365: 2012 – 2022 – Všetko je v našej mysli

Možno si to málokto uvedomuje, ale všetko je v našej mysli. Lebo to čo sa v nej deje nám v živote spôsobujú určité zmeny. A tie zmeny priam nás v živote dokážu ovplyvniť. Dokážu nám každý deň nastaviť zrkadlo a ukázať kto v skutočnosti sme. Lebo naša myseľ ak je zdravá, tak v skutočnosti je zdravé všetko v našom vnútri. Naše vnútro ovplyvňujú maličkosti a nie je to len o nejakej ľudskej pasivite. Je to o tom na čo si myslíme a čo si do života priťahujeme. Keď myslíme na tie dobré veci, tak si ich nejakým spôsobom k životu pritiahneme. Celý život je o tom koho na svojej ceste skutočne spoznávame. A presne tieto emocionálne a psychické aspekty ovplyvňujú náš život. Lebo keď človek myslí na niečo dobré tak to prospieva telu a aj duši. Niekedy človek ani nemusí povedať ani slovo a vie že sa smeje jeho duša. Všetky aspekty života z nás do veľkej miery môžu spraviť z nás lepších ľudí. Keď riešime ktoré nie sú nejakým spôsobom dobré neprospievajú zdraviu, srdcu a duši. Keď je človek pokojný, tak je pokojné celé jeho telo a v tom je krásna celá tá logika. Keď na niečo myslíme, tak sa nám to z odstupom času udeje. Lebo si to do veľkej miery predstavíme a upokojí to našu dušu. Veľa vecí v našom živote dajú zmysel, len im ten zmysel musíme dať my. Najlepšie je to urobiť okamžite a neodkladať to na neskorší čas. Lebo sa potom môžu absolútne zmeniť priority. Ak máme možnosť v živote využiť nejakú šancu, tak ju využime. Všetko je potrebné aby sa vyvinulo prirodzeným spôsobom. Lebo myseľ je niečo tak dokonalé a o to dôležitejšie je vedieť s ňou narábať. Len v nej sú často tie najkrajšie nápady a tie potom môžeme uskutočniť. Preto sú niekedy potrebné otázky na ktoré postupne nájdeme odpoveď. Naše vlastné podvedomie sa nás bude veľa pýtať a na konci budeme vedieť že všetko čo nám nebolo jasné. Budeme poznať všetky tie odpovede a ten pocit nás vo vnútri bude tešiť.

365: 2012 – 2022 – Vzdialený

Vzdialený od sveta často premýšľam,

že či v živote je potrebné bojovať sám,

vlastné pocity ma tlačia niekedy do kúta,

občas nerozumiem že či toto je vnútorná sloboda,

hľadám cestu po ktorej by som skutočne išiel,

cestu v ktorej by som sa nejako nestratil,

nie vždy ľudia vedia aké je to komplikované,

mosty s niektorými ľuďmi boli spálené,

inak vnímať svet znamená život chápať v súvislostiach,

napriek tomu že vo vnútri môže prevládať strach,

počúvam hudbu aby som na niektoré veci zabudol,

aby som s tohto všedného sveta unikol,

možno do neho úplne až tak nepatrím,

ale viem že sa nikam nasilu netlačím,

ani netúžim niekomu niečo dokázať,

jedine sa snažím v živote pokojne žiť,

táto doba ma nikdy reálne nebavila,

vraví že nie som s tohto sveta,

inak vnímam určité životné situácie,

nie každá emócia ma reálne zasiahne,

ale pravdepodobne to tak má asi byť,

niektoré pocity sa nedajú veľmi skryť,

množstvo dobrých skutkov zatieni jedna chyba,

nejeden človek mi tú chybu pripomína,

netvárim sa že som nejaký bezchybný,

nemožno čakať že budem v niečom iný,

pamätám si časy keď určité veci chcel,

ale boli situácie kedy som sa ich vzdal,

všetko malo svoje prirodzené dôvody,

lebo aj niekto iný si zaslúži tešiť sa z výhry,

ale som rád že sa začali plniť tie veľké veci,

veci pri ktorých som neveril že by sa splnili,

chcelo určitý čas kým sa to konečne podarilo,

za všetku tú námahu to reálne stálo,

musel som to nejako dokázať sám,

z mojim prehľadom vďaka ktorému vyhrávam,

keď človek niečo robí tak sa ho ľudia snažia nasledovať,

mnohé veci sa snažia po človeku niekedy opakovať,

viem že sa mi nepodarí v živote všetko okamžite,

ale už aj tie veľké veci sú konečne reálne,

momenty ktoré som predtým neveril,

vďaka ktorým som vnútorne ožiť dokázal,

raz ten pravý vrchol skutočne príde,

príde náhle a veľmi nečakane,

cesta k určitým veciam je veľmi vzdialená,

ale verím že pre mňa nie je zbytočná.

