Archív pre 4 januára, 2023

365 – Čo som robil pred WordPressom

4. januára 2023

Keď som ešte nemal stránku na WordPresse, tak som robil množstvo iných vecí. Točil som videá na Youtube ktoré boli z mojej strany komentované. Písal som statusy na Facebooku a zaoberal som sa vecami ktoré boli mimo moju normu. Mal som pocit že všetkému okolo seba rozumiem. Mal som s kamarátmi hudobné fórum kde sme rozoberali dianie na rapovej scéne. Pri hudbe som sa skutočne dokázal cítiť ako doma. Robil som čokoľvek iné vo svojom živote okrem písania. Robil som veci ktoré nemali v mojom dlhé trvanie, len som to robil z pocitom že môžem ľudom niečo odovzdať. Môj život bol prakticky bezstarostným a vtedy som nepremýšľal nad vecami okolo seba. Všetko čo som robil bolo zaujímavé a spestrilo mi to čas. Dusil som veci v sebe lebo neexistoval nástroj vďaka ktorému by sa moja duša reálne otvorila. Bol som v labyrinte, kde na začiatku nebol vôbec únik. Bojoval som zo svojimi vlastnými pocitmi, ale nemal som na to odvahu ich pomenovať. A potom prišiel ten zlomový bod ktorý to všetko dokázal zmeniť a naviedol ma na tú správnu cestu.

Uniknúť niekam a na nepoznané miesto

4. januára 2023

Každý v živote má nejaké miesto kde by najradšej unikol. Nemusí tam uniknúť na celý deň, ale len na určitý moment. Niekedy človek nepotrebuje uniknúť sám, ale potrebuje uniknúť z niekým. Lebo v skutočnosti nie je rád o samote, ale občas aj tú samotu človek potrebuje. Človek potrebuje nájsť inšpiráciu a vedieť že život nie je iba rutinou. Že život nie je o nejakom prežívaní, ale o tom sa vnútorne prepojiť z reálnym svetom. Ale občas sú momenty kedy na to nejakým spôsobom zabúdame. Niekedy je potrebné ísť aj niekam inam. Ale to neznamená že to budeme chcieť príliš často, lebo netreba to preháňať. Niekedy musíme byť rozumnými a vedieť čo je v našom živote správne. Ale keď cítime že existuje možnosť ktorú máme je potrebné ju využiť. Lebo takéto možnosti sa často nemusia opakovať. Prídu tieto možnosti len raz za celý život, Preto je veľa vecí v našom živote pominuteľných a niektoré momenty sa už nezopakujú. Nie raz rozmýšľam aké by to bolo stretnúť určitú skupinu ľudí. Alebo stretnúť znova určitých ľudí ktorí na mňa urobili pozitívny dojem ak je možnosť. Preto som nikdy nepremýšľal nad tým že sa niečo nedá. Vždy sa všetko dá, len je potrebné niečo urobiť. Potrebnejšie je konať ako rozprávať, ale v skutočnosti jedno bez druhého sa nezaobíde. Ale viac je potrebné nájsť cestu ako to uskutočniť. Sú veci ktoré nemáme veľkú silu ovplyvniť a nemôžeme s nimi nič spraviť. Ak je niečo príliš ďaleko tak tam jednoznačne nie vždy pôjdeme. Musíme myslieť na to koľko času nám zaberie sa dostať na nejaké miesto. Ja si to často predstavujem, ale realita je iná. Aj keď je to miesto blízko, tak do veľkej miery nám zaberie kým to reálne nájdeme. Ale ak cítim že je potrebné niekoho koho mám rád podporiť, tak ahoj naozaj podporím. Nie je to nejaký rozmar, len si to tiež musím premyslieť a zvážiť či chcem vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Často tomu prechádza aj určitá dohoda z daným človekom vďaka ktorej viem že všetko platí. Tu nejde o to si niečo reálne zmyslieť, ale treba si to reálne premyslieť. Treba mať jasno v tom čo ako spoločnosť naozaj chceme.