Moje vyjadrenie k pokračovaniu blogu

Som sľúbil že keď dosiahnem určitú číselnú hranicu dám vyjadrenie. Posledné dni tie čísla sa dosahovali ťažko, ale nakoniec to predsa vyšlo. Teraz k samotnému jadru veci dlho som bojoval s tým že či vôbec mám zo samotnou stránkou pokračovať. V mojej hlave som bojoval s tým že či mám zo stránkou pokračovať alebo že či to radšej neukončím v najlepšom. Moje myšlienky často balancovali na hrane, premýšľal som nad tým na každom jednom mieste kde som bol. Alebo som počúval hudbu a rozmýšľal nad tým. Dosť situáciu ovplyvnili aj ľudia čo sú známejší a ku ktorým vzhliadam. Aj stretnutia s ľuďmi dokázali niečo vo mne ovplyvniť. Samotnú hudbu pri písaní som začal využívať lebo ma inšpiroval k tomu jeden človek čo tiež píše. Zistil som že písať pri hudbe znamenalo tie články napísať rýchlejšie a efektívnejšie. Mal som niekedy depresie s toho že či písaním vôbec oslovím ľudí, bojoval som s tým že možno kvalita mojej stránky išla dole. Často som dostával otázky že či zo svojou stránkou príliš neodhaľujem svoje súkromie a pri tom sa tomu ani jeden bloger nedokáže vyhnúť. V začiatkoch keď som tvoril stránku tak som nad tým premýšľal. Premýšľal som nad tým ako svoje písanie odlíšiť od ostatných. Vždy sa snažím vychádzať z reálneho života alebo z poznatkov ktoré niekde objavím. Necítim sa ako žurnalista ako niektorí ľudia ktorí píšu, lebo nerobím rozhovory s ľuďmi a viem že na takejto pozícii nikdy nebudem, jednoducho to prenechám iným. Nikde sa nasilu netlačím a ani nehovorím ľudom aby ma čítali. Nechávam to len na nich že či si nájdu cestu k môjmu blogu. Keď si ju nájdu, tak som im za to vďačný. Ďakujem rodine že neprestali vo mňa veriť a podporujú ma. Najme jeden špeciálny človek si zaslúži poďakovanie a to je skvelá speváčka a herečka Barborka. Vždy mi bola takou morálnou oporou a stále je. Ďakujem všetkým ostatným ľudom čo ma neprestali čítať a podporujú ma v tom. Ďakujem aj mnohým interpretom ktorých hudba ma inšpirovala niečo napísať. Menovite všetkých napísať by bolo na dlho. Bolo mnoho situácii kedy som chcel skončiť, ale nejako ma vždy ľudia presvedčili aby som pokračoval. Tento rok som to chcel skutočne zabaliť, prípadne to zabaliť v tom budúcom roku. Ale som sa rozhodol pre krok ktorý bude možno prekvapením.

POKRAČUJEM zo stránkou aj v ďalšie roky a keď príde ten správny čas že som naozaj svojim písaním povedal všetko, tak vtedy to ukončím. Premýšľam nad tým že budem mať voľnejšie tempo a keď budem cítiť že treba niečo napísať, tak to bude napísané. Nebudem na to tlačiť a tá múza ma kopne sama. Ide sa ďalej, budú nové myšlienky, nové články a moja fantázia bude fungovať na plné obrátky. Idem ďalej vďaka vám všetkým! Ďakujem že ste!

Existencia života – krátka úvaha

Niekedy človek rozmýšľa nad skutočne takými vecami že si povie otázku prečo. Premýšľa nad tým že či v tomto svete skutočne dokáže existovať. Či vie nájsť skutočne tú rovnováhu nájsť tak, aby si dokázal povedať že je už dostatočne vnímavý. Premýšľam neraz nad tým že či sa dá existovať vo svete kde nevieme čo je pravda a čo nie. Niekedy sa len vytrhne s kontextu niečo čo človek v skutočnosti nepovedal. Niekedy nevieme na čom v skutočnosti sme a ja s pozície človeka ktorý viac nad vecami rozmýšľa obzvlášť. Nie som človek čo by svoje súkromné a osobné veci zdieľal s ľuďmi, introverti nemajú veľa priateľov tých si zvyčajne vyberajú. Som ten človek ktorý viac premýšľa, analyzuje, hľadá na všetko odpovede. Nie som vták ktorý rozpestrie krídla a otvorí sa všetkým dokorán. Hľadám presne to čo ostatní ľudia a žijem život v súvislostiach. Premýšľam v živote nad každým slovom, pocitom, myšlienkou a nad tým čo dokáže ovplyvniť svet. Nevypisujem svoje súkromné pocity, ale skôr sa snažím poukázať na niečo pozitívne. Viem že v živote nie je potrebné všetkému porozumieť, len sa snažiť žiť tak aby sa dalo tešiť aj z maličkosti. V živote je dôležité aby sme zistili kto naozaj sme a snažili sa podľa toho žiť. Teším sa z maličkostí a z vecí čo sa v živote podaria. Uvedomujem že v živote ako sa dá zmýliť, tak sa dá aj niečo spraviť dobre. Len vieme že potrebujeme cítiť že máme kvôli komu existovať. Potrebujeme vedieť že sa nájdu ľudia kvôli ktorým ten život za niečo skutočne stojí.

