365: 2012 – 2022 – Skutočná sloboda

Skutočná sloboda začína človek keď môže dýchať,

keď sa nemusí o nič reálne báť,

nič nie je lepšie ako mať zdravý rozum,,

ale ešte dôležitejšie je byť sebou samým,

sloboda nie je len o tom robiť si čo chceme,

je o tom aby sme mali slobodné myslenie,

aby sme vedeli rozoznať skutočnosť,

že aj v tom správnom človeku nájdeme ľudskosť,

vybojovať si niečo samostatne je správne,

lebo vďaka tomu sa dokážeme mať lepšie,

dokážeme lepšie pochopiť veci čo sa dejú,

vďaka nim vieme že sa zázraky stále dejú,

skutočná hodnota sa skrýva v človeku,

ale najme v tom keď má dostatok zdravého rozumu.

Plávať späť

Vždy som túžil plávať proti prúdu a každý jeden deň premýšľal nad tým čo to prinesie. Ale čoraz som začal cítiť že je potrebné sa držať pri zemi. Samozrejme som vedel že keď niečo v živote urobím tak ma to ovplyvní. Samozrejme to neznamená že prestanem robiť veci podľa seba ako to cítim. Ale viem že v živote je potrebné reálnym a mať voči výzvam rešpekt. Neznamená to že sa treba báť, ale uvedomujem si že sa môže všetko zmeniť. Ale niekedy sú momenty, kedy reálne vybočujem a vtedy sa treba vrátiť späť. Vrátiť sa späť ku sebe samotnému a ku tomu vďaka čomu ma ľudia majú radi. Uvedomujem si že keď sa vydám určitou cestou, tak môžem vzbudiť pozornosť. Ale viem že ak ňou kráčam, tak to cítim že je správne. Nikdy vo svojom živote nešiel proti prúdu, lebo viem že by som do veľkej miery bol za to nenávidený. Skôr som sa uberal cestou pokoja a mieru v mojej vlastnej mysli. Namiesto vyhľadávania prečo mám ísť za každú cenu proti prúdu, tak plávam svojim vlastným tempom kde akceptujem všetky strany. Nikdy som nemal pocit že idem proti prúdu a ani som neplával s prúdom. Skôr som si išiel svojou cestou a ak som cítil že nejdem správnym smerom, tak som plával späť. Po rieke zvanej život kde sú prekážky a aj krásne veci. A za všetky tieto veci som naozaj vďačný, lebo vďaka nim kráčam vpred.

365: 2012 – 2022 – Prirodzenosť

Niekedy chcem žiť vo svete kde je všetko prirodzené a keď sa na nič netlačí. Žiť vo svete kde určité veci majú hodnotu a vďaka ktorým sa nemusím cítiť neprirodzene. Nechcem nič iné od života len všetko prežiť najlepšie ako sa dá. Ak robím niečo do čoho som nejakým spôsobom nútený a doslova sa s toho stáva hotová vec, tak je ťažko vo svete žiť. Ťažké je ísť z dobou keď sa ľudia medzi sebou snažia iba predbiehať. Ale ešte ťažšie žiť s predstavami že všetci okolo mňa mi potľapkajú po pleci. Pre mnohých možno sú moje myšlienky moralizovaním, pre mňa sú odrazom súčasnej reality. Uvedomujem si že často tí dobrí ľudia čo existujú musia odísť za hranice, aby sa ich kvality docenili. Nie sú mi blízke hodnoty kde sa určité veci tlačia do popredia a kde všetko funguje inak než má. Chcem aby tie prirodzené veci boli u ľudí na prvom mieste, aby sa nežilo na tomto svete povrchne. Chcem zažívať koncerty a to ako fanúšikovia do mňa hoc aj nechcene strkajú. Chcem zažívať určité pocity ešte skôr než sa mi niečo stane a na tomto svete nebudem. Viem že si chcem povedať že na tomto svete v skutočnosti nie som zbytočne a že som rovnako dôležitá súčasť života ako aj iní ľudia. Lebo v živote je potrebné aby veci a zážitky sa diali prirodzene, lebo potom si mnohé veci budeme vyčítať. Máme veľmi málo času na tomto svete a kedykoľvek príde koniec, preto je dôležité využiť každú možnosť ktorú máme aj keby sme to mali dokázať sami.

