Napätie

Vysoké napätie kultová skladba za ktorou stáli Linkin Park,

vďaka nej viem aký bol v spoločnosti obrovský poprask,

hudba mi pomáhala nájsť rovnováhu vo svojom živote,

neutiekol som pred ním a nevyhýbal sa samotnej realite,

ako menší som neriešil aké budú okolnosti života,

lebo som len spoznával to aká v živote bude moja cesta,

nepremýšľal som nad tým ako sa cítim vo svojej vlastnej duši,

lebo v určitej dobe sa neriešili veci ktoré som nemal vo svojej moci,

nepremýšľal som o tom aké by bolo byť autentické v určitej dobe,

lebo všetko sa v mojom živote sa dokázalo vyvinúť prirodzene,

môj život je mojou každodennou kapitolou v mori myšlienok,

pred vecami čo sa môžu niekedy stať neplánujem úskok,

nepremýšľal som nad svojimi snami lebo iná bola moja duša,

ale čím som bol starší potom nastala vo vnútri zmena,

začal som si uvedomovať že je potrebné mať ciele,

vďaka čomu som dokázal mať množstvo motivácie v živote,

kedysi sa neriešili spoločenské rozdiely lebo si ľudia viac pomáhali,

bola doba keď si ľudia do očí pozrieť dokázali,

nikdy som sa nezaoberal tým čo neviem zmeniť,

pred vecami ktoré boli vytesnené som dokázal dvere zavrieť,

občas boli momenty kedy som si musel priznať vlastné pocity,

že byť vo vnútri silným prináša aj určité životné výzvy,

v živote boli aj omyly ktoré ma vo vnútri veľmi mrzeli,

hudba mi dala silu vždy keď mi ľudia niekedy nerozumeli,

byť vo vlastnom svete definovalo moju vlastnú osobnosť,

vďaka ktorej som viacerých ľudí do svojho sveta dokázal pustiť.

2. časť

Kedysi v spoločnosti nebolo napätie,

všetko sa v živote riešilo lepšie,

pocity si ľudia otvorene dokázali povedať,

vždy pri sebe dokázali reálne stáť,

ďakujem mojej rodine vďaka ktorej som určité veci zvládol,

že svoju existenciu na svete som prirodzene pochopil,

postupne škola ovplyvňovala vzťahy s ostatnými,

som vďačný za všetky tieto skúsenosti,

nepoznal som na začiatku svoju vlastnú cestu životom,

neveril som tomu že v živote niečo dokážem,

často som s pokorou a rešpektom prijal všetky výzvy,

akceptoval som že nie je vždy potrebné mať určité názory,

nikdy som inakosť nesúdil lebo sám som bol iným,

predsudky nikdy neboli lebo každý je pre mňa rovnocenným,

v živote mi vždy viac išlo o to žiť viac v pokoji,

keď som sa cítil niekedy smutný prežil som to vo svojom vnútri,

niekedy som cítil napätie ak sa niečo skutočne vymykalo normálu,

vždy som sa pokúsil vytesniť určitú moju myšlienku,

čoraz viac cítim že sa v živote naozaj niekam posúvam,

že táto cesta je mojim skutočným impulzom,

som šťastný za svet v ktorom naozaj môžem byť,

že sú v ňom ľudia vďaka ktorým sa niekam dokáže posunúť.

Zmiešané signály

Vnímam že v spoločnosti sú čoraz viac veľké rozdielnosti. Bojujeme s tým počas života že je niečo iné a odlišné. Ale napriek tomu môžeme tomu zodpovedne čeliť a prísť na to že všetko čo sa v živote deje môže byť správne. Čas nám dokáže do veľkej miery ukázať tú pravdu ktorú každý v sebe má. Viem že tento svet je miestom pri ktorom je potrebné nájsť rovnováhu. Žijeme vo svete kde môžu prísť zmiešané signály a nebudeme vedieť s tým naložiť. Ale s odstupom času to samozrejme zvládneme, lebo dostaneme v živote nádej. Zistíme že všetko bude mať svoj jasný zmysel a samotný cieľ bude veľmi blízko. Všetky impulzy ktoré nám prídu do života nie sú samozrejmosťou. Ale na začiatku môže prísť v tom celom úplný zmätok. Aj ja som to tak niekedy cítil, kedy som nevedel ísť akou cestou sa uberať. Že či niektoré veci v živote budú mať zmysel, Ale viem že tá moja cesta sa bude uberať tým smerom aký si v skutočnosti určím ja. Keď budem veriť tomu že sa niektoré veci podaria, tak ma to dokáže veľmi potešiť a motivovať ma. Keď budem myslieť na tie dobré a pozitívne veci, tak si to nejakým spôsobom môže pritiahnuť. Aj keď je to v živote zmiešané, tak sa v tom dokáže človek nájsť. Ja som v tom všetkom dokázal cestu a teším sa že môžem v nej pokračovať.

