Pocity 3

Je niečo čo vo svojom vnútri vyjadriť a je to oveľa silnejšie než moje vlastné ja. Mám množstvo zmiešaných pocitov ktoré sa mi počas môjho života odohrávajú v hlave. Uvedomujem že všetko sa nedeje úplnou náhodou a má to veľmi jasnú príčinu. Uvedomil som si že je to preto lebo som množstvo vecí zažil. Ale nie som sám každý musel čeliť určitej životnej situácii ktorá niečo dokázala zmeniť. Myslím si stále viac že do veľkej miery boli ovplyvnené aj moje vzťahy z ľuďmi ako takými. Viem že pod povrchom môže všetko okolo mňa vyplávať a nič s tým nespravil. Ale som vďačný za to že v sebe nepotláčam pocity ktoré mám. Čím viac som starší tak najviac rozmýšľam nad tým ako mať vo svojom živote viac vnútorného pokoja. Ako s tými vecami okolo seba jednoducho prestanem bojovať.

Počas svojho života som sa dokázal ocitnúť v bode kedy so mnou bojovala vlastná hlava. Úprimne som sa dostal do bodu kedy hlbšie musím premýšľať nad každou súčasťou môjho života. Ja sa často zobudím a premýšľam o čom v skutočnosti je môj život. Čoraz viac prichádzam na to že som omnoho viac emocionálnejšou osobou než tomu bolo po iné roky. Predtým ma nedokázalo rozplakať absolútne nič a preto som niektoré veci neriešil. Lebo som si myslel v určitom okamihu myslel že silní chlapi jednoducho neplačú a musia byť oporou svojim dievčatám. Som do istej miery bol tak silným človekom a nebolo to veľmi autentické. Musel som v sebe spracovať viacero pocitov aby som prišiel na to čo je skutočne správne.

Ale ak sa mám na to celé pozrieť niektoré veci začali byť lepšie. Uvedomil som si že aj samotný plač a všetky tie emócie okolo seba naozaj potrebujem. Bolo viacero situácii kedy som sa dokázal cítiť smutný, lebo som sa v živote dokázal zmýliť. Pravdepodobne som sa dokázal zmýliť aj vo výbere ľudí pri ktorých som myslel že sú tými správnymi. Nikdy som nepremýšľal nad tým že budem hľadať niečo čo mi dokáže naozaj pomôcť. Len som od určitého okamihu bola hudba spúšťačom viacerých mojich pocitov a zároveň mi dokázala pomôcť. Pravdepodobne tento spúšťač niekedy potrebujem aby som sa mohol naozaj pohnúť ďalej. Viem že keby určité myšlienky zo seba nedostanem tak by som v skutočnosti stál na jednom mieste.

Všetci ľudia na svete potrebujú o svojich pocitoch z niekým naozaj hovoriť. Chcú aby im niekto dokázal naozaj načúvať a porozumel im. Ja som to tak tiež cítil a čoraz viac hľadal ten najsprávnejší spôsob. Ale zároveň som sa snažil nájsť odpovede niekde úplne inde. Keď som začal počúvať ambienty, relaxačnú hudbu a ASMR tak som ani vo sne nedúfam ako to môže naozaj pomôcť. Neveril som že do mojej duše môže prísť niečo vďaka čomu môj život bude lepší a zmysluplnejší. Prísť na iné myšlienky bolo priam až pre toto obdobie veľmi potrebné. Potreboval som prísť na to čo je pre mňa skutočne správne. Cítil že je tu hudba vždy pre mňa keď už nikto nemusí byť. Možno nerieši za mňa niektoré veci ale upokojí ma vtedy keď to naozaj potrebujem.

Do môjho života sa veľmi preniesla aj úzkosť, depresia a stavy keď som sa cítil smutný. Uvedomujem si že na mňa kedykoľvek môže prísť stres a úplne tomu neviem zabrániť. Prichádza veľmi veľa stresových situácii ktoré dokážu doľahnúť na moju psychiku. Niekedy prídu aj momenty plaču kedy mám pocit že je toho v rámci mojich myšlienok príliš veľa. Vládne v spoločnosti príliš veľa negatívnej energie a preto je niekedy ťažšie sa uvoľniť. Uvedomujem si ako dokáže množstvo vecí na mňa doľahnúť. Niekedy keď sa ľudia hádajú alebo si nejakým spôsobom niečo vyčítajú tak to priam až vysáva zo mňa energiu. Zisťujem ako som s toho že sa v spoločnosti vysiela zlá energia unavený. Niekedy som tak unavený s toho že sa ľudia dokážu správať zle. Jednoducho ma s toho bolí duša a srdce, lebo viem že takéto situácie nemajú na mňa dobrý vplyv. Bojím sa jedného dňa že budem presne taký istý človek ako tí ľudia čo sa hádajú a medzi sebou si nadávajú.

Ešte do toho samozrejme vstúpil aj strach sa niekomu naozaj otvoriť. Ja verím ľudom ale už nie tak ako som veril predtým. Samozrejme je omnoho ľahšie sa otvoriť ľudom čo majú v sebe pozitívnu energiu. Lebo takýmto ľudom sa dá povedať pravda a nebudú človeka nejakým spôsobom súdiť. Keď niekedy vyjadrím niekomu že som v niečom iný alebo píšem o autizme tak si uvedomím koľko ľudí ma má napriek tomuto zisteniu ešte viac rada. Je to veľmi citlivá téma o ktorej nedokážem hovoriť s každým čo si uvedomujem. Lebo sú ľudia čo ma môžu vnímať inak a sú ľudia čo majú mať ešte radšej. Nie som človek čo by sa zo všetkým chválil alebo nejako dával najavo svoje pocity. Pravdepodobne to je preto lebo musím premýšľať nad tým čo môžem a komu to vyjadrím. Dávam si pozor, lebo nie všetci ľudia pojmu autizmus naozaj rozumejú a ľudsky to chápem. Ani nie som človek čo by silou mocou túžil po určitom spoločenskom uznaní. Netlačím na to a ani sa nesnažím niekam nasilu pchať aby som ľudí nejako zaujal. Lebo chcem aby za mňa hovorili činy a nie nejaké prázdne slová. Jedine chcem byť pozitívnym vzorom a zároveň sa nechcem pretvarovať pred nimi.

