Archív pre 11 januára, 2023

365: 2012 – 2022 – Každá jedna vec

11. januára 2023

Každá jedna vec je súčasť plánu,

som rád že mám ešte rodinu.

Kým je čas tak je potrebné všetko prežiť,

všetko čo sa zdá ťažké je potrebné zvládnuť.

Musíme obstáť vo svete kde všetci žijeme,

urobme všetko aby sme k sebe správali lepšie.

Nie sú to obyčajné frázy plné zvláštnych slov,

neuzatvorme sa len do jedného z našich svetov.

Viem že na tomto svete nie sme úplne sami,

že sú ľudia čo by najradšej žili v pokoji a mieri.

Pozitívnou zmenou buďme my sami o sebe,

každá jedna vec ukáže že kam sa dostávame.

Slová často dokážu meniť svoj skutočný význam,

neprestávam v živote veriť všetkým nádejám.

Niekedy si vravím že nepatrím úplne do tohto sveta,

ale potom si poviem že tento svet súčasťou mňa.

Súčasť kde sú okolo mňa ľudia s dobrým srdcom,

ľudia čo sa snažia robiť svet lepším miestom.

Všetci sa vzájomne v tomto svete potrebujeme,

len niekedy si to reálne ani nepripúšťame.

Potrebujeme jeden druhého vzájomne zachrániť,

pred všetkým zlom sa musíme spoločne chrániť.

Stále verím že existuje dobro aj keď v živote zakopnem,

tak napriek všetkému som vďačný že skutočne žijem.

Slzy ako trblietavý prach 7

11. januára 2023

Vždy sa pokúšam nájsť silu aby som tento text dokázal napísať. Lebo boli veci ktoré ma ovplyvnili a dokázali byť veľmi ťažké. Niekedy som si uvedomil že všetky veci ktoré sa stali ma zmenili. Dokázali ma zmeniť v niekoho oveľa lepšieho kým som predtým vôbec nebol. Alebo som vo svojom vnútri neveril niektorým veciam okolo seba. Ja som začal tomu veriť pri človeku ktorý mi ukázal že v živote sa dá byť silným. Naučil som sa v živote vyrovnať s tým že niekedy môže prísť koniec. Že sa môže skončiť nejaká etapa života a môže ju vystriedať ďalšia. Často som bol smutný z vecí ktoré sa nepodarili a nebola sila ich ovplyvniť. Premýšľal nad tým všetkým príliš veľa a potreboval som nájsť cestu ako pred tým uniknúť. Začal som kráčať von, aby som sa vzdialil od sveta ktorému veľmi nerozumiem. Pokúšal som sa nájsť pokoj ktorý mi dodáva silu žiť svoj život. Priznám sa že v tomto svete nikdy nebudú veci úplne jednoduché. Len som o tom nepotreboval rozprávať a ani nad tým nariekať. Niekedy som si aj ja poplakal keď to nikto nevidel.

Keď sa diali nepokojné situácie čo sa ma týkali ovplyvnilo ma to. Často sa vo svojom živote učím dôverovať ľudom a niekedy je ťažké si ku niekomu nájsť cestu. Aj ja potrebujem niekedy byť milovaný a viem že všetko ostatné po určitom čase pôjde bokom. Lebo niekedy som unavený z napätia ktoré si často do veľkej miery vytvárame sami. Nevieme alebo nie sme naučení žiť v pokoji, len rozprávame o druhých v ich neprítomnosti a nemajú možnosť sa brániť. Preto niekedy sa ako spoločnosť nevieme preniesť cez veci a všetky problémy sa prenášajú do súčasnosti. Doslova sú to mindráky ktoré si ľudia nedokážu medzi sebou vyriešiť a vykomunikovať čo ma často desí. Ale čím som starší uvedomujem si že je to súčasť života. Veľa vecí sa dá vyriešiť ak človek vie naozaj žiť pokojne. A myslím si že aj toto bola cesta ktorou som sa potreboval uberať. Že som aj sám sebe potreboval dať nádej ktorá by ma niekam posunula. Dokázalo mi pomôcť počúvať pesničky a vždy som našiel silu ako ísť ďalej. Nikdy som nelamentoval všetko som si potreboval vo svojom vnútri prežiť.

V jednom momente som začal veriť že je niekto kto mi dodáva silu. Väčšina ľudí neverí že môže existovať a na začiatku som tomu neveril ani ja sám. Lebo v skutočnosti som videl niečo iné než to čo som mal vidieť. Preto je človek často ovplyvňovaný väčšinou a neutvorí si na niektoré veci svoj vlastný názor. Myslím si že to ovplyvnili aj kresťanské filmy ktoré som vtedy pozeral a dojali ma. Lebo v skutočnosti viera nie je až takým bezvýznamným slovom. Tieto filmy ma dokázali dojať a nastaviť mi zrkadlo, zistiť kde je skutočná pravda. Lebo v skutočnosti viera nie je až také bezvýznamné slovo. Vďaka nej veríme že môžu v živote existovať zázraky len im potrebujeme uveriť. Niekedy potrebujeme cítiť že na tento boj nie sme úplne sami a že nám ľudia naozaj rozumejú. Preto boli momenty kedy som mal pocit že v realite že v realite viac nerastiem. Potreboval som si nájsť okolo seba ľudí ktorí by tomu čo cítim naozaj porozumeli. A potom som samozrejme našiel aj v samotnej realite. Vtedy som začal naozaj rásť, lebo rastiem s tým správnym človekom okolo seba.

