Možnosti

Množstvo možností ktorých bolo dosť,

už sa v živote stihli pravdepodobne vyčerpať,

vravím si že je možno príliš neskoro,

aby sa niečo reálne udialo,

snažím sa väčšinou prispôsobiť,

ale toto mi nikdy šťastie nedokáže priniesť,

v labyrinte všetkých tých pocitov,

v hlave mám príliš veľké množstvo textov,

môj mozog pracuje viac než čokoľvek iné,

dakedy si vravím že je to celé šialené,

často mám pocit že som skutočne niekde,

v myšlienkach sa strácam niekam nedohľadne,

často viem ako mám pomôcť v živote iným,

ale sebe pomôcť reálne nedokážem,

lebo keby som to skutočne dokázal,

možno by som sa aj lepšie mal,

sú chvíle kedy na seba nie som hrdý,

chvíle kvôli ktorým zostávam osamotený,

najlepšie by bolo pred všetkým utiecť,

ale viem že toto nie je tá správna možnosť,

pochybnosti ktoré v živote niekedy mám,

pôsobia ako niečo čomu často nerozumiem,

často mám pocit že už nič na to nepomáha,

dokonca ani samotná hudba k tomu neprispieva,

často sa zdá že k šťastnému životu existujú vzorce,

niekedy mám pocit že sa mi odpovede nedostane,

príliš veľa životných otázok na ktoré nedokážem odpovedať,

príliš veľa možností s ktorých je si ťažké vybrať,

všetko sa opakuje a ťažké je nájsť cestu,

niekedy cítim že je potrebné dať si pauzu,

pauzu od všetkého a všetkých tých vecí,

bez ohľadu na to že ma to vnútorne zraní,

nepotrebujem pokoj od ľudí ale pokoj od seba,

chcem urobiť všetko preto aby neprišla depresia,

chcem uniknúť s tej všednej reality ktorá ma zhltne,

odísť s toho všetkého čo ma vnútorne ťahá dole,

ak budem vedieť ako dokážem sám sebe pomôcť,

tak až potom budem vedieť aj iným pomôcť.

 

 

Zmena

Občas sa zdá že je tá zmena zložitá,

ale v mojom vnútri je komplikovaná,

kvôli niektorým sa človek zmení,

nie vždy si tie následky uvedomí,

snaha spraviť niečo lepšie nie vždy vyjde,

občas tie pochybnosti zničia čo je správne,

svet sa nezastaví a stále je potrebné s niečím bojovať,

vo vnútri viem ako to človeka môže dusiť,

byť dobrým si uvedomujem že je ťažké,

myšlienka s ktorou zaspávam že či to bude iné,

stále viac sa učím prispôsobiť tejto dobe,

dobe kde to možno nie vždy každý myslí úprimne,

keď sa človeku darí tak sa k nemu z hrdosťou hlásia,

ale keď prepadne smútku tak ho každý opúšťa,

niekedy viem že okrem rodiny všetci raz odídu,

že nebude nikto kto by držal nado mnou pomocnú ruku,

často mám strach s tých zložitých zmien,

s pádov vďaka ktorým budem mať množstvo modrín,

modrín ktoré sa možno nikdy nezahoja,

z rán ktoré sa možno nikdy nevyliečia,

viem že každý rok sa vo mne niečo zmenilo,

ale napriek tomu vo mne zostalo to zdravé jadro,

niekedy si prajem aby mi ľudia v živote odpustili,

aby mi moje chyby čo niekedy spravím prepáčili,

v živote sa zmením ešte toľkokrát,

viem že s tejto cesty nie je žiadny návrat,

v hlave mám množstvo myšlienok čo by som vrátil späť,

ale viem že je možno neskoro v živote niečo napraviť,

toľkokrát som sa zmýlil pri výbere svojich priateľov,

niekedy ma mrzí že sa nie všetko zaobišlo bez následkov,

vzťahy ktoré sa pokazili už sa nikdy neobnovia,

za nimi pomaličky už zostala len tenká čiara,

zmenilo sa priam všetko čo sa zmeniť nemalo,

množstvo priateľstiev čo boli nádejné sa navždy skončilo,

ale viem že som sa naučil množstvo vecí zniesť,

cez všetko čo bolo ťažké som sa dokázal dostať,

bez nejakého mudrovania o života som to dokázal,

napriek tým ťažkým chvíľam čo prišli som to nevzdal,

chcel som to veľakrát vzdať ale hudba a rodina ma zachránili,

vždy ma nejakým spôsobom s tej nesprávnej cesty dostali,

nie vždy bolo pre mňa ľahké prijať nejakú zmenu,

musel som na to dostať veľmi veľa času,

ale som vďačný každému kto ma pochopil,

kto ma vo svojom živote reálne akceptoval.