Zmesou všetkých týchto pocitov si prechádzam počas celého obdobia života. Bojujem s tým že nie všetci tomu musia automaticky rozumieť. Moje vnútro by tak chcelo kričať, ale nikdy som na žiadneho človeka nekričal. Lebo nie som človek čo si svoj hnev vybíja na iných. Nechcem byť ako súčasť spoločnosti kde je príliš veľa hnevu, nepokoja a neistoty. Ja ľudsky chápem že ľudia majú na túto emóciu plné právo a ja im to neberiem. Len cítim že je to už priveľa a namiesto toho by sa mala sústrediť na to že sa budú robiť správne veci. Som rád že mám rodinu čo ma chápe aj keď nie vždy im to uľahčujem. Niekedy ma mrzí že na mnohé situácie nie vždy reagujem správne alebo že vo svojom živote robím chyby. Lebo ja tie chyby nerobím naschvál a preto aby som cielene ľudí naštval. Tiež chcem vo svojom živote sa pokúsiť niečo dokázať a viem že to nie vždy vyjde. Nehľadám výhovorky ako sa niečo nedá a vždy napriek všetkým okolnostiam sa nevzdávam. Možno len pred niektorými vecami mám rešpekt a som viac ostražitý. Ale to je prirodzené lebo čím som starší prichádzam na mnohé veci. Prichádzam na to že jediné čo k svojmu šťastiu potrebujem je vnútorný pokoj, pozitívna energia, hudba a veriť to že všetko čo vo svojom živote urobím tak má zmysel a nikdy to nebudem ľutovať. Netreba mi množstvo materiálnych vecí aby som sa cítil šťastný, ale zároveň ak niečo mám tak si to dokážem vážiť. Dokážem sa tešiť z vecí aj bez zbytočných fanfár a dokážem sa tešiť s kľudom mojim vlastným. Neulietavam si na určitej eufórii, ale s pokorou a kľudom všetko okolo seba prijímam.

Hrdý

Občas ľudia cítia že na niektoré veci v živote nedokážem byť hrdý. To že sa nejakým odlišujem od bežnej spoločnosti ma utvrdzuje v tom že je to správne. Vždy budem robiť veci v živote tak aby tam ten dôvod na hrdosť bol. Tiež si môžem prechádzať určitými obdobiami kedy sa pády môžu striedať zo vzostupmi. Len sa nesťažujem a jednoducho nefrflem lebo tým nič nevyriešim. Viem akceptovať ak ma ľudia dokážu inak a nezazlievam im to. Lebo každý človek si môže prejsť obdobím kedy na seba nie je veľmi hrdý. Ale v skutočnosti som nebol ja, lebo v živote sa môžu stať aj nesprávne veci. Voči sebe som v určitom momente sebareflexívnym, lebo si uvedomujem že môže nastať chyba.

Viem že mnoho vecí sa v živote pokazilo a nie je to chyba iných. Je to aj mojou chybou že reagujem na určité veci nesprávne. Občas neviem či niekto na mňa z hrdosťou alebo nie. Niekedy neviem že či niečo robím dobre ak mi to nie je nejako naznačené. Aj keď úprimne toto naznačenie až tak veľmi nepotrebujem. Mne stačí vedieť ak som na ceste životom dokázal ľudí pozitívne ovplyvniť. V skutočnosti mi od života stačí aj to málo čo môžem mať. Nechcem byť človek z veľkými očami a ulietať si na niektorých veciach. Lebo ako všetko majú tak prídu na to že nie sú naplnený šťastím.

Ľudia majú pocit že sa neviem nad niektorými vecami zasmiať. Samozrejme aj mňa dokáže mnoho vecí pobaviť, len si niekedy musím dávať príliš pozor. Len občas musím v sebe ovládať určité smiechy, preto sa kontrolujem. Zvážniem lebo premýšľam v živote že čo naozaj urobím. Pravdepodobne je toto celé o určitej hrdosti a uvedomení si vlastnej hranice. Lebo chcem do života vniesť rozumnosť a racionálne zmýšľanie. Pravdepodobne je to omnoho jednoduchšie než si sám dokážem predstaviť. To že človek zvážnie ešte neznamená okamžite smútok, skôr je to o uvedomení si zodpovednosti za vlastné myšlienky.

Vo svojom vnútri som viac realistom než človekom čo si dáva falošné nádeje. Som hrdý že premýšľam tak aby to mne dokázalo dávať zmysel. Môžem povedať že som v štádiu kedy to vôbec neľutujem. Lebo celý život vnímam určitý druh pocitov a emócii ktoré ma niekam posunuli. Vnútorne každý človek rastie a prichádza na veci ktoré by za normálnych okolností prehliadal. Každý môj deň je skúškou a všetko sa prakticky učím za pochodu. Viem že v živote je mať dostatok trpezlivosti aby všetko dávalo zmysel. Lebo život bude prinášať radostné a aj ťažké chvíle na ktoré treba byť pripravený.

Nech sa čokoľvek v živote deje tak si dokážem vážiť pozitívne chvíle. Niekedy stačí tak málo ku šťastiu a nič viac k nemu ani nepotrebujem. Mne stačí keď sa veci vyvíjajú samé a nemusím na ne nejako tlačiť. Keď sa s odstupom času na všetko pozriem inou optikou uvedomujem si že všetko malo svoj zmysel. Som vďačný za možnosť si uvedomiť že všetko má riešenie. Nikdy som to nevzdával a ani som nevravel že niečo nejde. Niekedy som cítil strach spojený s určitým rešpektom čo bolo úplne prirodzené. A občas sa pristihnem že to cítim aj v samotnej súčasnosti. Premýšľam nad vecami v súvislostiach a o to viac mi dávajú zmysel.

Napriek všetkým okolnostiam dokážem s toho vyťažiť niečo pozitívne. Uvedomujem si že mnoho ľudí na mne určité veci ocenia neskôr keď sa moja misia na zemi naplní. Aj keď sa často stretnem s tým že mi ľudia podsúvajú určité veci ktoré necítim. Vyvodzujú určitý kontext, ale nevedia ako veci naozaj vnímam. Je to niečo na čo sa nedá byť veľmi hrdý, ale začínam to brať z rezervou. Už sa len pousmejem nad tým a idem v živote ďalej. Mnohými vecami sa v živote radšej ani nezaoberám lebo sa nechcem zapájať do tých ľudských hier. Len to môžem celé pozorovať a povedať si ako som rád že neriešim určité banálne veci.

Rodina človeka naučí jednej veci nepripúšťať si toľko vecí k srdcu. Možno nie vždy rozoznám pokus o to čo je sranda a čo už nie. Ale ak je niečo čomu chcem porozumieť tak tomu že prečo všetko má v živote určitý dopad. To je tak jediná vec nad ktorou rozmýšľam že aký dopad majú na nás určité rozhodnutia. Lebo nech sa v živote rozhodneme akokoľvek tak si musíme za tým stáť. Verme tomu že všetko čo sa deje vo svete sa deje pre naše dobro. Myslime na to že nič sa nedeje z nejakým zlým úmyslom. Som hrdý na to že tieto moje vnútorné pocity dokážem naozaj pomenovať. Vďaka tomu že to pomenujem, tak to môže niekomu naozaj pomôcť a som za to rád.

