Precitnutie

Celý život niečo reálne chceme, či sú to hmotné statky alebo lásku niekoho koho milujeme. V našom svete je kopec ľudí čo sú buď dobrí alebo zlí, čomu sa nedokážeme reálne vyhnúť. Vždy budeme stáť pred ťažkým rozhodnutím a vždy budeme musieť nad všetkým uvažovať. Uvažovať nad tým koho do svojho života pustíme, ja ako dobrá povaha vždy dám každému šancu bez ohľadu na to, čo si ten človek prežil. Viem nikto s nás to nemá ľahké, niekto je na vozíčku, niekto je na barlách a niekto má nejakú sociálnu fóbiu kvôli ktorej nemôže ísť von. Každý osud v živote je smutný, ale aj tak sa dá na tento svet pozerať pozitívne, len niekedy na to zabúdame. Napriek tomu že doba je unáhlená, tak sa nedokážeme nijakým spôsobom zastaviť a uvedomiť si čo máme okolo seba. Môj život bol rovnaký, plašil som sa niekam a nevedel som reálne kam. Mám super rodinu, priateľov a mnohých iných kamarátov, ale stále som mal pocit že mi niečo chýba. Že mi chýba niekto, kto by za tým mojim životom urobil hrubú čiaru a povedal mi že už takto nemôžem žiť. Že musím sa snažiť byť viac pozitívny a nemyslieť len na tie negatívne veci. Prišiel 3. november 2011 a okamžite som precitol, za čo si moje poďakovanie zaslúži moja mamina. Spoznal som Maťku moju vlastne novoobjavenú sesternicu a vtedy som si začal vážiť všetko a vravel som si, že rodina má silné puto ktoré sa nikdy nepretrhne. Začali sme si písať a zistili sme, že si rozumieme a najkrajšie na tom celom bolo osobné stretnutie a zistenie, že som šťastný že mám takú skvelú sesternicu. Radikálne sa mi vďaka tomuto zisteniu zmenil život a uvedomil som si, že v živote nie je dôležité mať mnoho hmotných vecí, ale mať človeka ktorý nás má rád a ja takého človeka mám. Maťka mi zmenila celý život k lepšiemu, nie že by predtým nebol super, ale teraz viem že je všetko lepšie. Viem že sa nájde kopec ľudí čo budú mať veľa otázok, že prečo mám svoju sesternicu radšej než ich, ale v skutočnosti nerobím nejaký rozdiel v tom koho mám radšej. Ale v skutočnosti viem povedať kto mi je bližší a kvôli komu by som spravil všetko. Viem že pre tých ľudí ktorých mám najradšej a žijem aj pre svoju sesternicu a rodinu. Bolo to krásne objať človeka pri ktorom viem že stojí pri mne a pri ktorom viem že ma nikdy neopustí. Ďakujem, že si Maťka s tebou je všetko krajšie, farebnejšie a lepšie.

Deti majú deti

Celý svet je čoraz viac naopak,

mnoho ľudí má v ňom veľký zmätok,

kedysi sa ľudia snažili do ničoho neplašiť,

nesnažili sa jeden druhého nabúchať,

kedysi vzťahy boli o niečom inom,

nie všetko začínalo okamžite sexom,

každý človek si dokázal užívať života,

vedel že aká je jeho skutočná hodnota,

dnes už láska nie je o úprimnosti,

namiesto šťastia človek prežíva kopec bolesti,

žena si hľadá namiesto dobráka agresora,

potom neskôr začne plakať že je sama,

radšej nabúchaný chlap zo steroidami,

než slušný chlap s dobrými vlastnosťami,

postupne začína vznikať riadny paradox,

nie každý vzťah bude mať reálny detox,

samotné dievča v živote je len decko,

potom je tehotná a plače že má decko,

namiesto toho aby si život dokázala užívať,

tak sa nechá od prvého chlapa okamžite nabúchať,

dievčatu sa postupne narodí vlastné dieťa,

o ktoré sa bude zatiaľ starať jeho rodina,

ešte má 14 rokov a veľa vecí v nej nedozrelo,

reálny život pochopiť ešte nedokázalo,

život je jedna veľká zodpovednosť,

ktorú si treba rýchlo uvedomiť,

treba počúvať určitý vnútorný hlas,

že na reálny vzťah ešte človek má čas.