Požehnanie

Čoraz viac začínam pociťovať že samotný život je určitým poslaním. Uvedomujem že v živote som sa naučil veľmi veľa dobrých vecí ktoré ma dokázali ovplyvniť. Do veľkej miery mi k tomu dobrému pocitu vždy dokázala pomôcť rodina, priatelia a človek pri ktorom som šťastný že je v mojom živote. Vďaka tej najmilšej a najpokojnejšej osôbke v mojom živote som všetko dokázal pochopiť. Viem že láska a svetlo mi na tomto svete ukázať že má zmysel šíriť pozitívnu energiu. Že svet je miesto ktorý treba zaplniť láskou, svetlom a pokojom. Lebo vďaka všetkým tým dobrým vlastnostiam viem že pre ľudí a aj pre seba môžem byť vždy dobrým človekom. Každý jeden deň si uvedomím že sa môže stále stať niečo výnimočné. Že to môžem ovplyvniť pokiaľ v to naozaj verím.

Do veľkej miery mi dokázalo pomôcť aj množstvo ľudí čo sú pre mňa nádejou a požehnaním. A títo ľudia mi často ukazujú že nie sú len obyčajní kamaráti. Že sú pre mňa niečo viac, teda že sú priam ako druhá rodina. A vážim si každého človeka pri ktorom dokážem cítiť že mi dokáže dodať pocit istoty a stability. Uvedomujem si že aké mám šťastie vďaka ktorému môžem svoje pocity zdieľať z ľuďmi. Upokojuje ma pocit že existujú dobrí ľudia vďaka ktorým môžem reálne rásť. Lebo ma tí ľudia učia pokore a tomu aby som sa nikdy nevzdával. Preto som neprestal nikdy veriť vo svoje sny ktoré mám že sa naplnia ak za nimi budem reálne kráčať. Do veľkej miery mi dokázala viera pomôcť aby som vždy našiel tú správnu cestu vďaka ktorej pôjdem ďalej. Cítim že aj Boh dáva na mňa pozor a viem že sa nikdy nebudem cítiť úplne osamotený.

Som šťastný že do veľkej miery k tomu dobrému pocitu prispelo aj počúvanie hudby. Lebo keď počúvam určitú škálu pesničiek v rôznom poradí tak to dokáže uzdraviť ľudskú dušu. A preto sa vo svojom vnútri dokážem cítiť tak že viac vo mne dokážu prevažovať tie pozitívne emócie. Samozrejme prídu aj iné emócie ktoré v sebe nepopieram, ale vďaka viere a vďaka dobrote ľudí to vždy dokážem zvládnuť. Viem že nie všetko je samozrejmosťou a vážim si každý jeden deň. Lebo si uvedomujem že každý jeden deň môže byť výnimočný pokiaľ sa o to pričiním ja sám. Keď mám možnosť urobiť to čo je správne vždy využijem šancu ktorú naozaj mám. Neporovnám kto aký je, ale každého človeka viem prijať rovnako. Všetci na tomto svete máme rovnakú štartovaciu čiaru a postupne sa dostaneme k vytúženému cieľu. Každý z nás nájde tú spriaznenú dušu s ktorou bude do konca života. Niekoho kto bude rozumieť našim pocitom a ten človek bude našou životnou láskou.

Vždy som vnímal že na tomto svete existuje určitá rovnováha ktorá všetko vyváži. A nikdy neprestanem vnímať to čo je dobré, lebo to vnímam ako svoje určité poslanie. Robiť ľudom radosť je moja skutočná priorita a nikdy nebudem za to čakať niečo naspäť. Lebo budem vďačný už len za to ak budem vedieť že som dokázal aj svojou troškou ľudom nejako pomôcť. Som šťastný za všetky momenty ktoré prišli a ukázali mi kým mám v skutočnosti byť. Chcem vždy ľudom ukázať že sa to dá byť dobrým človekom a dať im v tejto dobe, ale aj v každej inej dobe nádej ktorú potrebujú. Cítim že by sme si mali dať veľké množstvo nádeje vďaka ktorej budeme vedieť kráčať svetom. Lebo ten pocit že človek na niektoré veci nie je úplne sám dokáže byť najkrajší. A ja som vďačný že nikdy nebudem na niektoré veci sám a že tu vždy bude niekto kto mi podá pomocnú ruku. Je tu množstvo anjelov bez krídel čo dokážu pomôcť a robí im radosť keď môžu potešiť aj iných ľudí. Je vzácne vidieť ľudí čo len svojim úsmevom a slovami dokážu pohladiť ľudskú dušu a zlepšiť deň.

Som spoznal 5 rokov dozadu jedného úžasného človeka pri ktorom som šťastný že je súčasťou môjho života. Pre mňa je takým obrovským požehnaním do života a uvedomujem si že znamená pre mňa veľmi veľa. Lebo viem že na ceste životom chcem kráčať s ním. Jej pokora a ľudskosť mi dávajú vždy možnosť si uvedomiť že všetko okolo mňa má zmysel. Viem že chcem s ňou zažiť každý jeden okamih života ktorý príde. Je v mojom srdci a v myšlienkach prakticky od začiatku a nikdy za to neprestanem byť vďačný. Cítim sa v jej prítomnosti šťastný a uvedomujem si že mi naozaj rozumie. Každý deň som vďačný že prišiel do môjho života niekto dôležitý a tak čistý kto mi život dokázal zmeniť k lepšiemu. Začal som inak myslieť, viac byť vo svojom živote pozitívny a tešiť sa s každej maličkosti. Dokážu ma potešiť slová čo ma zahrejú na srdci, objatia a pocity vďaka ktorým dokážem byť lepším človekom. Viem že ma to vždy dokáže posúvať a dokážem si potom o niečo viac veriť.