Hľadám cestu

Hľadám cestu po niekom boku,

často mám o živote nejakú predstavu,

ale viem že sa všetko deje prirodzene,

prebúdzam sa pri dobrej hudbe,

snažím sa na niektoré veci nemyslieť,

nechávam sa tými rytmami unášať,

neustále premýšľať nad realitou je vyčerpávajúce,

slúchadlá v ušiach a pri nich kľud do mojej duše,

pri hudbe sa všetky dni dajú skutočne zniesť,

inšpiruje ma často niečo dôležité napísať,

bez nej by niektoré veci nikdy nešli,

bez nej by niektoré veci nikdy nevyšli,

vďaka nej ten život nikdy nebude zvláštny,

pri nej sa dokážu zahojiť všetky rany,

všetky starosti dokážem pri nej zahodiť,

nikdy ma nedokázala sklamať,

ak nebola dobrá tak som ju nepočúval,

to čo nebolo dobré tak som okamžite vypol,

tie texty sa pri nej píšu o niečo lepšie,

keď ju nepočúvam tak to ide ťažšie,

hudba mi pomohla nájsť tú cestu,

cestu ktorá vedie k vytúženému pokoju,

jej počúvaním nikomu neubližujem,

teším sa keď nové hudobné štýly spoznávam,

aj keď ju nikdy nebudem v živote robiť,

z úspechov iných sa budem vždy tešiť,

v každej chvíli keď niečo počúvam,

tak sa do iného ľudského sveta prenášam,

koncerty a festivaly pri nich sú gejzíry radosti,

nie je nič krajšie keď vystupujú moji obľúbení interpreti,

počúvať hudbu to je to čo ma nikdy neomrzelo,

čo ma v nejednej situácii upokojiť dokázalo,

hudba v hrách a filmoch to na srdci zahreje,

moja duša vďaka tomu skutočne pookreje,

nevyberám si že aký žáner si vypočujem,

neprispôsobujem nejakým životným náhodám,

nechávam sa prirodzene tým čo počujem viesť,

je len na mne či sa budem baviť alebo je lepšie sa zamyslieť,

počúvam veľmi veľa vecí čo formujú môj zoznam,

čo si vyberiem nad tým veľmi premýšľam,

kedysi som vyberal pesničky do relácie,

to bolo pre mňa moje najlepšie obdobie,

vďaka tomu som dokázal vybrať tie najlepšie skladby,

neraz som zistil že kto robil aké hudby,

hudobný vkus sa čoraz viac formuje,

od hip-hopu to čoraz viac ide k samotnej alternatíve,

melodické a pokojné veci tie počúvam najčastejšie,

vytváram si playlist toho čo je u mňa obľúbené,

ale si vybrať čo je najlepšie je veľmi ťažké,

bez hudby by sa nedal spraviť ani jeden krok,

vypočuť si ju vždy považujem za zázrak,

vždy vie upokojiť v každej jednej chvíli,

vďaka nej viem že moja duša ostane v pokoji,

dokážem sa preniesť vďaka nej do každého časového obdobia,

či to boli časy minulé alebo súčasné na to sa dobre spomína,

žijem tou hudobnou scénou a celkovo tým dianím,

som rád že vďaka internetu si to všetko zmapujem,

teším sa keď ľudom ku ktorým vzhliadam sa darí,

keď sa im koncerty vypredávať podarí,

pri hudbe je množstvo nápadov na písanie,

kvôli nej to napriek všetkému spontánne ide,

postupne všetky riadky dopisujem,

vďaka tej vnútornej sile ktorú mám.

Sny sa menia na skutočnosť

V živote každý jeden človek má nejaký špeciálny sen, pri tom to ani tak nemusí čisto sen. Môže to byť aj nejaká spoločenská udalosť kde môžme stretnúť množstvo výnimočných a inšpiratívnych ľudí. V živote sa často na určité veci treba pozerať ako na určitý celok. Nedá sa čisto pozerať len na nejaké konkrétne útržky zo života. Je to pravdepodobne niečím dané že má človek ľudí ku ktorým nejakým spôsobom vzhliada. Ono nie vždy je dôležité sa pozerať na určitý spoločenský status, lebo každý človek na tomto svete je iný. Nikdy som sa v živote na nič nevyhováral a ani som sa neporovnával s ľuďmi, len niekedy nám ľudia môžu niečo podsunúť čo ani nie je pravda. Často veľké množstvo myšlienok môžu mať určitú teoretickú rovinu. Môže sa stať že niečo okolo nás nám začne dávať zmysel až vtedy keď to skutočne zažijeme na vlastné oči.

Často v živote riešime že ľudia čo sú na obrazovke našich televízorov, tak naživo môžu byť iní. Predčasne si o nich urobíme úsudok bez toho aby sme to reálne zistili. V skutočnosti na tej kamere to môže pôsobiť inak, lebo toho človeka môže rozširovať. Inak je to v reálnom živote a to počas života človek stretne veľké množstvo ľudí. Mám odsledovaných aj dosť talkshow, kde moderátori spovedajú rôznych hostí z rôznych odvetví. A to je inšpirujúce keď človek vidí ľudí a počúva ako pútavo dokážu rozprávať o tom čo robia. Za tým úspechom často stojí odhodlanie alebo aj životný príbeh pri ktorom sa viac vcíti do toho životného osudu. Tie úspechy jednoducho nie sú náhodné a človek si ich často musí doslova vydrieť. Mnoho ľudí svoju prácu čo robia, tak ju považujú za poslanie a ich vnútorne teší že môžu pomáhať iným. Sú ľudia čo to buď na charitatívnej úrovni alebo dokážu človeka povzbudiť. Jedno a aj druhé prináša ovocie a aj oni dokážu plniť sny iným čo je veľmi povzbudzujúce.