 

Nie je priateľ ako priateľ

Každý by chcel mať nejakého človeka,

pri ktorom bude cítiť že je jeho opora,

občas nevie že či je skutočne správny,

postupom času to ukážu jeho skutky,

niekedy ho treba lepšie spoznať,

než by ho mal niekto odsúdiť,

ale neraz v živote na človeka hľadia negatívne,

nepoznajú jeho príbeh a ľudské cítenie,

vo svojom živote si neraz dosť vytrpel,

kopec životných situácii reálne zvládol,

musel neraz bojovať s predsudkami,

preskakoval v živote rôznymi prekážkami,

zostal vo svojom vnútri silný,

našiel si ľudí pre ktorých je milovaný.

Podvodníci

Túto tému som chcel začať už minulý týždeň, ale vzhľadom na situáciu som si chcel všetko uležať v hlave. V živote sme obklopený rôznymi ľuďmi či tými dobrými alebo tými zlými. Len je ťažké určiť kto má masku na tvári a pretvaruje sa. V našom svete sa pohybuje kopec zvláštnych ľudí, ktorí hovoria že nech pomôžeme hluchonemým deťom a strkajú nám pod nos papier s podpismi a okamžite nám dávajú do ruky pero. Kopec ľudí si ani neuvedomuje že pod čo sa podpisuje, ja si túto skutočnosť uvedomujem dosť dlho a snažím sa si na tých ľudí dávať veľký pozor. Treba sa zamyslieť že tí ľudia ktorí toto robia, tak sú väčšinou vo veľkých priestoroch kde si môžu odchytiť daných ľudí. Tí ľudia vyzerajú strašne dôveryhodne lebo okamžite nahodia smutnú tvár a chcú aby sme ich ľutovali a zrazu sa podpíšeme pod niečo, čo tým ľudom nepomôže. Skrátka títo ľudia chcú len s každého vytrieskať peniaze, sú to skrátka podvodníci najväčšieho rangu.  Aj keď začínam o tom pochybovať, že to robia legálne a snažia sa nejakým spôsobom upútať pozornosť. Ako niektorých ľudí že chcú pomôcť dobrej veci, ale nikto si neuvedomuje že prichádza o peniaze. Rozhodne by sa človek nemal podpisovať pod každú somarinu a okamžite na ňu prikyvovať ako taká ovca, lebo vtedy sa ukáže naša ľudská naivita. Chcem povedať len toľko, ako som niektorých ľudí videl ako to podpisovali, tak som zistil že naši ľudia sú stále naivný a slepý keď veria podvodníkom. Ako podvodníci nemusia byť ľudia čo chodia s papierom a perom na základe toho, aby otravovali ľudí. Neraz je aj kopec našich dôchodcov naivných, lebo ich niekto naláka na to, aby si určitý produkt kúpili a ako si ho kúpia, tak si zistia že je nepoužiteľný. Neraz sa kopec ľudí sa vydáva za iné osoby s tým aby ľudí vylákali s domu. Robia to na základe toho, aby ich okradli o ich celoživotné úspory. Je to na zamyslenie, ak človek verí tým čo sa budú len obohacovať na ľudskej naivite. Ale aj ľudia robia chybu že týmto podvodníkom naletia a toto je pre nich maximálnou výstrahou. Ako rozumiem všetkým ľudom čo chcú nejako pomôcť, ale aj tá pomoc musí mať svoje určité hranice. Netreba veriť všetkému a netreba sa podriadiť tomu že treba všetkým pomôcť. Ako chápem že treba ľudom pomáhať, ale rozhodne sa netreba nechať zneužiť nejakými pochybnými indivíduami. Neraz aj pri Lige proti rakovine, tam sa môžu nájsť ľudia čo dokážu nazbierané peniaze využiť pre svoj vlastný prospech a nepôjdu na tú rakovinu. Treba si uvedomiť že netreba všetkým ľudom veriť a najme tým čo sa tvária, že majú ťažký osud a v skutočnosti človek môže maximálne prísť o peniaze. Každý by si mal dávať pozor že akými ľuďmi sa obklopuje, lebo to nemusí skončiť dobre.

