Archív pre máj 2018

Rod

26. mája 2018

Chcel by som v úvode vyjadriť k vám čo ste inak orientovaný a nejako s tým bojujete potichu. K vám tým slušnejším čo sa snažíte žiť správnym životom a nie ste ovplyvnený celou to mainstreamovou bublinou. Viete kým reálne ste a neskrývate sa nejaký zvláštny neutrálne rodový pojem typu ono, ale viete kým reálne ste.

Viem čomu často musíte čeliť,

že sa s predsudkami musíte stretávať,

nehádžem všetkých do jedného vreca,

lebo v živote je podstatná duša človeka,

nie každý sa môže cítiť dobre vo svojom tele,

od toho možno závisí spoločenské postavenie,

žijeme vo svete kde sú predsudky s každej strany,

stávajú sa súčasťou určitej spoločenskej mantry,

nikto nemôže za to ako sa v skutočnosti narodil,

skúsme pochopiť že prečo človek svoju orientáciu zmenil,

rešpektujem že všetci na svete majú určité práva,

veľa slušných ľudí radšej svoju orientáciu skrýva,

pred spoločnosťou ktorá nie je pripravená prijať inakosť,

hádže ich do jedného vreca s tými čo sa nevedia správať,

viem že nie všetci okolo nás môžu byť zlí,

sú ľudia čo môžu byť v našom živote aj dobrí,

zopár ich vo svojom živote poznám,

snažia sa robiť svet lepším miestom,

nie všetci sa môžu správať zvrátene,

sú medzi nimi aj ľudia čo sa vedia správať dobre,

poznám medzi nimi aj jednu čistú dušu,

zároveň viem že mám v nej úžasnú priateľku,

skvelá žena ktorá s tým musí často bojovať,

ukazuje ako sa dá všetko v živote zvládnuť,

inakosť sa dá prijať aj bez vnucovania iných,

aj bez všetkých mediálnych propagandách,

som za normálnosť v súčasnom svete,

aby sa odlišovalo v živote čo je správne,

vytriedili sa ľudia ktorým chýba slušnosť,

od ľudí čo sa nasilu snažia niečo vnucovať,

slušná skupina ľudí sa za svoj rod radšej hanbí,

pred ľuďmi ktorí majú kopec netypických vlastností,

ale stále je potrebné odlíšiť dobré od zlého,

že to čo je dobré by malo mať v našom živote miesto,

máte v mojom srdci miesto aj keď máte radi rovnaké pohlavie,

verím niektorým že to myslíte skutočne úprimne,

tých čo poznám majú úprimnú čistú dušu,

ľudí čo nepotrebujú mať na sebe masku,

v živote je podstatné sa vedieť dobre správať,

pre všetkých z nás to musí reálne platiť.

Tento text som nepísal preto aby som urazil homosexuálov, lesbičky alebo inak orientovaných ľudí. Išlo mi o to poukázať že aj medzi tou skupinou ľudí sa dokážu nájsť slušní ľudia čo sa vedia správať a dokážu sa odlíšiť od tých čo sa možno nie vždy vedia správať v spoločnosti. Chcel som poukázať na to, že nie každý môže za svoj rod a za vlastnosti čo skutočne má. Nie každý sa v tom svojom tele môže cítiť dobre, tak preto podstupuje určitú zmenu. Je na nás že či tých ľudí dokážeme prijať medzi seba alebo všetkých takýchto ľudí hodíme do jedného vreca s tými čo sa potrebujú predvádzať a nejako pútať pozornosť. Ak je niekto slušný a snaží sa svoj život najlepšie ako len vie, tak takí ľudia si v našom živote zaslúžia šancu.

 

 

 

Reklamy

Utekám z môjho tieňa

24. mája 2018

Každý vo svojom živote si môže predstaviť určitú životnú situáciu ktorej čelí. Najme keď čelí niečomu vážnemu čo je často silnejšie než jeho vlastné ja. Často má človek pocit že musí nejakým spôsobom prekročiť svoj tieň. Vždy sa učím utiecť pred myšlienkami ktoré môžu vo vnútri absolútne zožierať a ešte ťažšie je nemať nad nimi kontrolu. Niekedy mám pocit že jediným skutočným priateľom je môj vlastný tieň ktorý ma neopustí a ktorý je tu vždy keď určitá skupina ľudí odíde. Viem že často všetky odpovede musím poznať len vtedy, keď uniknem od sveta ktorý ma často s určitými ľuďmi spája. Často človek musí vyjsť zo svojej bubliny, aby pochopil všetky súvislosti života. Ale skutočný boj sa deje v hlave a s tým aspektom že ako sa môže v danej chvíli niečo zmeniť. Že niekedy môžu prísť momenty, kedy človek nadobudne pocit že sa potrebuje všetkým okolo seba reálne vyrovnať. Stačí aby odišlo zopár ľudí s nášho života a okamžite to človeka dokáže vnútorne poznačiť na celý život. Je to boj na dlhú trať a je úplne zložité ho dokázať vyhrať, lebo viem že nie vždy to ide.

Viem že sa možno príliš snažím riešiť že kto je lepší než ja a viem že toto je ten tieň ktorý na seba vrhám. Tieň ktorý ma môže vnútorne paralyzovať alebo ma vnútorne zničiť vďaka čomu už nemôžem to byť ja. Často sa používa pojem že ako treba v súčasnom svete prekročiť svoj tieň a stále sa vo mne miešajú určité pocity. Stále že budú veci s ktorými nebudem vo svojom živote vyrovnaný a aj napriek tomu sa budem usmievať, lebo v skutočnosti nemám inú možnosť. Budú veci s ktorými možno nebudem úplne spokojný, ale viem že napriek tomu nebudem frfľať. Ale raz príde deň kedy musí prísť to vnútorné zmierenie sa s tým že určité veci v živote sú iné. Ale podstatné je tým veciam čeliť a ukázať že nie som človek ktorým pred osudom ako takým zbabelo uteká. Nie som ten čo okamžite skladá svoje zbrane a idem ďalej aj napriek okolnostiam ktoré často môžu určité veci ovplyvniť. Bez ohľadu či to je pozitívne alebo negatívne, tak sa vždy učím vo všetkom nájsť tú správnu rovnováhu.

Musel som sa zmieriť s tým že ľudia ktorí odišli s tohto sveta, tak ich už nikdy neuvidím. Vtedy som cítil že moja myseľ sa úplne roztrieštila na niekoľko kúskov. Boli momenty kedy som sa s určitými vecami dokázal zmieriť, lebo si stále vravím že ja sa tiež na ten druhý svet dostanem. Že tiež budem s tými čo sa na mňa s neba pozerajú a že tiež budem niekoho chrániť. Lebo viem že so mnou absolútne prestane existovať aj ten tieň čo je po mojom boku. Všetko v určitom momente zmizne preč a viem že jediné čo mi pomôže je byť realistom a nedávať si falošné ilúzie. Lebo iba vtedy keď moja duša spasí tento svet, tak iba vtedy uverím že všetko čo som v živote robil malo zmysel. Ale najťažšie bolo sa vyrovnať s tým že človek čo tu nie je, tak jeho je najťažšie nahradiť. Proste rodina sa nedá nahradiť nikým a ani môj hudobný vzor sa nikdy nedá nikým nahradiť. Doteraz sa učím s tým vyrovnať cez hudbu a povedať si že vo svojom vnútri treba byť silný. Jedného dňa sa tiež bojím že taká depresia prepadne aj mňa a že nebude v skutočnosti možnosť úniku. Často sa povie že človek na čo myslí, tak si to nejakým spôsobom privolá. Ale ešte horšie je si v skutočnosti ten stav pripustiť a neurobiť s tým absolútne nič. Ja si pravdepodobne vážim príliš sám seba, aby som si tento stav skutočne dokázal pripustiť. Nedokážem povedať že určitým veciam vyhnem a viem že prídu tie ťažké chvíle. Len často si uvedomujem že v skutočnosti ten raj na zemi si často každý musí urobiť sám.

