Kontrast

Všetko čo v živote robíme,

tak nás nejako ovplyvňuje,

stále má význam si všetko uvedomiť,

že nikdy nie je zbytočne veriť,

všetko čo robíme vytvára nejaký kontrast,

dôležité je niečo robiť pre tento svet,

kam ľudská duša niekedy kráča,

postupne na to musí prísť sama,

nie vždy je všetko ideálne,

ale neskôr sa nad tým zasmejeme,

všetky rany postupne vylieči čas,

najme treba počúvať vnútorný hlas,

niekedy strach v našom srdci silnie,

nedovoľme že v nás niečo zomrie,

každý vedie svoj vnútorný boj,

často sa snaží zaujať svoj postoj,

možno nie vždy je na všetko motivácia,

pomôže nám maximálne len viera v seba,

neustále sa učíme kráčať s dobou,

uvedomiť si že máme svoju cenu,

máme právo sa v živote pomýliť,

všetky chyby zo seba odstrániť,

prídeme na to že jediné čo potrebujeme je úsmev,

že náš svet je plný zaujímavých výziev,

žiarivá iskra ktorá je v našom srdci,

prebudí v nás aspoň trošku ľudskosti,

stále treba veriť že v ľuďoch je niečo dobré,

že vo svojom srdci nemajú myšlienky skazené.

Dnes večer sa končia fašiangy, od zajtra sa začína pôst

Popolcovou stredou, ktorá je tento rok 1. marca, sa fašiangy končili pochovávaním basy či iných hudobných nástrojov.

Podľa dávnych tradícií sa počas dnešnej noci končia fašiangy – čas zábav, plesov a karnevalov. Bývalo zvykom, že v utorok o polnoci, pred Popolcovou stredou, ktorá je tento rok 1. marca, sa fašiangy končili pochovávaním basy, bubna či iných hudobných nástrojov. Táto tradícia sa dodnes zachováva na mnohých miestach na Slovensku.

Veľká noc je pohyblivý sviatok a každý rok pripadá na iný dátum, podobne ako Popolcová streda. Od toho závisí aj trvanie fašiangového obdobia. Veľká noc býva niekedy koncom marca, vtedy sú fašiangy krátke, inokedy pripadá na začiatok, stred či koniec apríla. Závisí to od prvého jarného splnu mesiaca (po začiatku astronomickej jari).

V tomto roku boli fašiangy relatívne dlhé, trvali takmer dva mesiace. V niektorých rokoch však obdobie zábav a karnevalov trvá iba jeden mesiac, keď Popolcová streda pripadne napríklad na 5. či 6. februára a Veľká noc je už koncom marca. Najdlhšie fašiangy sú v tých rokoch, keď Veľkonočná nedeľa pripadá na koniec apríla, napríklad na 24. alebo 25. apríla.

Popolcovou stredou sa pre rímskokatolíkov, evanjelikov a ďalších kresťanov začína tento rok 40-dňové obdobie pôstu, ktoré potrvá až do Veľkonočnej nedele (16. apríla). Popolcová streda veriacim pripomína dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym.

zdroj: aktuality.sk

Všetko je iné

Všetko sa zdá tak krásne,

realita je úplne inde,

ľudia čo sa tvária ako dobráci,

tí zanechajú rany na duši,

zo sveta postupne mizne dôvera,

nie vždy je len dobrá nálada,

kam to skutočne kráčam,

niekedy už neviem kam,

celý pocit zostáva pod hladinou,

ťažké je vyrovnať zo zmenou,

keď slová niekedy sú márne,

ťažké je zistiť čo je skutočne správne,

úsmev nezmaže všetky rany na duši,

človek bude mať stále veľa vecí na srdci,

postupný labyrint v ktorom niekedy som,

nie vždy tú správnu cestu poznám,

snažím sa veriť že niekto stojí pri mne,

že ma nijakým spôsobom nepodceňuje,

viem že všetko v živote je iné,

ale neprestávam veriť že nič nie je zbytočné.

 

 

Vplyv médií na ľudí 2: Manipulácia verejnej mienky a uvedomelé vnímanie sveta

Keď som štyri roky dozadu písal článok Vplyv médii na ľudí ktorý sa primárne venoval len médiám, tak som nečakal že bude tak úspešný a pravdivý. Za posledné roky som si prečítal strašne veľa článkov či tie mainstreamové a aj tie alternatívne. Nepovažujem všetky médiá za zlé a stále sú novinári, ktorých prácu si vážim. Len čoraz viac nadobúdam pocit že médiá ovplyvňujú veľkú časť diania vo svete. Často niektoré veci sú priam vyvedené s kontextu a nie vždy sa zakladajú na pravde. Čoraz viac chýba objektívna žurnalistika a niekedy všetko začne len obyčajným nadpisom. Presne ten nadpis ktorým sa začína každý jeden článok, tak ukáže že či ľudia sa skutočne naštvú. Postupne sa ukáže že či ľudia dokážu dôverovať médiám ako takým a že či budú veriť každej informácii čo napíšu. Najväčší problém nie je v tom že či určitý článok napíšu dobre, ale že či ten článok bude odrážať danú skutočnosť. Niekedy naozaj stačí keď je v článku iná fotka ktorá neodráža danú skutočnosť a je s iného obdobia. Niektoré správy ktoré sú napísané, tak sa stávajú nezmyslami a potom sa nemožno čudovať že ľudia neveria médiám.

