Archív pre november 2014

Talentovaný raper Maky v rozhovore: Nemenil by som nič všetko čo sa stalo sa tak malo stať.

30. novembra 2014

Som dostal zaujímavú výzvu na jeden rozhovor s talentovaným raperom Makym. Sám o sebe som ešte nikdy z nikým nerobil rozhovor a mnoho ľudí bude zaujímať, že či dokážem v tejto nesmierne ťažkej skúške obstáť. Na úvod by som chcel odprezentovať tému rozhovorov a jej postupnosti, budem oslovovať rôznych ľudí ktorí niečo tvoria a samozrejme sa snažia robiť našej krajine veľmi dobré meno nielen na Slovensku ale aj v zahraničí. Takže mnoho ľudí verím že si tento rozhovor mnoho ľudí vychutná, takže sa pohodlne môžte usadiť a smelo čítať. Verím že vás to zaujme a že to oceníte.

Zdravím ťa Maky, ako sa máš?

Maky: Ahoj vieš som po operácii doliečujem sa.

Mnoho ľudí ťa začína spoznávať prostredníctvom tvojej hudby. Prezraď mi, ako dlho sa venuješ hudbe?

Maky: Áno je to pravda vieš rap počúvam od svojich 12 rokov kedy som počúval pecky ako je Eminem na kazeťáku Wu-Tang, 2 Pac, Notorious B.I.G. 50 cent atď proste ma to prevedenie hudby vždy bavilo písal som už na základnej škole doma. Mal som strašne veľa problémov, problémový žiak, problémy v rodine tak som sa zatvoril v izbe a zobral pero do rúk a písal písal písal… prvé texty boli na smiech, ale mne v tom momente pomohlo dať to von zo seba, bol to úžasný pocit. Keď som bol starší, prišla priateľka mi do života s ktorou som bol vyše dvoch rokov a vtedy sa všetko posunulo ďalej. 

Začal som jej písať texty o láske rapovať pred ňou a ona mi vtedy povedala že mám talent ja už s ňou nie som čo ma fakt mrzí ale naučil som sa jedno ísť za tým čo chcem. Moja prvá skladba nahratá bola Príbeh text ktorý som napísal vtedy neľutujem, doteraz chalanisko menom Toxin vtedy napísal niečo typu keby niekto chcel nahrať pomôcť kľudne píšte. Tak som to spravil, napísal som mu, podmaz mi dal dlhodobý kamarát Carlos teraz tiež Wolven Beats a prišlo to chalani došli, nahralo sa, spravil sa master a dal som to von a páčilo sa mi strašne že ľudia to brali tak ako som tu skladbu cítim.

Odvtedy už sa nahralo viac vecí aj práve s týmito dvoma chalaniskami. Nikdy v mojom živote som predtým nemal podporu v tom čo robím tak som si povedal dosť a po roku som spravil EP kde som dal môj život do 7 skladieb a ďakujem bohu že to je už vonku stále to neni môj strop, stále si pôjdem za svojím rapovať rok a rapu sa venovať celý život je rozdiel preto sa nehrám na nič čo nie som. Môj voľný čas väčšinou trávim pri hudbe vždy a všade či doma v aute, v práci, všade nedokážem bez nej žiť často píšem nové bary venujem sa priateľom a chodím do práce. Pochádzam s malého mesta Liptovský Mikuláš aj.keď je malé mne sa celkom páči.

Ako vznikla tvoja prezývka Maky, máš k nej nejaký svoj životný príbeh?

Maky: Ako som vyššie uviedol raper menom 2 Pac bol Makaveli heeh tak ma volajú v práci a tak proste vzniklo Maky ale fakt je to pre mňa pocta pretože 2 Pac je legenda rapu.

Práve dokončuješ svoje prvé debutové EP z názvom Stačí mi. Čo môžeme my ako fanúšikovia na ňom očakávať?

Maky: EP je dokončené je tam 7 skladieb je sa načo tešiť či už na produkcie ale hlavne je to pospájaný môj život.

Čo si najviac vo svojom živote najviac vychutnávaš a za čo si najviac vďačný?

Maky: Vychutnávam keď sa postavím do štúdia a dám von novú vec.. Za môj život. Rodinu a priateľov.

Keby že máš vo svojom živote niečo, čo by si chcel zmeniť, tak čo by to bolo?

Maky: Fuuu.. Nemenil by som nič všetko čo sa stalo sa tak malo stať.

Je nejaká skladba, ktorá ťa za posledné obdobie tak že najviac oslovila?

Maky: Je ich strašne moc slovenská scéna Majself – Kruh, zahraničná Eminem – Psychopat Killer.

Ako vnímaš dissy na CZ / SK scéne?

Maky: Vieš dissy sú raperi ktorý sa potrebujú zviditeľniť a keď je niečo fakt slabé fakt úplne od textu po flow dissy prídu, ako to ja berem je dobré že sú 100 ľudí 100 chutí jeden robí trap, druhý skôr disko rádiové hity, niekto sa chce moc rýchlo dostať hore a nejde mu to a niekto je na scéne dlho a stále o tom istom.

Aký je momentálne tvoj najobľúbenejší film / seriál?

Maky: Film určite 8 Mile, Notorious B.I.G. Get Rich Or Die Tryin tie keď si pozriem vždy sú to pecky chcel by som od detstva taký život myslím americký. Seriál určite Simpsonovci, Futurama Dr.House, Dva a pol chlapa. S novších filmov pozriem si všeličo.

O čom pojednáva skladba Aj tak, je tam nejaká tvoja skúsenosť zo životom?

Maky: Skladba Aj tak je o tom že aj keď som v živote urobil veľa chýb alebo pomohol veľa ľuďom stratil priateľov alebo našiel nových neľutujem nič, vôbec nič s toho čo sa stalo pretože každý človek má svoj kríž ktorý si nesie po celý život a už sa nebojím nikoho a ničoho pretože život mi dal veľa rán.

Sleduješ nejaké športy alebo ich skôr aktívne robíš?

Maky: Moc nesledujem 😀 pozriem si hokej majstrovstvá keď sú max.. aktívne nič kedysi futbal volejbal. Zdravotné problémy.

Tvoj obľúbený športovec / športovkyňa?

Maky: Nemám obľúbených.

Budú v rámci tvojho EP Stačí mi vonku aj nejaké klipy?

Maky: Rozmýšľam o tom no asi skôr na sólo albume dám von klip.

A ako turné? Budú nejaké koncerty v rámci Stačí mi?

Maky: Nič nemôžem keďže momentálne sa nedá nič robiť no určite budú, viac informácií bude na mojom fanpage. Som po akútnej operácii mal som prietrh, takže tak ešte som nikdy koncert nemal no chystám sa to zmeniť pokrstiť EP keď budem už fit. No celý december to nepôjde.

Za chvíľku bude koniec roka. Je to ešte skoro, ale ako by si zhodnotil rok 2014?

Maky: Pre mňa zo začiatku zložitý, no potom sa to krásne vyrovnalo.. Som s ním spokojný.

Ďakujem ti za rozhovor. Čo by si chcel na záver prostredníctvom mojej stránky odkázať svojim fanúšikom po prípade haterom?

Maky: Haterom nič aj keby predo mnou stojí stena za ktorú nevidím vždy sa dostanem za ňu lepšie povedané vždy si pôjdem za svojím.. Aj ja ďakujem za rozhovor fanúšikom asi toľko máte sa načo tešiť pretože EP je len začiatok. Lepšie povedané haterom postavte predo mnou stenu ja ju preskočím zamknite dvere, ja ich otvorím tvorím tvorím tvorím budem vždy.

Reklamy

15 bodov životne dôležitých vecí k zmene životu človeka

29. novembra 2014

1. Systém

Systém je taká najväčšia barlička, ktorú treba reálne riešiť. Žijeme vo svete ktorý nie je demokratický a sú problémy čo trápia ľudí. To že sa niečo zmení kozmeticky, tak to prakticky nič nezmení, lebo sa nájde niekto iný čo príde k moci. Tento systém treba zmeniť a nahradiť ho priamou demokraciou, teda sa zamerať na to, aby sa pomáhalo zvieratám, aby bezdomovcov boli vybudované priestory kde by sa mohli vyspať a ubytovať a najme aby si každý človek bez rozdielu dokázal nájsť prácu. Žijeme v dobe kedy to nie je najľahšie a zrovna pri hľadaní nejakej práce je to o to zložitejšie.

2. Otvorenejší a priamejší dialóg

V našom svete chýba otvorenejší a priamejší dialóg z očí do očí, všetko sa rieši len na sociálnych sieťach alebo iných stránkach kde ľudia môžu diskutovať. V rámci demokratických spôsobov našeho žitia pozostáva aby sme sa medzi sebou vedeli porozprávať a nájsť riešenia na určité problémy v spoločnosti. Základ toho všetkého spočíva v tom, že nielen ľudia by sa mali medzi sebou rozprávať, ale aj politici by mali sa rozprávať z ľuďmi, ale k tomuto sa dostanem v treťom bode, ktorý budem samozrejme podrobnejší a presnejší, ale bude na tento bod plne naväzovať.

3. Politici by mali viac chodiť do ulíc medzi ľudí

Ako som na konci druhého bodu spomenul, tak tu na to nadviažem. Politici by mali chodiť medzi ľudí, nielen iba vtedy keď sú protesty alebo keď sa riešia určité zmeny v živote. Politici by mali zaujímať o reálny stav našej krajiny a o jej reálnej chudobe po celom Slovensku. Pán prezident chodí medzi ľudí a priamo sa ich aj pýta, že ako sa im darí v danej práci. Politici by mali viac stretávať z ľuďmi a vedieť načúvať ich reálnym problémom, niekedy stačí aj to, keď ich niekto aspoň v určitej chvíli pochopí.

4. Myslenie

Naše ľudské myslenie sa musí zmeniť hneď. Nedá sa čakať kým sa niečo zmení samé. Proste človek ak má nejaký nápad alebo nejakú myšlienku, tak nech sa ju nebojí dať zo seba von. Ako v scientológii a dianetike voči ktorej som je jedna myšlienka, že človek je tvor neobmedzených možností a záleží iba na ňom že aké myšlienky do svojej hlavy vôbec pustí a toto je ten paradox. Každá zmena v našom živote začína od dola. Vysvetlím to takto, proste si treba uvedomiť, že všetci sme na jednej lodi a nikto z nebies nespadol, takže nikto z nás sa nenarodil ako profesionál, teda ním sa stane človek po určitom čase.

5. Vzdelanie

Každý človek keď niečo vo svojom živote tak sa musí vzdelávať. Škola poskytuje vzdelanie zadarmo, najme pri stredných školách je to tak. Pri vysokej škole si treba doplácať nejaké ďalšie veci ohľadom štúdia, internátu a mnoho vecí čo človek do školy potrebuje. Ale niekedy fakt nestačí byť len magister alebo bakalár, lebo kopec ľudí neraz končí na Úrade práce, kde si zháňajú nejakú robotu. Ako človek sa ohradí že škola života je lepšia, ale nie je to vždy pravda. Človek sa môže vzdelávať rôzne buď čítať knihy, chodiť do školy alebo stačí, keď chodí na nejaké krúžky, kde sa stretáva z určitou skupinou ľudí, pri ktorých sa ten človek cíti rovnocenne.

