Archív pre máj 2015

Šéf gréckej diplomacie: Európa nás vydiera

31. mája 2015

Gréci obviňujú Európu z nátlaku.

Európska únia podľa gréckeho ministra zahraničných vecí Nikosa Kotziasa jeho krajinu vydiera.

„Čo sa deje, je nátlak,“ uviedol v piatok večer na filozofickom festivale Phil.Cologne v Kolíne nad Rýnom. Grécku sa neustále prízvukuje, že musí splniť podmienky EÚ podľa motta „Ak teraz nepodpíšete, ste vybavení“.

Grécka ekonomika sa v prípade, ak pristúpi na nanucované podmienky, nedokáže postaviť na nohy. „Prirodzenou reakciou je, že si ľudia vyberajú úspory z bánk,“ dodal minister. Vyjadril presvedčenie, že sa napokon medzi rokujúcimi partnermi dosiahne kompromis.

Na námietku, že ani nová grécka vláda nestíha razantne neplatičov daní a oligarchov, odpovedal profesor politickej teórie, že v tejto oblasti „narážame na veľké právne prekážky“.

Kotzias odmietol obvinenia, že súčasná aténska vláda robí klientsku politiku a rodinkárstvo. Priznal, že príbuzní ministrov a premiéra obsadili vysoké pozície vo vládnych úradoch, ale hlavným kritériom ich menovania bola odborná spôsobilosť.

Minister vyjadril presvedčenie, že Grécko zostane členom EÚ. „Ako môže existovať Európska únia bez Grécka?“ Pripomenul, že názov nášho kontinentu – Európa predsa pochádza z gréckej mytológie.

zdroj: aktuality.sk

Reklamy

Migrácia utečencov do krajín Európy

28. mája 2015

Je načase sa vyjadriť k tomu čo si myslím o tom, že naša Európska únia k nám a do Česka posielať utečencov s celého sveta, teda aj s Afriky. Treba sa zamyslieť nad tým, že či toto je skutočné riešenie alebo nie. Treba sa pozrieť na to, že čo to spôsobilo napríklad vo Švédsku, prakticky to rozbilo slobodu celej krajiny a toto sa stane na Slovensku a v Česku. To ako keby sa zabudlo na to, že koľko chudobných ľudí žije na Slovensku a koľko ich na tomto svete živorí. Naši europoslanci a iní politici s Bruselu sa v skutočnosti nad tým nezamýšľajú, len všetko robia akože pod nálepkou, že druhým treba pomáhať, ale ako pomáhať tým že ich človek s jedného územia prevezie na druhé. Treba si uvedomiť že sa prijatím utečencov zvýši riziko terorizmu, mnoho ľudí si s toho bude robiť srandu že čo trepem a že sa toto nemôže stať, ale môže. Medzi utečencami môžu byť aj radikáli s ISIS a toto by pre nás nebolo dobré. Nikto sa nestará o to, aby sa naši ľudia čo sú chudobní a čo žijú pod mostom, aby sa im nejako pomohlo, ale prijímať utečencov to je akože v poriadku. Tu rozhodne nejde o žiadnu solidaritu, ale ide o premyslený ťah Bruselu, aby mohli rozbiť národy ako také, už to že vstup do Európskej únie bol jasný omyl a že kopec krajín sa stalo potravinovo nesebestačné, tak to znamenalo že kopec vecí čo naši vyrobili, tak boli odsávané von za hranice a samozrejme nám Západ začal dodávať svoje výrobky, však predsa v USA je nadprodukcia všetkého a týmto prakticky začali zanikať naše družstvá. Ale vrátim sa k tomu o čom píšem, ja nikdy nebudem odsudzovať ľudí čo sú iného vierovyznania alebo toho že inak vyzerajú, ale spôsob ako ich chcú premiestniť s jednej krajiny do celej Európy. Tá hlavná podstata sú kvóty na základe ktorých sa prideľuje že koľko utečencov príde do danej krajiny a celkovo mám pocit že to robia aj proti vôli tým ľudom čo žijú v daných krajinách. Je kopec krajín čo sú omnoho chudobnejšie než Slovensko, ale tým že k nám premiestnia utečencov, tak im vôbec nepomôžu. Ako sa hovorí že keby žili u nás, tak by žili dôstojný život, ledva ten dôstojný život žijeme my a ľudia čo musia neraz žobrať na ulici, aby mali nejaké peniaze. My nemáme toľko miest teda azylových domov na to, aby sme tam umiestnili každého kto príde s Európy, prakticky by tie azylové domy boli zo dňa na deň preplnené. Je kopec Slovákov čo chodí do Kambodže, Ghany a iných miest, ktoré sú nazývané africké geto a pomáhajú tým ľudom priamo v ich krajine, podľa mňa by sa tí utečenci u nás nemali moc dobre, bolo by im smutno za ich domovom. Je to citlivá téma a je to ťažké hodnotiť, ale určite by sa aj nám nepáčilo, keby nás Slovákov niekto presunul do všetkých krajín Európy.

Vnímanie zvieracej problematiky

26. mája 2015

Chcel by som spísať takú jednu myšlienku, ale nechcem chodiť okolo horúcej kaše, pôvodne to mal byť článok. V mnohých diskusiách sa rieši problematika zvierat a najme ich zabíjanie. Nechcem hovoriť o tom že niečo obhajujem alebo som zástancom určitej filozofie. Mnoho ľudí sa ohradilo voči tomu ako to momentálne funguje, samozrejme aj samotní ochrancovia zvierat. Táto problematika je s pohľadu človeka veľmi ťažko vnímaná a je samozrejme aj ťažko chápaná samotnou verejnosťou. Najväčšia chyba čo je robená že sú odsudzovaní ľudia čo zdravý životný štýl propagujú a samozrejme aj ľudia čo jedia mäso. Ja nesúdim ľudí čo sú vegetariáni, frutariáni a vegáni a ani tých čo jedia mäso. Najväčší problém je v tom, že ako sa zaobchádza zo zvieratami a že aj tí čo sa tvária ako najväčší humanisti, tak ich zavrú do klietky a nechajú ich, aby sa tam trápili a kňučali od smútku alebo sú nedôstojne zabíjané v bitúnkoch alebo puškami v lesoch. Proste za čias histórie to všetko fungovalo tak, že ľudia čo zabíjali zvieratá, tak to robili z humánnych dôvodov, teda sa lovili primitívnym náradím v tom čase to bol luk, ktorí si vyrobili a samozrejme tí lovci tomu zvieraťu vzdajú úctu, samozrejme loví aby nakŕmi nielen seba ale aj ostatných okolo, ale v skutočnosti je ťažké rozoznať čo je humánne a čo je nehumánne však to vidí každý druhý človek. Ako mám priateľov čo sú vegetariáni a kamarátku čo je vegánkou, ale neodsudzujem ich za to, lebo dokazujú že aj bez mäsa sa človek môže cítiť dobre. Tým vegánom a vegetariánom čo je zle, tak to znamená že nemajú dobre rozloženú stravu, teda že v niečom postupujú pri zmene svojho života zle. Ale treba sa pozrieť aj na tých čo jedia mäso, to že si dajú nejakú kuracinu alebo teľacinu, tak to automaticky neznamená že nemajú radi zvieratá. Každý človek má rád zvieratá bez ohľadu na či je vegán, vegetarián, frutián alebo mäsožravec. Každý človek sa musí sám rozhodnúť že čo si reálne zvolí, nemôžme človeka priviazať o stoličku a povedať mu že teraz bude vegetarián alebo vegán, proste to telo človeka si na to skrátka musí navyknúť, ten kto prejde rýchlo do vegánstva, tak jeho telo zažije šok a nebude sa cítiť dobre, najprv nech je vegetarián a potom sa posunie na ďalší level. Najväčšia somarina je odsudzovať ľudí čo chcú zdravo žiť, tí čo žijú nezdravo a nadmerne jedia fastfoodové jedlo, tak je riziko toho že sa budú cítiť zle vysoké. Ako človek by mal cvičiť a neustále na sebe makať, to že človek bude nejesť nie je riešenie, človek by mal jesť ale z rozumom a neprežierať sa všetkým čo má doma v chladničke. Každý človek je sám sebe pánom a je iba na ňom či sa vydá cestou zdravého života alebo sa vydá cestou kedy sa bude prejedať až do prasknutia, je to na každom z nás.