Čoraz viac sa ľudia stretávajú s názormi že mainstreamové médiá prinášajú fakty a tie alternatívne prinášajú klamstvá. Skôr je to opačne a ľudia preto čoraz viac čítajú alternatívne správy, lebo sa venujú hlbšie problému. V skutočnosti nejde o nejaké priame zastávanie sa jednej strany, ale tu sa treba zamyslieť že či médiá majú skutočne tak veľkú moc. Skutočne žijeme v dobe kedy už ani nevieme rozoznať že čo je pravda a čo nie. Len vieme že každé médium určitú informáciu čerpá s určitého zdroja. Taký najviac frekventovanejší zdroj je práve TASR, ktorý uvádzajú takmer všetky médiá na Slovensku. Nevravím že sú všetky články nepravdivé, lebo niekedy aj mainstreamové médium dokáže priniesť prekvapivú pravdu. Len žijeme v nejakom matrixe a určité informácie nás môžu veľmi ovplyvniť. Tu sa nedá absolútne povedať že ktoré médium má na nás najväčší vplyv, lebo v skutočnosti je to každé jedno. Skrátka sa ukáže že ako je masa ovplyvniteľná a že či dokážu posúdiť pravdivosť informácii.

Všetky informácie dostávame buď v tlačenej alebo v elektronickej forme, po prípade určité informácie sa dozvieme z rádiá, televízie a s iného zdroja teda rôzne sociálne siete. Médiá často manipulujú s verejnou mienkou a často prekrúcajú určité skutočnosti. Doslova nám je určené čomu máme veriť a čomu nie, lebo v tomto spočíva celá tá manipulácia. Naše vedomie vníma impulzívne správy čo sú prezentované a veci ktoré nemusia byť pravdivé. Často sú slová ľudí čo využívajú nejakým spôsobom mediálny priestor prekrútené. Realita je úplne iná než nám ju prezentujú televízia, internet a iné médiá. Nie je správne, keď sa niekomu určuje že čo si má myslieť a čomu má veriť. Je na zamyslenie že nám ten kurz myslenia určuje politická korektnosť. Čo je myslené dobre, tak je nesprávne a to čo je nesprávne, tak je správne. Doslova je tu taký zvláštny paradox, ktorému niekedy ani sám nerozumiem. Niektoré veci sú tak absurdné že sa nad nimi treba neustále zamýšľať. Treba hľadať neustále riešenia s ktorými budú spokojný všetci naprieč spoločenským spektrom.

Niekedy už aj médiá sú obeťami rôznych útokov a často je im vyčítaná práve tá neobjektivita. V skutočnosti sa treba zamyslieť že kde sa stala chyba. Je niekedy ťažšie posúdiť, či niekedy ľudia budú opäť dôverovať médiám. Alternatíva tiež nie je vždy dokonalá a určití ľudia v nej sa môžu tiež mýliť. Skrátka tiež určite nie sú bezchybný a tiež sa im stane že dokážu uviesť nepravdivý zdroj. Nikto z nás nevie reálne povedať že čo je vymyslená správa a že čo sa zakladá na pravde. Len si niekedy treba viac vypočuť názory ľudí a vtedy prídeme na to, že čo je v skutočnosti pravda. Prídeme na to že tú skutočnosť nevidíme, lebo to nejakým spôsobom nevnímame. Vnímame len to čo vidíme že je napísané a potom začneme nad tým všetkým rozmýšľať. Každý človek má svoj vlastný rozum a je na každom človeku že čomu reálne uverí. Svet sa neustále mení a my sa meníme s ním každým rokom a postupne na veci máme vplyv.

Ľudia si čoraz viac uvedomujú že pravdy sa dá dopátrať aj inde. Internet sa stáva najsilnejším prostriedkom vďaka ktorému sa dá nájsť naozaj všetko. Niekedy už ani netreba čítať bulvár, aby si človek uvedomil že koľká bije. Ale ľudia si stále viac uvedomujú čo je pravda a čo nie. Rozoznávajú skutočnosť a uvedomujú si že cesta za pravdou je nesmierne kľukatá a ťažká. Bojovať za šírenie správnych myšlienok je čoraz ťažšia práca a neraz tú prácu komplikujú aj ľudia ktorí nie sú veľmi nadšený keď niekto o nich hovorí pravdu. Je to tak najme pri ľuďoch čo robia investigatívnu žurnalistiku a pomenúvajú veci pravým menom na čo bežné médiá nemajú odvahu. Buď nemajú odvahu alebo skrátka slušne povedané nechcú. Skrátka ten strach že ich niekto vyhodí s práce je omnoho silnejší než zdravé ľudské presvedčenie. Vnímam to ako veľký problém ktorý doslova ovplyvňuje celú spoločnosť a priam ju miestami aj polarizuje.