Dať niečomu šancu neznamená podriadiť sa tomu

V živote je dôležité aby sme veciam ktoré nepoznáme dali šancu. Aby sme zistili že nie všetko je tak zlé, ako nám je to podsúvané spoločnosťou. Že niekedy ani ten alternatívny názor nemusí byť až taký zlý, ale zaslúži si rovnakú pozornosť. Posledné tri dni som počúval hudbu a ľudí ktorých bežne nepočúvam. Tam sa mi ukázalo ako je potrebné dať v živote niečomu šancu aj keď je to odlišné. Ale napriek tomu musí existovať zdravá hranica, kedy sú veci za čiarou. Dať niečomu šancu neznamená že nechám zo sebou manipulovať ľuďmi. Ak by som to neurobil, nevedel by som ako veci naozaj sú. Pri hudbe sa v tomto nikdy nedokážem sklamať a viem že keď si niečo vypočujem, tak to budem počúvať naďalej a to čo sa mi nepáči ku tomu nie je šanca návratu. A dať šancu ľudom je najťažšie, lebo vždy vznikne obava že znova sklamú. Dôležité je aby nám niektoré veci neprerástli cez hlavu, lebo dáme niekomu šancu sklame a tých šancí bude príliš veľa. A takto sa to môže opakovať prakticky dookola, lebo si dáme ľuďmi aby nám rozkazovali a ovládali nás. A tým vlastne stratíme tú slobodu za ktorú sa tak urputne bojovalo. Vypočujme si názory, ale nenechajme vtiahnuť do konfliktov ktoré s nami vôbec nesúvisia. Nedovoľme aby nám bolo vnútené niečo čo môže byť proti prírode. Počúvame ako treba prijať inakosť, nikdy som s tým nemal problém. Ale inakosť si nevynútime tým že budeme silou mocou ľudí nútiť aby akceptovali nás čo sme iní. Sú ľudia čo za to prakticky nemôžu, lebo sa narodili a neskôr zistili že majú postihnutie ktoré ich obmedzuje robiť veci ktoré robia zdraví ľudia. Ak ľudia nevedia kým vlastne naozaj sú, tak to môže byť naozajstným problémom v spoločnosti. Ja nikdy nebudem tvrdiť že sa cítim ako nejaký iný človek alebo pohlavie ktoré nie som. Akceptujem ak to ľudia tak cítia, buď im to pomôže alebo budú mať kvôli tomu celý svoj život zničený. Ja to uvediem na svojom prípade mám svoju inakosť teda autizmus a nebudem silou mocou tlačiť na to aby ma niekto prijal a mal rád. Presne toto niektorí ľudia robia čím ohrozujú svoju komunitu a ja im za to tlieskať určite nebudem. Je v poriadku mať svoje práva, ale je správne ak sa silou mocou niečo nevnucuje. Nemám problém dať šancu komukoľvek aj inak orientovanému človeku. Ak by som niekomu nútil aby ma mal kvôli tomu že som autista rád, tak takého človeka vo svojom živote tým len stratím a nebude sa chcieť so mnou rozprávať. Keď cítim že sa silou mocou niečo pretláča, tak za tým nie je dobrý úmysel a tým sa rozhodne nepomáha ľudom z inou orientáciou. Dajme šancu ľudom aj keď máme na začiatku predsudky. Vypočujme si novú hudbu a neodmietajme všetko okolo seba. Ak cítime že je niečo za čiarou a pretláča sa to, tak to radšej odmietnime. Sme ľudia čo môžu dať šancu čomukoľvek, ale musíme to veľmi rozumne zvážiť aby sme sa v živote nesklamali. Preto si všetko čo urobíme musíme dôkladne premyslieť, aby nás to neskôr nemrzelo.