 

 

Trauma

Niekedy prídu v živote tie ťažké chvíle,

kedy sa zdá všetko také cudzie,

často sa zdá ako je všetko v poriadku,

nepomáha ani byť v samotnom tichu,

okrem rodiny sa zdá že tu nikto nie je,

kamaráti a priatelia kde že skutočne ste,

niekedy sa zdá ako by tu nikdy neboli,

ako keby niekam reálne utiekli,

v zlomových situáciach cítim že ich nemám,

že na niektoré veci skrátka zostávam sám,

niekedy mám traumu s tohto sveta,

s toho že tých konfliktov je akosi príliš veľa,

vytráca sa pokoj s ľudskej tváre,

človek pre ten okamih nežije,

množstvo vecí ani neskúsim lebo sa ľudia boja,

lebo sa boja že sa možno nedožijem rána,

ale stále by som žil nech by sa čokoľvek udialo,

viem že nemusím ísť nikam ďaleko,

niekedy sa viac bojím o seba než ľudia,

niekedy sa bojím že sa nedožijem dlhšieho života,

ale viem že hudba mi dáva ešte silu žiť,

necháva ma aby som si dokázal sny splniť,

ešte je stále možnosť byť súčasťou tohto sveta,

súčasťou kde ma veci až tak neovplyvnia,

často musím s tým čo cítim bojovať sám,

je to veľmi ťažké ale aj tak sa premôžem,

niekedy ľudia očakávajú že všetko budem vedieť,

očakávajú že na všetko v živote riešenie nájsť,

keď neviem nájsť riešenie tak sa často hnevajú,

tomu čo niekedy cítim nie vždy rozumejú,

niekedy sa radšej stránim od všetkých tých problémov,

lebo viem že v živote je množstvo negatívnych pocitov,

často sú chvíle keď sa človek bojí že ho vykričia,

aj napriek tomu že to nie vždy jeho chyba bola,

často sa vraví že je lepšie veci povedať,

ale nie vždy to niekto dokáže pochopiť,

človek by veľa vecí mohol dokázať sám,

ale nemôže kvôli ľudským obavám,

viem že sa to často premieta do života,

často niektoré veci neskúsim lebo sa ľudia boja,

lebo viem že sa takto v živote nikam neposúvam,

v jednej chvíli iba na tom jednom bode zostávam,

ale viem že v mojom živote to raz príde,

kedy si uvedomím že všetko bude lepšie,

neupadám na duchu lebo stále verím,

že všetko čo sa v živote stane zvládnem,

občas aj zložité veci ma dokázali preveriť,

dokázať že viem aj to najťažšie zvládnuť,

možno som to musel často zvládnuť sám,

napriek všetkým tým ťažkým výzvam.

 