Médiá sú neraz vnímané ako opozičné strany, ktoré sa snažia ovplyvniť verejnú mienku. Možno že nie všetci budú s tým súhlasiť, ale vplyv médií na ľudí je enormne veľký. Bolo by správne keby sa vytvorí nejaká diskusia kde sa všetky argumenty voči médiám správne aj odôvodnia. Dôležité by bolo aby nebola vypočutá len jedna strana teda tá mainstreamová, ale aj tá alternatívna. Podstatné je aby sa v mediálnej oblasti našiel nejaký kompromis ktorý by dokázal uspokojiť všetky strany naprieč spoločenským spektrom. Treba rešpektovať ak niekto s niečím nesúhlasí a nie je ovplyvnený väčšinovým názorom. Každý si nájde že čomu skutočne uverí a ukáže sa na akej strane v skutočnosti je. V dnešnej dobe nie je ako tak dôležité že či je človek hľadač pravdy, ale že či dokáže rozoznať skutočnosť od falošnosti.

Toto pokračovanie je jasným dôkazom že myslenie ľudí sa zmenilo. Že si viac uvedomujú čo je pravda a čo je výmysel vďaka čomu dokážu odlišovať. Sú ešte ľudia čo ešte nie sú prebudený a stále ich vedomie blúdi. Neustále tápajú v tme a ani sami nevedia čo je v skutočnosti pravda. Ale tento boj určite nie je márny a stále má svoj zmysel. Len je dôležité aby mainstream a alternatíva prestali medzi sebou neustále bojovať. Mali by si obe strany uvedomiť že ako vo veľkej miere ovplyvňujú masy ľudí. Ale netreba hádzať všetky médiá do jedného vreca, lebo v každom médiu je nejaký výnimočný redaktor alebo redaktorka, len to treba poctivo sledovať. Vždy sa nájde niekto komu budeme fandiť a pri kom povieme že informuje pravdivo. Sú medzi nami aj poctiví a slušní novinári ktorí svoju prácu robia skvele a takým ľudom treba držať palce.

 

Rozbaľovačka č. 28 – Young Buck – Straight Outta Cashville

Tak mi prišlo niečo špeciálne a to je táto skvelá rapová klasika, ktorú pozná každý človek. Tento album má strašne veľa ľudí napočúvaný a môžem povedať že nie nadarmo je klasikou. Je tam všetko čo mal na tú dobu rapový album a bol plný skvelých skladieb. Takmer všetky skladby mám napočúvané a veľmi ma potešilo že mi prišiel práve tento album. Myslím si že každý správny fanúšik dokáže tento album skutočne oceniť a tí čo radi spomínajú na staré dobré časy, tak si tento album vždy pustia.

Evolúcia

Neustále dospievame a prežívame nejaké obdobie zo života. V živote sa nedá robiť neustále to isté a treba sa niekam posunúť. Každý rok sa menia a zdokonaľujú postupy čo nám môžu uľahčiť život. . Nikto z nás nebude robiť stále to isté. Nikto nebude točiť rovnaké filmy, klipy, seriály, opakovať určité činnosti. Keby sa stále niečo opakuje, tak neviem či by človek bol s tým spokojný. Neviem si v súčasnej dobe predstaviť že by ste stále robili to isté. Keby každý človek robí to isté, tak sa v skutočnosti nikde neposunie. V skutočnosti si myslieť že robiť to isté človeka niekam posunie, ale v skutočnosti je to ilúzia. Je to sebaklam v ktorom sa človek snaží žiť. Človek sa stále nejakým spôsobom vyvíja, zažíva nejaké veci čo ho zmenia. Žijeme doslova v evolučnom veku, niečo sa v nás vyvinie a niečo nie. Evolúcia v skutočnosti definuje kým budeme a ako sa naše bunky budú vyvíjať. Najprv sme bábätká, potom deti, neskôr dospeláci a posledná fáza nastáva keď budeme mať vrásky a budeme zažívať starobu. Začnú nám postupne vypadávať aj zuby a budeme nosiť protézy a zároveň budeme mať aj šediny. Skrátka ten kolobeh života sa nedá oklamať, lebo to budeme prežívať všetci bez rozdielu. Každému je v živote inak nadelené, niekto môže mať 60 rokov a stále má mladistvý vzhľad. Naše vedomie sa neustále mení a často sa menia aj naše názory na svet. Každý človek vo svojom živote bude zažívať prvé lásky a prvé rozchody s nimi. V živote každý z nás zažije nejakú situáciu a tá situácia nás dostatočne preverí. Svet okolo nás sa bude stále meniť a budú sa vyvíjať modernejšie prístroje. Pravdepodobne keby sa veci nijakým spôsobom neposúvajú, tak by sme boli izolovaný od sveta. V našom živote k nám prídu priatelia a budeme stále rozmýšľať nad tým kto je kto. Je to absolútne prirodzené, lebo naše vedomie sa mení a vždy všetko je len v hlave. Vždy bude srdce v protiklade z rozumom a budeme robiť niečo iné než nám povie naše vnútorné ja. Je to tak podvedome, že človek niekedy urobí veci, ktoré ani netuší že spravil. Je normálne že sa niečo mení v našom živote, ale dôležité je aby sa veci menili k lepšiemu, nie k horšiemu.