Je úplne ten najkrajší pocit ísť do samotnej reality a uvedomiť si koľko je v nej úžasných ľudí. Aj keď viem že často potrebujem byť aj v tomto svojom svete kde potrebujem pokoj, ale v skutočnosti je realita oveľa krajšia. Lebo v realite je oveľa lepšie povedať niektoré slová než vo virtuálnom svete. Vyjadriť lásku v reálnom svete je oveľa lepšie a uveriteľnejšie. Vždy je lepšie človeka objať reálne a nie virtuálne cez rôzne smajlíky pri ktorých je to skôr neosobné. Keď idem často vonku, tak je úžasné vedieť že odísť s tej komfortnej zóny dokáže byť oveľa lepšie ako sedieť medzi štyrmi stenami. Je úžasné stretnúť ľudí, objať ich a potriasť im rukou. Že tá láska a svetlo dokážu všetko vo veľkej miery prežiariť a samotný svet je o niečo lepším miestom. A keď si dám slúchadlá na uši a pustím si obľúbenú hudbu to je pre mňa balzam na moju dušu. Keď si pustím ambientné a Lo-Fi pesničky tak ten pocit je o niečo krajší.

Nikdy som to nikde nevyjadril ale som za mnohé veci vďačný aj Bohu. Lebo vďaka tej božej láske môžem svoju lásku preniesť aj na ostatných ľudí. A ako sa vraví v jednej úžasnej a kultovej pesničke život je šanca mať rád. A ja som šťastný že dokážem mať rád ľudí bez akéhokoľvek rozdielu. Som vďačný že mám milujúcu rodinu ktorá pri mne stojí. A som šťastný za všetky kroky ktoré som urobil k tomu aby môj život bol zmysluplným a krásnym. Viem že keď nedám navonok von svoje pocity, tak to neznamená že sa neteším. Lebo sa teším vo svojom vnútri a to ma vždy dokáže naplniť obrovským šťastím a láskou. Každý deň som vďačný že môžem byť na tomto svete a zdieľať to zo všetkými ľuďmi okolo mňa. Každý deň je pre mňa požehnaním a uvedomením si že všetko v živote má zmysel pokiaľ v to verím. A som šťastný že ma množstvo ľudí sprevádza na ceste životom a aj oni mi dokážu dopomôcť k tomu aby som veril v to že sa mi splnia všetky sny ktoré môžem mať.

Chlad

V spoločnosti dokázal nastať ľudský chlad,

niekedy človeka dokáže prebodnúť pohľad,

občas cítim ako je vnútro veľmi zlomené,

aj zo samotnej bolesti dokáže byť sklamané,

bojujeme medzi sebou než aby sme si porozumeli,

niekedy máme v sebe príliš veľa zlosti,

strach v nás dokáže zničiť všetko dobré,

to že pred tým utečieme nie je veľmi šťastné,

ľudia často vo svojom živote prestávajú vidieť zmysel,

každý človek by najradšej svoje trápenie ukončil,

samotná bolesť by sa o niečo viac zväčšila,

v ľudskom srdci by bola veľmi veľká diera,

strach zo života môže byť niekedy silnejším,

sú momenty kedy sa aj ja vo vnútri bojím,

viem že sa všetko v živote dá zvládnuť,

že sa vecí okolo seba netreba toľko báť,

niekedy by stačilo veriť v samého seba,

tak ako ľudia často veria vo mňa,

nie všetko je také strašné ako sa zdá,

viem že ma máločo dokáže položiť na kolená,

som vďačný za cestu ktorou sa uberám,

aj napriek tomu že svet je občas chladným miestom,

viem že na tomto svete môže existovať láska,

a môže v ňom existovať aj ľudská pokora,

nikdy na tomto svete nebudeme sami,

vždy tu budú ľudia čo budú našimi skutočnými priateľmi.

Lithium

Naučil som sa si priznať že svet je úplne iným miestom. Že je miestom kde sa môže všetko okamžite zmeniť z minúty na minútu. Každý jeden moment v živote bol striedavým kolotočom vecí čo mi dodávali nádej a zároveň aj určité ponaučenie. Vždy každý poznatok na ktorý som prišiel ma niečomu dokázal naučiť. Svet nikdy nebude úplne dokonalým, ale môžeme urobiť všetko preto aby ním bol. Môžeme nájsť cestu ktorá dokáže vyviesť z bludiska. Aj ja som cítil že moja cesta životom je jedno veľké bludisko a som rád že som sa v ňom nestratil. Najviac mi dokázalo pomôcť to že som sa snažil na veci v živote pozrieť s opačného konca. Že keď som vo svojom vlastnom vnútri spanikáril, tak som sa neskôr dokázal upokojiť. Dokázal som sa nad tým čo zamyslieť a pozrieť sa na svoje myšlienky hlbšie.

