Vnútorný chaos

Nie je jediný deň kedy by človek dokázal zo všetkých uhlov opísať. Občas mi to príde, ako veľmi zložité a veľmi náročné. Mnoho ľudí si to môže vysvetľovať po svojom a vždy to tak aj bude. Neviem či človek to tak cíti alebo žije v akom si vnútornom chaose kde totálne nič nefunguje. Akoby nič v tomto svete nefungovalo tak ako chceme.

Žijeme v unáhlenom svete, v ktorom sa všetko robí príliš rýchlo a človek sa nedokáže zastaviť. Nedokáže povedať do očí, to čo cíti a potom keď má prísť na povedanie pravdy tak je neskoro. Je neskoro nedajú sa vrátiť všetky slová späť, zrazu všetko čo sme vo svojom živote urobili ľutujeme a chceme to vrátiť najradšej späť a nedá sa to proste.

V našom svete je neustály chaos, v ktorom dávno prestala vládnúť stabilita. Všetko sa rieši zbrklo a z nervami, zrazu v živote prestala fungovať rovnováha. Zrazu sa každý pretvaruje a hrá sa na ikonu. Zrazu človek stratí aj toho najlepšieho priateľa a proste úplne bez vysvetlenia, alebo sklame niekoho koho mal skutočne rád. Proste to tak je a vždy bude.

Celkovo samotný človek má vo svojom živote poriadny bordel ktorý si nedokáže upratať. Nedokáže ovládať emócie a myšlienky toho čo chce povedať.  Neustále zmätkuje je zamotaný, zamotáva sa do vlastných slov a myšlienok čo kedysi povedal. Proste sa nedá vždy povedať že človek v úplnom chaose. Dokiaľ má smaozrejme svoje myšlienky správne usporiadané.

Občas som si istý, že chaos vo svojom živote máme takmer všetci. Ale nikto si to nedokáže pripustiť do takej miery aby s tým dačo robil. Neraz to prežívam, preto o tom píšem. Viacmenej preto som to nazval vnútorný chaos, lebo o ňom vieme len my. Teda vieme o tom našom bordeli ktorý máme v hlave a v ktorom nám prevládajú viac negatívnych vecí než pozitívnych.

Všetko sa človeku ukladá do hlavy a mieša sa mu ako polievka. Neraz si človek musí povedať že nemôže žiť v neustálej ulite. Neriešenie nášho vnútorného chaosu v hlave nám psychicky na našej nálade nikdy nepridá. Ale možno keby si ľudia urovnali isté veci v hlave. Tak by sa naučili v živote jednu vec, že čo skutočne chcú a že či to vôbec chcú splniť v takej miere, v akej im to bude určovať ich zdravé svedomie. Ľudia by sa mali naučiť svoj chaos poraziť a bojovať s ním.

Svet ako padajúca kvapka dažďa

Nebolo by od veci si dať nejaký menší príbeh. Mali ste niekedy pocit že váš svet je ako ďaždová kvapka? U mňa je to tak neustále, ale každý deň to má u mňa úplne iné následky. Ráno vstanem a furt sa u mňa opakuje ten istý príbeh kedy sa mi v hlave objavuje totálny matrix a mnoho veľa znakov, ktoré sa mi rýchlo ryjú do hlavy.

Čo myslím pod tou kvapkou? A prečo zrovna kvapka? Mnohí si pod tou kvapkou predstaví mnoho vecí, iní ľudia si predstavia dažďovú kvapku a niekto si zas pod tou kvapkou predstaví skutočné emócie človeka. Len u každého jedinca je toto úplne iné. Filozofia tejto myšlienky je omnoho hlbšie než je skutočne prezentovaná, lebo je z reálneho života.

Neraz prichádzam na to, že čo som vo svojom živote ešte nepreskúmal. Možno nebol na to taký dostatočný priestor ako sa zdá. Prichádzam na to že každá spadnutá kvapka či z vodovodu, alebo z oblakov vyvoláva určitú emóciu a neraz sa aj vo mne vyprodukujú nejaké kvapky. Skôr by som to nazval slzami, či štastia, smútku, dojatia.

Svet nie je ani negatívny a ani pozitívny. Len záleží na nás ako si spravíme a že čo na ňom skutočne ovplyvníme. Všetko záleží aj na našich rozhodnutiach či pri nich sa budeme cítiť štastný, alebo práveže budeme pri nich plakať.

Neraz viem že koľko človek za svoj život preplače a ani o tom nevie. Všetky svoje slzy sa snaží skryť pod ďaždovými kvapkami tak aby to nevidel skoro nikto. Snaží sa ich skryť a povedať si že všetko neskôr prekoná a nejako zvládne. Asi to tak naozaj je.