Nebojuj, ale pochop

Celý život človek s niečím bojuje a pri tom ani nevie že či to má vôbec zmysel. S týmto sa každý deň prebúdzam a vravím že vlastne voči čomu bojujem. Niekedy už odpovede na mnohé otázky pomaly prestávam poznať. Už pomaly prestávam rozumieť aj tomu najľahšiemu podnetu. Neviem či ľudia okolo mňa to myslia dobre alebo veci hovoria tak, aby mne nebolo smutno. Striedavé obdobie kedy sa mi každé slovo zaryje do hlavy a začnem nad tým všetkým premýšľať, tak má na mňa veľký vplyv. Stále voči niečomu bojujem a niekedy mám pocit že už mi ubúdajú sily. Nie tie fyzické, ale tie psychické a potom sa to nejako vo mne premietne. Mám rád svoj život, ale viem že sa nevyhnem tomu že nie vždy všetko bude ideálne. Bojovať s tým že všetko inak vnímam a že ku každej veci sa staviam odlišne, tak sa stalo mojou určitou mantrou. Celý tento svet si zaslúži aby mu niekto porozumel, učím sa to priam každý deň. Učím sa stále určité veci aj keď viem že môžem sa niekedy zmýliť a nie vždy dokážem odhadnúť veci a ani ľudí. Niekedy sa snažím všetko sa utíšiť hudbou a upokojiť svoje vlastné pocity, najradšej by som nevnímal realitu. Lebo viem že čím viac ju vnímam, tak viem že nemôžem niektoré veci na ktoré nemám dosah zmeniť. Len viem že keď mám ten svoj svet, tak vtedy viem že na ničom inom nezáleží. Viem že nie vždy mám chuť niečo povedať a jediné čo mi zostáva je nad všetkým rozmýšľať. Dostanem sa neraz do bodu, kedy som radšej v tichu a len zavriem oči. Viem že sa nedá mať stále masku na tvári a usmievať sa. Ale viem že je stále existuje zázrak, že existuje moja rodina a moji priatelia čo sa ma vždy snažia podržať. Možno keby tu neboli, tak viem že by môj život nemal žiadny zmysel. Viem že by som tu nebol a že by všetko so mnou zmizlo. Už nevládzem stále voči niečomu bojovať, len pravdepodobne musím všetko pochopiť. Musím to dokázať nielen kvôli ľudom, ale najme kvôli sebe. Vždy musím vedieť otvoriť tie správne dvere a povedať si že vedú tým správnym smerom. Keby mi tí ľudia nedávali kopec vnútornej sily, tak neviem čo by sa ďalej dialo. Možno by som iným človekom a nemal by som veci ktoré na mne ľudia poznajú. Keby tí ľudia nestáli pri mne, tak viem že by som nikdy nepísal svoje myšlienky. Viem že jediné čo sa dá urobiť na tomto svete je vedieť ho pochopiť a voči tomu všetkému nebojovať.

Vidieť svet inak

Za posledné roky som si všimol že ako sa posunulo myslenie ľudí. Že čoraz silnie apatia voči určitým zmenám a tomu čo sa stane. Niekedy sa ľudom ani nečudujem že už nedôverujú systému a keď je cítiť určitú nespravodlivosť. Pre všetkých by mal platiť rovnaký meter a to nie je rasistická narážka na nejakú etnickú skupinu ľudí. Ide o určitý ľudský princíp ktorý by sa mal uplatňovať v spoločnosti a v skutočnosti akoby to neplatilo. Rieši sa že čo je norma a že čo spadá do formy extrému. Ľudia vyjadrujú často svoj názor pod paľbou vybičovaných emócií a potom sa nemožno čudovať kam to reálne smeruje. Ja tiež vnímam určité spoločenské situácie, ale určite som voči veciam a ľudom miernejší. Byť mierny znamená sa pozerať na určité veci s pokojom mne vlastným a povedať si, že aj slušne sa dá vyjadriť nejaká forma nesúhlasu. Ja nemôžem za ľudí ktorý priam veci pomenujú priam až radikálne. Učím sa stále prijať každý názor alebo si to čo človek povie vypočujem prípadne prečítam.