365: 2012 – 2022 – Zabudnúť

Zabudnúť na všetko čo bolo zlé,

tešiť sa s toho čo je skutočne dobré,

porozumieť samému sebe si vyžadovalo trpezlivosť,

nájsť pokoj vo vlastnej duši je skutočná vzácnosť,

osobná pohoda tej treba dať čas aby dozrela,

ale viem že v živote existuje nová šanca,

uvedomujem si že zabudnúť na niečo je ťažšie,

pocity ktoré v sebe mám sú stále silnejšie,

svet ktorý mi pripomína efekt motýlich krídel,

dopad čo skutočne prišiel tak vo mne niečo zmenil,

viem že by bolo lepšie na niektoré veci nemyslieť,

niekedy vo svojom vnútri potrebujem vypnúť,

každé rozhodnutie čo sa stane sa prejaví po určitom čase,

následky ktoré nastanú budú navždy v mojom živote,

predstavy ktoré často máme možno nie sú skutočnosťou,

možno svet v ktorom žijem tak je skutočnou ilúziou,

fakty a fikcie sa prelinajú s každej jednej strany,

niekedy sa zdá že už nie je toľko vnútornej sily,

svojmu životu sa každý deň pokúšam porozumieť,

viem že sa v ňom dokážem reálne zmýliť,

hlava je zafixovaná na určité moje emócie,

ktoré nejakým spôsobom ovplyvňujú moje mentálne zdravie,

ale viem že niekedy v živote neexistuje cesta späť,

lebo v jednom momente sa môže niečo zmeniť,

niekedy sa mi ťažko zaspáva s toľkými myšlienkami,

lebo mi dáva veľa námahy zápasiť zo všetkými pocitmi,

viem že možno stres často dokáže ovplyvniť spôsob môjho myslenia,

viem že niekedy moje úzkosti ma často vo vnútri oslabia,

raz príde okamih kedy na všetko zabudnem,

keď všetko čo ma drží ako kotva ja navždy pustím,

viem že keď sa budem držať správnych ľudí okolo seba,

tak v mojom vnútri bude vždy len pozitívna myšlienka.

365: 2012 – 2022 – Pustiť

Všetko čo som mal v hlave zo seba púšťam,

viem že svoju vlastnú dušu už nestrácam,

našiel som vlastný rozum ktorý ma ťahá dopredu,

uvedomil som si že čo ma ťahalo tam dolu,

sebareflexívne stavy tie tu boli takmer neustále,

ale napriek tomu ma skutočne držali pri živote,

vnútorne ma zachránila viera v samého seba,

pri nej verím že sa dočkám lepšieho zajtrajška,

v súčasnej dobe je jediným zázrakom vstať,

zistiť že je niečo kvôli čomu sa oplatí skutočne žiť,

púšťam tú kotvu ma vo vnútri zväzovala,

keď padá ku dnu cítim že prichádza sloboda,

moja mama a sesternica dve ženy čo mi dávajú vnútornú silu,

keby nie je ich tak by som reálne upadol do smútku,

ale niekedy viem že k životu treba aj slzy,

aby sa vo mne spláchli tie nepríjemné pocity,

v živote je vypustiť určité veci zo seba,

aby v mojom srdci konečne bola úľava,

často hudba mi pomáha všetkým výzvam čeliť,

svojich vnútorných túžob sa nikdy nevzdať,

niekedy je potrebné držať človeka za ruku,

ale niekedy musím sám zvládnuť tú výzvu,

rátam s tým že všetko čo sa udeje bude mať následky,

nikdy som sa netváril že nemám nejaké chyby,

ale robím všetko aby som potešil ľudí,

všetko čo ľudom úsmev na tvári vyčarí.