Vplyvy počasia na prostredie

Som sa zamýšľal nad našou prírodou a nad tým, že ako sa neraz staviame voči počasiu. Najväčší paradox je ak človek čo sa sťažuje na zimu chce leto alebo opačne. Ako mám rád každé obdobie, ale hlavné je aby to nešlo do dákeho extrému kedy budú ľudia kolabovať. Ako mám rád každé počasie, ale nemám prehnané extrémy v rámci neho a najme to že môže prinášať určité následky. Treba si uvedomiť že ako môže zapršať, ale len po určitú mieru a nie aby to spôsobovalo následky, kedy ľudia prichádzajú o domy a úrodu. Pre každého človeka je nepríjemné ak zažije povodne a neraz človek musí začínať odznova. Ako niekedy fakt stačí aby len troška zapršalo a okamžite sa pretrhne nejaká hrádza čo znamená, že naša Zem tú vodu ktorá padá s oblakov nestihne nejako spracovať a nevsaje sa. Ako mnoho ľudí má rado leto, teda mám ho rád aj ja, ale nikto nemá rád extrém. Proste človek niekedy s toho tepla nedokáže doslova nič robiť, len sedieť a ležať, lebo v skutočnosti inú možnosť nemá. Napríklad vonku môže byť 40 stupňov a dnu môže byť takých 36. Niekedy aj mne sa ťažšie píšu články v takomto teple, lebo človeku všetko vyfučí s hlavy. Skrátka aj to telo človek musí nejakým spôsobom ochladzovať, lebo človek môže dostať úpal. Ako aj v správach bolo včera jedno tvrdenie, že len človek môže za požiare v lese a toto je pravda maximálne len s polovice. To že ľudia hádžu odpadky mimo koša, tak je ich vlastná chyba a to že si to neuvedomia tak nie je v poriadku. To je prvý krok toho ako môže vzniknúť požiar a ako sa neraz kvôli ľudskej nepozornosti môže stať požiar. Druhý prípad je ešte známejší a to je vplyv slnka na prostredie, teda aj silné slnko môže zvyšovať riziko požiaru. Treba si uvedomiť že aj sucho čo v poslednej dobe je, tak môže v prírode zabiť všetko živé napríklad aj ryby vo vode. Neviem čo je v živote horšie či je to prehnaná zima, dážď alebo slnko, ale podľa mňa všetky tri veci dokopy ak prinášajú nejaký dopad na planétu. Treba si uvedomiť že slnečné počasie najťažšie vnímajú zvieratá, lebo oni sú celý deň vonku. Predstavme si také včely, ak nemajú potravu tak sa stanú okamžite agresívne a tú potravu si začnú hľadať v sladených nápojoch, pive alebo v rôznych jedlách. Neraz aj to samotné počasie ničí prostredie okolo seba, neraz napríklad v zahraničí to prechádza až do tornáda, cyklónu a hurikánu ktoré totálne zničí domy a všetko čo ľudia budovali vlastnými rukami. Na druhej strane si treba uvedomiť že koľko dymu ide reálne do ovzdušia či skrz autá alebo s rôznych fabrík kde ľudia pracujú s odpadom a nejakým spôsobom ho recyklujú. Teda pre mnohých ľudí je aj blesk krásny úkaz prírody, ale aj ten môže človeka zabiť. Človek sa môže darmo schovávať pri strome, lebo ho ten blesk proste trafí. Najviac čo priťahuje blesky sú zapnuté mobily, lebo samotný mobil má niečo čo ten blesk pritiahne a preto je najlepšie ho vypnúť. Najlepšia ochrana je zostať v aute, lebo tam je človek skutočne v bezpečí a nič sa mu nestane, lebo nebude v dosahu blesku. Alebo si tie blesky človek môže vychutnávať u seba doma, kde sa nemusí ničoho báť. Treba si uvedomiť, že ani taká zima nie je vždy najlepšou. Najhoršie to majú tí čo idú do práce a nemôžu sa do nej dostať, lebo zapadli a vtedy je to veľký problém. Celkovo aj to riziko nehôd je čoraz vyššie, lebo stačí sa niekde šmyknúť a auto môže kdekoľvek naraziť. Zima je najhoršia aj v tom, že kopec bezdomovcov na ulici zomiera na podchladenie a neraz bojujú aj s omrzlinami. Treba si uvedomiť že počasie nielen že nás môže potešiť alebo samozrejme môže narobiť škody. Počasie má vplyv aj na našu náladu a aj na naše uvažovanie, sám to poslednú dobu cítim a viem že to tak pravdepodobne musí byť. Neraz treba dodržiavať pitný režim a ochladzovať nejako svoje telo, lebo môže rýchlo prísť kolaps a to nikto s nás nechce.