6. Zamestnanie

Treba si uvedomiť a nadviažem na ten piaty bod, ktorý je našou prvou cestou k úspechu. Za čias socializmu pokiaľ človek hoc aj nemal peniaze, ale mal aspoň zabezpečenú prácu, teda ju mali zabezpečenú všetci. Celkovo ľudia si myslia, že keď vyjdú zo školy, tak sa okamžite zamestnajú a toto je neskutočný omyl. Dnes je všetko len otázkou peňazí a toho že či má človek nejaké papiere vo forme výučného listu, že sa ten človek vyučil napr. za maliara, čašníka, tkáča a podobne. Nájsť si zamestnanie je v dnešnom svete umenie a mnoho ľudí radšej ide do zahraničia, lebo vie že tam viacej zarobí a má samozrejme aj lepšie podmienky pre prácu, v súčasnosti kopec au-pairiek a opatrovateliek pracujú v Švajčiarsku alebo v Rakúsku.

7. Láska

Láska by nemala fungovať na základe patetického romantického filmu že šťastný až do smrti. Ale láska by mala fungovať na príklade, že pokiaľ chce človek reálne mať niekoho rád, tak by mal mať najprv samého seba v živote. Potom neskôr bude mať rád ľudí okolo seba, zvieratá a celkovo svoje okolie. Ako láska je krásna, ale býva často veľmi zradná. Dokáže človeka potešiť a zároveň tomu človeku dokáže aj škaredo ublížiť. Mnoho ľudom keď sa prestane dariť v láske, tak okamžite skáču z mostov alebo pod vlak a treba si uvedomiť, že toto nie je žiadne riešenie. Človek ak sa vo vzťahu trápi a necíti sa v ňom šťastný, tak radšej nech s neho okamžite odíde a neraní toho druhého človeka, aspoň aj to trápenie v jeho živote je omnoho menšie, teda treba povedať, že to menej bolí.

8. Triedne rozdiely medzi bielymi a Rómami

Na tento bod treba najviac upozorniť, lebo často sa kopec bielych stáva obeťou agresívnych Rómov. Teda si treba uvedomiť, že v živote netreba hádzať všetkých jedného vreca, lebo na základe toho, má človek určitú nálepku. Tak ako je pre Róma urážkou, keď mu povie niekto, že je cigán, tak je pre bieleho urážkou keď mu niekto povie že je gáďžo ale tu ide o uhol pohľadu, ako to človek zoberie. Nemali by sa robiť rozdiely a každý by mal mať rovnaké práva a aj povinnosti. Ale najme povinnosti, lebo nie všetko sa dá stavať na zábave, musí byť práca, aby potom neskôr mohla byť zábava a toto si treba uvedomiť. Všetci sme jedno, či sme biely, modrý, žltý, fialový, oranžový a na základe nejakého rozdielu alebo toho že je človek zo sociálne slabšej triedy, tak ho netreba súdiť. Všetci sme na jednej lodi a takto sa treba správať. Rómska otázka by mala riešiť a venovať jej treba veľkú pozornosť.

9. Korupcia

Ak sa má niečo od základov zmeniť, tak sa musí riešiť korupcia či v rámci politiky,polície alebo iných orgánov čo si šafária peniaze zo štátnej kasy. Korupcia sa nemôže iba kozmeticky riešiť, ale musí sa riešiť hlbšie, čo znamená od tých malých rýb sa treba dostať ku tým väčším. Celkovo človek by sa nemal báť nahlásiť korupciu, ako mnoho ľudí neverí v túto krajinu a najme v to, ako funguje polícia alebo iný verejný orgán v štátnych inštitúciách. O veciach proste človek nemôže hovoriť čisto iba v rámci teórie, ale treba ich riešiť aj v rámci reálnej praxi. Ale vždy sa nájde niekto kto bude skorumpovaný a kto si najviac nakradol. Pokiaľ človek nájde v sebe motiváciu niečo zmeniť, tak to zmení.

10. Motivácia k reálnym činom

Mnoho ľudí rieši motiváciu ako teoretický prostriedok a ako prostriedok k zmene myslenia. Ale človek by mal motiváciu nájsť v čomkoľvek vo svojom živote. Teda to znamená, ukázať tú motiváciu v praxi a ukázať ľudom, že čo sa dá teoreticky povedať, tak sa to dá preniesť rovno preniesť do praxe. Človeka motivuje hocičo buď to, že chce chudnúť alebo ho baví lúštenie krížoviek, osemsmeroviek a iných vecí v jeho reálnom živote. Samozrejme človek môže nájsť motiváciu v blogovaní, tak ako to robí ja a zároveň viem že som tých ľudí vedome chcel k tomu aj nasmerovať. Motivácia v praxi znamená čo si človek povie, že aj reálne spraví, teda žiadne reči, ale rovno pristúpiť k činom čo by mali robiť všetci bez rozdielu.

11. Rovnoprávnosť vo vierovyznaniach, náboženstvách

Človek by sa mal sám plne rozhodovať o tom, že čím reálne chce byť. Tento bod sa dotýka všetkých bez nejakých rozdielov v našej spoločnosti. Je jedno či chce človek byť vegán, vitarián, vegetarián, ak to tak človek reálne cíti, tak nech sa nebojí učiniť určitú zmenu. Pri náboženstve to takto funguje rovnako, či je človek katolík alebo evanjelik, dakto sa nájde čo neverí v Boha a je ateistom. Každý by mal mať rovnaké práva a človeka netreba škatuľkovať len preto že je mäso alebo že je proti náboženstvu ako takému. Lebo človek nie je nesvojprávny a mal by povedať, že čo sa mu reálne nepáči. Hlavne človeka by nemali nútiť do niečoho čo v skutočnosti vôbec nechce.

12. Zlatá stredná cesta

Toto je veľká dôležitosť, ktorú by si mal každý človek pamätať. Od tohto momentu sa vo mne zmenilo celé moje uvažovanie. Mnoho ľudí by si malo povedať že proste v našom živote by mala platiť určitá rovnováha. Treba si uvedomiť, že človek nemusí byť prehnane pozitívny alebo byť prehnane negatívny. Byť prehnane pozitívny alebo byť moc negatívny je proste strašné zlo. Zlatá stredná cesta spočíva aj v to, že verím v karmu a v to že každý čo odovzdáva von, tak sa mu to okamžite vráti. Pokiaľ je človek vo svojom vnútri dostatočne vyrovnaný, tak dokáže vo svojom živote byť lepším človekom. Prestal som čítať Secret, lebo toto človeka nedokáže motivovať ale dokáže ho to ľudsky oblbnúť a som vďačný že prišiel človek, ktorý ma motivoval to viac nečítať.

13. Riešenie hádok

Treba si uvedomiť, že náš život nemôžeme postaviť na hádkach. Ak je nejaká hádka, tak by malo byť presne vysvetlené, že prečo sa dvaja alebo viacerí ľudia hádajú. Mnoho hádok vzniká bez nejakej príčiny a neraz tie hádky dokážu sa dostať do takej fázy, že okamžite môžu sa dvaja ľudia rozísť a potom že prečo vznikajú rozvrátené rodiny, kde to postupne prestáva fungovať. Prakticky spolu prestávajú komunikovať a už sa nedokáže ani na ničom zasmiať. Ako sú hádky čo sa dajú ľahko vyriešiť tým, že si to ľudia ešte dokážu vyrozprávať, len je na človeku, ako k tomu dokáže reálne pristúpiť. Človek by mal každý deň ukončiť s tým pocitom, že sa daná hádka v jeho živote reálne vyriešila.

14. Zrušenie vzťahov z EÚ, NATO a obnovenie vzťahov s RF

Ďalší predposledný bod sa týka našej politiky a našich medzinárodných vzťahov. Treba si uvedomiť že vstup do NATO našu krajinu neskutočne poškodzuje a v rámci vzťahov Slovensko nepriamo podporuje vojny. EÚ zmenilo v našom fungovaní doslova všetko, doslova naše výrobky čo vyprodukujeme idú do zahraničia a zabúda sa potravinovú sebestačnosť, mnoho vecí v rámci EÚ zdraželo. Zabúda sa na tú podstatnú vec, že Rusko nám pomáhalo pri oslobodzovaní Slovenska. Nepodporujem sankcie ktoré štáty schvaľujú voči Rusku a ktoré EÚ dosť značne poškodia. Každé sankcie voči Rusku dokazujú, že Rusko na čele všetkých krajín najviac dominantné v názoroch, postojoch a samozrejme presadzujú demokratické riešenia v politike.

15. Európa a zmena jej hodnôt

Posledný bod by si mal každý človek zobrať k srdcu. Celá Európa musí zmeniť svoje fungovanie a fungovať pre občanov. Európsky parlament sa stal miestom plných výmien názorov a zároveň aj žabomyších vojen. Európa by mala na každého občana dbať rovnako a mala by zároveň mu vyjsť v ústrety. Európa by mala fungovať na demokratických základoch a bude pomáhať reálne riešiť rôzne otázky ktoré sa nás reálne týkajú. Najme sa to týka Slovákov, ktorí sú v zahraničí a ktorí na Slovensku nemajú také podmienky, aby sa mohli reálne zamestnať. Európa by mala byť rovnoprávna, demokratická, spravodlivá a jej hodnoty by mali fungovať tak, aby pomáhali každému občanu. Celkovo Európa a Brusel by tu mali byť pre občanov a nie pre svoje mocenárske praktiky. Nestačí zmeniť systém, ale treba zmeniť celý svet a to treba robiť od samotných základov. Nečakajme že sa zmení niečo samo od seba, človek ak chce niečo zmeniť, musí priložiť ruku k dielu.

Kniha tvárí

28. novembra 2014

Som rozmýšľal strašne dlho že či budem o tomto písať alebo sa k tomu nebudem vracať. Uvedomujem si, že žijeme vo svete ktorý sa zakladá na palcoch a komentoch s tým, že zabúdame na vlastný život. Viem že je to krásne z niekým si písať a neraz si každý človek roluje stránku Facebooku a očakáva nejakú pozornosť. Pridávame fotky, plus k ním dáme nejaký zvláštny popis a ľudia sa začnú zamýšľať. Tu je ten kameň úrazu, že vo virtuálnom svete sa človek tvári ako najviac v pohode a keď sa má z niekým stretnúť na ulici, tak sa s tým človekom doslova nepozdraví. Proste žijeme v dobe paradoxov a moderná doba nás doslova zhltla. Proste to čo sa robilo v minulosti bolo iné a keď neexistovali mobily, počítače a priamo internety v nich, tak o to viac nám tá realita bola vzácnejšia. Žiadne klávesnice a skrývanie úsmevov za nejaké bezvýznamné smajlíky, za ktoré často zakrývame svoje skutočné pocity. Proste táto doba je jeden veľký omyl v ktorom ľudia radi žijú, ale na druhej strane, všetko je všade dostupné a zároveň máme uľahčený život, len listová forma bola krajšia. Bez modrého nápisu FB si doslova nevieme predstaviť svoj deň a niektorí ho majú v mobiloch. Celá naša doba sa neskutočne posunula dopredu zo všetkými modernými výdobytkami, ktoré nás veľmi ovplyvnili. Žijeme vo svete, ktorý je prakticky náš veľký omyl a myslíme si, že ako sme v skutočnosti šťastný. Písmenka sa zamieňajú za skutočné úsmevy a bozky milovanej osoby, ktorú máme radi a za ktorú dáme aj ruku do ohňa.