Na záver tej myšlienky chce dodať. Nech je svet akýkoľvek, tak ho určite nesmieme preplakať, musíme si ho užívať a tešiť sa s neho. Tešiť sa s každého momentu ktorý máme a nadovšetko si ho vážiť. Svet je ako padajúca kvapka, ale je iba na nás aký si ho urobíme.

 

 

Kúzlo padajúcej kvapky: Takú krásu vytvára voda

Človek by neveril, aké čarovné tvary vie vytvoriť pri dopade obyčajná kvapka vody.

Tento čarovný záber vznikol pri dopade dvoch kvapiek do vody a pomocou impulzného podfarbeného svetla.

Bez vhodnej techniky nie sme schopní zachytiť krásu špliechajúcej tekutiny. Slávny americký fotograf Jim Kramer, ktorý sa špecializuje na rýchlostnú fotografiu, sa však poriadne pohral s padajúcimi kvapkami a vytvoril sériu nádherných obrázkov. Použil zafarbené tekutiny, špeciálne podsvietenie a špičkový fotoaparát, aby zachytil kúzlo padajúcich kvapiek.

zdroj: cas.sk

Takúto korunu vytvára kvapka pri dopade na tvrdý povrch. Vhodné svetlo a farba vytvárajú zvláštne kúzlo.

Nórsky raj: Prechádzka s najlepším výhľadom

Tak tomu sa povie túra s najlepším výhľadom. Túto turistku z Nemecka odfotil v Nórsku britský fotograf Jay Patel

.

Skala, na ktorej turistka stojí, sa nazýva Trolltunga a nachádza sa v južnom Nórsku v tamojších fjordoch.
“Ešte som nevidel zaujímavejšie miesto ako toto. Chcel som na fotografii zachytiť tento pocit. Je to najúžasnejšia fotka, akú som urobil. Mal som šťastie na ideálne podmienky. Svetlo tejto fotografii dáva hĺbku,” povedal Patel pre denník Daily Mail.

zdroj: cas.sk

Prekopanie blogu

Mnoho ľudí mi hovorilo kedy si zmením dizajn celého blogu. Ale tento moment prišiel nakoniec až dnes. Bolo veľa vecí ktoré mi nedovoľovali sa plnohodnotne venovať blogu. Všetko sa určite zmení a aj samotný obsah totálne prekopem. Začnem úplne od základov, ako nehovorím že začnem všetko odznova jak sa môže na prvý pohľad javiť u ľudí.

K tomu dizajnu som plánoval dosť dlho že ho zmením, ale neustále sa to odkladalo. Hľadal som vhodnú tému a záchytný bod ktorého sa ľudia skutočne chytia a verím že všetko bude ešte lepšie než doteraz. Trvalo to dosť dlho kým som to skutočne našiel, ale dajako to vyšlo a verím že sa nič nezmení a že si ešte viac ľudí nájde cestu, aby navštívilo môj blog.

Som sa rozhodol že blogu dám aj konkrétny názov. Lebo dva mesiace nemal žiadny nosný názov, ktorý by prezentoval to o čom skutočne píšem a to čo prezentujem za myšlienky. Schválne som vybral názov Svet obyčajného chalana. Teda ten názov reprezentuje aký som vo vnútri a aký som navonok. Reprezentuje moju skutočnú tvár o ktorej málokto vie.

Obsah prakticky bude nielen o mne, ale samozrejme budem pridávať aj zaujímavosti čo sa udiali vo svete a z domova. Väčšia časť blogu bude stále o tom čo prežívam, o čom snívam že čo by som chcel do života, riešenie sociálnych tém, vážnych tém a stále ku všetkému bude pristupovať s plnou vážnosťou a priamosťou.

Na koniec by som určite chcel povedať toľko. Určite verím že pribudnú dáke ohlasy a že tých návštevníkov blogu bude ešte viac než je doteraz. Že z novým dizajnom prilákam ešte viac ľudí než s tým starým. Popritom budem robiť aj iné aktivity, ale blog bude nadaľej mojou hlavnou prioritou. Verím že čísla pozretí budú ešte väčšie než na začiatku. Pre mňa je úspech že na to pracujem.

Diskriminácia

S týmto slovom sa v našom živote stretávame čoraz častejšie než sa môže na prvý pohľad zdať. Nielen u nás sa s tým stretávame ale určite aj v zahraničí. Diskriminácia je často riešenou témou u mnohých ľudí a každý sám na svojej koži, môže povedať či ju zažil alebo nie.