Vrstvy

Viem že mám v sebe množstvo vrstiev,

okolo seba mám veľké množstvo pocitov,

moje pocity sú ako hrádza cez ktorú sa treba dostať,

občas cítim ako sa potrebujem od určitých vecí uchrániť,

niekedy nemám istotu v tomto celom zmätku,

som naučený od života prijať nejednu skúšku,

musím ísť v živote naplno aj keď iní spia,

lebo v určitých veciach budem samostatná jednotka,

viem že čas uteká a treba s tým niečo robiť,

lebo kedykoľvek tu môžem posledný krát stáť,

ale viem že pokiaľ som tu niečo urobiť môžem,

viem že si mnohými vecami v živote ešte prejdem,

každý deň som pripravený na to že môže byť všetko inak,

viem že môžu prísť určité okolnosti pri ktorých budem iný človek,

či to niekedy príde alebo nie úprimne ani sám neviem,

neviem či mnoho vecí na svojich pleciach unesiem,

musím bojovať s toľkými vecami ktoré si ľudia nevedia predstaviť,

bez ohľadu na všetky okolnosti som tomu dokázal čeliť,

moje vnútro bolo tak silné že som na niektoré veci nemyslel,

ak v živote prišli ťažké okamihy nikdy som sa nesťažoval,

hudba ma dokázala zachrániť keď som cítil skleslosť,

bez nej by som sa vnútorne nedokázal upokojiť,

pomáha mi aj rodina len ktovie či si to zaslúžim,

či si to zaslúžim napriek tomu že v živote niekedy zlyhám,

niekedy doľahne na mňa úzkosť s toho vnútorného pokoja,

to že sú ľudia v nepokoji či možno nespôsobujem ja,

ľudia sa hádajú a bojujú nejakým spôsobom medzi sebou,

prečo sa to deje tak to neviem ani náhodou,

pri týchto emóciách dochádza psychická energia,

ak to môže byť aj kvôli mne dolieha to na mňa,

niekedy ani slová nedokážu všetko nahradiť,

nie vždy sa dá všetko v živote skutočne skryť,

viac dokážem pomôcť iným než vlastnej duši,

každý deň chápem čím všetkým si ľudia prešli,

všetci máme na sebe určité vrstvy,

pri nich vieme že vymiznú naše obavy,

všetko okolo seba nejakým spôsobom zvládneme,

len je na nás ako sa k tomu čo sa deje naozaj postavíme.

Dôvera 2

Keď si pamätám ako som písal text Stratený, tak som sa vo svojom vnútri cítil naozaj stratený vo svojich myšlienkach. Ale napriek všetkým okolnostiam neprestávam veriť tomuto svetu. Nech sa akokoľvek vo svojom vnútri cítim tak viem že to prežijem. Občas musím bojovať s tým že čomu mám naozaj uveriť. Lebo je okolo nás príliš veľa informácii a ja viem že množstvo podnetov ani vo vnútri nedokážem spracovať. Viem že celý život sa nedá utekať pred tým čo naozaj cítim a pravdepodobne by sa tým dala nejedna kniha. Moje myšlienky sú tak silné že je veľmi ťažké odolať všetkým vplyvom okolo mňa. Občas cítim že všetky tie vplyvy ktoré sa dejú sú určitým bojom. Dáva mi silu viera v seba samého veriť niekomu ku komu raz nájdem cestu. Lebo celý môj život je o hľadaní cesty a porozumenia. Lebo je prirodzené hľadať niečo vďaka čomu dokážem vstrebať všetky možné emócie. V skutočnosti si nenájdem ku každému cestu ako sa na prvý pohľad zdá. Lebo introverti si ťažšie hľadajú k niekomu cestu a radšej žijú v tom svojom svete. Aj ja žijem v tom svete a sú momenty kedy si vážim že pre ľudí nie som dobrým iba vtedy keď odo mňa niečo potrebujú. Lebo moje šťastie nikdy nestálo na tom že budem mať okolo seba množstvo priateľov. Nikdy som nevyhľadával pozornosť a ani nepotrebujem rozruch. Nebudem sa vtierať a ani od života nič očakávať lebo realita je často iná. Dôverujem svojej vlastnej vnútornej intuícii vďaka ktorej viem že všetko zvládnem. A nie všetkých ľudí okolo seba považujem za skutočných kamošov. Viem že mnoho ľudí existuje čo rešpektujem, ale nikdy nebudem mať s nimi hlbšiu väzbu. A je ilúziou si myslieť že celý svet nám bude ležať pri nohách. Ja to už dávno viem že mi nikto nebude ležať pri nohách a ani sa o tom neprosím. Ak si ku niekomu skutočne nájdem cestu tak to bude preto lebo s tváre človeka dokážem vycítiť dobro a pokoru. Nemusia v tom byť nejaké kúzelnícke triky aby som vedel kto aký je. A je na každom človeku čomu v živote bude naozaj veriť alebo nie. Ľudia neveria veciam ktoré často považujú za konšpirácie a žijú z hlásaní len jednej pravdy. Ale v skutočnosti iba jeden pohľad na vec, môže ich byť v skutočnosti omnoho viac. Nečudujem sa že mnoho ľudí nedôveruje médiám a ich silnému podsúvaniu jedného názoru. A v skutočnosti treba načúvať viacerým názorom aby sme si utvorili lepší obraz o svete. Ja dôverujem tomu že existuje zlatá stredná cesta, lebo neexistuje len ľavá a pravá strana. Môžeme kráčať svojou vlastnou cestou a neriešiť že čo na to povedia ostatní ľudia. Verme sami sebe a svojim vlastným schopnostiam vďaka ktorým niečo dokážeme. Dôverujem ľudom čo naozaj rozumejú faktom a zároveň aj ľudom čo Slovensko reprezentujú vo svete. Lebo vnímam že táto skupina ľudí sú pre nás obrovskou nádejou pre svet. Uvedomujem si že koľko ľudí na Slovensku musia pre svoj úspech veľmi veľa obetovať ako aj napríklad naša najlepšia lyžiarka Petra Vlhová. Chápem aj to že s čím okrem športovcov musia bojovať aj iní ľudia aby získali dôveru v samotnú spoločnosť. Lebo nie všetci ľudia vytvárajú pozitívny obraz čo potvrdzujú aj politici svojimi neustálymi nezhodami. Ja sa nečudujem ľudom že nedôverujú politikov a ľudom čo pre štát toho veľmi veľa nerobia. Ja verím rodine a tým pri ktorých viem že ma nikdy nezradia. Lebo na dôvere veľmi veľa vecí naozaj stojí a iné to v živote už nebude. Nemusím veriť vo veci v ktoré iní ľudia veria, lebo verím sám sebe. Lebo vo svojom živote všetko môžem ovplyvniť len ja sám a nikto iný. Môžem vo veľkej miere ovplyvniť myšlienky ktoré v rýchlej salve pálim von tak ako Eminem s Tech N9neom dávajú svoje životné doubletimy. Občas v sebe prebudím toho svojho vnútorného ducha vďaka ktorému všetko zvládnem. Občas mám chuť držať čierne balóny ako ich drží v ruke môj obľúbený raper NF, lebo vyjadrujú určité emócie človeka. Dôvera je ako oheň čo keď zhasne tak vtedy okamžite nastane problém. Keď ľudia v mojom živote prestanú žiariť ako to svetlo tak to znamená že je koniec. Škoda že mám nemám moc aby som mohol čítať myšlienky a vedel čo ľudia skutočne cítia. Ale jediné šťastie na mojom živote je to že mám komu veriť. Lebo keby nemám komu veriť, tak na tomto svete by som veril len rodine. Aj hudba je prostriedkom pri ktorom verím že je v nej niečo úprimné. Vždy budem veriť v lepšiu spoločnosť napriek tomu že sa nie vždy ľudia správajú k sebe dobre. Aj keď to zaškrípe tak vždy je dôvod ako sa v živote ísť ďalej. Nejakým spôsobom keď sa naruší dôvera tak už to nebude také ako na začiatku. Ale má význam si ju udržať s ľuďmi čo za to naozaj stoja. Nech čokoľvek vo svojom živote cítim, tak napriek tomu nikdy neprestanem veriť v tie správne veci ktoré sa dejú okolo nás každý jeden deň.