Ako všetko rýchlo beží

25. mája 2015

Deň za dňom tak rýchlo letí,

všetko v našom živote sa mení,

neraz sa na veci inak pozeráme,

ľudí ktorí sú pri nás inak vnímame,

kedysi dávno sme boli malé deti,

čo sa nad všetkým smiali a nič neriešili,

netrápil nás žiadny vážny vzťah,

nemali sme z ničoho žiadny strach,

vedeli sme kde mám hľadať priateľov,

naživo sme spoznali veľa nových kamarátov,

základy nás učila často neraz škola,

ale facky sme sa naučili dostávať od života,

kedysi existoval len reálny svet,

nezamieňali sme reálne pocity za internet,

stále sme ľudia čo majú nejaký názor,

schovávame ho za virtuálny priestor,

reálne objatia nahradili smajlíky,

ľudia si zabudli naživo prejavovať pocity,

aj keď sme už pomaličky dospeli,

pre našich rodičov budeme stále ich milované deti,

veríme že uvidíme tých čo pre nás veľa znamenajú,

tých čo nášmu životu zmysel dávajú.

Holandské riešenie pomáha seniorom a zároveň študentom

24. mája 2015

stiahnuť (2)

 

Vysokoškolákom v malom holandskom mestečku  ponúkli možnosť bývať v sanatóriu pre seniorov bez povinnosti platiť nájomné. Študentom poskytli byty v objekte a jedinou požiadavkou voči nim je, aby strávili aspoň 30 hodín mesačne so staršími obyvateľmi, podľa PBS NewsHour.

Program uviedli do života potom, čo sa študent na neďalekej škole sťažoval na podmienky bývania a začal s opatrovateľským domom spolupracovať na vytvorení programu, uvádza správa.

Šesť študentov žije medzi 160 seniormi v opatrovateľskom dome Humanitas v meste Deventer, ktoré je predmestím Amsterdamu, povedal hovorca NewsHour.

Sledujú spolu s nimi športové prenosy, zúčastňujú  sa narodeninových osláv a poskytujú im spoločnosť, vďaka  ktorej sa cítia menej osamelo.

„Študenti sem prinášajú vonkajší svet, v ich vzájomnom kontakte je veľa tepla,” povedal hovorca.

Pokiaľ vysokoškoláci seniorov nerušia, nemajú stanovené žiadne iné pravidlá. Môžu slobodne  prichádzať a odchádzať, ako sa im zapáči.

Štúdie ukázali, že seniori, ktorí sú obklopení ostatnými, najmä mladšími ľuďmi, žijú dlhšie a sú zdravší, podľa správy uverejnenej vo Fox News v roku  2012.

Holanďania nie sú jediní, ktorí využívajú výhody tohto typu programu. Vytvorili ich aj domy s opatrovateľskou službou vo Francúzsku, Španielsku a dokonca v Ohiu, podľa Medzinárodnej asociácie pre domovy a služby pre starších.

Keďže výška školného, ubytovania a stravy na amerických súkromných vysokých školách stúpla až na cca 51 000 dolárov, tento fakt by v niektorých amerických mestách bol potenciálne dobrým argumentom pre to, aby zvážili zavedenie podobných programov.

zdroj: zemavek.sk

Krásna pocta legende: Pozrite si, ako Imagine Dragons zahrali hit Stand By Me

23. mája 2015

Nech kapela Imagine Dragons vystúpi na akomkoľvek galavečeri spojeným s odovzdávaním cien, vždy sa postará o jedno z najzaujímavejších čísel. Nebolo tomu inak ani počas uplynulého ročníka Billboard Music Awards, kde vzdali hold nedávno zosnulému Benovi E. Kingovi – autorovi megahitu Stand By Me.

V hľadisku dcéra a vnučky, na pódiu akustická verzia jeho najznámejšej skladby. Záver tohtoročného odovzdávania cien Billboard Music Awards 2015 patril pocte Benovi E. Kingovi. Soulový a R&B spevák skonal 30. apríla prirodzenou smrťou vo veku 76 rokov. K hudbe sa dostal náhodou, keď ho počas vypiskovania si v školskej jedálni oslovil manažér skupiny Five Crowns. Neskôr sa osamostatnil a v rámci sólovej kariéry vytvoril skladbu, ktorá má dodnes vyše 400 coververzií.

Svojou trochou medzi prespievané podoby Stand By Me prispeli aj Imagine Dragons. Na pódiu nadizajnovanom tak, aby pripomínalo priestor malého hudobného klubu, štyrom hudobníkom robili spoločnosť iba ich nástroje – klasický hit predviedli naživo bez prednahratých samplov či iných technických švindľov. Aj preto svojím vystúpením zatienili väčšinu popových hviezd, ktoré sa v nedeľu večer na pódiu v lasvegaskej MGM Grand Arene ukázali.

Štvoricu, ktorá sa preslávila najmä hitom Radioactive, budete môcť vidieť naživo aj na Slovensku. Svoj premiérový koncert u nás odohrá 19. januára 2016 v bratislavskom NTC. Turné sa sústreďuje hlavne na aktuálnu štúdiovku Smoke + Mirrors, ktorá vyšla vo februári.

zdroj: hudba.sk

Potešenie sa aj z mála

20. mája 2015

Som rozmýšľal že o čom by som mal ďalej písať, keď sa v mojej hlave urodilo strašne veľa vecí. Vždy človek si povie že najľahšie sa píšu poviedky alebo nejaké romány, kde si môžeme vymýšľať postavy. Ale v živote si nič takého vymyslieť nemôžme, všetko má nejaký svoj prirodzený scenár. Skrátka sme hercami v jednom divadle a je na nás ako dokážeme svoju rolu reálne zvládnuť. Proste sme rôzny ľudia a máme rôzne nálady, niekto je veselý, smutný, impulzívny, cholerik alebo dokáže rýchlo vybuchne. Naša zem je guľatá a niekedy ani nevnímame že nemá nejaké hrany, skrátka na nej žijeme len určitý čas. Nikto tu nebude večne, ale o to viac by si mal človek sa snažiť spríjemniť život a nie sa neustále v tomto zhone plašiť. Ale niekedy nemôžme povedať že to je čisto dobou, ale je to tým, že ako nás moderná technológia okolo seba začala valcovať. Celkovo sa aj spoločnosť sama o sebe začala meniť, ľudia sa hrnú rýchlo do vzťahov a zabúdajú si tento život užívať. Ako rozumiem že neraz sa stal internet nástrojom, kedy človek všetky svoje pocity vyjadruje cez smajlíky, tu prakticky nejde o to, že ako dlho je človek na internete, ale ide o to že čo zdieľa medzi priateľmi. Prakticky sa ľudia moc nerozprávajú, väčšina ľudí čo vyjde s paneláku, tak je na internete aj vonku a proste človeku chýba schopnosť vnímať okolité veci okolo seba. Celkovo si treba uvedomiť že neraz kopec nehôd čo vzniká, tak vzniká preto, lebo ľudia ťukajú do smartfónu, mobilu a tabletu. Napríklad to tak je aj pri počúvaní hudby na slúchatkách, kedy sa človek neobzrie za seba a zrazí ho auto. Ako technológia nám pomáha sa skontaktovať s určitými ľuďmi, ale zároveň môže kaziť zrak a stačilo by udržiavať vzdialenosť od displeja. Pri písaní ako takom je to rovnaké, lebo človek musí nastaviť určitú mimiku tváre. Treba si uvedomiť že žijeme vo svete, kedy sa prispôsobujeme určitej dobe a tomu čo na nás príde. Sú veci ktorým sa nedokážeme vyhnúť, ale môžme sa potešiť s toho čo sa nám reálne podarilo a o tomto by to malo byť. Sme ľudia, ale niekedy sa na tento život pozeráme veľmi čudnou optikou a pomaly prestávame rozoznávať čo je umelé a čo skutočné. Keby si každý človek dokázal povedať, čo ho reálne teší, tak by sa na tento svet inak pozeral.