365: 2012 – 2022 – Nikdy sa nevzdávaj

Nikdy sa v živote nevzdávaj,

lebo je to len tvoj boj,

nech sa čokoľvek s tebou deje,

rob to čo ti hovorí tvoje srdce,

či ľudia budú mať voči tebe predsudky,

nikdy si neprešli tým či prechádzaš ty,

občas človek má dni kedy nevie ako ďalej,

ale jediné čo mu zostáva je vždy nádej,

niekedy je lepšie keď sa človek vyplače,

keď to čo v sebe dusí zo seba dostane,

nie vždy sa nájde niekto kto ho pochopí,

len príde na to kto pri ňom skutočne stojí,

nemal by sa trápiť nad tým že niektorí od neho odišli,

ale mal by myslieť na tých čo mu úsmev dodali,

ak má pocit že niekto od neho reálne odišiel,

tak potom zisťuje že tu pre neho ani nebol,

je len na človeku ak zanechá v živote stopu,

netreba prestať veriť v jeho ľudskú dobrotu.

POS (Prejavenie, Odhodlanie, Sila)

Pocity ktoré v sebe často mám potrebujem nejako vypovedať, aby som našiel určitú nádej. Aby som prijal veci ktoré sú nejakým spôsobom vo mne zakorenené. Môj život je spektrom vecí ktoré sa z odstupom času na mne prejavia. A viem sú to veci ktoré možno nie sú úplne perfektné, ale sú mojou súčasťou. Preto vo svojom živote nechcem žiť v povrchnom svete, kde si ľudia často nevedia prísť na meno. A že či niekedy som cítil depresiu zo sveta, tak som cítil niečo iné. Často musím priznať že som cítil úzkosť z ľudí ktorí nedokázali vytvárať pozitívne vibrácie. Preto obdivujem ľudí čo sa vo svojom živote nevzdali a neprestali bojovať za svoje sny. Nie všetci ľudia prestali bojovať, ale na sklonku života to niektorí vzdali. A uvedomujem si že ani jeden deň nechcem niečo vzdať a nariekať nad tým čo vo svojom živote nedokážem zmeniť.

Nikdy som sa nechcel cítiť ako kus niečoho čo sa nesmie vyslovovať. Ale boli dni kedy som sa tak naozaj cítil, lebo som si vytvoril o živote ako takom svoju vlastnú ilúziu. A presne toto bol pocit ktorý ma niekedy vo vnútri tak veľmi štval. Bojoval som zo svojim vlastným vnútrom, aby som v skutočnosti prišiel na to kým naozaj som. A často môj život ovplyvnili rozhodnutia ktoré nie vždy boli dobré. A často som sa musel odhodlať k tomu sa posunúť v živote ďalej. Nie vždy som veril v seba, lebo moja sebadôvera bola na bode mrazu. Nie raz som premýšľal ako pred vecami vo svojom živote utečiem. Ale nikdy som neutiekol, lebo som dokázal nájsť oporu v rodine a v priateľoch. Keď som mal pocit že vo svojom vnútri vybočujem, tak som si dokázal pustiť akúkoľvek pesničku. Celý tento pocit znásoboval všetko čo sa v mojej duši dokázalo udiať. Potreboval som si niekedy priznať že nie všetko bolo naozaj v poriadku.

V živote som potreboval nájsť silu vďaka dokážem prijať okolnosti. Nikdy som nad tým čo cítim nepotreboval lamentovať, lebo som tú myšlienku radšej držal v sebe. Keď som zvážil že je potrebné otvoriť svoju dušu, tak to prišlo. Realita je taká že vo svojom živote musím vynaložiť množstvo sily aby veci boli dobré. A že navonok sa pokúšam na ľudí pôsobiť pozitívnym dojmom, tak v skutočnosti tým priznávam že vo vnútri je všetko iné. Nikdy neboli momenty kedy som niečo vnímal citlivejšie až neskôr sa vo mne naozaj formovali. A často na mňa mali vplyv aj ľudia z okolia čo som si na začiatku nechcel pripustiť. Čím viac som spoznával ľudí okolo seba, tým sa formovali tí čo mi zostali vernými. Nikdy som nepotreboval niečo vyvolávať, aby som si získal u ľudí nejaké plusové body. Nikdy som sa nesnažil stáť na nejakej strane, ale vždy som dal ľudom šancu. A bolo mi absolútne jedno v akom názorovom prúde sú. Dodnes je mi to jedno a akceptujem každého človeka ktorý svoje pocity nevnucuje spoločnosti.