Nie tvoja hra

Občas sa cítim v pozícii kedy mi pravdepodobne môj vlastný rozum určuje pravidlá hry. Chce mi do veľkej miery povedať že v určitých myšlienkach sa mám držať na uzde. Lebo v spoločnosti je čoraz jednoduchšie ovládať svoje vlastné pocity než ich dať najavo. Uvedomujem si že počas celého môjho života budem bojovať zo svojou vlastnou hlavou a z myšlienkami iných. Vravím si že aké by bolo správne vo veľkej časti sa riadiť len srdcom. Len viem že moje srdce stojí často medzi tým čo je správne a čo nie. Občas neviem že či je v živote niečo správne, lebo sa učím na to postupne prísť sám. Keby toľko nepočúvam rozum, tak by môj život nabral úplne iný rozmer.

Jednoducho ľudský rozum tu často určuje čomu človek má venovať pozornosť. Vlastne to do veľkej miery ovplyvňuje aj ľudské podvedomie. Preto sa človek vo svojom živote nedokáže veľmi uvoľniť. Všetci sa nejakým spôsobom snažíme príliš ovládať a mať pocit že je to v poriadku. Samozrejme nám to spoločnosť okamžite uverí a v skutočnosti tým chceme niečo zamaskovať. Ten vnútorný pocit ani nechceme dať von lebo by mu ľudia nerozumeli. Lebo keby sa v živote viac riadime srdcom než rozumom bolo by to lepšie. Aj keď človek môže mnoho vecí robiť z rozumom, ale nemusí to vždy správne vypáliť.

V jadre toho celého si uvedomujem jednu podstatnú vec. Že v živote je potrebné nájsť nejakú zdravú rovnováhu medzi rozumom a srdcom. Neviem že či na to existuje nejaké špeciálne vysvetlenie ktoré by upokojilo ľudí. Nechávame sa často ovládať svojimi vnútornými emóciami a netušíme na čom vlastne sme. Potom prídeme na to že celý život sa nechávame niekým ovládať. Chceme v rámci spoločnosti každému vyhovieť a máme pocit že je to správne. Žijeme s predstavou že sa všetky problémy zázračne vyriešia za nás. Občas sú nám podsunuté pocity ktoré v skutočnosti ani nemáme.

Lebo samozrejme všetky tieto rozumy vychádzajú s ich vnútorného presvedčenia. Ľudia cítia potrebu nám niečo povedať a ukázať že sú múdrejší. Hra ich myslenia ovplyvňuje druhých ľudí a majú pocit že táto cesta niekam skutočne vedie. Samozrejme že vedie k ich presvedčeniu a k ich prehnanému egu. Vo svete funguje veľká manipulácia do ktorej môžeme rýchlo spadnúť ak si nedáme pozor. Lebo naše srdce nám hovorí že ako sa máme automaticky podvoliť. Hneváme sa na svoj vlastný rozum ak nás od niečoho odhovára. Aj ja som sa hneval, lebo som myslel že mi vlastný rozum určuje čo mám naozaj robiť. Mal som pocit že aké je správne sa v živote riadiť len srdcom. Ale v skutočnosti to nemusí byť najlepším riešením.

Každý deň je súbojom srdca a rozumu, len nevieme na ktorú stranu sa prikloniť. Jedno a aj druhé nám určuje aké postoje máme vo svojom živote. Bojujeme zo správnosťou všetkých rozhodnutí, ale nikto nám nepovie či niečo robíme dobre. Úprimne ani ja sám to neviem, ale nikdy nebudem na určité veci tlačiť. Nebudem okolo seba veci hrotiť len preto že mi to prikazuje rozum. Dlhodobo nad srdcom a rozumom sa to pokúšam nejakým spôsobom vyvážiť. Niekedy mi hlava dá stopku a ja si uvedomím že kedy je toho dosť. Vtedy si vážim že ma ten rozum zabrzdiť aby som nezišiel s cesty. Ja často svojmu rozumu hovorím že toto nie je jeho hra, ale aj napriek oceňujem ho. Niekedy ho vnímam ako určitú entitu ktorá ma dokáže pred určitými vecami ochrániť.

Nech je ten boj vo vnútri akýkoľvek tak sa dá naozaj zvládnuť. Nie je to také zložité, lebo môže v živote existovať správne riešenie. Nikdy som nehľadal výhovorky a cesty ako sa určitým veciam vyhnúť. Uvedomujem že moja vlastná myseľ je chrámom v ktorom sú tie najlepšie nápady. Ja jednoducho viem že v živote fungujú určité pravidlá hry ktorých sa treba držať. Ale napriek všetkému si za svojimi myšlienkami v skutočnosti stojím. Viem že pre tento svet som príliš rozumným a uvedomujem si že zostanem na tej správnej ceste. Mám svoju vlastnú hlavu v rámci ktorej radšej prinesiem niečo racionálne.