Neraz sa obzerám okolo seba a vraví si, že prečo sa určité veci dejú. Ale potom prichádzam na to, že všetko má svoj dôvod a že to musíme prijať také aké to je. Musíme si uvedomiť, že nie všetko v našom živote bude trvalé a určite by som to chcel zamerať na školské spomienky. Ako je super spoznať určitý kolektív, učiteľov a zároveň sa naučiť niečo nové čo sme predtým nevedeli. Proste v triede je 7-8 žiakov a každý s nich sa snaží vyniknúť niečím iným. Ale treba si uvedomiť že je niekto kto do tej školy chodí rád a je niekto kto má k nej vyslovene odpor. Len niekedy je ťažšie sa začleniť do určitého kolektívu ľudí, lebo nie každý môže prijať myslenie človeka. Ja som sa kedysi rád učil, skrátka som bol v pozícii večného študenta čo mal odštudované viac než všetci spolužiaci dokopy. Najviac som miloval telesnú výchovu, slovenský jazyk, občiansku výchovu a niekedy aj matematiku. Po určitom čase som prestal mať rád matematiku a delenie bolo mojou najväčšou slabinou. Ale na druhej strane som bol vždy rád, keď som sa niečo naučil a mohol som to nejako použiť. Najväčší rozdiel sa bolo naučiť všetko v teoretickej rovine a preniesť do samotnej praxe. Vždy som bol rád, ak som mohol niekoho spoznať a mohol som tomu človek pomôcť. Nerobil som rozdiely, snažil som sa každému človeku nejakým spôsobom porozumieť aj napriek tomu, že to nebolo veľmi ľahké a každý človek bol individualista. Bolo to super si nájsť určitých priateľov a neskôr pochopiť, že môžu človeku zmeniť život. Každý človek ma niečím dokázal ovplyvniť, najme svojimi životnými postojmi a tým ako sa dokáže vyrovnať zo životom a najme zo svojou povahou. Zažil som veľa srandy, ale niekedy som zažil aj veľa momentov, kedy mi nebolo vôbec do smiechu. Neraz som si musel prejsť tým najťažším a vyrovnať sa s tým, že nie všetci budú chápať moje reálne pocity. Ale o tom som bol vďačnejší, že som mnoho vecí tak statočne zvládol. Ja som nikdy nepovedal, že by som sa cítil zle, ale ak človeka učia 19 rokov to isté, tak sa nemožno tomu čudovať, že ho to unavuje. Ako veľa človeku škola dá a veľa zoberie, ja som sa snažil tešiť s každej veci aj napriek tomu, že realita sama o sebe bola iná a život mi dával priam až náročné skúšky. Keby sa ma niekto opýta, že či mi chýba škola samotná o sebe, tak poviem že nie a nebudem nikoho klamať, keby poviem opak, ale na spomienky čo mám či zo špeciálnej školy alebo zo strednej, tak to boli pekne odžité roky.

Ako človek postupne prichádza do reality a pochopí že nič nie je také ľahké ako sa zdá. Existencia človeka ako takého nie je jednoduchá, lebo človek získa maturitu, diplom a začne rozmýšľať že čo ďalej. Niektorí zostanú doma, daktorí si nájdu prácu a niekto si tú prácu nájsť nemusí. Ale to rozhodne neznamená, že by sa mal človek vzdávať a okamžite sa prestať tešiť zo života. To že má niekto maturitu alebo diplom, tak to ešte neznamená že si človek nájde prácu. Strašne veľa ľudí končí na úradoch práce s tým že si idú vybaviť, aby niekde pracovali, hoc by stačila aj nejaká brigáda popri tom a niekto to šťastie bude mať a prácu bude mať vybavenú cez známosti. Proste aj tí ľudia čo nepracujú a sú po skončení školy doma, tak by sa nemali okamžite opúšťať. Skrátka prišiel určitý okamih, kedy človek začne cítiť že je nejako vnútorne slobodný a žije svoj život najlepšie ako vie a na maximum. Ja milujem pokoj, začal som si viac vážiť každé jedno ráno čo vstanem, nie že by to tak predtým nebolo, ale ten neustály zhon sa za niečím naháňať ma proste nebavil a najme ma nebavilo skoré vstávanie. Každé ráno si uvedomujem, že je nový deň a že sa v mojom živote udeje niečo nové, čo som predtým ešte nezažil. Ja sa viem potešiť zo všetkého v mojom živote, len to nedávam nejako navonok von, lebo to vychádza s môjho vnútra. Viem že nepotrebujem mať na hlave nejakú masku, aby som dokázal pochopiť o čom tento život je. Len viem že vo svojom živote musíme prijať všetko, či to je dobré alebo zlé a poučiť sa s toho. Teším sa s toho, že ma rodina drží nad vodou napriek tomu, že vedia aký som a majú ma radi zo všetkými mojimi nedokonalosťami. V mojom živote viem jedno, že nechcem byť nasilu strojený alebo sa prehnane škeriť na niekoho, lebo ostať samým sebou je základom úspechu a zachovať si vlastnú tvár je niečo ako taký bonus k tomu. Usmejem sa a môžem si reálne povedať, že to bolo prirodzené bez nejakej pretvárky, lebo málokto dnes dokáže byť sám sebou. Ale sú chvíle kedy sa vo mne niečo zmení, teda zmenia sa moje pocity a názory na určité veci, lebo keby sa nemenili, tak by som bol jednotvárnym človekom a tomuto sa chcem vyhnúť. Je to prirodzený proces že sa niekto mení, len sa záleží na tom, či sa človek mení k lepšiemu alebo k horšiemu, každý človek si tú cestu musí vybrať sám, skrátka všetci máme to dobro v sebe, len ho musíme nájsť.