Ilúzia spásy eurom, chudobným štátom spoločná mena uškodila

Vidina ekonomickej záchrany prostredníctvom eura je neopodstatnená. Zlyhanie snáh o dobehnutie bohatej časti Európy potvrdzuje Európska centrálna banka.

Spoločná mena európskeho kontinentu podľa najvyššej finančnej inštitúcie EÚ nepriniesla očakávané účinky a chudobným krajinám dokonca uškodila.

Po príklady netreba chodiť ďaleko. Španielsko, Grécko, Taliansko, Portugalsko.

Kvarteto zaviedlo euro do praxi v roku 2002. Dostali sa tak do spoločnosti silných krajín. Nemecka, Holandska či Fínska.

Verili, že ich aj vďaka euru dobehnú. Situácia sa však za takmer 15 rokov nezmenila. Konštatuje ECB. Práve opak je pravdou – zhoršila v ich neprospech.

Nepodarilo sa zvýšiť kvalitu života a ani ju priblížiť k vyspelým štátom, cituje správu poľský denník Rzeczpospolita.

Súboj severu proti juhu tak aj v Európe vyznieva rovnako ako pred 150 rokmi v Amerike. V prospech severu.

Dôvody

Euro vytvorilo ilúziu trvalého rastu ako dôsledku zvýšenia spotreby, čo spôsobilo falošnú predstavu o možnosti beztrestného míňania zdrojov. Na úkor šetrenia na horšie časy. A keď tie po roku 2008 prišli, juhoeurópske dlhy boli astronomické.

A práve vypuknutie finačnej krízy spôsobilo rázny škrt cez plány eura.

A prečo konkrétne teda euro chudobným škodí?

Na večnú otázku sú v tomto prípade podľa frankfurtskej ECB tri dôvody:

a) slabé inštitúcie štátu a neefektívne vládnutie, čo značí slabú reguláciu a rozvetvenú šedú ekonomiku

b) skostnatený a nepružný trh práce, čo znamená vysokú ochranu zamestnanca a problémy pre investorov

c) vysoká inflácia ako dôsledok nízkych sadzieb ECB

Spokojnosť kritikov

Nelichotivá štatistika tak dáva za pravdu eurokritikom.

Teda Britom, Maďarom, Čechom a v neposlednom rade aj Poliakom. Všetky tri krajiny susediace so Slovenskom sa pritom vstupom do EÚ zaviazali k prijatiu traumatizovanej európskej meny.

Dodnes sa však nemali k činu a neplánujú ani plánovať. Problém však nie je v mene, ale v ľudoch.

A tí z juhu Európy sa nevyznačujú práve chorobným záujmom o dodržovanie pravidiel.