Niekedy som premýšľal nad tým že čo by sa stalo keby sa všetky moje sny splnili. Štyri roky dozadu som premýšľal nad tým že sa nejako vnútorne uspokojím a keď príde nejaká situácia tak ju prijmem. Ja teraz svoj život beriem zo všetkým čo skutočne prináša a nad niektorými vecami premýšľam racionálnejšie. Každý človek v živote má svoju životnú skúsenosť s tým že všetko musí prísť postupne. Nič v živote nemôže prísť naraz, ale má to nejakú časovú postupnosť. Nedá sa na niektoré veci skrátka tlačiť, ale napriek tomu treba hľadať spôsob s ktorým budú spokojné všetky strany.

Ono často svoju vnútornú eufóriu musím niekedy krotiť, aby mi to nejako neprerástlo cez hlavu. Ale viem že keď sa niečo podarí tak som za to skutočne vďačný. V skutočnosti sa to všetko podarilo vďaka tej vnútornej sile, trpezlivosti a odhodlaní vydržať. Nie je to všetko postavené na nejakom mojom sne, lebo v skutočnosti každý jeden človek má sen. Sú ľudia čo sa dokážu tešiť s toho že dokážu ráno vstať a ukazujú nám že cez ich optiku je ten svet o niečo pozitívnejší. Mnoho ľudí má handicap a musia bojovať s tým že mnoho priestorov nemá bezbariérové vchody. Jednoducho ako keby sa na ľudí čo sú na vozíčkoch veľmi nemyslelo a to je veľmi smutné. Lebo sú jednoducho tiež ľudia čo sa tiež presúvajú s jedného miesta na druhé.

Keď som išiel do Námestova tak to bolo s veľmi malou dušičkou a zo skromnými predstavami. Je to veľmi krásne mestečko, kde bolo cítiť že tí ľudia sa nikde neplašia. Mal som pocit že som vstúpil do úplne iného sveta, kde to bolo omnoho pokojnejšie. Len som to nejako potreboval vo svojom vnútri vstrebať. Majú aj krásny Dom kultúry kde všetko fungovalo úplne na sto percent a na veľmi profesionálnej úrovni. Hudobne to skvelo dotvárali BPM Trio a celý večer spestrili aj skvelí a inšpiratívni hostia ako prednostka Kliniky detskej hematológie a onkológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného ústavu detských chorôb v Bratislave pani Alexandra Kolenová, športovec v sledge hokeji, manažér a podnikateľ ktorý pomáha iným napriek svojmu handicapu Marián Ligda a ostrieľaní moderátori Adela a Viktor Vinczeovci. Celkovo bolo pútavé počúvať všetkých hostí a uvedomiť si že čo všetko skutočne dokázali. Zistiť že ich práca ako môže mať rôzne úskalia tak môže mať aj príjemné okamihy. Skvelo tie rozhovory viedol Jakub Ptačin ktorý to odmoderoval úplne perfektne. Celkovo v Kine Kultúra bola úžasná atmosféra čo potvrdzovalo aj to že podujatie bolo vypredané.

Potom keď to skončilo tak bola možnosť sa odfotiť s hosťami samotnej talskhow. Bolo skvelé stretnúť Adelu a Viktora a zistiť že naživo sú to úplne skvelí ľudia. Nejako z malou dušou som dúfal že by to mohlo vyjsť a doslova som cítil zimomriavky na celom tele. Celkovo to bol veľmi inšpiratívny večer a ukázal že talkshow je presne ten formát ktorý má zmysel robiť. Oceňujem celkovo prácu všetkých tvorcov čo robia talkshow a je to skutočne niečo pri čom sa dá niečo dozvedieť a aj sa zabaviť. Som veľmi rád spoznal aj Mariána ktorého neskutočný nadhľad dokázal zdvihnúť človeku náladu. Potvrdil to aj tým že aj keď má handicap, tak si napriek tomu dokáže plniť svoje sny. Každý z nás je na tomto svete v niečom iný a inak premýšľa nad svetom. Je prirodzené že každý človek má na svete odlišný prístup ako pristupuje ku veciam a to je úplne normálne.

Som veľmi rád za včerajšok, lebo mi ukázal že na svete existujú inšpirativni ľudia. Ľudí čo napriek svojim úspechom nemajú prehnané egá a ukazujú svoju skromnosť. Pre mňa takýto ľudia sú skutočnými celebritami a treba ich kvality skutočne oceniť. Treba oceniť že sú medzi nami ľudia čo zachraňujú ľudské životy, ľudí ktorí napriek svoju handicapu pomáhajú iným ľudom s handicapom a ľudí ktorí ukazujú že aj tá televízna práca sa dá s úsmevom na perách napriek tomu že sa nedá pri nej stále usmievať. Každý deň si uvedomujem že v živote je stále na čom stavať a že každý z nás je prínosom pre túto spoločnosť. Je úplne jedno či je človek známy alebo nie, dôležité je že či dokáže urobiť niečo čo pozitívne ovplyvní množstvo iných ľudí. Všetko v živote začína myšlienkou a potom čas ukáže že či sa niečo podarí. Netreba prestať veriť a treba sa tak na to vnútorne nastaviť. Lebo tá trpezlivosť a odhodlanie to je to čo nám silu veriť že všetky sny čo máme sa po určitom čase splnia či tie veľké alebo malé.