Nikdy som sa nemiešal do vecí ktoré by ma oberali o čas. Neriešil som veci ktoré by nemali na mňa žiaden vplyv. Keď sa mi v živote aj niečo nepodarilo, vždy som to vnímal ako výzvu. Bol som v určitom momente šťastný ak sa mi niečo nepodarilo. Nie preto že by som robil cielene, ale preto že každé zmýlenie ma niečomu naučilo. Ak by som sa vo svojom živote nikdy nezmýlil, tak by som bol človek ktorý nemá ochotu sa posúvať vpred. Vlastne som za všetky tieto okolnosti vďačný a verím že všetko sa deje preto aby mi to dokázalo pomôcť a nie ublížiť. Viem že sa často niektoré veci nepočúvajú dobre, ale niekedy ich potrebujem reálne počuť. Niekedy je potrebné počuť aj veci ktoré nie sú dobré, občas treba byť s nimi konfrontovaný. Je potrebné počúvať aj inú stranu, aby som sa viac vcítil do jadra samotnej myšlienky.

Verím že ak na niečo myslím, tak sa to udeje napriek všetkým okolnostiam. Niekedy je potrebné myslieť na veci dopredu aby som sa pripravil na súčasnosť a budúcnosť. Viem že nie všetko v živote sa bude opakovať, každý rok si to uvedomujem viac. Nič nie je náhodou a je za tým sled udalostí. Prešiel som si všetkým a nikdy som nepovedal aké je to ťažké. Lebo som si to nikdy nepripustil a nikdy som neupadal na duchu. Nikdy som nepotreboval kričať alebo niečo vyčítať ľudom. Ak boli veci pri ktorých sa niečo také udialo, bolo ich minimum. Vo svojom živote som nikdy neurobil nič bez príčiny a ani nevybuchol. Každá moja reakcia reagovala na niečo konkrétne v mojom živote. A nie som človek ktorý by potreboval niečo vyvolávať. Niekedy sa radšej ponorím do svojho vnútorného sveta, aby som niečo reálne riešil. Lebo nie všetko reálne ovplyvním, jedine ak svoj prístup k tomu celému.

Prečo som sa stal introvertným tak do veľkej miery to prišlo prirodzene. Žiadne nejaké vnútorné tlačenie na to, ale tento pocit so mnou postupne rástol. Vďaka nemu som začal viac premýšľať nad životom a ľuďmi okolo seba. Pravdou je že niekedy bolo potrebné prekonať určité spoločenské rozdiely, vďaka ktorým sa odosobním od vecí. Niekedy môj svet a svet ľudí do veľkej miery je rozdielny. Ale napriek všetkým tým rozdielom dokážem dať ľudom šancu. Postavím sa ku všetkému čelom, tak ako som to urobil vždy. A nikdy nenastal moment že by som za niečo nebol vďačný. To že ľudia ma vnímajú inak, tak im nikdy nebudem vyčítať lebo majú na to svoje dôvody. Naučil som sa s tým vyrovnať a povzniesť sa nad tým. A všetko okolo seba vnútorne tak vytesním že sa určitými vecami až tak nezaoberám. Nezapájam sa do diskusií o politike a o svetovom dianí lebo mám svoj postoj ktorý nie je postavený na obhajobe jednej alebo druhej strany. Skôr vnímam veci nestranne a tak to aj zostane.

Nikdy som nevyčítal rodine že mi nedali všetko čo som si prial. Lebo mi dali oveľa viac lásku ktorú nič a nikto nemôže nejakým spôsobom nahradiť. A vždy ak môžem byť ľudom okolo seba nápomocný tak budem. Urobím v rámci možnosti všetko čo sa len dá, aby som pre ľudí bol prínosom. Viem že šíriť dobro má naozajstný zmysel, ale nesmie to byť vypočítavé. Ak sa v živote niekedy zmýlim, tak preto aby som zo mňa bol lepší a múdrejší človek. Všetko čo sa deje v mojom živote nevnímam ako niečo čo by mi malo reálne ublížiť. Niekedy je potrebné ísť aj z dobou aby som rástol a prispôsobil sa. Nerobím veci preto aby som sa silou mocou komukoľvek zapáčil, ale preto lebo to mne samotnému dáva zmysel. A keď myslím na veci ktoré sú dobré, tak si tie veci začnem priťahovať. Nech je môj život akýkoľvek, tak vždy budem za neho vďačný. Preto svoj život neberiem ako samozrejmosť, ale ako príležitosť vďaka ktorej sa dá využiť každá šanca.