Viem že aj keď rozum nie je mojou hrou, ale radšej budem niekde v strede medzi srdcom a rozumom. Som radšej za určitú rovnováhu ktorá prospieva mojej psychike. Srdce a rozum budem počúvať v rovnakom primeranom pomere. Nenechám sa ovládnuť nejakým prehnaným emóciám pri ktorých by som zišiel s cesty. Som rád za veci ktoré sa udiali a že čas všetko dokázal preveriť. Bez ohľadu na všetky okolnosti sa ukazuje že rozum a srdce idú spolu ruka v ruke. Dávajú na mňa pozor aby som vo svojom živote nič nepokazil. Ak sa aj zmýlim, tak viem že sa netreba predčasne vzdávať a treba bojovať. Rozum a srdce treba využívať tým najsprávnejším spôsobom aby to bolo primerané. Lebo vďaka rozumu a srdcu dokážeme mať pokoru a uvedomiť si svoje hranice.

V hĺbke duše

V hĺbke počujem všetky možné zvuky, prenikám do toho stále viac. Viem že všetko čo sa deje je úplne správne a nebojím sa toho. Keď jednotlivé slová počujem zo šepkaním viem že ma to dokáže upokojiť. Uvedomím si že som v tom inom lepšom sveta. Nepremýšľam o veciach ktoré sa dejú, ale užívam si tú cestu plnú silného pokoja. Všetko okamžite dokáže prasknúť a mám pocit že som vstúpil do raja. Všetky tie pokojné zvuky sú tým rajom ktorý ma dokáže naplniť šťastím a pozitívnou energiou. Cítim blízkosť človeka ktorý to robí aj keď je ďaleko. Je slová ma napĺňajú všetkými emóciami pri ktorých sa cítim šťastný. Počujem ju a viem že všetko ostatné okolo mňa stíchne. Moja duša sa stala mojim chrámom do ktorého môže ktokoľvek vstúpiť. Viem že napriek všetkému vo vnútri dokážem byť úplne naplnený.

Osobná vec

Mnoho vecí ľudia robia preto lebo to tak vo svojom vnútri reálne cítia. Pravdepodobne do veľkej miery to ovplyvňujú aj určité životné situácie. Ak mám to niekedy priznať tiež cítim že všetko čo sa deje je správne bez ohľadu na určité okolnosti. Keď sa máme nejakým spôsobom rozhodnúť tak to väčšinou vychádza z nášho vnútra. Naše vnútorné presvedčenie je omnoho silnejšie než si vieme predstaviť. Celý náš život je o tom že či sa za svoje myšlienky naozaj postavíme alebo nás budú ovplyvňovať iní ľudia. Lebo v živote sa môžeme stretnúť z manipuláciou a s tým ako iní ľudia chcú aby sme sa nejakým spôsobom zmenili.

Všetko v živote čo urobíme je našou osobnou vecou a máme právo to tak cítiť. Ak vyslovíme nejakú myšlienku tak by to ľudia mali prirodzene akceptovať a uvedomiť si že nás nepretvoria. Ja mám tiež množstvo pocitov a názorov ktoré možno nikdy nahlas nepoviem. Je to tak preto lebo v spoločnosti funguje jednostranné videnie sveta. Funguje tu určité názorové trieštenie. Ľudia sa medzi sebou škatuľkujú a riešia že kto aký názor povedal. Majú patent na to aby sa mohli vyjadrovať k súkromnému životu iných. Samozrejme je to preto lebo ich život nie je zmysluplným, ale nemalo by sa to diať často. Lebo keď sa miešame do životov iných ľudí tak prestávame žiť ten svoj život.

Ja napríklad robím veci pri ktorých sa cítim šťastný. Vypočujem si akúkoľvek hudbu lebo viem že pri nej sa mi dobre premýšľa. Púšťam si moje každodenné ranné ambienty lebo pri nich dokážem nabrať energiu. Lebo nejako cítim vtedy impulz ktorý ma vo vnútri upokojí. Niekedy len zatvorím oči a predstavím si že je všetko len dobré. Tento pocit viem že mi žiaden človek nikdy nezoberie. Viem že ma v tomto žiadny človek nedokáže ovplyvniť. Viem že aj toto je moje vlastné rozhodnutie ktoré urobím lebo ho tak cítim. Viem že keď počúvam hudbu tak necítim nejaké vnútorné výčitky ale vnútorný pokoj.

Pustím si aj moje milované ASMR, lebo ma to rovnako napĺňa šťastím. Neriešim či tomu bude niekto rozumieť alebo nie lebo aj zdanlivo zvláštne zvuky ma upokojujú. Hrá do toho úplne pokojná hudba a viem že sa moje vnútro vznáša od samotnej radosti. Počujem určité slová ktoré ma dokážu povzbudiť v tom aby som išiel ďalej. Pustím si to, lebo vďaka tomu dokážem prísť na úplne iné myšlienky. Preto som začal vyhľadávať vo svojom živote niečo čo mi dokáže spôsobovať radosť. Samozrejme to neberiem ako niečo úplne ako samozrejmosť. Lebo pamätám si ako som určité veci v živote nevyhľadával a bola to chyba. To že som začal vyhľadávať ASMR a pokojnú hudbu mi veľmi do života pomohlo. Vďaka tomu som prišiel na to že moja myseľ si zaslúži vnútorný pokoj.

ja nehodnotím ľudí a ani im nič nevyčítam lebo by som sa o niečo oberal. Ale keď sú nejaké spoločenské názory tak viem na ktorú stranu sa mám prikloniť. Lebo v skutočnosti je iba na mne s kým budem súhlasiť a s kým nie. Neznamená to že tomu človeku budem okamžite pritakávať na všetko. Vychádzam z vecí ktoré často môžu dávať určitú logiku. Ja neodmietam žiadny spoločenský názor a nepozerám na to či je hlavnoprúdový alebo alternatívny. Lebo v každom názore môže byť aj kúsok pravdy. Nemusí mi nikto hovoriť na akú stranu sa mám postaviť. Lebo to čo vo vnútri cítim tak o tom môžem rozhodnúť aj sám. Ja nepotrebujem nikomu v živote nejako nakladať, ale realisticky zhodnotím situáciu. Sebareflexívne sa dokážem pozrieť aj na seba a povedať si že som tiež urobil chyby. Možno nie všetky myšlienky boli úplne správne aj napriek tomu že tam bol dobrý úmysel.