Nechaj ma ísť

Nechaj ma ísť hľadať svoju cestu,

pochopiť že prečo musím podstúpiť túto výzvu,

tvoj vnútorný hlas mi hovorí čo robiť,

ale niekedy už nechcem nič robiť,

len hľadať niečo čo ma uspokojí,

nájsť niekoho kto mi skutočne verí,

budím sa s pocitom že všetko môže byť inak,

často mi môj vlastný rozum robí napriek,

kvôli nemu robím veci ktoré možno nie sú správne,

veci kvôli ktorým často nepočúvam svoje srdce,

niekedy si prajem všetko viac robiť srdcom,

nie stále len všetko robiť len cez rozum,

možno som príliš ostražitý a príliš mám strach,

príliš som uzavretý vo svojich hradbách,

pocity ktoré ma často tak veľmi bolia,

niekedy by najradšej moja duša kričala,

chcem toľko vecí v živote povedať,

pred všetkým zlým najradšej utiecť,

chcem nájsť svoj pokoj v uponáhľanom svete,

nájsť na každý jeden problém určité riešenie,

depresie a smutné pocity ma stále prenasledujú,

nedokážem sa vyhnúť tomu že budem mať dušu nepokojnú,

čím viac sa riadim rozumom tak tým veľa vecí v živote uniklo,

viem že viac sa riadiť srdcom by môjmu životu viac pomohlo,

áno treba byť dobrým a rozumným človekom,

treba ľudí okolo mňa nesklamať a byť vďaka nim lepším,

potrebujem množstvo myšlienok zo seba spláchnuť,

svoje vnútorné pocity von zo seba dostať,

na ceste kde hľadám často sám seba,

na ceste kde prestane blúdiť moja duša,

keď budem vidieť že niečo robím správne,

tak sa budem cítiť skutočne lepšie,

bojujem často zo svojou vlastnou hlavou,

chcel by som aby to bolo za mnou,

verím že všetko deje s určitej príčiny,

často musím do svojej vlastnej hĺbky,

pochopiť sám seba v každej jednej chvíli,

nájsť voči sebe dostatok trpezlivosti,

keď nájdem konečne čo potrebujem,

tak budem omnoho šťastnejším človekom,

keď všetko v danej chvíli nechám konečne ísť,

tak konečne vo svojom živote budem slobodne žiť,

keď sa nebudem zamýšľať nad myšlienkami sveta,

tak sa pohnem ďalej a namiesto tmy bude dostatok svetla.

 

Šuflíky

Šúfliky v hlave človeka,

do nich sa niečo zaviera,

všetky pocity v nich skryté,

navždy zostanú v nich zachované,

úzkosti ktoré prichádzajú na povrch,

myšlienky s ktorých často ide strach,

učím sa každý jeden deň všetko pochopiť,

otázky na ktoré odpoveď túžim poznať,

ale viem že na všetko musím prísť sám,

napriek všetkému sa v živote nevzdávam,

len je zložité niekedy čeliť životu,

v spoločnosti kde to zaváňa dusnou atmosférou,

neviem niekedy či sa smiať alebo plakať,

alebo sa cez všetky myšlienky dostať,

často svetlo dokáže vystrieda tma,

s mysle sa stáva jedna veľká neznáma,

občasné záblesky radosti zatienia iné veci,

občas tie obavy mnohé veci prebili,

viac kľudu by bolo potrebné nájsť v hlave,

viac pokoja nájsť vo veciach čo sú správne,

pomôžem vždy keď bude treba,

urobím všetko aby bola pohoda,

snažím sa ako sa najlepšie dá,

nejaká prekážka ma reálne nezdolá,

možno potrebujem čas aby sa niečo zlepšilo,

aby som poznal kde je moje skutočné miesto,

nikdy som sa na nič nevyhováral,

vždy som všetko nejako postupne zvládol.

 

