrhnúť a odpísať.

Okolo seba musíme dať šancu všetkým ľuďom bez ohľadu na ich povahu. Netreba všetko len odsudzovať, na základe nejakého prvého dojmu. Lebo naozaj človek sám o sebe vycíti kto je dobrý a kto nie. Jemu netreba hovoriť že ten a ten človek dobrý. Všimne si to podľa nášho správania, podľa našich gest a podľa toho ako sa tvárime.  Ale celkovo človeka naozaj treba dlho spoznávať a nie vždy ho odhadneme na prvý krát. To trvá trošku dlhšie než sa môže zdať.

Človek okolo seba potrebuje niekoho a nie jedného človeka. Potrebuje viacerých ľudí čo mu budú oporami, na ktorých sa bude vedieť vždy spoľahnúť a pri ktorých si bude môcť povedať, že toto sú jeho najlepší priatelia, čo ho neopustili a ktorý ho neopustia keď ich neraz potrebuje. V dnešnej spoločnosti človek ako jedinec nedokáže prežiť. Potrebuje byť niekde začlenený medzi ľudmi, lebo je väčšia šanca, že naša spoločnosť po boku správnych ľudí, bude fungovať nejakým smerom.

Často krát si človek pripúšťa samotu, ale v skutočnosti nie je sám a je niekto kto na neho myslí. Vždy na svete je nejaký človek, ktorý je po našom boku ruka v ruke a neopustí nás. Aj keď človek by mal mať otvorené srdce, pre každého rovnako. Nemal by sa brániť niečomu novému a všetko okolo seba, by mal aspoň skúsiť. Lebo keď to človek neskúsi, tak nikdy nezistí, že aké ďalšie možnosti bude mať. Tie ďalšie možnosti sa otvoria, keď človek dosiahne v živote určitú postupnosť.

Isté veci by som rád zhrnul, človek sa nesmie separovať od ľudí. Vždy by mal hľadať príležitosti byť s nimi, lebo potom zistí, že keď s nimi nie je, tak navždy zostane sám. Sme tu proste na to, aby sme boli v spoločnosti ľudí a je jedno akým spôsobom, ale proste boli. Sám to viem, že bez niektorých ľudí, by som si svoj život už nevedel svoj život predstaviť. Som rád, že sú nové možnosti spoznať ľudí, čo som ich nikdy nevidel a popri tom sú aj oni radi, že ma poznajú. Plus ešte keď viem, že medzi tými ľudmi a mnou vzniká nejaká chémia, tak je väčšia šanca si s nimi porozumieť. Preto som rád, keď môžem niekoho vidieť a spoznať.

Krok za krokom

Každý z nás si ide v živote, svojou vlastnou cestou. Na svete každý človek, má nejaké životné skúsenosti či pozitívne alebo negatívne. Niekomu sa sny plnia pomalšie, dakomu sa plnia rýchlejšie, ale každý si proste ide za tým svojim vytýčeným cieľom. Neraz sa človek snaží aj z niečím vnútorne bojovať a to s čím bojuje, sú neraz aj jeho vnútorné pocity, Ako postupuje človek životom, tak postupne zistí, že čo ho buď sklamalo alebo ho to naopak posilnilo.

Môj život často krát nebol tým najľahším. Ako som začal kráčať svojim vlastným životom, tak som si uvedomil, že ešte koľko krokov musím spraviť, aby bolo úplne stopercentné. Keď som nepísal, tak som neraz mal chuť písať na papier a svoje pocity dať tam. Vo svojom živote som sa snažil nájsť postupnosť. Ale tak život, nie vždy bol len veselý, často sa moje nálady striedali, raz bolo veselo a raz bolo smutne. Bol som zarytý pesimista, ktorý v nič neveril, ani v samého seba. Moje kroky často boli sprevádzané ťažkými rozhodnutiami.

Ako vždy som bol ten zamyslený a hĺbavý chlapec ktorý filozofoval nad svetom. Snažím sa krok za krokom, na sebe zlepšovať veci. Snažím sa na sebe svoje silné stránky, ktoré ma motivujú ísť zlepšovať a tie slabšie stránky,zo svojho života eliminovať. V živote som si toho preskákal dosť, či to bolo dobré alebo zlé. Ale ako sa vraví, tak všetko zlé je na niečo dobré. Prežil som si aj momenty, kedy som sa priam necítil štastný. Stále som musel zo svojimi vnútornými pocitmi bojovať. Všetkého som sa okolo seba bál, pociťoval som triašku na duši. V kuse som len rozmýšlal, analyzoval a vravel si, že prečo sa dané veci dejú.