Mnoho ľudí má rôzne závislosti a úchylky, ale byť na Facebooku je najväčšia životná droga. Je to milión krát horšia závislosť než všetky cigarety alebo alkohol. Sám som na sieti a uvedomujem si, všetky jej plusy a všetky jej negatíva, najme tie negatíva človeka zrazia k zemi. Ako je pravda, že v našom štáte vládne sloboda a že človek si môže pridávať čo len chceme, ale musí to presahovať nejakú normu. Teda najme morálnu a etickú, lebo keď tam niekto vycapí fotku, ktorá porušuje určité mravné a etické pravidlá slušnosti, tak nech nečaká, že tam tá fotka zostane. Ako človek si nemôže dovoliť pridávať čokoľvek, lebo vždy sa nájde nejaký bulvár typu Nového Času alebo Topiek, čo rád aj s takej maličkosti, ako je vycapenie statusu alebo fotky, ktorá má v popise nejaký text. Mnoho celebrít si ani neuvedomujú koho majú za priateľov a neraz sa nájde dáky pako, ktorý samozrejme ich pocity na svojej stránke rád zverejní a popri tom si aj slušne zarobí. Niekedy ľudia chcú až cielene pútať na seba pozornosť nielen okolia ale bulvárnych denníkov. Mnoho statusov písaných na určitú rasovú neznášanlivosť, tak ľudí stálo doslova vyhadzov z ich zamestnania ktoré ich napĺňalo. Ako viem, že neraz aj ja napíšem niečo čím prestrelím, ale vždy si to hodlám priznať že to nebolo v kontexte toho, na čo som reálne poukazoval. Ale keď je proste nejaký názor, čo v sebe cítime, tak ho nesmieme v sebe dusiť. Ako treba svoj názor, ale na druhej strane si treba odpustiť nejaké rasové útoky na menšiny alebo na iných ľudí, ktorí za chyby druhých nemôžu. Poviem to takto, netreba si vybíjať nervy na somarinách, ktoré v našom živote nie sú podstatné.

Neraz mnoho ľudí, nevie rozmýšľať nad tým čo napíše a ja netvrdím že som nadčlovek a že som nad všetkými ľuďmi, to nie je pravda. Niektorí ľudia sa nedokážu s človekom ani porozprávať, ale sú chvíle, kedy sa na Facebook nedá vyhovárať. Každý človek zvaľuje na Facebook že mu zničil vzťah z milovanou osobou, ale tie vzťahy si ľudia ničia sami, lebo tam pridávajú veci o ktorých by človek nemal vedieť a mali by si to ľudia vyrozprávať medzi sebou. Ja takýto problém viacmenej nemám a verím že sa do nijakých problémov nedostanem. Ale treba si uvedomiť jedno, že človek za internetom je veľký hrdina, ale kebyže sa má stretnúť z nejakým človekom, tak pri ňom ani nepípne. Ako nájdu sa ľudia čo sa dokážu vyhrážať človeku smrťou cez internet, že na toho človeka pošlú nejakú partiu ľudí a zmlátia ho ako také žito. Ako treba si uvedomiť, že každú sieť ktorú nazývame sociálnu, tak ju treba využívať z rozumom a treba si premyslieť, že čo zverejniť. Neraz slová ktoré si človek prečíta, tak ho bolia a ťažko ich dokáže vymazať z hlavy. Človek môže vymazať status, ale bolesť človeka sa tým nedokáže vymazať a ťažko sa dá začať odznova v živote. Prakticky s Facebooku sa stala reálna basa a je jedno či to je doma alebo v mobile, proste človek zabúda reálne žiť. Žije vo svojom virtuálnom svete a zabúda sledovať všetky krásne veci okolo seba, čo vôbec v živote má. Proste naša súčasná generácia už nikdy nezažije krásne detstvo, ale je iba na nás, že akým smerom ju budeme od malička viesť. Dnešné menšie deti dostávajú rôzne iPhony, smartfóny a tablety na ktoré sa neskôr dokážu okamžite nafixovať. Naša generácia čo bola predtým, tak bola iná, preto som rád, že som zažil tie krásne veci v detstve a všímal si okolie okolo seba.

Neraz si treba uvedomiť, že aké obrázky zdieľame a že môžu mať určitý odkaz, ktorý nie je vždy pozitívny. Často na Facebooku mnoho ľudí zdieľajú obrázky a na nich že nech prispejeme lajkom, lebo sa tým deťom alebo iným ľudom dačo stane. Proste sú to obrázky, človek si povie že sú bezvýznamné a popri tom ich obsah je miestami až brutálny. Ja tom nezdieľam a nepodporujem to, lebo viem že ľudia chcú na sebe upútať neskutočné množstvo pozornosti. Ak sa človek fotí a cíti že to bude vyzerať esteticky, tak proste vtedy nie je žiadny problém. Ako boli aj obrázky, ktoré podporovali násilie a porušujú určité pravidlá slušnosti. Ako ľudia nech si píšu čo chcú, ale musia dopredu popremýšľať nad tým čo vypustia zo svojej hlavy. V tomto je Facebook neskutočne zradné médium a mnoho ľudí dokáže na základe toho, využiť slabosti človeka a okamžite ho zmanipulovať. Teda tu spomeniem jednu vec, že si treba dopredu premyslieť aké zadávame údaje, nech čokoľvek zverejníme, tak to zostane v databáze Facebooku, jedine kebyže si ten Facebook úplne vymažeme, tak úplne zmiznú všetky dáta s povrchu zemského. Človek je ako spisovateľ, teda si píše svoje vlastné stránky života. Ale my si s nich doslova robíme denník a neskôr si uvedomíme, že toto nie je kniha Harryho Pottera. Doslova niektorí ľudia najradšej píšu o tom, ako idú spať, kakať, cikať, prdkať a mnoho ďalších vecí, ktoré na sociálnu sieť nepatria. Niekedy stačí keď človek zdieľa svoje pocity, že sa cíti šťastný a že mu nič nechýba a toto je viac než všetky napísané slová. Ale krajšie je to povedať človeku do očí, len niekedy to nie je jednoduché, lebo človek si príliš navykol na sociálne siete ako také.

Rozmýšľame prstami na klávesnici, než by sme mali zapojiť svoj vlastný rozum. Ako sú ľudia čo rozmýšľajú aj hlavou, ale takých je strašne málo. Niekedy stačí napísať aj obyčajné ahoj, ale omnoho krajšie je to povedať a človek vidí náš úsmev na tvári a smeje sa s nami. Ale treba si uvedomiť, že ako neraz svoj čas míňame na nezmyselné veci a Fecebook je zabijak času, ale sú ľudia čo ho vedia využiť efektívne, ale všetko je fakt o uhle pohľadu. Niekedy aj ten Skype je lepší a dá s tým človekom cez neho lepšie komunikovať a dokážeme ho vidieť a počuť. Dokážeme počuť jeho hlas a vidieť jeho úsmev a proste tento pocit je zo všetkých najkrajší. Facebook nás zbližuje z ľuďmi ktorých máme radi a sú ďaleko a vzďaľuje nás od ľudí čo sú pri nás blízko a prakticky na nich zabúda. Človek si neraz pozerá e-maily alebo rôzne správy a začne rozmýšľať že čo to napísal, by mimo Facebooku vyjadril inak. Ľahšie je veci napísať, než ich má človek reálne povedať a toto je ten neskutočný rozdiel. Mnoho ľudí prvú vec čo urobí je, že zapne počítač a zahodí tašku do kúta, proste netreba sa vyhovárať na dobou, ale na svoju vlastnú lenivosť, že nechceme s človekom všetko riešiť z očí do očí. Tieto smartfóny, mobily, počítače a notebooky, nám totálne vygumovali náš vlastný rozum. Ja sa stretávam z ľuďmi možno náhodne, ale o to viac, si tie stretnutia vážim, lebo mi niečo dali, vďaka ním vidím ľudí, ktorých som dlho nevidel. Mnoho ľudí povie že sa nudí, ale tak by malo niečím zamestnať a nie mlátiť do Facebooku alebo do iných sietí svoje fantazmagorické výplody. Ľudí nezaujímajú problémy iných ľudí a nebudú ľutovať niekoho, kto sa neustále ľutuje a opúšťa sa ako taký blázon. Celý svet sa teší s toho, keď je človek šťastný, ale keď je na dne, tak sa s toho dna musí dostať sám a nemôže čakať že s toho dna ho dostanú ľudia. My sme sa narodili, máme svoje poslanie, zodpovednosť a treba si uvedomiť aké kroky robíme. Tieto kroky nás môžu ovplyvniť v našom ďalšom živote pri výbere partnera a človeka ktorého budeme skutočne milovať.

Človek by kvôli Facebooku alebo iným ľudom netreba strácať svoju súdnosť a vlastný rozum. Treba si dávať pozor na aké pochybné súťaže sa neraz človek prihlasuje. Chcel by som povedať, že každý si musí dávať pozor na to, že aké údaje vypisuje a neraz sú niektorí ľudia, ktorí dokážu zarábať na ľudskej nevedomosti. Ľudia pošlú smsku a najviac nedôverčiví starší ľudia, lebo veria že daná súťaž nie je žiadny podvod. Následok toho všetkého príde vtedy, keď človeku príde obrovská faktúra ako svet, ktorú prakticky nemá ako splácať, jedine že by si na ňu požičal od banky dáku pôžičku. Ja nemám výhrady k súťažiam ako takým, ale ľudia si musia uvedomiť, že neraz sú takí podvodníci a dokážu rýchlo človeka oklamať a zároveň ho pripraviť o peniaze. Ako mnoho rozumných ľudí sa zúčastňuje takých súťaží, ktoré sú overené a ktoré človeka neoklamú a nepripravia o peniaze. Ja sám som vyhral niekoľko súťaží a neraz ceny čo som vyhral mi skutočne prišli. Ale aj tak, proste nesmie nič podceniť, lebo ľahko sa môže stať obeťou veľkého podvodu a samozrejme ďalšia vec, človek si musí dávať pozor na to, čo si objednáva cez internet. Ďalšie veci ktoré si uvedomiť, že aký názor skutočne môžeme napísať, lebo ako sa nájde človek čo to dokáže prijať a niekto sa môže uraziť. Celkovo kritika na iných ľudí môže vždy vyvolať rôzne názory a samozrejme vzbudí aj poriadny rozruch. Ale keď sú veci čo máme vo svojej hlave, tak si ich nechajme pre seba a nepútajme pozornosť tým že niečo vypustíme a hneď očakávame komentáre a palce hore. Mnoho ľudí sa vo svojom živote nudí a popri tom žijú svoje mŕtve životy na Facebooku a nie v realite. Treba si uvedomiť, že v našom živote nemôže existovať iba modrá farba, ale aj kopec iných, ktoré sú omnoho veselejšie a zahrejú nás na našom srdci.

