Archív pre 13 januára, 2023

365: 2012 – 2022 – Osamote

13. januára 2023

Čoraz viac sa snažím nájsť cestu ktorá ma dokáže v živote niekam zaviesť. Pochopiť že keď dokážem na niečo osamote myslieť tak sa to časom podarí. Viem že na tomto svete môžem nájsť niekoho s kým budem vedieť byť osamote. Lebo je úplne iné byť o samote a byť osamote z niekým kto môže niečo reálne cítiť. A viem že dokážem byť osamote zo svojimi vlastnými myšlienkami. Lebo dokážem načerpať inšpiráciu na nové nápady ktoré ma utvrdia v tom že to čo robím je správne. Dokážu mi k správnej atmosfére dopomôcť pesničky ktoré si vyberám podľa určitej nálady a pocitu. Vďaka nim je to osamotenie kreatívnejšie a zábavnejšie. Existuje vždy niečo vďaka čomu dokážem upokojiť svoju vlastnú dušu. Sú spôsoby vďaka ktorým dokážem nájsť cestu ako sa dá ísť ďalej. Keď je človek sám zo sebou tak dokáže nájsť inšpiráciu na všetko. Dokáže nájsť riešenie vďaka ktorému ten život naberie iný rozmer.

Iný život

13. januára 2023

Často si uvedomujem že už dávno nie je môj život tým čím bol. Už som vo svojom vnútri oveľa silnejším než tomu tak bolo predtým. Aj keď niekedy cítim že môžu prísť určité obavy, tak to dokážem nejakým spôsobom zvládnuť. Cítim že môj život je knihou pri ktorej píšem každú jednu stranu. A že či tie strany budú perfektné v skutočnosti nezáleží len na mne. Záleží na každom z nás ako ku svojmu životu naozaj dokážeme prispieť. Môj život sa menil aj na základe skúseností a na základe každého slova od druhých ľudí. Vedel som že človek si iný život vytvorí len vtedy ak bude žiť v pokoji. A ja som to tak začal cítiť pri správnej skupine čo dokážu stáť pri mne. Pravdou je že život ma naučil prijať veci také aké naozaj v skutočnosti sú. A pochopiť ľudí čo mi niečo dokážu povedať a ja si to nebudem viac brať k srdcu. Ako určite sa takým momentom v živote nevyhnem, ale budem im čeliť a zvládnem ich. Svojim spôsobom žijem iný život odlišný od spoločnosti ostatných. Vo svojej vlastnej bubline, ale sú za ňou všetky tvorivé nápady mojej duše. A za tento pocit budem vďačný do konca života, lebo je každý deň novou skúsenosťou. Lebo cesta za správnym životom je v skutočnosti postupnou. Ku všetkému si treba nájsť cestu a viem že tá cesta môže mať naozajstný zmysel vďaka ktorej pôjdem vpred.

Možno nie všetci rozumejú tomu čo vo svojom vnútri cítim a s čím musím bojovať. Pravdou je že niektoré veci ma v živote boleli než iné. Nie som až tak silným ako si všetci ľudia okolo mňa skutočne myslia. Všetko v živote si musím vybojovať dokonca aj to aby som niekým bol milovaný. Kto by si myslel že neviem čo vo svojom živote robiť tak sa mýli. Môj život je iný v tom že nepotrebujem silou mocou čokoľvek dramatizovať ako iní a nevidím problémy tam kde nie sú. Preto ľudia by radi človeka preprogramovali na svoj obraz a nie vždy je za tým dobrý úmysel. Často sa stretneme s tým že namiesto nejakej dobrej rady dokáže prísť výčitka. A toto často človeka v živote vôbec nedokáže povzbudiť. Priznám sa že nemám rád toto neustále naprávanie ako keby som nevedel čo mám naozaj robiť. Keby neviem čo v skutočnosti mám robiť, tak si len v krajnom prípade vyžiadam radu. Mňa netreba komandovať, lebo veľmi veľa vo svojom živote dokážem automaticky.

Ja som že v tomto živote žijem aj keď budú niekedy veci komplikované. Občas si uvedomujem že nič okrem povzbudenia a viery že všetko bude dobré nepotrebujem. Kedysi som potreboval veci ktoré by do veľkej miery dokázali potešiť moju dušu. Potreboval som cítiť že ma má niekto rád a necítiť sa ako robot ktorý musí všetko do bodky urobiť. Celý svoj život robím všetko v rámci možností ktoré naozaj mám. Nikdy som neutekal od problémov a ani sa nesťažoval lebo nepotrebujem aby to ktokoľvek moju vlastnú slabosť využil vo svoj vlastný prospech. Často niektoré veci od ľudí dokázali zájsť za úplne únosnú mieru a preto som sa niekedy začal uzatvárať do seba. Nie preto že by som to robil schválne alebo preto že by som si to tak povedal. Niekedy je ťažké žiť iný život keď človeku ľudia kladú polená pod nohy. A keď aj sa snažím myslieť pozitívne, tak mi to nie je vždy dovolené. Uvedomil som si že ľudí nezmením a že ich je lepšie nechať tak než mi im neustále nahrávať na smeč.