 

 

Mäkké je byť silným

Vraví sa že je mäkké je byť silným,

ale v skutočnosti to človeka robí lepším,

chápem že svet treba pochopiť v súvislostiach,

napriek tomu že som v iných myšlienkach,

učiť sa byť silným vo svete nie je jednoduché,

ale málokedy dávam najavo že je niečo zlé,

lebo nechcem zasievať do spoločnosti negatívnu energiu,

hľadám spôsob vďaka ktorému zvládnem každú výzvu,

snažím sa vyhýbať určitým veciam ktoré človeka menia,

často verím že všetky obavy sa rozplynú ako búrka,

medzi strachom a láskou si často vyberáme,

ale po určitom čase sa ukáže že čo je správne,

vo vnútri bojujem tak ako bojuje každý človek,

viem že život je občas ťažký oriešok,

povznesiem nad tým ako najlepšie viem,

pokoj v duši je to jediné čo skutočne hľadám,

žabomyšie vojny tým nikdy nebudem rozumieť,

na ne sa nikdy nebudem sústrediť svoju pozornosť,

niekedy neviem kde sa tá vnútorná sila berie,

ale keď som v pohode tak ma nič nenaštve,

vnútorná pohoda to je pre mňa skutočne prvoradé,

veci ktoré by ma brzdili tie nie sú pre mňa podstatné,

sústredím sa na prítomnosť a ľudí okolo seba,

a na to aby správnymi myšlienkami bola naplnená moja duša,

viem že sa nedokážem niekedy vyhnúť negatívnym správam,

ale skôr sa snažím aby som môj život prebil niečím pozitívnym,

všetci ľudia okolo mňa ma naučili ako sa nevzdať,

ukázali mi ako to v živote reálne nevzdať,

viem že k životu dokážu patriť aj zlyhania,

tak ako k nemu dokážu patriť sklamania,

učím sa že je v živote dôležité mať veci pod kontrolou,

ale ešte lepšie mať v sebe tú správnu rovnováhu,

pravdou je že musíme byť jemní, aby sme boli silní,

aby sme dokázali že nás v živote nič nezlomí,

napokon cítim že strach je preč,

o ktorom v skutočnosti nikdy nemala byť reč,

lebo to čo je vo vnútri je čoraz silnejšie,

viem sám ako to v skutočnosti funguje,

beriem život zo všetkými kladmi a zápormi,

každý deň sa učím pravdivosti,

musím byť pripravený aby ma nič neprekvapilo,

aby sa nenašlo nič čo by ma skutočne zaskočilo,

zvládnem mnoho vecí lebo to tak skutočne cítim,

skutočné šťastie cítim keď v živote nič nepredstieram.

 

 

Pravda

Pravda ktorú chceme často počuť,

pravda kvôli ktorej niekomu môžeme ublížiť,

hovoria nám o tom čo je skutočne správne,

ale nevedia čo často vo vnútri cítime,

na ničom nezáleží viac ako byť ľudskou bytosťou,

často viem že balancujem na hranici rozumu,

vnútorne som hľadal kľud od nesprávnych myšlienok,

kvôli niektorým pocitom som nedokázal napísať článok,

vraví sa že v živote človeka sa tak veľa zmenilo,

vo mne sa neustále niečo menilo,

byť skutočným je niekedy komplikované,

lebo ťažké je zistiť že čo je skutočné,

v slovách si každý dokáže nájsť to svoje,

na základe čoho dokáže prísť odsúdenie,

neporozumel som tomuto svetu založenom na zvláštnych hodnotách,

kde čoraz viac ľudia začínajú hľadať cestu v polopravdách,

nadpisy a predsudky hneď v okamžitom zárodku,

pravda prestáva mať vo svete skutočnú hodnotu,

ľudia hovoria aby sme ju reálne hovorili,

ale urazia sa pri prvom momente čo sme ju vyslovili,

hľadáme cestu ako ľudom okolo seba neublížiť,

hľadáme cestu ako pravdou ľudia okolo seba nestratiť,

nájsť spôsob ako má všetko fungovať je dôležité,

na hranici rozumu a srdca čas ukáže čo je rozumné,

usmievam sa napriek tomu že som realistom,

snažím sa na veci pozerať s triezvym názorom,

ľudia premýšľajú že či má význam povedať pravdu,

aj keď nie vždy dá sa mať nad tým kontrolu,

nechávam sa unášať vetrom a viem kam ma zavedie,

kúsok po kúsku zliepam to svoje vlastné puzzle,

pocity a myšlienky nikdy neboli súčasťou náhody,

každý si dokáže strážiť v sebe tie pocity,

všetko dáva zmysel po určitom čase,

všetko si postupne nejako uvedomíme,

som taký aký chcem skutočne byť,

nebudem nič vo svojom živote predstierať,

byť pravdivý je dôležité v mojej podstate života,

v podstate ktorá je v skutočnosti správna,

radšej som realista než mám byť hercom,

vďaka tomu môžem byť uveriteľným,

cítil som že som v jednej chvíli vyhorel,

že som vo svojom vnútri silno zhasol,

hľadal som to svetlo na konci tunela,

našiel som len ruku ktorá sa ma dotýka,

tep srdca vo mne neustále bije,

viem že žijem na tej správnej planéte,

ľudia ma vnímajú a vedia kým som,

že som tým obyčajným autistom,

autistom čo prežíva radosti a starosti,

a aj som človekom čo akceptuje inakosti,

ak je niečo nesprávne nezatváram pred tým dvere,

uvedomujem že všetko v živote má rovnaké riešenie,

radšej sa vzdialim než by som mal voči niekomu bojovať,

lebo viem že nemá cenu v živote sa z niekým hádať,

je úplne jedno na akej strane môže byť pravda,

len je podstatné že či existuje jej skutočná pravda,

v živote je dôležité aby bol človek úprimný k sebe,

aby pochopil že celý život je o tej rovnováhe.