V živote prichádzajú dni, kedy si povieme že sa máme zle a sme zamračený. Aj takéto dni musia prísť aby sme si vážili tie čo reálne prídu. Len neraz sa v živote stretávam aj s takých ľudí, čo sa vedia s niečoho tešiť, ale môžem povedať že je to skôr s nešťastia druhých. Považujem to v určitom bode za pokrytectvo, lebo všetci by sme si mali byť rovní a nie mať voči druhým ľudom predsudky. Vždy bude niekto kto nám bude niečo závidieť, dokonca aj to že sa usmievame napriek všetkej bolesti. Toto je najväčšia chyba v ľuďoch, že sa nevedia tešiť s bežných maličkostí, ktoré nejako spestrujú život. Skrátka žijeme v dobe, kedy každý niekomu niečo závidí a toto mi príde ako úplne nezmyselné, aby na tomto fungoval celý svet. Namiesto toho aby si ľudia utužovali vzťahy medzi sebou, tak si schválne robia zle, aby dokázali byť okamžite stredobodom pozornosti. Ja som mal tiež obdobie kedy som bol raz optimista alebo pesimista, ale potom našiel samého seba. Proste som zistil že zlatá stredná cesta je tou najlepšou a zároveň byť k tomu nestranný doteraz funguje, ale občas prichádzajú neraz momenty, kedy si uvedomím že sa musím rozhodnúť na ktorú stranu sa postaviť. Ak sa mi niečo v živote nepodarilo, tak mi to bolo ľúto, ale potom som sa snažil nad tým povzniesť. Aj mne pravdepodobne niekto niečo závidel, že rozmýšľam inakšie než väčšina stáda a že som sa vždy snažil nejakým spôsobom odlíšiť. Ale v skutočnosti si treba uvedomiť, že všetci sme na jednej lodi a nie je mi čo závidieť a ani ľudom čo sa snažia nájsť nejaký zmysel života. Každý človek v živote sa musí popasovať s nejakým problémom a nie vždy dokáže niekoho, kto by mu reálne pomohol. Nie vždy je všetko v našom živote ideálne, ale to automaticky neznamená že sa treba vzdať. Ten čo to vzdá, tak prakticky ani nevie čo vo svojom živote reálne a to je viacmenej smutné. Možno nie vždy nájdeme okolo seba dobrých ľudí, ale netreba strácať nádej a veriť že niekto do nášho života príde. Ako neraz vo svojom živote je človek svedkom rôznych hádok, nezhôd a niekedy nevie ako sa má k tomu reálne postaviť a jediné riešenie čo existuje je nevstupovať do toho. Vždy si treba pomyslieť že po každej búrke zas vyjde slnko, nedá sa povedať že bude vždy iba zle alebo že bude vždy iba dobre, všetko v našom živote musí byť vyvážené. V živote musí fungovať určitá rovnováha, lebo bez nej by nedokázal fungovať život sám o sebe. Ale celkovo by si mal človek vážiť všetko čo dostane, lebo všetko čo dostane, tak si na to musel nejakým spôsobom zarobiť.

Kopec ľudí namiesto toho, aby sa tešili že žijú, tak sa sťažujú aký majú ťažký život. Ako tiež si poviem, že by som najradšej iný a potom si uvedomím že som rád, že skutočne žijem. Tí čo sa najviac sťažujú, tak tí v skutočnosti majú toho najviac a nedokážu sa uspokojiť s tým čo reálne majú. Zabúda sa na to, že život sa tvorí s maličkostí, ktoré dokážu zmeniť všetko k lepšiemu. Najväčší paradox v našom živote je v tom, že nie všetci si môžu povedať že majú rodičovskú lásku alebo strechu nad hlavou. Hovoríme si, že náš život je ťažký, ale čo má povedať taký gambler čo prehrá všetky svoje peniaze alebo alkoholik čo všetky svoje peniaze prechlastá. Proste títo ľudia sú na tom omnoho horšie, lebo mali domov a o ten domov prišli svojou vlastnou nerozvážnosťou. Lebo v živote sa každý pozerá na seba ale nepozrie na tých ľudí čo sú na tom omnoho horšie. Ale najťažšie to má človek čo je chudobný a nemá ako splácať svoje dlhy a potom príde exekútor a nekompromisne ho vyhodí na ulicu aj s celou rodinou alebo bez nej. Niektorí ľudia boli odvezený do detského domova, lebo sa o nich ich vlastní rodičia nedokázali postarať po prípade to boli alkoholici a musia sa o nich postarať cudzí ľudia, ktorí ich majú omnoho radšej. Napríklad čo majú povedať ľudia v chudobných štátoch čo sú omnoho chudobnejšie než Slovensko, proste sú obeťami násilia a zabíjania, ťažko im človek povie, aby si svoj život vážili, keď im rôzni vojaci alebo iní teroristi zabijú rodiny a toto je okamžitá genocída. Treba si uvedomiť že môžme byť radi, že žijeme a nechceli by sme byť v koži tých čo zažijú bombardovanie svojej vlastnej krajiny, nikto to nechce zažiť. Môžme byť radi, že máme kde bývať, spať, že máme čo jesť a že máme rodičov, lebo kopec ľudí si toto povedať nemôže. Neraz je realita taká, že ľudia žijú pod mostom a náš štát na nich kašle, proste kopec ľudí žije v takej biede, len naše mienkotvorné médiá samozrejme všetko skreslia. Vidím kopec videí, ktoré na určitú problematiku v našom štáte poukazuje a kopec médií o tom ani nepovie. Mnoho ľudí čo neraz poukazujú na určité problémy, tak sú považovaný za bláznov a šialencov, len my pravdepodobne tú pravdu ani nechceme počuť. Vidíme neraz kopec bezdomovcov čo žobrú na ulici a predávajú Notabene, aby si zarobili na rožky a víno, proste ľudia čo sú na tom najhoršie, tak by sa im malo pomáhať a nie ich prehliadať. V živote by človek mohol byť rád, že má strechu nad hlavou a že má všetko čo potrebuje. Skutočnosť je taká, že človek nepotrebuje mať značkové autá alebo mať značkové oblečenie, dôležité je, aby človek bol šťastný a zdravý pri ľuďoch, ktorých má skutočne rád.

Najviac by som chcel poukázať na to, že najväčšou chybou čo človek môže urobiť je si siahnuť na život. Nech je náš život akýkoľvek, tak nie je riešením ho ukončiť samovraždou. Túto chybu robia tí čo sa nejako vo svojom živote cítia nešťastní alebo ich sklamala láska. V našom živote sú aj krásne chvíle, ale to neznamená že ich človek musí ukončiť samovraždou. Podľa mňa je toto nešťastné riešenie, lebo tým budú maximálne trpieť rodičia svojich detí. Treba sa zamyslieť nad tým že nie všetci majú šťastné detstvo, že nie všetci ľudia žijú v kompletnej rodine. Kopec ľudí má buď len čisto mamu ktorá sa o nich stará alebo otca, čo sa ich snaží nejako uživiť. Ten horší prípad je, ak rodičom zoberú deti úrady a umiestnia na miesto, kde ich prakticky odstrihnú od vlastných rodičov. Niektoré rodiny fungujú aj na striedavej starostlivosti, ale málokto v nej dokáže fungovať, lebo tu nastáva zlomový bod, že to dieťa môže mať radšej mamu než otca alebo otca môže mať radšej než mamu. Môže mať samozrejme oboch rodičov rovnako rád, ale v skutočnosti by mal byť človek za oboch rodičov rád, bez ohľadu na to, čo sa medzi nimi udialo. Treba si uvedomiť že model kompletnej rodiny je ten najsprávnejší alebo model striedavej starostlivosti. Ako všetko sa dá nejako zvládnuť a teraz to myslím vo všeobecnosti, lebo každá druhá rodina takto funguje. Dá sa nájsť systém ako to môže reálne fungovať, len to tak musia chcieť všetci členovia v rodine a najme sa musia medzi sebou dohodnúť. Môžu sa napríklad dohodnúť tak, že dieťa bude na týždeň k otcovi a na týždeň k mame, aby si to dieťa dokázalo užiť oboch rodičov. Ak všetko dokáže fungovať v súlade zo všetkými pravidlami, tak človek dokáže fungovať v prirodzenej harmónii a pokoji. Možno nie je vždy všetko jednoduché, ale vždy sa dá tento život nejako zvládnuť. Hlavné je sa potešiť zo života a s toho že máme harmonickú lásku od ľudí, ktorých máme v živote najradšej. Nepotrebujeme v živote viac než si myslíme, lebo vieme že rodina bude tou jedinou, čo nás nikdy nepodrazí a ktorá nám nikdy neublíži. Ako v živote sa dajú nahradiť kamaráti a priatelia, ale rodina sa nedá ničím nahradiť a nikto po nej nedokáže zaplniť to prázdne miesto. Nie všetko v živote sa dá niečím nahradiť a v skutočnosti si treba vážiť toho čo máme a nie stále hľadať na tých ľuďoch čo máme radi chyby.