Keď sa ma niečo týka vypočujem si to, ale nehádžem sa o zem. Prekusnem to, ako som vo svojom živote dokázal prekusnúť všetko. Pravdou že ľudia človeku v živote nič nebudú darovať, ale už som sa s tým kompletne zmieril. Neriešim to, ale raz čas tento pocit vnútorne naozaj pomenujem. Lebo život je o tom pomenovaní pocitov, nie o ich kompletnom popieraní. A som že zostávam stále rovnakým a čitateľným pre samotnú spoločnosť. Mám rád ľudí, ale sú dni kedy na niektoré veci potrebujem prísť sám. Niekedy sa potrebujem ponoriť do svojej vlastnej bubliny, aby som našiel skutočný pokoj. Preto som prestal bojovať o nejakú svoju pravdu a viac žijem v prítomnosti. Nežijem v minulosti aj keď sa nie všetci z nej dokázali odlepiť. Uvedomujem si to každý deň že sa môže na mňa nahnevať prakticky ktokoľvek. Ak nenaplním presne to čo si ľudia odo mňa naozaj prajú. Len nie som robot tiež mám city a som niekedy rád byť aj sám zo sebou.

Veľa ľudí má pocit že človek nič nepridáva alebo keď naozaj vypne, tak sa nič v živote nedeje. Ale toto vôbec nie je pravda. Každý deň sa deje niečo iné a vytvára to jednu úžasnú mozaiku. Všetky veci v živote sa dokážu pozliepať dokopy, ako jeden fantastický celok. A vďaka týmto pocitom som vďačný za možnosť byť skutočne nažive. Lebo všetky tieto pocity môžu zo mňa robiť silnejšieho človeka. Nikdy som nehľadal nejakú cestu ako sa niečo v živote nedá. Vždy som veril že sa veci dajú uskutočniť aj keď sa to zdalo nemožné. Lebo pravdepodobne viera ma posúvala ku poznaniu že je dôležité to nevzdať. Keď začnem niečo robiť, tak viem že je to potrebné dokončiť. A o to viac ma dokáže tešiť samotný výsledok v živote. Keď človek nie je niekým skutočne ovplyvnený, ale riadi sa vlastným inštinktom je všetko lepšie.

Pravdou je aj to že som si nikdy nemyslel že mi všetko do života spadne samé. Celé svoje šťastie životom si často potrebujem vybojovať a viem že ma to niekedy stojí množstvo síl. Niekedy neviem či vo svojom živote lebo mi to nie je povedané. Ale viem že na to musím prísť sám. Po troške zisťujem že všetky tieto situácie ma dokážu robiť silnejším. A viem že ľudí okolo seba nedokážem zmeniť ak sa nechcú zmeniť sami. Ľudia žijúci v neustálej minulosti, tak už nebudú chcieť v živote viac napredovať. Budú len stáť na mieste a riešiť životy iných ľudí, všetko budú komentovať lebo majú pocit že sú v práve. Ale to v skutočnosti nie je mojou starosťou, lebo dôležité je sa sústrediť na seba. Preto sa nerozčuľujem nad vecami ktoré už nemám ako zmeniť a som rád že to nemám moc zmeniť. Radšej sa nad tým povznesiem, než by som na niekoho mal ukazovať prstom. A takéto žitie v autentickosti je pre mňa oveľa lepšie, než riešiť problémy ktoré neexistujú.

Som vďačný že aj hudba ma dokáže inšpirovať aby som niečo zo seba dostal. Bez pesničiek by som nemal žiadnu odvahu niečo skutočné dlhé. Myslím si že tieto myšlienky boli napísané ako reakcia na niečo podstatné. Na to aby sme v živote zostali ľudskými bytosťami a prestali manipulovať ľuďmi. Je dôležité aby sme ľudom dali priestor rozmýšľať aj samostatne. Aby sme sa nesnažili ich stále naprávať a komandovať v tom čo majú robiť. Lebo keby ľudia nevedeli čo majú robiť, tak sa to neskôr spýtajú. O tomto to v skutočnosti naozaj je a tak je to dané. Niekedy je potrebné aby sme ľudí dokázali nechať aj žiť a aby rozvíjali to čo v čom sú naozaj dobrými. Niekedy človek nemusí mať jasne nalinkovanú cestu že toto a tamto musí urobiť. Sú to v skutočnosti veľmi zastarané vzorce ktoré už prestali nejaký čas fungovať. Ja robím veci tak ako to vo svojom vnútri cítim, nie tak ako mi to ktokoľvek rozkáže. Mne netreba rozprávať čo urobiť, lebo ja to urobím automaticky. Robím veci pre seba, nie pre spokojnosť iných ľudí. A som za túto cestu poznania vďačný, lebo vďaka nej sa naozaj dokážem rozvíjať.