Stále sa môj tieň skladá s tých istých vecí ako sú neistota, strach, nedôvera, pochybnosti v ľuďoch, obavy a ten pocit že niekoho sklamem. Preto sa snažím od tých vecí utiecť čo najďalej a prestať nad nimi uvažovať. Lebo keď nad niečím uvažujem a viem že to môže byť nesprávne, tak ma to dokáže vnútorne ovplyvniť. Ale sú situácie kedy človek nedokáže tej svojej hlave rozkázať a často potom sa snažím voči vzbúriť. Najme kvôli tomu vzniká celá tá rebélia človeka a vtedy človek sa učí že môže konať aj proti pravidlám. Učí sa že určité veci nemusí robiť presne ako je mu to povedané a nemusí sa vždy tým životným vzorcom riadiť. Ja vo svojom živote sa snažím zo všetkými ľuďmi vychádzať a ukázať že keď sa budem zo všetkými hádať, tak tým nevyriešim nič. Preto sa radšej nehádam, lebo viem že keby to tak urobím maximálne budú všetci jedine neznášať. Možno určité veci nie vždy poviem, ale niekedy som rád že opustím tú svoju komfortnú zónu. Nemám problém sa prispôsobiť určitým veciam pokiaľ nie sú pre mňa nejakým spôsobom stresujúce.

Moja rodina mi pomáha sa s určitým veciam vyrovnať a robia všetko ako najlepšie vedia. Aj keď vedia že niekedy je to so mnou neskutočne zložité kvôli mojej introvertnej povahe. Ale pravdepodobne sa vďaka introverzii cítim ako lepší človek a viac si uvedomujem že sú veci ktoré je stále potrebné zmeniť a viem že sa nezmenia samé. Viem že musím k tomu pridať ruku aj ja aspoň tou troškou, aby ten svet bol aspoň o niečo lepším miestom. Často si uvedomujem že ako som voči sebe príliš prísny, ale k ostatným ľudom som vždy dobrý a láskavý. Tkvie to v skutočnosti s toho že často od seba očakávam oveľa viac než môžem dokázať. Najme ak sa to týka cieľov o ktorých si že aj keď sú veľmi veľké, tak sa dajú nejakým spôsobom dosiahnuť, len je najprv dôležité tomu veriť. Sú veci v ktorých si neverím, ale viac sa to snažím prevýšiť tými pozitívnymi vecami čo dokážem a tým že sa snažím si viac veriť.

Vnútorne sa stále učím neupadať na duchu a povedať si že všetko v živote sa kvôli niečomu deje. Že existuje niečo čo človeku skutočne tú vnútornú silu ktorú reálne potrebuje. Mne dáva silu ten fakt že každý jeden deň môžem byť lepší človek a že nikdy nezabudnem na to kto mi niekedy v živote pomohol. Každý jeden deň mi ukazuje že stále sa oplatí v tie správne veci, ale niekedy si uvedomujem že sa môžem v skutočnosti mýliť. Niekedy nie všetko čo sa javí ako správne, tak skutočne správne aj je. Často kráčam po tejto zemi a zároveň si púšťam hudbu aby som pred tým tieňom plným negatívnych vecí unikol. Učím sa stále mať v sebe dostatočnú sebareflexiu, aby som si vnútorne dokázal priznať že robím chyby a že iný skrátka nebudem. Viem že sa neviem pretvarovať a dokážem vycítiť ak sa niečo deje buď okolo mňa alebo mimo mňa. Ak sa dá v živote ísť ďalej, tak sa snažím aby to tak reálne bolo nielen slovami, ale aj činmi. Myslím si že ľudia si dostatočne uvedomujú že ak sa vo mne niečo deje, tak sa mi snažia vždy pomôcť. Snažia sa mi pomôcť v tom boji aby som neustále prekonával a dokázal v ktorých som si predtým neveril. Vždy je dôležité pre mňa získať tú sebadôveru a nespadnúť na dno pesimistických myšlienok, prípadne neprepadnúť depresii.

Celé na tom všetkom je pozitívne že sa snažím prekonať sám seba. Nemyslieť na veci ktoré často v skutočnosti nemôžem zmeniť aj keď by som chcel. Neprestal som veriť v dobro ľudí napriek tomu že boli v živote aj sklamania. Lebo viem že keby som prestal veriť v čokoľvek vo svojom živote, tak by som sa vo svojom vnútri neposunul ďalej. Vždy bude pre mňa dôležité vedieť ľudom okolo seba odpustiť a prepáčiť lebo nedokážem v sebe živiť hnev. Určitým veciam vo svojom živote neuniknem, ale si myslím že im neunikne nikto. Skrátka sú tie veci okolo nás súčasťou života ktorému musíme každý deň čeliť. Sú problémy ktorým sa nedá úplne vyhnúť, ale dokážeme ich zvládnuť ak vieme ako k nim reálne pristupovať. Všetci utekáme pred vlastným tieňom, lebo vieme že nás nejakým spôsobom prenasleduje. Ak by to tak nebolo, tak by sme prakticky na tomto svete neexistovali. Netreba určité veci v živote podceniť a ak príde človek na tú nesprávnu cestu, tak by si mal povedať že prečo na nej je. Tá najhlavnejšia vec na ktorú sa treba nasmerovať, aby každý jeden človek začal od seba. Aby za svoje chyby sa nesnažil neustále viniť iných a ani sa za to nejakým spôsobom vyhovárať. Najme si treba uvedomiť že každý jeden človek na svete má možnosť niečo ovplyvniť a je na každom že či túto možnosť využije.

 

Sloboda

22. mája 2018

Premýšľam že o čom je tá naša skutočná sloboda a že či je naozaj o tom mať všetko pod kontrolou. Často niekedy vidím ako to niektorí ľudia v živote nemajú pod kontrolou a mám pocit že už nepoznajú žiadne východisko. Učia nás že iba to čo sme si skutočne vybojovali je sloboda a to ostatné slobodou v skutočnosti nie je. Človek sa môže navonok cítiť slobodne a mať pocit že nie je nikým ovládaný, ale tento pocit je väčšinou falošný. Pri prvom maličkom probléme ľudia zvyknú nariekať, plakať a začnú nad sebou strácať kontrolu. Nie sú tými za akých sa v skutočnosti vydávajú a všetko je to zabalené do určitého pozlátka. Áno ja dôverne poznám aké je to byť niekedy sklesnutý a nemať vždy na všetko náladu. Ale v skutočnosti pri prvom probléme nerevem do vankúša a neobviňujem všetkých okolo seba. Ľudia nie sú vo svojom vnútri vôbec slobodný a často na vplyv ich rozhodnutí má väčšinou úzka skupina ľudí. Potom sa skrátka nedá čudovať že sa neriadia zdravým rozumom, ale iba na základe podnetu čo dostanú od iných.