Facebook je ako kniha, ale s tým rozdielom že nemá žiadny začiatok, stred a ani koniec, všetko si vytvárame v našej hlave. Je iba na nás, ako dokážeme ho využiť a že či ho dokážeme využívať správne. Treba sa zamyslieť, že prečo Facebook sa stal najviac kritizovaný a populárny, lebo dokázal spraviť taký humbuk, aký nespravila žiadna iná sociálna sieť. Ale z jedného hľadiska, keď sa chceme s človekom dohodnúť an tom, aby sme sa stretli, tak si proste nemusíme na neho míňať kredit, stačí sa mu ozvať, dohodnúť sa a proste s ním ísť niekam preč. Človek ak má skutočne žiť, tak by mal aspoň na chvíľku sa zastaviť, spomaliť a aspoň na jeden moment všetky mobily, smartfóny a iné zariadenia, ktoré vysielajú mikrovlnné žiarenia. Stačí zavrieť oči a aspoň raz začať snívať o veciach, ktoré si chceme splniť v živote. Dôležité je, aby sme neboli utiahnutí do svojho vnútra a aby sme boli sami sebou. Nenechajme sa ovplyvniť vecami, ktorými zabíjame svoj čas a hlavne robme veci, ktoré nás budú robiť šťastnými a hlavné je, aby sme sa naučili žiť. Teda nežiť iba vo virtuálnom priestore, ale žiť v reálnom priestore kde môžme ľudí skutočne objať a povedať im, ako ich máme skutočne radi. Netrápme sa nad tým, čo sa neraz v našom živote stane a radšej poďme ďalej, než by sme sa mali na nejakom bode zaseknúť. Ako treba si uvedomiť, že musíme žiť naplno a že nemôžme celý život iba preplakať. Či sme na sociálnej sieti alebo nie, tak nikdy neprestaňme byť sami sebou a nebojme sa vyjadriť svoj názor. Nie je dôležité mať 700 priateľov s ktorých je pravých maximálne 30 a kvalita by mala byť v živote človeka prednejšia než kvantita. Nie je dôležité množstvo priateľov, ale dôležitá je ich kvalita a to že či dokážu stáť pri nás vtedy keď to najviac potrebujeme. Možno nemám vo svojom živote veľa priateľov, ale mám aspoň tých ktorí vo mňa veria a ja v nich.

 

 

Slovensko sa svojej energetickej závislosti zo zahraničia nezbaví

26. novembra 2014

Slovensko, ako aj celá Európska únia sa svojej závislosti na energetických surovinách zo zahraničia nezbavia ani do roku 2040. Taká je predpoveď Medzinárodnej energetickej agentúry (MEA) a súhlasia s ňou aj naši odborníci. V budúcnosti by sme však mali mať viac možností importu ako len primárne z Ruskej federácie.

Ropy budeme potrebovať menej

Podľa expertov MEA v najbližších desiatkach rokov bude Európa čoraz viac produkovať energie z obnoviteľných zdrojov. Vďaka tomu by spotreba ropy mala poklesnúť z 13 miliónov barelov ropy za deň len na 8 miliónov barelov.

Na druhej strane v niektorých európskych krajinách by sa v priebehu niekoľkých desaťročí mohla vyrábať polovica elektriny zo slnka, vetra a iných ekologických zdrojov. Odborníci navyše počítajú, že vďaka technologickému pokroku sa zvýši aj celková energetická efektívnosť.

Plyn bude naberať na význame

Ako povedal hlavný ekonóm spoločnosti Slovnaft Marek Senkovič napriek nárastu obnoviteľných zdrojov energie, ako aj poklesu dovozu ropy, Európa zostane závislá na importoch energetických komodít. Významnou surovinou sa stane okrem iného aj zemný plyn a vzhľadom na očakávané investície do prepravných kapacít sa dá predpokladať, že ho bude možné dovážať aj z ázijských krajín, prípadne z USA.

Po prepojení potrebných potrubí tak bude možné dopraviť plyn k nám napríklad aj zo Španielska, ktorý sa predtým prepravil loďou z USA. „Vďaka viacerých dopravným alternatívam a spojeniu jednotlivých trhov v EÚ by malo prísť k zbližovaniu cien komodít,“ priblížil Senkovič. Tie sa v súčasnosti výrazne odlišujú.

Za zelenú energiu si priplatíme

Výrazný podiel obnoviteľných zdroj však nebude zadarmo. Práve kvôli zeleným energiám budeme musieť v Európe platiť za elektrinu, plyn alebo pohonné látky najviac zo všetkých regiónov na svete. Ako vyplýva z údajov MEA už v súčasnosti sa na starom kontinente pohybujú priemerné náklady za spotrebovanú energiu zhruba na úrovni 1500 dolárov. Pritom v USA je to menej ako 1000 dolárov.

Do roku 2040 by sa mal tento nepomer zachovať v neprospech Európskej únii. Predpoveď MEA počíta s priemernými nákladmi v únii na energiu okolo 1800 dolárov a za Atlantikom približne len 1150 dolárov. To je aj jeden z veľkých problémov, vďaka ktorému môžu európske priemyselné podniky stratiť svoju konkurencieschopnosť na globálnych trhoch.

zdroj: aktuality.sk

Bude lepšie?!

24. novembra 2014

Všetko máme vo svojich rukách,

musíme prekonať v sebe všetok strach,

všetky tiene musíme dať za seba,

uvedomiť si že v živote je iba jedna správna cesta,

podajme si ruky a nepozerajme na niekoho chyby,

pochopme že musíme prekonať určité rozdiely,

nedovoľme aby nás niečo v živote zlomilo,

myslime na to, že po búrke vychádza slnko,

predsa náš život je v niečom krásny,

sme ľudia čo majú v sebe kopec sily,

nebojme sa spolu pretlačiť ťažké kamene,

každú prekážku spoločnými silami porazíme,

naše dni nie sú vôbec posledné,

treba si uvedomiť čo je v našom živote hodnotné,

nebojujme neustále z nejakými predsudkami,

naučme sa vychádzať zo všetkými ľuďmi,

odožeňme strach a prestaňme sa naháňať,

aspoň raz v živote sa musíme zastaviť,

zamyslieť sa k čomu sme reálne dospeli,

či sme dokázali tento svet pochopiť v úplnosti,

niekedy stačí v živote iba malá chvíľa,

pochopiť že v našom živote nie je vždy všetko náhoda,

kráčame po tejto planéte ruka v ruke,

snažíme sa uvedomiť si že čo všetko skutočne máme,

náš život nie je iba čistý boj,

ale človek musí v sebe nájsť vnútorný pokoj,

treba hľadať cestu ako vychádzať spolu,

hľadajme v našom živote skutočnú rovnováhu,

vždy je možnosť že bude raz lepšie,

je iba na nás že či tomu skutočne veríme,

musíme sa vzájomne pochopiť,

uvedomiť si že pre nezhody nemôžme dobré vzťahy zahodiť,

život máme len jeden a naučme sa ho brať taký aký je,

dodajme si všetci kúsok nádeje a na krajšie zajtrajšky verme.

Všetko je v našich rukách

23. novembra 2014

Niekedy človek chce niekam vzlietnuť, ale vôbec sa nevie rozhodnúť kam. Občas uniká pred problémom tým, že si pustí hudbu a začne nahlas uvažovať. Má v hlave jednotlivé texty v hlave a premietajú sa mi ako taká točiaca platňa. Počuje v závetrí ako hrá silná melódia a leží na posteli s tým, že miestami sa pozerá na plafón. Zavrie oči a premýšľa nad tým, že čo všetko by najradšej zmenil a uvedomuje si toho veľmi veľa. Sníva o rôznych snoch ktoré má vo svojej hlave a rozmýšľa že či sa mu raz splnia. Je to obyčajný človek, ako každý jeden človek na tomto svete a je plný ideálov. Možno je iný než ostatní ľudia, ale nechce kráčať nejakým davom čo ma na vec iný názor. Buduje sa v ňom určitá sebareflexia a najradšej by cestoval v čase, aj keď je to naivná predstava. Fúka jemný vietor a človek má na sebe biele páperie a pokračuje cestou kde sa prestáva báť samého seba. Vie že jediná možnosť v živote ktorú má je si veriť. Lebo keď si niekto neverí a predčasne sa vzdáva, tak rýchlo sa môže zosypať. Je jednoduché žiť v predstavách, že náš svet je krásny a že nič v ňom nie je zlé. Nie je to tak, musia sa diať aj zlé veci, aby sme si vážili život a samých seba. Musíme pochopiť, že keď sme na nejakej ceste životom, tak nesmieme z nej zísť. Všetci sa môžme buď podvoliť davu alebo kráčať svojou vlastnou cestou. Veľa krát človek musí v sebe držať tie najťažšie myšlienky, aby nimi netrápil iných. Celý tento stav zodpovedá najme v psychike, lebo treba si uvedomiť, že v našej psychike je 80 percent skutočného úspechu. Keď sme psychicky na dne a cítime že nás nemá nikto rád, neriešme to tým, že skočíme z mosta a zabijeme sa. Nedá sa to považovať za správne riešenie a ľudia toto robia, lebo si myslia že nie je iná možnosť. Vždy je iná možnosť, len tu treba vedieť prijať takú aká v skutočnosti je.

Celý život vieme čo skutočne máme robiť, ale nevieme k čomu sme predurčení. Len si treba uvedomiť že máme možnosť voľby robiť rozhodnutia o ktorých sme presvedčený že sú správne. To je ako keď maľujete na modrý alebo ktorýkoľvek iný papier štetcom, ako sa reálne cítime. Celý život si maľujeme rôznymi farbami a je iba na nás že či sú pozitívne farby alebo tie negatívne farby. Všetko je prakticky v nás, máme možnosť slobodne sa rozhodovať a sami si povedať čo je reálne správne. Náš svet je založený na maličkostiach a tie maličkosti tvoria súčasť nášho sveta v ktorom žijeme. Každý deň vstávame, ale zisťujeme že každý jeden deň môže byť iný. Je len na nás, ako si ho dokážeme skutočne prispôsobiť. Každý z nás má svoj vlastný svet a vlastnú predstavu o živote, všetci niekam chceme patriť. Nie vždy človek dokáže byť integrovať do spoločnosti, lebo stále platí že byť iným je byť odstrčeným. Žiadny človek by sa nemal vzdávať v živote, len preto že padol na kolená a môže sa mnoho krát zdvihnúť zo zeme. Vždy existuje nádej pre lepší zajtrajšok, stále každý deň existuje šanca zmeniť všetko k lepšiemu. Len ako každý musí začať od seba, nikto z neba učený nespadol a všetci ľudia boli na nule kým niečo dokázali. Všetci sme prakticky na jednej lodi, ktorá má spoločného kapitána a ten nás stále sprevádza ťažkými prekážkami. Život nás vedie rôznymi cestami a aj necestami a nie vždy nám dopraje všetko. Ale za to je milosrdný ku každému rovnako, teda nerobí rozdiely medzi tým či je človek biely alebo čierny. Ale každý má svoju vlastnú funkciu v živote dokonca aj ten blbeček čo sa neraz pohybuje po svete je tiež človekom a treba ho brať takého aký v skutočnosti je.