Filozofia života

Premýšľal som že o čom vlastne celý náš život skutočne je. Všetky otázky som mal neustále v hlave a snažil som sa na ne nájsť odpoveď. V záplave všetkých tých povinností a vecí ktoré máme vo svojom živote urobiť tak málo myslíme na svoje vlastné šťastie. Snažíme sa všetko vybaviť a urobiť že nám pomaly ani nezostáva na nič čas. Nájsť si čas niekam skutočne ísť alebo zažiť nejaký kultúrny program je dnes určitou vzácnosťou. Len sa niekam skutočne plašíme a v skutočnosti ani nevieme kam ideme. Nevieme ani že či naša cesta má skutočný cieľ alebo v ceste budeme nekonečne blúdiť. Ja tiež často uvažujem nad svojim životom a vravím že je potrebné pohnúť sa vpred. Ako morálne sa pohnúť vpred nie je problém, ale skôr je dôležitejšie nájsť v živote niečo čo dokáže skutočne zabaviť. Teda to neznamená že sa človek začne smiať čo najhlasnejšie aby všetkých tým smiechom prekričal. Len sa v živote berieme príliš vážne a príliš riešime veci ktoré nemáme ako ovplyvniť. Viem že niekedy to robím aj ja a uvedomujem si aká veľká chyba to skutočne je. Potrebujeme v živote menej na všetko nadávať a viac žiť samotnou prítomnosťou. Často už sa niekedy aj zabúda na to aké je to žiť v prítomnom okamihu. Nejeden človek by ma možno za to aj vysmial, ale pri tom je to všetko tak jednoduché. Len my si to jednoduché často komplikujeme niečím zložitým. Doslova sa stávame otrokmi svojho vlastného času, kedy nevieme čo skôr urobiť. Ale nikomu to nezazlievam, lebo nie je jednoduché si nájsť aj na iné veci čo by robili náš svet krajším. Ja tiež by som sa najradšej nad všetkým smial, ale viem že v živote je potrebné samého seba kontrolovať. Mnoho ľudí by povedalo že je možno bláznivé súťažiť a sám sebe nejakým spôsobom urobiť radosť. Keď počúvam hudbu a keď zažívam niečo pri čom vidím môjho obľúbeného interpreta alebo skupinu je to najviac. To je to čo mi dokáže robiť radosť, ale celkovo ma dokáže potešiť každá maličkosť. Lebo viem že sa snažím robiť všetko preto aby ma táto doba nikdy nepohltila a aby ma nikdy nezmenila. Lebo viem že v živote musím na seba dávať pozor aby som sa mohol dožiť čo najdlhšieho veku. Nikdy som nepovedal žiadnemu človeku že mu nepomôžem, vždy pomôžem ak sa to dá. Ak niekomu neviem vo svojom živote pomôcť, tak mu nebudem ubližovať a robiť mu naprieky. Lebo viem že nemá cenu s určitými vecami bojovať a viem že radšej sa chcem cez všetko preniesť. Celý život sa učím byť silným, lebo mám pocit že je to jediná vec ktorú dokážem. Niekedy sú chvíle kedy nemám energiu a ani dobrú náladu, ale snažím sa to neprenášať na ostatných. Lebo viem že všetko v živote prejde rovnako ako prejde chrípka. Niekedy sú chvíle kedy zo svojimi článkami čo napíšem nie som úplne spokojný. Lebo sú chvíle kedy od seba možno očakávam o niečo viac. Usmievam sa vtedy aj keď mi je najťažšie, robím všetko aby som sa cítil čo najlepšie. Nemám presný návod ako má žiť svoj život a viem že v ňom spravím veľa chýb. Viem že mnohých ľudí vo svojom živote sklamem a viem že nie vždy to ovplyvním. Ak mám moc niečo napraviť, tak to okamžite napravím a keď ju nemám tak len ťažko sa dá niečo naprávať. Viem že v živote bolo množstvo mostov spálených a často si vravím že aj mojou vlastnou vinou. Niečo som buď pokazil ja alebo prišlo niečo čo som nemal možnosť zmeniť. Pravdepodobne ma tá viera v samého seba ženie dopredu, aby som nikdy neprepadol zlým myšlienkam. Ja som vďačný aj mojim rodičom že ma dokázali vychovať a vštepiť mi nejaké zásady. Lebo viem že nie je ľahké vychovávať ľudí čo majú autizmus a čo sa nejako vymykajú. Často čítam Mišku Saleh ktorá neraz hovorí o výchove svojho synčeka s Aspergerovým syndrómom a aj množstvo príbehov iných rodičov čo sa snažia vychovávať svoje dieťa najlepšie ako vedia. Keď čítam všetky tie príbehy ktoré sú často omnoho ťažšie, tak si poviem že mám veľké šťastie že to nie je horšie. Často si uvedomujem že všetky tie moje starosti ktoré mám sú omnoho menšie než starosti iných ľudí. Tiež  mám Aspergera a tiež musím s určitými vecami bojovať, musím často bojovať zo sociálnou úzkosťou. Často viem že nie je dobrá samota, ale introverti majú svoj svet a sú väčšinou samotármi. Často viem že na mňa dokáže prísť stres, nie raz vo svojom živote vraciam. Viem že je vo mne niečo psychické s čím bojujem veľmi dlhé roky a viem že to možno nikdy neporazím. Možno že to v skutočnosti len na istý čas potlačím, ale nikdy to úplne nezmizne. Preto je dôležité aby ma každý bral takého aký som aj s nedostatkami. Nie som dokonalý a ani bezchybný, lebo si uvedomujem že je potrebné mať aj nejaké chyby aby som mohol byť lepším. Ani nikoho nenútim aby ma mal rád, lebo je každom človeku či si ku mne nájde cestu. Som realistický a pozitívny a snažím sa neprepadnúť samotnému negativizmu. Ale niekedy tiež prídu dni kedy som smutný, ale viem že ma to prejde a ľudia pochopia že aj také dni musia prísť. Niekedy ma rozplače už len samotný text pesničky a uvedomím že sa vciťujem do pocitov druhých lebo mi nie je všetko jedno. Lebo vnímam že všetko v živote sa deje z nejakého dôvodu a viem že to musím nejako zvládnuť. Čím som starší, tak tým chcem sa viac tešiť a menej sa snažiť byť ostražitý. Chcem sa viac baviť a menej byť vážny. Niekedy možno pôsobím navonok vážne, lebo pravdepodobne mám v hlave množstvo myšlienok na ktoré sa sústredím. Ale snažím sa tešiť a byť každému nápomocný ako sa najlepšie dá, ale sú chvíle keď ma mrzí že sa niečo nepodarí. Sú chvíle kedy sa dokážem dostať do jednej veľkej frustrácie, ale napriek tomu to nejakým spôsobom prejde. Viem že je potrebné aby sa filozofia života zmenila u každého z nás. Aby sme si uvedomili že máme jeden život ktorý musíme žiť naplno. Musíme využiť ten čas čo na tomto svete máme kým zomrieme. Potrebujeme zažívať zážitky a momenty vďaka ktorým náš život bude krajším a lepším.