Čo je v skutočnosti pravda, tak musíme prísť nejakým spôsobom na to sami. Každý deň je človek konfrontovaný s realitou a s tým že niečo sa okolo nás deje. Stále čítame že sú teroristické útoky a že sa polarizuje spoločnosť kvôli rozdielnosti rás. Namiesto riešenia problémov radšej ľudia odvrátia od seba zrak alebo sa nebavia medzi sebou. Vždy som vedený k tomu, aby som sa na určité veci pozeral nestranne a objektívne. Som od určitého bodu sa začal na niektoré veci pozerať inak, než väčšia časť ľudí v okolí. Keď človeku povedia aby myslel pozitívne, tak potom príde na to že tu cesta nevedie. Nezavrhujem pozitívne myslenie a mám radšej keď je všetko nejakým spôsobom vyvážené. Nedá sa vyhnúť tomu čo je zlé a nesprávne, lebo keby je všetko len pozitívne, tak by sme nikdy nepoznali že čo to znamená mať za určité veci zodpovednosť. Pravdepodobne by sme žili jednotvárny život a nevedeli si vážiť tie maličkosti čo nám život dáva. Každý si v živote váži niečo iné a každý prežíva tú svoju kapitolu života inak, než si sám predstavuje.

Často čítam názory, ktoré vyvolávajú priam až rasové predsudky. Veľká časť ľudí ma pozná a vie že ja nikdy vo svojom živote nerobím nejaké spoločenské rozdiely. Ale keď niekto robí zle, tak viem že je to nesprávne a malo by sa to v daný moment inak riešiť. Nikdy som nikomu neprial nič zlé a ani nikdy nebudem, lebo sa nesnažím na veci pozerať iba z jednej strany. Len sa pozerám na to, že nie všetci ľudia okolo nás sú zlí. Jedine čo treba urobiť, tak je im dať šancu a ukázať im že v našej krajine sú vítaný. Preto pravdepodobne sú ľudia čo niektoré veci aj myslia dobre, ale v skutočnosti by nás reálne ohrozovali. Už len slovo sa stáva silnou zbraňou a tí čo si myslia, že ľudia zo zahraničia si nevedia preložiť nejaké slovenské vety, tak sú proste na omyle. Niekedy sa dočítame ako zahraničie vníma Slovensko a výroky politikov ktorí našej krajine robia zlé meno. Skrátka sa strach stal prostriedkom na ovládanie určitej masy ľudí a tí ľudia robia veci tak, ako by sa veci robiť nemali. Nikto ľudom nezakazuje vyjadrovať určitý názor, ale musia si dvakrát premyslieť kým to zo seba dostanú von. Ja tiež musím premýšľať nad každou vetou, ale uznám ak má niekto pravdu.

Najväčší problém je v tom že sa človek na veci nepozerá srdcom, ale skôr očami. Však aj knižka Malý princ nám vštepuje určité základné princípy že dôležité veci vidíme srdcom a to čo je podstatné, tak je pre oči neviditeľné. Lebo keď človek určité veci vníma iba očami, tak to znamená že niečo nie je v poriadku. Vo filme sa viac krát po sebe ten citát opakoval a je chyba veci vnímať iba navonok. Je naozaj pekné vnímať tú vonkajšiu krásu, ale to čo je vo vnútri často zostáva nepovšimnuté. Skôr si chlapi všímajú že aké veľké má žena prsia a ženy ako je chlap nabúchaný a že či tam dole je tiež solídna výbava. Aj keď ľudia nemôžu za to, že aké pudy majú v sebe vyvinuté. Ale robiť to vo vzťahu s niekým to nie je správne. Lebo môže sa to prejaviť v tom, že jeden z dvojice bude žiarliť. Vonkajšia krása sa stala niečím čomu sa reálne nedá porozumieť. Málo sa zameriava na to, čo je vo vnútri a preto potom sú určité veci komplikované. Vždy je dôležité tomu dať čas a uvedomiť si na čom stojí celý život.

Ako si píšem s daktorými ľuďmi, tak sa na svet pozerám inak. Snažím sa počúvať aj druhú stranu a predčasne ľudí neodsudzovať. Proste vo svojom živote zaujať určitý neutrálny postoj a neriešiť že na akej strane stojím. Najradšej sa pozerám na svet tak ako Adela Banášová, ktorá ľudsky nerobí rozdiel medzi ľuďmi a tiež si nemyslí že všetci ľudia okolo nás sú zlí. Len prakticky sa mi pri nej otvoria oči a pri každom človeku čo vie rozumne veci pomenovať. Mať ten pokoj v v duši je strašne dôležité a potrebné. Najme teraz keď sú rôzne postoje, ktoré skôr rozdeľujú než spájajú. Áno tiež nie vždy súhlasím zo všetkým, ale vyjadrujem to tak s rozumom a vyhýbam sa slová ktorým by som niekomu niečo zlé prial. Tiež by bolo lepšie, keby sa radšej riešilo ako ľudom pomôcť vyriešiť určitý problém. Strašne sa zabúda na to, ako sa dajú veci riešiť pokojne. Dôležité je aby sa ľudia vzájomne rešpektovali a aby sa vzájomne počúvali. Nebudeme s ľuďmi vo všetkom súhlasiť, ale akceptujme aj iný názor. Možno že sa nám ten názor páčiť nebude, ale v skutočnosti inú možnosť nemáme. Treba brať ohľad na to, že existujú ľudia čo sa na svet pozerajú príliš radikálne.