Dennodenne sa človek pozerá na to v akých pomeroch žije spoločnosť. Ale niekedy si treba povedať, že my sme tí čo majú moc v rukách a my sme tí čo máme možnosť urobiť z nášho sveta lepšie miesto. Nie je vždy všetko ľahké, ale sťažovať sa nie je na mieste, ale na mieste je sa nevzdať. Treba brať život taký aký je zo všetkými radosťami, sklamaniami a zo všetkým čo nám dáva. Neraz si hľadáme vo svojom živote priateľov o ktorých môžme povedať, že budú pri nás skutočne stáť. Nevieme či tých priateľov spoznáme na internete alebo ich spoznáme v reálnom živote. Ale proste ich spoznáme a vieme že nám do určitej miery zmenia život. Zmenia nám do takej miery život, že sa postupne stávajú jeho súčasťou a postupne sú našou skutočnou oporou. Nie vždy je všetko podľa predstáv, vždy platí že niektorí ľudia v našom živote prichádzajú a iní odchádzajú. Každý človek čo mal na tomto svete miesto ho musí opustiť, nie preto že mu to niekto povedal, ale preto aby sa v tomto svete už viac netrápil. Žijeme v určitej skepse že všetko bude navždy, ale je iba na nás či to tak reálne bude. Každé rozhodnutie závisí len od nás, každá sekunda môže niečo znamenať a to si treba skutočne uvedomiť. Aj keď je náš život dar, ale občas nás postaví pred nečakané rozhodnutia, ktoré ukážu že či ho dokážeme správne viesť. Nečakajme že nás celý život bude stále viesť za ruku, ale aj my niečo s ním skutočne urobme. Nikdy nie je neskoro začať z niečím novým, len sa proste toho netreba vôbec báť. Ako sú v živote zmeny, ktoré sa ťažko prijímajú a dodnes sa treba zamyslieť nad tým, že či tie zmeny boli správne. Nevieme kam nás vietor odfúkne a že kto v našom srdci zanechá stopu alebo rovno bolestivú jazvu na celý náš život. Je len v našom morálnom záujme aby sme našli vo svojom živote niečo čo nás skutočne bude baviť. Každý človek musí nájsť svoj životný smer ešte predtým, než sa s ním skutočne vydá, lebo je kopec rôznych ciest a iba jedna z nich je skutočne správna.

V živote robíme jednu osudovú chybu, bojíme sa povedať veci tak ako ich reálne cítime. Sme sa naučili že žijeme v demokracii a popri tom v nej stále nemáme úplnú slobodu. Stále platia určité pravidlá, ktoré keď porušíme tak sa okamžite dostaneme do problémov. Netreba hovoriť o tom že iba zákony bývajú vždy zlé, ale aj my robíme chybu, že nepoznáme pravidlá našich nepísaných a písaných zákonov. Ako stále treba povedať jedno, že neznalosť zákonov sa neospravedlňuje a toto je veľká životná pravda. Ale najme by sme sa mali držať tých nepísaných zákonov a všetky veci robiť automaticky. Už od malička nás učia, aby sme sa vedeli za všetko poďakovať, vedieť sa pozdraviť ľudom a celkovo sme vedený k úcte. Ale treba si uvedomiť, že vo svete človek musí byť psychicky silný a musí sa nebáť toho čo cíti vo svojom vnútri. Nikdy by sa človek nemal báť povedať svoj názor aj keby bol kritický, lebo celkovo je dôležité prijať pravdu a odsúdiť všetko klamstvo. Treba si uvedomiť, že nemôžeme takto fungovať donekonečna a tváriť sa, že sa nič v našom živote nedeje. Naša filozofia by mala zastávať jednu dôležitú myšlienku, teda tú najhlavnejšiu a mala byť založená na vedomí a svedomí. Musíme si uvedomovať všetko čo sa deje v našom živote a hlavne musíme mať nad tým kontrolu. Treba naše myšlienky stavať na určitých základoch a správne ich zvážiť, to ako keď máte nejakú stavbu. Každá stavba má nejaký základ a základom je položiť úspešne svoju prvú tehlu na dom a potom treba pokračovať dokým ten dom nie je postavený. Aj naše myšlienky treba stavať na nejakom základe a keď ich nesprávne vyjadríme, tak sa môžu v priebehu jednej sekundy úplne rozpadnúť. Takže celá mozaika nášho života sa v jednej chvíli rýchlo rozpadne, lebo sme sa nedržali toho, čo sme si reálne povedali. Potom si môžeme povedať, že či sme skutočne slobodní alebo sme súčasťou nejakej pyramídy, ktorá sa nám postupne začne rúcať na našu vlastnú hlavu.

Neospravedlňujme sa neustále za chyby ktoré sme urobili v našom živote. Nie vždy môžeme za tie chyby a neraz sme to nedokázali vždy ovplyvniť. Buďme spokojní s tým čo máme aj napriek tomu a nemyslime na to, že čo nás reálne čaká. Nezaseknime sa v minulosti a sústreďme sa na prítomnosť ktorú máme pred sebou. Minulosť je iba spomienka ktorú si navždy uchovávame vo svojich hlavách a stále vieme že môžeme urobiť niečo lepšie a lepšie. Stále môžeme byť lepší, len musíme dať šancu každému okolo seba a nie ho odpísať, len preto že je iný človek. Ako mi moja najlepšia kamarátka a priateľka povedala, že byť iným je v skutočnosti jedinečné a je to skutočne tak. Byť iný nie je len to, že sa človek odlíši od stáda oviec, ktoré všetky zmýšľajú rovnako a prispôsobujú sa systému, ale to znamená, že človek sa dostávania do stavu vedomia a uvedomenia. Celkovo človek je predurčený k tomu, aby si uvedomoval veci čo vo svojom živote a aké dôsledky môžu mať na ostatných ľudí. Celkovo riešime následok daného problému a nezamýšľame sa nad danou príčinou, lebo keď sa príčina nájde v správny čas, tak aj ten problém dokáže byť rýchlejšie vyriešený. Celkovo je to aj pri rakovine, keď sa zistí v správny okamih, tak sa ešte dokáže vyliečiť a ešte človek môže byť v skutočnosti zachránený a ešte môže veľmi dlho žiť. O všetkom v našom živote treba otvorene hovoriť a nie hľadať cestičky, ako sa danej téme skutočne vyhnúť. Vždy medzi dvoma a viacerými ľuďmi musí byť nejaký dialóg a zároveň musí fungovať aj nejaký kompromis. Alebo niekedy fakt stačí nájsť v živote medzi tým dobrým a zlým zlatú strednú cestu, toto je jediné a najsprávnejšie riešenie aké človek vo svojom živote môže reálne mať. Strachu sa treba reálne zbaviť, lebo je našim jediným nepriateľom na ceste za našimi snami čo reálne máme. Netreba sa báť a treba skúsiť niečo nové aj keď nie každý z nás má rád zmeny v živote a ja ich duplom nemám rád a musím sa prispôsobiť. Nie je to módny trend, ale ako ide doba, tak sa jej prispôsobuje každý druhý človek na tejto zemi, ale základom je mať tradičné ľudské hodnoty, ako láska, rešpekt a pokora.

Všetko v našom živote má svoj význam a len my to môžme nejako ovplyvniť. Máme moc pracovať z našimi pocitmi a vytvárať si s nich určitú mozaiku. Teda vlastne si skladáme svoju vlastnú skladačku života zo svojich zážitkov a pocitov čo máme v sebe. Postupne sa spomienkami a budeme ju nazývať staré dobré časy, ktoré boli fantastické, lebo za nimi bolo kopec príjemných momentov. Stretávame na našej ceste kopec skvelých kamošov a kamošky, postupne sa s tých ľudí stávajú naši najlepší priatelia. Chodíme neraz na rôzne koncerty, skáčeme pred pódiom a rozprávame sa s interpretmi ktorých hudbu ceníme a postupne sa s nimi aj odfotíme. Aj hudobní interpreti sú len ľuďmi a neraz majú toho dosť za sebou v živote, tak ich musíme chápať. Celkovo podporiť dobrú myšlienku je dôležité, ale treba si uvedomiť, že nie všetci majú peniaze, aby to mohli reálne podporiť. Potom prídu podpisy, fotky a potom človek môže spomínať na všetko krásne čo vo svojom živote skutočne zažil. Je to krásne sa vyšalieť a predstaviť si, že všetko v našom živote nebol iba sen, ale stalo sa to krásnou skutočnosťou. Potom prichádzame s nadšením domov a potom si z radosťou ľahneme do postele a prikryjeme sa dlhým paplónom ako taký svet. Celkovo človek by sa nemal báť si splniť svoje najtajnejšie sny a stáť si za nimi. My všetci sme uvedomelí ľudia a vieme reálne rozmýšľať nad tým čo je správne a čo nie. Preto sa toho musíme reálne držať a postaviť sa za veci čo máme v skutočnosti veľmi radi. Musíme sa spojiť a musíme sa vzájomne pochopiť, aby sme dokázali sa dostať k nejakému riešeniu. Musíme o tom otvorene hovoriť a nebáť sa vyjadriť názor na rôzne témy čo máme vo svojich hlavách. Voči sebe by sme si mali prejaviť ľudskosť a empatiu, lebo je to základom toho, ako má skutočne fungovať náš život a na tomto treba proste stavať.

Je na nás aký si svoj svet skutočne spravíme, ale musíme poznať svoje hranice. Musíme vedieť na čo skutočne máme a na čo reálne nemáme, ale netreba strácať hlavu a predčasne sa vzdávať toho svojho sna. Medzi láskou a nenávisťou bývala veľmi tenká čiara a tá sa môže rýchlo pretrhnúť a toto nesmieme dopustiť. Ak máme spolu reálne vychádzať, tak musíme si odovzdávať myšlienky a najme musíme spolupracovať, aby sme sa dočkali nejakého výsledku. Výsledkom nemusí byť čisto iba produkt, ale niekedy stačí keď to môže človeka nejako psychicky posilniť. Musíme sa medzi sebou rozprávať, ale na druhej strane si treba uvedomiť, nedá sa s každým človekom rozprávať o všetkom. Nie s každým človekom sa dajú prebrať citlivé veci nášho života a musíme rozlíšiť kto je náš priateľ a kto sa práveže na našom mene iba vezie a robí nám zle. Niekedy stačí hoc aj človeka rozosmiať a nejako mu inak pomôcť a svet je potom lepší. Musíme sa zastaviť, musíme vedieť pomôcť aj tým čo nie sú na tom najlepšie. Žijeme v dobe, že sa na ľudskú dôstojnosť prakticky zabúda a keby že ľudia na ulici niekoho komu je zle a kto by mohol aj zomrieť, tak by mu nepomohli. Naša mentalita je taká, chceme aby nám niekto pomohol a my nepomáhame, vtedy keď to iní potrebujú a to je najväčší paradox nášho života čo vedie. Žijeme v unáhlenej dobe a je načase sa nad všetkým zamyslieť, teda uvedomiť si, aký život reálne vedieme. Život nie je iba o užívaní si, ale je aj o určitej zodpovednosti ktorú má človek sám nad sebou a predsa žijeme len raz. Máme kopec možností ako môžeme prežiť svoj živote, ale hlavné je, aby sme ho zbytočne nepreplakali a nerozmýšľali v kuse iba nad tým že čo všetko v našom živote je zlé. Keď si uvedomíme, na čom vlastne reálne sme, tak prídeme na to, že v mnohých ohľadoch sú ľudia čo sú na tom horšie a nemôžeme sa porovnávať s nimi, sme proste iná liga. Každý človek má právo na život bez nejakých predsudkov, všetci máme právo žiť, len sa nesmieme báť urobiť nejakú zmenu a musíme ukázať že v jednote je sila. Je jedno či sme čierny alebo biely, ale pokiaľ chceme kráčať vo svojom živote ďalej, tak musíme zostať sami sebou.