By som chcel dodať že v našom živote sa neraz udeje kopec zlomových situácii. Buď nás to v určitej chvíli posilní alebo nás to môže zlomiť. Všetko máme vo svojich rukách, akou cestou sa vydáme či pôjdeme za cestou pravdy alebo budeme žiť v neustálom klamstve a tváriť sa, že sa nič okolo nás nedeje. V skutočnosti budeme musieť odlišovať čo je pravdou a čo je konšpiračnou teóriou, lebo neraz sa stretávame s tým že človek čo má iný názor než väčšina, tak sa okamžite s neho stáva trollista. Hlavne sa nemôžme nechať ovplyvniť všetkými vecami čo niekde počujeme alebo vidíme, lebo oproti realite môžu byť fikciou a v skutočnosti sa môže diať niečo o čom naše televízie a noviny nepovedia. Aj to čo sa tvári ako nezávislé, tak automaticky nemôže byť nezávislé a hlavne nás určité informácie nemôžu vyviesť z miery. Proste sa nemôžme neustále vytáčať nad somarinami čo sa dejú neustále na každom kroku a treba aj trošku veriť v niečo dobrého. Ako človek by si mal v živote pripustiť to pozitívne ale všetko treba robiť z určitou mierou. Musíme si určiť jasnú hranicu toho čo je správne a čo je už mimo hranice. Proste žiadny človek by sa nemal báť odlíšiť od davu aj za cenu že by ho ľudia odsudzovali. Vždy tu budú ľudia čo budú chváliť, kritizovať a odsudzovať, skrátka to treba tak brať. Aj takýchto ľudí vo svojom živote potrebujeme, lebo bez nich by sme sa nedokázali nikam posunúť. Naša myseľ by mala byť prispôsobená, aby sme si dokázali vážiť každého človeka rovnako a nerobili nejaké rozdiely. Ale rozhodne by sme sa nemali báť poukazovať na veci, čo sú okolo nás nesprávne bez ohľadu na to, či to niekto odsúdi. Tešme sa s toho že máme nejaký život a že v ňom môžeme spoznať určitých ľudí, lebo neskôr nás tí ľudia môžu ovplyvniť. Zároveň je dôležité, aby sme si nedržali všetkých ľudí pri sebe, lebo neraz sa môžeme stať obeťou sklamania. Tí od ktorých by sme to najmenej čakali tak nás sklamú a tí o ktorých si myslíme že sú zlí, tak pri nás stoja. Proste v každom človeku treba hľadať len to dobré, lebo v živote nikto nie je zlým človekom. Tešme sa s toho, že ideme na nejaké miesto a že tam spoznáme ľudí čo budú našimi priateľmi a ktorí budú našou oporou. Potešme sa s toho, že ideme na určitý koncert a uvidíme naživo interpreta ktorého máme radi a vybláznime sa pri ňom. Dôležité je aby náš život bol založený na maličkostiach a tie maličkosti by si mal každý jeden z nás vážiť. Tí čo majú handicap tak to tiež dokážu a myslím si, že to dokáže každý človek. Len treba chcieť a snažiť sa o toho, každý jeden deň a netreba nad každým človekom lámať palicu. Nikdy nie je neskoro na to, aby človek dokázal vyhrať svoj vnútorný boj zo samým nad sebou. Pokiaľ sa človek dokáže tešiť aj s toho mála čo reálne má, tak žije vlastne šťastným životom a v danej chvíli mu už nič nechýba.

Masky

19. mája 2015

Každý z nás by nemal mať masku,
nemal by zakrývať svoju vnútornú krásu,
nikdy v živote by sa človek nemal vzdávať,
musí neraz zo všetkým neraz bojovať,
všetko čo sa pretláča je zbytočne umelé,
zabúda sa na to čo je v živote prirodzené,
mnoho ľudí všetko chce riešiť plastikou,
chodia na verejnosť s rozpadnutou tvárou,
žiadny človek by sa nemal za seba hanbiť,
všetky predsudky sa dajú okamžite poraziť,
nevieme odhadnúť či bude niekto náš kamarát,
či sa v dôležitej chvíli ten človek zachová ako náš brat,
nie je dôležité v živote byť nasilu perfektný,
ale každý keď chce dokáže byť prirodzený,
nemôžeme hovoriť že je všetko iba náhoda,
medzi nami vždy existuje určitá osoba,
niekto sa môže pretvarovať že pri nás stojí,
ale môže tu byť aj človek čo nás podrží,
neraz prestávajú byť ľudia rozumný,
postupom času dokážu byť aj pekne chladný,
naša spoločnosť akceptuje rôznych jedincov,
ktorý nevedia na nás povedať pár milých slov,
niekedy má človek pocit že hrá vo filme,
v ktorom nikto z nás jeho koniec nepoznáme,
žiadny človek v živote by nemal byť strojený,
mal by byť tým pre čo bol reálne stvorený,
nikto v živote by sa nemal na nič hrať,
každý človek by mal sám sebou ostať.

MS v hokeji 2015 – Praha, Ostrava (špeciálny článok)

18. mája 2015

Tak už sa nám pomaličky skončili hokejové majstrovstvá v hokeji, kde hlavným miestom boli Praha a Ostrava, teda v Ostrave sme hrali my, Fínsko, Rusko, USA, Bielorusko, Dánsko, Nórsko a Slovinsko. Naša skupina nebola veľmi ľahká, ale rozhodne tam bol každý jeden tím zdolateľný. V pražskej skupine boli ešte silnejší súperi ako Nemecko, Francúzsko, Švédsko, Kanada, Nemecko, Lotyšsko, Rakúsko a práve domáce Česko. RTVS nám aj tento rok pripravila hokejový zážitok kde si prišiel každý človek na svoje. Slovenské zápasy išli na STV1 a všetky ostatné zápasy išli na STV2 alebo ešte priamo na webe stanice. Samotné majstrovstvá trvali dva týždne, začali 1. mája a skončili práve včera 17.  mája. Prakticky s touto udalosťou, by som sa chcel miestami aj ospravedlniť za dlhšiu nečinnosť na blogu, čo nebolo cielene, len moje myšlienky sa v danej chvíli sústreďovali úplne iným smerom. Ja som vrátane našich zápasov sledoval aj zápasy iných tímov, aby som vedel ako hrajú. Ešte skôr ako prejdem k našim zápasom v základnej skupine, tak by som chcel spomenúť o čo reálne išlo. Samozrejme že tam bol hlavný cieľ štvrťfinále, ale ten druhý cieľ o čo išlo všetkým tímom bola olympiáda, ktorá bude v roku 2018 v mestečku Pjongčang, kde je organizátorom Južná Kórea a ktorá získala ako prvá miestenku. A tento cieľ vyšiel aj slovenskému tímu, teda v rámci rebríčku IIHF ktorý udeľuje body na základe určitého umiestnenia, ktorý tím skončí na určitom mieste. Nás bodovo v tejto tabuľke mohli preskočiť maximálne Lotyšsko a Bielorusko, čo sa v skutočnosti ani jednému tímu nepodarilo. Lotyšsko sa samozrejme v skupine zachránilo a Bielorusko postúpilo do štvrťfinále a s Kanadou postupne prehralo v stave 9:0 a tým nás bodovo nepreskočili, čo by hrozilo že by nás budúci rok čakala kvalifikácia, ktorá by mala sama o sebe náročná. Tento turnaj ukázal že všetky tímy vedieť hrať, už neexistuje nejaký slabý súper, lebo aj takí Bielorusi sa dokážu vyrovnať favoritovi. Najväčším favoritom rozhodne boli pre mnohých ľudí Kanada, Rusko, Fínsko, Švédsko a USA.