Každý rok som si potom zhodnotil čo sa mi podarilo, čo ešte musím zmeniť a podobne. Ako som začal spoznávať ľudí vo svojom živote, tak som sa prestal podceňovať a začal som cítiť, že pre niekoho skutočne dačo znamenám. Či sa mi niečo podarilo v škole, alebo sa mi niečo podarilo mimo školy, tak som sa tešil s toho. Na ceste za úspechom, bola neskutočne dlhá cesta, pre mňa každý môj pokrok čo som spravil v živote, bol neskutočne motivujúci, aby som sa dokázal pohnúť ďalej. Ako povahovo som bol stále ten istý chlapec, ale v názoroch som sa stále rozvíjal. Nie vo všetkom moje názory prevažovali, ale v tom že sú dôležité skutočné ľudské hodnoty stále na prvom mieste.

V živote som sa naučil viac, než sa môže na prvý pohľad zdať. Na všetko mám svoj vlastný názor, či je to  na ľudí okolo mňa, alebo aj na hudbu ktorú počúvam. Neskôr som sa naučil oddeľovať zrno od pliev. Život človeka proste preplieska a často mu dá aj facku. Ale môj taký najväčší pokrok v živote bol, že som sa prestal báť ľudí. Každý krok čo človek urobí, v podstate formuje jeho osobnosť, myslenie a najme rozum. Ja sa snažím mať všetko správne rozložené, nebyť prehnane optimistický a ani byť prehnane pesimistický, proste ísť si svojou vlastnou zlatou strednou cestou.

Aj keď som počúval hudbu, tak som počúval len striktne daný žáner. Neskôr som sa naučil počúvať každý žáner. Nevnucujem ľuďom aby počúvali hudbu ktorú mám rád a ani oni nevnucujú mne hudbu, ktorú majú oni radi. Počúvanie hudby vo mne formovalo skutočné hodnoty, ktoré si dodnes ctím. Nesúdim bez toho, než by som si to vypočul. Ak sa mi niečo nepáči, nepočúvam to. Keď sa mi niečo páči, samozrejme že si to vypočujem viac krát po sebe.

Som sa naučil, že ani nad láskou netreba plakať a treba ísť ďalej. Lebo čím sa človek trápi, tak veľa vecí mu ujde v živote. Ako láska príde, tak aj odíde a život treba brať taký aký je. Všetko v živote je dané a nemožno to nijako zmeniť. Život sa nedá zmeniť, pokiaľ nezmeníme samých seba. Vždy najprv treba začať od seba a potom môžme začať, niečo naozaj meniť. Vtedy človek bude na seba hrdý, keď spraví niečo, čo naozaj pomôže nielen jemu, ale aj ľuďom v jeho okolí.

Prešiel som si všetkými fázami života, či som mal dobrú alebo aj zlú náladu. Niekedy mi bolo tak veselo, že mi začalo šibať a niekedy mi bolo tak smutno, že som sa na všetko díval v inom svetle. Často som mával aj depresie, neraz som mal slzy v očiach, ktoré akoby boli neviditeľné, keď sa niečo dialo. S depresiami často prichádzali aj negatívne myšlienky, kedy som nemal na nič motiváciu, Bol som bez nálady a najme bez nejakého zmyslu života. Aj keď som sa cítil normálne, ale stále som cítil, že dačo proste nie je v poriadku, plus som sa cítil k tomu nedocenený a prehliadaný. Potom nastal istý zlomový bod.