Nechcem to

Nechcem premýšľať nad vecami čo neviem ovplyvniť,

lebo viem že by ma dokázali nejako zmeniť,

občas viem že nedokážem zabrániť neúspechu,

viem že vo svojom živote niekedy mám búrku,

emócie ktoré v tom tichu nahlas kričia,

kedy konečne na povrch sa vyplaví pravda,

občas stratený vo všetkých tých emóciách,

obavy niekedy dokáže vystriedať strach,

usmievam sa napriek tomu že prídu temné dni,

občas cítim že niektoré pocity sa vo mne uzavreli,

občas písanie je to jediné na čo sa sústrediť dokážem,

pri ňom začínam chápať ako sa niekedy cítim,

často vypľujem svoju dušu aby mi bolo lepšie,

snažím sa pochopiť svoj vlastný svet kde sa všetko snažím riešiť pokojne,

svet kde sa ľudia nehádajú a kde sa jeden druhému snažia pomôcť,

nie svet kde si ľudia medzi sebou nohy podkopávať,

toxické vzťahy boli vždy súčasťou tohto sveta,

moderná doba ich smerom k horšiemu posunula,

už prestávajú byť stretnutia osobnejšie,

stále sa za niečo reálne schovávame,

izolujeme sa jeden od druhého,

nerozumiem že čo sa to skutočne stalo,

slúchadlá na uši aby som to nevnímal,

aby som na starosti nikdy nemyslel,

čím viac myslím tým mi uniká časť života,

nie na všetko v živote sú správne riešenia,

niekedy je lepšie niektoré veci nechať plávať,

alebo ešte lepšie je ich od seba odohnať,

kedysi som bol chlapec čo inak premýšľal,

nie všetko som si vtedy uvedomoval,

viac som žil v naivite tohto sveta,

veril že v každom človeku sa skrýva kúsok dobra,

menej ma veci boleli keď skutočne prišli,

byť iným znamenalo že sa človeku za to smiali,

vtedy sa neriešilo že akí je to byť vo svojom svete,

málokto riešil že aké myšlienkové pochody mám v hlave,

prvé lásky ktoré mi neskôr tú cestu životom ukázali,

napriek tomu že ma sklamania na duši zaboleli,

musel som ísť ďalej aby som porozumel životu,

v tej dobe som sa ešte nevenoval písaniu,

vedel som že v škole musím doštudovať,

aby som sa vo svojom živote dokázal niekde dostať,

zo začiatku bolo ťažké sa vyrovnať s tým že som introvert,

s tým že len s určitými ľuďmi zdieľam svoj svet,

rodina vždy o mne vedela viac než moji priatelia,

často som premýšľal že čo si nechať pre seba,

často moja duša bola ako kniha čo je otvorená,

nerozumel som tomu že čo to vôbec znamená,

nie vždy som dokázal uniknúť pred vecami,

nie vždy sa všetko dalo vyriešiť slúchadlami,

nepremýšľal som nad tým že by mi hudba mohla pomôcť,

že by som vo svojom živote našiel riešenie ako ďalej ísť,

virtuálny svet neexistoval a zo všetkým sa človek popasoval sám,

dnes sa pocity vešajú na internet aby si to všimlo publikum,

moje myslenie bolo iné než je tomu v súčasnosti,

ale viem že určité výzvy ma niečo naučili,

občas treba nájsť v živote tú správnu cestu,

našiel som ju vďaka samotnému písaniu,

slúchadlá v ušiach všetko v hlave vyriešia,

učia ma filtrovať veci ktorým pozornosť venovať netreba,

v živote som dokázal spraviť veľmi veľa chybných rozhodnutí,