365: 2012 – 2022 – Absencia

Absencia spoločnosti riešiť problémy,

čakáme kedy sa v nás prebudia tie záblesky,

keď to v jeden moment vybuchne ako supernova,

zasiahne nás v jeden okamih mohutná explózia,

kráčame po svete kde sa kolobeh života krúti,

kedykoľvek môžeme zistiť že sme na jednej lodi,

vízie ktoré často predstavujú ako reálne žijeme,

je iba na nás že či s tým niečo urobíme,

zo sveta sa postupne stane žeravá láva,

ktorá sa roztečie do celého sveta,

môžeme na tomto svete ešte veľa ovplyvniť,

len je na nás či s tým dokážeme niečo spraviť,

výhovorky že sa niečo nedá skutočne nestačia,

našimi slovami sa jednoducho nedá zachrániť naša planéta,

nemôžeme sa spoliehať že všetko za nás niekto spraví,

že sa všetko samé od seba zrazu v jednej chvíli napraví,

prístup k životu samotnému je stále potrebné zmeniť,

ľudia čo to myslia skutočne dobre tak voči ním sú predsudky,

treba si uvedomiť že všetci sme súčasťou tejto planéty,

nestačí len nejesť mäso a živiť sa len vegánskou stravou,

treba urobiť niečo viac aby naša ľudská duša bola skutočne šťastnou,

ľudia radi vyčítajú iným že riešia ekologické problémy,

zvyčajne sú to ľudia čo nehádžu rovno do koša odpadky,

v živote je potrebné aby sa skutočne riešila klimatická kríza,

lebo v ľudskom svete potom môže nastať absencia,

ale je dôležité aby sa riešila zo sedliackym rozumom,

aby sa predišlo pri určitých postojoch k hádkam,

v živote nestačí len zmeniť určitý jedálniček,

keď sa začneme zaujímať o to čo sa deje nastane pokrok,

v živote sa nedá čakať že sa všetko stane okamžite,

poukazovať na niektoré veci treba neustále,

možno sa nedá vzdať úplne všetkých vecí,

ale verím že množstvo ľudí svoje egá navždy zahodí,

v živote je potrebné sa nad vecami hlbšie zamyslieť,

uvedomiť si že v živote musíme problémy spoločne riešiť.

365: 2012 – 2022 – Zachovám si svoju tvár

Zachovám si svoju tvár v tejto dobe,

kde hádať sa s ľuďmi neprinesie riešenie,

vždy som chcel inak riešiť veci,

nájsť všetko v tom vnútornom pokoji,

vo svojom vlastnom svete sa na veci inak pozerám,

viac vo svojom vnútri všetko čo bolo zlé odpúšťam,

necítim hnev lebo viem že v sebe niečo dusiť nie je cesta,

viem že ak by som to dusil nebola by šťastná moja duša,

premýšľam vždy len nad tým ako spraviť veci lepšie,

vždy pre každý problém nájsť to správne riešenie,

viem že v živote mám niekedy aj tie obavy,

bez nich by sa nikdy nesplnili moje sny,

stále zostávam tým istým človekom,

napriek mnohým zmeneným názorom,

každý z nás ma na tomto svete svoju rolu,

ale napriek všetkému sa snažím mať pokoru,

stále si vážim hodnoty na ktorých to celé stojí,

verím že v živote sa už máločo pokazí,

nikdy sa nebudem na nič pretvárať,

ale skôr v každom len to dobré hľadať,

nebudem vo svojom živote všetko hrotiť,

nehrám sa na niekoho kým nie som,

len pravdu na ceste životom spoznávam,

nevnucujem ľudom svoje vlastné pocity,

lebo v nich si každý nájde ten svoj kúsok pravdy.

Zatvorené oči

Niekedy si predstavím aké by bolo zatvoriť oči a predstaviť si že je tu nejaká osoba ktorá by tomu čo cítim rozumela. Vždy keď zaspím, tak často sa pokúšam nájsť odpovede ktoré by upokojili moju dušu. Preto niekedy sa snažím nájsť v tom čo cítim nejaký vnútorný balanc, ale niekedy si uvedomím že vznikne neistota. V jednom momente sa zmení tak veľa vecí že neviem na to nájsť zmysluplnú odpoveď. Vlastne ani neviem či existuje odpoveď vďaka ktorej by som mal v živote jasno. Len sa snažím stále viac pátrať vo svojom živote po niečom konkrétnom aby v ňom bol zmysel. Nikdy som nedokázal o tom nejako pochybovať, ale čím som starší prichádzam na to že všetko je iné. Ľudia povedia človeku ako ho majú radi, ale začať s ním vážny vzťah nechcú. Preto si dobrí ľudia nevyberú tých dobrých, ale povedia im že ich vnímajú len ako kamarátov. Keď sa človek najviac snaží tomu človeku dať to najlepšie zo seba, ale on to celé pokazí všetko len pár slovami. V živote človek môže urobiť čokoľvek, ale nikdy to nebude úplne stačiť. Aj u seba si uvedomujem že niekedy urobiť maximum nebude stačiť. Lebo ľudia sú iní a majú aj iné nároky ktoré možno nie vždy dokážem naplniť. Ja viac ako byť dobrým reálne nedokážem a to si nemám problém priznať. Myslím si že keby som iným, tak by v mojom živote pravdepodobne bolo aj viac priateľov. Preto nie vždy dobro na tomto svete naozaj vyhráva, zvyčajne vyhrajú tí čo majú moc a zlé úmysly. Dobrí ľudia sú vnímaní len ako kamaráti o ktorých sa ľudia oprú keď majú nejaké svoje trápenie. Ale nikdy nebude za tým niečo viac. Takto vznikajú paradoxy doby a uvedomenia že si pri človeku ktorého sme mali radi začneme všímať chyby. Keď príde prvé sklamanie, tak okamžite zmeníme svoje vnímanie. Ku tomu človeku sa prirodzene budeme správať inak, lebo nás dokázal sklamať už aj pár slovami. Lebo nás určitý moment v živote zmení a nikdy nebudeme ľuďmi akými sme boli predtým. Uvedomujem si že svet v ktorom som sa ocitol, tak nie všetci v ňom budú priatelia. Že sa často musím utvrdzovať v tom ako niektoré veci robím správne. Ak si k sebe ľudí pustím, tak ma zvyčajne spoznajú v celej mojej kráse. Spoznajú ma aj s chybami a nedokonalosťami čo ovplyvní môj život. Napriek tomu si uvedomujem že toto je moja cesta na ktorej si vyberiem ľudí okolo seba, ale nie všetci mi sadnú. Niekedy sa môžu prejaviť rozdiely a všetko sa následne môže skomplikovať. Nič nie je úplne dopredu jasné, všetko sa dokáže zmeniť aj bez nášho pričinenia. Ako príde ten správny čas, tak ľudia o niečo viac ocenia našu prítomnosť.