Každám rokom som prehodnocoval isté veci a rok 2012 bol pre mňa tým najkrajším rokom. Od daného okamihu som začal rozmýšlať nad tým, že zmením svoj život, že zmením najme pocity čo vo mne prevládali, že sa prestanem báť vecí okolo seba a že prestanem pesimista a hľadať vo všetkom len to negatívne. Prvá taká najväčšia motivácia bola písať na blogu, čo mi pomohlo myšlienkovo sa rozvíjať a neraz mi to pomohlo dať zo seba von, to čo ma trápilo. December bol mesiac kedy som začal zo svojou sebapremenou, začal som prakticky od základov. Zmenil som myšlienky, prestal som byť pesimista a začal som viacej myslieť pozitívne a som si začal viac veriť. Zrazu som sa začal cítiť štastný, keď som zistil, že už pomaly pol roka nemám žiadne depresie,

Môj život bol neustály boj v niečom. Ale uvedomil som si, že ten boj mal skutočne zmysel. Najme keď som dokázal vyhrať sám nad sebou. Sú ešte chvíľky kedy sa miestami ponižujem a cítim sa nedocenený, ale takých momentov je málo, za čo som naozaj rád. Mnoho krát aj priatelia mi veľa krát pomohli a trpezlivo stáli pri mne, za čo majú u mňa veľké ďakujem. Krok za krokom sa snažím byť lepším človekom, teda nechcem o tom presvedčiť len seba, ale aj ľudí, ktorých mám okolo seba, že to má naozaj zmysel. Už len najkrajší úspech, ktorý človek môže dosiahnúť, je to keď spraví niečo, čo ho spraví naozaj štastným.

Astát je najvzácnejší prvok na Zemi, môže liečiť rakovinu

Medzinárodný tím vedcov sa zaoberal výskumom zrejme najvzácnejšieho prvku na zemi – astátu. Doteraz bol pre nich veľmi záhadným. Nepoznali totiž mnohé jeho fyzikálne a chemické vlastnosti. Jeho potenciál sa pritom dá využiť aj pri liečbe rakoviny. Uvádzajú to zahraničné aj slovenské médiá. Na výskume tohto vzácneho prvku sa podieľali aj slovenskí vedci.

Mnohých prekvapilo, že k najvzácnejším prvkom na Zemi patrí práve astát. Je ho totiž veľmi málo a jeho fyzikálne a chemické vlastnosti neboli presne známe. Medzinárodný tím vedcov sa zišiel v CERNe – Európskej organizácii pre jadrový výskum, aby zistil atómovú štruktúru astátu. Výsledky výskumu zverejnili v magazíne Nature Communications. Informoval o nich aj CERN.

Chemický prvok astát bol objavený v roku 1940 Daleom Corsonom a jeho kolegami. Posledné zistenia o tomto prvku pochádzajú ešte z roku 1964, kedy ho študoval Ralph McLaughlin. Teraz však vedci prišli s novými zaujímavými odhaleniami. Hodnota jeho ionizačného potenciálu je podľa výsledkov meraní 9,31751 elektrovoltu. Tento údaj je dôležitý najmä z toho dôvodu, že určuje chemické vlastnosti zlúčenín astátu.

Vedci teda zistili zaujímavé údaje, ktoré im pomôžu spoznať chemickú reaktivitu a stabilitu prvku. Experimenty vykonávali prostredníctvom prístroja určeného na získavanie rádioizotopov. Úspešné merania pomôžu vedcom vyplniť dlhodobú medzeru v Mendelejevovej periodickej tabuľke prvkov.

Astát sa v prírode nachádza len veľmi zriedka, a síce len v stopových množstvách. „Možné medicínske izotopy astátu nie sú v tomto ohľade tak rozdielne. Čo robí astát výnimočným, je jeho nedostatok v prírode. To je dôvod, prečo zmeranie jednej zo základných vlastností je významným úspechom,“ povedal výskumník Bruce Marsh.

Liečiť môže aj rakovinu

Astát je takým dôležitým prvkom najmä preto, že má veľký potenciál pri liečbe rakoviny. Jeho izotopy by sa totiž mohli využiť pri výrobe rádiofarmaka, ktoré by mohlo pomôcť pri liečení nádorových ochorení. Potvrdil to profesor University of York Andrei Andreyev, ktorý sa na výskume zúčastnil.

„Astát je obzvlášť dôležitý, keďže jeho izotopy sú zaujímavým kandidátom na tvorbu rádiofarmaka pre liečbu rakoviny cielenou terapiou alfa časticami,“ povedal Andreyev.

Medzi výskumníkmi boli aj Slováci

Súčasťou výskumného tímu, ktorý po prvýkrát stanovil hodnotu ionizačného potenciálu astátu v CERNe, boli aj vedci zo Slovenska, a síce Martin Venhart z Fyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) a Stanislav Antalic z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Uvádza sa to na stránke SAV.