pri ktorých viem že ten čas jednoducho tie rany nezahojí,

moje myšlienky prevalcovali aj veci ktoré boli dobré,

a aj príležitosti ktoré boli navždy stratené,

potom prišiel keď som začal veriť vo svoje vlastné sny,

keď som začal súťažiť bol som vďačný za tie vecné ceny,

niektorí by si pomysleli že to niekedy preháňam,

ale konečne viem že aj seba reálne poteším,

nie každý deň sa mi podarí niečo vyhrať,

niekedy aj kusisko šťastia pri mne musí stáť,

vďaka súťaženiu sa mi splnilo množstvo snov,

dostal som sa na množstvo skvelých koncertov,

niekedy prídu chvíle kedy sa musím vzdialiť,

aby som sa dokázal skutočne upokojiť,

každý jeden deň premýšľam o tomto svete,

premýšľam o tom že čo mám urobiť lepšie,

snažím sa každému robiť radosť ako najlepšie viem,

aj vtedy keď sa nie vždy dobre cítim,

život ma učí každý jeden deň nájsť samého seba,

som vďačný za to keď ma ľudia vedia povzbudiť,

ale v skutočnosti skôr ľudia okolo mňa potrebujú povzbudiť,

lebo tá nádej v srdci stále okolo nás skutočne je,

viem že na každú situáciu existuje nejaké riešenie,

čím som starší tým si uvedomujem svoju existenciu,

ale podstatné je na tomto svete splniť svoju misiu,

keď sa misia naplní tak si poviem že som tu nebol zbytočne,

že všetky chvíle čo sa udiali tak vďaka nim som sa cítil šťastne,

lebo budem vedieť že som na ne nebol sám,

lebo všetkým ľudom okolo posielam jedno krásne ďakujem.

 

 

Vyjadrenie k súťaži o naj blog/stránku za obdobie 2018/2019

Ako si ľudia mohli všimnúť, tak som sa zapojil do súťaže kde som prihlásil vlastnú stránku. Premýšľal som dlhšie že či sa do tejto súťaže sa skutočne zapojím. Moje rozhodnutie sa rodilo veľmi dlho keď som vlastne mal určité skúsenosti s inej súťaže kde to úplne nevyšlo a kde neskôr zmenili pravidlá ktorými človek nemohol svoj blog prihlásiť. Ale potom Abdon vyhlásili súťaž o naj blog za 2018/2019 a mňa tá súťaž veľmi zaujala. Najme tým že tam bolo všetko veľmi dobre vysvetlené a stačilo prakticky vypísať Registračný list a dať do neho vlastnoručný podpis. Prakticky som sa do samotnej súťaže zapojil priam na poslednú chvíľu a ľudia majú možnosť v špeciálnom dotazníku za mňa hlasovať. Do samotnej súťaže sa okrem mňa prihlásili aj ďalšie tri stránky ktoré tiež bojujú o víťazstvo. Pre samotnú nízku účasť sa súťaží o 1 a 2. miesto, prípadne hlasujúci človek získa aj za svoje hlasovanie nejakú cenu v rámci Cena za hlas. Samotné hlasovanie začalo 9. júla a bude končiť 15. augusta a o pár dní neskôr bude uzávierka. Chcem poďakovať všetkým čo za mňa doteraz zahlasovali a tí ľudia čo ešte nehlasovali, tak by som ich poprosil aby za mňa zahlasovali. Prikladám aj samotný dotazník na ktorý to každého hlasujúceho nasmeruje a zo štyroch stránok je aj tá moja stránka na ktorú môže kliknúť každý. Zároveň svojou e-mailovou adresou potvrdí svoje hlasovanie a potom bude čakať ako dopadne celá súťaž.