Je u každého osobnou vecou ako zo svojim životom naloží. Uvedomil som si to aj pri jednej nemenovanej relácii, lebo keď sa jednotliví ľudia stavajú do role sudcov a riešia to keď niekto ide na dovolenku, vlastne je to pre nich prúser. Je mnoho ľudí čo celý život niečo robili a nemali s toho života nič. Mnoho ľudí si zaslúži oddych od tohto uponáhľaného sveta a nemali by sme byť tými čo ich za to bude súdiť. Je ľahké súdiť človeka čo dokázal z hrdosťou reprezentovať Slovensko. Ľudia sa naučili starať do životov iných, ale nestarajú do svojich životov. Namiesto toho aby si zamietli pred svojim prahom, zametajú pred prahom iných. Nikto z nás určite nie je bezchybný, ale nechajme na ľudí aby si priznali určité chyby.

Vlastne týmto celým som chcel povedať len jedno že každý má právo robiť to čo cíti že je lepšie. Ale samozrejme to musí byť z rozumom a bez preháňania. Najme ľudí predčasne nesúďme ale skúsme si ich aspoň vypočuť a dať im šancu aby sa dokázali obhájiť. Lebo je každého osobnou vecou čo v živote robí a nemôžeme ľudom hovoriť niečo do života. Toto nie je naše skutočné poslanie súdiť všetkých ľudí a vybíjať si svoj hnev. Lebo negatívne emócie hnevu, zlosti a frustrácie nikdy v živote nezmenili. Len treba prijať že každý človek je iný a inak rieši svoje vnútorné podnety čo má. Lebo každý človek na svete má slobodnú voľbu čo urobí a toto treba rešpektovať. Ak niekto niečo urobí je to jeho osobnou vecou, ale keď je problém tak sa mu treba postaviť čelom. Samozrejme to neznamená že tým niečo u ľudí ospravedlňujem, ale uvedomujem si že každý človek má slobodnú vôľu naložiť zo životom tak ako uzná za vhodné a nemal byť pozerať na to či to bude niekto súdiť alebo nie. Lebo človek v živote môže urobiť čokoľvek a ľudia to nikdy nedokážu prijať, ale aj napriek tomu treba kráčať za svojimi snami bez ohľadu na to aká dlhá cesta môže za nimi môže byť.

Niečo čomu treba veriť

Občas ľudia majú pocit že v tomto svete sa nedá všetkému veriť. Pravdepodobne je to tak aj určitou opatrnosťou v rámci samotného života. Opatrnosť je prirodzená ale človek sa na nej nemôže zaseknúť. Ak nebudeme niečomu vo svojom živote sa pokúšať veriť tak jednoducho si zatvoríme všade dvere. Pravda je taká že ak budeme sa sústrediť len na hnev alebo že všetko ofrfleme tak to neprinesie žiadne riešenie. Aj keď ľudia sú často v negatívnych emóciách ktoré v nich zabíjajú ich dobré vlastnosti. Vraj je hnev prirodzenou emóciou v živote, ale to neznamená že sa treba hnevať permanentne a žiť v ňom počas celého života. Treba sa v živote pohnúť dopredu aby mohlo byť všetko lepšie.

Niekedy pociťujem že ľudia nemajú v živote určitý impulz ktorý by ich nakopol. Samotný život nie je len o náboženstve alebo duchovne ako sa ľudia nazdávajú. V skutočnosti celý život je o tom že sa na veci budeme pozerať komplexne. Náš život je potrebné vnímať ako jeden celok do ktorého celá skladačka môže naozaj zapadať. Ak chceme vo svojom živote v niečo veriť tak je dôležité aby sme verili v samých seba. Aby sme sa na svoj život dokázali ako na celok ktorý môže fungovať kompaktne. V skutočnosti všetko môže vyzerať omnoho jednoduchšie než si vieme predstaviť. Život je o množstvo maličkých detailov pri ktorých máme pocit že nezapadajú úplne do seba, ale v skutočnosti majú svoj jasný zmysel.

Ja som vždy veril v reálne veci a v reálnych ľudí ktorým sa môžem pozrieť do očí. Nikdy som nespadol do toho že v živote všetko zmenia modlitby, lebo to tak nie je. Lebo ak sa v živote má niečo stať tak jednoducho sa to nespraví samé a nespoliehajme sa na to. Ak budeme v nejakej životnej situácii, tak si jednoducho musíme pomôcť sami. Často prídeme na to že veriť vo svoje vlastné schopnosti má zmysel. Zo začiatku nám nemusí všetko dávať zmysel, lebo všetko prichádza postupne. S odstupom času prídeme na to aké banálne veci sme v živote riešili. Že samotné problémy neboli až také veľké ako sme si mysleli.

Nikdy som si nemyslel že o niečo jednoduchšie bude nájsť zmysel v tom čo robím. Pravdepodobne je to tým že som nechal veci aby sa prirodzene vyvíjali. Všetko je omnoho jednoduchšie že nad niektorými vecami sa toľko už nezamýšľam. Už viem že čomu mám venovať svoj čas a čomu naopak nie. Nechávam sa prirodzene viesť svojou vlastnou intuíciou a srdcom z vedomím že čo to robím je správne. Lebo prvým krokom v živote je vedieť sa postaviť za to čomu skutočne veríme. Treba hľadať tie správne riešenia ktoré môžu všetko zlepšiť.

Nech sa čokoľvek v živote treba hľadať cesty ktoré nás dovedú k správnemu cieľu. Nikdy som vo svojom živote nepovedal že sa niečo nedá. Vždy všetko čo som urobil tak viacmenej bolo o mojej vlastnej hlave. Uvedomujem si že v živote že veci sa podaria vtedy keď sa človek nemusí príliš snažiť. Lebo často prílišná snaha niečo urobiť často môže priniesť určité chyby. Ja nepremýšľam nad tým či sa niečo podarí a ani neočakávam od života niečo viac. Lebo prílišné očakávania môžu zabiť naše sny ktoré máme. Sám to viem že je potrebné veci prijať s pokorou a porozumením. Viem že aj keď som z úplne iného sveta, tak je pre mňa prioritou byť dobrým.