Bolo raz

Mnoho ľudí si pamätá, ako som písal článok o histórii ľudskej a životnej inakosti. Nadviažem na článok, len s tým že v niektorých myšlienkach sa bude prakticky odlišovať, ale niektoré slová sa tam budú viacmenej aj opakovať. Nepôjdem do hlbokej histórie, skôr poukážem na veci z minulosti, prítomnosti, po prípade aj budúcnosti.

Všetko sa v poslednej dobe na nás vyrútilo, ako auto zo strmého kopca. Začali sme príliš rýchlo sa prispôsobovať dobe, teraz nehovorím že všetci, ale určitá skupina ľudí áno. Ja som práveže ten čo si ctí tie hodnoty, čo boli kedysi. Tí čo kedysi tvrdili, že sa nezapredajú a neznížia na úkor ľudskej spoločnosti, tak začali prezliekať kabáty. Zrazu začali vznikať triedne rozdiely a ľudia sa začali deliť dva tábory. Jedna skupina bola ortodoxná a držala sa pravidiel, teda to bola tá uvedomelá skupina, a tá druhá skupina teda neortodoxná, išla proti pravidlám.

To čo fungovalo v minulosti, teraz nefunguje a všetci krútia hlavou nad tým čo sa deje. A ani v našom štáte, nie vždy všetko funguje ako má. Všetko sa rieši podľa jedného vzorca. Ľudia si prestali obhajovať svoje práva a ani povinnosti čo majú si nedokážu plniť, vyčkávajú kedy spadne traktor z oblakov. Niektorí sú radšej ticho, než by mali dačo povedať, a tí čo niečo hovoria, by mali byť ticho. Stále sa hľadajú riešenia, zamotávame sa do vlastných pavučín s ktorých nechceme vyliezť.

Kedysi bolo na tomto svete pekné veľa vecí, človek si viacej užíval života, neboli žiadne drogy, zákazy a iné pravidlá. Všetko bolo v pohode, vlastne sa žil bezstarostný život. Ľudia sa bavili a nepotrebovali k životu, drogy, alkohol a iné omamné látky. Proste človek si dokázal užívať život aj bez nich. To bol iný život, ako je tomu dnes. Teraz človek akurát si ničí život, v malom množstve je to neškodné, ale aj tak si človek musí dávať pozor.

Za svojho času aj v televízii bežali iné programy, teda rozprávky, rôzne zábavné relácie, súťaže a podobne. Sám som fičal na Yogim, Flintstonovcov, Tom a Jerry a mnohým rozprávkovým klasikám. Bavila ma aj Maxihra kde ľudia volali a hrali Crasha Bandicoota, nechýbala ani klasika Pevnosť Boyard kde súťažiaci bojovali o Boyardov poklad, čo dodnes pozerávam. Ponorka na Dunaji s Jankom Kronerom bol na tú dobu skvelý program, stále porážali kapitána Magora a decká mu kradli zlato vo vreciach. Miloval som aj Pokušenie, Postreh, Tivoli a mnoho iných relácii. Doteraz niektoré vedomostné relácie čo sú teraz ako Duel, Páli Vám to a 5 proti 5 považujem, za to najlepšie čo vzniklo.

Aj relácia Bzzz ma veľmi bavila, kde si dievča vyberalo partnerov alebo chlapec partnerky. Vynikajúce bolo aj O tri štart, Telecvoking, Smiechoty, Reklamátor, Bonzáčik a mnoho ďalších relácii, aj keď je ich veľa, že je ťažké opisovať všetko. Všetky na svoju dobu boli jedinečné a rád si neraz na to obdobie spomeniem, vtedy neexistovali reality šou.  Ako išiel čas, tak nastal trend reality šou, Bežali jednoznačne Vyvolení, Big Brother, Mojsejovci, potom začalo vznikať veľa reality šou, ktoré už ľudom liezli krkom. Potom to zaniklo a neskôr sa to vrátilo v štýle Farmy, Mama, ožeň ma, Bučkovcovci, Farmár hľadá ženu a podobne. Kedysi niektoré boli pozerateľné, ale teraz je to o tom, aby tam vybrali čo najväčších exotov, lebo normálneho človeka by nevybrali. Ale stále tam bol hlavný cieľ, vyhrať nejakú rozprávkovú sumu.