V našej krajine je určite diskriminácia častý dojem a neraz sa stane že človeka chcú separovať od spoločnosti a majú k nemu úplne iný prístup, než k ostatným jedincom. Samozrejme to neraz všetko závisi aj od rôznych ľudských faktorov. K tomu človeku majú odlišný prístup aj kvôli etnickému a rasovému pôvodu, vierovyznania, veku, rodu, sexuálnej orientácie a podobne.

Dneska som poskytol svoj pohľad v jednom rozhovore na túto tému, tak som sa preto rozhodol to dať viac do písanej formy. Slovo “discriminare – diskriminácia pôvodom z latinského slova je rozlišovať.  Samotné rozlišovanie ako pojem nemá pozitívny a ani negatívny význam. Len pri určitej situácie ktorá sa môže v spoločnosti v skutočnosti stať.

Diskriminácia je také nepodstatné rozlišovanie, ktoré vychádza z predsudkov či iných negatívnych postojov a tým obmedzuje práva iných.

Diskriminácia predstavuje nerovnaké zaobchádzanie podkopávajúce a spochybňujúce dôstojnosť človeka. Zákaz diskriminácie teda automaticky neznamená rovnaké zaobchádzanie. V istých prípadoch práve formálne rovnaké zaobchádzanie sa môže stať ponižujúcim a teda diskriminujúcim (v tomto poňatí slovo “diskriminácia” nadobúda oproti zúženému chápaniu slova v zmysle “rozlišovanie” nový význam: “znevýhodňovanie”).

Diskriminačným dôvodom sa môže stať aj vzťah k inej relevantnej osobe, organizácii, či akémukoľvek subjektu, voči ktorému je diskriminujúca osoba negatívne zameraná. Tak môžu byť diskriminovaní napr. členovia niektorého združenia, politickej strany, žiaci škôl, zamestnanci organizácií, obchodní partneri, ale i deti, manželia, priatelia osôb, voči ktorým má diskriminujúca osoba oprávnene či neoprávnene negatívny vzťah.

Každý jeden človek je priraďovaný na základe určitých kritérií i k menšine a tým sa dostáva voči väčšine do nevýhodného postavenia. Na základe iných kritérií môže však byť vnímaný ako príslušník spoločenskej väčšiny a v tomto postavení má vedomú či podvedomú snahu brániť svoje výhody na úkor menšiny a jej snahy o rovnaké zaobchádzanie vníma ako ohrozenie svojho postavenia. Diskriminačné správanie býva najčastejšie spojené s diskrimináciou menšín alebo s diskrimináciou slabších bez dostatočnej spoločenskej podpory.

Každý človek čo je diskriminovaný by sa mal nejakým spôsobom brániť. Má rovnaké právo na to, ako každý normálny jedinec. Ono je podmienené aj tým ako by sa ľudia správali v daných životných situáciach. Neraz si človek teda jedinec neuvedomuje ako môže tomu druhému ublížiť a diskriminovať ho tak, že mu podkopne sebavedomie. Ja si myslím že by sa z ľudmi malo v tejto dobe zaobchádzať omnoho lepšie a nie ešte im nejako slovne alebo nejak inak ubližovať. Proti diskriminácii by sa malo skutočne bojovať a riešiť ju.

6500 pozretí na blogu!!!

Dneska je deň, kedy som sa rozhodol že nebudem písať nejaký dôležitý článok. Ale to, že od spustenia blogu som vážne nečakal že sa nájde kto mojej tvorbe budem skutočne fandiť. Nečakal som to vážne. Neraz som mal chuť a dni kedy sa na blog úplne vykašlem. Ale nevzdal som to a bojoval som.

Moja vízia robiť blog trvala v mojej hlave oveľa dlhšie, než sa mohlo na prvý pohľad zdať. Ďakujem tým aj mojej susedke a zároveň aj kamarátke, ktorá mi viacmenej poradila aby som to spustil skôr. Pôvodne po blogu som aktívne mal spustiť aj niečo iné, len to dajako nevyšlo.

Začal som aktívne robiť iné veci. Pracovať na gameplayoch ku hrám, prácou na blogu a samozrejme pribúdajú aj iné aktivity. Teraz mám pocit že som dosť na roztrhanie. Snažím sa ten svoj čas rozkladať na niekoľko dielikov. Škola, blog, gameplay a plus nejaké iné aktivity po mimo.