Srdce

22. novembra 2014

Srdce mi stále pre niekoho búcha,
viem že v ňom nikdy nebude pýcha,
niekedy vedieť koho mať rád je ťažšie,
tak ako zistenie kto do môjho života zapadne,
neustála myšlienka na človeka ma drží,
verím že ma to nikdy v živote neopustí,
viem že pre mnohých ľudí mi bije srdce,
kvôli ním nesmiem skladať svoje zbrane,
občas prídu tie nezvyčajné dni,
kedy rozmýšľam čo znamenajú moje inakosti,
niekedy mám pocit že som prišiel do inej atmosféry,
celý život si otvárame kúsky z našej bonboniéry,
moji ľudia nerozmýšľajú iba rozumom,
ale neraz rozmýšľajú aj svojim srdiečkom,
moji ľudia nie sú iba obyčajné ovečky,
ale rozmýšľajú a majú vlastné rozumy,
kopec ľudí čoraz viac začína rozmýšľať,
uvedomuje na čom v živote treba stavať,
sú to skutoční uvedomelí bojovníci,
ktorí sú skutočne a aj vnútorne slobodní,
neraz sa nájdu ľudia s ktorými sa zhodnem,
s nimi panike proste podľahnúť nemôžem,
spolu sme všetci na jednej lodi,
všetci budeme stáť pri sebe v tomto boji,
jediné čomu verím že prekonáme všetko,
že v každom z nás sa prebudí dobro.

Pomáhať a chrániť

19. novembra 2014

V poslednej dobe sa riešia jedna zásadná téma, ktorá trápi všetkých občanov tejto republiky. Ako je načase vyjadriť postoj k našim pánom policajtom a ich praktikám na Slovensku. Ako človek vie koľko odvetví na čele s politikou sú najviac skorumpované. Mnoho ľudí nie je slepých a neraz majú skúsenosť s policajtami a s ich skutočným jednaním. Neraz vidíme napísané na autách Pomáhať a chrániť, ale na druhej strane nás v skutočnosti nás nijako nechránia. Neraz niektorí občania republiky okúsili neprístojné priam až agresívne správanie policajtov na verejných priestranstvách. V našej krajine sú totálne prekrútené zákony a niektoré si doslova samotní policajti vymýšľajú a zavádzajú verejnosť z nehoráznymi klamstvami. Ako nehovorím že sú takí všetci policajti v našom Slovakistane, ale mnoho iných sa správajú ako agresori. Polícia netrestá politikov a nezatvára ich do basy, hlavne že človeka zatknú za banálne činy ako keď niečo ukradne z obchodu alebo zje kúsok hrozna, hneď dostáva 3 roky basy. Náš systém je prehnitý a v našej krajine sú takí policajti, čo robia maximálne iba hanbu v policajnom zbore a v skutočnosti tam nemajú čo robiť.  Spravodlivosť v našom štáte sa začala formovať do určitého bodu, kedy neplatí pravidlo, že na každého by mal platiť rovnaký meter, ale kdeže v našom štáte sa tohto nikdy nedočkáme, lebo sme obyčajné ovce a sme dopustili, aby tu bol totalitný režim. Najhoršie v našom štáte nie je čisto korupcia, ale to že koľko ľudí sa nechá skorumpovať a doslova sa nažerie peniazmi.

Neraz kopec policajtov, viacmenej zarábajú na ľuďoch a že čím viac pokút vyberú, tak ich gágory budú čoraz viac plnšie a plnšie, teda v tomto prípade sú myslené peniaze. S peniazmi prichádza veľká moc a zároveň sa kopec policajtov nechá niektorými ľuďmi uplatiť, aby sa vyhli pokute alebo inému priestupku. Keď nejaký politik spôsobí nejakú nehodu alebo jazdí pod vplyvom, tak ktovie prečo takýmto papalášom nedávajú pokuty alebo im nedávajú fúkať. Je to jednoduché, lebo naši policajti na nejakú spravodlivosť v tomto chorom systéme, kde viacej tyranie než slobody kašlú. Človek keď niečo povie alebo urobí, tak sa stáva okamžite hrozbou a poputuje rovno do basy. Teda viacmenej namiesto pomáhať a chrániť, funguje iba toto buzerovať a mlátiť, lebo takéto praktiky robia a neraz sú doslova prehliadané. Občan sa nedovolá žiadnej spravodlivosti, lebo sa stáva doslova obeťou a porušujú sa jeho základné práva a slobody. Je to doslova hanbou žiť v krajine, ktorá je obklopená policajtami, ktorým ide prakticky len o to, aby na ľudom zarobili. Samozrejme neraz kopec podnetov prichádza od občanov na políciu, aby sa riešili a doslova sú jedným šmahom zmetené zo stola. Polícia prakticky selektuje aké prípady bude riešiť a aké nie, teda sa dá povedať že vždy chytajú viacmenej len tie menšie rybičky a tie väčšie sú samozrejme niekde ďaleko za hranicami Slovenska a smejú sa celému policajnému oddeleniu akí sú naivní a sprostí. Niektorých zločincov polícia prepustí neraz pre procesné pochybenia súdov a neraz aj kvôli ich vplyvov na mafiu.

Na Slovensku vzniklo kopec káuz, ktoré políciou boli ututlané a na tieto kauzy sa poriadne zameriam. Určite by sa dalo začať tým že kopec politikov má na svedomí spolupráce z rôznymi nebankovými subjektami typu BMG Invest a mnoho ďalších. Ďalej treba spomenúť že kopec politikov či opozícia alebo koalícia na seba dávali trestné oznámenia, teda opozícia ich mohla dať cez 100 ak nie viac, keď sa to počíta za celých 25 rokov a nie za jeden celý tento rok, ale samozrejme boli všetky zmetené zo stola a potom že prečo to takto funguje. Je to jednoduché, lebo políciu riadi niekto vyšší a nie je to priam politik, ale niekto s mafiánskych kruhov. Riešila sa Sasanka, momentálne v súčasnosti predražené CT v Piešťanoch, Gorila, odpočúvanie ministra Galka, Hedviga Malinová a mnoho ďalších vecí na základe ktorých sa tento štát tuneluje. Politici sú neraz napojený na J&T, Pentu a iné finančné skupiny a toto polícia priam nerieši. To že nejaká celebrita, zabije nevinného človeka, tak to akože tiež sa rýchlo zmetie zo stola a nič sa v skutočnosti nestane. Proste človek je celebrita, urobí čokoľvek a polícia ukazuje že nemá na všetkých rovnaký meter a toto je vrchol nespravodlivosti, hlavne že taký verejne známy človek dostane 3 roky basy, ale samozrejme príde aj o vodičák, mnoho známejších ľudí malo dávno sedieť v base a potom samozrejme dostanú milosť. Keď človek zrazí niekoho autom alebo sa nejako inak pokúsi zabiť človeka, tak mu buď naparia 20 rokov basy na tvrdo alebo rovno doživotie s tým že v tom väzení hoc aj zomrie. Proste tu fnnguje systém, ktorý s človeka okamžite spraví otroka a stane sa obeťou totalitného systému plného korupcie a najme skomumpovaných policajtov.

Hlavne pri tej Gorile sa ukázalo že ako policajti použili na demonštrantov vodné delá, slzné plyny a dokonca ich mlátili. Proste tí ľudia vyjadroval svoj postoj k tomu, že takmer všetky s politiky boli zapletený do kauzy Gorila, ktorá verím že sa konečne prešetrí a bude sa riešiť že Fico, Lipšic a celá tá ďalšia banda ťahala za jeden povraz. Samozrejme bol aj o tom celý spis, len samozrejme chceli od nezávislého novinára Toma Nicholsona 10 miliónov že sa nezverejní nahrávka s odposluchov bytov, kde politici mali stretnutie s človekom čo mal prepojenie na Pentu. Zaujímavé teda najviac riešený dodnes je prípad Hedvigy Malinovej a jej akože fingované divadielko že ju niekto napadol a pravda bola inde. Doteraz je priam polícia bezmocná tento prípad a samozrejme ako vždy sa to ututlalo, aj keď sa predkladali rôzne dôkazy, len všetko sa zamietlo pod koberec. Kvôli tomuto prípadu bolo rozhádané Maďarsko a Slovensko, lebo dievčina bola maďarskej národnosti, takže tento prípad sa riešil aj medzinárodnej pôde a celý útok bol vymyslený, doslova bola donútená policajtmi aby klamala o svojom napadnutí, aj napriek tomu že to sama nechcela. Neskôr sa to samozrejme vyriešilo, teda v apríli tohto roku dostala od Kisku milosť. Proste celý náš systém je postavený na hlavu a ešte stále je veľa vecí, ktoré by mali byť vyriešené, ale nikdy nebudú, proste keby na všetkých platil rovnaký meter, tak sa dožijeme spravodlivejšieho systému pre všetkých občanov.

V našom štáte funguje bezprávie a svojvôla policajtov, na čo sa snažia poukázať občania a konkrétne GINN. Neraz sám Martin Daňo poukazuje na systém v ktorom doslova niečo nie je v poriadku a je vedený systémom policajnej šikany. Zakrýva sa jedna dôležitá vec a na túto vec treba poukázať, že v našej krajine je dôležité dať ľudom podnet aby reálne vykonávali verejnú kontrolu. Samotná verejná kontrola je v ústave Slovenskej republiky a každý jeden občan má právo si zhotoviť zvukový alebo audiovizuálny záznam. V rámci verejnej kontroly si všetky informácie človek môže zapísať aj na papier alebo si ich nahrať na diktafón. Samotná polícia hovorí že na výsluchoch sa takéto úkony robiť nesmú, ale pravda je taká, že v ústave nie je zakomponované že sa nesmú zhotovovať zvukové alebo audiovizuálne záznamy. Samozrejme ľudia sú v práve a môžu si vyhotovovať akýkoľvek záznam či to na je na polícii, úradoch alebo iných verejných inštitúciách, kde je akože povedané ľudom, že sa nesmie natáčať. Natáčať sa môže bez ohľadu na to či to je verejný priestor alebo nie, tam ide o jednoduchý princíp. Teda základom je dozvedieť sa a odhaliť že či dokáže polícia skutočne pracovať pre občanov alebo pracuje, len vtedy keď jej to prakticky vyhovuje. Daktoré prípady ale dokážu vyriešiť  bleskovo, aby rýchlo vyšachovali občana z hry. Občan v skutočnosti nemá žiadne slobody a práva ako je to viacmenej tvrdené. Povedzme si to na rovinu, občan má voči štátu viacej povinnosti než štát voči občanom. Polícia sa snaží si naplniť vrecká peniazmi a samozrejme hlavný cieľ je vylepšiť štatistiky, držia sa určitých pravidiel, kvót a toho že komu dajú na ruky putá.