Keby sa namiesto vojen a bojov riešilo ako pomôcť ľudom čo to skutočne potrebujú. Žiadne žabomyšie vojny a hádky o tom že kto má v čom pravdu. Skrátka podať pomocnú ruku ľudom čo to potrebujú a nezatvárať pred nimi dvere. Ľudia by si mal predstať ubližovať a robiť zle aj keď žiaľ mentalitu ľudí ovplyvniť neviem čo ma veľmi mrzí. Neviem nikomu rozkázať, ale viem že každý človek musí začať od seba. Pozrieť sa do zrkadla a ukázať že či má dostatok sebareflexie, aby povedal že toto a tamto nevyjadril správne. Namiesto spájania mostov sa ľudia rozdeľujú na dve skupiny a toto vôbec nie je správne. Treba hľadať riešenie ako tento svet zmeniť k lepšiemu a nie iba slovami, ale reálnymi skutkami. Dôležité je vedieť bojovať tými správnymi zbraňami a tie sú zdravý rozum a pokora. V dnešnej dobe je triezve uvažovanie to najsprávnejšie a zároveň tým človek nikomu neublíži. Mať v dnešnej dobe pokoru je neskutočne veľká vzácnosť. Aj keď je človek úspešný, tak by nemal prestať byť pokorný a vážiť si že má okolo seba ľudí čo mu fandia.

Vidieť svet inak je tá najkrajšia vec na svete a zároveň to odlíši človeka od ostatných. Je iné sa na to pozerať s pohľadu introverta a s pohľadu extroverta. Treba brať život zo všetkým čo k nemu patrí či to je dobré alebo zlé, lebo kedysi neexistuje rovnováha, tak by sme si nič okolo seba nevážili a brali to ako samozrejmosť. Život je v niečom krásny a v niečom nie, ale to neznamená že sa treba vzdať. Možno to nebude nikdy úplne ideálne, ale dôležité je sa snažiť aby to tak bolo. Aby sme verili že všetko príde v ten správny čas a povedať si, že na to máme. Keby je každý deň rovnaký, tak by sme sa tiež nudili a je pravdepodobne dobré že je to také aké to v skutočnosti je. Keď budeme starší tak prídeme na to že čomu sme najviac venovali pozornosť a čo nám ušlo pomedzi prsty. Zostarneme a budeme tú dobu čo sme prežili nazývať staré dobré časy. Prežili sme takmer každú dobu a verím že ešte veľa aj prežijeme. Každý má právo sa pozerať na svet ako len chce, ale nesmie prekročiť hranicu kedy to bude neúnosné. Treba si uvedomiť podstatu života a to že každý názor niekto vidí a môže ovplyvniť veľkú časť ľudí. Stále si to uvedomujem a viem že najlepšia cesta je nájsť v živote kompromis.

 

Veriť – neveriť

Ťažké je niečomu veriť,

ťažké je niekomu veriť,

každý človek je predsa iný,

navonok vyzerá tak veľmi silný,

učím sa neustále držať s ľuďmi,

veď predsa sú to moji kamaráti,

každý postupne odhalí svoju tvár,

dostáva na to dostatočný priestor,

stále verím že sa niekto dostane do politiky,

niekto kto bude hájiť tie naše záujmy,

človek ktorý nebude kryť tie zlodejstvá,

ktorý sa bezbranne na to všetko pozerá,

milujem tento náš milovaný štát,

len keby ľudia prestali prezliekať kabát,

keby sa nahradí nenávisť láskou,

kedy ľudia budú mať pokojnú dušu,

dnes človek musí premýšľať nad tým čo povedať,

aby ho za názory nemohli reálne zatknúť,

ľudia čoraz viac prestávajú veriť politikom,

už neveria ani tým čo by to mysleli s dobrým úmyslom,

slová sú zabalené v lesklom obale,

prečo sa nám snažia klamať do tváre,

zákony a zvláštne paragrafy,

valcujú nás s každej strany,

názor ktorý človek vyjadrí na sociálnu sieť,

postupne človeka budú za to blokovať,

kde zmizol ten rešpekt a úcta k iným názorom,

už sa to začne trestať policajným komandom,

niekedy neviem čo mám na to povedať,

len viem že každé slovo treba zvažovať,

verím že existujú na svete dobrí ľudia,

ktorí sa v živote ničoho reálne neboja,

že raz zasvieti to svietielko nádeje,

kedy zistíme že v živote nie je nič márne,

pokiaľ človek bude skutočne bojovať,

tak môže krajší svet pre budúce generácie zanechať.