Často sa pojem slobody rieši iba v súvislosti s nežnou revolúciou, ale v skutočnosti sa zabúda na tú hlavnú podstatu. Tá najhlavnejšia podstata je si uvedomiť že človek ako taký by mal byť slobodný vo svojej duši a mal by v nej mať všetko usporiadané. Keď niekedy vidím ako sa veci majú, tak premýšľam že kde sa stala chyba a čo sa pokazilo. Ľudia si už zvykli sa niekým nechať ovládať a nemať vplyv nad svojimi vlastnými rozhodnutiami. Alebo je náš svet divadlom kde hrá určitý komparz a určitá spleť hercov. Skrátka my tú hru života hráme a je na nás že či náš príbeh bude pokračovať tým správnym smerom. Možno je lepšie sa nechať viesť svojim vlastným srdcom a ono nás samo zavedie tam kam potrebujeme ísť. V tomto celom tkvie celá naša sloboda, aby sme vedeli že niekedy netreba všetko riešiť silou. Lebo všetko je v skutočnosti v hlave a v tom ako sa človek skutočne nastaví.

Skutočná sloboda je o tom niekam kráčať a nechať svoje nohy viesť. Vedieť vo svojom vnútri poznať svoje hranice a limity, aby sme vedeli o čom ten život je. Dôležité je poznať svoju dušu a vedieť že či všetko čo robíme v živote nie je závislé od niekoho iného. Treba si niekedy nechať pomôcť a si vypočuť ľudí ktorí nám chcú niečo povedať. Aj o tom je naša sloboda aby sme si dokázali vypočuť všetky názory naprieč spoločenským spektrom aj tie ktoré sa nám nemusia vždy páčiť. Celá podstata života stojí na to že čo všetko máme v skutočnosti vo svojich rukách. Niekedy keď sa človek obzerá po ulici a vidí okolo seba určitú skupinu ľudí, tak si že aké je to v skutočnosti skvelé. V skutočnosti je to naozaj skvelé, lebo príde do toho skutočného sveta kde si s každým môže podať ruku, prípadne toho človeka objať. Vtedy ten život dáva zmysel keď človek nežije len v tej virtuálnej bubline, ale žije viac tým reálnym životom. Aj vtedy existuje sloboda keď necháme človeka istý čas na pokoji a nebudeme istý čas na neho reagovať, lebo vieme že vždy má čas a môže byť zaneprázdnený. Ak máme radi ľudí okolo seba, tak im niekedy treba dať slobodu, aby sa mohli vo svojom vnútri rozvíjať.

Na ničom v živote až tak nezáleží, ako na tom že je človek vnútorne slobodný. Keď môže s hrdosťou kráčať po tejto zemi a povedať si že nežije ten márny život. Ak si vo svojom vnútri človek povie že čo robil malo skutočný zmysel, tak taký prístup správny. Najme v spoločnosti kde treba premýšľať nad každým jedným slovom a nad tým že čo človek dá zo seba von. Je to paradoxom, ale je dôležitejšie sa nenechať tým vyviesť s miery, lebo v skutočnosti prídu oveľa ťažšie problémy. Len každý musí sám prísť na to, ako na tom vlastne je. Všetci musíme poznať na určité citové a aj životné otázky odpoveď. Niekedy je možno najlepšie riešenie si prevetrať hlavu a nájsť v tom tichu odpovede ktoré sú pre nás podstatné.

 

Meg Myers (hudobná biografia)

20. mája 2018

Meg Myers (narodený 6. októbra 1986) je americký spevák-skladateľ, pôvodne z Tennessee . Myersová sa presťahovala do Los Angeles, aby sa venovala hudbe, a stretla sa s doktorkou Rosenovou Rosenovou, ktorá ju podpísala vo svojej produkčnej spoločnosti. V roku 2012 podpísal spoločnosť Myers Atlantic Records . Myers vydala jedno LP, Sorry (2015) a dva EP, Make a Shadow (2014) a Daughter In The Choir (2012).

Skorý život

Narodila sa v Nashville a Myers strávila prvých päť rokov svojho života v Smoky pohoria v Tennessee, kde bola pozdvihnutá otcom, vodičom kamiónu a jej matkou, obaja predtým Svedkami Jehovovi . Po tom, ako sa jej rodičia rozviedli, jej matka si vzala umelca komiksu, ktorý presťahoval rodinu do Ohia . Jej matka a nevlastný otec vykonávali čistenie. Keď mala 12 rokov, Myers a jej súrodenci boli vyradení zo školy, keď sa rodina presťahovala, tentokrát na Floridu , kde zostali počas svojich dospievajúcich rokov. Počas tejto doby začala Myers spievať, písať piesne na klávesnici a učí sa hrať na gitaru. Hrala v skupine s názvom Feeling Numb, kde začala so svojím bratom.

Niekoľko dní plachá z 20. narodenín, Myers sa rozhodla presťahovať sa do Los Angeles, aby sa usiloval o hudobnú kariéru. Žila v štúdiovom apartmáne so svojím priateľom, dostala prácu servírky v kaviarni v Hollywoode a vystupovala vždy, keď mohla zaistiť koncert. Hoci vzťah s jej priateľom skončil, Myers sa stretla s Rosenom, ktorá ju upísal pod svoju produkčnú spoločnosť. Dvaja začali písať piesne vrátane všetkých na Daughter In The Choir a Make a Shadow . Úplne prvý dlhohrajúci album nasledoval v roku 2015. Podľa Myers je jej cieľ pre jej hudbu jednoduchý a hovorí, že “chcem, aby sa ľudia nebáli.” 

Kariéra 

2012-2013: Daughter In The Choir 

Myers vydala Daughter In The Choir v marci 2012. Pred vydaním EP vydala singel “Monster”, ktorý bol jej prvým úspechom vďaka jeho hudobnému videu, ktoré režíroval AP Fisher a produkoval Filippo Nesci , ako uvádza LA Weekly. Jej nadväzujúci singel “Tennessee” upútal pozornosť britského rozhlasu DJ Mary Anne Hobbsovej , ktorá ho označila za “Game Changer”. V auguste 2012 Myers absolvovala mesačnú rezidenciu na Bootleg Bar v Los Angeles a začala vytvárať záujem z nahrávacích spoločností.

2013-2014: Make a Shadow 

V apríli 2013 vydala Myers prvý singel cez Atlantic Records , “Heart Heart Head.” Hudobné video vyšlo premiérovo na Jay Z ‘s Life + Times. V septembri 2013 otvorila Myers na The Pixies na troch koncertoch v Los Angeles, CA a Brooklyn v NY a vydala nový singel “Desire”, ktorý mal premiéru na Stereogum . Myers odštartovala v roku 2014 vydaním hudobného videa “Desire” a premiérovala ho na blogu viceprezidentaNoisey . ” Ako” Desire “, tak aj” Heart Heart Head “vyšli na najnovšom EP, Make a Shadow , ktorý bol vydaný 7. februára 2014 a obsahuje funkciu “The Morning After”, ktorá premiéru prostredníctvom SPIN. Myers podporil vydanie svojho nového EP so šou na Bootleg Bar LA.