Čím som starší tak si uvedomujem že mám v živote úplne iné priority. Už sa nesnažím komukoľvek niečo naozaj dokázať len zostať dobrým aj keď viem že mi to môže niekedy ublížiť. Niekedy prídu na úzkostné pocity a aj do samotného dňa vstávam z obavami. Uvedomujem si že sa stávam o niečo opatrnejším k sebe a aj vo vzťahu k ľudom. Keby niektoré veci poviem tak by ma väčšina ľudí prestala mať rada. Preto poviem len to čo vo svojom vnútri cítim že je potrebné. Nemusím sa každému zapáčiť a je to úplne v poriadku. A ani sa nemusím pri každom človeku cítiť ako súčasť celku. A skutoční priatelia nie sú tí čo človeka oberajú o čas, ale tí čo mu dajú pocítiť že stoja pri ňom v dobrom a v zlom.

Už to nie je také ako kedysi, premýšľam často nad tým čo by som na sebe mal zmeniť. Ale potom si uvedomím že každá zmena sa vo mne deje z roka na rok. Prídem na to že čoraz viac sa moje priority v živote menia. Už teraz cítim že vo svojom živote uberám s určitého tempa. Premietlo sa to samozrejme aj do písania a viem že už nechcem silou mocou niečo dosiahnuť. Lepšie je keď majú veci svoj prirodzený priebeh a nechávam aby to vo mne postupne dozrelo. Viem že často svoj čas rozložím tak, aby som dokázal všetko stihnúť. Aj keď už sa neplaším, všetko ide úplne postupne. Idem cestou kde môžu trvať určité momenty nejaký čas, ale napriek tomu to celé s odstupom času má zmysel.

Vo veľkej miere mi k môjmu vnútornému pokoju začala pomáhať hudba. Ambientnú hudbu som začal počúvať na podnet mojej kamarátky ktorá mi odporučila si vypočuť jej playlist. Ambienty mi často pomáhajú sa dostať zo stresových situácií ktoré sú pre mňa niekedy ťažké. Sú ako lítium ktoré dodáva energiu a životnosť určitým veciam aby nám slúžili čo najdlhšie. Mne dodávajú energiu ľudia čo majú určité pozitívne myslenie ktoré nie je pózou, ale je reálne. Sú ľudia čo mi dodávajú vnútornú silu aj keď viem že nie všetkých vo svojom živote uvidím. A som šťastný vtedy keď môžem počúvať hudbu a vnímať ľudí čo sú súčasťou môjho života. Sú to ľudia čo ma naučili pochopiť aká je moja skutočná hodnota a viem že vo mňa skutočne veria.

V živote často nastali aj chyby pri ktorých nebola odvaha povedať prepáč. Boli momenty kedy som niektoré situácie nie vždy vyhodnotil správne. Keď prežívam nejakú svoju skutočnú emóciu, tak cítim ako ju ľudia prežívajú so mnou. Viem že mi to nepovedia, ale vnútorne to cítia so mnou a znamená to pre mňa veľmi veľa. Pre mňa nie sú niektoré veci samozrejmosťou ako sa môžem zdať, Na ceste za životom si treba veľa vecí vybojovať aby všetko bolo naozaj dobré. Aj malý krok vpred dokáže v živote niečo zlepšiť a ja som za to vždy vďačný. Viem čo v skutočnosti cítim a tie pocity neviem nijakým spôsobom popierať. Občas sú mi prisúdené veci ktoré si nemyslím a ktoré som ani nepovedal, doslova je mi niečo podsúvané čo nemusí byť pravdou. Zmieril som sa s tým že to tak bude počas celého života a pôjdem napriek všetkým okolnostiam ďalej.

Viem sa tešiť zo života možno inak ako iní ľudia. Len to nedávam najavo, lebo všetky veci si dokážem prežiť v úplnej tichosti. Pre mňa je dôležitejšie byť vo svojom vnútri pokojný a stíšený. Dôležitejšie je pre mňa mať pokoj a nie pravdu. Nevidím svoj zmysel života v tom že sa budem hádať alebo inak pred ľuďmi sa snažiť niečo obhájiť. Ak je nejaký problém ktorý nesúvisí so mnou tak nemám dôvod sa do toho starať. Idem bokom od všetkých tých žabomyších vojen a sústredím sa na to ako vo svojom živote niečo dokážem. A som vďačný za lekcie ktoré ma naučili že môžem byť lepším človekom. Každý deň je pre mňa novým poznaním že všetko má svoj skutočný zmysel.

Som šťastný za tento moment ktorý prišiel do života. To že som sa dostal až sem pre mňa znamená veľmi veľa a posúva ma to. Každým rokom prídem na to že všetko čo sa dialo bolo naozaj správne. Veľa ľudí mi dalo silu v tom že veriť v niečo má naozajstný zmysel. A teší ma že keď neviem kam sa uberať dokáže mi s tým pomôcť do veľkej miery hudba. Ale dokáže mi pomôcť aj množstvo ďalších vecí vďaka ktorým si dokážem udržať triezvu myseľ. To že som tento text nenapísal už v apríli, bolo z dôvodu že neprišiel vtedy ten správny čas sa k nemu dopracovať. Teraz prišiel ten správny čas priblížiť svoj svet iným a vyjadriť že nie všetko musí byť úplne stopercentné a dokonalé. Lebo viem že keby bolo iba všetko dobré, tak by som si len ťažko niečo naozaj vážil.