https://www.survio.com/survey/d/E5K5K5F1I5O9Q6T4R

Čas 2

Vravia že čas zahojí všetky rany,

počúval som to s každej jednej strany,

máloktoré veci sa v živote dajú napraviť,

nie vždy sa dá neúspech zmazať,

túžil som porozumieť tomuto svetu,

porozumieť že prečo musím zvládnuť túto skúšku,

občas sa zdá že na niektoré veci človek zostáva sám,

viem že moje texty nimi nie vždy nádej dodávam,

viem že si musím vo svojom živote niečím prejsť,

aby som sa vo svojom svete dokázal dobre mať,

niekedy je veľa vecí ktoré je potrebné si nechať pre seba,

aby tá bolesť v živote bola čo najmenšia,

hudba môj život skutočne dokáže zachrániť,

pri nej dokážem na všetko zlé zabudnúť,

všetok stres pri nej dokážem zahodiť do kúta,

viac sa snažím pochopiť že prečo som súčasťou tohto sveta,

sveta kde sa ľudia občas stihnú aj pohádať,

sveta kde sa nie vždy dokážu na všetkom zhodnúť,

často musím bojovať sám zo sebou aby som sa cítil dobre,

musím bojovať z vlastnými pocitmi aby mi bolo lepšie,

sú chvíle kedy premýšľam nad tým kým vlastne som,

že či pre ľudí ešte niečo skutočne znamenám,

že či môjmu životu skutočne rozumejú,

alebo sa na mňa kvôli niečomu hnevajú,

niekedy už nemám chuť vnímať čo je negatívne,

niekedy nechcem vnímať čo je nesprávne,

je veľa momentov kedy sa skutočne mýlim,

často ma mrzí ak niekoho skutočne sklamem,

viem že to nikdy nerobím schválne,

len je ťažké zo všetkými vychádzať dobre,

hnevám sa skôr na seba že nie vždy viem presadiť svoje myšlienky,

že prídu príležitosti kedy sa prejavia tie skutočné obavy,

sú chvíle kedy prestávam rozumieť sám sebe,

prestávam rozumieť tomu že čo je správne,

nech urobím čokoľvek tak to možno nebude dobré,

možno aj to čo sa zdá dobré tak to nie je dobré,

mám pocit že hudba a koncerty to mi skutočne pomáha,

že mi to pomáha v dave ľudí ktorí to rovnako cítia ako ja,

súťaženie mi pomohlo si splniť všetky možné sny,

vďaka nemu som sa dokázal dostať na rôzne koncerty,

s odstupom času všetky možnosti čo prišli neľutujem,

lebo viem že konečne aj sám seba skutočne poteším,

často som myslel na iných a zabudol na seba,

ale viac sa snažím myslieť aj na seba a potešiť sa,

lebo viem že takáto možnosť sa nemusí zopakovať,

že ďalšia šanca v živote už nemusí prísť,

stále si predstavujem že zažívam tie krásne hudobné festivaly,

kde môžem vidieť rôzne hudobné hviezdy,

preto sa snažím vyhrať aby som zažil,

aby som každú jednu chvíľu v živote precítil,

veľké sny v mojom živote už boli splnené,

a verím že aj tie malé sny budú raz splnené,

chcem sa viac baviť a menej vo vnútri trápiť,

chcem vo svojom živote zahodiť do koša každú starosť,

ale hudba mi pomáha aby som všetko zvládol,

aby som vlastnému smútku nikdy neprepadol,

fandím každému kto sa snaží niečo robiť,

každému kto mi dokáže ukázať že sa netreba vzdať,

stále mám svoje vlastné životné ciele,

či sa skutočne splnia tak to len čas ukáže.

 

Dobré časy

Verím v to že všetko čo sa okolo nás deje je skutočne správne. Viem že aj keď občas zídeme s cesty, tak dokážeme sa vrátiť naspäť. Niekedy si uvedomujem že jediná cesta ktorá v našom živote existuje je sa odosobniť. Navždy samotnú minulosť pochovať a začať žiť samotnou prítomnosťou. Snažiť sa tešiť aj s toho mála čo v živote máme a ktoré nás dokáže robiť lepšími ľuďmi. Toto mi presne dokáže dodať tú vnútornú silu že ešte v živote nie je nič stratené a nikdy ani nebude. Len niekedy je potrebná trpezlivosť, aby sme v živote dosiahli presne to čo chceme. Aj keď viem že už tých veľkých snov nie je toľko ako kedysi, ale sú aspoň tie malé. Lebo nie je nič lepšie ako snívať a veriť že sa všetko splní. Všetko chce svoj čas a veriť že sa nájde spôsob vďaka ktorému sa budú všetci cítiť šťastne.

Viem že keď premýšľam nad niečím iným, tak sa cítim o niečo lepšie a slobodnejšie. Lebo viem že radšej sa snažím byť vo svojom živote viac pokojnejším. Aj keď je to občas náročné, ale som radšej keď prevažujú tie pozitívne chvíle ktoré mi nikto nemôže zobrať. Jednoducho sú momenty kedy zatvorím oči a jediné na čo myslím že treba veriť tomu čo je správne. Že každý človek má kompas vo svojom srdci ktorý ho na správnu cestu navedie. Aj ja to vo svojom vnútri že nech kdekoľvek kráčam, tak sa snažím robiť menej chýb. Viac žiť v prítomnosti a učiť sa že všetko sa deje z nejakého dôvodu. Lebo toto mi dáva nádej že dobré časy môžeme prežívať aj v tejto chvíli. Vo chvíli keď si to ani neuvedomíme, ale neskôr to vieme precítiť.