Treba si zhrnúť určité veci a poriadne si pospájať do kopy ako takú skladačku. Pomáhať a chrániť v praxi funguje, ale treba povedať že polícia pomáha a chráni gorily a zločincov, žiadna ochrana občana doslova neexistuje. Ako som napísal, tak polícia sa bojí Rómov a celkovo sa bojí vstupovať do rómskych osád, kde je skutočná presila ľudstva. Malá časť policajtov je slušná, tá väčšia časť je skorumpovaná a to nepíšem za seba vlastný názor, píšem to v mene ľudí čo proste skúsenosti s políciou proste mali alebo ho majú doteraz. Ako neraz sú výnimky, kedy aj policajti niektorí dokážu človeku zachrániť život, takže hádzať všetkých do jedného vreca je viacmenej nezmyselný krok. Aj policajti sami o sebe musia dodržiavať zákony a tiež si nemôžu kohokoľvek zatknúť. Proste celkovo keď sa niečo vyšetruje, tak musia mať nejaký priamy dôkaz o danom zločincovi než ho pôjdu zadržať. Ale okrem dôkazov samozrejme musí mať polícia súdny príkaz súhlas súdu že môžu určitého človeka zatknúť, teda nemôžu hneď vpáliť človeku do bytu alebo domu a hneď kričať že nech si človek ľahne na zem. Tým sa doslova porušujú práva človeka, teda sa porušujú jeho slobody. Ak majú súdny príkaz a súhlas súdu, že môžu zasiahnuť, tak vtedy môžu prísť a toho človeka si odviezť preč. Ale sú akcie pri ktorých policajt riskuje svoj život, lebo je kopec zločincov, ktorý sa neraz snažia ujsť policajtom a vtedy sa začína naháňačka ako z akčného filmu. Neraz sa rieši že keď policajti zabijú človeka, že ako sa to reálne vyhodnocuje že či to bolo skutočne v sebaobrane alebo to bolo úmyselné.  Sú momenty, kedy sa dá vyhodnotiť že to bolo v sebaobrane a oni sa popri tom tiež musia brániť. Im nejde o to, aby človeka odbachli, lebo väčšina ľudí si to myslí a pravda je úplne inde. Policajti sa snažia viacmenej človeka odzbrojiť aspoň tým že mu strelia do nohy, ale samozrejme sa snažia toho človeka nezabiť, lebo by sa stal s toho okamžite trestný čin. Celkovo sa rozlišuje zabitie účelové a zabitie v sebaobrane, celkovo by človek nemal byť trestaný, len preto že jednal v sebaobrane. Sebaobrana s toho právneho hľadiska by nemala byť trestná, napríklad v USA sa takéto činy robené v sebaobrane netrestajú, tam je to iné.

Tento článok bude chápaný ako kritika všetkých policajtov a znevažovanie ich práce. Ale treba si uvedomiť, že nie všetci policajti sú takí, ako sú neraz opisovaný a že nie sú hyenami. Vždy sa treba na veci pozerať aj z druhej strany, že neraz majú policajti po záchranároch, hasičoch tiež dosť práce. Každý deň sa snažia dávať pozor a dozerať na to, aby ľudia dodržiavali určité pravidlá. Len nie všetky veci sa dajú hádzať na políciu, neraz v niektorých prípadoch robia aj občania chybu, že keď je problém, tak ho nedokážu nahlásiť aj to zo strachu. Celkovo ľudia sú znechutení s polície a s ich zásahov, ktoré nie vždy sú založené na nejakej podstate a bývajú aj brutálne. Neraz by sa mal tento problém medzi policajtami byť vydiskutovaný a potom neskôr z neho vyvodiť nejaké dôsledky. Proste v našom štáte dokiaľ nevládne nejaká hierarchia, tak ťažké je proste niečo riešiť. Treba si uvedomiť, že demokracia prestala fungovať po nežnej revolúcii 17. novembra 1989. Doslova sme nevedeli že čo všetko v našom štáte bude skutočne skorumpované a polícia žiaľ medzi tieto orgány skutočne patrí a vždy bude patriť. Ale tak nedá sa presne odhadnúť, že kto je skorumpovaný a kto nie. Lebo v skutočnosti hádzať všetko na celý policajný zbor je totálne nezmyselné. Treba si uvedomiť, že je niekto vyšší a že ten človek môže byť omnoho dominantnejší než policajti. Treba si uvedomiť, že za genocídu a chudobu naši policajti nemôžu, toto nemôžeme zvaľovať na nich, treba to všetko zvaľovať na politické kruhy a bývalých eštebákov ktorými sme sa počas nežnej revolúcie nechali zmanipulovať. Treba si uvedomiť jedno, že keď jeden policajt niečo spácha, tak to že ho vyhodia s policajného zboru v skutočnosti nič nevyrieši. Tu celý systém treba dať od podlahy dole a ľudia by si mali reálne uplatňovať práva si zhotoviť záznamy, lebo je dôležité vedieť, ako naše policajné orgány skutočne pracujú. Tak ako polícia musí dodržiavať zákony, tak ich musíme dodržiavať aj my. Nezastávam sa ich, len neuznávam praktiky pri ktorých doslova aj napadnú človeka. Len si treba uvedomiť že žijeme v krajine, ktorá sa tvári že je demokratická a pokiaľ sa veci nepoukazuje pravým menom, tak sa ťažko bude niečo riešiť, lebo veci čo sa dejú nie sú vôbec demokratické a tak skoro sa priamej demokracie nedočkáme.

17. november

17. novembra 2014

Dneska nastáva ten silný moment,
uvedomiť si že aký v minulosti ľudia prežívali pocit,
bojovalo sa za slobodu a demokraciu,
dnes je celý systém postavený na hlavu,
kedysi sa štrngalo kľúčmi za iný začiatok,
ľudia verili že nastane pre nich šťastný krok,
neraz pre ľudí bol lepší socializmus,
než teraz je náš súčasný kapitalizmus,
nežná revolúcia bola bez krviprelievania,
tento boj neľahký zvádzala ľudská masa,
neraz prichádzali postupne určité zmeny,
kedysi v našom živote inakšie fungovala politika,
zavreté oči v dnešnom svete plnom strachu,
kritické oko sprevádza našu krajinu,
niekedy si treba uvedomiť za čo naši rodičia a starí rodičia bojovali,
že tento boj ktorý sa konal tak bol plný bolesti a krvi,
neskôr sa ukázalo že sa vďaka tomu mení ekonomika,
že postupne sme zistili že je tu čoraz viac chudoba,
postupne sa začínajú hovoriť politické sľuby,
nevedeli sme zo začiatku aké budú robiť praktiky,
my ľudia sme boli opití rečami a lacným rožkom,
stali sme sa okamžite oklamaný týmto systémom,
z našej krajiny sa stáva doslova bojové pole,
doslova sa stáva terčom politickej oligarchie,
ľudia majú stále zavreté oči a nechcú sa prebudiť,
boja sa niečo vo svojom živote skutočne zmeniť,
doslova sa z nášho systému stala prehnitá demokracia,
v ktorej sa šafária peniaze a z radosťou sa pácha genocída,
dennodenne sa páchajú samovraždy a nehody,
namiesto riešenia tak sa riešia iba politické hádky,
25 rokov počúvame tie isté slová ako sa všetko zmení,
ale doteraz sa v našej krajine sa vôbec nič nerobí,
stále máme moc vo svojich rukách,
nedovoľme aby sa nás zmocnil náš strach,
nestačí aby iba pár jedincov s parlamentu odišlo,
ktoré sa z radosťou na tomto štáte nabalilo,
nie pre všetkých tu funguje skutočná spravodlivosť,
politici 25 rokov naše Slovensko neprestalo beztrestne rozkrádať,
na občanom tejto republiky sa neustále kašle,
keď človek spraví čo i len malý prehrešok tak ho polícia zatkne,
v Národnej rade sa prekladajú prehnité zákony,
zradcovia slovenského národa ich zaujímajú len vlastné zisky,
namiesto riešenia skutočných problémov,
v koalícii a opozícii si myslia že len párik blbcov,
bojujme za naše skutočné hodnoty,
nebojme sa vrátiť späť naše ľudské hodnoty,
verme že sa zruší NATO a Európska únia,
nevzdávajme sa a verme že konečne nastane nejaká zmena.

 

Vzťahy

16. novembra 2014

V živote sa stretávame z rôznymi životnými situáciami, spoznávame nových ľudí a postupne si vytvárame skupinu vlastných priateľov. Tak ako je to v tom virtuálnom živote, tak je to aj v tom reálnom. V živote si nevyberieme že kto bude náš skutočný priateľ a to sa viacmenej nedá takto posúdiť. Sám sa stretávam z rôznymi ľuďmi a nemožno hneď súdiť ich povahy, čo sa prakticky ani nedá. Nie ku všetkým ľudom sa dá povedať, že sa s nich okamžite stanú naši kamaráti. Ja sám nepociťujem že to tak je, teda nebudem klamať a poviem to takto, že proste celý náš život je založený na tom, aby sme našli niekoho komu môžeme dôverovať a na koho sa môžeme kedykoľvek obrátiť hoc aj s prosbou o pomoc. Vzťahy sú neskutočne komplikované a nevieme kto nás má skutočne rád, neraz sú chvíle, ktoré nie sú zrovna ružové. Neraz sa ľudia hádajú kvôli maličkostiam, prepierajú na verejnosť veci, ktoré by mali byť skryté a utajené. Najťažšie je keď sa dvaja ľudia hádajú a počujú to ich vlastné deti, vtedy rozmýšľajú že prečo sa tí rodičia hádajú, ale tak takéto veci sa proste nedajú vysvetliť a najlepšie je sa do toho nemiešať.  Vzťah je ako kvetina, ktorá rastie a treba ju pestovať aby nezahynula, ale dôležité je ju tú kvetinu polievať, tak je to zo vzťahom, treba si ho upevňovať ako najlepšie vieme.