Môžem prejsť k podstate veci, bola sobota 12:15 a všetci v očakávaní sme čakali, ako začneme zápas s Dánskom ktoré je papierovo slabším súperom. Celkovo naša prvá tretina bola neskutočne rozpačitá, lebo samozrejme sa naši chlapci zohrávali a hľadali sa. Zápas sa prelieval z jednej strany na druhú a striel na bránku pribúdajú, doslova naši brankári Laco a Galbriath čarovali. Vyťahovali jeden zákrok za druhým, potom naša tretina skončila bez gólu a vtedy som si reálne pomyslel, že by sme to mohli v druhej tretine nejako zlomiť. ale ukázal sa pravý opak a v presilovke sme prehrávali zásluhou Bjorkstranda ktorý ani sám nevedel ako to strelil na bránku a už pomaly bolo 0:1. Pomaly samozrejme v druhej tretine, sme stále hrali aktívne a Galbriath ukázal že žŕdky a betóny dobre postavené. Potom už sme tesný výsledok dokázali ubrániť a náš Laco ukázal že chytá výborne. Potom už prišla zlomová tretia tretina kedy sa malo rozhodnúť o víťazovi, napriek výbornej bojovnosti prišla prvá presilovka aj pre nás. V prvej presilovke sme vyrovnali zásluhou Sersena a zápas sa išiel odznova. Potom v 50-tej minúte nás poslal do vedenia Viedenský a sme začali vyhrávať 2:1 nad Dánskom. Ale potom prišla rýchla odpoveď a stav stretnutia bol okamžite 2:2, zásluhou Hardta ktorý vyrovnal. Ale potom sme sa dokázali zomknúť a Graňák strhol vedenie na našu stranu a opäť sme výhrali o jeden gól. Ale ani toto vedenie nám dlho nevydržalo a už sme prehrávali 3:3 a Nielsen poslal stav do predĺženia. Potom sa už posledná tretina viacmenej len dohrávala a získali sme svoj prvý bod, ale verili sme že získame aj ten druhý. V predĺžení sa prakticky nič zásadné nedialo, tam už išlo viacmenej o to, že kto počas 5 minút strelí gól do bránky a toto sa nepodarilo nikomu, až prišli samostatné nájazdy. Naše šance na dva body pomohol zvýšiť Marko Daňo, ktorý samotný zápas rozhodol v samotných nájazdoch a pomaličky sme si odniesli prvé dva body a vyzeralo to tak, že tieto majstrovstvá budú pre nás sľubné.

O deň neskôr nás čakal ďalší zápas s Bieloruskom, ale aj tento zápas nás stál hromadu trápenia. Prvá tretina sa niesla v našom duchu a sme mali hromadu šancí, ale samozrejme prišli aj vylúčenia a prišla presilovka počas ktorej sme mali trestné strieľanie. Prišla šanca Gáborika, ale nakoniec sa mu nepodarilo prestreliť Lelanda, ktorý vychytal takmer všetko čo mu strieľali. Závar bol nielen pred našou bránou, ale aj pred bránkou Bieloruska a rozhodne tento zápas začal byť zamotanejší. Nakoniec prvá tretina sa skončila za stavu 0:0 a v druhej tretine sa tento stav vôbec nezmenil. Druhá tretina sa tiež viacmenej hrala v duchu, že obidva tímy sa snažili brániť a dávali si pozor aby neurobili chybu. Presilovky boli z obidvoch strán, ale zostali nevyužité a ani v nich povestný otvárací gól nedokázal padnúť. Potom sa začala tretia tretina a napätie sa s koncom zápasu začalo stupňovať a fanúšikovia svoje tímy začali burcovať. Samozrejme prišiel gól na 0:1 a Kosticyn aspoň na chvíľku uspokojil fanúšikov, ale potom sa začal stupňovať aj náš slovenský tlak a Meszároš vyrovnal na 1:1 a prakticky opäť sa zopakoval moment, ktorý nás dostal do predĺženia. Opäť sme získali nejaký bodík k dobru a čakali sme kedy získame druhý, tretia tretina sa potom už len dohrávala za stavu 1:1. Od predĺženia ubehli 2 minúty a už bolo rozhodnuté a náš Meszároš celý priebeh otočil na 2:1 vďaka čomu sme získali ďalšie dva body do tabuľky. Takže na začiatok sme to mali geniálne rozohraté a vyzeralo to na sľubný šampionát. Už sme mali dokopy 4 body a naše účinkovanie začalo vyzerať nádejne a všetci slovenskí fanúšikovia začali veriť že cieľ ako štvrťfinále splníme. Aj naša situácia v tabuľke ako takej bola veľmi dobrá držali sme sa okolo druhého až tretieho miesta. Naša situácia ako budeme ďalej postupovať, tak závisela aj od iných tímov ktoré hrali v našej skupine, takže Rusko a USA viacmenej rebríčku dominovali. Tak sme mali potom bilanciu výhier v nájazdoch a predĺžení, ale v skutočnosti nám toto už nestačilo a už trebalo zabodovať v riadnom čase a čakal nás papierovo slabší súper Slovinsko.

Tak nás čakal už tretí slabší s papierovo slabším súperom, teda Slovinskom. Prvú tretinu nás Slovinsko nepríjemne hrýzlo a dostávali sa do šancí, teda nás nepustili k ničomu. Neskôr prišli presilovky a počas tej slovinskej prišiel gól od Urbasa a prehrávali sme už 0:1. Potom už sa prvá tretina viacmenej dohrávala a šance sa striedali na jednej a aj na druhej strane. V druhej tretine sa samozrejme nič takého neudialo a stav Slovinci do poslednej chvíli držali tesný a my sme sa opäť mohli spoliehať na našu tretiu tretinu. Naši chlapci aj napriek tomu neskladali zbrane a všetci sme im verili až do úplného konca. Samozrejme sme sa museli brániť ďalšej presilovke a ukázať že vie brániť celý tím na čele s našim brankárom. Stále bola slovinská defenzíva nepríjemná a takmer nás do ničoho nepúšťali, ale nakoniec prišla naša presilovka ktorá vznikla na základe že slovinský hráč úmyselne posunul bránku a bleskovo sme využili presilovku a Meszároš vyrovnal na 1:1. Potom sme už to prelomili a začali sme aj my strieľať, potom aj slovinský tím pálil na bránu a fantastický Laco nás opäť podržal. Neskôr po smolnom trestnom strieľaní, tak to Gáborík konečne zlomil a okamžite sme začali vyhrávať 2:1. Opäť sa naša tretia tretina začína ukazovať ako zlomová a po nej vždy sa naši chlapci prebudili. Potom opäť skvelý gól dal Gáborík a už sme vyhrávali 3:1 a tretí zápas s papierovo slabším súperom. Neskôr samozrejme som nedokázal pochopiť, že prečo tréner Kopeckého na lavičku a bol kapitánom práve Gáborík. Tretí zápas sa nám podarilo vyhrať a už sme mali sľubnú cestu do štvrťfinále, priebežne sme boli druhý za USA a za nami bolo Bielorusko a Rusko. Na to ako sme dávali málo gólov, tak to s nami vyzeralo nádejne a štvrťfinále bolo čoraz bližšie. Ten výsledok v riadnom hracom čase bol krásny, ale neskôr bolo cítiť že sú naši chlapci unavený. Predsa hrali dva zápasy po sebe a ten jeden deň voľna nášmu tímu pomohol a potom o deň sme sa pripravoval na ďalší ťažký zápas.