Uplakané oči

Niekedy sú v živote uplakané oči,

občas dokáže bývať chaos v zmysli,

napriek tomu to dokážem všetko prežiť,

keď príde smútok učím sa ho pochopiť,

viem že pred tým veľmi utiecť nedokážem,

že vo svojom vnútri tú pravdu nájdem,

bojujem s tým že ma dokážu prevalcovať emócie,

preto ma mnoho vecí v živote naozaj dojme,

občas aj malé slovo dokáže spustiť lavínu,

nie vždy kvôli nemu môže byť niečo v poriadku,

slová nedokážu mnohé veci v živote napraviť,

nedokážu zmeniť význam za ktorým to dokázalo stáť,

niekedy sú chvíle kedy si človek poplače v tichosti,

nechce dávať najavo že by ho nejaké problémy trápili,

aj ja sa snažím byť silným vo veľmi neľahkej dobe,

neriešim že kto je na akej názorovej strane,

každý deň sa snažím v samotnej prítomnosti,

neriešiť staré rany ktoré sa mohli udiali minulosti,

nesnažím sa ľudí o svojom živote nejako poučovať,

ani im ohľadom svojim myšlienkam niečo vnucovať,

len viem že sa snažím žiť pokojným životom,

napriek všetkým chcem zostať milým človekom,

keď prídu smutné veci nejako sa s nimi pokúsim vyrovnať,

všetko čo bude ťažké viem že dokážem skutočne zvládnuť,

keď dokáže dojať dobrá hudba vždy je to lepšie,

lebo keď si pri nej poplačem tak je to oveľa krajšie.

Písal som pri výbornej skladbe od speváčky Emma Mcgann – Teary Eyed.

Všetci tu

Všetci tu na tomto svete sa snažíme nejakým spôsobom prežiť. Každý z nás rieši úplne iné radosti a zároveň aj problémy. Aj ja často riešim len to ako v tejto spoločnosti niečo dokázať aj za cenu že tomu nikto nebude rozumieť. Viem že by bolo najlepšie si dať stopku len preto že by to ktokoľvek povedal, ale neprišiel som na tento svet preto aby som sa niečoho vzdal. Ak samozrejme niečo nevyjde tak som s tým automaticky zmierený. Neplačem a ani nesedím v kúte že niečo v mojom živote nevyšlo, lebo žijem bez ohľadu na všetky okolnosti. Každý z nás sa stretne z lepším a aj z horším obdobím. Aj ja sa stretnem s tým že slová dokážu niekedy bolieť viac ako facka. Hudba mi dáva silu vtedy keď mi ľudia nie vždy dokážu rozumieť a majú pocit že vedia čo skutočne cítim. Občas cítim že ako je lepšie si nájsť nejaký čas pre seba a premýšľam hlbšie nad tým čo sa deje.

Skutočná pravda nestojí na tom že ju celú niekomu šplechneme do tváre. Lebo mnoho ľudí musí bojovať s tým aby mali trpezlivosť voči tým čo nevedia ako ísť ďalej. Aj ja musím bojovať z mnohými vecami ktoré sú často v mojom živote silnejšie a emotívnejšie. Tiež niekedy nemám úplne najlepší deň, ale nesťažujem sa a snažím sa to nejakým spôsobom zvládnuť aby ľudia nevideli že niekedy môže byť aj smútok na mojej tvári. Stále viac chápem že niekedy zvládnuť jednotlivé nástrahy vždy bude určitá výzva. Ale vždy sa postavím z hrdosťou a idem ďalej bez ohľadu na to či bude bolieť alebo nie. Som šťastný že dokážem na mnohé veci prísť sám a že priateľ na telefóne ktorý by vyriešil nejaké nejasnosti nie je potrebný. Jediné čo v skutočnosti môže byť pre mňa naozaj potrebné je prežiť svoj život v radosti a v pokoji.

Mňa nebavia tie povrchné intrigy a blbosti ktoré často ľudia môžu riešiť. Áno som človek čo žije vo svojom vlastnom svete a nebudem predstierať že to bude niekedy inak. Viem že by ma mnoho ľudí najradšej videlo v spoločnosti kde by bolo skvelé sa uvoľniť. Ale takto to pri introvertoch nikdy nebude fungovať. Lebo pre mňa je dôležitejšia kvalita ako kvantita a nebudem sa strkať niekam kam v skutočnosti nepatrím. Pochopil som to pred nejakým dlhším obdobím a viem že všetci v živote sa zmeníme. Aj ja som sa zmenil v tom že inak vnímam realitu. Mojou slabou stránkou je pravdepodobne že môže prísť okamih kedy sa vnútorne na nejakej myšlienke zaseknem. Všetci máme nejaké chyby a inak k tomu životu dokážeme pristupovať.