Celkovo v našom živote sa vzťahy nedajú len definovať na vzťah dvoch opačných pohlaví. Tieto vzťahy sa vetvia na vzťahy pracovné, rodinné, kamarátske, milenecké a na vzťahy medzi rovnakými pohlaviami. Nikde nie je napísané, že by si ľudia nemohli nájsť nejaký vzťah, nie je žiadne striktné pravidlo, že vzťahy môžu mať len opačné pohlavia. Mnoho ľudí sa samozrejme zle stavajú k tomu, že sú vzťahy medzi lesbičkami alebo homosexuálmi. Hovorí sa o tom, že je to niečo zvrátené a že sa tým vytrácajú tradičné hodnoty kde základ tvoria otec, mama a deti. Ja to nevyvraciam, koľko ľudí verejne priznalo svoju orientáciu a žijú, nikto ich nejde ukameňovať za to, že sú iní a popri tom sú niektorí ľudia čo to odsudzujú. Ja tých ľudí chápem a nehnevám sa na nich, že majú taký postoj, aký majú, ale nikto v skutočnosti do hĺbky nevidí a nemôže povedať, že lesbičky alebo homosexuáli sú zlí ľudia. Nie som nejaký zástanca týchto ľudí, ale zároveň sa snažím nemať predčasné predsudky. Ľahké súdiť s ktorými človek za normálnych okolností nie je, nikto nevie ako sa správajú doma a ako na verejnosti. Bez ohľadu na nejaké pohlavie, by si mali vždy ľudia k sebe nájsť cestu ako spolu vychádzať a pomáhať jeden druhému. Človek neudržiava iba vzťahy s človekom ako takým, ale udržiava vzťahy aj z hmotnými vecami čo má, teda odborne sa nazývajú hmotné statky. Človek s nimi môže vynakladať ako len chce a že či to robí správne ukáže iba čas, nehmotné statky nikdy nemôže chytiť do ruky, ale môžu mu niečo dať s tej psychickej stránky.

Človek okrem vzťahu k niekomu tak si tvorí vzťah aj k životnému prostrediu. Celkovo si človek tvorí vzťah ku všetkému čo má nejakú skutočnú hodnotu. Spoznáva okolo seba prírodu, zvieratá, kvety, proste celkovo celú faunu a flóru. Ale ten hlavný základ v našom živote je taký, že ako sa my správame k našej Zemi, kde sme sa narodili a na ktorej vyrastáme. Náš vzťah k našej planéte je najviac dôležitý, lebo ako sa správame k tomu čo máme pod nohami, tak ono sa to bude správať rovnako k nám. Tomu sa povie že je to karmický efekt, ktorý sa nám vracia ako taký bumerang. Teda všetko čo urobíme, tak sa nám to vráti, či v podobe človeka alebo v podobe našej prírody. Neraz si neuvedomujeme na akom základe vznikajú všetky tie tropické búrky, hurikány, tornáda a iné veci. Poviem to takto, neraz príroda sa búri aj kvôli neustálemu dymu čo ide do ovzdušia. Ten dym ide prakticky z výfukov áut, komínov v domoch, skládok kde sa spaľuje odpad a samozrejme s cigariet. Ten dym neškodí len nám, ale ubližuje aj prírode, človek keď zahodí cigaretu do lesa pri nejakom strome, tak dokáže rýchlo vzniknúť požiar a potom sa prejaví ten vzťah človeka k prostrediu v ktorom žije. Začnú vznikať obrovské škody, ktoré treba nejako finančne pokryť a pokryť až miliónové škody nie je najľahšie, ako si niekedy všetci myslíme. Príroda je naše bohatstvo, ktoré by si mal človek vážiť a takisto by si mal človek vážiť aj zvieratá a všetko okolo seba, čo vôbec vo svojom živote má alebo môže skutočne mať.

Môžme mať vzťah k čomukoľvek čo je nám v srdci skutočne blízke. Niekto môže dokonca aj skvele maľovať a jeho tvorba dokáže osloviť neskutočné množstvo ľudí. Dakto samozrejme môže písať články teda blogovať ako ja alebo môže byť spisovateľ. Ale keď človek v živote chce niečo robiť, tak to musí mať rád, lebo keď človek niečo robí iba z otročiny a nie preto že ho to baví, tak tým ukazuje že čo robí, tak k tomu prakticky nemá žiaden hlbší vzťah. Ja si neviem predstaviť, že by som vo svojom živote robil niečo len z otročiny alebo preto že by som bol k tomu dokopaný. Nikto ma nenútil založiť si vlastnú stránku, som sa rozhodol si ju založiť z vlastného presvedčenia. Teraz viem že to moje presvedčenie bolo správne a prakticky robím to čo ma skutočne baví a viem že môžem poskytnúť ľudom názor, ktorý ľudom niečo skutočne dá. Ku všetkému čo človek robí vo svojom živote, tak musí mať nejaký vzťah, človek ak chce niečo robiť, tak ho to tá práca čo robí musí napĺňať a baviť. Základom úspechu je mať zdravé sebavedomie a človek by si mal jasne určiť že čo vo svojom živote chce reálne dosiahnuť. Samozrejme musí k tomu zvoliť aj primeraný prístup a mať v sebe určité odhodlanie niečo vytvoriť, či to je niečo hmotné alebo je to niečo nehmotné. Ja vytváram niečo čo ľudia nikdy nechytia do ruky a ja to tiež nechytím do ruky, ale môžu si ten výsledný produkt aspoň prečítať. Teda všetci svojou činnosťou vytvárame nejaké produkty a tie produkty na druhej strane, môžu pomôcť strašne veľa ľudom.

Tak celý život niečo prežívame či sú to radostné alebo tie menej radostné chvíle. Sám to poznám, lebo som si ich prežil a môžem povedať neboli vždy úžasné. Neraz som bol človekom, čo sa vždy zamiloval do nesprávneho človeka a vzťahy z určitými babami nevydržali najdlhšie. Ale napriek tým vzťahom som sa naučil jedno, že proste nebudem nariekať nad rozliatym mliekom a pôjdem ďalej kvôli svojej sesternici, priateľom, rodine a naozaj kvôli sebe. Proste v jednej chvíli som si povedal, že ako človek nemusí byť šťastný čisto vo vzťahu z druhým človekom. Niekedy stačí mať priateľov, čo proste chápu moje pocity a vedia byť skutočne prejaviť voči mne svoju empatiu. To že každý z nás je svojou povahou odlišný, tak to tomu človeku nemožno vyčítať. Možno to tak má v skutočnosti byť a je v živote ťažké zistiť že kto je kto. Poznal som takých ľudí, čo proste sa tvárili ako najväčší kamaráti a niekde za chrbtom si šepkali, že som taký a taký. Ťažké je odhadnúť ako sa môže niekto chovať, poviem to takto, že aj vo mne bola chyba, lebo som veril niekomu a ten človek tú dôveru prakticky sklamal a popri tom mi to nedokázal povedať do očí. Veľa hrdinov bolo takých, že mali vyhrážky že prídu ku mne domov a znesú ma s tohto sveta, otvorene poviem že ma zabijú. Uvedomujem si že nebudem mať zo všetkými ľuďmi úžasné vzťahy, ale žijem svoj život naďalej a proste sa nevzdávam vecí ktoré mám vo svojom živote rád. Idem ďalej a snažím sa na neopustiť, ako to robia niektorí ľudia po prehratom boji. Život je boj a neustále treba bojovať za niečo a je jedno čo to je, stále z niečím bojujeme či je to vzťah čo máme s človekom alebo z existenciou v tomto svete. Sme tak niekedy obklopený klamstvami, že pravdu vnímame ako určitú urážku a popri tom to tak ani neslúži. Len niekedy sú životné okolnosti ku ktorým sa strašne zle a priam až nezodpovedne staviame. Doslova si to uvedomujeme neskoro, lebo si myslíme, že to čo niekedy robíme je správne a v skutočnosti to tak nie je.

Sám viem že to čo znamená mať vzťahy z ľuďmi a udržiavať si s nimi kamarátstvá. Nedokážem nikomu povedať návod, ako si udržať pevné a skvelé priateľstvo. Mnoho ľudí si zamieňa v živote dva odlišné pojmy kamarát a priateľ, mnoho ľudí si myslí že priateľ je iba naša citová láska. Nie je to tak, ako je to všade hovorené a prezentované, teda viacmenej kamarát je ten s ktorým pokecáme o nejakých veciach čo zažívame v živote, ale o hlbších veciach sa s ním ešte nebavíme, lebo nemáme voči takú dôveru, že by sme mu mohli povedať všetko. Priateľ je ten komu človek môže skutočne veriť, môže mu povedať všetko, pochváliť ho a zároveň mu aj vytknúť nejaké jeho chyby, ale je to skutočný priateľ, lebo jedná s nami na rovinu. Ako viem že mám takých ľudí čo so mnou jednajú na rovinu a viem že sú to priatelia na celý život, ktorých viem že nikdy nesklamem a ani oni mňa. Za takých ľudí by som položil aj ruku do ohňa a určite aj oni za mňa. Viem že nie je najľahšie nájsť spriaznenú dušu, ale som rád aj za tých ktorí prišli do môjho ako taký jasný blesk a zmenili mi aspoň trošku život k lepšiemu. Každý sa snaží byť trpezlivý, pokojný a hlavne byť sám sebou a takých ľudí si neskutočne vážim. Boli kedy sa mi podarilo niekoľko priateľstiev zachrániť, ale v jednej chvíli som si uvedomil, že niektorí ľudia museli odísť, aby prišli tí lepší čo pochopia môj život a moju filozofiu v živote. Ako doteraz si vážim tých, ktorí pri mne zostali a neraz stáli pri mne či sa mi darilo alebo som sa cítil zle a nedarilo sa mi. Vážim si tých, ktorí aj napriek mojim životným omylom ma neopustili a s tými ľuďmi mám ten najlepší vzťah a ešte stále vo mňa veria.

V živote si treba uvedomiť, že človek si môže vzťah vytvoriť k čomu len chce. Ale samozrejme musí k tomu čo má rád správať sa čo najlepšie. Ľudí by nemal nikto viesť k nenávisti a každý problém by sa mal reálne riešiť medzi štyrmi očami, ja som ešte takú situáciu nemal a verím že nebudem mať.  Každý človek namiesto toho, aby riešil daný následok problému, tak by mali riešiť príčinu toho prečo problém vznikol. Každá príčina doslova vyvoláva následok a dôsledky toho, prečo daný problém v skutočnosti vznikol. Keď sme v nejakom vzťahu s človekom, tak mu treba byť skutočne verný a nie ho podvádzať z niekým druhým. Svet by nemal fungovať na materializme a na tom, že ľudia sú používaní a veci sú milované. Prakticky sa vytvára nelichotivý efekt toho, že naše ľudské hodnoty sú prevrátené ako naše misky váh. Funguje všetko inak v súvislosti z našim svetom a našou ideológiou, namiesto riešení problémov a tľapnutím rukou sa hádame pre hlúpe maličkosti.  Každý vzťah by mal fungovať tak, akoby mala fungovať aj naša planéta, teda všetko by malo byť v rovnováhe. Niekedy fakt stačí sa nad vecami zamyslieť a zamyslieť sa nad tým, že robiť si medzi sebou zle nemá žiaden zmysel a to že sa ľudia urážajú nezmyselne namiesto toho, aby si o tom pohovorili vždy budem považovať za chybu. Tí čo sa neraz opúšťajú do takej extrémnej miery, tak takým ľudom dokážem len ťažko pomôcť a vtedy viem že ich musím nechať na pokoji, lebo iba takto sa upokoja. Každý vzťah človeka k životu a k filozofii života je nesmierne dôležitý, hlavne človek musí stáť nohami na zemi a nemal byť mať prehnané ego a myslieť si o sebe niečo viac. Treba si uvedomiť, že musíme sa všetci zjednotiť a spolu hľadať všetky riešenia a nie si robiť len zle. Každý vzťah čo máme s človekom ako takým je dôležitý a je iba na nás, že či si ho dokážeme udržať alebo toho človeka sklame a nebude nás mať rád.