 

365: 2012 -2022 – Scenár

Všetci píšeme si vlastný dej,

občas to vyznieva ako esej,

niektoré príbehy sú veselé,

iné sú zas v živote aj smutné,

len je na nás ako sa s tým vyrovnáme,

že či sa dokážeme postaviť zo zeme,

každý má možnosť v živote niečo zmeniť,

za to čomu verí by sa mal postaviť,

vo svojom živote máme svoju úlohu,

neraz v ňom dostaneme nejednu facku,

musíme jeden druhému veriť,

nesmieme sa od seba odvrátiť,

všetci máme dopredu napísaný scenár,

každý vo svojom živote dostal nejaký priestor,

sú situácie ktoré nevieme nijako ovplyvniť,

stanú sa aj veci čo nedokážeme zmeniť,

musíme všetko v živote brať také aké to je,

uvedomiť si že čo sa deje sa nedá pripisovať náhode,

musíme sa vyrovnať s tým že tu nie sme naveky,

využime vo svojom živote tie najlepšie okamihy,

všetci máme ľudí čo nás vedia pochopiť,

ktorí sa nám snažia ten život nejako uľahčiť,

nie všetci k nám budú vždy len dobrí,

ale to nám dobrú náladu nikdy neskazí,

všetci vo svojom živote niečo dokážeme,

len je na nás či sa budeme hádať alebo sa spojíme.

365: 2012 – 2022 – Svet v inakosti 2

Stále ten svoj vlastný svet v inakosti,

už viem že to nebude také ako kedysi,

zmieril som sa s tým že nie všetkým sadnem,

je v poriadku ak vo svojom živote niečo cítim,

robím všetko preto aby som sa nikdy nezmýlil,

dostávam priestor aby som sám na to prišiel,

vždy som robil veci v prospech ľudského dobra,

nečakám že sa mi niekedy za to dostane uznania,

napriek tomu žijem tak ako najlepšie viem,

vo svojom vnútri to nijako ani neskrývam,

urobím veci lebo sa nepotrebujem vyhovárať,

nemám problém sa v živote prispôsobiť,

rešpektujem že existujú určité pravidlá,

aj keď neviem že či je to cesta šťastná,

žijem vo svojom svete bez ohľadu na obavy,

všetko prekonám lebo niet inej cesty,

vždy tu boli ľudia čo ma podržali,

ľudia čo za mnou reálne stáli,

nechcem povedať že v živote niečo nejde,

a pred problémami viem že sa nikdy necúvne,

veľa vecí si v živote musím reálne vybojovať,

napriek všetkým okolnostiam som to nikdy nedokázal vzdať,

snažím sa len šíriť pokoj a mier len na tom mi záleží,

ak moje myšlienky niekomu pomôžu vždy mi to úsmev vyčarí.

Napätie

Vysoké napätie kultová skladba za ktorou stáli Linkin Park,

vďaka nej viem aký bol v spoločnosti obrovský poprask,

hudba mi pomáhala nájsť rovnováhu vo svojom živote,

neutiekol som pred ním a nevyhýbal sa samotnej realite,

ako menší som neriešil aké budú okolnosti života,

lebo som len spoznával to aká v živote bude moja cesta,

nepremýšľal som nad tým ako sa cítim vo svojej vlastnej duši,

lebo v určitej dobe sa neriešili veci ktoré som nemal vo svojej moci,

nepremýšľal som o tom aké by bolo byť autentické v určitej dobe,

lebo všetko sa v mojom živote sa dokázalo vyvinúť prirodzene,

môj život je mojou každodennou kapitolou v mori myšlienok,

pred vecami čo sa môžu niekedy stať neplánujem úskok,

nepremýšľal som nad svojimi snami lebo iná bola moja duša,

ale čím som bol starší potom nastala vo vnútri zmena,

začal som si uvedomovať že je potrebné mať ciele,

vďaka čomu som dokázal mať množstvo motivácie v živote,

kedysi sa neriešili spoločenské rozdiely lebo si ľudia viac pomáhali,

bola doba keď si ľudia do očí pozrieť dokázali,

nikdy som sa nezaoberal tým čo neviem zmeniť,

pred vecami ktoré boli vytesnené som dokázal dvere zavrieť,

občas boli momenty kedy som si musel priznať vlastné pocity,

že byť vo vnútri silným prináša aj určité životné výzvy,

v živote boli aj omyly ktoré ma vo vnútri veľmi mrzeli,

hudba mi dala silu vždy keď mi ľudia niekedy nerozumeli,

byť vo vlastnom svete definovalo moju vlastnú osobnosť,

vďaka ktorej som viacerých ľudí do svojho sveta dokázal pustiť.