2014-2017: Sorry 

Po uvoľnení Make a Shadow sa Myers začala upriamovať pozornosť na alternatívne rádio, najprv Kansas City je KRBZ – 96.5 The Buzz, stanice známa pre zlomovanie pôsobí čoskoro, ako napríklad anglický indie outfit alt-J . “Desire” sa stala jednou z desiatich najpopulárnejších skladieb Shazam v metropole Kansas City. [8] Desire bol štvrtý najhranejší (38 krát) v KRBZ v Kansas City v týždni končiacom 15. júna, podľa Nielsen BDS. [9] Pokračoval na vrchole číslo 17 na tabuľke Billboard Alternative Songs.  Myers vystúpila na výročnom Afentra’s Prom v stanici v apríli a vstúpila do novozélandského popového dua Broods na vybrané termíny ich jarného severoamerického turné, ktoré zahŕňalo zastávky v Chicagu, Brooklyne, Washington DC a Bostone. Myers tiež bola na okruhu letného festivalu, kde vystúpila na tohtoročných Governors Ball Music Festival , Bunbury Music Festival , Buzz Beach Ball a Lollapalooza . New York Times komentoval Myersovej vystúpenie na Governors Ball Music Festival, v ktorom uviedol: “… skoré príchody slyšili Meg Myers hurling impresia na deštruktívnu silu lásky a túžby: s kývne hard-rockové riffy ako skorý PJ Harvey , a hlas, k výkriku, ona bola katartikum aj za slnečného svitu. “ 26. februára 2015 vydala Myers na svoj Instagram 10-sekundový úryvok svojho nového singla “Sorry”. Plná verzia bola uverejnená 3. marca na kanáli Myers YouTube. Hudobné video pre “Sorry” bolo vydané 7. apríla. Myers sa pustil do svojho prvého turné po hlavičke v máji 2015.

23. júla 2015 vydala Myers nový singel s názvom “Lemon Eyes”. V ten istý deň jej album bol sprístupnený pre predobjednávky na iTunes .

15. septembra 2015 vydala Myers štúdiovú verziu svojho nového singla “Motel”. O tri dni neskôr vydala svoj debutový album Sorry , ktorý debutoval na čísle 79 na Billboard 200 .

2018-súčasnosť: Take me to the Disco 

Dňa 27. apríla 2018 vydala Myers pieseň “Numb” ako pilotný singel z druhého albumu Take Me to the Disco , ktorý bude vydaný 20. júla. 

Hudobný štýl a vplyvy 

Myersov hudobný štýl je výsledkom jej výchovy a detských hudobných vplyvov, ako aj spolupráca so svojím spoluautorom a producentom Doctorom Rosenom Rosenom. “Prišla som z tohto grungeového, punk-rockového zázemia, ale vždy som chcela písať chytľavé popové skladby,” hovorí Myers. “Len som nemala technické znalosti, aby mohli fungovať, ale ja som vyrastala na počúvaní dobre-zhotovených skladieb.. Som milovala hudobníkov ako Sting , Led Zeppelin , Dire Straits , James Taylor a Fleetwood Mac.  To je to, čím som bola priťahovaná. milujem jednoduchosť skvelej piesne, jednoducho som si neuvedomila, aké ťažké to bolo zachytiť v nahrávke, preto je práca s Rosenom taká skvelá. ktorý je naozaj dobrý na to, aby všetko premenil na pop, a zároveň ma nechal byť osamote. “

Podľa INTERVIEW “milostné stránky Myersovej temnej, intimnej hudby môžu vyvolať Sinéad O’Connor alebo Fionu Apple , ale sú tu aj okamihy hnevu a hrozieb, ktoré odkryjú jej dospievajúcu fascináciu grungeovými kapelami ako sú Nirvana a Alice In Chains . “ 

zdroj: wikipedia.org

Môj pohľad na Meg Myers

Meg Myers ma dostala svojou najúspešnejšou skladbou Desire ktorú som počul na Twitchi. Na to že tvorí rockovú hudbu tak je úplne netypickou rockerkou. Snaží sa svoju hudbu robiť úplne inak než väčšina interpretov ktorý sa snažia ísť tou mainstreamovou cestou. Pre Meg akoby táto cesta ako by nebola úplne možná a možno jej hudbu veľa fanúšikov neocení. Ale tí fanúšikovia čo ju dokážu oceniť, tak im ukáže že s ňou treba počítať a má svoje miesto na hudobnej scéne. Jej výrazný spev je zapamätateľný a nie je jediný človek ktorý by si ho dokázal pomýliť. Jej dva EP sú veľmi kvalitné a aj debutový album znie výborne čo potvrdzujú aj skladby ktoré použila s predošlých hudobných projektov.

Je nesmierne ťažké povedať že ktorú skladbu od nej mám najradšej, lebo je to zložité. Ale každým krokom ukazuje že sa jej postupne začne otvárať cesta nielen do hudobného biznisu ale aj na rôzne hudobné festivaly. Viacmenej to aj potvrdila že bude v očiach ľudí postupne stúpať a postupne príde aj ten vytúžený úspech. Na nej cítiť že za všetkými textami skutočne stojí a má na nich najväčší podiel. Je to speváčka ktorá tú hudbu priam cíti a samozrejme jej hudba nenudí. Jej hudba nie je o tomto jej rockovom jadre, ale zároveň sa tam nájdu aj melancholickejšie skladby. Nimi prakticky odhaľuje že má nesmierne citlivú dušu a určite nemá úmysel niekoho rozplakať.

Meg nie je možné porovnávať s inými speváčkami ktoré sú na scéne omnoho dlhšie. Ale má svoj špecifický štýl, ktorý ako som spomínal si nemožno pomýliť. Určite keď bude na sebe neustále pracovať a tvoriť nové texty, tak sa dostane na samotný vrchol. Neprestávam tomu veriť lebo je to vynikajúca speváčka a určite medzi konkurenciou iných interpretov nestratí. Nájde si skupinu svojich vlastných fanúšikov a bude vedieť že kto stojí pri jej boku. Aj keď si myslím že Meg to už dávno vie bez toho aby jej o tom niekto hovoril. Už teraz sa množstvo fanúšikov bude tešiť na nové skladby ktoré vytvorí a budú veriť že s nimi pôjde aj na turné.

Ako si väčšia časť fanúšikov všimla, tak sa tento rok môžeme tešiť na jej druhý album. Samozrejme k nemu vyšiel prvý singel ktorý priam ako keby bol inšpirovaný dobou 60 a 70. rokov. Ja sa na druhý album veľmi teším a verím že s ním posunie latku veľmi vysoko. Samotný album bude promovaný aj vynikajúcou piesňou Numb, ktorá bude mať už 21. mája aj sprievodný klip. Môžem povedať že jej tvorbu môžem doporučiť nie iba preto lebo píšem o nej pozitívne slová, ale preto lebo jej hudba je naozaj kvalitná. Preto lebo má podľa mňa čo povedať aj tomu najzarytejšiemu fanúšikovi čo miluje kvalitnú hudbu. Uvidíme čo ukáže budúcnosť, ale aj napriek tomu jej držať palce a veriť že sa raz dostane k tomu hudobnému vrcholu.

