Archív pre 18 januára, 2023

365: 2012 – 2022 – Hra z mojou mysľou

18. januára 2023

Kráčam týmto svojim vlastným svetom,

všetkým veciam čo sa dejú nejako odolám,

občas hľadám zmysel v tej svojej pravde,

počúvam hudbu lebo to mi pomôže,

viem že vždy dokážem nájsť vnútornú silu,

nepripúšťam vo svojom živote žiadnu chybu,

tak niekde v diaľke vidím to svetlo,

vďaka nemu viem že to za to stálo,

snažím sa viac načúvať svojmu srdcu,

lebo viem že mám v ňom ozajstnú záruku,

dám si pozor aby moja myseľ nebola zneužitá,

podľahnúť nesprávnym myšlienkam je túžba obrovská,

moja myseľ nedovolí aby ju niekto ovládal,

nedovolí aby som sa zlým smerom púšťal,

moje srdce by som najradšej každému chcel rozdať,

ale viem že to nemôžem v žiadnom prípade urobiť,

byť sám sebou je v súčasnej chvíli ťažká úloha,

prišlo obdobie kedy som sa viac stiahol do ústrania,

vďaka seriálom a filmom som nepremýšľal nad realitou,

mnoho vecí som si nepripustil ani veľkou náhodou,

v tichosti a v pokoji si prežívam tieto dni,

nenechám sa ovplyvniť inými myšlienkami,

kráčam po ceste kde môžem niečo dosiahnuť,

nezaoberám sa vecami ktoré nemôžem zmeniť,

svoj čas sa snažím využiť čo najsprávnejšie,

písať texty je moje skutočné potešenie.

Zviazaný

18. januára 2023

Vo svojom vnútri sa cítim zviazaný, niekedy sa bojím ľudí okolo seba. Bojím sa kriku a hnevu ktorému sa nedokážem ubrániť. Nemôžem povedať čo vo svojom vnútri cítim, lebo by tomu málokto rozumel. Obklopujú ma pochybnosti ktoré už nedokážem veľmi zmeniť a cítim napätie kvôli ktorému sa neviem uvoľniť. Neviem či vo svojom živote niečo robím dobre a pravdepodobne to tak nikdy nebudem vedieť. O čom je sloboda ak ľudí okolo seba nenecháme žiť. Že všetko to svetlo vo mne sa schovalo do samotnej tmy. Niekedy plačem, lebo moja duša môže byť zranená a zlomená. Občas je únavné rozdávať dobro ak cítim že sa ľudia môžu na mňa hnevať. Zmýlil som sa a žijem s tým po celý svoj život. Mrzia ma momenty keď som ľudí niekedy sklamal a ani slovo prepáč to viac nenapraví. Keď niečo dobré sa stane, nie je to spoločnosťou veľmi vnímané. Ak sa zmýlim tak je mi to stále nejakým spôsobom pripomínané. Občas žijem v bludnom kruhu, kde je ťažko robiť niečo podľa seba. Keď sa neotvorím má to svoje jasné dôvody. Lebo sa bojím že by sa na mňa ktokoľvek hneval. Jediné čo mi pomáha je hudba aj keď viem že niektoré problémy v živote nevyrieši. Keď ju počúvam tak necítim sa zviazaný, dáva mi pokoj do duše. Cítim sa zviazaný tým že musím naplniť určité očakávania. Že stále musím robiť všetko aby som ľudí okolo seba nesklamal. Chcem cítiť že som človekom a nie stroj čo všetko splní na povel. Preto som viac vo svojom svete opatrnejším a plachejším. Viem že nie každé slovo by ma v skutočnosti naozaj povzbudilo. Žijem pre ľudí ktorí sa ma naozaj snažia povzbudiť, ukazujú mi že to kvôli nim zmysel má. Pri ľuďoch vďaka ktorým sa cítim vo vnútri slobodným.