Neskôr niekoľko rokov dozadu som začal chodiť na Twitch a nikdy som si nemyslel že ma to pozitívne ovplyvní. Vďaka tomu som sa začal viac rozvíjať v angličtine. Už nejakých pár rokov pozerávam ľudí zo zahraničia a nikdy by ma nenapadlo že niektorí z nich budú mojimi najlepšími priateľmi. A viem že s tej kopy ľudí môžem v realite vidieť iba jedného človeka za ktorým môžem naozaj vycestovať do Česka. A za tie roky som začal zažívať tie ozajstné slzy. A neboli to slzy smútku, ale začal som zažívať obrovské záblesky dojatia a šťastia že som súčasťou fantastickej komunity ľudí a to ma robilo šťastným. Dodalo mi to nádej že na tomto svete dokáže ešte existovať dobro. Vždy som tomu veril, len som sa potreboval reálne uistiť že to tak naozaj je. Veľa ľudí z komunity ma naozaj dojalo a tie emócie boli obrovské. Naučili ma ako prijať sám seba v tomto často až zložitom svete.

Samozrejme aj za realitu som vďačný a za to že môžem vidieť ľudí. Sú to ľudia čo mi ukazujú cestu ako zostať dobrým človekom a napredovať. Mojim poslaním bolo vždy ľudom nejakým spôsobom robiť radosť a robil som to takmer všade. Robil som to celých 17 rokov čo som chodil do školy a potom neskôr vo svojej bývalej práci. A nikdy som za to nič ani neočakával, bol som vďačný aj za to málo. Len niekedy to bolo ťažké keď som cítil v sebe určité úzkostné pocity. Keď ma niekedy dokázali zabolieť slová ktoré do veľkej miery boli myslené v dobrom. Niekedy som si poplakal a nikto to v skutočnosti nevidel. Lebo som sa s tým v skutočnosti potreboval popasovať sám. Ľudia mi povedia že aký som skvelý, ale ja si to tak nepoviem. Ja len poďakujem, ale napriek tomu sa musím držať pri zemi. A niekedy si uvedomím že som aj ľudí dokázal sklamať a už to nikdy v živote nebudem môcť napraviť. Je to mnou že si ťažšie dokážem k ľudom nájsť tú správnu cestu. Ale keď si ju nájdem dokáže to byť tá najkrajšia cesta na svete.

Svet je miestom kde si všetky veci človek musí vytvoriť sám. Aj ja som to tak začal cítiť v určité obdobie že sa niečo zmenilo a som za to rád. Boli to pocity ktoré ma niekam naozaj posunuli a ešte je potrebné niečo v živote naplniť. A keď to naplním potom sa môžem naplno starať o veci v súvislosti so mnou. Verím tomu že v živote sa deje všetko preto, aby som tomu naozaj porozumel. Nikdy som sa nepovažoval za nejakú pozitívnu osobu, ale viac som sa držal pri zemi. Teraz sa držím takto viac, lebo si uvedomujem že mi to šťastie a pozitivitu môže ktokoľvek zrušiť a ja budem s toho zbytočne smutný. Preto od života toľko neočakávam ako kedysi, lebo viem že niektoré veci zvládnem aj samostatne. Ale niekedy budú situácie kedy bude potrebná rada alebo pomoc od niekoho kto si tým životom naozaj prešiel. Bude potrebné si vypočuť aj iné názory ktoré ma v živote naozaj posunú niekam vpred.

Pre mňa táto séria bola jedna silná skúsenosť vďaka ktorej som sa delil z ľuďmi o svoje pocity. Keďže som ju vnímal ako veľmi osobnú tak ju bude potrebné navždy uzavrieť a nikdy sa k nej nevracať. Lebo si myslím že v rámci tejto písanej série som už povedal všetko čo bolo potrebné a už tam nemám potrebné niečo dopĺňať. Ja už necítim taký smútok a smutné veci ktoré som predtým cítil. Táto séria mi dokázala pomôcť sa vyrovnať z vecami ktoré ma predtým boleli. Či sa s touto sériou vrátim bude závisieť od ľudí čo mi spôsobia emócie ktoré nebudú príjemné. Ale viem že keď budem čokoľvek cítiť už sa k tejto písanej sérii viac nevrátim. Potreboval som ľudom určité veci vyjadriť, vďaka čomu by som sa posunul ďalej. Dáva mi silu hudba, priatelia a rodina ktorí mi ukazujú že táto moja cesta má zmysel. Jediné kedy už budem plakať bude pri pesničkách, hudbe, seriáloch a filmoch to už budú slzy dojatia. Cítim sa vyrovnanejší a už sa do minulosti radšej ani nevraciam. A keby sa ma niekto teraz opýtal že či je všetko v poriadku, tak pravdivo poviem že áno. Lebo ja si tvorím svoj život a všetko v ňom dokáže byť v poriadku, lebo to nijako nedramatizujem a nevytváram problémy tam kde nie sú. Neriešim povrchné veci a veci ktoré sa ma v skutočnosti vôbec netýkajú. Nepotrebujem si k ničomu a ani ku nikomu vytvárať svoj názor. Jediné ku čomu si vytvorím svoj názor je k hudbe a v tej rovine to tak navždy zostane. Táto séria bola pre mňa najsilnejšou životnou skúsenosťou a som za ňu vďačný. Veľké ďakujem posielam Beri a Nycol s Predstavy že vytvorili úžasnú pieseň Trblietavý prach ktorá ma inšpirovala túto sériu začať a dokázal som ju dokončiť aj vďaka nim.