Množstvo možností ktorých bolo dosť,
už sa v živote stihli pravdepodobne vyčerpať,
vravím si že je možno príliš neskoro,
aby sa niečo reálne udialo,
snažím sa väčšinou prispôsobiť,
ale toto mi nikdy šťastie nedokáže priniesť,
v labyrinte všetkých tých pocitov,
v hlave mám príliš veľké množstvo textov,
môj mozog pracuje viac než čokoľvek iné,
dakedy si vravím že je to celé šialené,
často mám pocit že som skutočne niekde,
v myšlienkach sa strácam niekam nedohľadne,
často viem ako mám pomôcť v živote iným,
ale sebe pomôcť reálne nedokážem,
lebo keby som to skutočne dokázal,
možno by som sa aj lepšie mal,
sú chvíle kedy na seba nie som hrdý,
chvíle kvôli ktorým zostávam osamotený,
najlepšie by bolo pred všetkým utiecť,
ale viem že toto nie je tá správna možnosť,
pochybnosti ktoré v živote niekedy mám,
pôsobia ako niečo čomu často nerozumiem,
často mám pocit že už nič na to nepomáha,
dokonca ani samotná hudba k tomu neprispieva,
často sa zdá že k šťastnému životu existujú vzorce,
niekedy mám pocit že sa mi odpovede nedostane,
príliš veľa životných otázok na ktoré nedokážem odpovedať,
príliš veľa možností s ktorých je si ťažké vybrať,
všetko sa opakuje a ťažké je nájsť cestu,
niekedy cítim že je potrebné dať si pauzu,
pauzu od všetkého a všetkých tých vecí,
bez ohľadu na to že ma to vnútorne zraní,
nepotrebujem pokoj od ľudí ale pokoj od seba,
chcem urobiť všetko preto aby neprišla depresia,
chcem uniknúť s tej všednej reality ktorá ma zhltne,
odísť s toho všetkého čo ma vnútorne ťahá dole,
ak budem vedieť ako dokážem sám sebe pomôcť,
tak až potom budem vedieť aj iným pomôcť