Celkovo sa mi zdá, že aj hudobný priemysel sa dosť zmenil. Nielen že sa zmenili niektorí hudobníci, ale zmenili sa niektorí raperi. Doteraz považujem niektoré kapely za svoje srdcovky, ja sám som fičal na starších skladbách a dodnes to tak držím. V hudbe sa začali riešiť rozdiely typu komercia a underground, predtým to také nebolo. Dodnes si cením staré časy hip-hopu. Niektorí ľudia, dodnes sa snažia neísť do komercie. Tí čo boli underground a tvrdili že nikdy nepôjdu do komercie, tak sa neskôr zapredali a dodnes ich hrajú v rádiách. Hip-Hop je viac globálnejší, teda mainstreamovejší pre širšie osadenstvo ľudí, Už to nie je také striktné a začali fungovať iné pravidlá. Zrazu sa začalo hrať príliš mnoho letných hitov a skutočné hodnoty v hudbe zmizli. Zrazu aj tá najhoršia vec v rádiu má úspech a to čo je kvalitné je nedocenené. Aj keď nie je to iba o hip-hope, ale je o každom hudobnom štýle.

Kedysi bol život taký, že nikto nikoho neriešil. Človek keď urobil nejaký omyl, tak všetko sa vyriešilo ospravedlnením a dohovorom, potom išiel život ďalej, teda všetko bolo v pohode. Teraz človek spraví malú chybu a tá chyba mu je vyčítaná do konca života. Aj keď sa ospravedlní, stále mu to bude vyčítané. Kedysi neexistovalo ohováranie, podrazy a ľudia boli viac jednotní. V dnešnom svete funguje obmedzenosť, závisť a málokto si dokáže užívať život, teraz väčšina ľudí sa snaží vo svojom živote fungovať, na vlastnú päsť.

Nepáči sa mi, akým svetlom sa neraz prezentujú tie naše pseudocelebrity, čo si myslia, že sú viac než ostatní ľudia okolo nich. Zrazu s toho čo vyviedli, novinári spravia takú senzáciu, až človeku niekedy zostáva nad tým rozum stáť. Často v novinách vykreslia človeka inak, než v skutočnosti je. A keď je škandál, tak sa v tom rýpu a čakajú kedy im dakto poskytne vyjadrenie a popri tom ľudia čo sú v novinách, sa snažia si chrániť svoje súkromie, čo nie je vždy ľahké. Je umenie keď si niekto, dokáže uchrániť svoje súkromie a nikde ho nepropaguje..Najradšej by novinári človeku, vlieli rovno aj do postele.

Človek nech akokoľvek vníma veci v živote, tak by mal zostať sám sebou. Nech je doba akákoľvek, tak človek by v sebe nemal zatracovať svoje vlastné hodnoty čo má. Treba veci brať tak, ako sú, aj keď niekedy sa to nedá. Ľudia by si mali v každom prípade pomáhať nie si nadávať, závidieť a škodiť. Lebo toto nie je riešenie. skôr je to cesta, vedúca do zabudnutia. Treba si vážiť okamihov čo boli v minulosti, žiť v prítomnosti a tešiť sa z budúcnosti. Každý okamih človeku niečo dá a neraz si môže na to z radosťou zaspomínať. Ale neraz človek musí na dané veci povedať svoj vlastný názor.

.

Múza

Včera ma chytila neskutočná dávka poézie, čo som nečakal. Všetko zo mňa vychádzalo tak, ako som v skutočnosti cítil. Neraz keď začínam písať, tak začínam nad všetkým rozmýšlam, ako to má vyzerať. Aj keď mne nikdy neboli blízke básne, ale určite som mal niekedy chuť, sa vyjadrovať v rýmoch, používať slovné hračky a prirovnania. Najme tie prirovnania sú mi dosť blízke a snažím sa ich použiť úplne trefne. Raz v jeden deň prišiel zlomový moment.

