Archív pre december 2015

Netradičná zima

10. decembra 2015

Mnoho ľudí čakalo snehové vločky,

nie všetci sa ich reálne dočkali,

niekde sneh napadol a niekde nie,

inde svieti slnko na oblohe,

mnoho ľudí sa spúšťa po umelom snehu,

tí čo sa tešili na sneh tak niekde plačú,

každý sa prebúdza a slnko ho pohladí,

vyčarí to človeku úsmev na tvári,

pokiaľ nie sú žiadne búrky,

nepolámu sa nám žiadne konáriky,

tento rok Mikuláš nemal žiadne sane,

svoj balíček s darčekmi nosil a chodil po tráve,

ale aj napriek tomu sa deti z darčekov tešili,

keď prišli domov tak si ich s radosťou rozbalili,

niektorí si ich našli v svojej čižmičke,

darčeky boli schované aj v topánočke,

každý verí že bude mať krásne sviatky,

ale dôležité je že či bol celý rok plný lásky.

Popekonómia: Chcete byť v živote spokojnejší? Tak sa veľmi nesnažte!

7. decembra 2015

Všetkého veľa škodí. Výnimkou nie sú ani peniaze, alebo šťastie.

Čo iné než peniaze by myli byť životnou métou človeka? Ľudia často odpovedajú, že tým cieľom má byť jednoducho spokojnosť zo života, teda životné šťastie.

Niektorí ľudia tak zmývajú svoju hanbu z honby za peniazmi. Práve financie človek zarába nie pre ne samotné, ale preto, aby mu dali istú moc nad vlastným životom.

Tá sa následne prejaví aj na intenzívnejšom pocite šťastia. To, že sú peniaze a spokojnosť previazané, o tom v posledných rokoch svedčí aj rozmach „ekonómie šťastia“ (happiness economics), ktorá okrem iného skúma aj skutočný vplyv bohatstva na pocit spokojnosti.

Krivolaká cesta

Ekonómovia šťastia sa zhodujú na tom, že slepá honba za bohatstvom duševnému zdraviu škodí a majetok sám o sebe spokojnosť vôbec nezaručí.

Ako píše ekonóm John Kay vo svojej knihe Obliquity, peniaze zarobí jednoduchšie ten, pre ktorého sú len postranným produktom činnosti, čo ho v skutočnosti napĺňa.

Najväčšie sumy teda ľudia vo všeobecnosti zarábajú nepriamou cestou, krivolakou – obliquity sa môže z angličtiny preložiť ako „krivolakosť“.

Menej usilovnosti

Rovnako tak ani príliš veľké usilovanie o spokojnosť neprináša svoje ovocie a narobí viac škody ako úžitku, ako pred pár rokmi preukázala psychologička Iris Maussová.

Podľa nej ľudia, ktorí si spokojnosť zvolia za svoju životnú métu, si v mysli stanovia pomerne veľmi vysoké požiadavky na to, kedy sa už naozaj môžu cítiť šťastne.

Tým však zvyšujú pravdepodobnosť, že daným požiadavkám nevyhovejú, čo potom vyústi do frustrácie a negatívnych pocitov.

V tomto smere platí dokonca priama úmera. Čím viac sa človek snaží byť v živote šťastný, tým je pre neho náročnejšie byť v skutočnosti spokojný.

Ani veľa, ani málo

Lenže ani v prípade dosiahnutia spokojnosti nemusia mať ľudia vyhrané. Ako hovorí psychológ Charles Calver, pozitívne emócie signalizujú, že sme dosiahli svoje ciele, čo následne vedie k mentálnemu ustrnutiu a demotivácii.

Jednoducho povedané – k zaspatiu na vavrínoch. Psychologička Maya Tamirová naviac preukázala, že ľudia s veselou náladou dopadli v istej počítačovej hre oveľa horšie než ich súperi, ktorí boli rozčúlení a nespokojní.

Šťastie si jednoducho musíme v živote vedieť správne dávkovať – ani veľa, ani málo. V opačnom prípade nebudete šťastní a ani úspešní, ani bohatí.