Nemal som predstavu o čom budem písať. Každý píše o tom svojom. Niekto o pozitívnych veciach, dakto o filozofických a dakto píše o tom ako prebieha svoj život a ako ho vníma. Ja som sa zrovna zameral na túto myšlienku a vravel som si ako to skutočne spraviť. Potom neskôr som začal dávať si všetky veci a texty dávať dokopy, to je tak ako v hudbe.

Keď píšem tak to píšem z reálneho života, čerpám niekedy aj z internetových stránok, ale hlavne striktne sa snažím o to, aby to bolo čo najskutočnejšie. Proste zo mňa to ide samo, alebo vidím nejakú situáciu ktorú som zažil a najradšej to napíšem na stránku. Moja technika písania je už omnoho lepšia, mnoho ľudí mi v tomto pomáhali aby to bolo čo najlepšie.

Som nečakal že môj blog bude mať takú skvelú návštevnosť a verím že sa zvýši. Budem sa snažiť byť na blogu čo najaktívnejší. Ďakujem všetkým, ktorý ma skutočne podporujú a ktorý stoja pri mne. Teší ma, že tých 6500 ľudí si našlo cestu k môjmu blogu. Verím že si nájdem ďalších novch ľudí. Všetci ste proste super 🙂

Tieň

Neraz to čo píšem, tak prispôsobujem aj hudbe ktorú počúvam a aj danej situácii. Pod slovom tieň si každý predstaví niečo iné, niekto si v ňom predstaví miesto kde nedopadá slnko alebo stranu odvrátenú od slnka. Neraz aj my tvoríme súčasť jedného tieňa, s toho filozofického hľadiska.

Tieň je mnohokrát chápaný ako naša slabšia časť nášho druhého ja. Bežne o ňom hovoríme ako o druhom ja – Alter Ego. Ak Tieň potláčame, spôsobujeme si nesmiernu bolesť. Človek by ho mal prijať.

Tieň stretávame vo vnútornej symbolickej podobe, v nevedomom materiáli, napr. nejaká postava vo sne stelesňuje jednu alebo viac duševných vlastností snívajúceho. Vo vonkajšej podobe sa sústreďuje v konkrétnej osobe z nášho okolia, na ktorú prenášame svoje skryté vlastnosti.

Je protikladom Ja. Nachádzajú sa v nej potlačené a skryté osobné aj kolektívne prvky duše. Každý má svoj Tieň, a čím je nevedomejší, tým väčšmi ohrozuje našu psychickú rovnováhu.

Nachádzajú sa v nej potlačené a skryté osobné aj kolektívne prvky duše. Každý má svoj Tieň, a čím je nevedomejší, tým väčšmi ohrozuje našu psychickú rovnováhu.

Obsahom Tieňa sú málo hodnotné charakterové črty, danosti konať zlo, škodlivé detské prejavy, opakované omyly, egoistické postoje, impulzívne, nekontrolované slová a činy – po ich uvedomení zväčša povieme “To som nebol ja”, slabosti, barbarské túžby, stavy posadnutosti, zločiny, všetko, za čo sa hanbíme, čo nechceme o sebe vedieť.

Všetky tieto črty sa v nevedomí spájajú do relatívne samostatnej osobnosti Tieňa, ktorý sa správa protikladne k tendenciám vedomia. Uznať Tieň znamená uznať nižšiu časť svojej osobnosti.

Nikdy sa nestaňme tieňom. Snažme sa z neho neustále výjsť novými cestami a východiskami. V živote sa hovorí že človek by mal vždy výjsť zo svojho tieňa, čo znamená že by sa nemal uzatvárať do seba, lebo potom sa nikdy nebude sústrediť na to čo je pozitívne, ale na to čo je skôr akoby povedané negatívne.

Všetci máme nejaký svoj tajný tieň a nevieme o ňom!!!

 

Zmysel života

Milión krát možno opisujem svoj život s rôznych pohľadov a dávam do neho rôzne myšlienky. Stretávam sa neraz aj s tým že sa to neraz ľudom nepozdáva.  Mám svoj pohľad na to čo sa občas udeje v mojej hlave a nie je to iba chvíľkový pocit. Hľadám v podstate akýsi svoj povestný zmysel života.

Hľadám akúkoľvek spojitosť s tým čo si predstavujem pod zmyslom života. Je mnoho zložitých článkov o tom popísané a tam je to zdĺhavé. Neraz sa zamýšlam nad svojou existenciou života a na to ako budem riešiť niektoré situácie.  Ako zvládnúť jednotlivé veci a popritom sa realite postaviť skutočne do očí.