Mnoho ľudí si prejde tým dobrým a aj tým zlým. Lebo to tak v skutočnosti musí byť a nemôžeme to nejakým spôsobom popierať. Spoznal som veľa ľudí čo sa snažia zvládnuť svoj život najlepšie ako vedia. Pochopil som že mi viac sedia úprimní a pozitívni ľudia než tí čo tú pozitivitu len naoko hrajú. Občas ľudia majú pocit že vo svojom živote nič nerobím preto aby všetko bolo lepšie. Robím toho viac len nepotrebujem o tom silou mocou rozprávať. Lebo niekedy to že som iný mi môže spôsobovať radosť a zároveň aj starosť. Ja som nikdy nepovedal že ma niečo nudí alebo že neviem čo skôr. Robím veci čo ma napĺňajú šťastím a každý jeden deň som vďačný že sa zobudím. Som šťastný a sa snažím aby to išlo viac zvnútra a nie zvonka.

Snažím sa žiť nekonfliktným životom a uvedomením si že hádka žiaden problém nevyrieši. To že sa budem hnevať na celý svet a vybíjať si svoju frustráciu na iných ľuďoch tak tým ublížim iba sebe. Lebo hnev nie je cesta ktorá človeku dokáže zabezpečiť šťastný život. Prial by som si aby ľudia pochopili že hnevom sa nič nevyrieši len skôr zhorší. Ja keby sa vo svojom živote nahnevám tak všetkých ľudí okolo stratím a ešte ja budem tým zlým. Vždy budem veriť v dobro aj keď nie všetko v živote bude iba dobré. Niekedy si musíme prejsť všetkými tými prekážkami aby sme sa dostali k tomu vytúženému vrcholu. Lebo život nie je iba o mne jeho súčasťou môže byť viac ľudí.

Nikdy som nefrflal a ani nepovedal že nikomu nepomôžem. Vždy som každému teda ak sa dalo nejako pomohol. Nepovedal som ani to že na niečo kašlem alebo že sa mi do niečoho nechce. Len občas aj ľudia ktorých poznám dlhšie ma nemusia poznať v každom aspekte života. Tak ako ja nemusím vo všetkom poznať ich, ani oni veľmi nepoznajú mňa. Ak príde na mňa frustrácia a smútok tak iba vtedy ak viem že z niektorými vecami v živote nemám moc niečo urobiť. Keď viem že mám šancu niečo urobiť tak to urobím bez premýšľania. Niekedy ma neteší keď som do niečoho nasilu tlačený a tento nátlak nijako nepomáha sa cítiť lepšie. Nie som šťastný keď ma ľudia tlačia do nejakej odpovede len preto aby ich tá odpoveď nejako upokojila. Lebo môj stres môže vznikať vtedy keď som tlačený do niečoho o čom nechcem hovoriť. Snažím sa žiť tak aby som nebol rozrušený a zaťažený stresom. Niekedy aj otázky na ktoré jednoducho neviem odpovedať ma dokážu do veľkej miery vystresovať. Ja jednoducho nemám odpoveď na všetko a nemyslím si že sa to niekedy zmení.

Som šťastný že môžem nejakým spôsobom priblížiť svoj svet. Nie vždy všetko ide podľa predstáv, ale čoraz viac som to akceptoval. Dokážem ísť ďalej, lebo v skutočnosti to dokážu všetci ľudia. Lebo je potrebné aby sme všetci čo sme tu poznali podstatu života. Realita nie je to čo vidíme na sociálnych sieťach, ale okamihy zažívané v realite. Lebo každý z nás môže naložiť zo životom tak ako najlepšie len dokáže. Každému kto to dokázal dočítať do konca a pochopiť moje pocity som vďačný. Lebo to vnímam ako poslanie vyjadriť nejaké svoje pocity ktoré mám. A viem že sa to dá vyjadriť bez akejkoľvek pretvárky a že sa tým niekam posuniem. Lebo nájsť v sebe vnútornú silu ako dostať všetky myšlienky je umenie. Je to umenie nielen pre mňa, ale každý čo píše to môže cítiť rovnako.

Najtemnejšie dni

Vo svojom vnútri som cítil zhluk obrovských emócií ktoré ma vo veľkej miere dokázali zasiahnuť. Cítil že mnoho dní boli takých že som o svojom živote skutočne uvažoval. Premýšľal som o hodnotách a o tom že prečo tento svet často sa stáva takým povrchným miestom. Že prečo si s neho sami doslova dokáže robiť peklo. Mal som pocit že určité dni môjho života sa stali donekonečna opakujúcim cyklusom s ktorého sa miestami nedalo dostať von. Môj svet neovplyvnila izolácia alebo samota ako by si ľudia mysleli. V niektorých okamihoch svojho života by som najradšej kričal a dostal zo seba všetky možné pocity. Boli zlomové dni kedy som vo svojom vnútri cítil tak obrovskú úzkosť že jediné riešenie to bolo nejakým spôsobom vydržať. Jednoducho v mnohých okamihoch som išiel ďalej aj keď to bolo mimoriadne zložité.