Zrazu ma kopla múza, začal som vymýšlať, v hlave si tvoriť svoje vlastné nápady. Začal som písať bez toho, aby som vôbec zistil, či to má vôbec zmysel, nešiel som na istotu, len som zo začiatku chcel skúsiť, že aký bude výsledok. Keď som napísal svoj prvý životný článok, tak som cítil pocit radosti, eufórie, nadšenia a motivácie. Mal som isté deficity, len tie deficity, som sa snažil zmazať. Snažil som sa postupne chápať, že prečo píšem a že tým chcem niečo povedať. Nielen ľudia okolo mňa sa to snažili pochopiť, najme ja som to chcel pochopiť a zistiť že či to robím vôbec dobre. Dlho trvalo kým som z danými výsledkami bol spokojný.

Často som hľadal inšpiráciu v daných udalostiach, čo sa diali počas môjho života. Písal som aj preto, aby som niečo tým ľudom dokázal povedať. Nepísal som na základe toho, aby som bol slávny. Lebo byť slávny, naozaj nie je všetko a pre mňa sláva by nemala žiadnu hodnotu. Nikdy som nečakal na to, že budú ľudia zo mňa paf a doteraz to nečakám. Nie je môj štýl a nikdy to tak nebude, lebo si vždy pôjdem svojou vlastnou cestou. Postupne som si vytvoril zástupy ľudí, čo mi držia palce a tých čo dokážu objektívne zhodnotiť, čo je dobre a čo je zle. Za takých ľudí som naozaj vďačný.

Niekedy som nemal ani motiváciu písať, často som bol v takom stave, že som chcel najradšej skončiť. A tých momentov, kedy som to chcel skončiť bolo veľa. Neraz mi mnoho ľudí hovorilo, aby som to nevzdával a aby som pokračoval ďalej. Nakoniec som poslúchol, lebo som vedel, že je ešte pár ľudí, čo mi naozaj fandí. Som to nevzdal, ako som písal, tak som začal v sebe objavovať nové slovné obraty, ktoré málokedy používam. Sám seba som dosť prekvapil.

Zrazu som si v hlave začal vymýšlať témy. aj keď sa dané slová opakovali, ale stále to vyzeralo inak. Niečo som čerpal zo života, dačo som čerpal z daných článkov. Najradšej píšem články každého druhu. najbližší je mi realizmus a skutočné hodnoty. Dosť blízka mi je aj história, aj keď nie všetky jej časti dokonale ovládam. Samozrejme nechýbajú aj prebraté zdroje, ale naštastie všetko funguje tak ako má. Človeka všetko napadne postupne aj samého.

Niekedy sú okamihy, kedy nad danou témou rozmýšlam. Teda rozmýšlam, ako by to zafungovalo a zarezonovalo u ľudí. Niečo dokážem napísať rýchlejšie a niečo pomalšie, teda to znamená, že to trvá aj dlhšie. To je ako s textami hudobníkov, tiež rozmýšlajú že o čom majú písať a potom ten výsledok dajú von, samozrejme ľudia to ohodnotia. U mňa je to rovnaké, v hlave určitú tému, potom napíšem daný text a potom daný výsledok je hodnotený danými ľudmi. Potom si poviem v duchu, že to nakoniec stálo za tú námahu.

Určite najťažšie je svoje myšlienky obhájiť aj po ďalšie roky. Ani po tento rok, to nebude také ľahké ako sa zdá. Stále je čo vylepšiť, zmeniť a po prípade aj prerobiť. Stále sa budem snažiť urobiť niečo, aby to bolo čoraz lepšie. Príde ešte veľa zmien a verím že sa časom podaria. Verím že ma múza, bude kopať ešte veľmi dlhé roky, aj niekedy to nezáleží len odomňa. Ale ak všetko pôjde ako má, tak je väčšia šanca, že stránka bude fungovať čo najdlhšie.

 

Muž za 13 rokov najazdil s touto Fabiou milión kilometrov!

Keď si Peter Kirchhoff zo Sprockhövelu v roku 2000 kúpil Škodu Fabia, asi ešte nepredpokladal, že s ňou najazdí milión kilometrov. Fabia mala pod kapotou obľúbený naftový motor 1.9 TDi s výkonom 74 kW. Už v roku 2007 sa Petrovi na palubnom počítači objavila hodnota 500-tisíc najazdených kilometrov. Už to je hodnota, akú dosiahne za svoj život málo automobilov. Vtedy Peter dostal nápad, že by bol rád, keby oslávil aj dvojnásobne číslo, teda milión kilometrov.