zdroj: aktuality.sk

Hejteri

Postupne začínam objavovať rôzne videá ako je vnímaný hejt a neraz ho ľudia nesprávne chápu. Kopec ľudí sa skrýva za anonymné nicky a hanbia sa za svoj vlastný ksicht. Mnoho ľudí by sa pokakalo strachom ak by človeka stretli naživo a nevedeli čo by mu povedali. Poznám tých internetových hrdinov čo vedia hodnotiť ľudí a popri tom ich nikdy osobne nevideli. Ako sa dá vyjadriť kritika a bez toho aby to nejakým spôsobom urážalo, ako človek si povie že si to nebude všímať. Len niekedy sa tá kritika valí s každej jednej strany a najlepšie je niekedy na tie komentáre nereagovať. Lebo sa nájde kopec ľudí, ktorí tie komentáre zneužijú proti nám. V dnešnom svete aj názor sa dá vyjadriť s nadhľadom a určitým sarkazmom. Ale poznám niektorých ľudí čo sú ako chameleóny a menia svoje názory tak ako sa im to hodí. Kopec ľudí je zaslepených tým ako môžu niekoho zhodiť a podraziť mu nohy. Niekedy neraz funguje aj pretvárka a to ako nás ľudia neúprimne potľapkajú po pleci a tvária sa ako kamaráti. Každý názor má v našom živote určitú cenu a je iba na nás, či ho dokážeme pochopiť. Daktorí ľudia hovoria niečo iné a pri rozprávaní s kamarátom šíria za našim chrbtom hejt. Ak niekto niekoho nemusí, tak nech na neho nereaguje a nech nešíri svoje hnus do celého sveta. Neraz aj články čo čítam na internete, tak dokážu rozdeľovať ľudí na dva tábory a rieši sa určitá propaganda. Kopec ľudí žije s hejtu a s toho že chcú aby ich niekto nenávidel. To je ako v našej hip-hopovej scéne ako sa niektorí chlapci tvária že vedia rapovať a popri tom si dajú autotune a tvária sa jak nafetovaní. Sú to len profesionálne pipky, čo si myslia že robia hip-hop a v skutočnosti robia grcky. Niektorí majú miliónové pózy a zlata plné dózy, teda svoju pózu zakladajú na tom že sú viac než ľudia okolo nich. Niektorí ľudia si schválne vyžadujú aby ich niekto hejtoval a vyjadroval im svoj názor. Kopec ľudí nechápe prečo je na nich valená vlna hejtu a že je to opodstatnené. Ak niekto niečo robí zle a ak to bude stále robiť, tak sa nemožno čudovať že ten človek bude okamžite zadupaný do zeme. Mnoho ľudí nevedia čo je to hejt a nevedia ani správne hejtovať, teda ho nevedia podať s nadsádzkou a sarkazmom. Aj hejt ako taký sa dá povedať podať s fantastickou noblesou, takto to vedia podať len tí vyvolení. Mnoho ľudí sa vie urážať len s určitého princípu a s toho že na nich niekto vyjadril názor. Niektorí sa tvária ako bojovníci na internete a v skutočnosti by ich v realite človek vyplieskal po ústach. Ako ľudia sa v skutočnosti delia na profesionálnych hejterov a na tých čo vedia človek urážať. Profesionálny hejter je v skutočnosti ten, ktorý svoje názory podloží aj argumentami a dokáže si to obhájiť pred verejnosťou. Tí čo hejtujú a nejakým spôsobom sa snažia človeka urážať, ponižovať a nejak inak mu ubližovať, tak sa sám degraduje. Nemusíme na človeka šíriť svoje proti hejty lebo sa ten človek potopí svojou vlastnou hlúposťou. Každý človek by sa nemal báť bojovať s hejtom ale tým že použije svoj vlastný rozum. Nemusíme tomu človeku vracať svoj hejt, ale najlepšie je nechať ho vyventilovať svoje mindráky. Nechajme ho tak, nech sa rozpučí zo všetkej nenávisti a praskne ako taký vred na ksichte. Mnoho ľudí by si na takýchto nýmandov malo dávať pozor a malo by sa nad tým názorom pousmiať. Skrátka sa nad týmto nemôžme urážať, nech si hejtujú, komentujú. Robia to len preto, lebo nám závidia určitý úspech, ktorí oni nikdy nebudú mať a ktorí nám budú vyčítať celý život. Kopec by sa malo zamyslieť a dať si po pysku, než niečo vyšplechnú zo svojich ústach. Každý človek čo chce hejtovať, tak nech si dôkladne premyslí, že či sa tým nedegraduje a nebude v očiach ľudí nulou. Mnoho ľudí by sa nemalo nechať vytočiť ľuďmi, čo sa hrajú na niečo čím nie sú a verím že im ten život sám dá po pysku. Najlepšie je neopätovať hejt a tých ľudí čo to robia, tak ich okamžite rozpučí od zlosti a okamžite ich sila takto zoslabne.