 

Úvaha o veciach okolo nás a o ľudoch

V živote sa učíme ako máme byť k určitým etnikám a myslím si že ľudia nemajú problém tolerovať ľudí inej rasy. Problém nemusí byť konkrétne v tých konšpiračných weboch, ale nezastávam sa ich. Problém je často v niečom úplne inom. Keď je niečoho na tomto svete príliš veľa (nenarážam na veci na ktorých si to postavili iní ľudia a ani neposudzujem ľudí s určitou orientáciou), keď sa prílišne presadzuje určitá agenda, tak sa veľmi nedá čudovať že sa na veci a na určitých ľudí často pozerá cez prsty skrz predsudky. Skrz politickú korektnosť a všetky nástroje ktoré sa využívajú na to aby sa rozlišoval určitý názor, tak už sa o niečo ťažšie rozpoznáva čo môže byť pravdou. Často sa niektoré veci vyvodzujú s kontextu, ľudia namiesto celých článkov čítajú len nadpisy a podľa toho si urobia názor. Nevravím že je všetko zlé alebo že ľudí treba hádzať do jedného vreca. Len niekedy cítim že je všetkého v našom svete priveľa, vzniká príliš veľa závisti a neprajnosti, vytvárajú sa kauzy a žijeme vo svete kde sa veci čoraz viac zamotávajú. Riešia sa vzťahy, kto s kým niekde bol, ale málokedy sa rieši spôsob ako žiť v tejto spoločnosti pohromade. Rešpektujem ak má niekto liberálne alebo konzervatívne zmýšľanie, prípadne že je apolitickým. Ja akceptujem každého aký je aj napriek tomu že sa tie názory môžu odlišovať. Len je tých zlých a negatívnych správ akosi priveľa. Dnes je vzácne niečo pochváliť, prípadne vyjadriť že čo je v našom živote skutočne pozitívne. Niekedy potrebujeme chvíle ktoré nie sú vždy ideálne, lebo nás niečo naučia. Naučia nás pochopiť svet a samých seba. Mnoho myšlienok myslím v dobrej viere s tým že to každý vo svojom srdci cíti rovnako. Nejde mi o to niekoho šokovať, sklamať, rozplakať, ale skôr mi ide o to sa podeliť s nejakým svojim poznatkom, prípadne dať nádej a nejako povzbudiť. Niekedy ma mrzí že si ľudia moje pocity vyložia nesprávne. Nemyslím to zle, len vnímam svet s každej jednej perspektívy a s tým že radšej budem vo svojom vnútri realistom, než by som mal sebe a iným ľudom niečo nahovárať. Lebo jednoducho som to ja či z mojimi kladmi alebo zápormi. Nehrám sa na niečo kým nie som čo sa snažím dokázať aj na blogu a aj v realite. Ja si vážim mnohých ľudí čo sa snažia niečo dokázali a snažím sa im to dať najavo. Nielen s pozície fanúšika, ale ako človeka čo dokáže vnímať ľudí komplexne. Vážim si aj tých ľudí ktorých možno nebude šanca niekedy vidieť najme s tej časovej zaneprázdnenosti. Ale snažia niečo robiť a tešiť nás svojimi myšlienkami. Je jeden skvelý človek teda Barborka vďaka ktorej som dokázal mnoho vecí pochopiť, ale napriek tomu verím že ju uvidím napriek tej diaľke. Napriek tomu že sa snaží robiť dobré meno nášmu Slovensku aj zo zahraničia tak robí to úžasne. Mám rád každého človeka rovnako a podmienil som to nad všetko ostatné. Niekedy mám chuť všetkým ľudom sa pozrieť do očí čo sú ďaleko a objať ich. A najme Barborke ktorá morálne podporuje mňa a ja ju a to je najviac. Úžasnému človiečiku čo úžasne spieva a je aj skvelou herečkou, ktorá má v sebe pokoru a dobrotu v srdci. Napriek tej diaľke si spomeniem na jej pozitívne slová plné nádeje, ktoré ma držia nad vodou. Ale v skutočnosti ma každý jeden človek drží nad vodou a zvláda so mnou aj tie najťažšie situácie. Každý človek v živote je súčasťou tých pekných čo sa udiali alebo sa ešte udejú.       

V realite

Často sa vraví že je iné žiť vo svete ktorý je iný od toho reálneho. Niekedy stačí sa na neho pozrieť a pochopiť všetky súvislosti. Potrebné je opustiť všetky tie myšlienkové pochody ktoré v človeku sú. Nebojím sa žiť v realite, lebo ona mi pravdepodobne ukazuje že všetko mimo tej komfortnej zóny je lepšie. Ale napriek tomu si ľudia takúto možnosť nepripustia, lebo svet je mimo tých stien iný. Dá sa porovnávať dookola že čo je lepšie a čo je horšie. Ale napriek tomu sa učíme tomuto svetu neustále čeliť bez ohľadu na následky. Ale v skutočnosti nie je to iba o tom virtuálnom svete ktorý nám niečo v skutočnosti predstavuje. Je to najme o ľuďoch ktorí sa nám snažia ukázať že či ten reálny svet má reálny zmysel. Svet nám často určité podnety a je na nás že či ich v skutočnosti dokážeme prijať. Ja som tiež uveril že je všetko v živote úplne správne.