zdroj: aktuality.sk

Svetlo v mojej duši

5. decembra 2015

Si jediným svetlom v mojej duši,
ty si jediná ktorá pri mne stojí,
vieš pochopiť každú moju myšlienku,
som ti vďačný za to že si mi dala šancu,
bol som najšťastnejší keď sme sa videli,
verím že sme sa nevideli naposledy,
keď sme si prvý krát začali písať,
nemysleli sme že si budeme rozumieť,
postupne prišlo naše kamarátstvo,
neskôr ho zastúpilo ešte krajšie priateľstvo,
ako sme sa začali spoznávať,
tak sme zistili že nás niečo začalo spájať,
obaja máme radi skupinu Linkin Park,
veríme že spolu navštívime aj nejaký park,
neraz aj v tom zhone čo niekedy máme,
tak si na seba vždy čas nájdeme,
si jedna z mála čo ma má skutočne rada,
aj napriek tomu že vieš aký som tak si to so mnou nevzdala,
nie je nič krajšie ako vedieť že sa nad vecami zasmejeme,
že spolu každú jednu situáciu v živote nejako zvládneme,
ešte si mnoho situácii zažijeme a zvládneme ich,
nebudeme si na našu hlavu hádzať hrach,
sú situácie kedy nám je občas smutno,
ale stále veríme že po každej búrke príde slnko,
vždy sa teším na dni keď sa môžem počuť,
ty ma vieš vždy skvelo vypočuť a pochopiť,
verím že sa ti podarí splniť si svoj sen,
že budem skákať s tebou od radosti ako blázon,
budem šťastný keď pôjdeme na nejeden koncert,
kde bude krásny každý jeden moment,
už nám v živote zostáva len posledný krok,
ísť na nejaký koncert a zažiť spolu Linkin Park,
som ti vďačný za každé jedno volanie a písanie,
všetko čo s tebou zažívam je veľmi krásne.

Svet potrebuje lásku a toleranciu

2. decembra 2015

V poslednej dobe som musel vo svojej hlave spracovať strašne veľa vecí, aby som sa dopracoval k určitému názoru. Čoraz viac počúvam ako sa ľudia nevedia zhodnúť vo veciach a to nemyslím len jeden celkový prípad. Je to celkovo tak, že ľudia sa hádajú pre maličkosti a nehľadajú nejaké spoločné riešenie. To čo teraz napíšem nechcem, aby to znelo príliš osvietene, ale bohužiaľ sa nás to týka. Ja chápem že každý jeden človek s niečím bojuje a ja tiež sa snažím s niečím bojovať. Bojovať s tým, že všetko sa nejako dá zvládnuť a niekedy stačí len jedno, aby človek veril. Len namiesto toho sa ľudia názorovo rozdeľujú iba preto, lebo majú iný názor na ľudí s tretieho sveta. Schválne som nepoužil slová migrant alebo utečenec, lebo nechcem vyvolávať zbytočnú búrku. Strach je vyvolávaný aj bez toho, aby sa písali rôzne mediálne bubliny. Kopec ľudí pomaly ani nevie, čo si má reálne myslieť a sú postavený do pozície xenofóbov a rasistov, teda sú považovaný za odporcov nejakej zmeny. Len niektorí ľudia ani nevedia čo slovo xenofóbia znamená a samozrejme je používaný len ten druhý termín slova, teda že má človek odpor voči všetkému cudziemu. Nepoužíva sa ten prvý termín slova, že je to strach zo všetkého cudzieho a báť sa niečoho čo nepoznáme je prirodzené. Voči ľudom čo majú strach, tak ich netreba za to odsudzovať. Ja sa tiež bojím niečoho čo nepoznám a vecí ktoré som ešte nevyskúšal. Ak má niekto na niečo iný názor, tak by ten názor mal byť akceptovaný a nie robiť unáhlené závery. To že niekto niečo vníma inak, neznamená že sa na základe toho budeme nejakým spôsobom rozdeľovať. Každý názor by mal byť vypočutý, samozrejme za tých okolností, ak je opodstatnený. Ľudia by mali jeden druhého tolerovať a vedieť počúvať. To je základom že ak vie človek reálne počúvať aj názory iných, tak sa dokáže od nich ľahšie odosobniť. Hlavne si treba uvedomiť jedno, že skutočný zmysel života by mal nájsť človek v sebe samom. Človek by si mal uvedomiť že láska premôže všetko čo je zlé a že nič nie je stratené v živote. Pokiaľ veríme v určité zázraky, tak sa tie zázraky môžu reálne stať. Pokiaľ vieme byť voči sebe maximálne tolerantný, láskavý a chápavý, tak vtedy zvládneme všetko. Ak vieme vždy nájsť ten pravý zmysel života a pevne v neho veríme, tak dokážeme byť silní ľudia. Nedovoľme aby v našom živote zvíťazili hádky, teror a neustále výčitky jedného človeka voči druhému a nedovoľme aby nám strach zlomil nohy. Verme že zdravý rozum vždy zvíťazí nad nenávisťou, klamstvom alebo iným pokrytectvom, verme že dni všetkých ľudí čo sa snažia nás rozhádať a rozdeliť budú navždy zrátané. Viem že tieto slová znejú ako z jednej rozprávky, ale v kútiku duše verím že dokážeme byť silnými ľuďmi a všetko spoločne zvládneme. Zvládneme to, lebo láska a tolerancia dokážu zvíťaziť nad všetkým čo sa v našom živote stane.