Žime život v súvislostiach

19. mája 2018

Všetci máme v živote určité hranice nejakým spôsobom posunuté a často sa nad tým zamýšľame. Riešime zdanlivo veci ktoré často nedokážeme do určitej miery ovplyvniť a potom hovoríme iným ako majú žiť. Viem že ja nikdy nebudem kázať niekomu ako má žiť a zároveň sa nebudem snažiť žiť tak ja. Lebo svojim spôsobom by som si tým úplne protirečil a nerobil by som si tým dobré meno. V živote je človek naučený ako sa má v spoločnosti a ako má reálne premýšľať. Ale v skutočnosti to nie sú jeho myšlienky, ale myšlienky niekoho iného vďaka čomu ten človek nie je sám sebou. Len je bábkou v tomto systéme a absolútne je niekým úplne podriadený. Často sa musí v spoločnosti krotiť aby nepovedal niečo čo by bolo hanlivé. Človek vždy má od života neustále očakávania a v skutočnosti realita môže byť úplne iná. Niekedy stačí sa na určité veci pozerať reálnejšie a nebyť zaslepený všetkými okolnosťami. Nehľadať problémy tam kde naozaj nie sú a viac sa snažiť žiť v samotnej prítomnosti. Pozerať sa na všetky súvislosti okolo nás a povedať si že všetko sa pre niečo deje. Niekedy sa musíme vo svojom vnútri cítiť tak, ako sa niekedy cítime. Musíme si uvedomiť že niekedy sa musíme vo svojom živote aj trápiť a plakať, lebo sme ľudia a nie roboti. Máme emócie ktoré sú pre nás absolútne podstatné a vďaka nim sa reálne posúvame vpred.

Ale aj napriek všetkému tento zdarný boj nesmieme úplne vzdať, lebo keď sa vzdáme tak sme prehrali. Prehráme nielen my, ale aj naša hrdosť ktorú v sebe skutočne máme. Preto je dôležité sa na veci pozerať reálnejšie a nežiť vo svete kde sa aj pravda prekrúca. Ja viem jedno že nebudem ľudom vnucovať veci ktorým verím, ale môžem im ukázať že v živote existujú aj iné možnosti ako niečo dokázať. Ale skutočná podstata života začína tým že budeme veriť len tým správnym veciam. Nie tým čo nám prezentujú niektoré médiá ktoré ani netreba nejako špeciálne menovať. Lebo ľudia samozrejme dokážu uveriť čomukoľvek aj tomu čo môže byť ako ten najväčší nezmysel. Často ten najväčší nezmysel môže pre nich dávať absolútny zmysel, ako aj to že existujú nejaké konšpiračné teórie. Existujú rôzne veci ktoré si človek okamžite do svojej hlavy pripustí a vždy sa nájde kto dokáže používať manipuláciu. Lebo zmanipulovať je tak ľahké a zároveň je to miestami priam až okaté. Lebo viem že je lepšie byť tým človekom čo nie je ovplyvnený celým tým mainstreamom. Je lepšie stáť na tej správnej strane kde je mi bližšie sa pozerať na život v súvislostiach.

Často je človek konfrontovaný s tým čo sa deje okolo neho a zo samotnou realitou. Život nikdy nebude ako počítačová hra a v skutočnosti život máme iba jeden a ten musíme žiť. Musíme počítať s tým že nebude všetko okolo nás len pozitívne. Budeme počúvať ako je všetko zlé a že tento život často nemá žiadny zmysel. Život nebude mať zmysel ak si to budeme neustále pripúšťať. Len je proste človek takto nastavený v hlave si predstavovať tie najhoršie scenáre ktoré sa vôbec nemusia stať. Lebo keď človek bude na niektoré veci reálne myslieť, tak si to v skutočnosti môže len privolať. Poznal som to na sebe, kedy som bol absolútny pesimista a vnímal som všetko okolo seba len negatívne. Viem aké je to keď človeka tá negatívna energia dokáže zhltnúť a urobiť s neho absolútnu trosku. Ja som sa tiež cítil ako tá troska a niekedy som ani nechcel v tomto svete existovať. Áno niekedy prídu stavy a zlé nálady kedy sa vo mne určité veci udejú a neviem sa tomu vyhnúť. Nie vždy sa dá mať dobrý deň a usmievať sa na ostatných. Viem že sa nedokážem pretvarovať a ľudia dokážu vycítiť keď sa niečo so mnou reálne deje. Nie som znova pesimista, len som realista a učím sa prijať všetko dobré a zlé čo k životu samozrejme patrí. Lebo ak si budem pripúšťať iba to pozitívne alebo negatívne, tak sa v skutočnosti nikam nedostanem. Viem že v živote musí existovať rovnováha aby veci v našom živote mali reálny zmysel.

Žime svoj život v súvislostiach a tak aby sme si nemuseli veci v živote vyčítať. Urobme presne to čo považujeme za najlepšie a pozerajme sa na svet reálnymi očami. Najme sa netvárme že určité veci okolo nás neexistujú a že ich tým budeme automaticky prehliadať. Najme sa prebuďme a nežime v tej falošnej nevedomosti, ktorú sa nám snažia vtĺcť do hláv a urobiť všetko preto aby sme osprosteli. Lebo viem že určitá skupina ľudí je naozaj uvedomelá, ale stále mám pocit že to nie je dostatočné. Je ešte stále veľa vecí ktoré musíme zmeniť, aby sme sa v skutočnosti dokázali mať lepšie. Veľmi je dôležité aby sme si uvedomovali veci okolo seba, dokým nebude neskoro. Ešte je stále čas zmeniť aj to málo čo môže nejakým spôsobom pomôcť ľudstvu. Len je dôležité prijať určité súvislosti a správať sa ku sebe lepšie. Nájsť tú cestu kompromisov ktorá nikomu v živote neublíži a ktorá môže niekomu pomôcť. Len prvým krokom k samotnému uvedomeniu je sa vo svojom vnútri prebudiť a nájsť v sebe len to dobré. Lebo ak tento krok nepomôže, tak naozaj musí prísť revolúcia ktorá to tu všetko dokáže reálne napraviť. Lebo potom nebudú existovať možnosti k záchrane tohto ľudstva a veľa ľudí z milovaného Slovenska radšej odíde. Ak máme vo svojom živote možnosť urobiť lepšie, tak to reálne aj urobme. Nečakajme že určité veci v živote za nás niekto spraví, lebo v skutočnosti je všetko len na nás.

Som hore

12. mája 2018

Som hore a predstavujem si úplne inú víziu sveta kde všetko funguje. Kde sú skutočné hodnoty ľudom oveľa prednejšie než veci ktoré si zakaždým môžu v skutočnosti dovoliť. Hranica ktorá sa v našom živote bude dodržiavať a kde zistíme že čo nie je za hranou. Niekedy verím že budú určité veci stačiť aby sa dokázalo napraviť. Vždy vstanem a predstavujem si úplne inú verziu sveta pri ktorej sa nemusím zamýšľať že je iba simuláciou. Svet kde sa ľudia nebudú báť iným pozrieť do očí a povedať im že kde je pravda. Kde sa bude viac riešiť ako ľudom v skutočnosti pomôcť naplniť im ich sny a nebudú otrokmi vlastného sveta. Všetko čo sa deje v našom živote nie vždy má absolútne vysvetlenie a niekedy to musíme skôr než nás to úplne ovplyvní. Človek sa v každom jednom momente dokáže okamžite zmeniť a niektorí ľudia dodnes zostávajú neprebudený. U nich to vedomie pravdepodobne nie je tak silné, aby s ním niečo dokázali zmeniť. Veľká časť ľudí vníma že byť niekde hore je čisto iba spoločenský status, ale v skutočnosti ide o mentálne posúvanie nášho vedomia. Lebo ak niekto určitú časť života prežije v nevedomosti, tak si tú nevedomosť prenesie do ďalšieho života.