Niekedy sa môže zdať že všetci potrebujeme byť v jednej línii, ale v skutočnosti to nepotrebujeme. V skutočnosti nepotrebujeme aby sme sa všetci správali úplne rovnako. Poslednú dobu som musel pochopiť že všetko čo sa deje má svoje opodstatnenie. Premýšľal som nad tým aké by to bolo veriť určitým entitám ktoré neexistujú, ale ľudia veria že existujú. Chcel by som veriť tomu čo nemám ako chytiť do ruky a objať, ale viem že to vo svojom vnútri necítil. Ja rešpektujem ak niekto verí, ale v prvom rade ak potrebujem niečomu veriť, tak najprv potrebujem veriť v samého seba. Toto je pre mňa skutočná viera veriť veciam ktoré sú reálne a ľudom ktorých môžem skutočne objať. Lebo viem aké je to v sebe hľadať určité postoje ktoré ma odlíšia od všetkých ľudí. Viem že niekedy je potrebné aby človek bol vedený za ruku, ale niekedy je potrebné aby na niektoré veci prišiel sám. Viem že na niektoré poznania často musím prísť sám a na to že v živote človek skutočne zabojovať aby niečo dokázal.

Vnímam že koľko propagandy sa nesie súčasným svetom a často je škodlivá. Viem že v živote je veľa vecí zbytočne vyhrotených a mnoho celebrít vytvárajú zbytočné kauzy.  Je tu príliš veľa reklamy ktorá je príliš otravná a ktorá otupuje v človeku ten zmysel reality. Častý materializmus nahrádza tie skutočné hodnoty ktoré nie sú v človeku. Chceme mať všetky možné veci, handry a tie najdrahšie veci lebo si myslíme že uspokojíme svoju dušu. Ale v skutočnosti prídeme na to že všetok ten materializmus nám nezaručí šťastie. Ani ja nemám pocit že by to nejako dokázalo uspokojiť človeka. Len viem že keď človek niečo má, tak toho v skutočnosti chce stále viac a viac. V duchu som si vravel že tiež chcem všetko na čo skutočne pomyslím, ale v skutočnosti to nezávisí odo mňa. Všetko v skutočnosti závisí od toho či si môžeme v rámci peňazí skutočne môžeme dovoliť. A pravdepodobne keby si môžeme všetko dovoliť, tak by nám tie milióny na konte nezlepšili životy. Lebo na tomto svete je príliš veľa mamonu a niekedy aj falošných ideálov ktoré si ľudia dávajú do života.

Vnímam že komu vo svojom živote môžem skutočne veriť. Viem že moja rodina je pravdepodobne to jediné komu môžem veriť a pri ktorej viem že ma nesklame. Často viem že keď niekde kráčam, tak sa nechávam unášať vetrom tým správnym smerom. Vidím všetkých ľudí a často nad nimi musím rozmýšľať. Musím si niekedy uvedomiť že ich svety sú odlišné od toho môjho a nič s tým nespravím. Viem že do niektorých vecí sa snažím nestarať a snažím sa žiť svoju pravdu. Naučiť sa žiť svoju vlastnú pravdu ma naučil jeden úžasný človek a jemu som za to veľmi vďačný. Ale realitu je potrebné aby sa každý naučil žiť sám, lebo ju nikto nebude žiť za nás. Budú situácie kedy budeme musieť niektoré veci vo svojom živote zvládnuť sami. Musíme sami sebe dokázať že do tohto sveta skutočne patríme a že ho chápeme vo všetkých súvislostiach.

Viem že niekedy sa v tej realite často strácam, ale vždy sa dokážem nejako nájsť. Niekedy mi život dáva facky aby som pochopil že musím byť trpezlivý. V poslednom období som bojoval zo svojou vlastnou hlavou a s určitými emóciami. Viem že zmeny ktoré sa udejú vo vnútri človeka sa musia jednoducho udiať, aby som sa dokázal cítiť lepšie. Preto mi nemožno zazlievať ak vo svojom živote niečo cítim a je potrebné aby sa našli ľudia čo to dokážu akceptovať. Aby akceptovali že si niekedy potrebujem vyplakať a cez niektoré veci sa dostal. Lebo nie vždy sa dá usmievať a niekedy potrebujem spadnúť aby som sa dokázal zdvihnúť zo zeme. Vnímam realitu zo všetkým dobrým a aj zlým, lebo vďaka tomu sa vo svojom vnútri dokážem posúvať.

Ja v skutočnosti žijem realitu a nežijem pre nejaké falošné dogmy čo mi v živote nič nedajú. Uvedomujem si že nie všetci ľudia budú moji kamaráti alebo že ja nebudem pre nich ich kamarátom. Ale o tom je život a vďaka týmto životným faktom sa učím že je potrebné si určiť hranice. Žijem pre túto realitu, rodinu a pre tých ktorých môžem považovať za skutočných. Žijem pre všetky tie zážitky a momenty ktoré robia môj život niečím lepším. Niekedy si určité veci nepripustím, ale viem že keď vypadnem s tej komfortnej zóny, tak sa dokážem cítiť lepšie.