A to sa mu aj podarilo po 13 rokoch, kedy sa tachometer zastavil na číslici 999.999 kilometrov. Keďže to Peter dlho plánoval, udialo sa to priamo v Mladé Boleslavi, teda na mieste, odkiaľ daný automobil pochádza. Počítadlo kilometrov už nič okrem šiestich vodorovných čiarok pochopiteľne neukáže, keďže asi ani v samotnej automobilke nedávali veľké šance tomu, že Fabia najazdí viac kilometrov.

Dlhšiu dobu bol Peter v kontakte so samotnou automobilkou, vďaka čomu im ponúkal svoje dojmy, zatiaľ čo oni neustále jeho auto monitorovali. Aj teraz je v pôvodnom stave, s pôvodným motorom, spojkou, prevodovkou i výfukom. Peter sa netají tým, že neprestane jazdiť s týmto modelom, a že si počet najazdených kilometrov bude zapisovať i naďalej. Už teraz sa však chystá kúpiť si úplne novu Fabiu tretej generácie, ktorá by sa mala dostať na trh budúci rok, pričom svoju rekordnú Fabiu venuje múzeu Škoda v Mladé Boleslavi.

zdroj: refresher.sk

Uhol pohľadu

V živote sa každý z nás stretáva s istými vecami o ktorých si myslí že sú správne. Len zistí, že nie všetko zlato sa blyští. Človek čím je starší, tak svoj život prehodnocuje, svoje názory sa snaží viacmenej uceliť. Na všetko sa človek pomaly začne pozerať tretím okom a vidí že niečo nie je v poriadku. Vidí že na dané veci, má svoj uhol pohľadu. Vo svojom živote dostáva na všetko viacej otázok ako odpovedí.

Počúvam mnoho názorov ľudí, mnoho myšlienok sa mi premietne do hlavy a zrazu vo všetkom sa snažím nejaké riešenie. Snažím sa chápať, prečo sa dané veci dejú a prečo sa nie vždy dajú ovplyvniť. Asi je v tom nejaké nepísané pravidlo, lebo inak sa to vysvetliť ani nedá. Často si v duchu pomyslí, čo sa premieta v hlave človeka, aké myšlienky, pocity a podobne.

Človek sa viacmenej dostáva do situácie, kedy k svojmu životu pristupuje zodpovednejšie, začína chápať dané riziká, je opatrný, dáva si pozor. Nad všetkým sa väčšinou usmeje, ale nie vždy to ide. Niekedy dané pocity sa v človeku tak prehlbia, že začína nad danými situáciami rozmýšlať. Zrazu prídu výčitky, pocit menejcennosti, podceňovania a nedocenenosti. Všetko sa začne tak kopiť, že je ťažké to dať niekedy von.

Niekedy to možno že aj zvláštne znie, ale sú veci, čo sa nedajú vždy otvorene vyjadriť. Sú slová, čo sa nie vždy povedať ústne a sú slová čo sa nedajú napísať. Len aj na to, má každý z nás svoj uhol pohľadu. To čo sa deje v hlave človeka, je príliš zložité, aby sa to dalo nejakými slovami vyjadriť, lebo proste slová sú zbytočné a už v tvári človeka, jeho gestikulácii a mimike, vieme ako sa naozaj tvári a čo vo svojom vnútri cíti.

Milión krát sa ešte človek dostane do situácie, kedy bude pre neho niečo nepochopiteľné. Stále bude nad svojim životom neustále rozmýšlať. Bude si v kuse klásť otázky typu prečo a najradšej by všetko zmenil. Len niekedy záleží na tom, ako sa na to pozrú iní ľudia. Človek sám o sebe stále bude mať názory s ktorými bude proti niečomu bojovať, teda na všetko bude mať rovnaký meter a filozofovať o tom. Proste človek stále bude niečím odlišný.

S uhlom pohľadu súvisí strašne veľa vecí, najme to, že sa na veci pozeráme opačnejšie než naša spoločnosť, ktorá je jednotná v jednom názore. Ja často sa snažím neustále odlišíť, ponúkam v kuse iné riešenie, myšlienky a samozrejme iné názory, ktoré nie sú jednotné. Tým nie sú jednotné, je myslené, že je v nich proste nejaká alternatíva. Ale myslím si, že každý má v svojich názoroch stredné riešenia.