Veľa ľudí v živote je nastavených tak že pre nich existuje iba jedno náboženstvo a odmietajú iné veci. Často sa ľudom vnucuje určitá viera a v skutočnosti to môže prerásť do určitého fanatizmu ktorý v skutočnosti nemá žiadny koniec. Som rád že nemusím byť človekom ktorý bude ľudom vnucovať veci a otravovať ich s nimi. Mnoho ľudí si predstavuje prebudenie ako len akt kedy človek vstane s postele a týmto aktom to celé u ľudí končí. Ale v skutočnosti je dôležité v sebe prebudiť najme to duchovné a mentálne sa nejako nastaviť. Veľa ľudí odmietajú spiritualitu len kvôli tomu že nás v skutočnosti učí sebaláske a to že tým svetlom sme v skutočnosti my. Že my sme tým svetlom a svietime tak že to ľudia vidia a cíti.a. Lebo je absolútne dôležité vedieť že čo s človeka reálne vyžaruje. Ak s človeka vyžaruje dačo zlé, tak to ľudia okamžite vycítia. Keď je nejaký problém tak aj ten dokážu ľudia vycítiť a nemusíme im ani o tom povedať. Len cítia že sa niečo deje a pre nás je to okamžitý signál že musíme niečo na sebe zmeniť. Veľa ľudí si často povie že všetko je v hlave iba obyčajným klišé a že je to absolútny nezmysel.

Aj ja som si myslel že je to absolútny nezmysel a potom som zistil že je to naozaj v hlave. Skutočná premena človeka v skutočnosti začína v jeho vnútri a podľa toho sa skutočne ďalej nastaví. Ja to poznám na sebe že sú veci ktorých bojím a že sú ktoré ma dokážu reálne tešiť. Ale som realista a viem že sa na svet musím pozerať reálne. Premietnuť si že očakávania sú často odlišné od samotnej reality a trvá istý čas kým sa to premietne do praxe. Všetko v našom živote sa neudeje okamžite a určité veci si vyžadujú svoju postupnosť. Určité veci v živote dokážu na seba úplne nadväzovať a je na každom z nás či dokážeme hľadať súvislosti. Najme v dobe keď nám niektorí ľudia chcú kázať o tom aký spôsob života máme reálne žiť. Nenechajme sa vedome alebo nevedome do tejto pasce dostať, lebo potom môže byť neskoro. Potom sa ťažko dá s toho labyrintu kde nie je absolútne jasné na čom reálne sme.

Často tie pocity keď je hore a keď sa mu darí veľmi silné a vždy príde ten paradox. Niekedy je naše vedomie aby sme si vyčítali veci za ktoré nie vždy môžeme. Viem že sú veci ktoré sa nedajú absolútne ovládať a nebudeme mať nad nimi moc, ale vieme že určité veci stále môžeme nejakým spôsobom ovplyvniť. Skrátka je človek naučený riešiť určité situácie s horkou hlavou a s predčasnými závermi. Nie vždy dokáže počúvať druhých a snaží sa ich nejakým spôsobom prekričať. Viem že takúto cestu si nikdy nezvolím a viem že je moje vedomie nastavené tak že nebudem sa snažiť automaticky mať pravdu. Lebo navonok sa všetci správame úplne rovnako a vo svojom vnútri sme úplne odlišný a aj vo svojich myšlienkach. Verím tomu že existuje nekonečno a že existuje veľmi veľa ciest ako spraviť v živote lepšie. Len je na nás že či si dokážeme určité veci pripustiť alebo vo svojom vnútri budeme zomierať. Že si absolútne pripustíme všetky problémy aj tie ktoré nedokážeme úplne ovplyvniť. Niekedy stačí len počúvať a nechať sa viesť tým správnym smerom, vďaka ktorému budeme vedieť že sme na tej správnej ceste byť lepšími ľuďmi.

Viem že všetky problémy čo sa dejú, tak sú v našej hlave a nikdy to inak nebude. Ja aj keď usmievam tak tiež mám dni, kedy sa chcem na všetko vykašlať a vzdať sa. Ale vždy príde tá vnútorná sila, ktorá ma vnútorne nakopne byť silným človekom aj v tej najkritickejšej chvíli. Viem že jedine človek dokáže byť hore na tom piedestáli iba vtedy, keď si správne nastaví myseľ. Čím som starší, tak skôr bývam za tie riešenia pri ktorých sa netreba nejako špeciálne hádať. Lebo to je problém súčasnej spoločnosti že všetko rieši iba hádkami a potom ten dialóg nejakým spôsobom začne chýbať. Potom začne určitá vecnosť a aj správne argumenty vďaka ktorým by sa to posunulo lepším smerom. Som rád že napriek všetkým veciam ktorými som si musel prejsť, tak som sa nikdy nevzdal. Vždy hľadám cestu k tomu, aby som nikdy neprestal veriť v sám seba a nepadol na dno. Vždy sa učím dokázať niečo nové a ukázať že je to vždy odlišné od ostatných.

Svet nie je vždy o tom že každý deň musíme byť pozitívny alebo negatívny, len musíme byť realisti. Musia prísť momenty kedy sa šťastné momenty striedajú s tými menej šťastnými. Niekedy človek musí dospieť aby vo svojom vnútri začal poznať tie skutočné hodnoty a nejakým spôsobom sa upokojil. Sú ľudia ktorí v skutočnosti k tomu poznaniu nikdy nedokážu dospieť, lebo niekedy je hnev silnejší než láska a zdravý rozum. Lebo v skutočnosti je vedomie to najmocnejšie čo v sebe máme a je na každom že či to dokáže využívať správne. Lebo keď si je človek vedomý svojich krokov a má v nich istotu tak sa dokáže skutočne pohnúť. Dôležité je nezaseknúť sa v minulosti a nesnažiť sa si určité veci ktoré sú pre nás bolestivé pripomínať. Lebo keď si pripomíname určité veci, tak potom sa ťažko niekam dostaneme. Skrátka len treba žiť prítomnosťou a tým čo nám život dáva, ale zvykajme si na to že nie vždy to bude len veselé. Stretneme na ceste veľa ľudí čo sa k nám nebudú správať pekne a nejako nám ublížia. Veľa ľudí sa bude pretvarovať a budú aj ľudia čo to v skutočnosti budú myslieť dobre. Takých stretávam vo svojom živote na každom svojom kroku a viem že ma nemôžu odradiť od vecí ktorým verím. Viem že som mentálne silnejší a že v zlomovom momente dokážem nájsť v sebe tú vnútornú silu.

V živote je veľmi podstatné že sme hore pri vedomí a že žijeme na tomto svete. Zo všetkým pozitívnym alebo negatívnym tak žijeme všetci najlepšie ako len vieme. Hľadáme kompromis v situáciach ktoré nie sú vždy úplne ľahké a vieme že to inak nebude. Ale vieme že kto pri nás v taj najťažšej chvíli bude skutočne stáť a kto nás pochopí. Učíme sa hľadať pravdu, ale ešte viac sa snažme hľadať sami seba. Nájdime presne to o čom máme pocit že reálne potrebujeme nájsť. Všetky tie odpovede v našom živote skrátka musia prísť samé, aby sme dokázali určité životné otázky vyriešiť. Ja riešim tú citovú otázku že komu vo svojom živote veriť a na koho sa spoľahnúť. Ale budú situácie kedy budem na určité veci sám, ale viem že tú pomoc v skutočnosti potrebujeme všetci. Potrebujeme všetci vedieť že máme pri sebe nejaký ten vzor ktorý nás ťahá s toho pekla a vieme že nám dáva silu. Neustále potrebujeme cítiť že ľudia to okolo nás skutočne myslia úprimne a že nás nedokážu ťahať za nos. Byť hore neznamená ukazovať svoju narcistickú povahu, ale poukázať na to že všetci vo svojom vnútri dokážeme byť silný, len ak na to skutočne myslíme.