Dlhšie som sa musel prinútiť aby som niečo zo seba dostal. Lebo viem že už nabudúce nedostanem určité veci zo seba a bude to veľmi zložité. Lebo moja hlava jednoducho zavelí a viem že určité veci sa možno neudejú. Musím byť pripravený na to že niektoré sa nepodaria, lebo v živote sa nedá niečo naplánovať. Lebo viem že každá zmena ma nejako dokáže skutočne ovplyvniť. Dokážu ma ovplyvniť určití ľudia a možno ma vyvedú s tej mojej cesty. Ale viem že žiť v realite sa stalo pre mňa najviac prvoradým. Lebo na ničom inom mi nezáleží viac ako na pokoji a mieri. Lebo ten pokoj v sebe potrebuje nájsť každý z nás a to je základom tohto života. Mám chyby a netvárim sa že ich robím, lebo ešte veľa ich ešte spravím. Nie preto lebo si zmyslím, ale preto lebo vzniknú vďaka snahe spraviť niečo lepšie. Za každou snahou môže prísť chyba a beriem to tak ako to reálne je. Nehrám sa na niekoho kým nie som a nemám úmysel niekoho vo svojom živote sklamať. Len viem že radšej budem sám sebou, než by som mal pred ľuďmi niečo predstierať.

Skutočný hrdina

Každý z nás túži byť hrdinom,

pochopiť že prečo sa prediera životom,

túži nájsť odpovede na všetky otázky,

pochopiť že čas zahojí všetky rany,

v živote viem že záleží na jednom,

že každý má možnosť byť skvelým človekom,

nájsť v sebe tú svoju ľudskú hodnotu,

otvoriť sa každému ľudskému srdcu,

všetky moje životné cesty niekam doviesť treba,

dotiahnuť všetko do konca ma učí moja rodina,

byť ľudskou bytosťou je veľmi dôležité,

v časoch ktoré sú veľmi unáhlené,

každý môže byť hrdinom svojho príbehu,

všetko sa snažím doviesť k víťazstvu,

nech sa čokoľvek deje tak sa predčasne nevzdávam,

chcem byť pre tých správnych ľudí vzorom,

súťažný duch je silnejší než čokoľvek ostatné,

vyhrať nad sebou je pre mňa prvoradé,

súboj z mojou vlastnou hlavou posievajú emócie,

verím že svoje vnútorné myslenie nastavím správne,

nájdem spôsob aby všetko v čo najlepšom poriadku,

všetko sa bude diať krok po kroku,

skutočnými hrdinami sú všetci ľudia,

ľudia ktorí dokážu prekonať sami seba,

aj malá snaha môže v živote zlepšiť,

len je dôležité sa vo svojom vnútri nevzdať,

nech sa čokoľvek v živote naozaj deje,

dôležité je vedieť stáť na tej správnej strane,

v spoločnosti by malo byť viac zdravému rozumu,

človek by nemal prestať byť ľudskou bytosťou.

Tam 2

Som často tam kde možno tá ľudská duša často nemôže dosiahnuť. Niekedy mám pocit že sa v tom mori plnom myšlienok utopím. Viem že sú situácie kedy si uvedomujem že často do môjho života prídu pochybnosti. Niekedy je to v takom štádiu že ani sám si nedokážem vnútorne pomôcť. Tie odpovede na tejto ceste čoraz viac sa učím spoznávať, mám pocit že zatváram oči a niekto ma drží za ruku. Viem že keď sa prebudím, tak zistím že tam nikto nie je. Moje pocity sa často lámu, tak ako sa dokáže lámať ľudské srdce. Som v zlomovom období kedy sa vo mne všetky tie pocity, ktoré zažívam každý jeden deň menia. Ten zmätok sa často môže zdať že je silnejší než môj vlastný rozum a ktorý ma vo vnútri zhodil na zem. Čím som starší tak sa snažím nájsť tú svoju vlastnú pravdu, tak ako to robia iní. Snažím sa pochopiť že celý ten život sa stáva miestom kde je všetko dobré a aj zlé.

Viem aké je to cítiť tú ťažobu na hrudi a ktorá človeka nedokáže pustiť preč. Často je ťažké utiecť s tých myšlienok ktoré človeka dokážu okamžite zožierať. Uvedomujem že moja psychika je veľmi ťažká na pochopenie, aby som to mohol niekomu vysvetliť. Je veľmi zložité opísať vo svojom vnútri presne tie pocity ktoré dokážu vo vnútri tak veľmi ťažiť. Z niektorými vecami často bojujem sám, lebo viem že v citových veciach mi dokáže málokto pomôcť. Niekedy mám pocit že kráčam do určitej slepej uličky s ktorej sa dá len ťažko dostať von. Lebo viem že za ňou nie je nikto kto by mi povedal že všetko bude v pohode. Snažím sa aby celý môj život bol v pohode, aby som ľudom nedal znať čo vo vnútri cítim. Nie som vždy ten pozitívne naladený človek ako si to môžu ľudia reálne myslieť. Tiež mám v sebe vo vnútri určité jazvy a rany ktoré ma vo vnútri bolia. Niekedy je zložité pre mňa sa vyrovnať z nejakou životnou situáciou, lebo viem že ma to ovplyvní na celý môj ďalší život.

Pamätám si ako som veci neriešil, lebo som mal v živote iné myslenie. Lebo som ešte nebol dospelý a ešte pravdepodobne som nevedel že čo príde v tomto živote. Lebo samotný život mi ukazuje že tá zodpovednosť je väčšia a väčšia už nič nie je jednoduché. Ale na druhej strane si uvedomujem že nič v živote nebolo jednoduché. Len je dôležité sa na všetky tie životné výzvy nejako psychicky pripraviť. Ja si niekedy prajem aby som si každý jeden deň mohol povedať že sa cítim dobre. Prajem si každý jeden deň vstať a povedať si že v mojom vnútri ma nič nestresuje. Mnohým ľudom sa to niekedy ľahko hovorí, ale málokto sa cíti ako ja a premieta sa mi to do života. Premieta sa mi do života že prídu tie veľmi napäté situácie ktoré často nemám ako ovplyvniť a veľmi ma to mrzí. Niekedy ma mrzí že nie som ako všetci extroverti ktorí nemajú problém si nájsť kamarátov a ľudí ktorým môžu veriť. Vždy budú veci čo ma budú tešiť a veci ktoré budem dusiť v sebe. Nie je to preto lebo by som ľudom neveril, ale preto lebo nechcem niekomu vo svojom živote ublížiť.