Snažím sa viac žiť v pokoji a v láske, lebo toto je pre mňa dôležité. Uvedomujem si že keby svoj život presmerujem na hnev a na to že budem frflať nezmením tým nič. Ja verím v ľudí a v to že netreba všetkých hádzať do jedného vreca. Lebo každý človek na tomto svete môže byť dobrým len všetko ovplyvňujú okolnosti a partia ďalších ľudí. Lebo tá ďalšia skupina ľudí nás môže naviesť na určitú cestu a nemusí byť vždy správna. Ale keď máme okolo tých správnych ľudí s ktorými môžeme bez obáv zdieľať svoje pocity tak sú pre nás tými pravými. Lebo náš život by mal byť o tom že nie všetko v ňom treba zatratiť. Jednoducho je mnoho vecí v ktoré môžeme veriť a uvedomiť si že nie všetko je také zlé ako sa môže zdať.

Niečomu v živote treba aby sme sa pokúsili veriť. Začnime veriť v samých seba a potom môžeme sa zamerať na dôveru voči iným. Je to jednoduché a v skutočnosti by to malo byť automatické. Lebo ak máme v živote niečo čo nám dáva zmysel tak sa vtedy cítime lepšie. To že sa budeme hnevať na určité okolnosti nám jednoducho nepomôže. Ak si budeme všetci do radu niečo vzájomne vyčítať tak tým tiež žiaden problém nevyriešime. Preto možno si od určitých vecí držím odstup, lebo viem že je to tak lepšie. Viem že je lepšie nechať aby sa veci prirodzene diali. Preto na nič netlačím a ani od nikoho nič neočakávam. Som vďačný za maličkosti ktoré sa dejú a nikam sa netlačím. Nevtieram sa ľudom a viem že tá správna cesta v živote existuje. Lebo tú svoju cestu si vytváram sám a som za ňu úprimne rád lebo ma učí zostať pri zemi. Viem že si nikdy nebudem na niečom ulietať, ale skôr žiť v pokoji a láske je pre mňa oveľa väčšia priorita než sa zaoberať povrchnými vecami a tým že sa ľudia vzájomne medzi sebou hnevajú a robia si zle. Lebo od takýchto emócii som sa odstrihol a viem že to nie je môj problém. Robím veci pri ktorých sa cítim šťastný a nič viac k svojmu vlastnému životu nepotrebujem.

Psychológia v reálnom živote – úvaha

Premýšľal som v živote nad tým že do akej miery psychika ovplyvňuje nás samotných. Čoraz viac viem že keď príde nejaká životná situácia ktorá nás priamo ovplyvní tak sme iní ľudia. Naša krehkosť je tak veľmi silná bez ohľadu na to či ju vôbec dáme najavo. Ono nech som čokoľvek cítil tak od niektorých vecí sa odstrihávam. Lebo si uvedomujem že keby sa rozčuľujem nad vecami, politikou a celkovo dianím nič tým nezískam. Zisťujem aké je to oslobodzujúce v živote nič nehodnotiť a nikoho nesúdiť. Vždy radšej chcem vyzdvihnúť niečo pozitívne čo dokázalo nejakým spôsobom zlepšiť život. Nezaoberám sa povrchnými vecami a tomu čo neviem nejakým spôsobom zmeniť. Môžem veľa vecí vnímať, ale jednoducho na nich reagovať nebudem. Ja viem že keby reagujem na všetko čo sa deje a nejakým spôsobom si k tomu vytvorím názor stratil by som veľa času. Radšej žijem v tom svojom svete kde počúvam dobrú hudbu, pozerám veci pri ktorých sa môžem vzdelávať a vnímam ľudí čo majú v sebe určitú ľudskosť. Moja skutočná sloboda tkvie v tom že nepotrebujem na všetko a všetkých reagovať. Lebo sloboda nie je iba o tom že si môžeme robiť čo len chceme. Má to oveľa hlbšie základy na ktorých každý človek môže stavať. Ani sa nehádam a ani nekričím lebo v tom nevidím absolútny zmysel. Ľudia môžu kričať a čokoľvek mi povedať, ale ja im ten hnev neopätujem. Lebo keby to urobím tak nemám okolo seba žiadnych priateľov, teda nikto by pri mne nezostal. Ľudia čo nejakým spôsobom vyčnievajú z davu, tak nemajú veľmi veľa priateľov. Nikdy som s toho nebol smutný a hlbšie som sa tým nezaoberal. Išiel som ďalej lebo to bolo pre mňa úplne prirodzené. Neriešim žabomyšie vojny ľudí, ani hádky žien čo riešia ktorá vyzerá lepšie. Uvedomujem si že už na tieto ľudské intrigy som starý a premýšľam inak. Rád si vypočujem aj určité rady, ale nie za cenu toho aby ma niekto zmanipuloval a huckal ma voči niekomu. Ľudia si niekedy myslia že keď sa nejako v živote cítim že som smutný. Ale nemusí to tak byť, dokážem sa tešiť zo života aj bez nejakého veľkého hluku. Nepotrebujem okolo seba nejaké fanfáry, lebo si vystačím aj bez nich. Žijem v pokore, láske a samozrejme v tichosti. Radšej sa snažím vnímať dobro a zbytočne neriešim povrchné veci ktoré nedávajú žiaden zmysel. Vnímam mnoho vecí ale svoj postoj k tomu vyjadrovať nebudem, lebo to nepovažujem za potrebné. Nemám žiadnu povinnosť vyjadrovať svoje pocity pokiaľ to sám neuznám za vhodné. Ja si mnoho vecí vyhodnotím sám v hlave bez potreby to niekomu vysvetľovať. Jednoducho na určité veci netlačím a ani s nimi nijako nebojujem. To že sa nezaoberám zbytočnosťami tak určite žijem oveľa plnohodnotnejším životom. Nikdy som nepovedal že sa niečo nedá a nevzdal som sa. Nehľadal som výhovorky ako sa niečo nedá ale pokúšal sa mnoho vecí dotiahnuť do konca. Vždy hľadám veci pri ktorých prídem na iné myšlienky a zabudnem na bežné starosti. To že sa ľudia hádajú v reálnom živote a na sociálnych sieťach, tak sa tým nezaoberám. Lebo v skutočnosti toto nie je môj problém, ale je to ich problém čo si musia vyriešiť medzi sebou. Ak sa mi niečo páči samozrejme to pochválim, ale keď sa mi niečo nepáči tak radšej sa k tomu nevyjadrujem a mlčím. Lebo stále platí že aj zlá reklama môže byť reklamou. A ja preto niektoré veci nehodnotím a neposudzujem aby som im nerobil ešte väčšiu reklamu než v skutočnosti majú. Cez samotnú psychológiu si uvedomujem čomu mám venovať pozornosť a čomu nie. To že nevnímam úplne všetko v živote je oslobodzujúce. Preto len táto stránka bude slúžiť na vyjadrenie myšlienok všetkého druhu. Jednoducho sa nebojím byť otvorený čomukoľvek čo môže ponúknuť spoločnosti svetlo na konci tunela. Ak niekomu pomôžu moje myšlienky, tak som za to veľmi rád a vďaka tomu môžem rásť.