Prišiel štvrtý zápas s Nórskom a tento zápas prakticky mohol naše šance ku štvrťfinále posilniť. Zväzovala nás veľká zodpovednosť a to že sme s Nórskom neprehrali na MS ani jeden zápas. Prvá tretina sa niesla v duchu nórskych šancí a prakticky sme sa bránili v ich presilovke. Samozrejme sme to ubránili a potom prišla naša presilovka k záveru a Surový strelil otvárací gól na 1:0 v presilovke a čaro Haugena bolo okamžite prelomené. Prvá tretina skončila za stavu 1:0 a pomaličky sme sa prehupli do druhej tretine, kde na začiatku strelil gól Ďaloga na 2:0 a mali sme vtedy neskutočne komfortný náskok. Ale potom sa niečo v našich chlapcoch zlomilo a začali vymýšľať, prihrávali si neskutočne zložité prihrávky a potom presilovku využil náš súper a už náš náskok bol menší zásluhou Norsteba ktorý využil presilovku. Ďalší gól do šatne strelil Rosseli Olsen a už nórske šance začali ožívať, bolo okamžite 2:2. Koniec tretiny sa dohral vo vyrovnanom stave a znova prišla tretia tretina, kedy sme verili že bude do tretice naša. Ale nestalo nakoniec tak a čakalo nás kruté vytriezvenie kedy Norstebo otočil stav na 3:2 a sme začali prehrávať. Naši chlapci sa snažili s tým stavom robiť všetko preto, aby to otočili, ale nejako sa to už nedarilo. Prišiel nepríjemný moment kedy sme mali 5 minút oslabenie a potom sa ukázalo ako sme tento zápas nezvládli a Nórsko si upravili s nami bilanciu a zápas vyhrali. Bol to smutný moment, lebo každý čakal automaticky že v treťej tretine sa niečo zmení a nezmenilo sa v skutku nič. Prakticky v hokeji stačí aby prišlo jedno vylúčenie a toto môže ovplyvniť celý zápas, skrátka presilovky rozhodujú zápasy. Samozrejme sa tým naše šance dostať do štvrťfinále začali znižovať a po tomto zápase prišli dva dni voľna. Za ten čas neraz pribúdalo na Facebooku kopec nevraživých komentárov zo strany Česka a Slovenska, proste toto bol moment čo sa mi vrcholne nepáčil, ďalší moment bolo vypískanie nórskej hymny čo považujem za faux pas, teda že to bolo spoločensky nevhodné. Samozrejme celá situácia bola zložitejšia lebo už aj tak bola naša tabuška sama o sebe dosť zamotaná. Už nás čakali len tri najťažšie zápasy s Fínskom, Ruskom a USA ktoré sme museli vyhrať aby sme postúpili.

Po dvoch dňoch oddychu prišiel zápas s tým najväčším favoritom a to bolo práve Fínsko. Prakticky sme s nimi hrali vyrovnane skvele naše strely vychytal Satos a aj náš Laco vychytal aj čisté fínske tutovky. Aj my sme mali super šance a jedna s nich skončila v bráne, ale samozrejme gól nebol uznaný, lebo počas strely bola zdvihnutá vysoká hokejka a rozhodca to posúdil správne, takže stále bol stav 0:0. Prvá tretina skončila a potom začala druhá kde sme mali presilovku, ktorú sme nakoniec nedokázali využiť. Prišiel samostatný nájazd, potom prišli ďalšie strely, ale skvelý Saros všetko vychytal. Aj v druhej tretine sa hral vyrovnaný hokej a ani jeden tím v zápas nechcel urobiť nejakú vážnu. Hralo sa viacmenej hore dole, ale nie a nie to tam padnúť, skrátka to bola pre nás neskutočne zložitá situácia. Naši hrali aj v druhej tretine v rámci svojho životného maxima, ale chýbal tam určitý dôraz a každá strela išla do stredu do brány, čo nás teraz stál výsledok v zápase. Druhá tretina nič nezmenila a stále priebeh zápasu bol 0:0 a už prišiel moment, kedy tretia tretina sa stane kľúčovou. Opäť bol šanca aby sme tretiu tretinu využili vo svoj prospech a tu sa to opäť zlomilo, ale ukázali sme že vieme hrať proti silným tímom ak nie sme považovaní za favoritov zápasu. Ale neskôr sme už začali prehrávať 1:0 zásluhou Domskoia a takto sa naše šance od štvrťfinále začali komplikovať. Druhý gól v zápase dal Altonen a začali sme prehrávať o dva góly, čo bolo pre nás s hľadiska bodov nepríjemné. Nakoniec sme stiahli brankára a posledný gól dal Komarov, ktorý rozhodol o tom že Fínsko vyhrá zápas. Zápasy s Nórskom a Fínskom zo všetkého najviac zamrzeli , lebo pri nich sme stratili dôležité body a boli sme na hranici 4 – 5 miesta. Neskôr sme sa samozrejme museli spoľahnúť práve na Fínsko, Dánsko a práve spomínané Nórsko s ktorým sme stratili body. Prakticky už zostávali dva zápasy zo silným Ruskom a ešte s ďalším favoritom zápasu teda s favorizovaným tímom USA.

Už sa blížil koniec zápasov v základnej skupine a hrali sme z najväčším favoritom Ruskom. Fantasticky sme hrali s nimi vyrovnanú partiu a príjemnou zmenou rozhodne bola aj zmena brankára a Hudáček rozhodne tiež dáva skvelé zákroky. Potom prišiel náš gól v podaní Kopeckého a už sme vyhrávali 1:0, čo vyzeralo že tento stav nejakým spôsobom udržíme. Ale stal sa pravý opak a Mozyakin vyrovnal na 1:1 a prakticky využil ruskú presilovku. Potom sa druhá tretina dohrala za rovnovážneho stavu a nasledovala tretia tretina ktorá opäť bola kľúčová, ale tak v každom zápase mohla o všetkom rozhodnúť tretia tretina. Pomaličky už sa začala tretia tretina a bolo na nás, či dokážeme získať bod s Ruskom ktorým sme hrali výborne, nechýbalo tomu nič, možno viac gólov. Ale potom okamžite prišiel gól Tarasenka a už sme prehrávali 2:1, tento zápas mohol rozhodnúť o tom, že či naše štvrťfinálové šance ožijú alebo nakoniec posledný zápas bude z USA. Ale nakoniec ešte naše šance Gáborík a už sme remizovali 2:2 a zápas sa postupne blížil do samotného predĺženia. Nakoniec sa nám podarilo získať jeden bod proti Rusku a mysleli že získame aj druhý čo sa nepodarilo a rozhodol Panarin o tom že Rusko vyhralo 3:2, ale naše šance na štvrťfinále stále žili, ale museli sme sa spoliehať na Fínsko a Norsko, aby proti Bielorusku vyhralo v riadnom hracom čase. Fínsko nám samozrejme pomohlo a vyhralo po nájazdoch a Nórsko nás sklamalo a Bielorusko nás poslalo domov. Už naše šance sa skončili a potom prišiel jeden deň voľna a príprava na posledný zápas s USA, ktorý prakticky už nič neznamenal. Teda v konečnom dôsledku sa dá povedať, že nám išlo len o hokejovú česť a o to, aby sme trénera nesklamali. Už sme sa pomaličky zmierovali s tým že pôjdeme domov a že sa nebudeme mať súpera ktorým by bola Kanada. Môžme sa zamýšľať nad tým čo by bolo, keby postúpime, možno by sme vyhrali alebo prehrali, ale na túto otázku už si nedokážeme jasne odpovedať. Ale už nám bolo jasnejšie že v prípade prehry alebo výhry nad USA, by sme skončili na 9. mieste.