Toto je svet

9. mája 2018

Poznám tú dobu lepšie než ktokoľvek,

zmenil ma postupne každý jeden krok,

viem že nedokážem určité veci predstierať,

že všetko v jednom okamihu sa môže skončiť,

tie pocity stále cítim hlbšie v mojej hlave,

premýšľam že či byť dobrým človekom je vôbec správne,

možno je niekto kto to reálne môže zneužiť,

pri poslednom probléme ma najradšej odkopnúť,

chaotické nálady často môžu viesť k depresii,

boli momenty kedy ma k tomu doviedli,

premýšľam že či to dobré vôbec ešte spoznám,

alebo budem v živote čeliť ďalším nástrahám,

učím sa mať rád ľudí aj keď to niekedy nie je ľahké,

napriek tomu že moje vnútro je osamotené,

niekedy sú situácie kedy všetko v sebe uzavriem,

ani tým najlepším kamarátom to často nepoviem,

niekedy pri určitých momentoch cítim nechuť,

pri počúvaní hudby sa snažím najviac uniknúť,

pred negativitou a nenávisťou tohto sveta,

pred ľuďmi pre ktorých je podstatná iba pretvárka,

žiaden kľud v srdci a prázdne pocity,

trápia ma tie ľudské a nekonečné hádky,

viem že možno ku tomu nedokážem povedať nič,

že možno svojimi myšlienkami nedokážem zmeniť nič,

ale viem že moja rodina sa mi snaží vždy pomôcť,

v citových otázkach si žiaľ sám musím pomôcť,

pamätám si na časy keď som chcel mať všetko,

ale jediné na čom mi záleží je šíriť posolstvo,

lebo je mi oveľa bližší pokoj a láska,

ako nejaká ľudská spoločenská hádka,

viem že slovami tento svet nezmením k lepšiemu,

ale som šťastný keď zmením život aspoň jednému,

lebo keď niečo vo svojom živote reálne robím,

tak sa to snažím robiť kvôli ľudom,

stále cítim zodpovednosť ktorá niekedy ťaží na srdci,

že často vypustím riadky ktoré niekomu dačo povedali,

snažím sa nimi prekonať tú svoju vnútornú bariéru,

zdôveriť sa s tým že mám v sebe určitú emóciu,

chcem svet kde si ľudia nebudú nikdy ubližovať,

svet kde ľudia sa budú môcť nad sebou zamyslieť,

verím že taký svet raz príde keď sa nevzdáme,

svet kde si uvedomíme že hádky nie sú riešenie,

niektorí si myslia že nič v skutočnosti nevnímam,

ale život vnímam každým jedným dúškom,

vnímam že existujú v našej krajine problémy,

ale je dôležité si nedať zobrať myšlienky,

viem že prečo sa vo svojom živote nechcem hádať,

lebo viem že kopec ľudí by som tým dokázal stratiť,

veľa vecí som sa vo svojom živote vzdal,

lebo som vždy na tie lepšie čakať dokázal,

nedokážem vo svojom živote žiť v hneve,

lebo vychádzať s ľuďmi je pre mňa dôležitejšie,

nechcem nikdy voči ľudom reálne bojovať,

viem že hádkami s nimi nikdy nič nedokážem vyriešiť,

som tu aby som naplnil v živote svoje poslanie,

aby keď zomriem tak nech niečo po mne zostane,

myšlienky ktoré dajú ľudom okolo mňa silu,

dajú ľudom do života určitú motiváciu,

ak tu raz nebudem a niekto mi ublíži,

nedovoľte aby vás na kolená zrazili,

verím že každý pristúpi k svojej práci ako k poslaniu,

že každý človek vo svojom živote musí dostať šancu,

viem že som autista ktorý má ten svoj vlastný svet,

vždy budem tým čo sa bude inak pozerať na svet,

ak som urobil niečo čo ľudí v živote sklamalo,

v tom mojom vnútri ma to vždy veľmi mrzelo,

mrzelo ma že možno som nedokázal vždy zabojovať,

každý kto ma spozná ma raz dokáže pochopiť,

vo svojej duši stále zostávam úplný samotár,

ale každý z nás potrebuje mať ten svoj priestor,

som vďačný každému komu môže sprostredkovať tieto riadky,

verím že každému človeku sa dostanú moje myšlienky do hlavy,

viem ak tu raz nebudem tak budem v tom dokonalom svete,

vo svete kde nie sú hádky a kde úsmev s tváre nikdy nezmizne,

veľa ľudí mi dalo silu aby som to skutočne nevzdal,

aby som za správne veci skutočne bojoval.

 

 

 

 

 

Objektivita v spoločenskom a mediálnom priestore

5. mája 2018

Často sa v našej spoločnosti sa rieši že informácie ktoré dostávame, že či skutočne sú pravdivé a objektívne. Veľa ľudí sa nás snaží presvedčiť že skutočne všetko funguje nezávisle a objektívne, ale v skutočnosti to môže byť maximálne byť iba pro forma. Teda v konečnom ponímaní to môže všetko fungovať len na oko a na základe toho treba súčasnú spoločnosť úplne oklamať. Spoločenský priestor je tak veľký že sa v ňom nielen že zdieľajú nezmysly ktoré sú prekrútené ale aj následne sú tie nezmysly aj odvysielané v televízii. Najme veci ktoré sú jednostranne zamerané na to že treba ľudom vnútiť iný jeden názor a tie ostatné názory treba mať v paži. V skutočnosti sa nadobúda pocit že všetko čo je pravdivé tak je automaticky konšpiračná teória. Všetko ostatné čo je samozrejme lož, tak je považované za pravdu a toto je proste absolútne divné. Často niektorí ľudia v rámci médií doslova odmietajú ľudí s opačným názorom a preto je všetko vnímané ako jednostranné. Všade narazíme na neobjektívne a neoverené veci, namiesto vyváženého spravodajstva kde sú zastúpené všetky názory. Ak má niekto pravdu tak nemusí byť automaticky konšpirátor ako nám to dakedy vravia. Niekedy aj vďaka tomu naša spoločnosť je absolútne roztrieštená v názoroch a pojmoch.