Určitý čas

Dnes napíšem niečo kratšie a verím že sa nájde veľa ľudí, ktorí sa nad tým zamyslia. Som si premietol svoj čas a začínam si uvedomovať že sa všetko môže skončiť. Príde moment, kedy budem tam hore a budem si lietať krásnym nebom kde sú oblaky. Nechcem pateticky písať ako si treba vážiť života, lebo ako si ho niektorí vážia, tak sa nevyhneme tomu že sa stretneme v jednom nebi. Nič v živote nie je navždy a všetko sa môže skončiť šmahom ruky, bez ohľadu na celú situáciu. Posledné dni si uvedomujem, že tu nemusím vždy byť a že sa snažím si užívať deň ako by bol mojim posledným. Verím že sa nájde niekto, kto ma zastúpi v tom čo robím a že ho to bude rovnako baviť. Každý človek je tu len na určitý čas, niekto sa dožije veľa rokov a niekto sa nedožije ani raz toľko. Raz moja misia na tomto svete skončí, ale ešte chcem si splniť sen a ísť na Linkin Park, lebo o tom snívam už od momentu ako som mal 10 rokov. Prakticky pre tento sen žijem reálne a ako aj pre tých čo pri mne stoja a držia nado mnou ochrannú ruku. Nie je to ľahké v tomto svete existovať a neraz bojujem s tým že nie vždy je všetko jednoduché. Možno je to tým že som prílišný realista a nedokážem vždy sa pozerať na svet s toho najsprávnejšieho uhla. Ale kto sa skrátka dokáže, lebo človeku v určitej chvíli strašne veľa vecí preletí hlavou a doslova je to zlomové. Nebudem klamať že všetko sa v mojom živote deje s určitej príčiny. Všetko čo sa v živote stane, tak sa má aj reálne opodstatnenie a nie je to bez príčiny. Treba si vážiť každého momentu a poďakovať za neho, robme všetko čo nás baví a netvárme sa ako chodiace zombies. Viem že koľko krát je život komplikovaný a keby aj nebol, tak si ho nedokážeme vôbec vážiť a brali by sme ako samozrejmosť. Musíme si dávať na seba pozor, lebo nevieme kedy môžeme niekde odpadnúť a možno nám nikto nepomôže. Treba sa stretávať s ľuďmi vravieť im, že ich máme radi a snažme sa to dokazovať činmi a nielen našimi slovami. Všetci máme svoj cieľ a svoje predstavy o živote, ale verím že každému sa splní to čo reálne chce. Neraz sa za to pomodlím, aby každý v živote zvládol svoju najťažšiu skúšku. Ale nikto by nemal predčasne odchádzať a každý človek by mal dožiť čo najvyššieho veku. Každý by si mal vážiť svojho zdravia a nehazardovať s ním, lebo naša doba je tak rýchla že sa všade ponáhľame. Nie je to správny spôsob nášho žitia a neraz sa dokážeme v živote popáliť, sme citliví a reagujeme na všetko okolo nás. Ja neraz citlivo reagujem na veci a neraz aj s plačom ktorý ľudia viacmenej nevidia a nechcem ich tým nejakým spôsobom zaťažovať. Celý náš život je jeden veľký paradox a labyrint s ktorého sa musíme vymotávať. Niekedy sa nedá všetko povedať argumentom že som introvert, lebo všetko je v psychike a v tom ako sa neraz cítim. Možno je náš život zvláštny, ale jeho význam si uvedomíme ako dospejeme a ako vyjdeme s puberty. Tešme sa tak, ako sa len dá a užívajme si ako by to malo byť posledný krát. Každý človek tu môže byť naposledy preto si treba uvedomiť význam všetkých dní a potešiť sa s toho že vstaneme. Tešme sa s toho že máme čo jesť, že si vypijeme kávu a že na ceste životom stretneme ľudí. Každý človek v našom srdci má nejaké špeciálne miesto bez ohľadu na to, či nám ten človek pomohol alebo ublížil. Treba ísť ďalej a povedať si, že každý deň si treba užiť ako sa najlepšie dá. Hlavne sa nesnažme ponáhľať niekam, musíme spomaliť a uvedomiť si že každý deň má svoj význam, len si to uvedomíme neskôr. Využime čas a stretávajme sa s ľuďmi ktorých máme radi či je to plánovane alebo neplánovane, hlavné je že sme s nimi. Nič nie je dôležité v našom živote tak, ako náš čas ktorý môžeme venovať sebe a ľudom okolo nás. Treba si uvedomiť že nič tu nie je navždy a takto sa k tomu musíme postaviť a prijať reálnu zodpovednosť. Všetci sme strojcami svojho šťastia a je len na nás ako dokážeme s ním naložiť, všetko máme vo svojich rukách.