Posledný zápas s USA už bol len rozlúčkou s trénerom a zároveň aj rozlúčka s celým účinkovaním na MS. Okamžite padol prvý gól a Smith vystrelil na bránku a už stav zápasu bol 1:0. Potom prišla ďalšia presilovka a USA vyhrávali 2:0 ktorý strelil Jones, tým prišla aj zmena brankára Laca a nahradil ho Hudáček. Neskôr sa prvá tretina dohrala za stavu 2:0 a mnoho ľudí bolo zvedavých na to, ako sa naši chlapci s týmto zápasom reálne popasujú. Prišla druhá tretina a tretí gól v nej strelil Lee, tak výsledok v druhej tretine bol skutočne hrozivý a našim chalanom sa tiež tento zápas nehral ľahko. Ale napokon prišla naša presilovka a Gáborík znížil skóre na rozdiel dvoch gólov. Teda za stavu 3:1 rozhodne aj naši viacej ožili a snažili sa bojovať ako najlepšie vedeli. Opäť sa odrazilo na našom výkone a Jánošík strelil na 3:2 a už to nevyzeralo tak beznádejne a šance na výhru ešte žili. Potom sme sa zahryzli do súpera dravo a Dravecký vyrovnal na 3:3 a rodilo sa zaujímavé vyrovnanie, čo značilo že z USA hráme jeden s tých najlepších zápasov aké sme doposiaľ hrali.  Mali sme najlepšiu druhú tretinu čo potvrdil aj v samostatnom nájazde Bartovič a už sme vyhrávali 4:3 nad USA a žila nádej na to, že by sme tento zápas mohli reálne vyhrať. Ale potom ku koncu druhej tretina prišlo vyrovnanie a Coyle dal gól na 4:4, takže už sme mali jasno v tom že rozhodne bude predĺženie a že pôjde USA o to aby neprehrali zápas. Posledný gól dal Eichel a nakoniec sme tento zápas prehrali zo cťou aj keď mnoho ľudí očakávalo štvrťfinále, ale tak každý hrá ako môže a pre nás bolo dôležité, aby sme dokázali postúpiť na olympiádu čo sa nám nakoniec podarilo. Nakoniec nás o olympiádu neobralo Lotyšsko a ani Bielorusko čím sme si udržali 8. miesto v celosvetovom rebríčku IIHF, ktorá na základe určitých miest udeľuje body. Ako sme nevyhrali, tak ten postup na olympiádu ma tešil a sme sa vyhli kvalifikácii, ktorá bude v roku 2016 a bude nesmierne náročná v rámci toho, že tam budú silní súperi. To človeka zamrzí že prehrali, ale rozhodne to ešte neznamená že treba slovenské vlajočky ktoré človek má zahadzovať do koša, lebo ich bude potrebovať každý jeden rok a nielen iba ten budúci, celkovo človek by mal byť vlastencom celý rok a nie iba jeden mesiac v roku.

Na záver by som chcel vyzdvihnúť komentátorov a všetkých čo sa podieľali na MS. Bolo super počúvať jednotlivé hlody a zasmiať sa nad nich. Výborne to tam bolo zorganizované a podľa mňa to boli jedny z najlepších majstrovstiev aké vznikli a naši českí susedia si dali na tom maximálne záležať. Páčili sa mi aj rôzne dokumenty, ktoré človeku pomohli si zaspomínať na to, ako sa kedysi hokej hral, teda to bolo za čias, kedy som ja nežil a bolo omnoho iné než je tomu teraz. Na to že Česko bolo domácim tímom, tak sa dokázalo zomknúť a hralo vynikajúci hokej. Ja okrem nášho tímu som mal aj iných favoritov a to boli práve Kanada, Rusko, USA a Fínsko, čo sa potvrdilo že nie nadarmo som držal palce dobrému tímu. Nedá sa povedať, že by niekto hral horší alebo lepší hokej, lebo už každý hokejový tím sa zlepšuje. Najkrajší moderný a technický hokej hrala Kanada, výborne hrali Rusko a USA tiež hrali delikátne. Ako som rád, že medaily boli spravodlivé rozdelené, že zlato vyhrala Kanada, striebro Rusko a bronz USA to bolo znakom toho, že všetky tímy dokážu hrať vyrovnaný hokej. Veľmi ma bavila aj relácia Predĺženie zo Sajfom kde analyzoval spolu s hosťami teda stand-up komikmi všetky hokejové situácie a bolo to také príjemné spestrenie celého programu a toto by sa mohlo opakovať aj o rok, lebo tento formát mi neskutočne sadol. Tieto MS boli výborným zážitkom pre každého človeka a určite aj pre tých ľudí čo tam reálne boli. O rok nás čakajú MS v Rusku konkrétne v Petrohrade a Moskve, Samozrejme už sa bude meniť aj celé vedenie slovenského hokejového zväzu na čele s trénerom, ale verím tomu, že sa zmení čo nášmu hokeju pomôže. Možno nevidím do pozadia ako to reálne funguje, ale viem že sa treba pohnúť a nájsť ľudí čo slovenskému hokeju pomôžu a vyrastie nám nová generácia hokejistov, ktorá nás dostane aj ďalej než do štvrťfinále a verím že sa nám raz podarí senzácia, aká sa podarilo hokejistom do 20 rokov. Ešte nič nie je stratené, ale treba to všetko podchytiť na začiatku, dokým nebude neskoro. Ja verím že ak budeme mať trénera ktorý našim hokejistom vybuduje určité sebavedomie tak aj tí hokejisti toho trénera budú viacej rešpektovať a budú ho brať ako autoritu, len rozhodne nesmieme nad našim hokejom lámať palicu, lebo vždy sa môže stať že príde človek, čo by toto dokázal zmeniť a ja verím že taký človek existuje.

 

Portoriko legalizuje marihuanu pre lekárske účely

11. mája 2015

stiahnuť (1)

 

Guvernér Portorika, ostrova v Karibiku, podpísal výkonné nariadenie, aby umožnil povolenie marihuany pre lekárske účely. Alejandro Garcia Padilla schválil krok, ktorý sa po zdĺhavej verejnej debate stane právoplatným.

Guvernér Padilla spomenul, že portorický minister zdravotníctva bude mať tri mesiace na to, aby podal správu o tom, ako bude nariadenie realizované. „V oblasti zdravotníctva robíme významný krok, ktorý je základom rozvoja a kvality nášho života,“ povedal Garcia vo vyhlásení citovanom Associated Press. „Som si istý, že mnohí pacienti dostanú vhodnú liečbu, ktorá im ponúkne novú nádej.“

Marihuana určená pre lekárske účely môže byť použitá na liečbu mnohých ochorení, ako je zmiernenie bolesti spojené s roztrúsenou sklerózou, AIDS a rakovinou.

V súčasnosti nie je jasné, ktorý typ ochorenia dostane ohľadom lekárskej marihuany zelenú. Takisto nie je známe, či bude krajina rastlinu dovážať, alebo ju budú obyvatelia pestovať priamo na ostrove.

Držanie akéhokoľvek množstva konope bolo v Portoriku doteraz nezákonné a postihnuteľné až piatimi rokmi väzenia a vysokou finančnou pokutou. Zástancovia reformy tvrdia, že súčasná politika sa v boji proti obchodu s drogami ukázala ako neúčinná.

Minulý rok zlegalizovali marihuanu v Colorade, štát sa stal prvým v USA, ktorý umožnil jej rekreačný predaj. Začiatkom mája (prvú májovú sobotu) zvyčajne prebiehajú pochody za dekriminalizáciu marihuany, ľudia demonštrovali v uliciach dvadsiatich siedmich nemeckých miest. Na Slovensku marihuana legálna nie je.

zdroj: zemavek.sk