Čím viac som starší tak dochádzam na mnohé veci ktoré sa udiali. Uvedomil som si že niekedy keď prišlo nejaké slovo od niekoho tak som to nezobral veľmi ľahko. Viem že za tým bol dobrý úmysel o tom som nikdy nepochyboval. Aj keď viem že neprestanem veriť v ľudské dobro okolo mňa, ale niekedy som vo svojom vnútri cítil bolesť. Cítil som úzkosť a miestami až strach s tejto doby. Myslím si že celá táto emocionálna reťaz sa spustila po smrti Chestera, kedy som sa učil vyrovnať s tým že môže prísť kedykoľvek koniec. Pravdepodobne to celé trvalo nejakú dobu kým som pochopil že každý z nás je tu len na nejaký čas a všetko sa môže zmeniť okamžite. Moje dni ktoré vtedy prišli boli veľmi šialené a v jednu chvíľu mi nepomáhala pomôcť ani hudba. Mal som pocit že jazdím na jednom kolotoči pri ktorom sa mi brutálne točila hlava.

Začal som chápať že život nikdy nebude iba o radostných okamihoch. Prestal som v sebe popierať akékoľvek pocity ktoré v sebe môžem mať alebo ich mám. Bolo pravdepodobne len pár ľudí čo mojim pocitom skutočne dokázalo rozumieť. Každý si pravdepodobne prechádza obdobím kedy sa vo svojom vnútri hľadá. Aj keď mi hovoria že som skvelým človekom len sú chvíle kedy o sebe vážne pochybujem. Ako sa snažím viacmenej v živote držať pri zemi a pozerať sa na svet zo samotnou pokorou. Snažím sa v tomto svete pochopiť kto sú tí praví ľudia. Každý jeden deň čo aj zdanlivo môže byť skvelým tak prinesie momenty plné mojich myšlienkových pochodov. Ono nech to vyznieva akokoľvek tak takéto okamihy mi pomáhajú si uvedomiť že sa dá z nich načerpať vnútorná sila.

Do veľkej miery moje dni ovplyvňuje viacero ľudských faktorov. Niekedy sa mi niečo nepodarí a môže nastať okamih kedy prejdem do absolútnej frustrácie. Ale tá frustrácia nespočívala z nejakej snahy ktorá nevyšla, ale s toho že boli v živote nejaké príležitosti ktoré som mal a nevyužil som ich. Buď som ich nevyužil alebo do toho nejaké hlbšie okolnosti čo ma v istom okamihu dokázalo veľmi dlho mrzieť. Pravdepodobne ma mrzelo ak som mohol niečo v živote urobiť a neurobil som to, lebo sa to jednoducho nedalo. Keď do určitej miery dokázala zasiahnuť vyššia moc a nemohol som s tým spraviť absolútne nič. Vedel som že sa niečo v skutočnosti naozaj môže diať a dokáže ma to do istej miery naozaj ovplyvniť.

Aj napriek všetkým okolnostiam okolo seba som za mnohé veci vďačný. Lebo viem že keby je všetko len pozitívne tak by som si okamžite dokázal vytvoriť ilúziu sveta ktorý v skutočnosti neexistuje. Myslím si že aj spoločenské dianie do veľkej miery dokázalo spôsobiť ľudské napätie. Ľudia sa snažia nejakým spôsobom obhájiť svoje názory na chorobu ktorá ľudí dostala do izolácie alebo ich pripravila o prácu. Pravdepodobne táto situácia do tejto miery vytvorila veľkú dávku stresu, napätia, nátlaku, pochybností a do veľkej miery aj ľudskej zloby. Choroba o ktorej nepochybujem že existuje tak do veľkej miery rozhádala spoločnosť a zničila aj dlhoročné vzťahy medzi ľuďmi. Čoraz viac bolo duševné zdravie mnohých ľudí doslova na kritickom bode. Ľudia sa vzájomne prestali akceptovali a prestali počúvať názory iných len si išli svoju vlastnú pravdu.

Aj správy do veľkej miery prispievali k tomu že mnoho ľudí sa dostalo do úzkosti a depresie. Neustály tlak ktorý sa na spoločnosť vytvoril v človeku jednu obrovskú emocionálnu guľu. Preto ľudia prirodzene odmietajú niečo do čoho ich ktokoľvek tlačí. Na začiatku som sa cítil absolútne rovnako, postupne som začal pracovať zo svojimi vlastnými emóciami a pochopil že v živote sa dá prežiť všetko. Človek si môže prežiť aj tie najťažšie chvíle a jednoducho sa z nich dokáže dostať. Mne pomohla do veľkej miery hudba a ľudia čo cítia presne to isté čo ja. Začal som chápať že v tomto svete nikdy nebudem úplne sám. Naučil som sa prijať svoje pocity bez ohľadu na to či sú pozitívne alebo negatívne. Lebo skutočné šťastie v živote nezávisí od dobrej nálady, ale od prijatia reality. Že aj prídu nejaké moje vnútorné strachy alebo obavy či zo života alebo z ľudí prežijem ich. Zvládol som mnoho vecí aj bez nejakého rozruchu a bez nejakého očakávania uznania. Za mnohými okamihmi bol aj plač ktorý v skutočnosti nikto nevidel, lebo som sa z niektorými vecami chcel popasovať a dokázať sám seba že nie som žiadna padavka čo sa okamžite vzdáva.