 

 

 

Druh

Stále premýšľam že čo sa v poslednej dobe deje s našim svetom. Pomaly som tomu prestal rozumieť a zisťoval že či veci čo sa dejú sú správne. Že či má význam bojovať o to, aby boli zachované hodnoty za ktoré ľudia bojovali. Sme veľmi zvláštny druh ktorý sa zmieta vo svete plnom nejasných odpovedí. Namiesto nejakej ľudskosti sa určitým spôsobom odvraciame od seba a myslíme si že je to správne. Skrátka naše svedomie nie je vždy najčistejšie a musíme si priznať že sa zlé veci dejú kvôli nám. Zbytočne sa hádame medzi sebou a skutočne by stačilo všetko vyriešiť zo zdravým rozumom. Je načase sa zamyslieť nad tým, prečo sme reálne tu a že prečo určité veci dopúšťame. Prečo stále voči sebe bojujeme a myslíme si že všetko čo je odlišné, je zlé. Už zabúdame na to, aké je to podať pomocnú ruku a uzavreli sme sa do seba. Nevravím že je to tak u všetkých, ale viem že niekedy nám to zrkadlo ukáže kto aký je. Niekedy sa riešia zbytočné problémy, ktoré v skutočnosti ani nevieme ovplyvniť a myslíme si že dokážeme pomôcť celému svetu ale nejde to. Môžeme v skutočnosti urobiť len to, čo nám reálne dovoľujú možnosti. Ale v skutočnosti nejde len o nás a súčasťou nášho sveta sú aj zvierací priatelia. Aj oni sú súčasťou planéty na ktorej žijeme a často znášajú obete od zlých a nepríjemných ľudí, preto si tiež zaslúžia pomoc. Často tá planéta dostáva zabrať, lebo pravdepodobne je preľudnená alebo sa raz preľudnenou skutočne stane.

Namiesto neustáleho bojovania medzi sebou, tak by sa malo riešiť ako držať pokope. Dnes súčasné priateľstvá končia už len pri nejakej zrade alebo podraze. Niekedy stačí vyrozprávať človeku nejaké tajomstvo a on to povie všetkým okolo seba. Vtedy sa ukáže že to moc úprimné nebolo, skôr sa začne prejavovať zloba a úplná nenávisť. Vtedy sa ukáže, že sa v človeku niečo radikálne zmenilo a už sa to nevráti späť. Sme v niektorých momentoch prílišne konfliktný a v zložitých situáciach sa aj zvieratá správajú lepšie. Neustále voči niečomu bojujeme a vieme že tento boj vedieme maximálne len sami zo sebou. Je naozaj len na nás, akým smerom sa bude vyvíjať naša civilizácia a že či všetko pôjde smerom k lepšiemu. Áno vnútorne som skeptik, ale určite sa nevzdávam a verím že každý človek má v sebe to povestné dobro. Žiadny človek sa nenarodil s tým že bude okamžite všetko okolo seba odsudzovať a riešiť že je niekto nejakej rasy. Dôležité je byť človek čo má srdce na správnom mieste a uvedomuje si že chce byť súčasťou našej planéty. Nemali by sme zatvoriť dvere pred ľuďmi čo nás reálne prosia o pomoc. Skrátka vykašlať sa na nejakú sebeckosť a povedať si že to skúsime. Skúsime to nielen pre dobrý pocit, ale preto že zlepšíme niekomu okolo seba život.

Vo svete sa deje príliš veľa násilia a ľudia si medzi sebou ubližujú. Už nás ten sled správ tak ovplyvnil, že už ani nevieme vnímať tú pozitívnu tvár života. Aj ja si uvedomujem že radšej by som sa stále smial, ale musím byť realista a prijať život zo všetkým aj z nedokonalosťami. Niekedy už sa všetky životné situácie súdia len s prostredia domova a potom sa ľudia ťažko vedia vcítiť. Lebo v skutočnosti pozadie problémov málokto pozná a často sa stáva že médiá prekrútia určité veci. Zrazu pravda nemá žiadnu hodnotu a ukazuje sa, že žiť v klamstvách a polopravdách je pohodlnejšie. Niekedy sa mi zdá že v skutočnosti málo bojujeme o veci ktoré považujeme za správne alebo nechceme lebo komfortná zóna je lepšia. Ale postupne sa vytvára určitý sebaklam a v tom sebaklame by nebol najradšej žiaden človek. Sme ľudia a nebudeme vedieť vždy zmeniť sled udalostí, ale keď máme možnosť na nejakú zmenu treba ju reálne urobiť. Proste nájsť v sebe tú stratenú sebadôveru a povedať si, že dokážeme všetko na čo pomyslíme. Len si nemôžeme neustále podrážať nohy a robiť si zle, týmto sa ešte žiadny problém nevyriešil.

