Mám pocit že nie sú potrebné slová,
len v tichosti bude moja duša pokojná,
už nechcem kohokoľvek vo svojom živote sklamať,
nechcem svojimi myšlienkami nejako ľudí rozrušiť,
viem že v živote treba niečo povedať aby reč nestála,
aby mnohých ľudí moja odpoveď reálne upokojila,
všetko je v poriadku veta ktorú si stále vravím,
sú okamihy kedy nad mnohými myšlienkami premýšľam,
či robím niečo správne alebo nie na to neviem prísť,
občas mám pocit že sám seba potrebujem nájsť,
bolo príliš veľa momentov ktoré ma vo vnútri mrzia,
viem že mnohé veci v živote sa už nikdy nenapravia,
ani jedno prepáč alebo mrzí ma to nezmení určitý následok,
viem že vo svojom živote nie som úplne skvelý človek,
v živote sa mýlim a viem že nie som v tom úplne sám,
z niektorými vecami si v živote nejako poradím,
verím tak v iných ľudí že som prestal veriť v seba samého,
niekedy by som najradšej v tichosti dokázal šíriť dobro,
občas musím bojovať s tým že ľudia majú odlišné názory,
aj za cenu že to vo vnútri môže zanechávať jazvy,
vždy budem iný a je len pár ľudí čo tomu bude rozumieť,
už v týchto okamihoch vždy dokázali pri mne stáť,
snažím sa žiť šťastne aj keď prídu stresové situácie,
keď cítim že tlačiť nejako na človeka nie je správne,
vždy budem žiť vo svojom vlastnom svete bez ohľadu na okolnosti,
som šťastný keď sa nájdu ľudia čo tomu skutočne porozumeli,
vnútorný svet je pre mňa veľmi bohatým na myšlienky a nápady,
ľudí ktorých do neho pustím viem že mi dodávajú množstvo psychickej podpory,