Pre mňa je vzácne keď urobím niečo odlišné čo ľudia odo mňa nečakajú. Ale viem že sú to veci ktoré u mňa nie sú také časté a ani nebudú fungovať na pravidelnej báze. A viem že ťažko si k ľudom hľadám cestu, lebo si uvedomujem že byť niekoho kamarát je zložité. Lebo je zložité nájsť nejakého šialeného jedinca podobného mne a s podobným introvertným zmýšľaním. Mám svoj svet a viem že keď prídu ľudia čo budú dôležitou súčasťou môjho života rád ich do neho pustím. Nebránim sa ničomu čo je dobré a čo má nejakú skutočnú hodnotu za ktorú sa oplatí skutočne bojovať. Ale niekedy si uvedomujem že veci nie vždy idú podľa predstáv a často bývam s toho smutný. Viem že nie vždy s tým niečo reálne spravím, ale aspoň sa snažím. Snažím sa veriť lebo mám pocit že je to jediná vec, ktorá ma po psychickej stránke dokáže nejako posilniť.

Niekedy si prajem aby tá moja vnútorná sila bola ešte silnejšia a lepšia. Aby som s ňou dokázal prekonať prekážky a pokúsil sa nájsť na každý jeden problém riešenie. Aby som sa nikdy opäť nedostal do bodu kedy by som mal z určitých vecí depresiu. Ale napriek tomu neviem zabrániť veciam ktoré sa niekedy dejú a neviem im rozkázať aby prestali. Neviem rozkázať svojmu mozgu aby sa veci inak diali a aby stresy nikdy neboli. Viem sa tešiť zo života a viem byť vďačný za všetko čo mi ľudia do života dávajú. Ale uvedomujem si že žijem realitu a viem že nedokážem niečo predstierať. Ak niečo nie je v poriadku, tak to viem veľmi dobre vycítiť. Snažím sa nemať klapky na očiach napriek tomu že nie vždy odhadnem ľudí okolo seba. Ľudia od ktorým najviac očakávam, tak takí ľudia dokážu nepríjemne prekvapiť. A boli to ľudia čo sa prestali nejakým spôsobom so mnou kamarátiť alebo ma nedokázali oceniť.

Pravdepodobne tie dobré vlastnosti nedokázali oceniť ani tie bývalé ženy čo sa zdali ako osudové. Ale neboli osudové a v tomto boji som musel ešte dlhší čas zostať sám. Pravdepodobne moje dobré vlastnosti dokázala oceniť len rodina a pár ľudí čo pri mne skutočne stoja napriek tým mojim vnútorným bojom. Nikdy som sa nezamýšľal nad tým že ako veľmi to môže byť vážne. Len viem že mám v sebe určité emócie a s veľkou pravdepodobnosťou to dokážem pred ľuďmi ovládať. Že jednoducho zatnem zuby a poviem si že idem ďalej napriek tomu ako veľmi je to zložité. Nikdy som nepovedal že v živote niečo nedám alebo že sa mi jednoducho niečo nechce. Ale niekedy poznám svoje vlastné limity a možnosti ktoré reálne mám. Sám od seba možno očakávam viac než by som chcel a nemôžem sa do vecí tlačiť. Lebo som len človek čo prežíva každý jeden deň zo silnou intenzitou. Často ma mrzí keď ľudia čo sa chcú so mnou kamarátiť, tak v skutočnosti nevyvinú nejakú väčšiu snahu ma spoznať. Často ich argumenty sa tak veľmi opakujú, keď si reálne poviem že je toto nad moje sily. Ale ono to je všetko tou dobou a toto je ten fakt ktorý sa nedá vyhovoriť.

Som v tom zlomovom bode kedy si všetko musím uvedomovať a viac zamýšľať. Viac hľadať spôsoby ako pochopiť samotný život a aj samotných ľudí. Snažím sa pochopiť samého seba a svoje vlastné pocity do ktorých sa dostávam. Keď ma niečo dokáže potešiť tak na to dokážem spomínať celý svoj život a nikdy na daný okamih nezabudnem. Lebo ja si viem vážiť okamihy a všetko okolo seba čo v skutočnosti mám. Nemám vo svojom živote veľa vecí a viem že z veľkou pravdepodobnosťou veľa vecí od života nepotrebujem. Potrebujem len to aby som svoj vlastný život prežil v zdraví a v šťastí. Lebo všetko v živote sa dá kúpiť, opraviť a vymeniť, ale tie skutočné hodnoty jednoducho treba mať v sebe. Celý život stojí na veciach ktoré sú súčasťou nášho života a aj na našich rozhodnutiach. Som vo svojom vnútri realista a nemienim sa hrať na niekoho kým vôbec nie som. Lebo tá realita mi ukazuje kým mám naozaj byť a ako v tomto svete je dôležité nestratiť svoju vlastnú tvár. Som tam kde je každý jeden človek v tomto živote, teda na lodi kde sa môžeme všetci rovnako milovať a rešpektovať.