Ja si uvedomujem každý deň že je lepšie hľadať cestu, ako zlepšiť tento svet. Cestu ktorá pomôže všetkým ľudom bez rozdielu a myslieť že najdôležitejšia vec na svete je mať pokoj v duši. Na tom záleží aby bol pokoj v duši a aby na svete vládol mier. Aj keď ťažko sa to vraví, keď niektorí ľudia bojujú o svoje životy. Niekde priam zúri psychologická a priam až geopolitická situácia, kde sa svet snaží poraziť teroristov ktorí okupujú určité územia. Namiesto toho aby sa ľudia vzájomne vo vládach hádali, tak by mali riešiť reálne problémy. Reálne problémy na ktoré sa neustále poukazuje a všímali si podnety ľudí. To nemyslím čisto konkrétne na slovenskú vládu, ale konkrétne na všetky vlády čo majú priamu moc a ktoré môžu niečo reálne meniť. Lebo skrátka majú mandát od ľudí a ľudia skutočne čakajú že budú riešiť ako pomôcť ľudom. Namiesto toho sa v skutočnosti riešilo ako treba zbombardovať iné štáty a zvrhávať legitímnych prezidentov. Dôležité je postaviť záujmy ľudí nad tie ostatné záujmy, lebo tí ľudia sú v skutočnosti na prvom mieste a nikto iný. Tí ľudia si volili politikov a oni od nich čakajú že budú plniť veci, ktoré majú vo svojom predvolebnom programe.

Nezatvárajme dvere pred ľuďmi čo potrebujú pomoc, len preto že je utečenecká kríza. Len treba rozlišovať kto reálne chce sa prispôsobiť a kto nie, len nie všetkých súdiť. Nie všetci v živote môžu za to, že majú inú farbu pleti alebo že majú iné vierovyznanie. Sme určitý druh či ľudí alebo zvierat a každý má tie pudy iné. Každý vo svojom vnútri cíti niečo iné a podvedome robí veci, tak ako to cíti. Nenarodili sme sa preto, aby sme pred niekým zavreli dvere a pred niekým iným ich otvorili. Všetci v živote tu majú svoje miesto a je na každom či to reálne vie. Každý človek má svoj význam a dôležité je sa vcítiť do pocitov ľudí. Dôležité je nájsť v tejto zložitej dobe nájsť nejaké kompromisy a vedieť v správnom momente ustúpiť. Treba vedieť načúvať ľudom a počúvať čo skutočne vravia. Uvedomiť si, že veci čo vravia tak nevravia len tak. Každý máme na tomto svete určité poslanie, ktoré musíme splniť a vieme že sa to neudeje náhodne. Dôležité je aby sme reálne zabojovali a nevzdali vecí ktorým reálne veríme, lebo v skutočnosti je všetko iba na nás. Len my môžeme veci v živote zmeniť, pokiaľ dokážeme skutočne bojovať. Nikto za nás určité veci skrátka neurobí, skrátka musíme robiť tie kroky robiť my.

Viacmenej je dôležité na našu spoločnosť apelovať aby viac bojovala. Treba apelovať aj na mocných ľudí aby začali riešiť problémy a nežili v tej svojej vnútornej bubline na základe ktorej nevnímajú skutočnú realitu. Je dôležité aby sa namiesto zbraní a násilia začal skutočne používať zdravý rozum. Treba stavať mosty a nie oddeľovať sa na základe určitých predsudkov aj keď každý má právo na iný názor. Dôležitejšia by mala byť v našom živote jednota než sa neustále hádať kto má v čom pravdu. Nemalo by záležať že s kým reálne súperíme, ale že či sa dokážeme v dôležitých veciach skutočne spojiť. Aspoň by to trebalo skúsiť po tej ľudskej stránke, keď už by to nešlo inak. Však stále žije nádej že nikdy nie je neskoro zmeniť svet. Len je dôležité veriť a nájsť v sebe tú svoju stratenú sebadôveru, lebo len na tom skutočne záleží. Keď sa budeme stále pozerať na to kto si o nás čo myslí, tak sa tým nikde neposunieme. Najme je dôležité neprepadnúť celej tej beznádeji a viacej si veriť.

Veronika Strapková tiež vo silnej piesni Kind spieva presne o tom, že ľudia by mali byť k sebe lepší a verí že existuje ľudskosť. Ja tiež verím že v každom jednom človeku je niečo jedinečné, len niekedy si to vyžaduje určitý čas, kým to nájde. Verím že každý človek sa v tomto posolstve reálne nájde a povie si, že som mal v niečom pravdu. Prestaňme sa neustále voči niečomu hádať a skúsme skutočne nájsť ten kompromis a nie neustále voči sebe bojovať. Sme určitý druh a je dôležité aby sme všetci držali spolu. To je jediná cesta ako sa dá niečo zmeniť k lepšiemu a aj tá najmenšia zmena môže nejakým spôsobom pomôcť. Naozaj sa vykašlime na to, že nás niektoré maličkosti rozladia a mali by sme si uvedomiť že aké máme hodnoty. Len od nás závisí život celej našej planéty a to že či raz všetci nezanikneme spoločne zo všetkým čo tu máme. Naozaj si treba uvedomiť že prečo tu reálne sme a takto sa k tomu musíme postaviť, skrátka žiadne vyhováranie. Treba si uvedomiť že každý človek dokáže zmeniť svet na lepšie miesto, len je dôležité chcieť. Treba nezaostávať za ostatnými a kráčať ďalej, teda nie preto že si to vyžaduje doba, ale preto lebo je všetko len na nás. Svet sa stane lepším miestom maximálne len vtedy, keď si ľudia nebudú navzájom robiť zle a budú sa viac rešpektovať.