2. časť

Kedysi v spoločnosti nebolo napätie,

všetko sa v živote riešilo lepšie,

pocity si ľudia otvorene dokázali povedať,

vždy pri sebe dokázali reálne stáť,

ďakujem mojej rodine vďaka ktorej som určité veci zvládol,

že svoju existenciu na svete som prirodzene pochopil,

postupne škola ovplyvňovala vzťahy s ostatnými,

som vďačný za všetky tieto skúsenosti,

nepoznal som na začiatku svoju vlastnú cestu životom,

neveril som tomu že v živote niečo dokážem,

často som s pokorou a rešpektom prijal všetky výzvy,

akceptoval som že nie je vždy potrebné mať určité názory,

nikdy som inakosť nesúdil lebo sám som bol iným,

predsudky nikdy neboli lebo každý je pre mňa rovnocenným,

v živote mi vždy viac išlo o to žiť viac v pokoji,

keď som sa cítil niekedy smutný prežil som to vo svojom vnútri,

niekedy som cítil napätie ak sa niečo skutočne vymykalo normálu,

vždy som sa pokúsil vytesniť určitú moju myšlienku,

čoraz viac cítim že sa v živote naozaj niekam posúvam,

že táto cesta je mojim skutočným impulzom,

som šťastný za svet v ktorom naozaj môžem byť,

že sú v ňom ľudia vďaka ktorým sa niekam dokáže posunúť.

365: 2012 – 2022 – Ambientný svet

Pravdepodobne som celý život niečo hľadal čo mi dá pokoj do duše. Nikdy som si nemyslel že to raz dokážem nájsť. Počúvanie hudby do veľkej miery ovplyvnilo to ako reálne premýšľam. A som za to rád lebo cítim že sa ponorím do úplne iného sveta. Do sveta kde cítim že tomu čo sa vo mne deje úplne začínam rozumieť. Mám pocit že v tom vidím celý zmysel môjho života. Sú to pokojné skladby pri ktorých neriešim nejaké veci ktoré neviem zmeniť. Jednoducho vypnem a nad niektorými vecami ani nepremýšľam. Pravdepodobne tento typ hudby vo mne dokázal všetko úplne zachrániť. Ambienty sú v mojom živote naozaj potrebné a užitočné. Dokážem nájsť východisko a zistiť ako sa veci v skutočnosti majú. Keď počúvam určité skladby tak sa cítim naozaj šťastný. Je to šťastie ktoré mi dáva silu ísť reálne ďalej a nevzdať sa. Myslím si že keby nebolo ambientov, tak by život sám o sebe nemal až taký zmysel, lebo by som nevedel čo ďalej. Od prvého počúvania ambientov už je mi jasnejšie ako sa dá ísť v živote ďalej. Zmenilo mi to do istej miery život, lebo sa dokážem cítiť oveľa pokojnejšie. Keď aj príde nejaká neistota vnútorne cítim že ju zvládnem. Cítim to vo svojom srdci a to ma dokáže upokojiť. Nie je to potom až také zlé, lebo viem že všetko je v poriadku.

365: 2012 – 2022 – Deti

Kedysi sme boli deťmi,

dospelácke problémy sme neriešili,

cez všetko sme sa vedeli povzniesť,

málokedy sme sa dokázali opúšťať,

tešili sme sa zo svojho vlastného detstva,

nepoznali sme nástrahy virtuálneho sveta,

keď boli odreté kolená tak sme to vždy prežili,

cez všetko ťažké sme sa v živote reálne dostali,

školské lásky a prvé pusy máme už dávno za sebou,

v živote sme si prešli nejednou životnou skúškou,

všetko sme v živote dokázali nejako zvládnuť,

dôležité je že sme nezostali na mieste stáť,

kedysi sme nemali mobily a všetko bolo lepšie,

nahrávali sme si pesničky na kazety a tešili sa že niečo nové objavíme,

mali sme detské sny že raz budeme požiarnikmi alebo kominármi,

ale napriek tomu sme tieto sny nikdy reálne nenaplnili,

začali sme rásť a menili sa naše pohľady na život,

niekedy prišli momenty kedy nastal v nás skrat,

aj keď sme prestali byť deťmi pre rodičov sme nimi stále boli,

keď prišla dospelosť tak sme dospelácke problémy riešiť začali,

začali sme premýšľať nad tým kam sa v živote posunieme,

že čo sa v našom živote skutočne stane,

pri každej skúške životom sme dokázali obstáť,

nikdy sme sa svojich túžob čo máme nedokázali vzdať,

dodnes spomíname na to obdobie keď sme boli deťmi,

keď sme sa na svoj život bezstarostne pozerali,

na tieto krásne časy môžeme s odstupom času spomínať,

aj keď sme dospelými máme možnosť sa stále posúvať.