Zmyslom života pre človeka môže byť čokoľvek a ktokoľvek. Pre niekoho sú to priatelia, rodina, láska a pre iných sú to veci ktorého ho napĺňajú. Človek sa po celú dobu hľadá v živote či má 20 alebo napríklad 23, ale stále sa hľadá a zisťuje v čom má medzery a v čom sa musí zlepšiť.

Neviem či to cítia všetci, ale každý má nejakú úlohu na svete a snaží sa ju splniť čo najlepšie. Ak si človek má nájsť ten skutočný zmysel tak musí preto skutočne niečo robiť. To neznamená že iba čakať na zázrak kedy nám všetko padne do ruky a že budeme za vodou. Skutočne človek by mal vo všetkom hľadať to čo skutočne baviť. Ale najprv by mal keď dospeje vziať na seba oveľa väčšiu zodpovednosť než má.

Aj napriek všetkému cítim vo vnútri akú si nespokojnosť z dákymi vecami, neraz zo svojmi postojmi k životu, odlišným riešením niektorých situácii a neustálou filozofiou prečo je všetko také a také. Občas by mal človek hľadať zmysel života takmer vo všetkom. Najprv si človek musí stanoviť ciele, čo musí splniť a potom začať robiť veci podľa seba.

Každý by mal hľadať zmysel života v tom čo má rád. V tom že bude presvedčený o svojich schopnostiach a že si začne veriť. Mal by sa každý sám sebe pozrieť do očí a povedať si čo je pre neho tým skutočným zmyslom života. Pre mňa tým zmyslom je rodina, priatelia a jeden najskvelejší človek na svete, ešte že ho mám. Plus na záver by som dodal jednu skvelú myšlienku: Zmyslom života je stať sa sám sebou.

Vnútorné pocity a vonkajšie pocity

Človek si povie neraz v živote že sa cíti navonok dobre a že je všetko v pohode. Ale ako to v skutočnosti je? Povedzme si pravdu máme rôzne druhy pocitov, myšlienok, prejavov, proste máme neraz všetky druhy daných vecí o ktorých sami naozaj niekedy ani nevieme a ani ich nevieme schovať.

Celkovo o pocitoch by sa dalo fakt písať dosť dlho a aj sa nad nimi dostatočne zamyslieť. Je ľahké povedať človeku že má dobrý a zlý pocit. Takto sa to nedá presne odhadnúť. Aspoň zo svojho hľadiska viem že slovo pocit sa dá rozobrať s každej strany a s iného pohľadu. Každý má na to iný pohľad a názor.

Vonkajšie pocity sú viacmenej tie, ktoré vidia takmer všetci ľudia, vidia naše chovanie, správanie,  vidia či sme štastný alebo smutný, celkovo navonok takmer všetko čo urobíme. Tieto vonkajšie pocity sú strašne silné, že zasiahnu neraz niekoľko ľudí okolo nás a mňa zasiahnú už duplom, lebo on nich viem.

Vnútorné pocity sú tie, o ktorých máloktorá skupina vie. Neriešia sa v takom merítku ako tie vonkajšie. O človekovi každý vie aký je navonok, ale nikto nevie aký je vo vnútri, že čo v tom svojom vnútri skrýva. Lebo vo vnútri sa skrývjú samozrejme tie najsilnejšie tajomstvá o ktorých nikto nevie.

Vnútorné a vonkajšie pocity spája jedna silná vec. Že všetci o nich chcú vedieť, ale nie každý ich na konci dokáže prijať tak ako sa patrí. Sám viem že u mňa je to úplne iné. Ale okrem týchto pocitov sa dokážu ešte definovať na fyzické a psychické.  Je medzi nimi úplne priepastný rozdiel.

Fyzické pocity sa často zakladajú na tom, ako sa cítime, že či nie sme unavený z nejakej práce. Napríklad môžeme teda povedať že keď nás napríklade bolí celý človek, alebo nás bolí niečo po dákej namáhavej práci tak môžme povedať že sme na to fyzicky skutočne zle. Ja u seba že by som sa mal fyzicky zle nepociťujem.

Psychické pocity sú omnoho ťažšie než sa na prvý pohľad zdá.  Ťažko sa chápu lebo sú spájané z vnútornými. Celý život náš život je o našej psychike, ako dokážeme v niektorých situáciach reagovať či rýchlo alebo oneskorene.  Všade je to individuálne.

Psychiku človeka vytvárajú psychické procesy, stavy a vlastnosti. Psychika človeka vznikla v dôsledku vývinu živej hmoty v súvislosti s vývinom nervovej sústavy. Je odrazom objektívnej skutočnosti prostredníctvom pocitov a vnemov.