Som šťastný že takéto dni prichádzajú nie preto že by vo mne len vyvolali smútok, ale preto aby ma naučili že aj s toho čo nie je dobré sa dá si niečo zobrať. Nie všetko čo je smutné alebo melancholické je iba negatívne. Lebo keď prišlo u mňa nejaké obdobie ktoré nebolo dobré dostal som sa s toho. A myslím si že sa s toho dostane absolútne každý jeden človek. Ešte som sa do toho nejako snažil vyrovnať zo stratou môjho najlepšieho kamaráta ktorý ma veľa o hudbe naučil a ktorému som za mnohé veci vďačný a vždy budem. Aj toto ma do istej miery ovplyvnilo že som začal viac si uvedomovať že každý jeden deň v mojom živote môže byť posledným a je potrebné s tým naložiť ako najlepšie budem vedieť a ako to okolnosti dovolia. Vždy budem vďačný za moju rodinu a priateľov ktorých nevnímam ako samozrejmosť. A vždy budem vďačný za moju vnútornú silu vďaka ktorej som dokázal byť silným. Bez ohľadu na to či som sa cítil šťastný alebo vnútorne zlomený vždy som išiel ďalej bez toho aby som sa sťažoval a frflal na to. A najme chcem týmto povedať že nech sa človek akokoľvek cíti tak by sa nemal vzdávať a strácať nádej. Lebo nádej z nás môže spraviť omnoho lepších ľudí než si sami myslíme.

PS: Tento text nie je o tom nejakom sťažovaní sa, ale o priznaní si že všetci máme dni ktoré môžu tými najtemnejšími a že sa s nimi môžeme skutočne popasovať.

Čo je tvoje

Som vďačný čo som sa pri tebe naučil,

pravdepodobne som ťa až príliš krátko poznal,

zdalo sa že v našich myšlienkach nastane zhoda,

na začiatku to vyzeralo že to mohla byť pravda,

mali sme množstvo spoločných myšlienok,

tešili sme sa s toho keď sme spravili nejaký pokrok,

hodnotovo sme dokázali byť na úplnej rovnakej vlne,

mali sme preto čo robíme úplné pochopenie,

vyzeralo že si dvaja introverti budú rozumieť,

postupom času sme sa myšlienkovo začali vzďaľovať,

začali sme riešiť úplne iné hodnotové veci,

naše cesty sa čoraz viac reálne rozchádzali,

cítil som že do tvojho sveta úplne nezapadám,

začali sme sa na veci pozerať úplne iným pohľadom,

je v poriadku vnímať s určitého pohľadu samotnú vieru,

ja ju dokážem vnímať širšie cez samotnú realitu,

rešpektujem ťa že v niečo naozaj veríš,

nepochybujem že vo svojom živote správnou cestou ideš,

začal som cítiť úplne rozdiely cez ktoré sa nedalo dostať,

pochopil som že si dvaja introverti nemusia vždy sadnúť,

je v poriadku keď veríme v úplne odlišné veci,

čoraz viac som začal cítiť že sme už v samotnom cieli,

nech sú naše cesty akékoľvek vždy ti budem držať palce,

budem veriť že vo svojom živote budeš na tej správnej ceste,

ja radšej zostávam realistom a pevne nohami na zemi,

verím že všetci ľudia majú poslanie ktoré naozaj splnili,

čo je tvoje som ti nikdy nejakým spôsobom nebral,

aj keď sú naše cesty odlišné tak majú reálny zmysel,

musíme samotné výzvy života zvládnuť samostatne,

nechajme nech nás srdce na to správne miesto zavedie.

Objekty v zornom poli

Vidím svet s každej jednej perspektívy,

nachádzam na počiatku jednej krásnej cesty,

objekty vnímam ako niečo čo je súčasťou môjho života,

vnímam že všetko čo sa deje môže priniesť určitá zmena,

kráčam pevne nohami po tejto krásnej zemi,

objavujem miesta na ktorých mnohí ľudia neboli,

vždy je obohatením kráčať tam kde ľudia nekráčajú,

je úžasné poznať priestory v ktorých ľudia nebudú,

čelím svetu zo slúchadlami na ušiach aby som to všetko zvládol,

počúvam pesničky ktoré som si za určité obdobie obľúbil,

každé slovo v hudbe dokáže vystihnúť moju náladu,

viem že svoj život nedokážem vnímať ako nejakú náhodu,

moje zorné pole vníma všetky objekty tohto sveta,

viem že keď niekde kráčam tak je to správna cesta,

nestratím sa lebo vždy mám orientáciu v priestore,

kráčam týmto svetom ďalej nech sa čokoľvek deje,

niekedy nepotrebujem množstvo slov ktorým by som všetko vyjadril,

lebo s odstupom času zisťujem ako som reálne dozrel,

nechávam sa viesť všetkými správnymi pocitmi v živote,

viem že všetko čo naozaj urobím bude len to správne.