Často mi pomáha ten odstup času, pri ktorom si poviem že všetky rozhodnutia boli správne. Ja viem že niekedy aj tie smutné chvíle, ale viac prevažuje to čo je pozitívne. Prevažuje to vďaka čomu zdvihnem zo zeme a poviem že to nikdy nevzdám nech som to predtým cítil akokoľvek. Snažím sa naskočiť do správneho vlaku kde bude všetko pozitívne a pokojné tak ako môže byť pokojná moja duša. Nech čokoľvek vo svojom vnútri, tak verím v to že všetky tie životné výzvy prekonám. Často sa pozriem a v duchu si že všetky lekcie čo mi prichádzajú do života tak sa mi chystajú pomôcť. A preto sa snažím o niečo viac ísť vpred a nepozerať sa dozadu kde som bol.

Tie dobré časy sú tu vždy a vždy tu boli len je podstatné ich oceniť. Uvedomujem si že som s iného sveta než ostatní ľudia, ale verím že v každom človeku sa skrýva kúsok dobra. Niekedy stačí neísť iba po povrchu, ale viac sa snažiť ísť do hĺbky srdca. Iba vtedy sa dá pochopiť že všetko čo sa nám udeje si často privolávame sami. Stačí v živote aby sme si našli k ceste a aby sme prestali na všetko nadávať. Aby sme sa tešili s každého dňa a s toho že nás má niekto skutočne rád. Len si predstavme ten pocit, keď vidíme ako sa ľudia na seba usmievali a uvedomujú si prítomnosť každého jedného okamihu. Že ten okamih prináša radosť a dáva nám nádej ktorá nás ženie vpred. Že slnko svieti a slnečné lúče prežiaria celú tú tmu ktorá sa niekedy skrýva v srdci človeka.

Ja viem že ľudia ktorí ma majú radi a ktorým na mne záleží tak mi nechcú zle. Viem to stále viac, ale som im vďačný že majú voči mne trpezlivosť a veria vo mňa. Že veria v to, že sa po určitom čase mi splnia určité sny. Už viem že tie veľké sny sa mi splnili a nemusím rozmýšľať nad niečím väčším. Jedine čo mi bude v živote stačiť že budem žiť a že nebudem neustále premýšľať nad vecami ktoré neviem ovplyvniť. Keď počúvam hudbu, tak sa cítim ako vták ktorý dokáže vzlietnuť a ktorý dokáže nájsť tú správnu cestu. Ten pokoj v duši sa stala v mojom živote určitou prioritou číslo 1 a cítiť sa pokojne to je to jediné na čom mi záleží.

Keď cítim že je všetko v absolútnom poriadku, tak sa nemusím nad vecami zamýšľať. Lebo viem že jednoducho prijímam všetko čo mi život skutočne dáva. Viem že mi v živote stačí skutočne málo k spokojnosti a netreba mi veľa vecí. Mne stačí keď viem že niekto ma má rád a že rozumie mojim myšlienkovým pochodom. Uvedomujem si že je mi prednejšia kvalita ľudí ktorých okolo seba mám než kvantita. Menej je niekedy viac ako sa často vraví a tým sa vo svojom živote skutočne riadim. Možno neviem odhadnúť všetkých, ale už kvôli tomu nie som smutný.  Lebo všetko v mojom živote sa deje z nejakého jasného dôvodu ktorý poznám len ja sám. Viem že porozumieť svojej duše je zázrakom ktorý sa nedá kúpiť za žiadne peniaze.

Som vďačný za všetko čo do môjho života prišlo a aj za veci čo som urobil nesprávne. Lebo aj keď sa v živote zmýlim tak si to uvedomím a idem skutočne ďalej. Snažím sa nezastavím v strede cesty a pokračovať v nej ako to najlepšie ide. Neposudzujem a snažím sa viac chápať tento svet, každý svet sa snažím pochopiť. Mnoho chybných krokov ma naučilo že sa nesmiem ničoho vo svojom živote vzdať. Najviac som sa naučil v živote že napriek tej odlišnosti je dôležité nepodľahnúť samotnému osudu. Uvedomujem si svoju vlastnú hodnotu a o to viac sa snažím šíriť pozitívnu energiu ktorú si zaslúži každý človek okolo mňa. Lebo viem že všetko čo som robil, tak má svoj zmysel a vždy keď niečo urobím tak to dotiahnem do samotného cieľa.