365: 2012 – 2022 – Na ceste za pravdou

Na cestou za pravdou často ľudia využívajú tú nesprávnu cestu. Ono sa to môže zdať že táto cesta sama o sebe je správna. Ľudia nadobúdajú pocit že keď niečo vidia na internete okamžite pravda. Jednoducho si začnú vymýšľať aby oklamali slabšie zmýšľajúcich jedincov. Ak ľudia chcú mať v niečom pravdu, tak v prvom rade si musia overovať informácie. Vidím ako ľudia často zdieľajú neoverené veci v domnienke že sú pravdou. Takto sa za pravdu v skutočnosti nebojuje. Ako ľudia majú právo čerpať s ktoréhokoľvek zdroja, ale musí to byť na sto percent pravdivé. Ak človek chce poznať pravdu, tak v prvom rade by si mal veci overovať. Ľudia čo sa snažia iných presvedčiť o svojej pravde, tak sa ukáže pravý opak. Samozrejme pre ľudí je to svojim spôsobom živná pôda a šíria svoje názory. Dnes žiaľ ich názory nevychádzajú z nejakej skúsenosti, ale zdieľajú nepravdivé obrázky ktoré nie sú s tohto obdobia. Toto je veľký problém súčasnej spoločnosti je verí kadečomu ale nie overeným veciam. Uvedomujem si že často ani ja nemusím mať v niečom pravdu. Ale ľudia čo sa snažia určité výmysly šíriť tak veria že sú pravdivé. Aj takýto ľudia bohužiaľ niektoré veci zľahčujú a vysmievajú sa iným. Ja nebudem veci zľahčovať a ak bude pri niečom priveľká panika upozorním na to. Len ak niekto ide na cestu za pravdou, tak by mal šíriť pravdivé a skutočné názory vychádzajúce z reálneho života.

365: 2012 – 2022 – Túžba po svete

Občas nevieme po čom vlastne túžime,

nevieme že či túžime po lepšom svete,

kráčam si medzi samotnými kvapkami,

radšej všetko budem riešiť v pokoji,

neriešim nejaké hádky a konflikty,

nenechám sa strčiť do tej povestnej jamy,

nezabíjam svoj čas tým že by som sa hneval,

lebo viem že hnevom by som žiaden problém nevyriešil,

túžim po svete kde viac bude prevládať zdravý rozum,

po svete kde akceptujeme ľudí s iným názorom,

občas je mi podsunuté niečo čo som nepovedal,

podsúvajú sa mi slová ktoré niekto s kontextu vytrhol,

nebudem nikdy kričať a psychicky si neublížim,

lebo si svoje duševné zdravie príliš vážim,

nebudem sa z nikým hádať lebo mi to za to nestojí,

len mi stačí že je tu pár skutočných ľudí čo mi naozaj verí,

nesnažím sa niekomu niečo skutočne dokázať,

ani sa nesnažím niečo niekomu vnútiť,

žijem tak aby pokojná moja vlastná duša,

každý deň myslím na to aby som šíril viac dobra,

aj keď mám svoj svet tak sa necítim v ňom sám,

lebo mám ľudí čo rozumejú mojim emóciám,

títo ľudia ma učia ako prekonať sám seba,

vďaka nim viem že toto je tá správna cesta,

len preto že vystupujem pokojne som sebou,

aj keď sa niečo podarí tak kráčam životom s pokorou,

mám svoje vzory ku ktorým skutočne vzhliadam,

ale vážim si aj ľudí vďaka ktorým som lepším človekom,

oceňujem každú chvíľu aj keď to nedávam najavo,

všetko čo sa v živote stalo tak zmysel naozaj malo,

vždy sa budem snažiť ľudom robiť len radosť,

na nič sa pred nimi nebudem hrať.