Budúcnosť je v našich rukách 3

Nikdy som si nemyslel že sa dostanem do bodu kedy túto sériu uzavriem. Vzniklo to úplne prirodzene a z uvedomením že svoju budúcnosť naozaj máme vo svojich rukách. Je veľa vecí ktoré v rámci svojho života môžeme robiť. Môžeme vo veľkej miere zmeniť prístup k tomu ako vnímame svet. Pre mňa je oslobodzujúce že nevenujem svoj priestor úplne všetkému. Moja duša je absolútne slobodná a viem že všetko čo robím je správne. Nepozerám sa na to čo hovoria ľudia, ale pozerám sa na to čo môžem tomuto svetu naozaj odovzdať. Niekedy vidím ako ľudia niečo robia a pri tom ani nevedia prečo to robia. Ale v skutočnosti je naša cesta cieľom ktorým sa máme uberať.

Ako mnoho ľudí chce v živote zmeniť veci na ktoré nemajú veľmi moc. Nikto z nás nemá moc zmeniť určité situácie ktoré sa po globálnej veci dejú. Lebo svet bojuje z rovnakými problémami a ich prístup môže byť odlišný. Počas celej tejto doby som si začal uvedomovať že frflaním a hnevom nikdy nič nedokážem zmeniť. Ja viem že mnoho ľudí je v hneve oprávnene, ale je potrebné nežiť s tým počas celého života. Nech je to akokoľvek náročné každý z nás musí ísť ďalej. Ľudia niekedy ani nevedia že koľko vnútornej sily majú naozaj v sebe. Lebo každý človek sa snaží uniesť toho veľmi veľa. Každý z nás bojujeme z úplne odlišnými vecami a chceme mnohým veciam porozumieť.

Viem že mi pomáha aj to keď nevenujem určitým veciam svoju pozornosť. Toto je niekedy chyba nás ľudí že venujeme pozornosť zbytočnosťami. Často k tomu môžu prispievať aj určité články bulvárneho charakteru ktoré nás zbytočne nahnevajú a pri tom sa nás netýkajú. Vidím to že ako si ľudia medzi sebou veľmi závidia a preto sa nevedia posunúť ďalej. Ale najväčší problém vidím v tom že ženy v niektorých situáciách nevedia držať spolu. Majú pocit že voči niečomu sa snažia bojovať a v skutočnosti bojujú proti sebe. To že si medzi sebou ženy niečo závidia je už dlhodobý jav. Predháňajú sa v tom ktorá je v čom lepšia a toto mužov jednoducho unavuje sledovať. Preto sa snažím nesledovať žabomyšie vojny žien a sústrediť sa len na svoju budúcnosť ako v nej budem napredovať. U mužom som sa nikdy nestretol s tým že by si niečo vzájomne závideli. Lebo viac sa sústredia na to ako v živote môžu napredovať.

Akýkoľvek človek v živote si tvorí tú svoju vlastnú budúcnosť. Nie všetci ľudia vedia zo svojou budúcnosťou naložiť a žijú len v permanentnom hneve. Dookola prejavujú svoju frustráciu voči komukoľvek a schytávajú to aj ľudia čo za nič nemôžu. Ja keby žijem v neustálom hneve a vo frustrácii tak si šťastnú budúcnosť nikdy nevybudujem. Keby reagujem na všetko čo je často napísané na internete tak by som stratil množstvo času. A ja sa snažím nestrácať s vecami ktoré nemám ako zmeniť. Mnoho ľudí ani nevie žiť šťastným životom lebo sa často starajú do života iných. Jednoducho tým že sa miešajú do iných životov, tak jednoducho stagnujú a nevedia sa nikam posunúť. Vidím že sa to deje a nie som slepý, lebo viem že každý človek by si mal pozametať pred vlastným prahom.

Ak si človek chce tvoriť svoju vlastnú budúcnosť, mal by sa prestať zaoberať budúcnosťou iných ľudí. My by sme sa nemali miešať do ľudí čo sa snažia v živote rásť Mali by sme sa sústrediť na svoj vlastný životný rast. Lebo my sme neprišli na tento svet preto aby sme sa miešali do budúcnosti iných alebo im niečo závideli. Žime život tak aby sme si mohli povedať že všetko čo urobíme nám naozaj dáva zmysel. To ako pristupujeme k samotnému životu sa nám premietne do budúcnosti. Uvedomujem si že to nie je žiadne nejako klišé a je to realita ktorej čelíme každý jeden deň. To nad čím máme moce tak dokážeme určitým spôsobom v náš prospech.

Prípadne ak nás niečo trápi a máme v sebe zlosť nevybíjajme si ju na iných ľuďoch čo za naše nálady nemôžu. Lebo aj toto ľudia robia že iných obviňujú za svoje vlastné chyby. Jednoducho nerobme takéto patetické chyby, lebo potom ľudia s nami nikdy viac neprehovoria. Vzájomne sa povzbuďme a potešme vďaka čomu si svoj život urobíme krajším. Máme moc na to aby sme urobili ľudí okolo seba šťastných. Vieme že čo máme urobiť a toto je naša skvelá vlastnosť ktorú môžeme využiť. Nikdy som nefrflal a nehovoril že sa niečo nedá. Vždy sa všetko dá len to všetko závisí na ľudskom prístupe spoločnosti. Určite je lepšie urobiť akýkoľvek prvý krok než by sme nemali urobiť nič. A to že sa budeme sústrediť len na seba nie je nijakým spôsobom egoistické ako to ľudia niekedy rozprávajú. Myslieť na svoj fyzický a psychický rast nikdy nebude egoistické, lebo tým posilníme svoju vlastnú sebadôveru.

Všetci na svete máme svoju budúcnosť pevne vo svojich rukách. A dôležité je sa nesústrediť na to čo iní ľudia hovoria, lebo jednoducho toto nie je náš problém ale ich. Všetko čo môžeme urobiť je to aby sme tento svet spravili lepším miestom. Urobíme ho lepším miestom nielen pre nás, ale aj pre našu generáciu ktorá po nás skutočne príde. Venujme svoj čas tým správnym veciam a neriešime povrchné veci s ktorými budeme strácať zbytočne čas. Len hľadajme v živote cestu po ktorej sa vyberieme a budeme vedieť na čom reálne sme.