Archív pre 23 januára, 2023

Čo bude zo stránkou v roku 2023 a na ďalší budúci rok

23. januára 2023

Keď človek tvorí niečo už nejaký čas, tak premýšľa že čo bude reálne ďalej. Ja nad tým čo bude ďalej premýšľam nad rozmedzí už predošlých rokov. Keď som začínal v roku 2012 tak mojim životným cieľom bolo priniesť ľudom niečo čo bude odlišné. Vďaka čomu budem reflektovať svoj život a myšlienky okolo seba. Veľa ľudí mi povedalo že do veľkej miery stránka môže byť cestou k odhaleniu súkromia ako takého. Mali pravdu, len ja som si vybral čo vyjadriť a čo nie. A nikdy to nepresahovalo nejakú hranicu ktorá by bola za čiarou. Každý človek čo začína písať ráta s tým že si vytvorí priaznivcov a aj ľudí ktorí s ním nebudú stotožnení. Ja som nezačal písať stránku preto aby to komukoľvek ublížilo, ale aby to ľudom dalo nádej. Keď som zakladal kategóriu Myšlienky o živote, tak som robil všetko preto aby bola naozaj o živote. Aby bola o situáciách ktoré sa dejú a ktoré sa dajú zvládnuť. Nikdy som s ňou nešiel do nejakého svojho hlbšieho súkromia, vždy sa veci viac niesli vo všeobecnej rovine. Vždy to bolo o živote a o tom čo som okolo seba pozoroval.

Čo bude zo stránkou na tento rok a na ten budúci už môžem povedať. Sú veci ktoré mám rozpracované a ktoré ešte potrebujem dokončiť kým z bežným písaním naozaj skončím. Čo znamená že stránka už bude mať úplne iné zameranie ako tomu bolo na začiatku. To neznamená že samotná stránka skončí, len jej zameranie už bude iné. Ovplyvnilo to do veľkej miery aj počúvanie hudby vďaka ktorej som sa dokázal cítiť lepšie. Keď som začal počúvať Lo-Fi a ambienty už vtedy som začal nad tým premýšľať. Potom prišlo aj samotné ASMR pri ktorom som prišiel na iné myšlienky. Nikto ma v tomto kroku neovplyvnil a ani nikdy neovplyvní. Lebo cítim že je potrebnejšie ľudom dať niečo čo by im naozaj začalo dávať zmysel. Rád by som na novej podobe stránky začal pracovať už v budúcom roku. Lebo si myslím že už v rámci bežného písania som povedal ľudom všetko. Viem že to bola úžasná cesta kde som našiel veľa ľudí čo sa so mnou stotožňujú.

Nikdy by ma nenapadlo že to budem robiť už 11 rokov, veľa ľudí tvoriť v určitom období prestalo. Ja som tvoril aj preto aby som ľudom odovzdal nejaké svoje skúsenosti. A vždy keď som premýšľal nad koncom stránky, ľudia ma motivovali pokračovať ďalej. Často niektoré texty ktoré som písal trvali aj 2-3 hodiny. Veľa času som strávil nad tým ako to napísať a čo ľudom mám skutočne odovzdať. Nikdy to nebolo o tom niečo čo najskôr vydať, vždy som si to musel premyslieť. Keď som písal o nejakej téme, tak mi nikdy nešlo o to niekomu tým ublížiť alebo kydať na kohokoľvek. Ale poukázať na to že sa v živote niečo deje a pomenovať to treba. Písal som preto, lebo ma to dokázalo naplniť radosťou a pocitom že môžem niečo povedať ľudom. Každý človek čo píše musí rátať s tým že sa tým prakticky otvorí celému svetu a tomu sa nevyhne nikto. Ľudia čo písali na slovenskej doméne, tak ich čítali len slovenskí čitatelia. Napríklad WordPress je zahraničná doména a preto sa dalo rátať s tým že ju nebudú čítať iba ľudia zo Slovenska alebo Česka. Že čitatelia budú aj s celého sveta a o to viac bolo motivujúce písať pre ľudí

Vždy keď som niečo napísal a počúval som hudbu, vždy som to považoval za to najlepšie. Vedelo sa s tým stotožniť veľké množstvo ľudí. Aj keď žáner hudby ovplyvňoval to čo píšem, oveľa viac som sa ja ako autor s tým textom stotožnil. Na začiatku keď boli na stránke veľké čísla, tak mi skutočne na tom záležalo. Ale čím viac som tvoril, tak bol pre mňa dôležitý aj ten jeden jediný človek ktorému moje písanie nejakým spôsobom pomohlo. Nie raz som dostal množstvo poďakovaní od ľudí ktorým moje písanie dokázalo pomôcť. Dostával som veľa správ aj od mamičiek detí ktoré majú detský autizmus a nevedia si s tým rady. Neraz som ich povzbudil s tým že všetko po nejakom čase bude dobré. A naozaj po nejakom čase všetko bolo dobré za čo som vďačný že moje slová dokázali pomôcť. Ja som nad množstvom tém rozmýšľal či ich skutočne napíšem. Keď som písal dlhšie texty, bolo to do veľkej miery náročné. Ale keď som počúval akúkoľvek pesničku, dokázal som to vždy dokončiť.