Niektorí ľudia sa boja šíriť svoje názory aby za ne nemali problémy v práci. Keď niekto sa snaží ako tak zmeniť pomery v samotnom spravodajstve ktoré je doslova vlajkovou loďou na základe ktorej si ľudia vytvárajú svoj názor, tak je to označené za normalizáciu. Žiadna spoločnosť nechce žiť vo svete kde sa dávajú názory tým istým akože odborníkom a skutočných odborníkov s praxe prehliadajú. Je to tak proste všade a je na každej televízii či skutočne tento stav budú chcieť zmeniť alebo budú plniť úlohy hlasných trúb šíriac len jeden jednostranný názor. Aj keď veľká časť redaktorov alebo moderátorov za to nie vždy môže, lebo v skutočnosti vždy zaúraduje niekto čo je nad nimi. Proste nejaká vyššia sila ktorá reprezentuje mediálny priestor a priam určí čo treba vysielať. Prípadne sa stáva že niektoré príspevky sa do spravodajstva proste nezmestia a potom sa ťažšie vyberá jeden ktorý by bol nejakým spôsobom relevantný. Každý jeden príspevok ako tak by mal byť riadne preverený než bude niekde vypustený. Ale ako sa v skutočnosti vraví, tak niet nad vlastnú skúsenosť a tá je v skutočnosti nezameniteľná. Proste keď človek niečo zažije na vlastnej skúsenosti, tak mu to nemá byť ako vyvrátené a ani prekrútené.

Často sa od médií a žurnalistov vyžaduje aby sa snažili byť objektívny, ale aj my čo sa snažíme šíriť určité informácie tak by sme mali byť tiež objektívny. Lebo všetko čo človek šíri tak má dopad na celý spoločenský priestor a napríklad klebety sa šíria rýchlosťou blesku. Ľudia čo budú budúcimi žurnalistami tak by sa mali snažiť šíriť informácie ktoré budú založené na pravde a ktoré budú odhaľovať nedostatky systému a budú na niečo reálne poukazovať. Lebo vďaka tým informáciám sa budú odlišovať jednotliví redaktori ktorí idú postupne do terénu a spravia v ňom určitú reportáž. Ako si vážim prácu ľudí čo sa snažia objektívne na niektoré veci poukázať a nevravím že všetci ľudia sú absolútne zlý, lebo viem že nie sú. Lebo svoju prácu robia naozaj kvalitne a nezaslúžia si byť hádzaný do jedného vreca s tými ostatnými. Niektorí redaktori a aj moderátori sú napriek všetkému sympatický najme kvôli tomu že sa snažia priniesť určité informácie vďaka ktorým sa niečo skutočne dozvieme a môže sa to neskôr ukázať ako prínosom.

Ďalší bod ktorý by som rád rozobral je práve ten dopad informácii v spoločenskom priestore. Veľa ľudí má pocit že v niečom majú pravdu a nie vždy to tak musí byť automaticky byť. Ľudia ktorí nejakým spôsobom ovplyvňujú verejnú mienku podobne ako to robia aj médiá a politici sa snažia to robiť ešte v širšom meradle. Samozrejme sa tí ľudia nejakým spôsobom delia či na tú rozumnú masu alebo na tú čo je ľahko manipulovaná. Vždy tu bude niekto kto bude veľmi výrazný líder ktorý to tu bude nejakým spôsobom ťahať. A zároveň tu bude skupina ľudí ktorá nadobúda pocit že v živote existuje nejaká politická alternatíva a že protesty budú vždy riešením na každý problém. Takáto idea sveta je absolútne krásna ale často naráža na trhliny ktoré bude ťažké zmeniť. Náš systém je absolútne nefunkčný a preto bude veľmi ťažké premýšľať o predčasných voľbách. Ani samotné referendum by s veľkou pravdepodobnosťou bolo neplatné, keď je kvóta nastavená na 50 percent a toto je niečo čo je ťažké prekročiť.  Pokiaľ sa nezmení na Slovensku systém tak je v skutočnosti ťažko pomýšľať na nejakú zmenu. Potvrdzuje to aj fakt že možno na určité veci v spoločnosti nie sme dostatočne pripravený.

Povedzme si pravdu že v skutočnosti ľudia čo by chceli ísť do politiky, tak do toho musia vraziť nemalé finančné prostriedky. Nie je to tak jednoduché ako si to naši politici myslia a ako nám sa to snažia prezentovať. Veľká časť ľudí proste nie je hlúpa a vie ako to chodí v našom štáte. Priznajme si objektívne že žiadna zmena sa neudeje zo dňa na deň a že na určité zmeny budeme čakať dlho. Naša spoločnosť doslova verí všetkým tým veciam o ktorých majú pocit že sú pravdivé, ale v skutočnosti je to iba zmes nezmyslov a poloprávd. Niektorí sú naučený žiť v polopravde a pravdepodobne im ani nevadí ak im niekto dokáže do očí klamať. Lebo samozrejme sú obavy že by vo svojom živote stratili priateľov ktorých tak dlho hľadali čo je v celku logické. Keď človek raz za čas zaklame s tým že nechce tomu človeku ublížiť, tak je to oveľa prirodzenejšie ako žiť v klamstve po celý život. Ľudia proste žijú v určitom sebaklame a v tom že niekto vyrieši ich problémy za nich. Ale v skutočnosti všetky problémy musia vyriešiť sami a povedať si že sa oplatí bojovať. Ale o to viac by mali sa snažiť pátrať po pravde a nežiť zo skresleného vnímania sveta.

Preto je dôležité aby ľudia dokázali zdieľať objektívne a pravdivé informácie ktoré poukazujú na určitý stav v štáte. Najme by sa mali snažiť nazývať veci pravým menom a druhá strana ľudí by si tie myšlienky mala vypočuť. Mala by akceptovať že existuje aj iné názorové spektrum a že sa tí ľudia nenechajú len tak manipulovať. Preto by mala objektivita prevládať nielen v mediálnom priestore, ale aj v tom spoločenskom priestore. Ale zároveň je dôležité aby ľudia samotní čo píšu, tak by mali byť objektívny a nemali by sa stavať na nejakú stranu. Skrátka je dôležité aby si dokázali udržať svoju nestrannosť a najme aby si dokázali overovať určité zdroje. Lebo iba takto sa naša spoločnosť bude môcť niekam reálne posunúť a bude sa môcť formovať. Preto je dôležité sa vzdelávať a vždy odlišovať jednotlivý druh informácii, aby potom nevznikol s toho chaos a aby si každý potom dokázal ujasniť pojmy.

Považujem za veľmi kľúčové aby ľudia okolo nás sa snažili o objektivitu a neskreslené informácie. Lebo vďaka tým informáciám je veľká možnosť ovplyvniť veľké množstvo ľudí a potvrdzuje sa to aj v praxi. Ľudia čo sa budú snažiť čokoľvek robiť, tak by si mali dávať na seba pozor aby sa nedostali do problémov. Je dôležité poznať hranicu medzi tým čo je skutočné a medzi tým čo je falošné. Je to dôležité aby si uvedomovali všetci ľudia bez rozdielu a prišli na to že je skutočnosť oveľa dôležitá, než sa zamotávať do klamstiev. Všetci na svete máme nejakú úlohu ktorú musíme splniť a náš život by sme mali vnímať ako poslanie. Aj si určité veci v sebe priznáme, tak sa nám v tomto živote bude oveľa ľahšie žiť. Budeme ľahšie kráčať a nebudeme mať na sebe to bremeno ktoré si niekedy nesieme. Len je dôležité si priznať že nie všetci sme bezchybný a že sa vieme tiež mýliť. Všetci sa dokážu mýliť a aj tí čo majú najväčší vplyv na svete. Preto je dôležité dať priestor každému aby sa dokázal vyjadriť a potom si môžeme na základe toho vytvárať svoj názor. Je dôležité vytvoriť niečo čo by bolo nestranné, vyvážené a zároveň to bude aj otvorenejšie.