Zmena je život

Niekedy v živote podstupujeme veľké zmeny,
ale zo začiatku máme s nich veľké obavy,
bojíme sa že sa nejakým spôsobom popálime,
že svoje rany v živote nikdy nezahojíme,
každá zmena je určitým spôsobom ťažká,
ale postupne si uvedomíme že je potrebná,
chceme mať vo svojom živote všetko,
ale treba si vážiť v živote aj to málo,
niekedy je lepšie sa na všetko pripraviť,
na každú zmenu v živote sa treba nejako obrniť,
nie vždy môžme čakať že nám niekto podá ruku,
niekedy trvá určitý čas si k niekomu vytvoriť dôveru,
občas spravíme také životné rozhodnutia,
na ktorých stojí celá naša zmena,
nemôžeme sa stále niekomu vyhýbať,
ale ani nikoho v našom srdci ignorovať,
nie vždy vieme kade ide naša cesta,
len postupom času prídeme na to či je správna,
vieme že celý život je niečím zvláštny,
že každý s nás má svoje vlastné muchy,
niekedy musíme zistiť koho k sebe pustíme,
že či tomu človeku skutočne veríme,
náš život je plný nevyspytateľných vecí,
ale aj mnohých neočakávaných okolností,
mnohé veci v našom živote nás zmenia,
neraz nás v zlomových momentoch ovplyvnia,
nie vždy je jednoduché zo všetkým žiť,
ale každý si to bremeno musí niesť,
náš život ovplyvňujú naše rozhodnutia,
každá maličkosť v živote je naša vnútorná zmena.

Členské štáty OSN sa dohodli na nových rozvojových cieľoch na ďalších 15 rokov

Členské krajiny Organizácie Spojených národov sa dohodli na programe udržateľného rozvoja vo svete na najbližších 15 rokov.

Zástupcovia 193 štátov schválili v nedeľu súbor 17 tzv. Cieľov udržateľného rozvoja (SDG), informovali svetové agentúry.

Plán, o ktorom sa rokovalo viac než dva roky, by mal pomôcť najmä najchudobnejším krajinám sveta a zaistiť zachovanie úspechov tzv.

Miléniových rozvojových cieľov, stanovených na roky 2000 až 2015. Novými cieľmi si dáva svetové spoločenstvo zámer do roku 2030 okrem iného odstrániť „chudobu všade na svete a vo všetkých formách“. Oficiálne by mali byť prijaté na summite v septembri.

Záverečné rokovania trvali dva týždne a opakovane sa pretiahli dlho do noci.

Diplomati ich schválenie konsenzom v nedeľu privítali v sídle OSN v New Yorku potleskom. Vedúca kancelárie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna, Susana Malcorrová, označila dohodu za „historickú“, varovala však, že práce bude ohromne veľa.

„Samotný rozsah, hĺbka a komplexnosť tohto programu je výzvou pre nás všetkých,“ citovala ju agentúra Reuters.

Nové rozvojové ciele by mali okrem odstránenia hladu a extrémnej chudoby tiež zabezpečiť všetkých ľuďom prístup k čistej vode a primeranej hygiene.

Chlapci a dievčatá na celom svete by mali dostať bezplatné základné vzdelanie, malo by sa odstrániť znevýhodňovanie žien a dievčat a každý človek by mal mať prístup k spoľahlivej ekologickej energii.

Ciele udržateľného rozvoja by však mali tiež obmedziť „nerovnosť“ medzi štátmi a vytvoriť celosvetový rast. Mala by pokračovať industrializácia, avšak v „trvalo udržateľnej“ forme. Oceány by mali byť využívané uvážlivo a klíma chránená, píše agentúra DPA.

Splnenie týchto cieľov si podľa analytikov vyžiada štátne výdavky, investície a pomoc vo výške od 3,3 bilióna do 4,5 bilióna dolárov ročne, čo je suma zodpovedajúca približne federálnemu rozpočtu USA na rok 2016 (3,8 bilióna dolárov).

Viac než 100 krajín sa už v júli v Etiópii dohodlo na systéme financovania SDG mobilizáciou domácich zdrojov, ako sú dane, ako aj využití súkromných investícií a poskytovania zahraničnej rozvojovej pomoci.

Lídri členských krajín OSN sa stretnú 25.-27. septembra v newyorskom sídle svetovej organizácie, aby oficiálne odobrili nové rozvojové ciele.

Pred začiatkom summitu vystúpi na pôde Spojených národov s prejavom pápež František.

zdroj: aktuality.sk