Keď som stránke dal podtitul Svet obyčajného chalana tak bolo potrebné ľudom priblížiť aj to ako veci vnímam okolo seba. A keď niečo nebolo dobré, vždy som sa to snažil zakončiť nejako pozitívne. Lebo tá viera že existuje svetlo na konci tunela pretrváva vo mne až dodnes. Vždy som veril aj tomu že existuje niečo medzi nebom a zemou. Keď človek na niečo myslí, tak si to do veľkej miere môže privolať. Keď som niečo aj napríklad napísal nikdy to nebolo myslené na nejakú konkrétnu osobu. Ak sa v tom niekedy ľudia našli a pri tom to s nimi vôbec nesúviselo, tak ma to do veľkej miery mrzí. Viem to čo napíšem ovplyvniť, ale ako ľudia na to budú reagovať ovplyvniť už neviem. A pravdepodobne reakcie ľudí nevie ovplyvniť nikto. Čo je samozrejme prirodzené a treba to brať tak ako to naozaj je. Ak som si niečím nie istý, tak to radšej ani nenapíšem. A bolo veľa článkov ktoré som zmazal aj preto lebo som s nimi vo výslednej fáze nebol stotožnený. Lebo už mi nedávali zmysel a to moje vnímanie sveta sa do veľkej miery zmenilo.

Napríklad za celý čas som nepoužil ani jedno slovo, ktoré by bolo nejakým spôsobom vulgárne. Vždy som sa pokúšal tomu vyhnúť, aby ľudia čo budú čítať určité slová cítili že čítať moje myšlienky má zmysel. Viem že sú myšlienky ktoré sa dajú vyjadriť pokojným spôsobom a píšem to tak až do súčasnosti. Keď napríklad v nejakej myšlienke napíšem slovo človek, neznamená to že sa to týka nejakej konkrétnej osoby z môjho okolia. Ja nepíšem veci preto, aby to ľudí sklamalo alebo nahnevalo. To nie je môj skutočný cieľ, ale ak niečo vnímam je dôležité to pomenovať či v realite alebo v písaní. Rozumiem aj tomu ak s tým čo píšem nie sú všetci ľudia stotožnení, nikdy im to nebudem vyčítať. Ja vždy ak píšem o niekom, skôr sa toho človeka snažím vyzdvihnúť a oceniť to akým prínosom v mojom živote je, nie na neho písať niečo zlé. Uvedomujem že veci v živote môžu byť odlišné a to je úplne v poriadku.

Ďakujem každému človeku čo sa dostal až sem, lebo to pre mňa bolo dôležité. Určite môžem povedať že zo stránkou budem pokračovať, len už nie v podobe článkov o živote. Budú o niečom inom čomu naozaj rozumiem a nad čím nemusím veľmi premýšľať. Tento text som potreboval napísať, lebo som potreboval napísať ako veci naozaj cítim. Som šťastný že aj vďaka čitateľom mám motiváciu tvoriť veci ktoré dokážu zaujať. Ešte dokončím články ktoré sú rozrobené a potom z bežným písaním skončím. A pravdepodobne toto bude nový začiatok, ktorý sa bude ľudom oveľa viac páčiť než to čo bolo predtým. Ale zároveň to čo bolo napísané, tak v tejto doméne zostane aby ľudia mali na čo spomínať. Len je potrebná zmena, ľudia si zaslúžia cítiť že vo svojom živote nestojím na mieste. A na tej zmene budem pracovať priebežne už teraz. Lebo cítim že na stránke bolo všetko povedané a je potrebné sa vrátiť k skutočnej podstate stránky. Bežné články o živote budú ešte v tomto roku a po novom roku sa budem venovať tomu čo ma skutočne baví a čomu rozumiem. Samozrejme sa môže stať že ešte niečo pribudne a bude sa to týkať života, ale tých vecí bude čo najmenej. Viac budú pribúdať veci v súvislosti z hudbou, krátke recenzie, skladby dňa a relaxačné články. Budem sa viac starať o to, aby sa ľudia na mojej stránke cítili dobre. Preto vážne a zamýšľajúce články už navždy skončia a bude to tak lepšie. .

365: 2012 – 2022 – Svet v inakosti

23. januára 2023

Svet v mojej vlastnej inakosti,

žiari všetkými možnými farbami,

čím som stačí tak sa snažím s tým popasovať,

nechcem sa na nič v živote vyhovárať,

hľadám cestu ktorá naplní moje srdce,

pri nej sa snažím akceptovať všetko čo mi je neznáme,

viem že prídu ťažké a aj ľahké okamihy,

lebo vo svojom živote nedokážem popierať svoje pocity,

kráčam týmto svetom najlepšie ako len viem,

z inakosťou všetko o niečo silnejšie prežívam,

ponorím sa do svojho vlastného sveta,

ktorý pochopí len tá správna a citlivá duša,

hľadám sám seba vo svojom vlastnom vnútri,

jediná túžba ktorú mám je všetko zvládnuť v pokoji,

občas cítim že už nemám komu čo dokázať,

lebo viem že je mnoho dôvodov kvôli ktorým sa oplatí žiť,

usmievam sa aj keď niekedy je to veľmi náročné,

sú momenty kedy mi nie je všetko jasné,

neprestávam veriť že všetko nejako zvládnem,

že aj cez tú najťažšiu skúšku sa nejako dostanem.